Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Thursday, June 18, 2014

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Co/123/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8112201610
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2014

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Klenková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2014:8112201610.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcu Obec Radatice, Obecný úrad Radatice 105, IČO: 00 327
662, právne zastúpený JUDr. Petrom Rakom, advokátom, Masarykova 13, Prešov proti žalovanému
T. Q., bytom D. XXX, právne zastúpený JUDr. Jozefom Bujňákom, advokátom, Hlavná 94, Prešov, o
zaplatenie 66 499,38 Eur istiny s prísl., o odvolaní účastníkov proti rozsudku Okresného súdu Prešov
č. k. 14C/18/2012-236 zo dňa 20. 03. 2013 takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 66 499,38
Eur a 6 % úrok z omeškania zo sumy 410,49 Eur od 16. 04. 2005 do zaplatenia, 410,49 Eur od
26.04.2005 do zaplatenia, 410,49 Eur od 07.05.2005 do zaplatenia, 410,49 Eur od 13.05.2005 do
zaplatenia, 410,49 Eur od 01.07.2005 do zaplatenia, 410,49 Eur od 01.07.2005 do zaplatenia, 410,49

Eur od 16.07.2005 do zaplatenia, 410,49 Eur od 16.07.2005 do zaplatenia, 410,49 Eur od 20.08.2005 do
zaplatenia, 410,49 Eur od 20.08.2005 do zaplatenia, 410,49 Eur od 13.09.2005 do zaplatenia, 410,49
Eur od 13.09.2005 do zaplatenia, 410,49 Eur od 20.10.2005 do zaplatenia, 410,49 Eur od 20.10.2005
do zaplatenia, 410,49 Eur od 12.11.2005 do zaplatenia, 410,49 Eur od 12.11.2005 do zaplatenia, 410,49
Eur od 20.12.2005 do zaplatenia,410,49 Eur od 20.12.2005 do zaplatenia, 410,49 Eur od 18.01.2006 do
zaplatenia,410,49Eurod18.01.2006dozaplatenia,410,49Eurod10.02.2006dozaplatenia,410,49Eur

od 10.02.2006 do zaplatenia, 7% ročný úrok zo sumy 410,49 Eur od 25.03.2006 do zaplatenia,410,49
Eur od 25.03.2006 do zaplatenia, 410,49 Eur od 26.04.2006 do zaplatenia, 410,49 Eur od 28.04.2006
do zaplatenia, 410,49 Eur od 17.05.2006 do zaplatenia, 410,49 Eur od 17.05.2006 do zaplatenia, 8%
ročný úrok zo sumy 410,49 Eur od 09.06.2006 do zaplatenia, 410,49 Eur od 09.06.2006 do zaplatenia,
410,49 Eur od 15.07.2006 do zaplatenia, 410,49 Eur od 15.07.2006 do zaplatenia, 9% ročný úrok zo
sumy 410,49 Eur od 09.08.2006 do zaplatenia, 410,49 Eur od 09.08.2006 do zaplatenia, 410,49 Eur od

22.09.2006 do zaplatenia, 410,49 Eur od 22.09.2006 do zaplatenia, 9,5% ročný úrok zo sumy 410,49
Eur od 24.10.2006 do zaplatenia, 410,49 Eur od 24.10.2006 do zaplatenia, 410,49 Eur od 24.11.2006
do zaplatenia, 410,49 Eur od 24.11.2006 do zaplatenia,410,49 Eur od 15.12.2006 do zaplatenia, 410,49
Eur od 15.12.2006 do zaplatenia, 410,49 Eur od 13.01.2007 do zaplatenia, 410,49 Eur od 13.01.2007
do zaplatenia,410,49 Eur od 23.02.2007 do zaplatenia, 410,49 Eur od 23.02.2007 do zaplatenia, 9%
ročný úrok zo sumy,410,49 Eur od 28.03.2007 do zaplatenia, 410,49 Eur od 28.03.2007 do zaplatenia,

410,49 Eur od 24.04.2007 do zaplatenia, 410,49 Eur od 24.04.2007 do zaplatenia, 8,5% ročný úrok zo
sumy, 410,49 Eur od 22.05.2007 do zaplatenia, 410,49 Eur od 22.05.2007 do zaplatenia, 410,49 Eur
od 09.06.2007 do zaplatenia, 410,49 Eur od 09.06.2007 do zaplatenia, 410,49 Eur od 24.07.2007 do
zaplatenia, 410,49 Eur od 24.07.2007 do zaplatenia, 410,49 Eur od 23.08.2007 do zaplatenia, 410,49
Eur od 23.08.2007 do zaplatenia, 410,49 Eur od 22.09.2007 do zaplatenia, 410,49 Eur od 22.09.2007 do
zaplatenia, 410,49 Eur od 12.10.2007 do zaplatenia, 410,49 Eur od 12.10.2007 do zaplatenia, 410,49

Eur od 21.11.2007 do zaplatenia, 410,49 Eur od 21.11.2007 do zaplatenia, 410,49 Eur od 20.12.2007 do
zaplatenia, 410,49 Eur od 20.12.2007 do zaplatenia, 410,49 Eur od 24.01.2008 do zaplatenia, 410,49Eur od 24.01.2008 do zaplatenia, 410,49 Eur od 23.02.2008 do zaplatenia, 410,49 Eur od 23.02.2008 do
zaplatenia, 410,49 Eur od 21.03.2008 do zaplatenia, 410,49 Eur od 21.03.2008 do zaplatenia, 410,49
Eur od 23.04.2008 do zaplatenia, 410,49 Eur od 23.04.2008 do zaplatenia, 410,49 Eur od 22.05.2008 do

zaplatenia, 410,49 Eur od 22.05.2008 do zaplatenia, 410,49 Eur od 20.06.2008 do zaplatenia, 410,49
Eur od 20.06.2008 do zaplatenia, 410,49 Eur od 22.07.2008 do zaplatenia, 410,49 Eur od 22.07.2008 do
zaplatenia, 410,49 Eur od 22.08.2008 do zaplatenia, 410,49 Eur od 22.08.2008 do zaplatenia, 410,49
Eur od 20.09.2008 do zaplatenia, 410,49 Eur od 20.09.2008 do zaplatenia, 410,49 Eur od 22.10.2008
do zaplatenia, 410,49 Eur od 22.10.2008 do zaplatenia, 6,5% ročný úrok zo sumy, 410,49 Eur od

22.11.2008 do zaplatenia,410,49 Eur od 22.11.2008 do zaplatenia, 5% ročný úrok zo sumy, 410,49
Eur od 18.12.2008 do zaplatenia, 410,49 Eur od 18.12.2008 do zaplatenia, 10% ročný úrok zo sumy,
410,49 Eur od 21.02.2009 do zaplatenia, 410,49 Eur od 21.02.2009 do zaplatenia, 410,49 Eur od
28.02.2009 do zaplatenia, 410,49 Eur od 28.02.2009 do zaplatenia, 9,5% ročný úrok zo sumy, 410,49
Eur od 17.03.2009 do zaplatenia,410,49 Eur od 17.03.2009 do zaplatenia, 9,25% ročný úrok zo sumy,
410,49 Eur od 08.04.2009 do zaplatenia,,410,49 Eur od 08.04.2009 do zaplatenia, 9% ročný úrok zo

sumy, 410,49 Eur od 22.05.2009 do zaplatenia,410,49 Eur od 22.05.2009 do zaplatenia, 410,49 Eur
od 23.06.2009 do zaplatenia,410,49 Eur od 23.06.2009 do zaplatenia, 410,49 Eur od 22.07.2009 do
zaplatenia, 410,49 Eur od 22.07.2009 do zaplatenia, 410,49 Eur od 21.08.2009 do zaplatenia,410,49
Eur od 21.08.2009 do zaplatenia, 410,49 Eur od 23.09.2009 do zaplatenia, 410,49 Eur od 23.09.2009 do
zaplatenia, 410,49 Eur od 23.10.2009 do zaplatenia, 410,49 Eur od 23.10.2009 do zaplatenia, 410,49

Eur od 24.11.2009 do zaplatenia, 410,49 Eur od 24.11.2009 do zaplatenia, 410,49 Eur od 15.12.2009 do
zaplatenia, 410,49 Eur od 15.12.2009 do zaplatenia, 410,49 Eur od 23.01.2010 do zaplatenia, 410,49
Eur od 23.01.2010 do zaplatenia, 410,49 Eur od 20.02.2010 do zaplatenia, 410,49 Eur od 20.02.2010 do
zaplatenia, 410,49 Eur od 23.03.2010 do zaplatenia, 410,49 Eur od 23.03.2010 do zaplatenia, 410,49
Eur od 22.04.2010 do zaplatenia, 410,49 Eur od 22.04.2010 do zaplatenia, 410,49 Eur od 22.05.2010

do zaplatenia,410,49 Eur od 22.05.2010 do zaplatenia, 410,49 Eur od 23.06.2010 do zaplatenia, 410,49
Eur od 23.06.2010 do zaplatenia, 410,49 Eur od 16.07.2010 do zaplatenia, 410,49 Eur od 16.07.2010 do
zaplatenia, 410,49 Eur od 18.08.2010 do zaplatenia, 410,49 Eur od 18.08.2010 do zaplatenia, 410,49
Eur od 22.09.2010 do zaplatenia, 410,49 Eur od 22.09.2010 do zaplatenia, 410,49 Eur od 23.10.2010
do zaplatenia, 410,49 Eur od 23.10.2010 do zaplatenia, 410,49 Eur od 17.11.2010 do zaplatenia, 410,49

Eur od 17.11.2010 do zaplatenia, 410,49 Eur od 16.12.2010 do zaplatenia, 410,49 Eur od 16.12.2010
do zaplatenia, 410,49 Eur od 19.01.2011 do zaplatenia, 410,49 Eur od 19.01.2011 do zaplatenia, 410,49
Eur od 22.02.2011 do zaplatenia, 410,49 Eur od 22.02.2011 do zaplatenia, 410,49 Eur od 16.03.2011
do zaplatenia, 410,49 Eur od 16.03.2011 do zaplatenia, 9,25% ročný úrok zo sumy 410,49 Eur od
27.04.2011 do zaplatenia, 410,49 Eur od 27.04.2011 do zaplatenia, 410,49 Eur od 24.05.2011 do

zaplatenia,410,49Eurod24.05.2011dozaplatenia,410,49Eurod22.06.2011dozaplatenia,410,49Eur
od 22.06.2011 do zaplatenia, 9,5% ročný úrok zo sumy, 410,49 Eur od 23.07.2011 do zaplatenia, 410,49
Eur od 23.07.2011 do zaplatenia, 410,49 Eur od 23.08.2011 do zaplatenia, 410,49 Eur od 23.08.2011 do
zaplatenia, 410,49 Eur od 20.09.2011 do zaplatenia, 410,49 Eur od 20.09.2011 do zaplatenia, 410,49
Eur od 21.10.2011 do zaplatenia, 410,49 Eur od 21.10.2011 do zaplatenia, 9,25% ročný úrok zo sumy

410,49Eurod22.11.2011dozaplatenia,410,49Eurod22.11.2011dozaplatenia,9% ročnýúrokzosumy
410,49 Eur od 22.12.2011 do zaplatenia, 410,49 Eur od 22.12.2011 do zaplatenia, všetko v splátkach po
100 Eur mesačne splatných vždy ku konca kalendárneho mesiaca, počnúc mesiacom v ktorom rozsudok
nadobudne právoplatnosť až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky,
má za následok zročnosť celého plnenia. Zároveň uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy

konania v sume 5.116,75 Eur v splátkach po 50 Eur mesačne vždy do konca kalendárneho mesiaca,
počnúc mesiacom v ktorom tento rozsudok nadobudne právoplatnosť až do úplného vyrovnania dlhu s
tým, že omeškanie s plnením jednej splátky, má za následok zročnosť celého plnenia.

V odôvodnení súd poukázal na obsah žaloby, stanovisko účastníkov konania, obsah pripojeného spisu

Okresného súdu Prešov sp. zn. 31T/20/2008 zo dňa 09. 04. 2008, v ktorom konaní bol žalovaný uznaný
za vinného zo zločinu subvenčného podvodu podľa § 20 k § 225 ods. 1, ods. 4 písm. a/ Trestného
zákona účinného od 01. 01. 2006 a zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326
ods. 1, ods. 2 písm. a/ Trestného zákona účinného od 01. 01. 2006, ktorý spáchal tak, že JUDr. F. N.
a T. Q. po vzájomnej dohode uzavretej v presne nezistenom čase v D. vylákali dotáciu zo Štátneho

vodohospodárskeho fondu Slovenskej republiky takým spôsobom, že T. Q. ako starosta obce D. a
investor požiadal dňa 22. 02. 2000 o dotáciu zo Štátneho vodohospodárskeho fondu na stavbu „vodovod
obce D. - II. stavba“, na ktorú bolo vydané stavebné povolenie OÚ Prešov, odbor životného prostredia
pod č. 166/96/198-1/VO-DA, na základe ktorej žiadosti bola dňa 31. 05. 2000 podľa zákona č. 318/1991Z.z.oŠtátnomvodohospodárskomfondeSlovenskejrepublikyvzneníneskoršíchpredpisovuzatvorená
dohoda o poskytnutí a podmienkach poskytnutia prostriedkov zo Štátneho vodohospodárskeho fondu,
podľa ktorej boli poskytnuté obci D. finančné prostriedky na vybudovanie vodohospodárskeho diela

v rozsahu stavebného povolenia č. 1666/96/198-1/VO-BA. Následne JUDr. N. vyhotovil dňa 15.
05. 2000 fiktívnu faktúru č. 072000 a súvisiaci súpis prác, ktoré neboli sčasti vykonané. Žalovaný
faktúru odsúhlasil, zabezpečil odsúhlasenie rozsahu prác s rozpočtom a projektovou dokumentáciou
kompetentnýmpracovníkomapredložiltútofaktúrunapreplatenieŠtátnemuvodohospodárskemufondu
Slovenskej republiky, na základe čoho boli dňa 07. 06. 2000 poukázané finančné prostriedky vo výške

2.800.000,- Sk prevedené na účet dodávateľa stavby JUDr. N., čím obvinení spoločným konaním
pre Štátny vodohospodársky fond spôsobili škodu vo výške 2.800.000,- Sk. Tým, že obvinený T. Q.
spolu s ďalšou osobou, vylákal od iného dotáciu z rozpočtu štátneho fondu, ktorej poskytnutie alebo
použitie je podľa zákona alebo iného právneho predpisu viazané na podmienky, ktoré nespĺňali, a to
tým, že uviedli do omylu v otázke splnenia, spôsobil takýmto činom väčšiu škodu ako verejný činiteľ
v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech, vykonával svoju právomoc spôsobom

odporujúcim zákonu a spôsobil takýmto činom väčšiu škodu, za čo mu bol uložený úhrnný trest odňatia
slobody v trvaní 32 mesiacov, ktorého výkon bol podmienečne odložený s probačným dohľadom nad
správaním žalovaného v trvaní štyroch rokov. Žalovanému bola zároveň uložená v skúšobnej dobe
podmienečného odsúdenia povinnosť nahradiť spôsobenú škodu podľa svojich schopností a možností.
Z trestného rozsudku vyplýva, že poškodené Ministerstvo pôdohospodárstva Slovenskej republiky bolo

s nárokom na náhradu škody odkázané na konanie vo veciach občianskoprávnych.

Ďalej súd poukázal na výpovede svedkov A. D., starostky obce D. v období od roku 2002 do roku
2006, L. Y., citoval ust. § 415, § 420, § 444 Občianskeho zákonníka, ako aj ust. § 13 ods. 1, ods.
3, ods. 4 zákona č. 369/1990 Zb., ako aj ust. § 135 Občianskeho súdneho poriadku a uviedol, že

na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal jednoznačne preukázané, že žalobcovi boli na
základe dohody uzavretej dňa 31. 05. 2000 poskytnuté z prostriedkov Štátneho vodohospodárskeho
fondu finančné prostriedky na vybudovanie vodohospodárskeho diela v sume 2.800.000,- Sk, pričom
žalovaný odsúhlasil fiktívnu faktúru a súvisiaci súpis prác tam uvedené, ktoré neboli ani sčasti
vykonané, zabezpečil odsúhlasenie rozsahu prác rozpočtom a projektovou dokumentáciou a tieto

doklady predložil na preplatenie Štátnemu vodohospodárskemu fondu, na základe čoho boli poukázané
finančné prostriedky vo výške 2,8 mil. Sk na účet dodávateľa stavby, čím sa žalovaný dopustil zločinu
subvenčného podvodu vo forme spolupáchateľstva, ako aj zločinu zneužitia právomoci verejného
činiteľa. Tieto skutočnosti jednoznačne a nepochybne vyplývajú z právoplatného trestného rozsudku
OkresnéhosúduPrešovsp.zn.31T/20/2008,správoplatnosťouod09.04.2008,ktorýmsúdspoukazom

na ustanovenie § 135 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku bol viazaný. Vzhľadom na túto skutočnosť
súd preto považoval za bezpredmetné vyjadrenia žalovaného v tom zmysle, že finančné prostriedky
boli použité na dostavbu prvej etapy vodohospodárskeho diela tak, že sa nachádzajú v zemi, alebo na
inom mieste než sa mali nachádzať, keďže je nepochybné, že finančné prostriedky štátu, t. j. dotácia,
bola prísne účelovo viazaná. Z listinných dôkazov predložených v trestnom konaní je nepochybné, ktoré

práce a dodávky, ktoré boli fakturované neboli realizované, resp. dodané. Navyše, tieto skutočnosti
vyplývajú zo znaleckého posudku č. 106/2004 vypracovaného Ing. L. C..

Súd zdôraznil, že žalovaný bol ako starosta obce štatutárnym orgánom v majetkovoprávnych vzťahoch
obce, a teda jedine on mohol robiť právne úkony týkajúce sa odsúhlasenia faktúr, súpisu prác, zaslania

preddavkov resp. splnomocnenia na úhradu peňažných prostriedkov priamo dodávateľovi stavby, a
teda svojím konaním jednoznačne umožnil použitie finančných prostriedkov štátneho rozpočtu na iný
než stanovený účel. Pokiaľ žalovaný poukazoval na to, že finančné prostriedky boli vyplatené priamo
dodávateľovi stavby, ktorý vystavoval faktúry, tak v tomto ohľade je pre posúdenie žalovaného nároku
bezpredmetné, kto a akým spôsobom sa mal spolupodieľať na vzniku škody, ktorá vznikla obci, teda

žalobcovi, lebo zo skutočnosti, že za jednu škodu zodpovedá viacero subjektov, nemožno vyvodiť záver,
že je tým vylúčená zodpovednosť jedného z nich, pokiaľ sú splnené podmienky zodpovednosti za
škodu. Z hľadiska posúdenia zodpovednosti za škodu u žalovaného sú nepochybne dané všetky
základné predpoklady vzniku za škodu, čo jednoznačne vyplýva aj z právoplatne skončeného trestného
konania. Žalovaný porušil svoje povinnosti minimálne vyplývajúce z príslušného ustanovenia Trestného

zákona tak, ako to vyplýva z trestného rozsudku. Svojím konaním spôsobil škodu, ktorej výška
vyplýva z trestného konania, ako aj z právoplatného rozhodnutia správy finančnej kontroly. Zároveň je
nepochybné, že medzi porušením právnej povinnosti a vznikom škody je príčinná súvislosť, keďže právev dôsledku konania žalovaného a porušenia právnej povinnosti došlo k vzniku škody, a taktiež je dané
aj zavinenie žalovaného, minimálne vo forme nepriameho úmyslu.

Súd ale poukázal na to, že žalobca si nárok uplatňuje z titulu postihu v súlade s ustanovením § 440
Občianskeho zákonníka, teda nie z titulu náhrady škody, keďže bol a je povinný poskytnúť Správe
finančnej kontroly Košice plnenie, na ktoré je zo zákona povinný, hoci škoda, ktorá vznikla bola
zavinená iným subjektom, v danom prípade žalovaným ako bývalým štatutárnym zástupcom obce. Z
vykonaného dokazovania je nepochybné, že nárok poškodeného v časti žalovanej sumy už zanikol, v

dôsledku plnenia žalobcu, ktorý si ale voči žalovanému na základe toho uplatňuje zákonný postih. V
tejto súvislosti súd poukázal na to, že pokiaľ žalovaný tvrdil, že bývalý Štátny vodohospodársky fond
Slovenskej republiky od neho nežiadal náhradu škody, tak v tomto ohľade je podľa názoru súdu zrejmé,
že tento subjekt si škodu nežiadal práve z dôvodu, že so Správou finančnej kontroly bola uzavretá
dohoda, na základe ktorej sa žalobca zaviazal nahradiť túto škodu. Pokiaľ by žalobca plnil aj Správe
finančnej kontroly, aj bývalému Štátnemu vodohospodárskemu fondu Slovenskej republiky, v súčasnosti

Ministerstvu pôdohospodárstva, jednalo by sa o duplicitné plnenie, a teda bezdôvodné obohatenie
jedného z týchto subjektov. Taktiež súd poukázal na to, že obec ako poškodená si uplatnila nárok na
náhradu škody v trestnom konaní, čo potvrdila svedkyňa Mgr. D. ako bývalá štatutárna zástupkyňa obce,
pričom škodu si uplatnili riadne a včas. Podľa názoru súdu malo byť o tomto nároku rozhodnuté aj v
trestnom konaní, pričom aj samotná skutočnosť, že o tomto nároku rozhodnuté nebolo, nezakladá taký

právny stav, že obci ako žalobcovi škoda nevznikla, pokiaľ o jeho nároku nebolo rozhodnuté v trestnom
konaní.

V súvislosti s námietkou žalovaného ohľadom možnosti jeho zodpovednosti podľa pracovnoprávnych
predpisov, súd poukázal na to, že postavenie starostu obce bolo ako štatutárneho orgánu špecifické a

v prípade zodpovednosti za škodu sa na neho nevzťahujú pracovnoprávne predpisy.

Následne súd citoval ust. § 106 ods. 1, ods. 2, § 110, § 112 Občianskeho zákonníka z dôvodu vznesenej
námietky premlčania žalovaným. K tomu súd uviedol, že argumentáciu právneho zástupcu žalovaného,
že obec si neuplatnila nárok na náhradu škody v trestnom konaní súd nepovažoval za pravdivú s

prihliadnutím na výpoveď svedkyne Mgr. D., ktorá ako štatutárna zástupkyňa obce si v trestnom konaní
dňa 07. 03. 2005 uplatnila nárok na náhradu škody (č. l. 103 trestného spisu), a to vo výške 2 967
969 Sk, a preto premlčacia doba od tohto uplatnenia s poukazom na ust. § 112 Občianskeho zákonníka
uplynula, pričom o nároku žalobcu doposiaľ ani rozhodnuté nebolo. Z výsluchu súčasného štatutárneho
zástupcu obce D. pána G. B. vyplynulo, že tento si po nástupe do funkcie zabezpečil trestný rozsudok,

na základe ktorého bol žalovaný odsúdený a v tomto smere začal podnikať právne kroky, ktoré vyústili do
podania tejto žaloby. Žalobca sa prostredníctvom svojho štatutárneho zástupcu dozvedel o tom, kto za
škodu zodpovedá až z tohto trestného rozhodnutia, pričom premlčacia lehota do toho času spočívala, a
preto súd uzavrel, že nemôže byť nárok žalobcu premlčaný, lebo bol uplatnený v dvojročnej subjektívnej
premlčacej lehote. V súvislosti s tým súd ďalej uviedol, že žalobcovi, ktorý si škodu uplatnil riadne v

trestnom konaní nebol ani trestný rozsudok, na základe ktorého bol žalovaný právoplatne odsúdený
doručený, a to aj napriek tomu, že si škodu v trestnom konaní riadne uplatnil a nebolo rozhodnuté, že
by nebol pripustený do konania, resp. o jeho nároku na náhradu škody nebolo rozhodnuté ani inak.

Okrem priznanej istiny súd priznal žalobcovi aj uplatnený úrok z omeškania a k tomu citoval ust. §

517 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z.,
ktorý špecifikoval vo výrokovej časti rozhodnutia. S prihliadnutím na výšku priznanej sumy a majetkové
pomery žalovaného, ktorý je poberateľom starobného dôchodku, umožnil žalovanému splácanie súdom
priznanej sumy, vrátane priznaného úroku z omeškania vo výške 100 Eur mesačne až do úplného
splatenia dlhov, keďže priznanie vyšších splátok by mohlo žalovaného existenčne ohroziť (§ 160

Občianskeho súdneho poriadku).

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku tak, že priznal
žalobcovi náhradu trov konania, ktorý bol v konaní plne úspešný, a to z titulu trov právneho zastúpenia
celkom vo výške 5 116,75 Eur, ktoré špecifikoval. Zároveň súd zdôvodnil, ktoré uplatnené úkony právnej

služby právnemu zástupcovi žalobcu nepriznal, lebo ich nepovažoval za účelne uplatnené. Zároveň
vzhľadom na sociálnu situáciu žalovaného rozhodol s platením trov konania v splátkach po 50 Eur
mesačne.V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie právny zástupca žalobcu. Namietal
splatnosť priznanej istiny, vrátane príslušenstva pohľadávky, ako aj trov konania. Poukázal na to, že
konanie má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, lebo súd na základe

vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil.
Navrhol zmeniť napadnuté výroky a uložiť povinnosť žalovanému zaplatiť istinu, úroky z omeškania,
trovy konania v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku alebo zrušiť v tejto časti výroky a vec vrátiť
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že žalovaný je bývalým starostom obce, ktorý úmyselne
spôsobil obci škodu, ktorú obec spláca. Zdôraznil, že žalovaný v priebehu konania nežiadal o možnosť

povoleniasplácaťžalovanúistinuvsplátkachasúdjehomajetkovépomeryneskúmal.Podľajehonázoru
súd rozhodol nad rámec návrhu účastníkov konania. Navyše poukázal na to, že žalovaný sa začal
zbavovať svojho majetku, darovacou zmluvou zo dňa 16. 03. 2012 daroval svoj rodinný dom spolu s
príslušenstvom do vlastníctva svojho syna. Poukázal na judikatúru súdov v otázke splatnosti pohľadávky
a zdôraznil, že povolenie tak nízkych splátok je v rozpore so zmyslom prvej časti výroku, ktorou súd
žalovaného zaviazal na zaplatenie dlžnej sumy spolu s príslušenstvom. Napadnutým rozhodnutím súd

prakticky znemožnil vymoženie pohľadávky, lebo len samotnú istinu má žalovaný, ktorý má 61 rokov
splácať viac ako 55 rokov.

V zákonom stanovenej lehote podal proti rozsudku odvolanie právny zástupca žalovaného. Namietal
nesprávne zistený skutkový stav veci, ako aj nesprávne právne posúdenie, vrátane inej vady konania,

ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Poukázal na to, že žalobca najneskôr dňom 17.
08. 2004 mal vedomosť o tom, aká škoda mu mala byť spôsobená, hoci neskôr bola povolená úľava
zo sankcie Štátnej finančnej správy, ako aj mal vedomosť o tom, kto mohol a je za škodu zodpovedný.
Nesúhlasil s posúdením plynutia subjektívnej premlčacej lehoty vo vzťahu k súčasnému starostovi
obce D. pánovi B.. Taktiež nesúhlasil s právnym názorom súdu vo vzťahu k spočívaniu premlčacej

lehoty v súvislosti s uplatneným nárokom na náhradu škody v trestnom konaní, ktorá skutočnosť
vyplynula z výpovede svedkyne Mgr. D.. Je proti formálnej logike, aby súd na jednej strane konštatoval,
že subjektívna lehota začala plynúť až v roku 2011 a zároveň uznal spočívanie premlčacej lehoty
od roku 2005 doteraz, pretože, vraj žalobcovi nebol riadne doručený trestný rozsudok. Zdôraznil, že
žalobca si uplatnil nárok na náhradu škody v trestnom konaní dňa 07. 03. 2005 a následná šesťročná

nečinnosť je do očí bijúca a právne neospravedlniteľná. Ďalej namietal, že súd nevykonal všetky
potrebné dôkazy a nezistil dostatočne skutkový stav veci. Nesúhlasil s nevypočutím dodávateľa stavby
JUDr. N., ktorý návrh na vykonanie súd zamietol. Ďalej poukázal na to, že prvá etapa výstavby vodovodu
bola zrealizovaná celkom a bola aj zaplatená, hoci z časti peňazí, ktoré neboli na to určené. Ďalej
namietal, že súd prvého stupňa sa nevysporiadal s tým, že kto z nezákonného postupu žalovaného pri

financovaní vodovodu profitoval, teda sa obohatil, teda či to bol dodávateľ stavby alebo žalobca, ktorému
bol vodovod postavený. Navyše, z trestného rozsudku vyplýva, že škoda bola spôsobená Štátnemu
vodohospodárskemufonduSlovenskejrepubliky,atedabolopoškodenéMinisterstvopôdohospodárstva
Slovenskej republiky. Podľa jeho názoru obec sa obohatila a nebola poškodená, lebo na výstavbu
vodovodu neprispela, ale majetok v celkovej hodnote cca 11 mil. Sk, nadobudla. Taktiež namietal, že

ak by obec zabezpečila svoju spoluúčasť na financovaní výstavby, nebola by povinná vracať finančné
prostriedky a platiť penále. Konaním žalovaného vznikla teda škoda Štátnemu vodohospodárskemu
fondu, ale z nezabezpečenia finančného krytia podielu obce na výstavbe bola obec penalizovaná, preto
chýba príčinná súvislosť medzi konaním žalovaného a vymáhanou škodou. Navyše, obec sa o škodovej
udalosti dozvedela už pri prvej finančnej kontrole a škodová udalosť nevznikla trestnou činnosťou

žalovaného, preto ani nemohla spočívať premlčacia lehota počas trestného konania. Podľa názoru
právneho zástupcu žalovaného súd mal skúmať, akým spôsobom tieto orgány žalovaného pri výkone
jeho funkcie kontrolovali, najmä čo sa týka nakladania s finančnými prostriedkami, ktoré mala obec k
dispozícii. Nakoniec plán investičnej výstavby schvaľuje obecné zastupiteľstvo, ktoré malo zabezpečiť
aj jeho finančné krytie. Medzi protiprávnym konaním žalovaného a Kontrolou správy finančnej kontroly

Košice ubehli viac ako štyri roky, a preto je na mieste otázka, čo počas tohto obdobia robili ostatné
orgány obce. S uplatneným nárokom v zmysle ust. § 440 Občianskeho zákonníka žalovaný nesúhlasil.
Poukázal na to, že žalobcovi bola rozhodnutím Správy finančnej kontroly Košice č. 3/515/2004/154
zo dňa 29. 07. 2004 uložená povinnosť odvodu neoprávnene použitých prostriedkov do Štátneho
rozpočtu Slovenskej republiky vo výške 4 041 411 Sk a zaplatiť penále vo výške 6 757 023 Sk. Z tejto

sankcie bola následne povolená úľava Ministerstvom financií Slovenskej republiky tak, že žalobca bol
povinný uhradiť odvod vo výške 1 616 564,- Sk a penále vo výške 1 351 405,- Sk. Žalovaný nebol
účastníkom správneho konania, nemohol ovplyvniť jeho výsledok. Už zo samotného charakteru plnenia
je zrejmé, že nejde o tú istú škodu, aká bola žalovaným spôsobená Štátnemu vodohospodárskemufondu Slovenskej republiky, čo bolo nesprávne súdom prvého stupňa posúdené. Odvod neoprávnene
použitých finančných prostriedkov je v danom prípade vrátením peňazí do štátneho rozpočtu, ktoré
mala obec za vodovod zaplatiť z vlastných zdrojov, ale použila na to peniaze zo štátneho rozpočtu.

Tým, že obec nevytvorila dostatočné finančné zdroje na pokrytie svojho príspevku na realizáciu stavby,
spôsobila si škodu sama, a preto bola správne zaviazaná na jej úhradu. Podľa jeho názoru starosta
nezodpovedá za rozpočet obce, ale obecné zastupiteľstvo do výslovnej kompetencie, ktorého to patrí.
Podotkol, že činnosť žalovaného nesmerovala na spôsobenie škody obce, ale na zveľaďovanie jej
majetku. Pokiaľ by k tomu došlo, tak by žalovaný zodpovedal podľa pracovnoprávnych predpisov.

NavyšeSlovenskárepublikanevymáhaškoduodžalovaného,lebožalobcauzavrelsoSprávoufinančnej
kontroly Košice dohodu o splácaní škody, a preto nárok Slovenskej republiky plnením žalobcu sčasti
zanikol. Akýmkoľvek iným plnením kohokoľvek voči Slovenskej republiky, by na strane Slovenskej
republiky došlo k bezdôvodnému obohateniu. Ďalej nesúhlasil s priznaním úrokov z omeškania od roku
2005 z dôvodu, že žalovaný až do roku 2011 nemal vedomosť o tom, že má voči žalobcovi nejaký dlh,
a že by bol v omeškaní. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie

konanie.

Právny zástupcu žalobcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného trval na skutočnostiach
vyplývajúcich z obsahu žaloby, ako aj z vyjadrení, ktoré prezentoval v konaní pred súdom prvého
stupňa. Zdôraznil, že podstatnou skutočnosťou je, že Ministerstvo financií Slovenskej republiky a

Správa finančnej kontroly uložila žalobcovi vrátiť do štátneho rozpočtu neoprávnene použité finančné
prostriedky, vrátane penálov za ich neoprávnené použitie vo výške 10 798 434,- Sk, t. j. 358 442,34
Eur. Povinnosť uložená rozhodnutím pozostáva z vrátenia neoprávnene použitých prostriedkov štátneho
rozpočtu vo výške 4 041 411,- Sk a penále za neoprávnene použité prostriedky vo výške 6 757 023
Sk. Následne však Ministerstvo financií Slovenskej republiky rozhodnutím zo dňa 29. 12. 2004 č.

MF/016256/2004-441 povolilo úľavu z odvodu 4 410 411 Sk vo výške 60 %, t. j. 2 424 847 Sk , a
preto k úhrade zostáva žalobcovi 1 616 564 Sk, t. j. 53 660,10 Eur a úľavu z penálov vo výške 6
757 023 Sk vo výške 80 %, t. j. 5 405 618 Sk s tým, že k úhrade zostáva 1 351 405 Sk, t. j. 44
858,43 Eur. Zistený skutkový stav považoval za správny, ako aj posúdenie námietky premlčania a
dôvodnosti uplatneného nároku. Navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok ohľadne zaplatenia istiny, úrokov

z omeškania, trov konania a zrušiť alebo zmeniť výroky vo vzťahu k splatnosti priznanej istiny, úrokov z
omeškania, ako aj trov konania. Zároveň si uplatnil náhradu trov odvolacieho konania.

Právny zástupca žalovaného v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcu opätovne poukázal na ním
tvrdené skutočnosti vo vzťahu k splatnosti. Uviedol, že povolením splátok súd prvého stupňa nerozhodol

nad rámec uplatneného nároku.

Uznesením č. k. 14C/18/2012-519 zo dňa 13. 05. 2013 súd prvého stupňa priznal žalovanému
oslobodenie od súdneho poplatku za odvolanie nad sumu 500 Eur, ktoré rozhodnutie nadobudlo
právoplatnosť dňa 04. 06. 2013.

Krajský súd v Prešove (ďalej len odvolací súd) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 10 ods. 1
Občianskeho súdneho poriadku) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu predchádzajúce
v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 Občianskeho súdneho poriadku, bez nariadenia pojednávania
(§ 214 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku) a dospel k záveru, že neboli splnené podmienky na

potvrdenie, ani zmenu napadnutého rozhodnutia.

Úlohou odvolacieho súdu v odvolaní namietanom nesprávne právne posúdenie bolo zistiť, či súd prvého
stupňa na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy.

Nesprávnym právnym posúdením veci sa rozumie omyl súdu pri aplikácii práva. O omyl v aplikácii práva
ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny
predpis, ale ho nesprávne vyložil.

Občianske súdne konanie je jednou zo záruk zákonnosti, pod ktorou treba rozumieť právnu istotu pri

aplikácii práva súdom, a to v rozsahu zabezpečujúcom naplnenie spravodlivej ochrany subjektívnych
práv účastníkov konania v zmysle čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v súlade s právom na
spravodlivý súdny proces zaručeným čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných
slobôd, ktorým je Slovenská republika viazaná.Zprocesnéhohľadiskajesúdpovinnýsvojoučinnosťouzabezpečiťvýkonspravodlivostitak,abynedošlo
k jej odopretiu (§ 1, 3 Občianskeho súdneho poriadku).

Oboznámením sa s obsahom spisu, výsledkami vykonaného dokazovania, zisteným skutkovým stavom,
ako aj právnym posúdením veci, odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovaného vo vzťahu
k posúdeniu námietky premlčania, ako aj spočívania premlčacej lehoty nebolo správne. Vychádzajúc
z uplatneného regresného nároku v zmysle § 440 Občianskeho zákonníka, ide o nárok, ktorý nie

je nárokom na náhradu škody, ale má povahu originálneho nároku. Tým, že regresný nárok nie
je nárokom na náhradu škody, nie je preto možné jeho vznik odvodiť od škodnej udalosti, ale od
okamžiku kedy bolo skutočne poskytnuté plnenie. Posúdenie vznesenej námietky premlčania v zmysle
ust. § 106 Občianskeho zákonníka ako nároku na náhradu škody preto bolo nesprávne. Nesprávna
bolo aj aplikácia vo vzťahu k ust. § 110 Občianskeho zákonníka, lebo táto lehota sa vzťahuje k
Správe finančnej kontroly Košice, ktorá rozhodovala o neoprávnenom použití finančných prostriedkov

zo štátneho rozpočtu vo vzťahu k žalobcovi. Regresný nárok medzi účastníkmi konania vznikol na
základe poskytnutého plnenia žalobcu na základe rozhodnutia príslušného orgánu štátu. Nemožno preto
vychádzať ani z ust. § 110 Občianskeho zákonníka pri vznesenej námietke premlčania žalovaným.
Taktiež bolo nesprávne súdom prvého stupňa posúdené spočívanie premlčacej lehoty uplatneného
nároku na náhradu škody v trestnom konaní z dôvodu, že regresný nárok nemožno stotožňovať

s nárokom na náhradu škody. Uplatnený nárok je osobitným nárokom vyplývajúcim z ust. § 440
Občianskeho zákonníka, na ktorého sa vzťahuje všeobecná 3-ročná premlčacia lehota vyplývajúca
z ust. § 101 Občianskeho zákonníka. Nesprávne právne posúdenie námietky premlčania vznesenej
žalovaným preto bolo namietané dôvodne.

Vzhľadom na túto rozhodnú skutočnosť pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku, ako aj jej výšky,
vrátane uplatneného príslušenstva pohľadávky, odvolací súd preto postupom podľa ust. § 221 ods. 1
písm. h) Občianskeho súdneho poriadku zrušil napadnutý rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa na
ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku).

Nesprávne právne posúdenie spočívalo v posúdení vznesenej námietky premlčania a uplatneného
nároku, lebo súd prvého stupňa vychádzal aj z ustanovení o nároku na náhradu škody a dvojročnej
subjektívnej premlčacej lehoty. Tým, že súd poukázal aj na ust. § 440 Občianskeho zákonníka,
nesprávne postupoval, ak námietku premlčania neposudzoval podľa § 101 Občianskeho zákonníka.

Ani aplikácia ust. § 110 Občianskeho zákonníka vo vzťahu medzi účastníkmi taktiež neprichádza do
úvahy, lebo o uplatnenom nároku nebolo doposiaľ rozhodnuté súdom vo vzťahu medzi účastníkmi
konania. Premlčacia lehota vyplývajúca z ust. § 110 Občianskeho zákonníka sa vzťahuje na žalobcu
a Správu finančnej kontroly Košice, ktorá o náhrade škody rozhodla v správnom konaní. Tvrdené
skutočnosti o tom, že žalovaný nebol účastníkom správneho konania sú nedôvodné z dôvodu, že

žalovaný vystupoval pri uzatváraní dohody o vybudovaní vodovodu v obci D. ako štatutárny zástupca
obce a nie ako fyzická osoba - občan. To znamená, že aj po skončení funkčného obdobia bol
zodpovedným subjektom za neoprávnené použitie účelovo viazaných finančných prostriedkov zo
štátneho rozpočtu žalobca a nie žalovaný ako fyzická osoba - občan. Práve podstatou regresného
nároku vyplývajúceho z ust. § 440 Občianskeho zákonníka je právo na plnenie voči inému. Žalobca

zodpovedá za škodu spôsobenú žalovaným, a preto má proti nemu nárok na postih.

Vo vzťahu k tvrdenej skutočnosti o posúdení zodpovednosti žalovaného za škodu podľa
pracovnoprávnych predpisov, odvolací súd uvádza, že aj táto námietka nebola dôvodná. Predmetom
konania nie je nárok na náhradu škody, ale regresný nárok, čo je osobitým nárokom. Pre posúdenie

dôvodnosti musia byť splnené iné skutočnosti vyplývajúce z hmotného práva.

Za dôvodnú považoval odvolací súd námietku žalobcu vo vzťahu k splatnosti pohľadávky, ale len z
dôvodu, že súd prvého stupňa rozhodol o povolení inej lehoty na plnenie bez procesného návrhu
účastníka, resp. žiadosti žalovaného a bez náležitého skúmania majetkových pomerov žalovaného.

Takýmto postupom súdu boli porušené práva účastníka na spravodlivý súdny proces, na ktorú
skutočnosť taktiež odvolací súd prihliadal vzhľadom na nesprávne právne posúdenie uplatneného
nároku a vznesenia námietky premlčania z hmotnoprávneho hľadiska.Za nedôvodnú považoval odvolací súd namietanú skutočnosť o nevykonaní všetkých navrhnutých
dôkazov, najmä vypočutie svedka JUDr. N.. Súd prvého stupňa nie je povinný vykonať všetky navrhnuté
dôkazy i napriek dôkaznej povinnosti účastníkov v sporovom konaní vyplývajúcej im z ust. § 120

Občianskeho súdneho poriadku. Je vecou súdu, ktorý z navrhnutých dôkazov vykoná a ktorý je
nevyhnutný pre náležité zistenie skutkového stavu a pre posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku
je podstatná právna povaha uplatneného nároku vyplývajúca z ust. § 440 Občianskeho zákonníka,
ďalej výška poskytnutého plnenia žalobcu z titulu náhrady škody vo vzťahu k Správe finančnej kontroly
Košice, ktorá už bola zaplatená, lebo len zaplatené plnenie môže byť predmetom regresného nároku. O

povinnosti žalobcu vrátiť do štátneho rozpočtu sumu 99 581,76 Eur za neoprávnené použitie finančných
prostriedkovdoštátnehorozpočtuauloženýchpenálov,bolorozhodnutérozhodnutímSprávoufinančnej
kontroly dňa 29. 07. 2004 (v spise na č. l. 125), ktoré bolo potvrdené Ministerstvom financií Slovenskej
republiky zo dňa 29. 10. 2004 (v spise č. l. 203). Následne Ministerstvo financií SR rozhodnutím zo dňa
29. 12. 2004 č. MF/01/6256/2004-441 povolilo úľavu za neoprávnené použitie finančných prostriedkov
( v spise č. l. 206).

Podľa ust. § 226 Občianskeho súdneho poriadku, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Podľa ust. § 224 ods. 1, a 3, Občianskeho súdneho poriadku, ustanovenia o trovách konania pred súdom

prvého stupňa platia i pre odvolacie konanie.

Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, rozhodne o
náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolanie nie je prípustné.