Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, November 28, 2016

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 7C/435/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615218404
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Puklušová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2016:7615218404.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Darina Puklušová, v právnej veci žalobcu: M.

Q.L., F.. X. X. XXXX, T. J. XX, právne zastúpený JUDr. Jánom Burocim, advokátom so sídlom Za
Šestnástkou 17, 052 01 Spišská Nová Ves, proti žalovanej: E. H., F.. XX. XX. XXXX, T. J. XXX, XXX XX
S., právne zastúpená JUDr. Dášou Bajanovou, advokátkou so sídlom Starosaská 3, Spišská Nová Ves,
o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu zamieta.

II. Súd trovy konania žalovanej nepriznáva.

III. Štát nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa svojou žalobou domáhal vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva manželov (ďalej
BSM). Žalobu odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves pod sp. zn. 11P/51/2012
zo dňa 17. 1. 2013 bolo jeho manželstvo so žalovanou rozvedené, pričom rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 24. 1. 2013. O vyporiadaní BSM sa so žalovanou mimosúdne nedohodli, a preto
žalobca žiadal o vyporiadanie súd podľa zásad uvedených v § 150 Občianskeho zákonníka.

2. V písomne vypracovanom návrhu právnym zástupcom JUDr. Jánom Burocim, ktorý mu bol pridelený
na bezplatné zastupovanie rozhodnutím Centra právnej pomoci, uviedol, že do BSM účastníkov konania
ako bývalých manželov patria len pasíva, a to dlhy, ktoré uviedol pod 16-timi položkami, pričom
konštatoval, že sa domáha vyporiadania v žalobe označených pasív podľa zásad uvedených v § 150
Občianskeho zákonníka, avšak bez vyšpecifikovania, ktoré z navrhovaných položiek majú byť prikázané
do vlastníctva tej-ktorej sporovej strany.

3. Právny zástupca žalobcu na výzvu súdu písomne doplnil úpravu petitu žalobného návrhu. Písomným
podaním zo dňa 24. 11. 2015 navrhoval, aby súd prikázal:

Do výlučného vlastníctva žalobcu pasíva, a to:

- dlh voči dedičom po nebohej D. E. vo výške 80.000,-Sk v zmysle notárskeho osvedčenia JUDr. Ondova
pod sp. zn. 7Dnot 110/2012, ku ktorému žalobca v účastníckej výpovedi doplnil, že dlh vznikol tým, že iba

on si požičal peniaze od D. E. pre účely jeho podnikania, ktoré aj pre podnikanie spotreboval. Nepodarilo
sa mu však tieto peniaze ešte za života D.F. E. vrátiť.
- dlh voči spoločnosti Profidebt Slovakia, s. r. o. vo výške 5.115,76 eur,
- dlh voči spoločnosti Consumer Finance Holding, a. s. vo výške 4.625,20 eur,- dlh voči dodávateľovi žalobcu SPOWER EXP-IMP, s. r. o. vo výške 6.971,32 eur,
- dlh voči spoločnosti Slovak Credit Bureau, s. r. o. vo výške 4.548,47 eur,
- dlh voči spoločnosti Danway, s. r. o. vo výške 4.051,78 eur.

Do výlučného vlastníctva žalovanej navrhoval prikázať tieto pasíva:
- dlh voči Sociálnej poisťovni, exekútor JUDr. Petík EX 173/2011 vo výške 1.006,27 eur,
- dlh voči Sociálnej poisťovni, exekútor JUDr. Mihal EX 3445/2012 vo výške 243,08 eur,
- dlh z uznesenia Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. 9Er/149/2011-44, exekútor JUDr. Babušová

EX 2204/2013 vo výške 405,32 eur,
- dlh Slovenskej republiky, exekútor JUDr. Husťák EX 560/2013, vo výške 403,83 eur,
- dlh voči Slovenskej republike, exekútor JUDr. Dulina EX 263/2015, vo výške 130,80 eur,
- dlh voči Slovenskej republike, exekútor JUDr. Dulina EX 3877/2014, vo výške 135,80 eur,
- dlh voči Slovenskej republike, exekútor JUDr. Ferdinandy EX 13234/2014, vo výške 20,- eur,
- dlh voči Sociálnej poisťovni, exekútor JUDr. Gerbery EX 473/2011, vo výške 581,40 eur,

- dlh voči Sociálnej poisťovni, exekútor JUDr. Petík EX 172/2011, vo výške 3.796,56 eur,
- dlh voči Sociálnej poisťovni, exekútor JUDr. Petík EX 171/2011, vo výške 572,21 eur.

4. Žalovaná bola v konaní zastúpená advokátkou JUDr. Dášou Bajanovou na základe rozhodnutia
Centra právnej pomoci v Košiciach o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci. Táto v písomnom

vyjadrení zo dňa 14. 12. 2015 navrhovala žalobu v celom rozsahu zamietnuť ako nedôvodnú.

5. V odôvodnení písomného stanoviska uviedla, že čo sa týka pôžičky vo výške 80.000,- Sk od D.F.
E., S.. E., táto súvisela s podnikateľskou činnosťou žalobcu, ktorú vykonával so spoločníkom E. G.
ako spoločník spoločnosti DANWAY, s. r. o., pričom zapožičané finančné prostriedky nikdy neboli

použité pre rodinu a žalovaná má vedomosť, že 65.000,- Sk žalobca odovzdal E. G. na rozbehnutie ich
podnikateľskej činnosti. Čo sa týka dlhu voči spoločnosti Profidebt Slovakia, s. r. o., k tomu sa nevedela
vyjadriť, o aký dlh ide. Dlh voči spoločnosti Consumer Finance Holding mal vzniknúť ku dňu 21. 6. 2011,
kedy manželia už nežili v spoločnej domácnosti. Ďalší dlh voči spoločnosti SPOWER EXP-IMP súvisel
s podnikateľskou činnosťou žalobcu. Zrejme išlo o neuhradené faktúry. O dlhu voči spoločnosti Slovak

Credit Bureau, s. r. o. žalovaná nemá žiadnu vedomosť, nevedela sa k tomu vyjadriť. Dlh voči spoločnosti
DANWAY, s. r. o., ktorý bol uznaný dňa 5. 9. 2012, tak isto neuznala, nakoľko mal vzniknúť po zániku
ich spoločnej domácnosti a nemá vedomosť, na čo boli peniaze použité. Dlhy voči Sociálnej poisťovni,
ktoré sú vymáhané v exekučných konaniach u jednotlivých exekútorov, žalovaná považuje za dlhy, ktoré
predpokladá, že vznikli v súvislosti s nesplnením si odvodovej povinnosti titulom podnikania, o dlhoch

voči Ministerstvu vnútra, ktoré sú tak isto vymáhané v exekučných konaniach, žalobkyňa nemala žiadne
vedomosti. Zrejme sa jedná o dlhy vzniknuté v súvislosti s podnikateľskou činnosťou žalobcu.

6. Všetky vyššie popísané - žalobcom vymenované dlhy - pasíva, ktoré on navrhol, ako patriace do BSM,
žalovaná považuje za pasíva, ktoré nie sú súčasťou BSM, teda nepatria do BSM, a preto nemôžu byť

predmetom súdneho vyporiadania.

7. Žalovaná ďalej uviedla, že spoločne s manželom dňa 10. 12. 2009 uzatvorili s Poštovou bankou, a.
s. v Bratislave úverovú zmluvu. Jednalo sa o konsolidovaný spotrebný úver v sume 3.000,- eur, ktorý
žalovaná splácala sama, pričom v januári 2016, teda ku dňu právoplatnosti rozvodu manželstva bol

zostatok na tomto úvere 2.090,16 eur. Z uvedenej pôžičky suma 1.000,- eur bola požitá na uhradenie
predchádzajúcich dlhov z úveru a suma 2.000,- eur mala byť použitá na rekonštrukciu kúpeľne, avšak
žalobca tieto finančné prostriedky bez jej súhlasu požil na svoje podnikateľské účely, pravdepodobne
na splácanie dlhov.

8. V závere písomného vyjadrenia žalovaná navrhla, aby predmetom vyporiadania BSM boli aktíva, a
to hnuteľné veci nadobudnuté za trvania BSM - zariadenie domácnosti a pod.

9. Žalobca k vymenovaným aktívam žalovanou uviedol, že veci majú nepatrnú hodnotu a nie je ich
potrebné teda vyporiadavať. Potvrdil, že sú v jeho užívaní. Žalovaná v závere dokazovania netrvala na

vyporiadaní ňou vymenovaných aktív, ktoré uviedla pôvodne ako položky patriace do BSM.

10. Dodala, že 19. 9. 2013 vyzvala žalobcu na mimosúdne vyporiadanie aktív patriacich do BSM, avšak
žalovaný v písomnej odpovedi z 2. 10. 2013 s jej návrhom nesúhlasil. Uviedla, že žalobca naďalej užívavšetky ňou vymenované hnuteľné veci. Žalovaná s týmto režimom ďalej súhlasí, teda navrhuje, aby boli
prikázané do výlučného vlastníctva žalobcu.

11. Čo sa týka žalobcom navrhovaných pasív, žiadala, aby súd ich prikázal do výlučnej dispozície
žalobcu.

12. Žalobca s návrhom žalovanej nesúhlasil, naďalej zotrvával na vyporiadaní podľa jeho písomného
návrhu, preto súd vo veci vykonal dokazovanie potom, čo zistil, že medzi účastníkmi nie je možný zmier,

resp. nie je možné spor vyriešiť mediáciou.

13. Súd prevedeným dokazovaním, vypočutím účastníkov konania, za použitia dôkazných listín zistil
tento skutkový stav:

14. Z rozsudku tunajšieho okresného súdu sp. zn. 11P/51/2012 súd zistil, že manželstvo účastníkov

bolo rozvedené, pričom výrok o rozvode nadobudol právoplatnosť dňa 24. 1. 2013. Ďalším výrokom
boli maloleté deti pochádzajúce z manželstva účastníkov, a to mal. C., C. a P. zverené do náhradnej
osobnej starostlivosti starej matky I. Q. a rodičia boli zaviazaní prispievať na ich výživu minimálnym
zákonným výživným. Ďalšie dieťa mal. W. E. bola zverená do osobnej starostlivosti matky a otec bol
zaviazaný prispievať na jej výživu minimálnou výškou. Súd zároveň upravil styk matky s maloletou C. I.

P. a styk otca s maloletou W. E.. Zároveň bol určený dohľad nad výchovou maloletých detí v súčinnosti
s kolíznym opatrovníkom. Z dôkazného spisu o rozvode a úprave práv a povinností k maloletým deťom
a z jednotlivých výsluchov účastníkov konania súd zistil, že hlavnou príčinou rozpadu manželstva bolo
negatívne správanie žalobcu - M. Q., ktorý pod vplyvom alkoholu opakovane fyzicky napádal žalovanú,
dokonca aj v čase jej tehotenstva so štvrtým dieťaťom. Neznesiteľná situácia vyvrcholila v novembri

2011, kedy po fyzickom útoku žalovaná definitívne opustila spoločnú domácnosť. Požívanie alkoholu zo
strany žalobcu, fyzické útoky a neúspech v podnikaní mali negatívny dopad na psychiku oboch bývalých
manželov, obaja trpeli psychickými problémami. Boli liečení ambulantne, a žalobca aj ústavne. Z takto
zisteného skutkového stavu súd vzal v tomto konaní za preukázané, že bolo pravdivé tvrdenie žalovanej
v tomto konaní, ktorá opakovane uvádzala, že nemôže zodpovedať za dlhy spôsobené žalobcom počas

jeho podnikania, nakoľko ona mu opakovane prizvukovala, aby podnikanie ukončil a nebral si ďalšie
pôžičky. Žalovaná však napriek zlej ekonomickej situácii v manželstve nepožiadala súd o zrušenie BSM
za trvania manželstva.

15. Z dôkazných listín predložených žalobcom, a to upovedomení o začatí exekúcií (už vyššie

popísaných), žiadosti a zmluvy o poskytnutí účelovej pôžičky uzavretej s firmou Consumer Finance
Holding, výzvou na úhradu dlhu vo výške 5.115,76 eur firmy ProfiDebt, ProfiReal Group a výzvou k
úhrade sumy 4.548,47 eur firmou Criff CR. Slovak Credit Bureau, s. r. o. a na základe písomného
uznania dlhu zo dňa 23. 3. 2011 voči firme S PoweR export - import, spol. s r. o. súd zistil, že všetky
žalobcomvymenovanédlhysúuvádzanénamenoM.Q..Žalobcavkonanínepredložilžiadnerelevantné

dôkazy, ktorými by konkrétne preukázal, aká je výška týchto dlhov ku dňu zániku BSM, teda k dátumu
právoplatnosti rozsudku o rozvode 24. 1. 2013. Žalobca, ani jeho právny zástupca nepredložili súdu
potrebné dôkazy ani napriek opakovaným výzvam s tvrdením, že takýmito dôkazmi nedisponujú.

16. Zjehoúčastníckejvýpovedesúdzistil,žetohočasujenaďalejrozvedený,nezamestnaný,evidovaný

na úrade práce. Býva v spoločnej domácnosti s matkou a tromi deťmi pochádzajúcimi z ich manželstva,
toho času je už len jedno maloleté. Od roku 1995 do roku 2011 podnikal, otvoril si živnosť na odpredaj
drogerijného tovaru. Od začiatku podnikania do roku 1999 bol v strate, nakoľko mu podnikanie veľmi
nešlo, a preto domov veľmi neprinášal peniaze. Žili z materskej dovolenky a detských prídavkov a
finančne im vypomáhala ich mama I. Q., s ktorou žili v spoločnej domácnosti v jej dome. V roku 1999

do roku 2008 už bol ziskový, darilo sa mu, avšak už v roku 2000, resp. pred rokom 2000 začal požívať
alkohol a v tom roku mu začali prichádzať už aj prvé exekúcie. Boli hlavne zo Sociálnej poisťovne,
nakoľko peniaze, ktoré zarobil, musel dať najprv na rodinu a nebolo na odvody. V roku 2004 sa
jeho manželka dozvedela o jeho exekúciach. V roku 2008 mal haváriu, a preto si musel zabezpečiť
finančné prostriedky na kúpu motorového vozidla na podnikanie, ktoré používa doposiaľ. Má však už

nízku zostatkovú hodnotu. V tom istom roku jeho manželka si mala zobrať pôžičku vo výške 80.000,-
Sk od Poštovej banky. Ona vtedy pracovala v potravinách, mala nízku mzdu, avšak prinášala peniaze
do domácnosti. Z pôžičky 80.000,- Sk 57.000,- Sk mu manželka dala na zaplatenie jeho dlhov - jeho
odvodov do zdravotnej poisťovne a ďalšia časť peňazí bola použitá na rekonštrukciu kuchyne, asi vovýške 60.000,- Sk. Manželka istý čas pracovala. Niekedy bola nezamestnaná a nezarábala nič. Bolo to
v roku 2010, kedy brala podporu. V ich manželstve to fungovalo tak, že obaja prispievali finančne na
domácnosť. Peniaze sa používali na chod domácnosti. Uhrádzali leasing na kúpu motorového vozidla.

Po jeho havárii splácali druhé auto mesačne po 200,- eur. Leasing na motorové vozidlo Peugeot Partner,
ev. č. J. XXX I. je splatený, avšak auto je blokované exekúciou. V roku 2012 údajne motorové vozidlo
predal. Žalobca na preukázanie vyššie popísaných tvrdení súdu nepredložil žiadne dôkazy.

17. Žalovaná v účastníckej výpovedi uviedla, že tak, ako vyplýva z ich rozvodového spisu, od 1. 11.

2011 ich spoločná domácnosť zanikla. S manželom prestali spolu ekonomicky hospodáriť. Ona vtedy
odišla zo spoločnej domácnosti. Od roku 1995, teda od sobáša, až do roku 2003 bola na materských
dovolenkách, kedy sa im postupne narodil v roku 1995 syn C., v roku 1997 syn C. a v roku 2000 dcéra P..
Už mimo spoločnej domácnosti sa narodila mal. W. E.. Manžel vtedy dostal dotáciu z úradu práce, preto
dva roky podnikal, resp. musel podnikať. Dotácia však ledva stačila na kúpu registračnej pokladne. Vo
zvyšných aktivitách bol žalobca v strate. Nad vodou ich držala rodina, pomáhala im výdatne žalobcova

matka a rodičia žalovanej. Od roku 2003 do roku 2006 bola žalovaná zamestnaná v kvetinárstve, kde
poberala minimálnu mzdu, o čom predložila súdu písomné dôkazy, potom rok a pol pracovala v bare
v Slatvine za minimálnu mzdu a následne ako predavačka v drogérii u pani S., kde tak isto poberala
minimálnu mzdu. Do roku 2010 pracovala v supermarkete v Krompachoch u pána H.. V roku 2011, keď
žalobca konečne ukončil podnikanie, o čo ho žalovaná opakovane žiadala, boli ako rodina zaevidovaní

na úrade práce a dva roky, teda od roku 2010 do roku 2012 poberali dávky v hmotnej núdzi vo výške
212,- eur mesačne. Ako rodina prežívali veľmi ťažké obdobie.

18. Žalovaná v účastníckej výpovedi ďalej uviedla, že po ukončení materskej dovolenky, niekedy v
roku 2004, sa dozvedela o prvej manželovej exekúcii, z čoho bola v šoku a vtedy sa pohádali. Zistila,

že jeho podnikanie neprináša zisky, nakoľko po odpočítaní nákladov a odvodov bol v strate. Žalobca
to však nechcel pochopiť. Práve naopak prešiel do agresivity. Takmer počas celého jeho manželstva
jej bývalý manžel opakoval, že nemá peniaze. Po celé roky ich spolužitia nevedela o jeho dlhoch,
nakoľko jej predkladal daňové priznania, kde sa vykazovalo, že je v pluse. O konkrétnych dlhoch, ktoré
vymenoval v žalobe, žalovaná nevedela. Vyjadrila sa, že obaja mesačne zarábali približne minimálnu

mzdu. Vzhľadom na dôvody rozpadu ich manželstva ona ponechala v domácnosti bývalej svokry všetky
hnuteľné veci, nakoľko tam žijú ich tri spoločné deti. Zariadenie domácnosti si zakúpili v roku 1997 na
pôžičku cez firmu Quatro, ktorú potom splácali. Z informácie od žalovaného v čase ich rozvodového
konania, keď navštevovali psychologičku, sa dozvedela, že dlhy by mali byť nanajvýš vo výške 10.000,-
eur.

19. Právna zástupkyňa žalovanej doplnila jej výpoveď v písomnom vyjadrení zo dňa 29. 7. 2016, kde
popísala, v ktorých rokoch od uzavretia manželstva kde žalovaná pracovala, s akým príjmom, k čomu
predložila písomné dôkazy.

20. Z predložených písomných dôkazov súd zistil, že žalovaná v roku 2003 až 2005 mala čistý
mesačný príjem 3.800,- Sk, v roku 2004 5.314,- Sk a v roku 2005 3.052,- Sk. V roku 2007 pracovala
u zamestnávateľa Z. S., a do februára 2010 u D. H. ako predavačka, kde mala minimálnu mesačnú
mzdu. Od marca do augusta 2010 jej boli vyplácané dávky v nezamestnanosti. Ostatné roky poberala
rodičovský príspevok a po narodení posledného dieťaťa bola opäť na materskej dovolenke.

21. Právny zástupca žalobcu predložil daňové priznania žalobcu za roky 1995 až 2011, z ktorých súd
zistil, že v rokoch 1995 až 1999 a v roku 2001 bol žalobca v strate, v roku 2000 bol jeho priemerný
mesačný príjem 116,- eur, v roku 2002 nemal ani minimálnu mzdu a v rokoch 2003 až 2007 sa priemerná
mzda pohybovala od 278,- do 375,- eur (v roku 2006 to bolo 188,- eur), v rokoch 2008 až 2009 to bolo

nad 600,- eur, v roku 2010 555,- eur a v roku 2011 390,- eur.

22. Podľa § 145 Občianskeho zákonníka bežné veci týkajúce sa spoločných vecí môže vybavovať každý
z manželov. V ostatných veciach je potrebný súhlas oboch manželov; inak je právny úkon neplatný.
Z právnych úkonov týkajúcich sa spoločných vecí sú oprávnení a povinní obaja

manželia spoločne a nerozdielne.23. Podľa § 149 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka ak zanikne bezpodielové spoluvlastníctvo,
vykoná sa vyporiadanie podľa zásad uvedených v § 150 .

Ak dôjde k vyporiadaniu dohodou, sú manželia povinní vydať si na požiadanie
písomné potvrdenie o tom, ako sa vyporiadali.
Ak sa vyporiadanie nevykoná dohodou, vykoná ho na návrh niektorého z manželov súd.

24. Podľa § 150 Občianskeho zákonníka pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov

sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil
na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný
majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov
staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery
pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

25.Podľa§191ods.2C.s.p.dôkazysúdhodnotípodľasvojejúvahy,atokaždýdôkazjednotlivoavšetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.
Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon
neustanovuje inak.

26. Podľa § 132 C.s.p. v žalobe sa okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán,
pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný
návrh.

27. Prevedeným dokazovaním súd dospel k záveru, že nárok žalobcu nie je dôvodný.

28. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie § 132 C.s.p.,
podľa ktorého sporové strany sú povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Uvedené
ustanovenie stanovuje dôkaznú povinnosť účastníkov v sporovom konaní, t. j. povinnosť označiť dôkazy
na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na sporových stranách. Strana,

ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe
takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných
dôkazov. Rovnaké následky postihujú tú sporovú stranu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich
tvrdení, no hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo
pravdivosť skutkových tvrdení sporovej strany.

29. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť sporovej strany za výsledok konania,
pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie sporovej strany
nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých
dôkazov, je pre sporovú stranu nepriaznivé rozhodnutie.

30. Aby strana mohla splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým
splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočnosti stranou,
tzv. bremeno tvrdenia. Ak sporová strana nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z
hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie

povinnosti tvrdenia, teda neunesenie dôkazného bremena, má za následok, že skutočnosť, ktorú strana
vôbec netvrdila a ktorá nevyšla v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o
skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie dôkazného bremena o tejto skutočnosti
bude mať pre stranu väčšinou za následok pre ňu nepriaznivé rozhodnutie. Zákon sporovým stranám
ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti. Potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností,

je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto
norma v zásade určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t. j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako
rozhodne preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena.

31. Bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno vystihujú aktuálnu skutkovú a dôkaznú situáciu konania.

V priebehu sporu sa môže meniť, teda môže dochádzať k jeho prerozdeľovaniu. Pri posudzovaní
dôkazného bremena na strane toho, ktorého účastníka, treba rešpektovať tzv. negatívnu dôkaznú teóriu,
t. j. pravidla, že neexistencia „niečoho“ majúca trvajúci charakter sa zásadne nepreukazuje. Na nikom
totiž nemožno spravodlivo žiadať, aby preukázal reálnu neexistenciu určitej právnej skutočnosti.32. Žalobca podal žalobu o vyporiadanie BSM dňa 7. 10. 2015. Od dátumu podania žaloby až
do konečného rozhodnutia mal dostatok času na to, aby predložil súdu relevantné dôkazy, ktoré by

preukazovali, aká bola skutočná výška pasív patriacich do BSM ku dňu rozvodu, teda k dátumu 24. 1.
2013.Listinnédôkazy,ktorésúdupredložil,preukazovali,žežalobcamádlhkutamuvedenýmdátumom,
ktoré sa však v žiadnom prípade nezhodujú s dátumom právoplatnosti rozsudku o rozvode, a teda
tieto dlhy už boli navýšené o úroky, resp. boli v takom stave, aký nezodpovedá dátumu zániku BSM. S
poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia o dôkaznej povinnosti žalobcu súd nemohol v tomto

konaní nahrádzať žalobcu a napomáhať mu pri zabezpečovaní dôkazov na preukázanie jeho tvrdenia.
Navyše žalobca mal na tento účel Centrom právnej pomoci v Košiciach ustanoveného, resp. určeného
advokáta, ktorý mal túto povinnosť splniť.

33. Súd teda v závere vec posúdil tak, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia, že ním
v žalobe popísané pasíva boli v takej výške, ako sú tam uvádzané ku dňu zániku BSM. Z predložených

listinných dôkazov nie je možné zistiť, o aké dlhy presne ide, kedy vznikli a nie je preukázané, v
akom zostatku boli ku dňu právoplatnosti rozsudku o rozvode, teda k 24. 1. 2013. Navyše pôžičky,
ktorých vyporiadania sa žalobca domáha a dlhy voči Sociálnej poisťovni sú všetky vedené na meno
žalobcu. Z dokazovania súd vyvodil, že žalovaná nemala za trvania manželstva vedomosť, resp. nebola
manželom informovaná, aké konkrétne zmluvy o pôžičkách a úveroch uzatváral. Nemala teda vedomosť

o záväzkoch, ktorých vyporiadania sa žalobca v tomto konaní domáha. Navyše z dokazovania vyplynulo,
že všetky tieto dlhy s výnimkou jednej pôžičky, ktorá mala byť využitá na rekonštrukciu kuchyne v dome
matky žalobcu, súviseli s jeho podnikaním.

34. Právny zástupca žalobcu na poslednom pojednávaní upravil, resp. zmenil žalobný návrh v časti
prikázania pasív patriacich do BSM tak, že navrhol pasíva - dlhy voči Sociálnej poisťovni a Slovenskej
republike, ktoré sú exekučne vymáhané, prikázať do výlučného vlastníctva žalovanej a zvyšné dlhy
prikázať do výlučného vlastníctva žalobcu. Takto upravený návrh právny zástupca súdu riadne
nezdôvodnil, teda nevysvetlil súdu, prečo práve iba pasíva voči Sociálnej poisťovni majú patriť do

dispozičného práva žalovanej.

35.Právnazástupkyňažalovanejanistakýmtozáverečneupravenýmnávrhomnesúhlasila.Navrhovala,
aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol ako nedôvodnú s tvrdením, že žalobca neuniesol dôkazné
bremeno svojho tvrdenia, že predmetné dlhy v takej výške, ako uviedol v písomnom návrhu, existovali

ku dňu zániku BSM, teda k 24. 1. 2013.

36. Súd sa s takýmto stanoviskom právnej zástupkyne žalovanej a s jej argumentáciou v celom
rozsahu stotožňuje. V celom rozsahu žalobu zamietol ako nedôvodnú už z vyššie uvedených dôvodov,

teda že žalobca nedostatočne dôkazmi preukázal existenciu a výšku jednotlivých pasív. Zároveň súd
považuje za potrebné pripomenúť, že aj keby žalobca preukázal skutočnú výšku dlhov ku dňu zániku
BSM, a súd by mohol tieto pasíva pojať do BSM, bolo by nespravodlivé a vlastne aj nezákonné
prikázať dlhy, ktoré vznikli neplnením si odvodovej povinnosti žalobcu ako podnikateľa voči Sociálnej a
zdravotnej poisťovni do výlučnej dispozície žalovanej. Žalovaná sa svojím konaním žiadnym spôsobom

nepričinilaovzniktakýchtodlhov.Argumentáciažalobcu,žeodvodyneplatil,abymoholziskzpodnikania
dávať do domácnosti, sa súdu javí pre rozhodovanie v danej veci len ako účelová a špekulatívna. Už
samotný konečný návrh žalobcu o prikázanie všetkých ostatných dlhov do jeho výlučného dispozičného
práva, je bez akéhokoľvek zdôvodnenia, a preto sa súdu javí celá žaloba účelová a tendenčná len s
cieľom preniesť exekučnú povinnosť žalobcu čiastočne aj na jeho bývalú manželku. Takýto návrh na

vyporiadanie BSM nie je v žiadnom prípade v súlade s ustanovením § 150 Občianskeho zákonníka,
nemá oporu ani v žiadnom inom zákonnom ustanovení, a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol
ako nedôvodnú.

37. Podľa § 257 C.s.p. výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné

osobitného zreteľa.

Podľa § 262 ods. 1, 2 C.s.p. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

38. Súd žalovanej náhradu trov konania nepriznal, aj keď mala v konaní plný úspech. Z dokazovania
vzal jednoznačne za preukázané, že u žalobcu existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd
výnimočne nezaviazal neúspešnú stranu k náhrade trov konania. Z rozhodnutia Centra právnej pomoci
v Košiciach sp. zn. 6372/2015 zo dňa 1. 7. 2015, ktorým mu bol určený bezplatný advokát, a z výpovede
žalobcu a zo samotného charakteru žaloby súd zistil, že tento je občanom v hmotnej núdzi, je evidovaný

na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny ako nezamestnaný, má vyživovaciu povinnosť k maloletým
deťom a má veľké množstvá pôžičiek.

39. Nakoľkouobochsporovýchstránjepredpokladnaoslobodenieodsúdnychpoplatkov,súdrozhodol,
že štát nemá právo na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti
ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP , ak

táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.