Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 29. november 2017

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 18Pc/2/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3816210020
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zuzana Kotríková

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2017:3816210020.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza v právnej veci navrhovateľky: W. M., narodená XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XX/

X, Z., občan SR, proti osobe oprávnenej na výživné: A. M., narodený XX.X.XXXX, trvale bytom Y. XXXX/
X, J., občan SR, o zrušenie vyživovacej povinnosti na plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

I. Súd zrušuje vyživovaciu povinnosť navrhovateľky voči A. M., nar. XX.X.XXXX, naposledy schválenú
v uzavretom súdnom zmieri Okresným súdom Prievidza uznesením č.k.18C/344/2015 - 76 zo dňa
26.5.2016 a to s účinnosťou od 1.7.2016.
II. Žiadny z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

(1) Návrhom na začatie konania sa navrhovateľka domáhala voči plnoletému synovi ( osobe oprávnenej
na výživné) zrušenia vyživovacej povinnosti od 1.7.2016. V odôvodnení uviedla, že nie je s plnoletým

synom v kontakte, nevie uviesť, či zmaturoval a zamestnal sa.

(2) Plnoletý syn ako osoba oprávnená na výživné sa k návrhu vyjadril elektronicky dňa 25.4.2017 a
uviedol, že od 15.6.2016 je v pracovnom pomere a nemá záujem o výživné. Návrh navrhovateľky
považoval za dôvodný, zároveň súhlasil, aby súd o návrhu rozhodol bez nariadenia pojednávania.

(3) Súd vo veci predbežne dňa 21.6.2017 vypočul navrhovateľku, ktorá súdu uviedla, že na jej osobu ako

dlžníkabolvyhlásenýkonkurzazasprávcubolaustanovenáO..A.I.,sosídlomK.9,J.J..Navrhovateľka
súhlasila s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania.

(4) Súd rozhodol vo veci bez nariadenia pojednávania, keď mal za to, že sú splnené podmienky na
vyhlásenie rozhodnutia. Vyhlásenie konkurzu na majetok navrhovateľky uznesením Okresného súdu
Trenčín č.k. 22K/12/2016-50 zo dňa 15.3.2017 na toto mimosporové konanie nemá vplyv a súd mal za

to, že vo veci je možné meritórne rozhodnúť. Plnoletý syn potvrdil skutočnosti, pre ktoré navrhovateľka
podala návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti, rovnako z vykonaného dokazovania mal súd za
preukázaný skutkový stav, preto rozhodol v súlade s podaným návrhom navrhovateľky.

(5)Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

(6) Schopnosť sám sa živiť je potrebné posudzovať objektívne, t.j. ide o schopnosť vzhľadom na
dosiahnutú kvalifikáciu umožňujúcu každej osobe vlastnou prácou dosahovať príjem na zabezpečovaniesvojich potrieb. Pod pojmom „schopnosť sám sa živiť“ je potrebné rozumieť schopnosť dieťaťa (alebo
inej osoby) zamestnať sa a živiť sa vlastnou prácou, ktorá sa dosahuje spravidla ukončením prípravy na
budúce povolanie, t.j. ukončením štúdia na strednej alebo vysokej škole.

(7) Súd mal za preukázané, že dieťa ukončilo stredoškolské štúdium a je zárobkovo činné v riadnom
pracovnom pomere. Dieťa je teda objektívne schopné samo sa živiť v zmysle vyššie cit. ustanovenia § 62
ods. 1 Zákona o rodine, preto vyživovacia povinnosť navrhovateľky k dieťaťu zanikla. Podmienky vzniku,
trvania a zániku vyživovacej povinnosti rodičov upravuje Zákon o rodine, ktorý v § 62 ods. 1 trvanie

vyživovacej povinnosti rodičov k deťom viaže práve na dosiahnutie uvedenej schopnosti sám sa živiť.

(8)Z dôvodov zhora uvedených preto súd návrhu navrhovateľky vyhovel a rozhodol, že vyživovaciu
povinnosť navrhovateľky voči dieťaťu naposledy schválenú v súdnom zmieri Okresného súdu Prievidza
č.k. 13P/601/2011-33 zo dňa 10.5.2012 zrušuje. Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala
zrušenia svojej vyživovacej povinnosti k dieťaťu s účinnosťou od 1.7.2016, preto súd viazaný návrhom

navrhovateľky podľa § 40 a § 155 Civilného mimosporového poriadku ( ďalej CMP ), vyživovaciu
povinnosť navrhovateľky k dieťaťu zrušil s účinnosťou od 1.7.2016.

(9)O trovách konania súd rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiadny z účastníkov konania nemá
právonanáhradutrovkonania,aktentozákonneustanovujeinak,súdnezistilžiadnydôvodprepriznanie

práva na náhradu trov konania, vzhľadom na okolnosti prípadu (§ 55 CMP) a naviac navrhovateľka si
žiadne trovy konania neuplatnila.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne
na Okresný súd Prievidza v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 363 Zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP"), v odvolaní sa popri
všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že neboli splnené procesné podmienky;

súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva
v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodoval vylúčený sudca alebo
nesprávne obsadený súd; konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo
veci; súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;
súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedkyprocesnéhoútoku,ktoréneboliuplatnené;aleborozhodnutiesúduprvejinštancievychádzaz
nesprávneho právneho posúdenia veci a podľa § 62 ods. 1 CMP aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne
alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym

uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.