Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 28, 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 6Pc/1/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317200053
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurucová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8317200053.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou, v právnej veci navrhovateľky O. D., nar.

X.X.XXXX, bytom J. XXXX/X, V., zastúpenej JUDr. Petrom Gdovinom, advokátom, Starinská 2272,
Humenné, proti otcovi P. D., nar. XX.X.XXXX, bytom Y. XXXX/XX, W., zastúpenému Líška & Partners
s.r.o., Kuzmányho 57, Košice, o zvýšenie výživného takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok Okresného súdu Humenné sp. zn. XXP/XX/XXXX-XX z 23.4.2014 tak, že z v
y š u j e vyživovaciu povinnosť otca pre navrhovateľku zo sumy 50 eur mesačne na sumu 350 eur
mesačne, s účinnosťou od 4.1.2017 do 31.8.2017 a zo sumy 50 eur mesačne na sumu 600 eur mesačne,
s účinnosťou od 1.9.2017 s tým, že otec je p o v i n n ý platiť výživné vždy do 10. dňa v mesiaci

vopred k rukám navrhovateľky.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .

Zročné výživné za čas od 4.1.2017 do 31.12.2017 v celkovej výške 3 966,12 eur je otec p o v i n n ý
zaplatiť navrhovateľke v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka podala dňa 4.1.2017 na tunajší súd návrh, ktorým žiadala zmeniť rozsudok Okresného
súdu Humenné sp. zn. XXP/XX/XXXX tak, že súd zvýši výživné zo strany otca zo sumy 50 eur mesačne
na sumu 1 500 eur mesačne, s účinnosťou od podania návrhu.

2. Návrh odôvodnila tým, že s otcom nežije v spoločnej domácnosti a naposledy bolo výživné určené
rozsudkom, ktorým súd jej rodičov rozviedol a to vo výške 50 eur mesačne. Otec prispieva na jej výživu
dobrovoľne sumou 100 eur mesačne, čo považuje za nedostačujúce. Od určenia výživného došlo k

zmene pomerov tak u nej, ako aj na strane otca. Uviedla, že je žiačkou 4. ročníka Strednej pedagogickej
školy v V., kde sa platí školné vo výške 15 eur mesačne a navštevuje aj Základnú umeleckú školu,
kde mesačný poplatok je 7 eur. Má tiež výdavky na zakúpenie stravy, ošatenia, hygienických potrieb,
kultúrnych a spoločenských potrieb. Tiež uviedla príjmy a výdavky svojej matky.

3. K zmene pomerov došlo aj na strane otca, lebo po rozvode manželstva získal do výlučného vlastníctva
sedem bytov v W., je vlastníkom troch motorových vozidiel a má značné finančné úspory. Výšku

výživného odôvodnila tým, že sa chce podieľať na životnej úrovni svojho otca.

4. Otec navrhovateľky žiadal podaný návrh zamietnuť a poukázal na to, že nad rámec výšky určeného
výživného prispieval v minulosti navrhovateľke sumou 200 eur mesačne, teraz platí 100 eur mesačnea mimo toho jej pri osobných stretnutiach odovzdal ročne darčeky v hodnote 150 eur a v roku 2015 jej
zaplatil kurz autoškoly v hodnote 300 eur. Poukázal na to, že navrhovateľka podaný návrh odôvodnila
najmä majetkovými pomermi svojej matky a svoje výdavky uviedla len v minimálnej výške. Nepoprel, že

je vlastníkom nehnuteľností tak ako to uviedla navrhovateľka, aj motorových vozidiel, ale poukázal na
to, že je dlhodobo vedený na úrade práce ako nezamestnaný, nemá žiaden príjem, žije len z úspor a
podporuje ho finančne aj družka. Navrhovateľke ako aj svojmu synovi I. sa snažil zabezpečiť finančnú
pomoc, ale bol im nápomocný aj po otcovskej stránke a chcel im poskytnúť potrebnú pomoc ak o to
požiadali.

5. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, jej otca, oboznámil sa so spisom tunajšieho súdu
sp. zn. XXP/XX/XXXX, oboznámil sa s listinnými dôkazmi o majetkových pomeroch otca navrhovateľky
a o výdavkoch navrhovateľky, s rozhodnutím o prijatí navrhovateľky na štúdium na vysokú školu, vypočul
svedkyne W. W. a X. D., oboznámil sa s rodným listom P. W., ktorá je dcérou otca navrhovateľky, s
potvrdením úradu práce, s výpisom z účtu otca navrhovateľky a zistil nasledovný skutkový stav.

6. Pod sp. zn. XXP/XX/XXXX sa na tunajšom súde viedlo konanie o rozvod rodičov navrhovateľky.
Rozsudkom z 23.4.2014 bolo ich manželstvo rozvedené, navrhovateľka bola zverená do osobnej
starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jej výživu po 50 eur mesačne. Rodičia nežili v
spoločnej domácnosti, matka zarábala zhruba 300 eur mesačne v čistom a otec bol nezamestnaný,

evidovaný na úrade práce. Obaja mali ešte vyživovaciu povinnosť k dospelému synovi I..

7. Navrhovateľka uviedla, že mala asi 15 rokov, keď sa jej rodičia rozvádzali a výživné na ňu bolo určené
zo strany otca po 50 eur mesačne. Od podania návrhu na zvýšenie výživného jej otec prispieva sumou
100eurmesačne.Návrhnazvýšenievýživnéhosarozhodlapodaťzdôvodu,žesazhoršilzdravotnýstav

jej matky a tá si nemohla zabezpečiť finančné prostriedky mimo príjmu brigádami. Výživné zo strany otca
jenedostatočné,lebodennejetosuma3,30eur,ktoránavrhovateľkenestačíaninazakúpeniezákladnej
stravy. Keďže otec je majetný, má v W. sedem bytov, tri luxusné autá, úspory a chodí na dovolenky,
tak navrhovateľka uviedla, že by chcela mať rovnakú životnú úroveň ako on a nie ako jej matka. Chce
rozvíjať svoje záujmy a záľuby, chce sa venovať hre na klavíri, učiť angličtinu a ako študentka strednej

školy žiť aj spoločenským životom.

V čase podania návrhu bola navrhovateľka v 4. ročníku Strednej pedagogickej školy v V., kde školné
bolo 15 eur mesačne, lebo išlo o súkromnú školu. Tiež si navrhovateľka musela zabezpečiť potreby na
odbornú prax, ktorá bola raz týždenne a potrebovala si zabezpečiť praktické pomôcky, výkresy, veci na

maľovanie,odbornúliteratúruapodobne.Natietopomôckypotrebovalasumu15eurnajedendeňpraxe.
V poslednom ročníku sa v škole robili zbierky na stužkovú slávnosť a to vo výške 20 až 30 eur. Mimo
školy navrhovateľka navštevovala aj Základnú umeleckú školu, kde študovala hru na klavír a základný
poplatok bol 7 eur mesačne. Mimo toho sa tiež robila zbierka vo výške 20 eur ročne. Navštevovala kurz
angličtiny formou cambrige, kde mesačne bol poplatok od 100 do 150 eur, ale od podania návrhu tam už

nechodila,lebositozfinančnýchdôvodovnemohladovoliť.Počasštúdianastrednejškolesipotrebovala
zakúpiť hygienické potreby a ošatenie. Potrebovala si dokúpiť lieky, lebo mala zdravotné problémy a
navštevovala rôzne kultúrne podujatia a to aj mimo V.. Potrebovala si zakúpiť stravu, lebo v škole nemali
zabezpečené obedy a denne potrebovala aspoň 3 eurá. Na stravu tak potrebovala zhruba 100 až 150
eur mesačne počas týždňa a minimálne 100 eur počas víkendov. Chcela si ísť posedieť s kamarátkami

a zúčastňovať sa spoločenského života s mladými ľuďmi, ale nemala na to peniaze. Uviedla, že žije v
spoločnej domácnosti s matkou a všetky finančné potreby zabezpečuje jej matka a starí rodičia.

2.6.2017 ukončila štúdium na strednej škole a ešte predtým posielala prihlášky na tri vysoké školy, kde
musela zaplatiť poplatok od 40 do 60 eur na jednu školu. Bola prijatá na štúdium na Univerzite sv. Cyrila

a Metoda v O., Fakultu masmediálnej komunikácie a to formou denného štúdia od 1.9.2017.

Počas štúdia na vysokej škole býva na študentskom internáte, kde poplatok je 50 eur mesačne. Ešte
pred nasťahovaním sa zakúpila rôzne veci, obliečky, paplóny, vankúše, rýchlovarnú kanvicu, notebook a
podobne. Z O. chodí každý víkend do V., kde samotný lístok stojí 10,34 eur a ležadlo 6 eur, takže jedna

cesta je 16,50 eur, pričom každý týždeň absolvuje dve cesty, takže cestovné ju stojí 120 eur. Uviedla, že
študenti majú možnosť cestovať zadarmo, ale voľných lístkov je málo a keď si chce kúpiť ležadlo, musí si
zakúpiť aj cestovný lístok. V rámci O. sa pohybuje prostriedkami MHD, kde jedna cesta stojí 0,25 centov
a na mesiac minie na cestovné asi 10 eur. Má možnosť si zakúpiť v internáte jedno jedlo denne a jedenobe stojí 1,99 eur. Na mesiac tak minie sumu 38 eur, ale mimo toho si potrebuje zakúpiť ešte raňajky
v hodnote zhruba 4 eurá a večere v hodnote 4 až 5 eur. Na stravu tak potrebuje mesačne 150 eur.
Každý mesiac si kupuje hygienické potreby v hodnote asi 65 eur a na ošatenie potrebuje asi 50 eur, lebo

účinkuje v televízii v študentskom internáte. Má zvýšené výdavky v súvislosti so zdravotným stavom,
pretože trpí alergiou, takže potrebuje užívať rôzne krémy a potrebuje aj lieky proti bolesti, nachladnutie
a podobne. V súvislosti so štúdiom si musí dokupovať odbornú literatúru a to zhruba za 60 eur mesačne,
pretože každý prednášajúci chce, aby študenti mali aj doplnkovú literatúru. Množstvo odborných textov
si musí kopírovať a to pre predmet jazyková kultúra, kde dvakrát do týždňa je cvičenie, na ktoré potrebuje

prekopírovať asi 40 strán. Na mesiac tak potrebuje na kopírovanie textov sumu 30 eur. Venuje sa športu,
pravidelne chodí cvičiť, kde jeden vstup do fitnescentra stojí po zľave pre študenta 2,50 eur. Keďže má
problémy s chrbticou snaží sa cez víkend chodiť na kúpalisko, pričom jeden vstup stojí 2,60 eur. Venuje
sa kultúre a zaujíma ju najmä divadlo a opera. Chodí na predstavenia do W. alebo do O. a jeden lístok
stojí 15 eur. V rámci štúdia chodí na rôzne posedenia alebo akcie pre študentov, kde jeden vstup stojí
4 eurá. Ako študenti chodia do televízie Markíza a sumu 8 eur potrebuje na cestu a vstup. Uviedla,

že na šport a kultúru potrebuje mesačne sumu asi 80 eur. Svoje výdavky tak vyčíslila zhruba na 600
eur mesačne. Náklady jej platí matka, starí rodičia, ale aj krstný otec a ďalšia rodina. Sumou 100 eur
mesačne jej prispieva jej otec. Na vysvetlenie uviedla, že niektoré veci jej kúpi cez týždeň mama, lebo
sú v V. lacnejšie ako v O. a ona si ich potom vezme do O.. Preto aj niektoré paragóny o zakúpení vecí
nie sú z O., ale z iných miest.

8. Otec navrhovateľky uviedol, že s jej matkou sa rozviedol a odsťahoval zo spoločnej domácnosti. Nad
rámec určeného výživného prispieval v minulosti sumou 150 až 200 eur mesačne, ale od podania návrhu
na zvýšenie výživného platí pravidelne sumu 100 eur. K osobným a majetkovým pomerom uviedol, že
je nezamestnaný, vedený ako uchádzač o zamestnanie na úrade práce, nemá žiaden príjem a žije z

úspor, ktoré sú vo výške zhruba 60 000 eur. Má obmedzené možnosti zamestnať sa, lebo v minulosti
pôsobil ako muzikant v zahraničí a teraz má zdravotné komplikácie, pretože má astmu, vysoký krvný
tlak a problémy s prostatou. Pokiaľ ide o výdavky uviedol, že žije veľmi skromne so svojou družkou
W. W.C. v rodinnom dome jej matky v T.. V W. vlastní sedem bytov, ale neprenajíma ich, ani neužíva
na komerčné účely. Považuje ich za zaistenie svojej budúcnosti, ako aj budúcnosti svojich detí, lebo si

neplatil v minulosti dôchodkové poistenie a na Slovensku nedostane žiaden dôchodok. Na udržiavanie
týchto bytov platí poplatky a to vo výške zhruba 1000 eur za všetky byty. Mimo bytov má tri motorové
vozidlá, Škodu Octaviu, Audi a BMW, ale všetko sú staršie motorové vozidlá s nízkou hodnotou. Jeho
mesačné výdavky odhadol spolu s družkou na zhruba 500 až 700 eur, v čom je zahrnutá strava, poplatky
za telefóny, lieky a iné bežné výdavky. Od januára 2017 asi do mája býval v rodinnom dome v obci U.

pri W., ale tento dom predali a nasťahovali sa k matke jeho družky.

Vpriebehukonaniasaotcovinavrhovateľkynarodiloďalšiedieťa,dcéraP.W.dňaX.X.XXXX.Vsúvislosti
s narodením dieťaťa uviedol, že mal s tým spojené výdavky za ubytovanie družky počas pôrodu v
nemocnici v W. 183 eur a zakúpili tiež výbavičku pre dieťa. Odhadol, že výdavky spojené s výživou tejto

dcéry budú asi 300 eur mesačne, pretože mlieko stojí 80 až 100 eur, plienky stoja zhruba 70 eur, 40
eur je potrebné na zakúpenie drogérie pre dojčatá, ďalšie výdavky zhruba vo výške 50 eur sú spojené
so zakúpením ošatenia.

V priebehu konania otec navrhovateľky uviedol, že uznáva čo do základu nárok navrhovateľky na

zvýšenie výživného, ale nesúhlasí s jeho výškou. Bol ochotný dobrovoľne prispievať sumou 200 eur
mesačne, čo navrhovateľka neakceptovala.

Keďže navrhovateľka tvrdila, že chce mať rovnakú životnú úroveň ako jej otec, tak uviedol, že on žije
veľmi skromne, nechodí na žiadne drahé zahraničné dovolenky, nevedie spoločenský život, nenakupuje

drahé veci, či už ošatenie alebo kozmetiku, rovnako ani jeho družka.

9. Svedkyňa W. W. uviedla, že je družkou otca navrhovateľky a žijú v spoločnej domácnosti. Podieľa sa
na nákladoch, lebo v minulosti zdedila rodinný dom v T., ktorý predala a spoločne s otcom navrhovateľky
kúpili dom v obci U. pri W., ktorý však predali a žijú u jej matky. Pred narodením dieťaťa odhadla spoločné

výdavky na sumu 500 eur mesačne, lebo žijú skromne, platia len nevyhnutné veci.

10. Svedkyňa X. D. uviedla, že je matkou navrhovateľky a po rozvode manželstva bola nútená pre seba
a pre deti kúpiť byt a zobrala si hypotéku, ktorú spláca po 162 eur mesačne. Pracuje na Spojenej škole voP.S.W.akoučiteľkaazarába638eurmesačnevčistom.Mimohypotékyplatínákladyspojenésbývaním
vo výške 188 eur, spláca spotrebný úver 52 eur a ďalší úver 23 eur mesačne. Denne dochádza do práce
z V., na čo potrebuje sumu 140 eur mesačne a 50 eur platí ako poplatok za telefón a internet. Má výdavky

spojené so zakúpením stravy, ošatenia a ostatných základných životných potrieb. Mimo pracovného
pomeru nemá žiaden príjem. Na dcéru poberá rodinné prídavky vo výške 23,52 eur mesačne. Študuje
formou bakalárskeho štúdia na Pedagogickej fakulte katolíckej univerzity v G., ale štúdium sa realizuje
v I., kde školné je vo výške 850 eur na rok a náklady na cestovné a ubytovanie v I. sú zhruba 670 eur
na rok. Uviedla, že doposiaľ hradí všetky výdavky dcéry, lebo s ňou žije v spoločnej domácnosti, ale

výrazne jej pomáhajú aj jej rodičia, lebo sama by to nezvládla.

11. Do konania boli predložené doklady o majetkových pomeroch otca navrhovateľky, najmä potvrdenie
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice o tom, že je od 1.7.2007 evidovaný v evidencii uchádzačov
o zamestnanie. Tiež boli predložené listy vlastníctva preukazujúce, že je vlastníkom bytu č. 26
zapísaného na LV č. XXXXX, kat. územie W. - B. Y., bytu č. 38 zapísaného na LV č. XXXX, kat. územie

W. - B. Y., bytu č. 35 zapísaného na LV č. XXXX, kat. územie W. - B. Y., bytu č. 17 zapísaného na LV
č. XXXX, kat. územie W. - B. Y., bytu č. 5 zapísaného na LV č. XXXX, kat. územie W. - U.. W., bytu
č. 1 zapísaného na LV č. XXXXX, kat. územie W. - J. V. a bytu č. 10 zapísaného na LV č. XXXXX,
kat. územie W. - Z.. Všetky byty boli získané na základe dohody o vyporiadaní BSM zo 16.7.2014. Bol
predložený výpis z jeho účtu vedený v Tatra banke, kde zostatok k 20.9.2017 bol vo výške 63 670,04 eur.

Boli tiež predložené fotokópie technických preukazov o tom, že je vlastníkom motorových vozidiel zn.
BMW, Škoda Octavia a Audi. Otec navrhovateľky predložil výpisy z účtu svedčiace o tom, že od podania
návrhu prispieva navrhovateľke sumou 100 eur mesačne.

12. Navrhovateľka predložila doklady o platení poplatkov za Základnú umeleckú školu, doklady o

platení prihlášok na vysokú školu, doklady o výške cestovného, poplatku za ubytovanie na študentskom
internáte a zakúpenie ošatenia, stravy, ako aj hygienických potrieb. Bolo preukázané, že navrhovateľka
nemá žiaden príjem, mimo výživného od otca a rodinných prídavkov, ktoré poberá jej matka.

13. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že podaný návrh je dôvodný čo do

základu, nie však čo do výšky.

14. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti

a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa odseku 2 citovaného ustanovenia, výživné nemožno priznať, ak by bolo v rozpore s dobrými

mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 157 CMP, rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia
pomery.

15. Predmetom daného konania bol návrh na zvýšenie výživného pre navrhovateľku, ktorá je plnoletá, zo
strany povinného, jej otca. Naposledy bolo výživné určené rozsudkom Okresného súdu Humenné sp. zn.
XXP/XX/XXXX, kedy súd manželstvo rodičov navrhovateľky rozviedol, navrhovateľku zveril do osobnej
starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na jej výživu sumou 50 eur mesačne. Rozsudok nadobudol
právoplatnosť dňa 13.5.2014. V čase rozhodovania súdu bol otec navrhovateľky nezamestnaný a matka

zarábala zhruba 380 eur mesačne.

16. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že v súlade s ustanovením § 157 CMP je dôvod
na zmenu rozhodnutia o určení výživného, lebo sa zmenili pomery tak na strane navrhovateľky, akoaj na strane povinného, to znamená jej otca. V čase podania návrhu na zvýšenie výživného bola
navrhovateľka v 4. ročníku maturitného ročníka na strenej škole a v čase rozhodovania súdu bola
študentkou 1. ročníka denného štúdia na vysokej škole. Teda pre odstup času a zmenu pomerov

na strane navrhovateľky bol dôvod na zmenu rozhodnutia o výške výživného. Rovnako bol dôvod a
to v zmene pomerov aj na strane povinného, jej otca. Ten je síce naďalej nezamestnaný, vedený
ako uchádzač o zamestnanie, ale predloženými listami vlastníctva bolo preukázané, že po rozvode
manželstva, na základe dohody o vyporiadaní BSM zo 16.7.2014 nadobudol sedem bytov v W.. Zároveň
bolo preukázané, že na účte má ku dňu rozhodnutia súdu viac ako 63 000 eur. To odôvodňovalo zmenu

výšky výživného v prospech navrhovateľky.

17. Súd sa nestotožnil s návrhom navrhovateľky pokiaľ ide o výšku výživného, ktoré navrhovateľka
odôvodnila tým, že sa chce podieľať na rovnakej životnej úrovni jej otca.

18. Bolo preukázané, že vyživovacia povinnosť otca navrhovateľky k navrhovateľke trvá, lebo

navrhovateľka tak v čase podania návrhu, ako aj v čase rozhodnutia súdu bola študentkou, nemá
žiaden vlastný príjem a teda nie je schopná sama sa živiť. Plnenie vyživovacej povinnosti jej otca je
jeho zákonnou povinnosťou a súd pri určení výšky tejto vyživovacej povinnosti prihliada na odôvodnené
potreby oprávnenej osoby, teda navrhovateľky, na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného,
v danom prípade jej otca a na to, či platenie výživného nebude v rozpore s dobrými mravmi. V danom

prípade nebolo preukázané, aby platenie výživného zo strany otca pre navrhovateľku bolo v rozpore s
dobrými mravmi a preto súd posudzoval len potreby oprávnenej a schopnosti a možnosti povinného.

19. Na odôvodnené potreby oprávneného súd prihliada vzhľadom na jeho vek, zdravotný stav,
ekonomické, sociálne, kultúrne prostredie a zázemie. Vyživovacia povinnosť rodičov slúži najmä na

uspokojenie odôvodnených hmotných potrieb ako bytovej otázky, ošatenia, stravovania, ale má pokryť
i ďalšie odôvodnené potreby, ktoré sú podstatné vzhľadom na vek dieťaťa, ako je vzdelanie, kultúrne a
športové vyžitie, príprava na budúce povolanie, rekreácia a podobne. Teda potreby oprávneného možno
rozdeliť do troch kategórií a to: a) základné, ako je strava, bývanie, ošatenie, zdravotná starostlivosť,
b) rozvíjajúce, ako je športová činnosť, vzdelávanie, školské potreby, rozvíjanie duševnej, kultúrnej

a vzdelanostnej úrovne, c) tvorba úspor pre budúce potreby. Vzhľadom na to, že navrhovateľka je
študentkou vysokej školy, súd neskúmal kategóriu tvorby úspor, lebo tá má slúžiť pre zabezpečenie
budúceho vzdelania. Keďže navrhovateľka sa po ukončení štúdia stane zárobkovo schopnou, tvorba
úspor v jej prípade už neprichádza do úvahy. Preto súd skúmal pri určení výšky výživného len jej
základné a rozvíjajúce sa potreby.

20. Súd pri určení výšky výživného posudzoval odlišne obdobie, kedy navrhovateľka bola študentkou
strednej školy, t. j. od podania návrhu od 4.1.2017 do 31.8.2017. Za toto obdobie zohľadnil nasledovné
výdavky. Navrhovateľka platila poplatok v súkromnej škole 15 eur mesačne, 7 eur poplatok v Základnej
umeleckej škole, potreby pre odbornú prax v škole, vrátane školských potrieb 15 eur 1 krát do týždňa,

celkovo za mesiac 60 eur, 6 eur na kultúru a 20 eur na šport. Navrhovateľka potrebovala minimálne
sumu 150 eur na stravu a 50 eur na hygienické potreby a ošatenie. Vzhľadom na posledný ročník štúdia
na strednej škole na zbierky na stužkovú slávnosť minimálne 10 eur mesačne. Teda základné výdavky
navrhovateľky počas štúdia na strednej škole boli zhruba 320 eur. Súd však pripočítal k týmto výdavkom
aj poplatky spojené s uchádzaním sa o štúdium na vysokú školu, keďže navrhovateľka preukázala, že

za prihlášky zaplatila celkovo 140 eur, sumu 72,90 eur uhradila za kopírovanie potrebných dokumentov,
10 eur za zdravotné potvrdenia, 125,25 eur za literatúru na prijímačky na vysokú školu, 20 eur za
doklady o štúdiu a 15 eur za vydanie dokladu o štúdiu. Spolu tak tieto výdavky boli vo výške 381,90
eur, čo pri vydelení na jeden mesiac kalendárneho roka predstavuje sumu 31,75 eur. Po prirátaní týchto
výdavkov k pravidelným mesačným výdavkom súd určil výšku výdavkov na jeden mesiac počas štúdia

navrhovateľky na strednej škole vo výške 350 eur mesačne.

21. Prijatím navrhovateľky na štúdium na vysokú školu a s tým spojené ubytovanie v študentskom
internáte v O. sa zvýšili výdavky navrhovateľky tak, že za ubytovanie v internáte zaplatí sumu 50 eur,
cestovné z O. do V. a späť štyri krát do mesiaca sumu 120 eur mesačne, cestovné MHD v O. 10

eur mesačne, strava v študentskej jedálni 38 eur mesačne, strava raňajky a večere vo výške 120 eur
mesačne, hygienické potreby 65 eur mesačne, ošatenie mesačne 50 eur, študijné pomôcky 40 eur
mesačne, lieky 60 eur mesačne a kultúra a šport 40 eur mesačne. Spolu tak výdavky navrhovateľky po
prijatí na vysokú školu sú vo výške 593 eur mesačne. K tomu je však potrebné prirátať aj výdavky nazakúpenie potrieb pre ubytovanie v študentskom internáte ako sú vankúš, paplón, obliečky, rýchlovarná
kanvica a notebook. Navrhovateľka predložila paragóny o tom, že na nákup týchto vecí použila 348,20
eur. Išlo síce o jednorazové výdavky, ktoré však navrhovateľka musela uhradiť a preto súd určil celkové

výdavky navrhovateľky na sumu 600 eur mesačne.

22. Pri určení výšky vyživovacej povinnosti otca navrhovateľky súd zohľadnil jeho majetkové pomery.
Bez ohľadu na to, že otec navrhovateľky je dlhodobo nezamestnaný, nemá žiaden pravidelný
mesačný príjem, jeho majetok odôvodňuje platenie výživného pre navrhovateľku vo výške všetkých

jej preukázateľných mesačných výdavkov. Pri posudzovaní výšky vyživovacej povinnosti je potrebné
vychádzať zo schopností, možností a majetkových pomerov povinného. Ak má rodič, s ktorým dieťa
nežije v spoločnej domácnosti, vyššiu životnú úroveň, táto skutočnosť sa odrazí na rozsahu vyživovacej
povinnosti. Spravidla súd zaviaže tohto rodiča plniť všetky odôvodnené potreby dieťaťa, najmä ak rodič
s ktorým dieťa žije v spoločnej domácnosti má životnú úroveň oveľa nižšiu. Každý z rodičov je povinný
vyživovať svoje dieťa, vyživovacia povinnosť má niekoľko foriem, môže byť plnená formou osobnej

starostlivosti alebo tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť. Druhou formou plnenia vyživovacej
povinnosti je poskytovanie vecných plnení, napríklad bývania alebo stravovania a treťou formou plnenia
vyživovacej povinnosti je platenie výživného ako peňažného príspevku na uhrádzanie potrieb dieťaťa.
Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní vyživovaciu povinnosť prevažne poskytnutím vecných plnení,
ako je bývanie, strava, nákup ošatenia a zabezpečenie zdravotnej starostlivosti. Rodič, ktorý sa o dieťa

osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určí súd a to podľa miery jeho schopností,
možností a majetkových pomerov.

23. V danom prípade bolo nepochybne preukázané, že možnosti a schopnosti plnenia si vyživovacej
povinnosti voči navrhovateľke sú u obidvoch rodičov veľmi rozdielne. Otec navrhovateľky je majetný,

túto skutočnosť nepopiera a platenie vyššieho výživného pre navrhovateľku odôvodňoval len tým,
že ešte nie je mentálne schopná hospodáriť s vyššou sumou peňazí a že myslí na jej budúcnosť.
Matka navrhovateľky pracuje ako učiteľka a jej príjem postačuje len na zabezpečenie jej základných
životných potrieb. Aj keď je navrhovateľka už plnoletá a teda platenie výživného zo strany matky
osobnou starostlivosťou o ňu už neprichádza do úvahy, súd zohľadnil, že navrhovateľka s ňou žije

v spoločnej domácnosti. Mimo pobytu v O. jej matka zabezpečuje všetky základné životné potreby v
mieste bydliska, to znamená poskytuje jej ubytovanie, stravu, nakupuje jej veci, zabezpečuje zdravotnú
starostlivosť a podobne. Preto súd zaviazal otca navrhovateľky na platenie všetkých jej preukázateľných
a odôvodnených výdavkov.

24. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je ich zákonná povinnosť a v zmysle toho má
plnenie tejto povinnosti prednosť pred uspokojením vlastných potrieb rodiča. To znamená, že až po tom,
ako rodič zabezpečí výživu svojho dieťaťa, má právo využiť svoje zostatkové finančné prostriedky na
uspokojenie vlastných potrieb. Tu je potrebné poukázať na to, že otec navrhovateľky podľa vlastného
tvrdenia platí poplatky spojené s bytmi v W. vo výške 1 000 eur mesačne. Keďže platenie výživného

má prednosť pred takýmto výdavkom povinnej osoby, už samotná táto suma odôvodňuje možnosť
priznať výživné pre navrhovateľku vo výške všetkých jej preukázateľných výdavkov. Tu je potrebné
zdôrazniť, že určenie výšky výživného na spotrebné náklady dieťaťa, nie je bezhraničné, keďže za
súčasného právneho stavu nie je možné priznať spotrebné mesačné výživné vo výške vyššej, ako sú
preukázané náklady a to ani v prípade, ak by to pomery povinného rodiča dovoľovali (rozhodnutie II.

ÚS 730/2014-17).

25. Súd zamietol návrh navrhovateľky na preukázanie skutočnosti, či jej otec byty v Košiciach prenajíma,
ako sú situované, kde sa nachádzajú a zmluvu, na základe ktorej ich nadobudol. Takéto dokazovanie by
bolo nehospodárne, lebo už samotným predložením listov vlastníctva a výpisu z účtu otca navrhovateľky,

ako aj jeho vyjadrení o platení sumy 1 000 eur mesačne na byty v W., mal súd za preukázané, že
majetkové pomery povinného sú dostatočné na určenie výšky výživného. Vzhľadom na horeuvedené
rozhodnutie ústavného súdu o tom, že nie je možné priznať oprávnenému viac, než je spotrebné výživné
(mimo tvorby úspor), by na rozhodnutí súdu nič nezmenila skutočnosť, že majetok otca navrhovateľky
je väčší, než ako bolo preukázané.

26. Otec navrhovateľky poukazoval na skutočnosť, že výdavky navrhovateľky sú také vysoké, že ich
nemôže pokryť príjem jej matky. Chcel preto určiť výživné v oveľa nižšom rozsahu. Tu je potrebné
konštatovať, že výška vyživovacej povinnosti otca sa neodvíja od zárobkových schopností a možnostímatky navrhovateľky a nemožno ju obmedziť matkiným príjmom. Súd vždy vychádza z osobných
a majetkových pomerov oboch rodičov a ak zistí zásadný nepomer, zaviaže na platenie všetkých
preukázaných výdavkov toho z rodičov, u koho sú majetkové pomery výrazne lepšie, ak majetkové

pomery druhého rodiča neodôvodňujú platenie výživného vo forme peňažného príspevku na uhrádzanie
potrieb dieťaťa. Nemožno však určiť nižšie výživné len vzhľadom na skutočnosť, že matka navrhovateľky
nemá dostatok finančných príjmov na zaplatenie všetkých výdavkov navrhovateľky. V takom prípade
by výživné nikdy nepresiahlo možnosti, schopnosti a životnú úroveň toho z rodičov, s ktorým dieťa žije.
Cieľom platenia výživného je však zabezpečiť všetky odôvodnené potreby materiálnej i nemateriálnej

povahy tak, aby oprávnená osoba mohla dostatočne rozvíjať svoje možnosti a schopnosti vedúce k jej
uplatneniu v spoločnosti.

27. Navrhovateľka žiadala zvýšiť výživné na sumu 1 500 eur mesačne, s poukazom na ustanovenie § 62
ods. 2 Zákona o rodine, podľa ktorého dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Vzhľadom
na majetkové pomery jej otca možno konštatovať, že jeho životná úroveň je oveľa vyššia ako životná

úroveň navrhovateľky. Je však potrebné konštatovať, že pojem rovnaká životná úroveň rodičov a detí
si neznamená rovnaký podiel dieťaťa a rodiča na majetku. Ústavný súd Českej republiky vo svojom
Náleze sp. zn. IV. ÚS 650/15 zo 16.12.2015 konštatoval, že pod podstatou rovnakej životnej úrovne sa
rozumie to, že na všetkých členov rodiny sa pozerá rovnako a ich postavenie v rámci užívania rodinných
zdrojov má byť buď rovnaké alebo obdobné. Lenže rovnaká životná úroveň neznamená, že deti majú

disponovať rovnakým množstvom finančných prostriedkov, ako ich rodičia. Totižto k právam rodiča patrí
rozhodnúť o tom, s akým množstvom finančných prostriedkov majú deti hospodáriť v určitom veku. Jeho
účelom je naučiť dieťa vážiť si peniaze a hospodáriť s nimi, pričom toto predstavuje časť výchovy rodiča,
ktorej ich štát nesmie zbaviť. Najlepší záujem dieťaťa nemožno zúžiť len na stránku jeho materiálneho
zaistenia, ale treba vychádzať z priemeru materiálnych a nemateriálnych hodnôt.

28. Vzhľadom na horeuvedené súd zvýšil výživné pre navrhovateľku zo strany jej otca za obdobie od
4.1.2017 do 31.8.2017 zo sumy 50 eur mesačne na sumu 350 eur mesačne a za obdobie od 1.9.2017
do budúcna zo sumy 50 eur mesačne na sumu 600 eur mesačne. V prevyšujúcej časti návrh zamietol,
ako neopodstanený. Aj keď majetkové pomery otca navrhovateľky by umožnili určiť aj vyššie výživné,

neumožňuje to súčasná právna úprava, kedy nemožno priznať viac, než je spotrebné výživné, ak sa
neurčuje aj tvorba úspor. Ani vzhľadom na rovnakú životnú roveň detí a rodičov nie je možné bezbreho
určovať výšku výživného len preto, že to pomery jedného z rodičov dovoľujú, lebo platenie výživného
musí mať aj výchovnú funkciu. Je predpoklad, že ak by súd návrhu navrhovateľky v celom rozsahu
vyhovel, určené výživné by bolo vyššie, než nástupný plat navrhovateľky po skončení vysokej školy. Jej

životná úroveň by tak poklesla a navrhovateľky by mala získať aj návyky v hospodárení s finančnými
prostriedkami, aké budú primerané po ukončení jej štúdia. Preto v prevyšujúcej časti súd návrh zamietol.

29. Zročné výživné za čas od 4.1.2017 do 31.12.2017 súd určil vo výške 3 966,12 eur, lebo otec
navrhovateľky od podania návrhu platí každý mesiac sumu 100 eur. Keďže za mesiac január (od

4.1.2017) bolo určené výživné vo výške 350 eur, za 28 dní mal zaplatiť sumu 316,12 eur, keďže sumu
100 eur uhradil, za tento mesiac je zročné výživné 216,12 eur. Za mesiace február až august 2017
mal doplatiť po 250 eur za každý mesiac, čo je suma 1 750 eur. Za september až december 2017 mal
doplatiť za každý mesiac po 500 eur, čo je suma 2 000 eur. Spolu tak dlhuje navrhovateľke sumu 3
966,12 eur, ktorú mu súd uložil uhradiť v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku, lebo to odôvodňujú

jeho majetkové pomery. Vzhľadom na celkový majetok otca navrhovateľky nebolo potrebné rozhodnúť
o platení zročného výživného v splátkach spolu s bežným výživným.

30. O trovách konania rozhodol súd podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na
náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.