Rozhodnutie ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 10. máj 2016

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 7C/34/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2103899388
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 05. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Sláviková
ECLI: ECLI:SK:OSSE:2016:2103899388.9

Rozhodnutie

Okresný súd Senica sudkyňou JUDr. Vierou Slávikovou v právnej veci navrhovateľa: R.. Ľ. K., nar.
XX.X.XXXX, bytom N. I. X. XXX, proti odporcom: 1. W.. B. K., nar. XX.X.XXXX, bytom N.T. I. X. XXX,
2. N. Z., nar. XX.X.XXXX, bytom N. I. X. XXX, obaja zastúpení JUDr. Tiborom Sanákom, advokátom
so sídlom Nám. SNP 2, Trnava, 3. R.. F. K., nar. X.X.XXXX, bytom N.T. I. X. XXX, 4. W.. Ľ. T., nar.
XX.XX.XXXX, bytom O. X, M., 5. G. T., nar. XX.X.XXXX, bytom L. XXXX, M., zastúpený odporcom v 4.

rade, o splnenie povinnosti doplniť zmluvu, takto

r o z h o d o l :

Súd návrh zamieta.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcom v 1. a 2. rade náhradu trov konania vo výške 1607,40 € do
troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právneho zástupcu odporcov v 1. a 2. rade.

Súd odporcom v 3., 4. a 5. rade náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom zo dňa 28.8.2003 podaným na Okresnom súde v Trnave dňa 28.8.2003, v zmysle doplnenia
a zmeny urobenej podaním zo dňa 14.10.2005 a pripustenej na pojednávaní dňa 25.9.2006, sa
navrhovateľ domáhal, aby súd vydal rozhodnutie, ktorým buď vysloví, že zmluva o majetkoprávnom
usporiadaní zo dňa 18.2.1994 uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcami sa v čl. II ods. 4 na konci

doplňuje o vetu, že odporca v 1. rade je povinný odpredať navrhovateľovi podielovo 3 z pozemku parc.
č. 2287/35 nachádzajúcom sa v katastrálnom území N. I. X.Á., ktorý má v celosti výmeru 491 m2, je
vedený v evidencii pozemkov na liste vlastníctva č. XXX na Katastrálnom úrade v G. - XXX M. N. G.
za kúpnu cenu 1,- Sk, alebo aby súd alternatívne rozhodol, že zmluva o majetkoprávnom usporiadaní
zo dňa 18.2.1994 uzatvorená medzi navrhovateľom a odporcami sa v čl. II ods. 4 na konci doplňuje
o vetu, predávajúci ako odporca v 1. rade a kupujúci ako navrhovateľ uzavreli týmto kúpnu zmluvu,

ktorou predávajúci predal kupujúcemu podielovo 3 z pozemku parc. č. XXXX/XX nachádzajúcom sa
v katastrálnom území N. I. X., ktorý má v celosti výmeru 491 m2, je vedený v evidencii pozemkov na
liste vlastníctva č. XXX na Katastrálnom úrade v TL. - XXX M. N. G. za kúpnu cenu 1,- Sk. Svoj návrh
navrhovateľ odôvodnil tým, že dňa 18.2.1994 s W. T. a odporcami v 1., 3. rade a pôvodne odporcom v 2.
rade uzavrel zmluvu, ktorej neplnenie je predmetom sporu. Namiesto W. T. prevzali záväzky zo zmluvy
jej dedičia, a to odporcovia v 4. a 5. rade. V čl. I zmluvy bolo uvedené, že pokiaľ by sa pri naplnení účelu

alebo zmyslu zmluvy vyskytol rozpor, účastníci doplnia resp. opravia zmluvu v zmysle platných zákonov.
Medzi účastníkmi vznikol rozpor o tom, kto má byť na základe zmluvy vlastníkom 3 pozemku parc. č.
XXXX/XX v k.ú. N. I. X., ktorý vznikol oddelením od pozemku parc. č. XXXX/X. Odporcovia odmietajú
doplniť zmluvu o uvedený pozemok.

Súd vykonal dokazovanie zmluvou zo dňa 18.2.1994, vyjadreniami a výsluchmi navrhovateľa a

odporcov, notárskou zápisnicou č. NZ 924/91, N 913/91 spísanou notárkou V.. F. O., listom M. K. zo dňa
26. a 28.12.1991, ako aj ostatným obsahom spisu a zistil tento stav veci:Dňa 18.2.1994 bola medzi W. T., V. K. (pôvodne odporca v 2. rade), odporcami v 1. a 3. rade a
navrhovateľom uzavretá Zmluva o majetkoprávnom vysporiadaní. V čl. I zmluvy bolo uvedené, že pokiaľ

by sa pri naplnení účelu alebo zmyslu zmluvy vyskytol rozpor, účastníci doplnia resp. opravia zmluvu
v zmysle platných zákonov. V čl. II bod. 4. bolo uvedené, že odporca v 1. rade a navrhovateľ uzavrú
do 28.2.1994 kúpno-predajnú zmluvu na roľu B. G. poz. vl. XXX parc. č. XXXX/X a odporca v 1. rade
odpredá podielovo časť tejto role vo výmere 10 000 m2 navrhovateľovi za dohovorenú cenu.

Odporca v 1. rade a V. K., nar. XX.X.XXXX (pôvodne odporca v 2. rade) vo svojich vyjadreniach žiadali
návrh zamietnuť. V návrhu a ani v zmenenom návrhu nie je uvedené o aké zákonné ustanovenie sa
opiera, petit nie je vykonateľný a je formálne zlý. Návrh zmluvy zo dňa 18.2.1994 vypracoval samotný
navrhovateľ a ostatní účastníci zmluvy návrh zmluvy podpísali a teda navrhovateľ niesol zodpovednosť
za obsahovú a formálnu správnosť zmluvy. Podľa odporcu v 1. rade a pôvodne odporcu v 2. rade sa
žiadny rozpor nevyskytol a preto nebolo treba zmluvu ani doplniť ani opraviť. Nie je v zmluve uvedené

dokedy a v ktorom prípade by sa mala zmluva doplniť a opraviť. Ide pravdepodobne o návrh v zmysle
§ 80 písm. b) O.s.p. o splnení povinnosti pričom zo zmluvy nevyplýva ako konkrétne by malo dôjst
k splneniu povinnosti alebo ide o návrh podľa § 80 písm. c) O.s.p., teda určenie či tu právny vzťah
alebo právo je. V zmluve nie je riešená situácia pre prípad, že niektorý z účastníkov nechce zmluvu
doplniť, resp. opraviť alebo má názor, že ju nie je potrebné doplniť a opraviť. Na základe zmluvy zo dňa

18.2.1994 boli zo strany účastníkov zmluvy realizované všetky právne úkony, ku ktorým boli v zmluve
zaviazaní, okrem iného aj uzatvorená zmluva uvedená v čl. II bod. 4. Posledná veta čl. I nedáva možnosť
dopĺňať súdnym rozhodnutím zmluvu. Navrhovateľ nevysvetľuje prečo sa domáha doplnenia zmluvy
o danú vetu. Navrhovateľ mal zrejme na mysli iný rozpor a nie to, že ako autor zmluvy zabudol danú
parcelu v zmluve uviesť, pričom zábudlivosti zákon neposkytuje ochranu. Parcela č. XXXX/XX bola v

čase uzatvorenia zmluvy samostatnou parcelou, čo vedel aj navrhovateľ. Z vety, o ktorú navrhovateľ
svoj návrh opiera, nie je zrejmé o aký rozpor pri naplnení účelu zmluvy by malo ísť, či názorové rozpory,
fyzické, s platným právom... Medzi účastníkmi konania nie je žiadny rozpor, keďže je nesporné, že
vlastníkom predmetnej parcely je odporca v 1. rade. Zmluva má charakter zmluvy o budúcej zmluve, čo
je v nej konkretizované, to bolo plnené a čo nie je v zmluve konkretizované je nejasné, vadné a neurčité,

povinnosti sú nezrozumiteľné, keďže nie je uvedené kedy, za akých okolností a za akú cenu, či v celku
alebo podiely, sa majú nejaké nehnuteľnosti previesť. Paragraf 50a OZ nemôže tvoriť základ žaloby a iné
zákonné ustanovenie nie je. Odporca v 1. rade od navrhovateľa nedostal na podpis žiadny text zmluvy.

Navrhovateľ vo svojich vyjadreniach uviedol, že ide o parc. č. XXXX/XX, ktorá sa nepremietla

do zmluvy. Doplnenie zmluvy by sa malo uskutočniť podľa všeobecných ustanovení Občianskeho
zákonníka.Navrhovateľdávalnávrhnauzavretiezmluvy,nesiezaňzodpovednosťalejejpodpisomnesú
zodpovednosť obidve strany. Nejde o zmluvu o budúcej zmluve, keďže zmluvné strany sa nedohodli na
podstatných náležitostiach. Navrhovateľ si osem rokov myslel, že parcela, ktorá je predmetom sporu, je
vysporiadaná až potom ho odporca v 1. rade upozornil, že on je jej vlastníkom a vyzval navrhovateľa,

aby predmetnú parcelu opustil. Najbližším zákonným ustanovením je § 50 Občianskeho zákonníka ale
keďže nebol dohodnutý termín, tak je potrebné aplikovať ustanovenia o záväzkoch a teda ak nie je
dohodnutá lehota na plnenie, platí, že na požiadanie veriteľa má dlžník plniť. Zmluva nespĺňa náležitosti
aúčastnícisúpovinníodstrániťrozpory,abybolazmluvaperfektnáalenavrhovateľjupovažujezaplatnú.
Navrhovateľ predpokladá, že parcela č. XXXX/XX bola súčasťou parcely č. XXXX/X a že darovacou

zmluvou ju získal odporca v 1. rade. Odporca v 1. rade zatajil pri podpise zmluvy v roku 1994 túto
parcelu. Navrhovateľ vo svojom doplnení návrhu zo dňa 14.10.2005 uviedol, že z celej zmluvy je zrejmé,
že účelom a zmyslom zmluvy bolo rozdeliť majetok na tri časti tak, aby nebol z rozdelenia vynechaný
žiadny majetok, ktorého rozsah je určený v čl. I a do tohto rozdelenia sa nezahrnula parc. č. XXXX/XX
a tým vznikol rozpor. Navrhovateľ pri svojom výsluchu dňa 25.9.2006 uviedol, že v čl. II ods. 6 zmluvy je

uvedené, že každý nový majetok sa rozdelí. Odporca v 1. rade ale spornú parcelu nedal do majetku hoci
od decembra 1991 vedel, že je vlastníkom parcely. Navrhovateľ na prechod na svoje pozemky využíva
práve parcelu, ktorá je predmetom sporu. Navrhovateľ dostal menej práve o pozemok parc. č. XXXX/XX,
ale žiada len jej časť. Právne v tomto prípade sa dá použiť zmluva o budúcej zmluve v § 50a, ale dá sa
použiť len časť, nedá sa použiť lehota jeden rok, lebo odporca v 1. rade sa začal zaujímať o predmetnú

parcelu až v roku 2000 a predmetnú parcelu využíva navrhovateľ asi od roku 1997 a na dobe doplnenia
sa nedohodli. Právo sa nepremlčalo, keďže odporca v 1. rade upozornil na rozpor až v roku 2000 a návrh
bol podaný včas. Keďže je v zmluve uvedené, že sa doplní, tak to znamená povinnosť doplniť a preto
medzi účastníkmi vznikol záväzkový vzťah. V zmluve je napísané, že odporca v 1. rade prevedie parceluč. XXXX/X, ktorá mala XX XXX m2, z čoho je zrejmé, že zahrňovala parcelu č. XXXX/XX. Zmyslom
zmluvy bolo, že vychádza z dohody z roku 1992, v ktorej M.I. K. žiadala rozdelenie majetku na 3 časti.
Právnym základom návrhu je § 43 Občianskeho zákonníka.

Odporca v 3. rade s návrhom súhlasil. Parcelu, ktorá je predmetom sporu, užíval 35 rokov. V roku 1992
zvolal do úvahy všetkých prichádzajúcich dedičov a zapísal predstavy M. K., jeho svokry, čím vznikla
predzmluva, ktorú potencionálnym dedičom prečítal. Odporca v 1. rade a pôvodne odporca v 2. rade
odišli a ostatní to podpísali. Predmetná parcela bola majetkom M. K., ktorá ju darovala odporcovi v 1.

rade, pričom darovanie prebehlo protiprávne, keďže bolo predložené potvrdenie o tom, že nie je schopná
sa podpísať, čo nebola pravda a prevod bol uskutočnený pod nátlakom a v tiesni. Ak odporca v 1. rade
pri vytváraní obsahu zmluvy zatajil parc. č. XXXX/XX v k.ú. N. I. X., tak uviedol ostatných do omylu a
mal byť iniciátorom vyriešenia problému, aby všetci účastníci zmluvy boli spokojní.

Odporca v 4. rade zmluvu považuje za naplnenú. Jeho rodičia ako účastníci zmluvy sa vyjadrili, že

zmluva je naplnená.

Z notárskej zápisnice spísanej notárkou JUDr. Adrianou Vorelovou zo dňa 13.12.1991, č. NZ 924/91, N
913/91, vyplýva, že M. K., nar. X.X.XXXX darovala okrem iného aj nehnuteľnosti v k.ú. N., zapísané vo
vl. č. XXX, parc. č. XXXX/XX - L. vo výmere 491 m2, odporcovi v 1. rade.

Dňa 25.9.2006 zomrel V. K., nar. XX.X.XXXX (pôvodne odporca v 2. rade) a jeho dedičmi boli odporca
v 1. rade a N. Z., nar. XX.X.XXXX, ktorá sa v dôsledku univerzálnej sukcesie stala v tomto konaní
odporkyňou v 2. rade.

Listom zo dňa 26. a 28.12.1991 M. K. požiadala V.. O. o zrušenie darovacej zmluvy zo dňa 13.12.1991,
keďže už boli predtým ujasnené vlastnícke vzťahy a celý proces darovania sa neuskutočnil tak ako si to
predstavovala a požiadala o spravodlivé rozdelenie pôdy medzi všetkých.

Uznesením Krajského súdu v Trnave, č.k. 11NcC 7/2013 - 286 zo dňa 22.4.2013 bola vec prikázaná

Okresnému súdu Senica.

Podľa § 50a ods. 1, 2, 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, účastníci sa môžu písomne
zaviazať, že do dohodnutej doby uzavrú zmluvu; musia sa však pritom dohodnúť o jej podstatných
náležitostiach. Ak do dohodnutej doby nedôjde k uzavretiu zmluvy, možno sa do jedného roka domáhať

na súde, aby vyhlásenie vôle bolo nahradené súdnym rozhodnutím. Právo na náhradu škody tým nie je
dotknuté. Tento záväzok zaniká, pokiaľ okolnosti, z ktorých účastníci pri vzniku záväzku vychádzali, sa
do tej miery zmenili, že nemožno spravodlivo požadovať, aby sa zmluva uzavrela.

Podľa § 43 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, účastníci sú povinní dbať, aby sa pri úprave

zmluvných vzťahov odstránilo všetko, čo by mohlo viesť k vzniku rozporov.

Z vykonaného dokazovania a zisteného stavu veci vyvodil súd ten právny záver, že návrh nebol podaný
dôvodne a je ho potrebné zamietnuť. V konaní sa navrhovateľ po zmene petitu domáhal doplnenia
zmluvy zo dňa 18.2.1994 o vetu týkajúcu sa prevodu vlastníckeho práva k časti parc. č. XXXX/XX

nachádzajúcej sa v k.ú. N. I. X., ktorá má v celosti výmeru 491 m2, je vedená v evidencii pozemkov
na LV č. XXX na Katastrálnom úrade v G. - XXX M. N. G., z odporcu v 1.rade ako predávajúceho
na navrhovateľa ako kupujúceho za kúpnu cenu 1,- Sk. Súd z návrhu navrhovateľa a z celého jeho
ústneho a písomného prejavu v rámci konania a takisto zo skutočnosti, že navrhovateľ sa z hľadiska
právneho odôvodnenia svojho návrhu odvolával na § 50a Občianskeho zákonníka (žiadne iné právne

odôvodnenie návrhu súd z podaní a vyjadrení navrhovateľa nezistil), ktorý obsahuje ustanovenia zmluvy
o budúcej zmluve, a teda možno z toho vyvodiť, že zmluva zo dňa 18.2.1994 by mala byť zmluvou o
budúcej zmluve. Keďže táto zmluva nebola podľa navrhovateľa na základe zmluvy zo dňa 18.2.1994
realizovaná, tak súd vyvodil, že navrhovateľ sa domáha nahradenia prejavu vôle odporcu v 1. rade,
ktorým by súd nahradil súhlas odporcu v 1. rade s kúpnou zmluvou, ktorou by sa malo previesť vlastnícke

právo k spornej parcele z odporcu v 1. rade ako predávajúceho na navrhovateľa ako na kupujúceho
za kúpnu cenu 1,- Sk. Na to, aby súd mohol nahradiť prejav vôle odporcu v 1. rade musí byť súdu
predložený konkrétny text zmluvy, ktorý sa v prípade vyhovenia návrhu, a teda nahradenia prejavu vôle
pojme do výroku rozsudku, teda text zmluvy presne v takom vyhotovení, v akom by sa predkladal napodpis druhej zmluvnej strane. Petit teda musí obsahovať celý text zmluvy, teda označenie zmluvných
strán, označenie práv a povinností kupujúceho a predávajúceho, špecifikáciu nehnuteľnosti, ktorá je
predmetom kúpy, kúpnu cenu a spôsob jej vyplatenia. Navrhovaný petit, respektíve alternatívny petit

nepochybne všetky tieto náležitosti neobsahuje. Až do vyhlásenia rozsudku navrhovateľ nepredložil
žiadny konkrétny text zmluvy, pri ktorom by súd mal nahradiť prejav vôle odporcu v 1. rade a ktorý by sa
stal súčasťou výroku rozsudku. Takýto text zmluvy nebol predložený ani samotnému odporcovi v 1. rade
(ani ostatným označeným odporcom), a preto opierajúc sa aj o právny názor Krajského súdu v Trnave
prezentovaný v rozsudku zo dňa 5.10.2015 pod sp.zn. 9C/29/2013 - 106 súd uzavrel, že návrh bol

podaný predčasne, keďže súdu nebola predložená žiadna výzva voči odporcom, ktorá by obsahovala
ponuku na uzavretie kúpnej zmluvy ani žiadny listinný dôkaz o dohode o uzavretí kúpnej zmluvy. Keďže
súdu takýto text zmluvy nebol predložený, bolo potom nadbytočným a nehospodárnym, aby súd vo
veci vypočúval svedkov, vykonal obhliadku na mieste samom, vyžiadal ďalšie dôkazy, napr. z archívu
správy katastra a vykonával iné dôkazy navrhnuté navrhovateľom. Takisto súd považuje za potrebné na
doplnenie uviesť, že neexistuje zákonné ustanovenie a ani ustanovenie v zmluve, na základe ktorého

by mohol nahradiť prejav vôle odporcu v 1. rade. Odporca v 1. rade svoje povinnosti uvedené v čl. II
bod. 4 predmetnej zmluvy splnil. Nie je možné nahradiť prejav vôle odporcu v 1. rade z toho dôvodu,
že do zmluvy z roku 1994 nebol zahrnutý celý majetok, ktorý podľa navrhovateľa mal byť zahrnutý, čo
navrhovateľ pociťuje ako nespravodlivosť, keďže na to neexistuje ani zákonné ani zmluvné ustanovenie.
Predmetná parcela ako samostatná parcela bola spomínaná už v darovacej zmluve z roku 1991 a k

podpisu zmluvy došlo až v roku 1994 a skutočnosť, že navrhovateľ túto parcelu pri vytváraní návrhu
zmluvy opomenul alebo o nej nevedel, nemôže byť dôvodom na podanie tohto návrhu. Súd vzhľadom
na uvedené návrh navrhovateľa zamietol.

Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd

prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo
veci úspech nemal.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v zmysle zásady úspechu a navrhovateľa
zaviazal zaplatiť odporcom v 1. a 2. rade, ktorí mali vo veci plný úspech, keďže návrh navrhovateľa bol

zamietnutý, náhradu trov konania, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia vo výške 1607,42 €.
Odporcomv3.,4.a5.radenáhradutrovkonaniasúdnepriznal,keďžesižiadnetrovykonanianeuplatnili.
Odporcovia v 1. a 2. rade majú nárok na náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré pozostávajú z odmeny
v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych
služieb za 4 úkony právnej služby v roku 2005 po 38,31 € (prevzatie a príprava zastúpenia, vyjadrenie k

návrhu, účasť na pojednávaní v dňoch 29.4.2005, 17.6.2005), 1 úkon právnej služby v roku 2005 po 9,58
€ (účasť na pojednávaní dňa 4.3.2005, ktoré bolo odročené bez prejednania veci), 5 úkonov právnej
služby v roku 2006 po 41,82 € (vyjadrenie k zmenenému návrhu dňa 13.2.2006, 18.10.2006, k návrhu
nadoplneniedokazovaniazodňa25.9.2006,účasťnapojednávanívdňoch1.3.2006,25.9.2006),1úkon
právnej služby v roku 2006 po 10,46 € (účasť na pojednávaní dňa 10.5.2006, ktoré bolo odročené bez

prejednania veci), 2 úkony právnej služby v roku 2008 po 48,63 € (účasť na pojednávaní dňa 13.10.2008,
19.11.2008), 1 úkon právnej služby v roku 2009 po 53,49 € (účasť na pojednávaní dňa 14.4.2009), 2
úkony právnej služby v roku 2009 po 13,37 € (účasť na pojednávaní dňa 12.2.2009, 26.5.2009, ktoré boli
odročené bez prejednania veci), 1 úkon právnej služby v roku 2009 po 26,75 € (vyjadrenie k odvolaniu
navrhovateľa zo dňa 10.9.2009, pričom odvolanie nesmerovalo proti rozhodnutiu vo veci samej), 1 úkon

právnej služby v roku 2012 po 14,67 € (účasť na pojednávaní dňa 11.7.2012, ktoré bolo odročené bez
prejednania veci), 1 úkon právnej služby v roku 2012 po 57,- € (účasť na pojednávaní dňa 3.10.2012),
2 úkony právnej služby v roku 2013 po 60,07 € (účasť na pojednávaní dňa 16.1.2013, vyjadrenie so
skutkovým a právnym rozborom), 1 úkon právnej služby v roku 2014 po 30,93 € (vyjadrenie k odvolaniu
navrhovateľa, pričom odvolanie nesmerovalo proti rozhodnutiu vo veci samej), 1 úkon právnej služby v

roku 2015 po 61,87 € (účasť na pojednávaní dňa 3.3.2015), 1 úkon právnej služby v roku 2016 po 16,50
€ (účasť na pojednávaní dňa 31.3.2016, ktoré bolo odročené bez prejednania veci), 2 úkony právnej
služby v roku 2016 po 66,- € (účasť na pojednávaní dňa 10.5.2016, ktoré trvalo 4 hodiny) + režijný paušál
za 5 úkonov právnej služby v roku 2005 po 4,98 €, za 6 úkonov právnej služby v roku 2006 po 5,44 €,
za 2 úkony právnej služby v roku 2008 po 6,31 €, za 4 úkony právnej služby v roku 2009 po 6,95 €, za 2

úkony právnej služby v roku 2012 vo vyčíslenej výške po 7,41 €, za 2 úkony právnej služby v roku 2013
po 7,81 €, za 1 úkon právnej služby v roku 2014 po 8,04 €, za 1 úkon právnej služby v roku 2015 vo
vyčíslenej výške po 8,04 €, za 2 úkony právnej služby v roku 2016 po 8,58 €. V spise sa nenachádzajú
dôkazy o vykonaní ďalších úkonov právnej služby. Ďalej cestovná náhrada podľa zákona č. 283/2002Z. z. o cestovných náhradách za 2 pracovné cesty na trase Trnava - Senica a späť v dňoch 31.3.2016,
10.5.2016, a to za spotrebu PHM vo výške 9,52 € (82 km, spotreba: 4,8 l/100 km, cena PHM: 1,194 €/l
a 1,219 €/l), náhrada za použitie motorového vozidla vo výške 30,01 € (82 km x sadzba náhrady 0,183

€/km x 2), stravné dňa 11.5.2016 vo výške 4,20 € + náhrada za stratu času vo výške 114,40 € za 2
pracovné cesty na trase Trnava - Senica a späť v dňoch 31.3.2016, 10.5.2016, a to spolu za 8 polhodín
x 14,30 €/polhod. Keďže je advokát platiteľom DPH, tak mu súd zo sumy 1339,50 € priznal 20 % DPH
vo výške 267,90 €. Spolu trovy právneho zastúpenia vo výške 1607,40 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného

vyhotovenia, cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave, v šiestych vyhotoveniach.

Základnýmináležitosťamiodvolaniasú:všeobecnénáležitosti(Zpodaniamusíbyťzjavné,ktorémusúdu
je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie
treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde

a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.), proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa
dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový

stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205
a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.