Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 30. október 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 19C/22/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8105229427
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Baranová

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8105229427.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v právnej veci žalobcu: BL Finance, s.r.o.,

so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 44 307 683., zast. ADVOKÁTSKOU KANCELÁRIOU
SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, proti žalovanej: D. I., T..
XX.X.XXXX, H. D. Š. XXX, C., pr. zast.: JUDr. Igor Šafranko, advokát so sídlom Sov. hrdinov 163/66,
Svidník, v konaní o zaplatenie 382,10 eura, takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a .

II. Priznáva žalovanej voči žalobcovi nárok na 100 % náhradu trov konania, o ktorej výške bude

rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Právny predchodca žalobcu GE Money, a. s. sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 16.12.2005
vedeným pod sp.zn. 18Rob/738/2005 domáhal voči žalovanej zaplatenia 13.813,44 Sk s prísl.

2. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz dňa 11.6.2007 pod č.k. 18Rob/738/2005-22.

3. V tomto spore žalovaná sa návrhom podaným na tunajšom súde vedeným pod sp. zn. 18Cb 84/2012
domáhala obnovy tohto konania, pričom svoj návrh odôvodnila tým, že „že „pokiaľ sa jedná o nové, pre

povolenie obnovy rozhodujúce skutočnosti, poukazuje na to, že okresný súd v pôvodnom konaní vôbec
neuplatnil spotrebiteľské právo a je nanajvýš odôvodnené, aby toto právo uplatnil súd rozhodujúci o jej
návrhu na obnovu konania. Je presvedčená, že už len tieto okolnosti, o ktorých sa dozvedela len teraz,
sú samé o sebe dostatočným dôvodom pre povolenie obnovy konania.
Ďalej uviedla, že zmluvu o úvere uzatvárala ako fyzická osoba, peňažné prostriedky si požičiavala na
osobnú spotrebu od právnickej osoby, ktorá poskytovala spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania.
Zmluva o úvere však jasne vykazuje znaky spotrebiteľskej zmluvy, no ani okresný súd sa nezaoberal

možnosťou posúdenia zmluvy o úvere ako zmluvy uzatvorenej podľa ustanovení právnej úpravy
zameranej na ochranu spotrebiteľa. Toto nesprávne posúdenie sa najviac prejavilo v rozhodovaní súdu
v priznaní úrokov z omeškania 0,1 % denne. V čase, keď sa prvýkrát omeškala so splátkou pre
spotrebiteľa, prípustné občianskoprávne úroky z omeškania predstavovali zlomok súdom priznaných
sankčných úrokov (§ 517 ods. 2 OZ a § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.).
PoukázalanarozporsrozhodnutiamiEurópskehosúdnehodvora,atosrozsudkomsúduz27.júna2000
Spojené prípady C-240/98 až C-244/98 Océano Grupo Editorial SA a rozsudkom súdu z 21.novembra

2002 - prípad C-473/00 Cofidis SA.
Poukázala v tejto súvislosti aj na rozhodnutia tunajších súdov a to rozsudok Okresného súdu v Žiline sp.
zn. 17C 134/2008-31 potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Žiline sp. zn. 5Co 46/2009 pri posudzovaní
zmluvnej pokuty vo výške 0,25 % denne (súd pri tom uviedol, že nie je významné, či ide o úrokz omeškania alebo zmluvnú pokutu, lebo oba sú sankčné inštitúty)., kde súd uviedol nasledovné:
Zmluvná povinnosť zaplatiť riadne a včas je esenciálnou povinnosťou dlžníka, na druhej strane výška
zabezpečenia je v tomto prípade zjavne neprimeraná a podľa názoru súdu v prejednávanom prípade

pre rozpor s dobrými mravmi (§ 39 OZ) ako aj pre neprijateľnosť (§ 53 ods. 4 písm. k) OZ) absolútne
neplatná.Niejezlučiteľnésdobrýmimravmi,žepreporušenieprávnejpovinnosti(hoctakejtovýznamnej
v právnom vzťahu) je dojednané sankčné zabezpečenie predstavujúce v ročnom vyjadrení takmer 100
% istiny.
Odkázala aj na rozsudok Okresného súdu v Galante sp. zn. 23C/154/2008, v ktorom sa súd zaoberal

aj výškou úrokov z omeškania, kde uviedol (s. 17): „Za odporujúce dobrým mravom súd považoval aj
jednotlivé základné dojednania zmluvných strán zapracované odporcom do spornej úverovej zmluvy,
ktorú odporca ako sám uviedol na pojednávaní súdu, považoval za typovú zmluvu a to najmä ... dohodu
zmluvných strán o veľmi neprimeraných sankčných úrokoch vo výške 0,27 % za každý deň omeškania,
t.j. 98,55 % p.a., nakoľko ide o viac ako 10 násobné prekročenie prípustnej výšky úrokov z omeškania,
ktoré v decembri 2007 predstavovali 8,5 % p.a. (2-násobok 4,25 % p.a. diskontnej sadzby NBS v roku

2007, § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z.), preto súd
považoval dohodnuté úroky z omeškania nad 8,5 % za neplatné pre rozpor so zákonom.
Uviedla, že ak by súdy správne aplikovali občianskoprávne predpisy, nemohol by ani jeden súd
veriteľovi priznať vyššie úroky ako tie, ktoré ustanovuje nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z. Právnym
posúdením Okresného súdu ako spotrebiteľka utrpela značnú ujmu a zároveň došlo k bezdôvodnému

obohateniu veriteľa. Na stránke Ministerstva spravodlivosti SR si prečítala aj viaceré súdne rozhodnutia
v exekučných konaniach, ktoré jednomyseľne potvrdzujú, že takýto úrok, je v rozpore s dobrými mravmi.
Osobitne súdu dala do pozornosti uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 7CoE 34/2009, v ktorom
tento uviedol nasledovné: „ Čo sa týka úrokov z omeškania ich výšku zákon č. 25/2001 Z.z. neupravoval.
Takáto úprava bola obsiahnutá v dvoch právnych predpisoch a to v ust. § 369 Obchodného zákonníka a

v ustanovení § 517 Občianskeho zákonníka. Kým Obchodný zákonník v čase uzatvorenia zmluvy výšku
úrokov pri jej dojednaní zmluvnými stranami neobmedzoval, Občiansky zákonník neumožňoval priznať
vyššiu výšku úrokov z omeškania, než ako to vyplývalo z ust. § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., teda
maximálne len do výšky dvojnásobku diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k
prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníka bola

v tomto smere pre spotrebiteľa výhodnejšia a tejto výhodnejšej úpravy sa spotrebiteľ vzdať nemohol. V
tejto súvislosti je právne význané ust. § 54 Občianskeho zákonníka podľa ktorého zmluvné podmienky
upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa.
Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo inak
zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad,

ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. Ak rozhodcovský súd priznal oprávnenému zmluvne dojednaný
úrok z omeškania vo výške 91,25 % ročne, t.j. vo výške niekoľko násobne vyššej v porovnaní s
úrokom na aký by oprávnenému vznikol nárok pri aplikácií výhodnejšej právnej úpravy obsiahnutej v
Občianskom zákonníku svojím rozhodnutím zaviazal povinného na plnenie právom nedovolené“. Týmto
rozhodnutím Krajský súd v Prešove potvrdil uznesenie Okresného súdu Svidník, ktorý v exekučnom

konaní vymáhanie sankčného úroku 91,25 % ročne kvalifikoval ako sankciu v rozpore s ochranou
spotrebiteľa a výslovne uviedol, že rozhodcovský súd mal aplikovať priaznivejšie ustanovenia § 517
Občianskeho zákonníka v spojení s ustanovením § 3 Nariadenia vlády 87/1995 Z.z.
Poukázala aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 M Cdo 20/2009, podľa ktorého jednou
z charakteristických čŕt spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprimeranú podmienku,

t.j. ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech
spotrebiteľa.ZaneprijateľnúpodmienkujepotrebnépovažovaťajpodmienkuuvádzanúvoVšeobecných
podmienkach poskytovania verejnej mobilnej siete o uplatnení Obchodného zákonníka aj vo vzťahu
k premlčaniu, keďže spotrebiteľ ju nemá možnosť ovplyvniť a spôsobuje jeho menej priaznivejšie
postavenie. Ustanovenia spotrebiteľských zmlúv, ktoré boli uzavreté pred účinnosťou zákona č.

150/2004 Z.z. a ktoré neboli do troch mesiacov od dňa jeho účinnosti dané do súlade s ustanoveniami
§ 53 a 54 Občianskeho zákonníka, sú neplatné.
Uviedla, že okresný súd posúdil uzavretú zmluvu o úvere výhradne podľa pravidiel Obchodného
zákonníka. Správne sa mala vec rozhodnúť v civilnom registri Ro. Rozhodol preto nezákonný sudca. Je
presvedčená, že zmluvu a aj jej právny režim posúdil nesprávne a mal zmluvu posúdiť predovšetkým

podľa pravidiel Občianskeho práva.
O tejto skutočnosti sa rovnako dozvedela iba nedávno z rozsudku Okresného súdu v Galante sp. zn.
23C/154/2008-403. Súd sa rovnako zaoberal posúdením zmluvy o úvere uzavretej podľa Obchodného
zákonníka a uviedol nasledovné: „Spornou otázkou medzi sporovými stranami bola otázka posúdeniazmluvy nazvanej zmluvnými stranami, ako Zmluva o úvere zo dňa 5.12.2007, a to z pohľadu, či
ide o zmluvu úverovú riadiacu sa Obchodným zákonníkom alebo o zmluvu o pôžičke, prípadne o
zmluvu o spotrebiteľskom úvere právne podliehajúcu režimu Občianskeho zákonníka, prípadne režimu

zákona 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a podporne režime Občianskeho zákonníka. Súd
vychádzajúc z obsahu samotnej zmluvy, ako aj zohľadniac reálny spôsob dohodnutého a následne
reálne zrealizovaného spôsobu poskytnutia finančnej hotovosti navrhovateľke, kedy k požičaniu jej
peňažných prostriedkov veriteľom malo dôjsť v zmysle čl. 1 zmluvy a aj došlo ešte pred podpisom zmluvy
(teda zmluva len neobsahovala záväzok veriteľa na požiadanie dlžníka poskytnúť dlžníkovi v budúcnosti

úver, ako to má na mysli ustanovenie § 497 Obchodného zákonníka) považoval spornú zmluvu za
zmluvu o pôžičke uzatvorenú podľa ustanovenia § 657 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktorý právny
vzťah však vzhľadom na ustanovenie § 2 zákona 258/2001 Z.z. je potrebné považovať za spotrebiteľský
úver v tomto prípade poskytnutý na základe zmluvy o pôžičke. Zmluva o úvere v zmysle Obchodného
zákonníka je totiž zmluvou konsenzuálnou, lebo vzniká dohodou zmluvných strán o jej obsahu a na jej
vznik sa nevyžaduje aj reálne poskytnutie úverových prostriedkov. Naproti tomu, od takejto zmluvy o

úvere je potrebné rozlišovať zmluvu o pôžičke, upravenú Občianskym zákonníkom (§§ 657 a 658), kde
ich o reálnu zmluvu, ktorou jedna strana (veriteľ) prenecháva druhej strane (dlžníkovi) veci určené podľa
druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje po uplynutí dohodnutej doby vrátiť veci rovnakého druhu.“
V uvedenom rozsudku v súvislosti s posúdením zmluvy súd uviedol aj ďalšiu podstatnú skutočnosť a
to: „V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že samotný odporca ako subjekt podnikajúci v oblasti, okrem

iného, aj ekonomického poradenstva vedome a bez náležitej starostlivosti, ktorú bolo potrebné od
neho očakávať a bez náležitého zhodnotenia finančnej situácie navrhovateľky tejto predložil na podpis
spornú zmluvu o úvere uzatváranú podľa Obchodného zákonníka obsahujúceho prísnejšiu úpravu práv
a povinností strán , ako by tomu bolo, ak by s navrhovateľkou uzavrel zhodne so svojou inzerciou zmluvu
o pôžičke podľa Občianskeho zákonníka (§ 657 a 658), resp. zmluvu o spotrebiteľskom úvere tak, ako to

má na mysli zákon 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a zmene a doplnení zákona SNR 71/1986
Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov, v ktorom konaní odporcu súd videl
už od počiatku správania sa odporcu vo vzťahu k navrhovateľke konanie odporujúce v spoločnosti
uznávaným pravidlám správania sa podnikateľských subjektov vo vzťahu k bežnému spotrebiteľovi,
akým navrhovateľka v tomto vzťahu bola.“

Ak by sa teda mal súd vecou opätovne zaoberať, so zohľadnením týchto právnych záverov uvedených v
týchto rozhodnutiach, ako spotrebiteľka je presvedčená, že by v rámci predbežnej otázky musel posúdiť
viaceré zmluvné podmienky (zmluva o úvere č. 1007843603 zo dňa 27.12.2002), a to so zreteľom na
ich nesúlad so zákonom, európskymi pravidlami na ochranu spotrebiteľa a dobrými mravmi. Posúdenie
zmluvných podmienok necháva na úvahu súdu (§ 153 ods. 3 O.s.p.). Podľa jej názoru viaceré zmluvné

podmienky spôsobili a založili nerovnováhu v právach a povinnostiach v prospech veriteľa. Osobitne cíti
potrebu súdu zdôrazniť, že v jej neprospech a spotrebiteľov došlo: k dojednaniu neprimeraných sankcií,
atozmluvnýchpokútaúrokuzomeškaniaakdojednaniunejasnýchaprespotrebiteľanezrozumiteľných
podmienok zmluvy, na ktoré nadväzovala hrozba uloženia sankcie.
Ďalej uviedla, že povolenie obnovy konania je dôvodné aj preto, že rozhodnutie okresného súdu je v

rozpore s rozhodnutiami Európskeho súdneho dvora a to s Rozsudkom súdu z 27. júna 2000 Spojené
prípady C-240/98 až C-244/98 Océano Grupo Editorial SA a Rozsudkom Súdu z 21. novembra 2002
- prípad C-473/00 Cofidis SA.
V prípade Océano Gruppo Editorial, Európsky súdny dvor rozhodol, že ochrana poskytnutá
spotrebiteľom Smernicou Rady 93/13/EHS z 5.apríla 1993 o neprimeraných, nečestných podmienkach

v spotrebiteľských zmluvách má za následok, že národný súd môže svojim vlastným návrhom určiť, či
je zmluvná podmienka nečestná, počas svojho predbežného zhodnotenia pokiaľ ide o fakt, či sa môže
k nároku prikročiť pred národnými súdmi. Národný súd je povinný počas použitia ustanovení národného
práva, ktoré sú skoršieho alebo neskoršieho dátumu než uvedená Smernica, interpretovať ich pokiaľ je
to možné v svetle presného znenia a účelu Smernice. Požiadavka o výklad v zhode so Smernicou žiada

národný súd zvlášť podporiť výklad, ktorý by na jeho vlastný návrh nepovolil jurisdikciu naň delegovanú
na základe neprimeranej, nečestnej podmienky.
V prípade Cofidis SA, Európsky súdny dvor rozhodol, že súd je povinný neaplikovať vnútroštátne
procesné pravidlo týkajúce sa možnosti namietať neprimeranosť zmluvnej podmienky; možnosť súdu
skúmať ex offo nekalú povahu podmienky predstavuje prostriedok vhodný zároveň na zabránenie

tomu, aby jednotlivý spotrebiteľ nebol viazaný nekalou podmienkou, a na prispenie k splneniu cieľa
stanoveného v jej článku 7, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok prispievajúci k
ukončeniu používania nekalých podmienok v zmluvách uzavretých so spotrebiteľmi zo strany predajcov
alebo dodávateľov.Ňou napádané rozhodnutie je v priamom rozpore s vyššie uvedenými rozhodnutiami Európskeho
súdneho dvora, čo iba potvrdzuje, že vnútroštátny súd porušil komunitárne práva zamerané na ochranu
spotrebiteľa.

Pre prípad, že by súd nepovolil obnovu konania, dáva do pozornosti rozhodnutie ESĽP vo veciach
Beian v. Rumunsko (č.1) zo dňa 6. decembra 2007, v ktorom tento rozhodol, že vzájomne si odporujúca
judikatúra vnútroštátneho súdu predstavuje porušenie Dohovoru o ochrane ľudských práv, konkrétne čl.
6 ods. 1 Dohovoru, ako aj právo podľa čl. 14 Dohovoru v spojení s čl. 1 Protokolu č. 1 Dohovoru, ako
aj právo podľa čl. 14 Dohovoru v spojení s čl. 1 Protokolu č. 1. V tomto zmysle by sa potom súd musel

vysporiadať aj s nimi uvádzanými rozhodnutiami vnútroštátnych súdov, ktoré potvrdili a aj potvrdzujú, že
spotrebiteľke, ktorou je aj navrhovateľa, musí súd priznať náležitú ochranu.
Neprijateľné zmluvné podmienky boli aplikované a súd ich premietol do platobného rozkazu. Súd ju
pritom mal zbaviť týchto podmienok a to podľa rozsudku Oceano, Mostaza Claro, Pannon, uznesenie
Súdneho dvora Pohotovosť C 76/10, ASTURCOM a iné.“

4. Súd v rámci prípravy na pojednávanie vo veci povolenia obnovy doručil označenému žalovanému
návrh spolu s uznesením o procesných právach a poučeniach, pričom tento podaním doručeným súdu
dňa 12.4.2013 uviedol, že nie je pasívne legitimovaným subjektom, nakoľko dňa 21.9.2009 uzatvoril
ako postupca so spoločnosťou BL Finance, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 44
307 683 /ako postupníkom / Rámcovú zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej pohľadávka z

úverovej zmluvy č. 1011841432, ktorú evidoval, a ktorá bola predmetom konania 18Rob 738/2005 bola
postúpená postupníkovi. Z predloženej zmluvy a jej prílohy nebolo možné však preskúmať, či tvrdená
námietka nedostatku pasívnej legitimácie je oprávnená, teda, či skutočne došlo k postúpeniu práve
nárokov priznaných platobným rozkazom 18Rob 738/2005. V prílohe č.1 k tejto zmluve je ako dôkaz na
túto skutočnosť zvýraznený červeným riadok s textom:

1011841432 BCARD 330,2 62,57 5,31 218,75 616,83.

5. Dňa 23.9.2013 z Advokátskej kancelárie SOUKENÍK - ŠTRPKA, s. r. o. ako zástupcu spoločnosti
BL Finance, s. r. o., bola súdu doručená žiadosť o zaslanie rovnopisu návrhu na obnovu konania.
Následným podaním doručeným súdu dňa 14.10.2013 BL Finance, s. r. o. ako postupník GE Money, a.

s. podal rozsiahle skutkové a právne zdôvodnenie nesúhlasu odporcu v tejto veci, v ktorom uviedol, že
„navrhovateľka na základe uzatvorenej Zmluvy o revolvingovom úvere č. 1011841432 zo dňa 24.5.2002,
ktorej neoddeliteľnú súčasť tvorili obchodné podmienky, obdržala úverovú kartu, ktorá jej umožnila
čerpať peňažné prostriedky na nákup tovaru a služieb až do výšky 12 000,00 Sk a vyčerpala sumu v
celkovej výške 16 371,50 Sk, a to nákupmi tovaru, tak ako je to uvedené v avíze vykonaných platieb.

Zmluva bola uzavretá v zmysle ustanovenia § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej
inšpekcii v znení neskorších predpisov, pričom bola dohoda účastníkov, že na vzťahy z nej vzniknuté
sa vzťahuje Obchodný zákonník.
Nezaplatená istina z dôvodu čiastočných úhrad sa ustálila na sume 11 511,20 Sk s prísl. Nezaplatením

viac ako troch splátok v lehote ich splatnosti sa spotrebiteľka dostala do omeškania (všetky úverové
splátky sa stali predčasne splatnými) a bola teda v zmysle zmluvy a sadzobníka povinná zaplatiť aj
úrok z omeškania vo výške 0,1% denne z istiny odo dňa nasledujúceho po dni, keď sa celý úver stal
splatným (odo dňa 12.3.2004), a zmluvnú pokutu vo výške 20% z istiny, minimálne 100,- Sk. Keďže
svojupovinnosťnesplnila,podalpostupcanaOkresnýsúdPrešovnávrhnavydanieplatobnéhorozkazu,

ktorým bolo návrhu vyhovené. Platobný rozkaz bol spotrebiteľke riadne doručený a nebol podaný odpor
s odôvodnením.“
Namietal ďalej, že nebol splnený dôvod pre obnovu konania podľa § 228 ods. 1 písm. a), ktoré
pripúšťa ako dôvod obnovy konania nové skutočnosti, iba za kumulatívneho splnenia dvoch podmienok
a to ak účastník konania nemohol tieto skutočnosti uplatniť v pôvodnom konaní bez svojej viny a

tieto skutočnosti sú spôsobilé privodiť navrhovateľovi priaznivejšie rozhodnutie vo veci v pôvodnom
konaní. Otázku viny účastníka je potrebné podľa neho posudzovať striktne z procesného hľadiska. Ide
spravidla o situácie, keď skutočnosti v čase pôvodného konania objektívne existujú, avšak účastník z
procesného hľadiska nezavinil, že sa súd s nimi nemohol oboznámiť, teda spravidla účastník o nich v
čase pôvodného konania nevedel. Má zato, že neexistujú dôvody v zmysle ustanovenia S 228 ods.

1 písm. a) a e) na obnovu konania. Taxatívne dôvody obnovy konania ako mimoriadneho opravného
prostriedku nenapĺňajú dôvody navrhnuté navrhovateľkou, ktorá sa mohla v pôvodnom konaní dať
zastúpiť advokátom, ktorý by ju aj súd upozornil aj na prípadnú pochybnosť, či danú úverovú zmluvu
je potrebné posudzovať ako zmluvu o úvere podľa ustanovení. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka,teda ako absolútny obchod, alebo ako zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona č. 258/2001 o
spotrebiteľských úveroch, na ktorú by sa mali aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka, teda
navrhovateľka si sama zavinila, že sa súd týmito skutočnosťami v pôvodnom konaní nezaoberal a teda

ňou tvrdené skutočnosti nemožno použiť ako dôvod na obnovu konania.
Dôvod obnovy - rozhodnutia všeobecných súdov Slovenskej republiky, v čase pôvodného konania
neexistovali. Nové rozhodnutia, teda také ktoré boli prijaté až po tom, čo rozhodnutie v pôvodnom konaní
nadobudlo právoplatnosť, pritom môžu byť dôvodom obnovy konania iba v prípade, ak si súd vyriešil
určitú otázku ako predbežnú a po skončení pôvodného konania rozhodol o nej iný orgán odlišne, alebo

ak súd vychádzal z rozhodnutia iného orgánu, ktoré bolo neskôr zrušené a rovnaké skutkové okolnosti
boli vyriešené inak než v rozhodnutí, z ktorého súd v pôvodnom konaní vychádzal.
Poukázal v tejto súvislosti na uznesenie Najvyššieho súdu Českej republiky, sp. zn. 4C/97/2007, podľa
ktorého dôvodom na obnovu konania nemôže byť skutočnosť, že sa odporca po vydaní platobného
rozkazu dozvedel o právnom názore vyslovenom Najvyšším súdom, o ktorom snáď skôr nevedel.
Ohľadom druhého dôvodu na povolenie obnovy konania a to, že právoplatný rozsudok môže účastník

napadnúť návrhom na obnovu konania, ak je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych
spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev, ak odporkyňa tvrdí, že napadnuté
rozhodnutie je v rozpore s rozhodnutiami Európskeho súdneho dvora:
Rozsudkom Súdu z 27. júna 2000 Spojené prípady C-240/98 až C-244/98 Océano Grupo Editorial SA a
Rozsudkom Súdu z 21. novembra 2002 - prípad C-473/00 Cofidis SA, v prvom prípade ide o rozsudok,

ktorý vydal Európsky súdny dvor 27. 6. 2000 v druhom bol rozsudok Európskeho súdneho dvora vydaný
dňa 21. 11. 2002.
Rozsudky sú uverejnené na internetovej stránke CURIA v deň ich vyhlásenia alebo čítania. Neskôr sú
uverejnené v Zbierke rozhodnutí Súdneho dvora a Všeobecného súdu, ktoré sú prístupné verejnosti
informačnom portály o práve Európskej únie www.eur- lex.europa.eu. Platí nevyvrátiteľná domnienka,

že dňom uverejnenia sa rozhodnutia stali známymi každému, koho sa týkajú.
Spotrebiteľka taktiež nevyužila možnosť podať podnet na Komisiu na posudzovanie podmienok v
spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich, ktorá by sa bola povinná jeho
podnetom zaoberať a ani nevyužila právo dať sa v konaní zastúpiť advokátom, naopak počas celého
konania bola absolútne nečinná.

Ohľadom zachovania subjektívnej lehoty na podanie návrhu poukázal na to, že samotný vzor na
podanie návrhu na obnovu konania (len s minimálnymi zmenami) skopírovala z internetovej stránky
Združenia na ochranu spotrebiteľa a je zrejmé nedodržanie tejto lehoty, a preto by mal súd návrh
zamietnuť aj ako oneskorene podaný.
Pokiaľ spotrebiteľka na rozhodnutie ESĽP vo veci Beian v. Rumunsko, oproti tomu poukazuje na vec

Okresného súdu Žiar nad Hronom, sp. zn. 4C/67/2013 v ktorom súd vyslovil názor, že predmetné
rozhodnutie nie je a ani nemôže byť dôvodom na obnovu konania.

6. K námietkam spoločnosti BL Finance s.r.o. spotrebiteľka uviedla, že jej oznámenie o postúpení
pohľadávky doručené nebolo a exekúcia, ktorá bola ukončená vymožením pohľadávky sa od počiatku

až do konca viedla na oprávneného t.j. navrhovateľkou označeného odporcu GE Money, a. s. Bottova
7, Bratislava, IČO: 17 324 220.

7. Uznesením zo dňa 12.11.2013 č.k. 18Cb/84/2012-93 bola obnova konania povolená, pričom
odvolanie podané BL Finance, s. r. o. bolo uznesením Krajského súdu v Prešove zo dňa 13.10.2015

č.k. 4Cob/36/2014-121 odmietnuté, keďže BL FINANCE, s.r.o., nie je účastníkom konania o povolenie
obnovy, ako účastníka konania ho ani žalobkyňa neoznačila.
Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.3.2014.

8. Po právoplatnosti veci o povolení obnovy, vec bola zapísaná pod sp.zn. 19 C 22/2016, pričom na

návrh GE Moneey, a.s. v likvidácii, súd uznesením zo dňa 7.3.2016 č.k. 19C/22/2016-36 súd pripustil,
aby z konania vystúpil pôvodný navrhovateľ a vstúpil nový BL Finance, s.r.o so sídlom v Bratislave,
Šoltésovej 14, IČO 44 307 683.
Uznesenie bolo doručené BL Finance, s. r. o. dňa 11.3.2016 a voči tomuto odvolanie nepodal., a tak toto
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 30.3.2016 a týmto sa tento nový žalobca stal stranou sporu.

9. Na nariadené pojednávanie konané dňa 30.10.2017 sa však nedostavil a písomne sa ospravedlnil, a
v tomto podaní uviedol. že má za to, že obnova konania bola judikovaná a žalovanej priznaná voči inému
subjektu ako spoločnosti BL Finance, s. r. o. Je presvedčený o tom, že v tomto konaní nie je možnékonať so spoločnosťou BL Finance, s. r. o., nakoľko v pôvodnom konaní bol vydaný platobný rozkaz v
prospech navrhovateľa, ktorým je GE Money, a. s. Ďalej uviedol, že GE Money, a. s. „v likvidácii“, so
sídlom Bottova 7, Bratislava 811 09, IČO: 17 324 220 zanikla bez právneho nástupcu dňa 2.8.2016

a teda stratila spôsobilosť byť účastníkom konania. Má za to, že súd nemal v obnovenom konaní
19C/22/2016rozhodnúťozmeneúčastníkakonanianastranežalobcu,alemalkonaniezastaviť,nakoľko
žalobca (žalovaný v konaní o obnove konania) zanikol a stratil spôsobilosť byť účastníkom konania.
Ďalej poukázal na to, že výsledkom pôvodného konania 18Rob/738/2005 žalobcu GE Money, a. s. voči
žalovanej bol právoplatný a vykonateľný platobný rozkaz resp. exekučný titulu.

Exekučný titul bol zo strany spoločnosti GE Money, a.s. odovzdaný na vymáhanie súdnemu exekútorovi
JUDr. Pavlovi Halásovi a v danej veci začalo exekučné konanie vedené pred Okresným súdom Prešov,
pod spis. zn. 10Er/158/2009.
Zdôraznil, že na podklade uvedeného exekučného titulu bolo vedené exekučné konanie v prospech
oprávneného, ktorým bola spoločnosť GE Money, a.s. voči povinnému, ktorým bola pani Viera Mikitová.
Celé exekučné konanie až do jeho skončenia úplným vymožením pohľadávky priznanej exekučným

titulom spoločnosti GE Money, a.s. bolo realizované v prospech spoločnosti GE Money. a.s. Rovnako
tak spoločnosti GE Money, a.s. bolo adresované aj konečné vyúčtovanie exekučného konania.
Spoločnosť BL Finance, s.r.o. nebola účastníkom vedeného exekučného konania a teda v jej prospech
neboli vymáhané od povinnej (pani Viery Mikitovej) žiadne prostriedky.
Uvedené deklaruje samotný spis Okresného súdu Prešov vedený v exekučnej veci lOEr/158/2009, ako

aj dokumenty, ktoré si dovoľujeme priložiť k tomuto podaniu a to:
Pomerné zúčtovanie exekučného konania zo dňa 05.04.2012,
Vrátenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 30.04.2012.
Z uvedených dokumentov ďalej vyplýva, že k úplnému vymoženiu pohľadávky v prospech spoločnosti
GE Money. a.s. došlo už začiatkom roka 2012.

Zdoposiaľuvedenéhojezrejmé,žepôvodnékonanievedenépodspis.zn.18Rob/738/2005bolovedené
spoločnosťou GE Money, a.s. voči žalovanej Viere Mikitovej. Exekučné konanie vedené na podklade
vydaného platobného rozkazu bolo až do jeho skončenia vymožením vedené spoločnosťou GE Money,
a.s. voči povinnej Viere Mikitovej. Konanie o obnove konania bolo vedené pani Vierou Mikitovou v
postavení žalobcu proti spoločnosti GE Money, a.s. v postavení žalovaného.

Obnovené konanie prebiehajúce pod spis. zn. 19C/22/2016 je vedené voči spoločnosti BL Finance, s. r.
o., ktorá však nebola subjektom, ktorej bola pohľadávka voči pani Viere Mikitovej priznaná v pôvodnom
konaní. Taktiež sa nejedná o subjekt, ktorý by bol účastníkom exekučného konania vedeného voči
povinnej a v prospech ktorého by bola pohľadávka vymožená. Zároveň sa taktiež nejedná o subjekt voči
ktorému by bola obnova konania povolená a teda subjekt, na ktorý by sa rozhodnutie o povolení obnovy

konania vzťahovalo.
Poukázal na to, že podľa ust. § 61 Exekučného poriadku (účinného do 31.03.2017): „Navrátenie do
predošlého stavu je v exekučnom konaní vylúčené."
Z predložených listín vyplýva, že pohľadávka, ktorá je predmetom tohto konania bola súdnym
exekútorom riadne vymožená v prospech oprávneného GE Money, a.s. už v roku 2012 t.j. dva roky

predtým,akonadobudlorozhodnutieopovoleníobnovykonaniač.k.18Rob/738/2005-93právoplatnosť.
Je teda zrejmé, že predmet sporu t.j. suma vo výške 382,10 € o ktorú sa toto konanie vedie bola
už nenávratne uspokojená (resp. vymožená) v prospech oprávneného GE Money, a.s. Je otázne aký
význam má preto vedenie tohto konania, nakoľko žalobca, spoločnosť BL Finance, s.r.o., má na základe
predložených listín za preukázané, že sumu nemožno v rámci tohto súdneho konania opätovne od

žalovanej požadovať a teda z logických dôvodov nemôže na zaplatení tejto sumy do žalovanej ani trvať.
Mázato,ževprípade,akžalovanánežiadalavrámciobnovykonaniazároveňajoodkladvykonateľnosti
exekučného titulu (ktorý bol vymáhateľný a aj vymožený), nemalo konanie o obnove konania praktický
význam a taktiež ho nemá ani súčasné obnovené konanie.
Je potrebné uviesť, že v prípade ak má súd za to, že napriek uvedeným skutočnostiam je dôvodné konať

v tomto konaní so spoločnosťou BL Finance, s.r.o. v postavení žalobcu, spoločnosť BL Finance, s. r.
o. už na zaplatení pohľadávky, ktorá bola predmetom pôvodného súdneho konania žalobcu GE Money,
a.s. proti žalovanej Viere Mikitovej nemôže dôvodne trvať, nakoľko pohľadávka ktorá je predmetom tohto
konania bola súdnym exekútorom riadne vymožená v prospech oprávneného GE Money, a.s.
V prípade ak by spoločnosť BL Finance, s.r.o. mala záujem v konaní pokračovať a trvala by na priznaní

dlžnej sumy, povedzme len v časti istiny a súd by jej túto sumu priznal, došlo by k právne neprijateľnému
stavu, nakoľko by spoločnosť BL Finance, s. r. o. mala voči žalovanej nárok, ktorý bol od žalovanej už
v minulosti vymožený. V prípade, ak by spoločnosť BL Finance, s. r. o. úspech v konaní nedosiahla
a konanie by bolo zamietnuté, nie je možné s poukazom na ustanovenie § 61 Exekučného poriadku(účinného do dňa 31.03.2017) obnoviť pôvodný stav a vrátiť žalovanej vymožené finančné prostriedky
(odhliadnuc od skutočnosti, že boli vymožené v prospech inej spoločnosti, ktorá dnes neexistuje).
Najracionálnejšie sa preto javí vedené konanie zastaviť.

10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením spisu 18Cb/84/2012, ktoré konanie sa viedlo o povolenie
obnovy konania vyjadrenie k návrhu na povolenie obnovy konania, upovedomenie o začatí exekúcie
EX 12566/09 vrátane príkazu na začatie exekúcie, obsah zápisnice o pojednávaní zo dňa 12.11.2013
a listinné dôkazy oboznámené na tomto pojednávaní, žalobu vo veci 18Rob/738/05 s návrhom na

vydanie platobného rozkazu žalobcu GE Money Multiservis, k. s. c/a Viera Mikitová, zmluvu o
revolvingovom úvere z č.l. 80 pripojenú k tomuto návrhu, súdnu doručenku, platobný rozkaz vo veci
18Rob/738/05-22 a výpis o splácaní úveru, uznesenie o povolení obnovy konania, odvolanie vo veci a
uznesenie odvolacieho súdu o odmietnutí odvolania GE Money a. s. v likvidácii., pomerné zúčtovanie
exekučného konania vo veci EX12566/09 zo dňa 5.4.2012 o tom, že exekúcia vymožením pohľadávky
je vymožená, list JUDr. Pavla Halása, súdneho exekútora zo dňa 30.4.2012 o vrátení poverenia na

vykonanie exekúcie a zistil tento skutkový stav:

11. Dňa 24.5.2002 požiadala žalovaná ako spotrebiteľka u sprostredkovateľa BAUMAX SR, spol.s r.o.
filiálka Košická ulica č. 4 v Prešove o poskytnutie revolvingového úveru a o vydanie úverovej karty
napísanej na jej meno na formulári obchodnej spoločnosti GE Capital Multiservis, k.s. so sídlom v

Bratislave, Dobrovičova 8, IČO: 35783214 s tým, tohto istého dňa aj zmluva bola podpísaná žalovanou
a sprostredkovateľkou Zmluva o revolvingovom úvere číslo zmluvy 1011841432 s úverovým rámcom 12
000,-Sk s výškou pravidelnej mesačnej platby 600,-Sk s tým, že dátum prvej splátky je do 24.6.2002 a
splátky je potrebné uhrádzať vždy k 24.dňu v mesiaci.

12. V časti formuláru označenej ako Zmluva o úvere je uvedené, že „ zákazník a GE Capital Multiservis,
k.s. v ďalšom odkazujú na úpravu obsiahnutú v obchodných podmienkach zmluvy o revolvingovom
úvere spoločnosti GE Capital Multiservis, k.s. a sadzobník, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto
zmluvy. Zákazník sa s obchodnými podmienkami o revolvingovom úvere zoznámil, nemá k nim žiadne
výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Zákazník sa zoznámil so sadzobníkom poplatkov spoločnosti

GE Capital Multiservis, k.s., hlavne s výškou úrokovej sadzby pre revolvingový úver. Zákazník súčasne
potvrdzuje prevzatie zmluvy vrátane textu obchodných podmienok o revolvingovom úvere a sadzobníka
a prehlasuje, že je spôsobilý na všetky právne úkony, a že jeho osobné údaje uvedené v žiadosti
zodpovedajú skutočnosti. „
Na druhej strane formulára boli uvedené Obchodné podmienky zmluvy o revolvingom úvere spoločnosti

GE Capital Multiservis, k.s. / ďalej „VPZ“/ odkazujúce o.i. aj na zákon č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských
úveroch / ďalej „ZSU“/.

13. Podľa bodu 6.1. VZP, zákazník je povinný platiť pravidelné mesačné splátky, zahŕňajúce splátku
istiny a úroku („splátka“) v stanovených termínoch a v dohodnutej výške tak, ako je uvedené v zmluve

a týchto obchodných podmienkach. Zákazník je povinný platiť za vyžiadané peňažné prostriedky
úroky stanovené na základe úrokovej sadzby podľa aktuálneho sadzobníka s tým, že úročenie je
uskutočňované denne odo dňa potvrdenia jeho žiadosti o poskytnutie peňažných prostriedkov podľa
bodu 3.2 až do dňa splatenia istiny úveru. Zákazník je ďalej povinný platiť ďalšie poplatky, ostatné
náklady a úroky podľa tejto zmluvy, pričom úročenie je vykonávané denne odo dňa čerpania/potvrdenia

jeho žiadosti o poskytnutie peňažných prostriedkov podľa bodu 3.2 až do dňa úplného splatenia
jeho celkového zmluvného záväzku voči veriteľovi, predstavujúceho súčet istiny, úrokov, poplatkov a
ostatných nákladov podľa zmluvy.
14. Podľa bodu 7 VZP, porušenie povinnosti zákazníka vyplývajúcich zo zmluvy zakladá právo veriteľa
na zmluvnú pokutu a tam, kde je to stanovené, tiež na dohodnutý úrok z omeškania, nezávisle od toho,

či ide o zavinené alebo nezavinené porušenie povinnosti.

15. Pre prípad porušenia povinností zákazníka poskytnúť riadne a včas peňažné plnenie v dohodnutej
výške sa dojednáva úrok z omeškania vo výške podľa aktuálneho sadzobníka. Okrem práva na úrok z
omeškania vzniká veriteľovi pri porušení zmluvy zákazníkom podľa tohto článku tiež právo na zmluvnú

pokutu podľa aktuálneho sadzobníka, všetky výdavky veriteľa spojené s vymáhaním pohľadávky sú
účtované na ťarchu zákazníka.16. Podľa bodu 10.7 VZP, vzťahy veriteľa a zákazníka výslovne neupravené zmluvou alebo týmito
obchodnými podmienkami sa riadia ustanovenia ZSU a ObZ.

17. V závere tlačiva je uvedený Sadzobník poplatkov a to takto :
Poplatky
Poplatok za otvorenie revolvingového účtu 1,5% z úverového rámca
Poplatok za pravidelný výpis z účtu --
Poplatok za mimoriadny výpis z účtu 30 Sk

Poplatok za vydanie náhradnej úverovej karty 100 Sk
Poplatok za blokáciu úverovej karty --
Poplatok za odloženie splatnosti splátok úveru --
Poplatok za vrátenie preplatku 100 Sk
Poplatok za vrátenie platby s chybným symbolom 100 Sk
Poplatok za iný spôsob platby 100 Sk

Poplatok za predčasné splatenie --

Pokuty
Zmluvná pokuta za omeškanie splácania úveru 20 % z dlžnej čiastky minimálne 100 Sk

Úrokové sadzby
Úroková sadzba % p.m. 2,46 %
Úrok z omeškania 0,1 % denne z dlžnej čiastky

18. Žalovanej bola poskytnutá platobná karta, z ktorej finančné prostriedky čerpala.

19. Od 17.5.2005 došlo k zmene obchodného mena GE Capital Multiservis, k.s., na GE Money
Multiservis, k.s.

20. Dňa 16.12.2005 bola tunajšiemu súdu doručená žaloba žalobcu: GE Money Multiservis, k.s.,/
pôvodné obchodné meno GE Capital Multiservis, k.s.,/ proti žalovanej Viere Mikitovej, o zaplatenie
11 521,20 Sk, úroku z omeškania vo výške 0,1% denne z tejto sumy od 12.3.2004 do zaplatenia ,
úroku vo výške 2,46% mesačne z tejto sumy od 12.3.2004 do zaplatenia a zmluvnej pokuty vo výške
2 302,24 Sk s návrhom na vydanie platobného rozkazu, pričom žalobca svoj návrh odôvodnil tým, že

na základe uzavretej zmluvy žalovaná z úverového rámca čerpala sumu vo výške 16 371,50 Sk, ako je
to uvedené v avíze vykonaných platieb, tvoriaceho prílohu žaloby a uhradila splátky, ktoré boli v zmysle
zmluvy započítané ale ostatná splátka bola uhradená 11.3.2004, a keďže ďalšie splátky nezaplatila,
nezaplatená istina predstavuje sumu vo výške 11 511,20 Sk. Nezaplatením viac ako troch splátok v
lehote ich splatnosti sa žalovaná dostala vo vzťahu k žalobcovi do omeškania, lebo všetky úverové

splátkysastalipredčasnesplatnýmiajehotedapovinnávzmyslezmluvyasadzobníkazaplatiťžalobcovi
aj úroky z omeškania vo výške 0,1% denne z istiny odo dňa nasledujúceho po dni, keď sa celý úver stal
splatným - odo dňa 12.3.2004, a zmluvnú pokutu vo výške 20% z istiny.
Od 21.6.2006 došlo k zmene právnej formy spoločnosti a obchodného mena na GE Money Brokers, a.s.

21. Dňa 11.6.2007 vydal Okresný súd prešov pod sp.zn. 18Rob 738/2005 na základe tohto návrhu
platobný rozkaz, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 10.7.2007.

22. Z výsluchu žalovanej súd zistil, že odpor voči nemu nepodala, lebo si bola vedomá skutočnosti dlhu,
ale nezaoberala sa vysokými úrokmi z omeškania. Až vo februári 2012 po vyplatení dlhu sa dozvedela

konzultáciou v združení na ochranu spotrebiteľov, že v zmluve, ktorú uzavrela sú neprijateľné zmluvné
podmienky a požiadala združenie o pomoc. Pokiaľ pracovala na Okresnom súde Prešov neprichádzala
do styku vôbec s agendou spotrebiteľských sporov. Keď podávala návrh na zastavenie exekúcie, nebola
ešte v kontakte so združením, len počula nejaké informácie v médiách o týchto nebankových subjektoch
a o tom, že tieto zmluvy odporujú dobrým mravom, preto tie údaje, ktoré uvádzala návrhu na zastavenie

exekúcie v zmysle týchto svojich informácií aj formulovala.23. Na základe právoplatného platobného rozkazu požiadal dňa 24.9.2009 JUDr. Pavel Halás, súdny
exekútor pod č. Ex 12566/09 o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie pre vymoženie sumy 382,10
eura s príslušenstvom a trov exekúcie.

24. Dňa 20.10.2009 bolo pod č. 57070593 a spisovou značkou 10Er/158/2009 udelené poverenie na
vymoženie tejto sumy s príslušenstvom a zmluvnej pokuty 76,42 eura.

25. Dňa 6.9.2010 vydal súdny exekútor Upovedomenie o začatí exekúcie pre vymoženie:

382,10 eura s príslušenstvom, 905,58 eura - 0,1 % denný úrok z omeškania zo sumy 382,10 eura od
12.3.2004 do zaplatenia, čo ku dňu vydania tohto rozhodnutia predstavuje uvedenú sumu, 732,40 eura
- 2,46 % mesačný úrok zo sumy 382,10 eura od 12.3.2004 do zaplatenia, čo ku dňu vydania tohto
rozhodnutia predstavuje uvedenú sumu, 16,50 eura súdny poplatok za udelenie poverenia, 107,91 eura
- trovy konania, 61,98 eura - trovy právneho zastúpenia v exekučnom konaní, 76,42 eura - zmluvná
pokuta, 376,64 eura - predbežné trovy exekúcie podľa ustanovenia § 46 ods. 3 Exekučného poriadku.

26. Dňa 13.9.2010 bol platiteľovi mzdy povinnej - Okresnému súdu Prešov doručený príkaz na začatie
exekúcie na sumu 2.992,63 eura. Od septembra 2010 k novembru 2011 bolo zrazených povinnej zo
mzdy suma 2.165,10 eura.
Z účtu povinnej v mBanke bola v mesiaci november 2010 zrazená suma 217,92 eura.

27. Žalovaná podala dňa 15.11.2011 návrh na zastavenie exekúcie, ktorý odôvodnila tým, že vymáhané
plnenie je právom nedovolené, resp. odporuje dobrým mravom. Nebankovým subjektom stanovený úrok
podstatnou mierou presahoval horný limit obvyklej úrokovej miery požadovanej bankami, a preto postup
tejto spoločnosti je konaním v rozpore s dobrými mravmi, ktoré je postihnuté absolútnou neplatnosťou

podľa § 39 Občianskeho zákonníka.

28. O tomto návrhu exekučný súd nerozhodoval, pričom však podľa oznámenia súdneho exekútora
doručeného súdu dňa 15.12.2011 bolo zistené, že k tomuto dňu exekútor vymohol celkovú sumu vo
výške 2.571,74 eura, úroky z omeškania a úroky boli povinnej zastavené 8.2.2011. Celkový zostatok

pohľadávky vo výške 571,16 eura.

29. Následne podaním doručeným súdu dňa 3.9.2012 súdny exekútor vrátil poverenie na vykonanie
exekúcie s tým, že exekučné konanie bolo skončené vymožením.

30. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

31. Predmetom konania je nárok žalobcu vyplývajúci z ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o
spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím
na ustanovenia zákona č. 634/1992 o ochrane spotrebiteľa v znení platnom a účinnom v čase

uzavretia zmluvy a keďže od 1.5.2004 boli do právneho poriadku v ustanoveniach § 52 a nasl.
Občianskeho zákonníka inkorporované právne akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie na
ochranu spotrebiteľov, s poukazom na ustanovenie § 879f/ ods. 3,4 Občianskeho zákonníka, aj
ustanovenia o ochrane spotrebiteľov., s tým, že ak ustanovenia spotrebiteľských zmlúv nebudú dané do
súladu s ustanoveniami § 53,54 a 57 Občianskeho zákonníka, sú neplatné po uplynutí troch mesiacov

odo dňa nadobudnutia účinnosti tohto zákona.

31. Podľa § 6 zákona č. 634/1992 o ochrane spotrebiteľa, nazvaného Zákaz diskriminácie spotrebiteľa
1/ Predávajúci nesmie žiadnym spôsobom spotrebiteľa diskriminovať ani konať v rozpore s dobrými
mravmi; najmä nesmie odmietnuť predať spotrebiteľovi výrobky, ktoré má vystavené alebo inak

pripravené na predaj, alebo odmietnuť poskytnutie služby, ktoré je v jeho prevádzkových možnostiach;
nesmie takisto viazať predaj výrobkov alebo poskytnutie služieb na predaj iných výrobkov alebo
poskytnutie iných služieb, pokiaľ nejde o obmedzenie rovnaké pre všetky prípady a v obchodnom styku
obvyklé. To neplatí v prípadoch, v ktorých spotrebiteľ nespĺňa podmienky, ktoré musí spĺňať podľa
osobitných predpisov.8)

Konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie konanie, ktoré
a) je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z
pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby,b) môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti,
zvyklosti a praxe a pri ktorom sa využíva najmä omyl, lesť, vyhrážka, výrazná nerovnosť zmluvných
strán a porušovanie zmluvnej slobody.

32. Podľa § 4 zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,
Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí6) obsahuje najmä

a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet
týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto
možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia

tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný
a bez poplatkov,

h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná
percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) , ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov;
ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto

nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Zmluva ďalej obsahuje
a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou
splatnosti podľa § 6 ,
b) sankcie za porušenie zmluvy,

c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy.
Pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol
spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo

b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
Od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o
spotrebiteľskom úvere.

33. Ustanovenia v zmluve o revolvingovom úvere obsahujú v časti Obchodných podmienok v závere

nazvanom Sadzobník poplatkov zmluvnú pokutu vo výške 20% z dlžnej čiastky, úrokovú sadzbu 29,52
% ročne a sadzbu úrokov z omeškania 36% ročne. 34. Podľa § 53 Občianskeho
zákonníka v znení novely č. 150/2004 Z.z., za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej
zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť
oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na

iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo
zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za
konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú
alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu,
e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, že spotrebiteľ

neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy
bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby
bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej
výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil
záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu

dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo
dodávateľa oprávňujú k zvýšeniu ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť
od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia. 35.
Ustanovenie o zmluvnej pokute vo výške 20% ročne je jednoznačne neprijateľnou zmluvnou podmienokv zmysle § 53 Občianskeho zákonníka a nemožno jej uvedenie na zadnej strane formulárového tlačiva
považovať za riadne dohodnutú zmluvnú náležitosť. Uvedené platí rovnako aj pre úrokovú sadzbu
29,52%, ktorá navyše je v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka spolu s výškou

úrokov z omeškania, nakoľko podľa prehľadu o výške priemerných úrokových sadzieb v mesiaci máj
2002 podľa www.nbs.sk bola u týchto druhov úverov priemerná sadzba 9,52%, čo
predstavuje oproti stanovenej úrokovej sadzbe 29,52% skoro trojnásobné prekročenie a u výšky úrokov
z omeškania skoro štvornásobné prekročenie.
Právnypredchodcažalobcaneupraviluzavretúzmluvutak,abybolapo1.5.2004vsúladesospotrebiteľa

chrániacimi ustanoveniami a preto, keďže došlo k zrušeniu pôvodného platobného rozkazu v dôsledku
povolenejobnovykonaniaaterajšížalobcaakoprávnynástupcazotrvalnažalobeanezobraljuvýslovne
späť, ani sa výslovne nevzdal svojho nároku, neostávalo súdu nič iné, než žalobu zamietnuť.
36. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 CSP a 262 CSP, podľa ktorých, súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
37. Súd ustaľuje, že žalovaná mala vo veci plný úspech a preto jej priznal nárok na 100% náhradu
trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od
doručenia rozhodnutia na Okresný súd Prešov. Ak bolo vydané opravné
uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len
v rozsahu vykonanej opravy.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha. (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej
patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich

skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej
obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné
uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má
vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania. (§ 365 CSP).