Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 28, 2016

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/318/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114202270
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6114202270.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Renáty Deákovej a JUDr. Zity Nagypálovej a Mgr. Dušana Ďuriana ako členov senátu, v právnej veci
navrhovateľky maloletej S. E., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom ako matka, v konaní zastúpenej kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, dieťa matky S. E., nar. XX. XX.
XXXX, bytom Z. Z., G. X, zastúpenej advokátkou JUDr. Martinou Slosiarikovou, so sídlom Advokátskej
kancelárie Banská Bystrica, Jelšova 2, proti J. V., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. W. XXX (ďalej aj „otec"),
v konaní o určenie otcovstva a úpravu rodičovských práv a povinností, o odvolaní otca proti rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 10C/26/2014-250 zo dňa 17. 05. 2016, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o určení výšky výživného, dlžného výživného a pomernej časti
nákladov detskej výbavičky potvrdzuje.

Navrhovateľka má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti otcovi v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd určil, že J. V. je otcom maloletej S. E. (prvý výrok), maloletú
zveril do osobnej starostlivosti matke, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok (druhý výrok),
otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 150,- Eur mesačne, počnúc 21.
11. 2013 vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky (tretí výrok), otcovi uložil povinnosť zaplatiť

matke dlžné výživné za obdobie od 21. 11. 2013 do 17. 05. 2016 vo výške 4 700,- Eur v lehote 60
dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia (štvrtý výrok); tiež mu uložil povinnosť uhradiť matke pomernú
časť nákladov na zakúpenie detskej výbavičky vo výške 150,- Eur v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia (piaty výrok) s tým, že o trovách rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej
(šiesty výrok).
Z jeho dôvodov vyplýva, že opierajúc svoje rozhodnutie o § 84, § 94 ods. 1, 2, § 36 ods. 1, § 65 ods.
1 až 5, § 65 ods. 1, § 75 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z. z. Zákona o rodine (ďalej v texte aj „z. č.

36/2005Z.z.“alebo„ZR“)a§113ods.2zákonač.99/1963Zb.Občianskehosúdnehoporiadku,platného
a účinného do 30. 06. 2016 (ďalej v texte len „O. s. p.“), v konaní na návrh maloletého dieťaťa, po
vykonaní znaleckého dokazovania (znalkyňou z odboru genetiky - analýza DNA - súdnej znalkyne L..
S. J., B.. vzhľadom na pravdepodobnosť jeho otcovstva k maloletej S. v číselnej hodnote 99,999 %, t.
j. s mimoriadne vysokou pravdepodobnosťou, ktorú možno pre praktické účely stotožniť s istotou) určil
otcovstvo označeného muža a konajúc aj o úprave práv a povinností v zmysle § 113 ods. 2 O. s. p. zveril
maloletú do osobnej starostlivosti matke, pričom vychádzal z doterajšieho stavu a zhodných stanovísk

rodičov i kolízneho opatrovníka, ktorí sa zhodli aj na určení povinnosti otca prispieť matke na časť detskej
výbavičky sumou 150,- Eur.
V časti konania o spornej výške výživného, keďže matka žiadala mesačne 150,- Eur a otec navrhoval
80,- Eur, súd konštatoval, že matka žije spolu s maloletým dieťaťom sama v dvojizbovom byte, ďalšímajetok nevlastní; mesačné náklady spojené s užívaním bytu platí vo výške 150,- Eur, za elektrinu
25,- Eur, za káblovú televíziu a internet 40,- Eur, spláca hypotéku na kúpu bytu vo výške 179,51 Eur
a úver na preklenutie ťaživej ekonomickej situácie po narodení dcéry vo výške 45,80 Eur; za plyn platí

štvrťročne 10,- Eur, ročne uhrádza bytovú daň vo výške 17,82 Eur a za odvoz smetí vo výške 58,40 Eur.
Materskú dovolenku matka čerpala od 21. 10. 2013 do 06. 07. 2014 s príjmom za november 505,90
Eur, december 522,80 Eur, január 2014 522,80 Eur, február 472,20 Eur, marec 522,80 Eur, apríl 505,90
Eur, máj 522,80 Eur, jún 505,90 Eur a júl 101,20 Eur (podľa správy Sociálnej poisťovne); rodičovskú
dovolenku čerpala od 07. 07. 2014 do 28. 02. 2015 s príspevkom 203,20 Eur mesačne, poberala rodinné

prídavky 23,50 Eur mesačne; po narodení dcéry brigádnicky zarobila jednorázovo cca 80,- Eur; od 01.
03. 2015 je zamestnaná ako zdravotná sestra; podľa mzdových výmerov zamestnávateľa predstavovala
jej základná mzda od 01.08.2015 sumu 782,98 Eur brutto mesačne a od 01.01.2016 810,- Eur brutto
mesačne; podľa správy zamestnávateľa matka zarábala v kalendárnom roku 2015 mesačne 596,55 Eur
netto. Okrem vyživovacej povinnosti k maloletej S. matka inú vyživovaciu povinnosť nemá.
Zdravotný stav maloletej S. je dobrý, okrem bežných nákladov na materiálne zabezpečenie a výživu

žiadne ďalšie finančné náklady nevyžaduje. Otec sa s dcérou doteraz nestretol a do dňa rozhodnutia
súdu ničím na jej výživu a materiálne zabezpečenie neprispel.
Otec žije s manželkou B. a svojou matkou O. M. v rodinnom dome v K. W., svojej matke, poberateľke
invalidného dôchodku (v roku 2013 vo výške 382,20 Eur mesačne, v roku 2014 vo výške 386,70 Eur
mesačne a v roku 2015 389,40 Eur mesačne) platí stravu a lieky v hodnote cca 300,- Eur mesačne,

spláca hypotekárny úver 830,- Eur mesačne, za elektrinu platí 153,- Eur mesačne, za vodu 10,- Eur,
jeho manželka spláca úvery vo výške 150,- Eur mesačne. Okrem vyživovacej povinnosti k dcére S. otec
ďalšiu vyživovaciu povinnosť v čase rozhodnutia súdu nemal, ani jeho manželka B.. Rodine finančne
pomáha otec R.. J. V..
Otec maloletého dieťaťa je od decembra 2014 konateľom spoločnosti ADOS M., s. r. o., mesačne poberá

odmenu 400,- Eur.
Podľa správy OR PZ Bratislava IV zo dňa 28. 07. 2014 (č. l. 66 spisu) bol s otcom dňa 22.03.2014
skončený v skúšobnej dobe bez udania dôvodu služobný pomer policajta, lebo „porušil služobnú prísahu
a služobné povinnosti a jeho ponechanie v služobnom pomere by bolo na ujmu dôležitých záujmov
štátnej služby“. Podľa správy Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (č. l. 154 spisu) zarábal otec ako

policajt od novembra 2013 do skončenia služobného pomeru 582,32 Eur netto mesačne, nemocenská
náhrada mu bola vyplatená za marec 2014 89,- Eur, za apríl 2014 333,72 Eur, za máj 2014 344,84 Eur,
jún 2014 333,72 Eur, júl 2014 344,84 Eur a za august 2014 344,84 Eur.
Podľa správy Mestského úradu v Banskej Bystrici bol otec zamestnaný od 01.07.2015 do 24.07.2015
ako príslušník mestskej polície, pracovný pomer skončil v skúšobnej dobe zamestnávateľ. Počas

zamestnania otec zarobil 292,98 Eur netto.
Manželka otca B. V., rod. K., dňa 31. 10. 2015 zrušila dohodou pracovný pomer so zamestnávateľom Q.
K., s. r. o., kde zarábala ako recepčná v období od novembra 2013 do augusta 2015 409,42 Eur mesačne
netto, vo februári a v marci 2015 dostala aj odmeny po 200,- Eur. V čase rozhodovania okresného súdu
bola práceneschopná na rizikovom tehotenstve a poberala nemocenské dávky 220,- Eur mesačne.

Podľa listu vlastníctva č. 7312, okrem rodinného domu vlastnil otec aj byt v Z. Z., ktorý prenajímal (podľa
jeho vlastného vyjadrenia zadarmo); predložil kúpnu zmluvu zo dňa 29. 12. 2014, ktorou byt predal za
kúpnu cenu 62 000,- Eur. Tieto finančné prostriedky použil sčasti na úhradu hypotekárneho úveru (podľa
výpisu z úveru č. XXXXXXXXXX v M. B. dňa 25. 05. 2015 vložil celkom 45 400,- Eur) a úhradu súm,
vymáhaných v exekučných konaniach.

Podľa správy Okresného dopravného inšpektorátu, ku dňu 24. 07. 2014 vlastnil otec nákladné vozidlo,
nákladný príves a osobné motorové vozidlo značky Škoda Fabia, bol držiteľom osobných vozidiel Seat
a Seat Ibiza. K 06. 10. 2016 vlastnil len nákladný príves a bol držiteľom osobného vozidla značky Seat.
Pri určení výšky výživného súd prihliadol na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. V
danomprípadesaodnarodeniastaráomaloletédieťaosobneimateriálnevýlučnematka;otecspočiatku

o dieťa vôbec neprejavoval záujem, v súčasnosti verbálne prejavuje, ale vážny narušený vzťah rodičov
zatiaľ bráni jeho kontaktu s dcérou. Z porovnania majetkových pomerov mal súd za to, že životná úroveň
otca je vyššia ako životná úroveň matky (hoci nesporne stratou zamestnania u otca a jeho manželky
došlo k zníženiu príjmov ich rodiny, avšak ich zavinením, čo znamená aplikáciu druhej vety § 75 ods. 2
Zákona o rodine). Ekonomickú ťarchu rodiny otca vo forme splácania hypotekárneho úveru na rodinný

dom (na čo boli použité i finančné prostriedky získané predajom bytu) však súd pri určení výživného
vzhľadom k pokynu zákona, že „výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov“ zohľadniť nemohol,
pričom nemožno prehliadnuť, že sa otec zaťažil hypotekárnym úverom v čase, keď o narodení dcéry
vedel. Neobstojí ani tvrdenie otca, že finančne podporuje svoju invalidnú matku, ktoré odporuje nielenspráve o výške jej invalidného dôchodku, ale najmä vyjadreniu svedka, jeho otca, že bez ekonomickej
podpory rodičov otca by mala jeho rodina vážne problémy.
Vychádzajúc z vykonaného dokazovania mal súd za to, že výživné vo výške 150,- Eur mesačne

zodpovedá uvedeným zákonným kritériám, veku a odôvodneným potrebám maloletej S. s prihliadnutím
na osobné a majetkové pomery (v prípade otca i potenciálne) oboch rodičov a fakt, že od narodenia
dieťaťa zabezpečuje osobnú starostlivosť o dcéru výlučne matka. Pretože ku dňu súdneho rozhodnutia
otec ničím na výživu a materiálne zabezpečenie dcéry neprispel, uložil mu súd dlžné výživné v celkovej
sume 4 700,- Eur (za časť mesiaca november 2013 pomernú časť 50,- Eur) uhradiť matke v lehote 60 dní

od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Lehotu na plnenie, uvedenú v prvej vete § 160 ods. 1 O.s.p., súd
predĺžil na 60 dní s prihliadnutím na výšku dlžného výživného, otcovi však nepovolil túto sumu splácať,
pretože si mohol a mal byť vedomý svojej vyživovacej povinnosti už pred narodením dieťaťa a podľa
toho sa mal zariadiť.
O náhrade trov konania rozhodne súd v zmysle § 151 ods. 3 O. s. p. po právoplatnosti rozhodnutia vo
veci samej.

2. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie otec, žiadal ho zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a
rozhodnutie. Okresný súd posúdil nesprávne výšku výživného mimo iného tým, že nedostatočne zistil
skutkový stav, najmä vo vzťahu k životnému minimu jeho rodiny, čo značne presahuje zabaviteľnú
čiastku prednostnej pohľadávky a tým spôsobuje vedome vystavenie jeho osoby a rodiny do exekučnej

závislosti. Súd bral do úvahy jeho príjmy, ktoré boli na dobrovoľnej báze jeho rodičov, nebral do úvahy
prírastok do jeho rodiny, kde očakávaný deň pôrodu je prvý júnový týždeň. Jeho návrhu na platenie
výživného vo výške 80,- Eur nebolo vyhovené údajne preto, že on má dom a žije nepomerne lepšie
ako matka, ktorá mu dokonca dlhuje veľký obnos peňazí. Celé to vníma ako pomstu zo strany matky
maloletej, a to z dôvodu, že mu neumožnila sa stretnúť s maloletou S. a ani nijako sa spolupodieľať na

jej výchove, či zakúpení vecí pre ňu. Matka si dokonca nárokovala náhradu trov právneho zastúpenia.

3. Matka vo vyjadrení k odvolaniu prostredníctvom svojej právneho zástupkyne žiadala rozsudok
v plnom rozsahu potvrdiť; žiadala priznať náhradu trov odvolacieho konania vo výške 74,58 Eur.
Poukázala na to, že pre určenie výživného pre dieťa sú rozhodujúce majetkové pomery. Nie sú

však rozhodujúce preukázané zárobkové či majetkové pomery, ale reálne zárobkové možnosti a
schopnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou,
pracovnými skúsenosťami, vzdelaním a podobne), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru
(existenciou pracovných príležitostí), primeraných daným schopnostiam, resp. vlastnostiam rodičov.
Otec nepreukázal existenciu žiadnych objektívnych príčin, pre ktoré by nemohol vykonávať prácu, ktorá

by mu zabezpečovala adekvátny príjem, potrebný na plnenie si jeho vyživovacej povinnosti, preto ho
súd správne považoval za plne pracovne spôsobilého. Jeho schopnosť dosahovať príjem do výšky
priemernej mzdy pracovníka v národnom hospodárstve podľa údajov Štatistického úradu Slovenskej
republiky a vo všeobecnosti v priemere za prvý a druhý kvartál roku 2015 predstavuje sumu 858,-
Eur mesačne. Tvrdenia otca o jeho nedostatočnom príjme sú účelové s cieľom vyhnúť sa plneniu si

základnej zákonnej povinnosti - prispievať na výživu svojho maloletého dieťaťa - ktorá je nadradená
akejkoľvek inej povinnosti. Ak je pravdou, že otec vo svojich 37 rokoch je stále odkázaný na finančnú
pomoc od svojich rodičov, pričom svoju situáciu nijako nerieši, nemožno považovať jeho postoj za
zodpovedný, najmä k svojmu maloletému dieťaťu; otec sa sám niekoľkokrát pripravil o zamestnania,
bol s ním skončený pracovný pomer z dôvodov na jeho strane. Nie je možné uveriť tvrdeniam otca

o tom, že je odkázaný na finančnú podporu svojich rodičov bez jeho zavinenia a že je to práve súd,
ktorý svojím rozhodnutím vnesie rodinu otca do „exekučnej závislosti“; sám otec sa vystavil svojím
konaním neprimeranému finančnému zaťaženiu a s tým spojenými následkami (exekučné konania), čím
však nemôže trpieť maloleté dieťa. V priebehu konania jednoznačne vyšlo najavo, že otec disponoval
väčším množstvom finančných prostriedkov (napríklad z odpredaja nehnuteľnosti), avšak tieto nepoužil

na úhradu výživného pre svoje maloleté dieťa, ale uprednostnil uspokojenie svojich záväzkov, t. j. porušil
svoju zákonnú povinnosť prispievať na výživu svojho maloletého dieťaťa. Takéto konanie nemožno
považovať za konanie v záujme maloletého dieťaťa a zaslúži si jeho morálne odsúdenie. Otec k
dnešnému dňu neprispel na výživu maloletého dieťaťa žiadnym spôsobom. Ak sa zaujímal o stretnutie
s maloletou, bolo to vždy iba pred pojednávaním vo veci samej, čo nemožno posudzovať inak, ako

účelovékonanie.Matkanikdyreálnenemohlabrániťotcovistretávaniusasmaloletou,pretožeotecnikdy
žiaden záujem o maloletú neprejavoval. Po pojednávaní vo veci samej matka dňa 26. 04. 2016 poskytla
otcovi číslo bankového účtu, na ktoré má poukazovať výživné na maloleté dieťa, a ktorý zriadila na účel
výživného, prípadne sporenia maloletej a ponúkla otcovi možnosť ešte v ten deň sa stretnúť s maloletou.Formou SMS mu dokonca oznámila, kde by sa stretnutie mohlo realizovať. Otec sa však na stretnutie
s maloletou nedostavil a žiadne výživné matke neuhradil. Kontaktoval však matku pred pojednávaním,
na ktorom bol vyhlásený rozsudok, teda opäť išlo o účelové konanie otca. Otcove tvrdenia o tom, že

matka je mu dlžná finančné prostriedky sa nezakladajú na pravde. Na ďalšiu vyživovaciu povinnosť
otca prvostupňový súd prihliadať nemohol, pretože v čase rozhodovania súdu neexistovala. Pokiaľ však
plánoval so svojou súčasnou manželkou ďalšie maloleté dieťa, musel si byť vedomý a počítať i so svojou
existujúcou vyživovacou povinnosťou k maloletej S.. Ak tak neurobil, nemožno jeho prístup vyhodnotiť
ako zodpovedný a to nielen voči maloletej S., k nenarodenému plánovanému maloletému dieťaťu, ale

aj k manželke, keď ponecháva tiaž vyživovacích povinností na pleciach oboch matiek maloletých detí.
Otec zapríčinil začatie tohto súdneho konania, v dôsledku ktorého vznikli matke ňou uplatnené trovy
konania. Samotný otec bol v konaní zastúpený právnym zástupcom, ktorý mu však vypovedal plnú
moc pre otcovu nesúčinnosť, čo takisto preukazuje postoj a nezodpovednosť otca k svojej zákonnej
povinnosti.

4. V reakcii na toto vyjadrenie otec maloletej poukázal na to, že matka si pred nedávnom robila
refinancovanie hypotekárneho úveru, z čoho vyplýva skutočnosť, že sa jej zjavne zlepšila finančná
a životná úroveň. Jemu sa dňa 14. 06. 2016 z manželstva narodila maloletá dcéra Y. a vznikla mu
vyživovacia povinnosť. Zopakoval, že okresný súd nebral do úvahy dobrovoľné príjmy jeho domácnosti,
ktoré boli postavené na báze dobrovoľnosti jeho rodičov a zdôraznil, že jeho mesačný príjem je 400,- Eur

a uznaná materská jeho manželky je 320,- Eur mesačne. Po zaplatení všetkých výdavkov im mnohokrát
neostávaanilennastravu.Maloletúdcéruzmanželstvašatiazvecí,ktorésúbežnedostupnévbazároch
a rádovo sa predávajú po 0,50 Eur za kus. Výšku výživného z týchto dôvodov považuje za neprípustnú,
keďže on vlastné manželské dieťa dokáže vyživiť zo sumy 60,- Eur mesačne, čo zahŕňajú plienky,
kojeneckémliekoabežnéoblečenie.Pretonavrholsumuvovýške50,-EurajpremaloletúEvuzdôvodu,

že rodičia dieťaťa sa majú rovným dielom podieľať na vyživovacej povinnosti. Považoval za neprípustné,
aby matke platil právne zastúpenie, jej alkoholové excesy a cigarety. To, že on žije v rodinnom dome,
na ktorý má hypotéku, neznamená, že je milionár a žije nadštandardne. Poukázal na to, že mu matka
dlhuje takmer 8 000,- Eur a 150,- Eur výživného považuje za účelové, aby mu nemusela vrátiť peniaze.
Keby mala skutočný záujem o spoločnú výchovu dieťaťa a nielen o finančný prospech, tak by mu

umožnila stretnúť sa s maloletou. Matka s ním však nijako nekomunikuje, ani žiadnou oficiálnou cestou
mu nedoručila číslo účtu, na ktoré by jej mohol prispievať. Všetko robí účelovo z dôvodu, aby jeho osobu
pred súdom poškodila a vykreslila ako muža - otca bez záujmu o jeho maloletú dcéru. Zdôraznil, že jeho
príjem spolu s manželkou, s ktorou žije v rodinnej harmónii a skromnosti, je 720,- Eur mesačne, pričom z
týchto peňazí živia seba aj ich maloletú dcéru Y.. Matka maloletej má príjem takmer vo výške 1 000,- Eur

aj s rodičovským príspevkom. Preto súdu navrhol znížiť výživné zo 150,- na 50,- Eur a zároveň žiadal
o umožnenie pravidelného styku s maloletou. Poukázal na to, že vyživovaciu povinnosť voči maloletej
nemá len on, ale aj matka. Požiadal o vylúčenie právnej zástupkyne matky z pojednávania a to z obavy,
že trovy jej zastúpenia bude musieť nakoniec uhradiť on. Na jeho osobu sú uvalené tri exekúcie, ktoré
nie je schopný splatiť a bude nútený požiadať prostredníctvom súdu o osobný bankrot a oddĺženie.

5. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej
v texte len „C. m. p.“), ktorý v § 395 ods. 1 ustanovuje, že tento zákon platí aj na konania začaté predo
dňom nadobudnutia jeho účinnosti (s výnimkou vecí uvedených v § 396); dňom 01. 07. 2016 nadobudol
účinnosť aj zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte len „C. s. p.“); v § 470 ods. 1

ustanovuje, že tento zákon platí aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

6. Krajský súd, ako funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 C. s. p., vec preskúmal v
rozsahu ustanovenia § 65 a § 66 C. m. p. bez nariadenia pojednávania podľa § 385 C. s. p. a odvolaním
napadnuté rozhodnutie okresného súdu, nepovažujúc odvolanie otca za dôvodné, v zmysle § 387 ods.

1, 2 C. s. p. ako vecne správne potvrdil.

7. Podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo
výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého

rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti
nie sú schopné samé sa živiť (§ 62 ods. 1 Zákona o rodine). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojichdetí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov; dieťa má právo podieľať sa na životnej
úrovni rodičov. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je

nevyhnutné vynaložiť (§ 62 ods. 3, 4, 5 Zákona o rodine). Cieľom zákonnej úpravy je zvyšovať mieru
rodičovskej zodpovednosti tým, že pred potreby rodiča kladie zákon potreby dieťaťa; každý rodič má
povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné
prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Pritom zákon nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby
rodiča alebo iné potreby.

Pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného; na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd
aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového
prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75
ods. 1 ZoR).

9. Odvolací súd po preskúmaní obsahu spisu dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné; krajský
súd sa v plnom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi prvostupňového súdu, pretože tento
vykonal v prejednávanej veci dostatočné dokazovanie, skutkový stav zistil úplne a správne a z tohto
vyvodil aj správny právny záver. S odôvodnením prvostupňového súdu sa odvolací súd v celom rozsahu
stotožňuje (§ 387 ods. 2 C. s. p.), konštatuje správnosť dôvodov a na tieto odkazuje.

10. Z obsahu spisu vyplýva, že maloleté dieťa pochádza z mimomanželského vzťahu, kde otcovstvo
bolo právoplatne určené odvolaním napadnutým rozsudkom po vykonaní znaleckého dokazovania,
na základe ktorého bolo určené, že pravdepodobnosť otcovstva otca k maloletej dosahuje číselnú
hodnotu 99,999 %, čo značí, že za súčasného stavu poznania v odbore genetiky treba pokladať jeho

otcovstvo k maloletej N.za prakticky dokázané s mimoriadne vysokou pravdepodobnosťou, ktorú možno
pre praktické účely stotožniť s istotou. Keďže konanie o určenie otcovstva, resp. rodičovstva je zo
zákona spojené s konaním o výchove a výžive maloletého dieťaťa, súd prvej inštancie pokračoval v
konaní ohľadom úpravy práv a povinností k maloletému dieťaťu. Postupoval v súlade s § 36 ods. 1
Zákona o rodine, podľa ktorého sa môžu rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, kedykoľvek

dohodnúťoúpravevýkonuichrodičovskýchprávapovinností;aksanedohodnú,môžesúdajbeznávrhu
upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určiť, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa
do osobnej starostlivosti. Pri rozhodovaní o zverení maloletej do osobnej starostlivosti matke vychádzal
súd z doterajšieho stavu a zhodných stanovísk rodičov i kolízneho opatrovníka, ktorí navrhli dieťa zveriť
do osobnej starostlivosti matke, pričom všetci účastníci, vrátane otca, sa zhodli aj na určení povinnosti

otca prispieť matke na časť detskej výbavičky sumou 150,- Eur. Hoci otec napadol odvolaním aj výrok
o určení povinnosti zaplatiť matke výbavičku vo výške 150,- Eur, v odvolaní túto skutočnosť nijako
osobitne neodôvodňoval. I keď odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých
možno začať konanie aj bez návrhu, a ani odvolacími dôvodmi (viď § 65 a § 66 C.m.p.), z obsahu spisu
odvolací súd nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmenu rozhodnutia súdu prvej inštancie

v tomto výroku, pričom otec ani nenavrhoval, ako by mal súd v tomto smere rozhodnúť; preto krajský
súd rozsudok v tejto časti potvrdil.

11. Pokiaľ sa týka určenia výživného vo výške 150,- Eur a naň nadväzujúceho zročného výživného,
krajský súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením po právnej i vecnej stránke rozsudku súdu

prvej inštancie; zistenia ohľadom príjmov a výdavkov vyplývajú z riadne vykonaného dokazovania a
sú podrobne odôvodnené. Odvolací súd len zdôrazňuje a poukazuje na okresným súdom zistené a
vyhodnotené skutočnosti, že matka spolu s maloletou žije sama v dvojizbovom byte, pričom ďalší
majetoknevlastní,mesačneplatínáklady,spojenésužívanímbytuvovýške215,-Eur,splácalahypotéku
na kúpu bytu vo výške 179,51 Eur mesačne a úver na preklenutie ťaživej ekonomickej situácie po

narodení dcéry vo výške 45,80 Eur; štvrťročne platí za plyn 10,- Eur, bytovú daň 17,82 Eur ročne a odvoz
smetí 58,40 Eur. Inú vyživovaciu povinnosť nemá, jej príjem predstavoval príspevok počas materskej
dovolenky od 21. 10. 2013 do 06. 07. 2014 celkom 4 182,3 Eur, čo predstavuje na mesiac 464,70 Eur;
počas rodičovskej dovolenky poberala rodičovský príspevok vo výške 203,20 Eur mesačne, rodinné
prídavky vo výške 23,50 Eur mesačne, po narodení dcéry brigádnicky zarobila jednorázovo cca 80,-

Eur. Základná mzda matky od 01. 08. 2015 podľa mzdových výmerov zamestnávateľa predstavovala
782,98 Eur brutto mesačne a od 01. 01. 2016 sumu 810,- Eur brutto mesačne. V kalendárnom roku
2015 zarábala priemerne mesačne 596,55 Eur netto.Na druhej strane, podľa zistení súdu prvej inštancie, otec maloletého dieťaťa má podľa jeho tvrdenia
príjem 400,- Eur mesačne netto, jeho manželka má príjem rodičovský príspevok 320,- Eur netto
mesačne. Jeho výdavky však majú predstavovať 830,- Eur mesačne na hypotéku, za elektrinu 153,-

Eur, za vodu 10,- Eur, svojej matke podľa svojho vyjadrenia platí za lieky a stravu 300,- Eur, pričom jeho
manželka platí úvery 152,- Eur mesačne. Invalidný dôchodok jeho matky, žijúcej s nimi v rodinnom dome
predstavuje 382,- Eur. Otec sa stal konateľom spoločnosti F. M., s. r. o. potom, čo skončil služobný
pomer výpoveďou v skúšobnej dobe zo strany zamestnávateľa na OR PZ Bratislava IV., kde dosahoval
príjem 582,- Eur netto mesačne a neskôr aj skončením v skúšobnej dobe zo strany zamestnávateľa

na Mestskej polícii Z. Z. (cca po troch týždňoch pracovného pomeru). Jeho manželka B. tiež skončila
pracovný pomer so svojím zamestnávateľom, kde pracovala ako recepčná v hoteli Q.. Otec vlastnil aj
byt v Z. Z., ktorý podľa vlastného vyjadrenia prenajímal bez nároku na nájomné, a predal ho v decembri
2014 za 62 000,- Eur, pričom časť kúpnej ceny použil na zaplatenie hypotekárneho úveru na rodinný
dom. Podľa zistení súdu prvej inštancie vlastnil tri osobné motorové vozidlá, nákladný príves + nákladné
motorové vozidlo.

12. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti sa uplatňuje množstvo faktorov. Zákon priamo prikazuje
súdu zohľadniť skutočnosť (dikcia zákona „prihliada sa“), ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne
stará. Osobná starostlivosť nie je zohľadňovaná len vo vzťahu k maloletým deťom. Aj v zmysle iných
ustanovení (napríklad § 19 Zákona o rodine) je osobná starostlivosť postavená na roveň finančným

plneniam, čím sa poskytuje ochrana majetkovým nárokom osoby, zabezpečujúcej fungovanie spoločnej
domácnosti a starostlivosti o jej členov. Miera prihliadnutia závisí od veku, zdravotného stavu a potrieb
dieťaťa, od jeho schopností a možností podieľať sa osobnou pomocou na uspokojovaní vlastných
potrieb; túto mieru zváži a vyhodnotí súd; okrem osobnej starostlivosti bolo potrebné prihliadnuť aj na
skutočnosť, že matka zabezpečuje strechu nad hlavou maloletému dieťaťu, v súvislosti s čím zobrala a

splácala úver na zabezpečenie dvojizbového bytu, pričom úver splácala v čase rozhodnutia súdu prvej
inštancie vo výške takmer 180,- Eur a okrem toho bola povinná platiť náklady spojené s užívaním bytu,
ako aj za energie cca 218,- Eur mesačne a je potrebné platiť daň, odvoz smetí. Na týchto nákladoch sa
nepodieľa ani otec ani žiadna iná osoba, matka ich znáša výhradne sama zo svojho príjmu, ktorý, ako
už bolo uvedené vyššie, predstavovala dávka počas materskej, resp. rodičovskej dovolenky a neskôr jej

príjem, ktorý v kalendárnom roku 2015 dosahoval 596,55 Eur netto. Hoci matka nemá iné vyživovacie
povinnosti, otec a ani žiadna iná osoba sa s ňou nepodieľa na úhrade nákladov. Tu je potrebné zdôrazniť,
že otec dieťa nenavštevuje a do rozhodnutia súdu prvej inštancie žiadnym spôsobom na výživu dieťaťa
neprispel (ani na úhradu nákladov spojených so zakúpením výbavičky); zo spisu nevyplýva ani, že by
sa otec podieľal na úhrade nákladov nevydatej matky počas tehotenstva, ako aj nákladov, spojených

s pôrodom. Tvrdenia otca o požičaní finančných prostriedkov matke vo výške 8 000,- Eur zostali len v
rovine jeho ničím nepodložených tvrdení.
Krajský súd v zhode s názorom súdu prvej inštancie má za to, že v konaní bolo preukázané, že otec sa s
dieťaťomnestýka,nijakýmspôsobomnavýživudieťaťaneprieva,navýchovedieťaťasanepodieľa.Jeho
tvrdenia o tom, že v styku s maloletou mu bránila matka maloletého dieťaťa, neboli v konaní preukázané;

naopak, z tvrdenia otca v reakcii na vyjadrenie matky k odvolaniu je zrejmé, že otec zahmlieva, keď
na tvrdenie, že hoci mu matka dala k dispozícii číslo účtu, na ktoré má zasielať výživné pre maloleté
dieťa uvádza, že oficiálnou cestou žiadne číslo účtu nedostal, napriek jeho výslovnej žiadosti právnej
zástupkyni matke. Otcom navrhované výživné vzhľadom na jeho postoj je neadekvátne. Výdavky otca
s jeho manželkou, ktoré podľa jeho tvrdenia predstavujú 1 443,- Eur mesačne (830,- Eur na úver na

kúpu domu, 153,- Eur na elektrinu, 10,- Eur na vodu a 150,- Eur na ďalšie úvery, svojej matke prispieva
300,- Eur na lieky a stravu) z ich príjmu 400,-Eur + 320,-Eur je nereálne. Súd prvej inštancie správne
konštatoval a krajský súd sa s ním stotožňuje, že životná úroveň otca je vyššia ako životná úroveň
matky; nesporne stratou zamestnania otca z dôvodov na strane otca je potrebné aplikovať ustanovenie
druhej vety § 75 ods. 2 Zákona o rodine, rovnako aj u jeho manželky B., ktorá ukončila pracovný pomer

dohodou, v dôsledku čoho došlo k zníženiu príjmov ich rodiny, čo nemožno pričítať na ťarchu maloletej
S.. Pokiaľ otec prenajímal byt bez nároku na nájomné a neskôr tento byt predal, urobil tak rok po
narodení maloletej S., preto súd správne nezohľadnil, že finančné prostriedky boli použité inak, ako na
výživné pre maloletú. Nemožno prehliadnuť, že otec sa zaťažil hypotekárnym úverom v čase, keď už o
narodení maloletej S. vedel. Konanie otca pri zbavovaní sa svojho majetku, resp. pravidelného príjmu aj

krajský súd v zhode s konštatovaním súdu prvej inštancie považuje za konanie v rozpore so záujmami
maloletého dieťaťa, ktoré nemôže požívať právnu ochranu.
Odvolací súd musí prisvedčiť matke maloletej S., keď uvádza, že pokiaľ plánoval so svojou manželkou
ďalšie maloleté dieťa, musel si byť vedomý a počítať aj so svojou už existujúcou vyživovacoupovinnosťou k maloletej S., a keďže rozšírenie svojej rodiny o ďalšie dieťa plánoval, musel aj svoju
finančnú situáciu vyhodnotiť ako dostačujúcu a dovoľujúcu mu plniť si svoje vyživovacie povinnosti k
dvom maloletým deťom, ktorých postavenie je nielen v zmysle Zákona o rodine, ale aj v zmysle Ústavy

Slovenskej republiky a Dohovoru o právach dieťaťa rovnaké (maloleté deti pochádzajúce z manželstva
a narodené mimo manželstva majú rovnaké postavenie vo všetkých právach a povinnostiach).

13. Prvostupňový súd teda v správnej výške určil bežné výživné, správne vyčíslil zročné výživné; svoj
postup riadne odôvodnil; správne a v súlade so zákonnými procesnými ustanoveniami rozhodol o

splatnosti výživného i zročného výživného. Odvolaním napadnutý rozsudok má všetky náležitosti podľa
§ 220 ods. 2 C. s. p., je presvedčivý, preskúmateľný a zrozumiteľný. Odvolací súd nevidel žiadne dôvody
na jeho zmenu (§ 388 C. s. p.) ani zrušenie (§ 389 C. s. p.); preto ho v plnom rozsahu potvrdil.

14. Súd prvej inštancie o trovách konania nerozhodoval; zo spisu vyplýva, že o trovách rozhodne po
právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; v takom prípade rozhodne aj o trovách odvolacieho konania.

15. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné

alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 C.m.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1

C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie
(§ 379 ods. 1 a 2 C.m.p.), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- € (§ 382 ods. 1 C.m.p.), rozhodnúť

o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa (§ 383
ods. 1 C.m.p.) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho
odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo
na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného
alebo zadržaného maloletého prevziať (§ 386 ods. 1 C.m.p.) a to všetko aj bez návrhu (§ 376 ods. 2

C.m.p.).