Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. december 2017

Súd: Okresný súd Piešťany
Spisová značka: 18Cpr/9/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2517200923
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Škrabáková

ECLI: ECLI:SK:OSPN:2017:2517200923.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Piešťany sudkyňou JUDr. Janou Škrabákovou v spore žalobcu: Š. F., nar. XX.XX.XXXX,

bytom N. XXX/XX, XXX XX G. S., zastúpený: JUDr. Barbora Volárová, advokátka, so sídlom Kukučínova
11, 921 01 Piešťany proti žalovanému: International Energy Company, s. r. o., so sídlom 930 51 Veľká
Paka 190, IČO: 35 891 017 o určenie doby trvania pracovného pomeru a o náhradu mzdy takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu dňa 14.02.2017 sa žalobca domáhal, aby súd určil, že pracovný pomer
žalobcu u žalovaného založený pracovnou zmluvou zo dňa 14.04.2007 skončil do dňa 31.08.2016.

Zároveň sa domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu mzdy vo výške
6.058,92 Eur, ako aj náhradu trov konania.

2. Žalobu žalobca odôvodnil tým, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa 14.04.2007 bol počnúc
dňom 16.04.2007 zamestnaný u žalovaného na pracovnej pozícii pomocný robotník, údržbár, s miestom
výkonu práce Veľká Paka, s pracovným pomerom na dobu neurčitú. U žalovaného vykonával pomocné
práce na stavbách v rámci výkonu jeho podnikateľskej činnosti. Koncom júna 2015 mu žalovaný

oznámil, že zatvára prevádzku a chcel, aby podpísal dohodu o skončení pracovného pomeru ku dňu
30.06.2015. Žalobca so skončením pracovného pomeru dohodou nesúhlasil, preto požiadal žalovaného,
aby mu ukončil pracovný pomer výpoveďou z organizačných dôvodov. Žalobca dohodu o skončení
pracovného pomeru nepodpísal, napriek tomu mu žalovaný oznámil, že u neho skončil. Podobne
žalovanýpostupovalajvočiostatnýmzamestnancom,zktorýchniektorínímnavrhnutédohodypodpísali.
Od júla 2015, kedy žalovaný zrušil svoje sídlo aj prevádzku vo Veľkej Pake, prestal zamestnancom
zadeľovať prácu a konateľ žalovaného sa odvtedy zdržiava mimo územia Slovenskej republiky. S

ohľadom na uvedené sa žalobca od 01.07.2015 nemal kedy ani kam dostaviť do práce a čakal, kým
mu žalovaný doručí výpoveď z pracovného pomeru. Nič sa však nedialo, žalovaný mu nedvíhal telefón,
ani neodpovedal na sms správy. V septembri 2015 žalobca náhodne zistil, že o žalovaný v Sociálnej
poisťovni bez zákonného dôvodu odhlásil ako zamestnanca zo sociálneho poistenia dňom 30.06.2015.
Následne to isté zistil aj vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a. s, kde žalovaný žalobcu taktiež odhlásil
zo zdravotného poistenia ku dňu 30.06.2015. Keďže bol vedený ako dlžník na poistnom, opätovne
urgoval žalovaného, nech mu konečne platne ukončí pracovný pomer a zaplatí za neho odvody. Snažil

sa so žalovaným dohodnúť na platnom rozviazaní pracovného pomeru prostredníctvom návrhu na
mimosúdne vyrovnanie záväzkov. Keďže nemal ukončený pracovný pomer a žalovaný mu nevyplatil
mzdu ani náhradu mzdy za obdobie od júna 2015, žalobca podal dňa 12.01.2016 na žalovaného
trestné oznámenie. V júli 2016 Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. vymerala žalobcovi nedoplatokna zdravotnom poistení za rok 2015 vo výške 692,18 Eur, proti čomu žalobca podal námietku, ktorú
poisťovňa zamietla, z dôvodu, že nie je oprávnená vstupovať do pracovnoprávneho vzťahu strán sporu
a vychádza z údajov, ktoré jej poskytol zamestnávateľ. Sociálna poisťovňa rovnako eviduje žalobcu

od 01.07.2015 ako dlžníka bez poistenia a z tohto dôvodu žalobcovi nepriznala nárok na dávku v
nezamestnanosti. Z dôvodu, že pracovný pomer žalobcu nebol stále ukončený žiadnym zo spôsobov
uvedených v § 59 Zákonníka práce, nebola mu vyplatená mzda, náhrada mzdy ani odstupné, bol
evidovaný ako dlžník na zdravotnom aj sociálnom poistení, žalobca dňa 05.08.2016 zaslal žalovanému
okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu nevyplatenia mzdy podľa § 69 ods. 1 písm. b)

Zákonníka práce. Poštová zásielka doručovaná na adresu sídla žalovaného uvedenú v obchodnom
registri sa žalobcovi vrátila poštou späť dňa 31.08.2016 ako zásielka neprevzatá v odbernej lehote.
Počnúc dňom 01.07.2015 žalovaný žalobcovi neprideľoval prácu a neumožnil mu pracovať, nevyplatil
mumzdu,náhradumzdyaniodstupné,nezákonnehoodhlásilakopoistencazozdravotnéhoisociálneho
poistenia, čím sa ocitol bez vlastného zavinenia v neistom postavení. Vyše roka žalovaný odmietal
platne ukončiť pracovný pomer so žalobcom, až tak musel žalobca urobiť sám, avšak tento jeho úkon

verejnoprávne inštitúcie neberú na vedomie a vymáhajú od neho odvody poistného, ktoré mal platiť
žalovaný. Žalobca sa preto domáha určenia doby trvania (času skončenia) pracovného pomeru v
zmysle ust. § 137 písm. c) CSP, pričom jeho naliehavý právny záujem na tomto určení je daný tým, že
bez jednoznačného určenia času skončenia pracovného pomeru bude žalobca naďalej neoprávnene
evidovaný ako dlžník na zdravotnom a na sociálnom zdravotnom poistení, nebude spĺňať podmienky na

priznanie štátnych sociálnych dávok, budú mu chýbať roky poistenia potrebné pre výpočet starobného
dôchodku a bezprostredne mu hrozí exekúcia titulom právoplatných platobných výmerov a rozhodnutí
Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s. a Sociálnej poisťovne. Na základe ust. § 142 ods. 3 a ust. § 134
Zákonníka práce si žalobca od žalovaného uplatňuje aj náhradu mzdy za obdobie od 01.07.2015 do
31.08.2016 vo výške 6.058,92 Eur.

3. Žalovaný sa k podanej žalobe v súdom stanovenej lehote nevyjadril a nevyužil žiadne prostriedky
procesnej obrany, napriek tomu, že uznesením č. k. 18Cpr/9/2017 - 30 zo dňa 05.06.2017 bol vyzvaný,
aby sa v lehote 15 dní od doručenia tohto uznesenia k žalobe písomne vyjadril, uviedol rozhodujúce
skutočnosti na svoju obranu a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Žaloba s prílohami,

procesným poučením a výzvou na vyjadrenie bola žalovanému doručená podľa § 111 ods. 3 CSP.

4. Právna zástupkyňa žalobcu v rámci prednesu žaloby podľa § 181 ods. 1 CSP na pojednávaní uviedla,
že zotrváva na podanej žalobe v celom rozsahu. Žalobou sa žalobca v prvom rade domáha určenia,
že pracovný pomer medzi sporovými stranami založený pracovnou zmluvou zo dňa 14.04.2007 skončil

dňa 31.08.2016 a tiež vyplatenia náhrady mzdy vo výške 6.058,92 Eur z právneho titulu v zmysle
ustanovenia § 142 ods. 3 a § 134 Zákonníka práce za obdobie od 01.07.2015 do 31.08.2016, kedy
na strane žalovaného ako zamestnávateľa existovali prekážky v práci pre žalobcu. Zároveň uviedla, že
chce opraviť nesprávnosť v písaní v žalobe, kde je v petite žaloby uvedené, že pracovný pomer skončil
„do dňa 31.08.2016“, pričom správne malo byť uvedené „dňa 31.08.2016“.

5. Na pojednávaní dňa 08.11.2017 súd podľa § 181 ods. 2 CSP prítomnej právnej zástupkyni žalobcu
uviedol svoje predbežné právne posúdenie veci, v zmysle ktorého je žaloba nedôvodná pre nedostatok
naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení. Právna zástupkyňa žalobcu sa s
predbežným právnym posúdením súdu nestotožnila. Uviedla, že postup v zmysle § 77 Zákonníka

práce nie je v danom prípade možný, keďže žalobca by na základe neho mohol žalovať neplatnosť
skončenia pracovného pomeru buď výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe
alebo dohodou, pričom však v tomto prípade ani jedným z uvedených spôsobov nedošlo k zrušeniu
pracovného pomeru. Návrh dohody zo strany žalovaného o skončení pracovného pomeru nebol
žalobcom prijatý, to znamená, že neexistuje tu dohoda o skončení pracovného pomeru a preto nebolo

možnéanižalovaťneplatnosťneexistujúcehoprávnehoúkonu.Podpornežiadala,abysúdposúdilobsah
žaloby v zmysle ustanovenia § 137 písm. d) CSP, kedy nie je vyžadovaný naliehavý právny záujem na
určenie, či tu právo je alebo nie je, keď má za to, že dátum skončenia pracovného pomeru je sporná
právna skutočnosť medzi sporovými stranami, ktorú môže určiť len súd v zmysle § 14 Zákonníka práce.
Rovnako tak ustanovenie § 137 je príkladným výpočtom možných žalôb a nie je vylúčené žalovať aj

iný právny obsah, než je uvedený v písmenách a) až b). Poukázala v tomto smere na to, že žalobca je
bez určenia konca dátumu skončenia pracovného pomeru ako zamestnanec znevýhodnený a v právne
neistom postavení, pričom nespôsobil vznik tohto neistého právneho postavenia.6. Žalobca pri výsluchu uviedol, že o tom, že prevádzku zatvoria, vedel asi mesiac dopredu. Od
01.07.2015 zatvorili miesto, kde vykonával prácu, takže sa tam už nevedel dostať. Na otázku súdu,
či od 01.07.2015 do 05.08.2016 čakal, že s ním žalovaný ukončí pracovný pomer, odpovedal, že

áno. Nezamestnal sa, pretože podľa jeho názoru bol stále zamestnaný, keďže nemal žiadny papier o
skončení pracovného pomeru. Zamestnal sa až po tom, čo sám zaslal žalovanému okamžité skončenie
pracovného pomeru.

7. Súd konal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného, ktorý sa na pojednávanie nedostavil, svoju neúčasť

neospravedlnil. Predvolanie na pojednávanie bolo žalovanému doručené do elektronickej schránky dňa
25.08.2017.

8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, pracovnou zmluvou zo dňa 14.04.2007,
výpisom z registra poistencov Sociálnej poisťovne, výkazom nedoplatkov Všeobecnej zdravotnej
poisťovne, a. s., okamžitým skončením pracovného pomeru zo dňa 05.08.2016, ako aj ostatným

obsahom spisu, na základe ktorého zistil nižšie uvedený skutkový stav.

9. Žalobca a žalovaný uzatvorili dňa 14.04.2007 pracovnú zmluvu s dňom nástupu do práce 16.04.2007,
druh práce: pomocný robotník, údržbár, s miestom výkonu práce Veľká Paka. Pracovný pomer bol
dohodnutý na dobu neurčitú.

10. Z výpisu žalobcu z registra poistencov Sociálnej poisťovne (č. l. 14 spisu) súd zistil, že žalobca bol
evidovaný u žalovaného ako odvádzateľa od 16.04.2007 do 30.06.2015.

11. Podľa výkazu nedoplatkov Všeobecnej zdravotnej poisťovne, a. s. č. výkazu nedoplatkov

1607331217 bol žalobca ako platiteľ poistného povinný uhradiť poisťovni pohľadávku z ročného
zúčtovania za rok 2015 vo výške 692,18 Eur. Žalobca voči výkazu nedoplatkov podal námietku s
odôvodnením, že jeho pracovný pomer nebol rozviazaný do dňa 03.08.2016, preto nevidí dôvod na
platenie si poistného. Listom zo dňa 11.08.2016 Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. žalobcovi
oznámila, že zamestnávateľ odhlásil k 30.06.2015 platenie poistného za žalobcu a požiadala žalobcu

o predloženie potvrdenia, že jeho pracovný pomer u uvedeného zamestnávateľa naďalej trvá, v
lehote 7 dní, inak bude pohľadávku uplatňovať na Úrade pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Dňa 22.09.2016 Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vydal Platobný výmer č. k. PV
301/03654/2016, ktorým uložil žalobcovi zaplatiť Všeobecnej zdravotnej poisťovni, a. s. nedoplatok
na poistnom z ročného zúčtovania poistného za rok 2015 v sume 692,18 Eur a nahradiť trovy

konania zdravotnej poisťovni v sume 5,- Eur. Vo vyjadrení zo dňa 11.10.2016 k odvolaniu platiteľa
Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s. uviedla, že zamestnávateľ elektronickou dávkou nahlásil
ukončenie zamestnania k 30.06.2015.

12. Z listiny predloženej žalobcom, označenej ako Okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany

zamestnanca z dôvodu nevyplatenia mzdy podľa § 69 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zo dňa
05.08.2016 vyplýva, že dňa 20.07.2016 mu mala byť vyplatená mzda za mesiac jún 2016. Keďže do dňa
05.08.2016 mu táto mzda nebola vyplatená, okamžite končí pracovný pomer podľa § 69 ods. 1 písm. b)
Zákonníka práce. Zásielka sa vrátila ako neprevzatá v odbernej lehote dňa 31.08.2016.

13. Podľa § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobou
možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý
právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

14. Predmetom konania je žaloba o určenie, či tu právo je alebo nie, ak je na tom naliehavý

právny záujem, preto je povinnosťou súdu sa v prvom rade vysporiadať s tým, či žalobca má na
vyhlásení takéhoto určovacieho rozsudku naliehavý právny záujem. O určenie práva sa jedná v prípade
subjektívnych práv, teda o určenie existencie, či neexistencie takéhoto práva. Ak má súd zamietnuť
určovaciu žalobu pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, je vylúčené, aby sa zároveň zaoberal
vecou samou.

15. Predpokladom úspešnosti určovacej žaloby, okrem vecnej legitimácie žalobcu, je existencia
naliehavého právneho záujmu. Naliehavý právny záujem je procesným predpokladom prípadnej
úspešnosti, či neúspešnosti určovacej žaloby. Naliehavý právny záujem na takejto určovacej žalobenie je daný, ak by v prípade vyhovenia žalobe na určenie existencie práva muselo byť pokračované
a rozhodnuté o žalobe na plnenie. Ustanovenie § 77 Zákonníka práce priznáva účastníkom
pracovnoprávneho vzťahu možnosť uplatniť na súde neplatnosť zrušovacieho prejavu druhej strany

tohto vzťahu žalobou o určenie tzv. inej právnej skutočnosti. Na podanie takej žaloby nie je podmienkou
splnenie naliehavého právneho záujmu. Pokiaľ je však predmetom konania určenie existencie, či trvania
právneho vzťahu vo forme pracovného pomeru, nevyhnutnou podmienkou pre vyhovenie takejto žaloby
je preukázanie naliehavého právneho záujmu zo strany žalobcu. Nedostatok naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení bráni zaoberať sa vecou v jej merite. Vo všeobecnosti platí, že naliehavý

právny záujem je daný predovšetkým tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo
kde by sa bez tohto určenia stalo právne postavenie žalobcu neistým (uznesenie Najvyššieho súdu
SR sp. zn. 4Obo/118/2008 zo dňa 10.12.2009). Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny
určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s
daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva, alebo neistoty v
jeho právnom vzťahu (rozsudok Krajského súdu Prešov zo dňa 04.03.2015, sp. zn. 9CoPr/1/2014).

16. Naliehavý právny záujem žalobcu na požadovanom určení treba skúmať predovšetkým so zreteľom
na cieľ sledovaný podaním žaloby a konečný zmysel navrhovaného rozhodnutia. Ak žalobca neosvedčí
svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre
zamietnutie žaloby (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 8.8.2009 sp. zn. 3Cdo/300/2008).

17. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby v zmysle § 80 písm.
c) O. s. p. (v súčasnosti § 137 písm. c) CSP) musí byť naliehavý. Pri skúmaní existencie naliehavého
právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný
nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len

zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie
alebo konania. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak by bez tohto určenia bolo právo
žalobcu ohrozené alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne postavenie neistým (porovnaj
R 17/1972). Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu, pokiaľ neslúži potrebám praktického
života, ale len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára pevný právny

základ pre právny vzťah účastníkov sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná (prípadne) i iná
žaloba (viď rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky publikované v časopise Zo súdnej praxe
pod č. 40/1996). Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny
záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu).
Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité

skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či
tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je
procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania
alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie) (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 06.12.2012, sp. zn. 5 Cdo 31/2011).

18. V súdenom spore sa žalobca podanou určovacou žalobou podľa § 137 písm. c) domáha určenia,
že pracovný pomer skončil dňa 31.08.2016 a zároveň druhým petitom sa žalobou na plnenie podľa §
137 písm. a) CSP domáha vyplatenia náhrady mzdy vo výške 6.058,92 Eur z právneho titulu prekážok
v práci na strane žalobcu.

19. Keďže žalovaný sa k žalobe nevyjadril, na pojednávanie sa bez ospravedlnenia nedostavil a
nevyužil žiaden prostriedok procesnej obrany, súd vychádzal iba zo skutkových tvrdení žalobcu a ním
predložených listinných dôkazov. V konaní bolo preukázané, že pracovnou zmluvou zo dňa 14.04.2007
bol medzi stranami sporu založený pracovný pomer. Na základe pracovnej zmluvy žalobca pracoval u

žalovaného ako pomocný robotník, údržbár. Žalobca v žalobe uviedol, že žalovaný mu koncom júna
2015 oznámil, že zatvára prevádzku a chcel, aby podpísal dohodu o skončení pracovného pomeru ku
dňu 30.06.2015, s čím žalobca nesúhlasil. Na to mu žalovaný ústne oznámil, že u neho skončil. Pri
výsluchu žalobca uviedol, že o tom, že prevádzku zatvoria, vedel asi mesiac dopredu. Od 01.07.2015
zatvorili miesto, kde vykonával prácu, takže sa tam už nevedel dostať, práca mu prideľovaná nebola.

Výpisom z registra poistencov Sociálnej poisťovne žalobca preukazoval, že žalovaný ho odhlásil z
poistenia dňom 30.06.2017. Od 01.07.2015 do 05.08.2016, kedy žalobca spísal okamžité skončenie
pracovného pomeru, čakal, že s ním žalovaný ukončí pracovný pomer písomne a preto sa v tom čase
nikde nezamestnal. Z vyššie uvedeného potom vyplýva absolútne nepochopiteľný záver, že žalovanýsi vyše roka a jedného mesiaca myslel, že je stále zamestnaný u žalovaného, pričom vedel, že
prevádzka, kde pracoval, bola zatvorená od 01.07.2016, do práce teda logicky nechodil, žiadnu činnosť
pre zamestnávateľa nevykonával, a to za situácie, keď mu žalovaný navyše oznámil, že u neho skončil.

Z týchto skutočností malo byť žalobcovi zrejmé, že zamestnávateľ s ním okamžite skončil pracovný
pomer, i keď ústne, bez zákonného dôvodu. Z konania žalovaného sa podľa názoru súdu nič iné ani
usúdiť nedá. Zamestnávateľ môže so zamestnancom skončiť pracovný pomer okamžite len písomne
a len zo zákonom ustanovených dôvodov, inak je okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné.
Neplatnosť skončenia pracovného pomeru okamžitým skončením môže potom podľa § 77 Zákonníka

práce zamestnanec uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný
pomer skončiť. Ako vyplýva z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 11. decembra 2008, sp.
zn. 3 Cdo 147/2008, ustanovenie § 77 Zákonníka práce priznáva účastníkom pracovnoprávneho vzťahu
možnosť uplatniť na súde neplatnosť skončenia pracovného pomeru; tým je však zároveň - z aspektu
§ 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku - vylúčené, aby sa niektorý z nich domáhal z rovnakého
právneho dôvodu (základu) žalobou, podanou v zmysle § 80 písm. c) Občianskeho súdneho poriadku

určenia, že pracovný pomer trvá. Ak nedošlo k určeniu neplatnosti skončenia pracovného pomeru podľa
§77Zákonníkapráce,trebavychádzaťztoho,žepracovnýpomerbolskončenýplatne;napodanížaloby
o určenie trvania tohto pracovného pomeru nemôže mať žalobca v takom prípade naliehavý právny
záujem [§ 80 písm. c) O.s.p.]. Žalobca síce v konaní argumentoval tým, že nemohol podať žalobu podľa
§ 77 Zákonníka práce, pretože v jeho prípade nedošlo k skončeniu pracovného pomeru ani jedným

zo spôsobov predpokladaných v tomto ustanovení a stále čakal na doručenie písomného skončenia
pracovného pomeru niektorým zo zákonom ustanovených dôvodov v § 59 Zákonníka práce, tento dôvod
však v kontexte skutkových okolností prípadu tvrdených samotným žalobcom nemôže podľa názoru
súdu obstáť. V situácii, v akej sa ocitol žalobca po tom, čo mu žalovaný oznámil, že u neho skončil a
viac pre neho nepracoval, navyše ho žalovaný odhlásil zo zdravotnej a sociálnej poisťovne, si žalobca

za žiadnych okolností nemohol dôvodne myslieť, že pracovný pomer stále trvá. Právne postavenie
žalobcu v takomto prípade nemôže byť neisté a neexistuje ani aktuálny stav objektívnej právnej neistoty
medzi žalobcom a žalovaným, ktorý by bolo potrebné podanou určovacou žalobou ako jediným možným
právnym prostriedkom odstraňovať.

20. Zosumarizujúc vyššie zmienené, zo strany žalovaného nepochybne došlo k skončeniu pracovného
pomeru so žalobcom, ústne, oznámením, že žalobca u neho skončil, čo potvrdzuje aj skutočnosť,
že žalovaný žalobcu odhlásil zo sociálnej poisťovne ku dňu 30.06.2015, avšak žalobca nepodal v
zákonnej dvojmesačnej prekluzívnej lehote žalobu o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru.
Zmeškanie tejto lehoty nemožno obchádzať žalobou o určenie, že pracovný pomer trval do určitej

doby. Z tohto súd vyvodil, že žalobca nepreukázal existenciu jeho naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení. Žalobe žalobcu nemožno za takéhoto stavu vyhovieť, preto súd žalobu o určenie
doby trvania pracovného pomeru pre nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobcu zamietol. Pri
tomto závere súd vychádzal z argumentácie obsiahnutej v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky z 11. decembra 2008, sp. zn. 3 Cdo 147/2008. Keďže súd zamietol žalobu v časti o určenie,

zároveň ako nedôvodnú musel zamietnuť žalobu aj v časti o zaplatenie náhrady mzdy (o plnenie). Na
tomto mieste súd opakuje, že naliehavý právny záujem na určovacej žalobe nie je daný, ak by v prípade
vyhoveniažalobenaurčenieexistencieprávamuselobyťpokračovanéarozhodnutéožalobenaplnenie

21. K žiadosti právnej zástupkyne prednesenej na pojednávaní, aby súd podporne posúdil obsah

žaloby v zmysle ustanovenia § 137 písm. d) CSP o určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva
z osobitného predpisu, kedy nie je vyžadovaný naliehavý právny záujem a dátum skončenia ako
sporná právna skutočnosť môže určená len súdom, súd opätovne poukazuje na v tomto rozsudku
už zmienenú argumentáciu súdu, že práve ustanovenie § 77 Zákonníka práce priznáva účastníkom
pracovnoprávneho vzťahu možnosť uplatniť na súde neplatnosť zrušovacieho prejavu druhej strany

tohto vzťahu žalobou o určenie tzv. inej právnej skutočnosti, pričom na podanie takej žaloby nie je
podmienkou splnenie naliehavého právneho záujmu. Toto ustanovenie § 77 Zákonníka práce žalobca
nevyužil. Práve tu je jadro problému a nevyužitie možnosti ponúkanej týmto ustanovením nemožno obísť
žalobou o určenie doby trvania pracovného pomeru podanou v tomto konaní.

22. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

23. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.24. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP tak,
že žalovanému, ktorý bol v konaní plne úspešný, náhradu trov konania nepriznal. Vzhľadom na to, že

žalovaný mal vo veci plný úspech, mal by preto nárok na náhradu trov konania. Žalovanému však v
konaní žiadne trovy konania objektívne nemohli vzniknúť, keďže na žalobu nereagoval a v konaní zostal
po celú dobu nečinný. Z obsahu spisu je zrejmé, že žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, ani si
žiadne neuplatnil. Z uvedeného dôvodu súd v konečnom dôsledku rozhodol tak, že žalovanému náhradu
trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podľa § 355 ods. 1 CSP podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia na Okresný súd Piešťany.

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania (§ 364 CSP).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)

a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o
podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto

konania (§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 ods. 3 CSP).

Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.