Rozsudok ,
Zmeňujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 9. január 2018

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 23To/129/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3617010184
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 01. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ondrej Samaš

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2018:3617010184.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ondreja Samaša a sudcov JUDr.

Beáty Javorkovej a JUDr. Františka Kováča na verejnom zasadnutí konanom dňa 9. januára 2018
prejednal odvolanie obžalovanej

F. Z.,

nar. XX.XX.XXXX v S., trvale bytom Z., X.. K. 1, prechodne Z., Y. XX, nezamestnaná, slobodná, t. č. v
I. Z., na verejnom zasadnutí prítomná,

ktoré podala proti rozsudku Okresného súdu Partizánske sp. zn. 1T/72/2017 zo dňa 25.10.2017 a takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. b), ods. 2 Tr. por. z r u š u j e sa v napadnutom rozsudku celý výrok o
uloženom treste odňatia slobody.

Podľa § 322 ods. 3 Tr. por. sa obžalovaná pri nezmenenom výroku o vine o d- s u d z u j e podľa § 221
ods. 3 Tr. zák. s použitím §§ 38 ods. 3 Tr. zák., 36 písm. k) Tr. zák., 39 ods. 2 písm. d), ods. 4 Tr. zák.
per analogiam k trestu odňatia slobody na 2 (dva) roky nepodmienečne.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. sa obžalovaná na výkon trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu
na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Obžalovaná F. Z. bola rozsudkom Okresného súdu Partizánske č.k. 1T/72/2017-246 zo dňa
25.10.2017 uznaná vinnou zo zločinu podvodu spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 221 ods. 1, ods.

3 písm. d/ Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Trestného zákona a § 127 ods.
3 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že dňa 31.03.2017 v čase asi o 11:50 hod. v J.
časť Y. L. na ulici P. XXX/XX spoločným konaním spolu s doposiaľ nestotožneným spolupáchateľom,
resp. spolupáchateľmi podvodným spôsobom vylákala od poškodenej V. J., nar. XX.XX.XXXX peňažné
prostriedky v sume 1.900 €, a to tak, že v predmetný deň v čase asi o 10:27 hod. zavolala doposiaľ
neznáma osoba ženského pohlavia z telefónneho čísla XXXX/XXXXXX na telefónne číslo XXX/
XXXXXXX, poškodenej V. J., ktorej sa fiktívne predstavila ako jej priateľka C. a požiadala ju, aby

jej požičala väčšiu sumu peňazí, ktorú jej do 15:00 hod. toho istého dňa vráti, kedy volajúca uviedla
poškodenej, že má asistentku a tú pošle pre peniaze, poškodená v presvedčení, že ide o jej priateľku
Dr. C. M., jej povedala, že jej peniaze požičia, následne v krátkom časovom rozmedzí do 11:50 hod.
vykonala neznáma žena opakované telefonické hovory s poškodenou V. J. počas ktorých sa jej znovuspýtala, či má nachystané peniaze, poškodená jej uviedla do telefónu, že má hotovosť vo výške 1.900
€, potom v ďalšom telefonickom hovore jej neznáma žena uviedla, že už ide pre peniaze a že sa veľmi
ponáhľa, následne poškodená vyšla pred dom, kde videla prichádzať obžalovanú F. Z., ktorá prišla k

nej do dvora a predstavila sa jej ako p. F. a uviedla, že prišla od C. pre peniaze, na to jej poškodená
povedala, že jej peniaze nedá lebo ju nepozná, kedy počas rozhovoru obžalovaná mala v ruke mobilný
telefón, ktorý podala poškodenej, kde sa jej v mobilnom telefóne ozval ten istý ženský hlas, ktorý jej už
volal a predstavila sa ako C. a uviedla jej, že je u nejakého riaditeľa v banke, ktorú zatvárajú o 12:00 hod.,
aby dala súrne peniaze obžalovanej po tomto telefonáte v čase asi o 11:50 hod. poškodená odovzdala

obálku s hotovosťou vo výške 1.900 € obžalovanej, ktorá následne po prevzatí obálky s hotovosťou
odišla z dvora smerom k reštaurácii P., čím obžalovaná spoločným konaním s doposiaľ nestotožnenou
osobou, resp. osobami spôsobila poškodenej V. J. škodu vo výške 1.900 €.

Bola za to odsúdená podľa § 221 ods. 3 Trestného zákona s použitím § 38 ods. 3 Trestného zákona,
§ 36 písm. k/ Trestného zákona, na trest odňatia slobody vo výmere 48 mesiacov. Podľa § 48 ods. 2

písm. a/ Trestného zákona súd obžalovanú zaradil na výkon trestu odňatia slobody do ústavu na výkon
trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Rozsudok nenadobudol právoplatnosť pretože ho ihneď po jeho vyhlásení odvolaním napadla
obžalovaná. Svoje odvolanie písomne odôvodnila prostredníctvom svojho obhajcu. V dôvodoch

odvolania poukázala na to, že odvolanie smeruje voči výroku o treste odňatia slobody. Má za to, že
prvostupňový súd jej nepriznal všetky poľahčujúce okolnosti, v dôsledku čoho je trest jej súdom uložený
pre ňu neprimerane prísny. K okolnosti uvedenej v § 36 písm. n/ Tr. zák. uviedla, že bola ochotná
popísať svoju spolupáchateľku, čo aj vykonala. Jej príbuzní aj zistili, že táto osoba je z okolia F. a do Z.
chodievala predávať hrnce. Mala jej byť priznaná aj poľahčujúca okolnosť za vyhlásenie o vine, ktoré

urobila, a úprimné oľutovanie jej trestnej činnosti. Keďže nahradila aj škodu v celom rozsahu, mal jej
byť uložený podstatne nižší trest. Na jej nápravu by postačoval aj trest podmienečne odložený, keďže
má maloleté dieťa, o ktorého sa starajú príbuzní a otec dieťaťa, a toto trpí jej neprítomnosťou.

Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní obžalovanej, prokurátorka krajskej prokuratúry navrhla

odvolanie obžalovanej zamietnuť ako nedôvodné podľa § 319 Tr. por. Obžalovaná na dôvodoch
odvolania zotrvala.

Odvolací súd podľa § 317 ods. 1 Tr.por. preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov
rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré týmto výrokom predchádzalo a dospel k záveru, že

odvolanie obžalovanej je čiastočne dôvodné.

Pokiaľ ide o procesný postup orgánov činných v trestom konaní a súdu prvého stupňa, v tomto smere
nebola v odvolaní vytýkaná žiadna chyba, pričom ani odvolací súd sám nezistil také chyby, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por.

Výrok o vine urobil súd prvého stupňa po tom, čo postupom podľa § 257 Tr. por. so súhlasom prokurátora
prijal vyhlásenie obžalovanej o tom, že je vinná zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe.

K odvolaním obžalovanej napadnutému výroku o treste senát odvolacieho súdu uvádza nasledovné.

Súd prvého stupňa sa nedostatočne vysporiadal so všetkými okolnosťami prípadu, najmä v dostatočnej
miere nezohľadnil vyhlásenie obžalovanej o tom, že je vinná.

Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že trestná sadzba zločinu podvodu podľa § 221 ods. 3
Tr. zák. je v rozmedzí od troch rokov do desať rokov.

Senát odvolacieho súdu je toho názoru, že u obžalovanej prichádza do úvahy mimoriadne zníženie
trestu. Svedčia o tom jednak skutkové zistenia v tom, že obžalovaná uhradila škodu poškodenej v celom
rozsahu. Na základe aj toho možno potom per analogiam aplikovať ustanovenie § 39 ods. 2 písm. d/,
ods.4Tr.zák.omimoriadnomzníženítrestuvdôsledkuprijatiavyhlásenieobžalovanejotom,žejevinná

zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe (zhodne Stanovisko Trestnoprávneho kolégia Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky Tpj 55/2016). Súčasne však použitie ustanovenia § 39 ods. 2 písm. d/, ods.
4 Tr. zák. bránilo odvolaciemu súdu použitie aj poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. n/ Tr. zák.Z týchto dôvodov odvolací súd zrušil u obžalovanej celý výrok o treste odňatia slobody. Sám potom
rozhodol o uložení trestu odňatia slobody tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Uložený mimoriadne znížený trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov vyjadruje „podiel“ účasti

obžalovanej na spáchanom trestnom čine. Takýto trest zodpovedá aj okolnostiam prípadu, osobe
obžalovanej a na jej nápravu a prevýchovu plne postačí.

Výmera tohto trestu odňatia slobody jej bola odvolacím súdom uložená práve s poukazom na vyhlásenie
o vine, ktoré dala pred súdom a s ohľadom na prevažujúce poľahčujúce okolnosti. Zároveň tento trest

zodpovedá aj všetkým zásadám uvedeným v § 34 ods. 1, 4 Tr. zák., ako aj zásadám generálnej a
individuálnej prevencie.

Obžalovaná F. Z. je osobou päťkrát súdne trestanou, pre trestnú činnosť výlučne majetkového
charakteru. V minulosti jej boli ukladané alternatívne tresty /peňažný trest, trest povinnej práce/, aj
podmienečne odložené tresty odňatia slobody. Hoci je pravdou, že vo všetkých prípadoch sa na ňu

hľadí ako na netrestanú a súd tieto jej odsúdenia nemohol zohľadniť či už ako priťažujúcu okolnosť,
alebo z hľadiska úpravy trestnej sadzby, z hľadiska možností jej nápravy ich však nemohol prehliadnuť.
Pretože na nápravu obžalovanej bolo už 5-krát pôsobené, rôznymi druhmi trestov.

Tresty jej v minulosti súdmi uložené ako je zrejmé, nemali na ňu žiaden prevýchovný vplyv

a neodradili ju od páchania trestnej činnosti. Taktiež bola 3-krát uznaná vinnou za priestupky
majetkového charakteru. Je teda potrebné, s poukazom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, na jej
prevýchovu pôsobiť opätovne, a to trestom odňatia slobody nepodmienečným a zároveň aj dostatočne
prevýchovným, ako tomu správne dospel aj prvostupňový súd.

Odvolací súd na výkon ním uloženého trestu odňatia slobody zaradil obžalovanú F. Z. do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, pretože obžalovaná nebola v posledných desiatich
rokoch pred spáchaním tohto trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody, ktorý jej bol uložený
pre úmyselný trestný čin.

Na základe týchto dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak , ako je uvedené vo výrokovej časti tohto
rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu zákon nepripúšťa žiadny ďalší riadny opravný
prostriedok.