Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, November 16, 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 6C/129/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8316206282
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kurucová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8316206282.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Janou Kurucovou v spore žalobcu Intrum Justitia Slovakia s.r.o.,

Karadžičova 8, Bratislava, IČO: 35 831 154, zast. JUDr. Ján Šoltés, advokát, Kradžičova 8, P.O.Box
205, Bratislava proti žalovanému C. H., nar. X. X. XXXX, H. XXXX/XX, U., t.č. trvale bytom E. U., o
zaplatenie 300 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal dňa 30. 6. 2016 na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal zaviazať žalovaného na zaplatenie
sumy 300 eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne od 1. 8. 2015 do zaplatenia a na náhradu

trov konania.

Z obsahu žaloby vyplýva, že medzi právnym predchodcom žalobcu, spoločnosťou Všeobecná úverová
banka a.s., IČO: 31 320 155 a žalovaným bola uzatvorená zmluva o bežnom účte, na základe
ktorej právny predchodca žalobcu zriadil v prospech žalovaného bežný účet s možnosťou povoleného
prečerpania finančných prostriedkov na účte v prípade splnenia podmienok, stanovených VÚB a.s.. Ich
splnením VÚB a.s. poskytla žalovanému povolené prečerpanie peňažných prostriedkov na bežnom účte

vo výške 300 eur na dobu trvania zmluvy o bežnom účte. V dôsledku porušenia platobných povinností
žalovaným po poskytnutí povoleného prečerpania na bežnom účte, VÚB a.s. vypovedala zmluvný vzťah
listom zo dňa 15. 5. 2015, čím sa pohľadávka voči žalovanému vo forme povoleného prečerpania vo
výške 300 eur stala splatnou ku dňu účinnosti výpovede, t.j. ku dňu 31. 7. 2015. Zmluvou o postúpení
pohľadávok bola táto suma postúpená na žalobcu, ktorý podal na súd žalobu.

2. Dňa 30. 8. 2016 na základe výzvy žalobca súdu oznámil, že nedisponuje písomnou zmluvou s tým,

že poukázal na to, že zákon o spotrebiteľskom úvere na žiadnom mieste neuvádza ako podmienku
poskytnutia spotrebiteľského úveru formou povoleného prečerpania písomnú zmluvu. Má za to, že
povolené prečerpanie je osobitnou formou úveru a nie je vopred dohodnutý počet, výška a termíny
splátok takéhoto úveru. Pohľadávka je splácaná formou započítania pohľadávky z úveru banky voči
klientovej pohľadávke z účtu. Z výpisu z bankového účtu je zrejmé, že išlo postupné čerpanie úveru a
to až nad limit povoleného prečerpania s tým, že žalovaný vyčerpal celkovo sumu 575,65 eur, pričom
posledné reálne čerpanie uskutočnil dňa 7. 5. 2012. Žalobca si v tomto konaní uplatnil len sumu 300

eur, ktorá pozostáva z istiny 53,96 eur a časti debetného úroku 246,04 eur.

3. Keďže v danej veci boli splnené podmienky podľa ustanovenia §177 ods. 2 písm. a) C.s.p., súd vo veci
rozhodol na základe predložených listinných dôkazov bez nariadenia ústneho pojednávania. V súlades ustanovením §219 ods. 3 C.s.p. súd miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd zverejnil na
úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením, t.j. tento
oznam bol vyvesený od 6. 11. 2017 do 13. 11. 2017.

4. Súd sa oboznámil s predloženými listinnými dôkazmi, najmä so zmluvou o bežnom účte a poskytovaní
produktov a služieb flexiúčtu, žiadosťou o poskytnutie kontokorentného úveru - flexidebetu, oznámením
o nastavení kontokorentného úveru, potvrdením o poskytnutí flexidebetu, všeobecnými obchodnými
podmienkami VÚB, a.s. pre depozitné produkty, cenníkom VÚB a.s., platobnou históriou, výpoveďou

zmluvy + doručenkou, výpisom z bankovej knihy, zmluvou o postúpení pohľadávok a zistil tento skutkový
stav.

5. Dňa 6. 8. 2008 medzi spoločnosťou Všeobecná úverová banka, a.s., Mlynské nivy 1, Bratislava,
IČO: 31320155 a žalovaným bola uzatvorená Zmluva o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb
flexiúčtu. Predmetom tejto zmluvy bolo otvorenie a vedenie bežného účtu a možnosť zriadenia a

používania produktov a služieb flexiúčtu, t.j. okrem iného aj povolené prečerpanie na účte v prípade
splneniapodmienokstanovenýchVÚB,a.s..Úrokovásadzbapovolenéhoprečerpaniakdátumupodpisu
zmluvy je 16,9% ročne s tým, že jej výška môže byť pri nastavení limitu prečerpania odlišná, banka
úrokovú sadzbu vyhlasuje zverejnením.

6. Dňa 7. 1. 2010 žalovaný požiadal Žiadosťou o poskytnutie kontokorentného úveru - flexidebetu.

Nastavenie kontokorentného úveru bolo žalovanému oznámené oznámením a taktiež aj Potvrdením o
poskytnutí flexidebetu zo dňa 7. 1. 2010, z ktorých vyplýva limit 300 eur, počiatočný dátum 8. 1. 2010 a
konečný dátum 31. 12. 2099 s tým, že za využívanie flexidebetu banka ku koncu kalendárneho mesiaca

zúčtováva debetné úroky, výška úrokovej sadzby je zverejnená na výveskách v obchodných miestach
banky.

7. Žalobca súdu predložil Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s. pre depozitné produkty.

Podľa čl. 1 Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. pre depozitné produkty (ďalej len VOP),tieto
Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s. pre depozitné produkty upravujú právne vzťahy medzi
Všeobecnou úverovou bankou, a.s. a klientom, ktorého identifikačné údaje sú uvedené v príslušnej
zmluve, ktorej sú tieto Podmienky súčasťou.

V zmysle článku 4.10 bod. 4.10.1 VOP, na základe bankou stanovených kritérií, ktoré závisia najmä od
kreditných obratov realizovaných na bežnom účte klienta a pravidelnosti realizovania kreditných obratov
na účte, môže banka zriadiť k bežnému účtu povolené prečerpanie. Povolené prečerpanie sa poskytne
na dobu trvania Zmluvy o bežnom účte, ku ktorému sa prečerpanie zriaďuje. Povolené prečerpanie bude
zriadené na bežnom účte najneskôr do 3bankových pracovných dní od rozhodnutia banky o súhlase

s povoleným prečerpaním. Povolené prečerpanie je účinné jeho zriadením na bežnom účte. O výške
a začiatku povoleného prečerpania banka bude klienta písomne informovať. Na povolené prečerpanie
klient nemá právny nárok a banka nemá povinnosť mu ho zriadiť.

V zmysle článku 4.10 bod. 4.10.2 VOP, banka je oprávnená kedykoľvek jednostranne upraviť výšku

povoleného prečerpania alebo má právo povolené prečerpanie kedykoľvek jednostranne zrušiť. O
zmene výšky povoleného prečerpania alebo o jeho zrušení banka bude klienta písomne informovať.

Podľa čl. 4.10, bod 4.10.5 VOP, v prípade ak povolené prečerpanie klient využíva, práva a povinnosti
účastníkov zmluvy sa primerane spravujú ustanoveniami zmluvy o úvere podľa Obchodného zákonníka

a týmito Podmienkami.

V zmysle článku 4.10 bod 4.10.6 VOP, po poskytnutí povoleného prečerpania na účte sa zaväzuje klient
dodržiavať nasledovné povinnosti:
a) zložiť bez zbytočného odkladu po vzniku debetného zostatku peňažné prostriedky na úhradu splátok

úrokov, poplatkov a ostatných záväzkov na bežnom účte;
b) zaplatiť úroky z uskutočneného povoleného prečerpania;
c) zabezpečiť pravidelné poukazovanie peňažných prostriedkov na bežný účet;d) bez zbytočného odkladu písomne informovať banku, ak je voči klientovi vydaný exekučný príkaz alebo
udalosť, ktorá by sa týkala exekučného konania, ak klient podal návrh na vyhlásenie konkurzu alebo
bolo voči nemu začaté konkurzné alebo reštrukturalizačné konanie, ak je klient v likvidácii, ak klient

poskytol zabezpečenie na záväzky tretích osôb, ak klient pristúpil k záväzku tretích osôb, ak klient má
voči banke alebo tretej osobe záväzky s plnením ktorých je v omeškaní, ak klient je účastníkom súdneho
sporu v dôsledku ktorého by mohla byť ohrozená jeho schopnosť splatiť pohľadávku banky z povoleného
prečerpania a ak klient nesplní alebo inak poruší záväzok voči banke alebo tretím osobám ak by takéto
nesplnenie alebo porušenie mohlo ohroziť schopnosť klienta splatiť pohľadávku banky.

Podľa článku 5.1 bod. 5.1.7 VOP, povolené prečerpanie je úročené úrokovou sadzbou pre povolený
debet, ktorej výšku banka môže kedykoľvek jednostranne meniť a ktorú klientovi oznamuje zverejnením.
Dňom vzniku debetného zostatku z dôvodu povoleného prečerpania banka klientovi účtuje úroky do dňa
predchádzajúceho dňu úplného zaplatenia dlžnej čiastky zodpovedajúcej debetnému zostatku najviac
do výšky povoleného prečerpania. Úroky sa počítajú zo skutočných denných debetných zostatkov na

bežnom účte klienta a účtujú sa mesačne pozadu, na ťarchu bežného účtu. Pri úročení na účtoch
fyzických osôb sa počíta mesiac za 30dní a rok za 360dní, pri právnických osobách sa počíta mesiac
podľa skutočného počtu dní v mesiaci a rok za 360dní.

8. Poplatky, ktoré mal žalovaný platiť, žalobca podložil Cenníkom VÚB, a.s..

9. Z platobnej histórie a pohybov na účte vyplýva, že žalovaný posledné čerpanie finančných
prostriedkov vykonal dňa 7. 5. 2012. Po tomto dátume na konto účtu žalovan=jp boli účtované len
poplatky a úroky.

10.Listomzodňa15.5.2015Všeobecnáúverovábanka,a.s.,Mlynskénivy1,Bratislava,IČO:31320155
oznámilažalovanémuvypovedanieZmluvyobežnomúčtesúčinnosťoukukoncudruhéhokalendárneho
mesiaca, nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bude žalovanému výpoveď doručená. Podľa doručenky,
žalovaný tento list prevzal dňa 21. 5. 2015.

11. Podľa výpisu z bankovej knihy, žalovanému bol otvorený bežný účet dňa 6. 8. 2008 a následne dňa
7. 1. 2010 mu bolo poskytnuté povolené prečerpanie, kde výška limitu tohto povoleného prečerpania
bola 300 eur. Dátum zaslania výpovede: 15. 5. 2015.

12. Zo Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 1. 8. 2015 ako aj Prílohy k tejto zmluve vyplýva, že

pohľadávka uplatnená v tomto konaní bola postúpená na žalobcu. Uvedená skutočnosť bola oznámená
žalovanému listom zo dňa 15. 12. 2015, ku ktorému žalobca predložil poštový hárok.

13. Na základe takéhoto oboznámenia sa s listinnými dôkazmi súd dospel k záveru, že podanú žalobu
je potrebné zamietnuť.

Podľa ustanovenia §261 ods. 6 písm. d) Obchodného zákonníka, touto časťou zákona sa spravujú bez
ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§476),
zmluvy o úvere (§497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§591), zasielateľskej zmluvy (§601), zmluvy o
prevádzke dopravného prostriedku (§638), zmluvy o tichom spoločenstve (§673), zmluvy o otvorení

akreditívu(§682), zmluvy o inkase (§692), zmluvy o bankovom uložení veci (§700), zmluvy o bežnom
účte (§708) a zmluvy o vkladovom účte (§716).

Podľa ustanovenia §708 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka
zriadiť od určitejdoby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa.

Podľa ustanovenia §708 ods. 2 Obchodného zákonníka, na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná
forma.

Podľa ustanovenia §710 Obchodného zákonníka, ak je v zmluve určené, že banka vykoná do určitej

sumy príkazy na platby, aj keď nemá na to potrebné peňažné prostriedky na účte, spravujú sa práva a
povinnosti strán pri uskutočnení týchto platieb zmluvou o úvere (§ 497 a nasl.).Ako vyplýva z ustanovenia §497 ods. 1 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ,
že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Ako vyplýva z ustanovenia §502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných
prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške
ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť
obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia

zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník
povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.

Podľa ustanovenia §503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú
vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

Podľa ustanovenia §504 Obchodného zákonníka, dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné
prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenie veriteľ požiadal.

Podľa ustanovenia §506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch
splátok alebo jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a

požadovať, aby dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa ustanovenia §25 ods. 1, 2 Zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch
a pôžičkách pre spotrebiteľov, právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o
spotrebiteľskomúvere,saspravujúpodľadoterajšíchpredpisov,aktentozákonvodseku2neustanovuje

inak. Ustanovenia § 10 ods. 2 a 3, § 12, 14, 17 ods. 1 a 2 a § 18 sa od 11. júna 2010 použijú aj na právne
vzťahy vzniknuté na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá bola uzavretá pred nadobudnutím
účinnosti tohto zákona na dobu neurčitú a podľa ktorej sa po nadobudnutí účinnosti tohto zákona
poskytuje alebo môže poskytovať spotrebiteľský úver.

Podľa ustanovenia §2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom
v čase poskytnutia povoleného prečerpania (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), na účely
tohto zákona sa rozumie spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na
základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej
forme, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi

spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové
náklady spojené so spotrebiteľským úverom.

Podľa ustanovenia §3 ods. 1,2 zákona o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo
právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy

poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická
osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo
podnikania.

Podľa ustanovenia §3 ods. 6 zákona o spotrebiteľských úveroch, pri úveroch formou povoleného

prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na
kreditné karty (§1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť
spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o
a) úverovom limite, ak je stanovený,
b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach,

za ktorých môže byť zmenená a doplnená,
c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy.
Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri
mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších
dôsledkoch.

Ako vyplýva z ustanovenia §4 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom
úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy
o spotrebiteľskom úvere.Podľa ustanovenia §4 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem
všeobecných náležitostí musí obsahovať

a) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko,
miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu,
b) meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa,
c) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa v
okamihu odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k

tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom,
d) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
e) celkovú výšku a menu poskytnutého spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie,
f) v prípade odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu, opis tovaru alebo služby, na ktoré sa
zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
g) konečnú splatnosť spotrebiteľského úveru,

h) ročnú úrokovú sadzbu; v prípade variabilnej ročnej úrokovej sadzby zmluva o spotrebiteľskom úvere
musí obsahovať podmienky zmeny variabilnej ročnej úrokovej sadzby, ako aj index alebo referenčnú
sadzbu, ktoré sa vzťahujú na pôvodnú variabilnú ročnú úrokovú sadzbu,
i) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov,
j) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským

úverom, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
k) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu
podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 7a ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok;
platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver
pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej

hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota
ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny
štvrťrok,
l) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie,
m) výpočet nákladov uvedených v § 2 písm. c) prvom až piatom bode, ktoré neboli zahrnuté do výpočtu

ročnej percentuálnej miery nákladov; pričom sa uvedie výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo
najpresnejší odhad,
n) oprávnenie spotrebiteľa na zníženie celkových nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred
lehotou splatnosti podľa § 6 a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred
lehotou splatnosti,

o) upozornenia týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru,
p) práva spotrebiteľa podľa § 7,
q) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
r) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
s) názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 8 ods. 1.

Podľa ustanovenia §4 ods. 3 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, pri nesplnení
podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

Ak však zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa odseku 2 písm. a), b), d) až j), k)
a l), poskytnutý úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

Podľa ustanovenia §4 ods. 4 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, od spotrebiteľa
nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.

14. Súd na základe zisteného skutkového stavu vyhodnotil zmluvný vzťah medzi účastníkmi zo zmluvy o
bežnom účte ako spotrebiteľskú zmluvu, ktorá bola uzavretá 6. 8. 2008, teda za účinnosti Občianskeho
zákonníka v takom znení, že v ustanovení §52 ods. 1 definoval spotrebiteľskú zmluvu každú zmluvu bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Na uvedený právny vzťah je ďalej

potrebné aplikovať aj zákon č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa účinný v čase uzavretia úverovej
zmluvyV danom prípade je nesporné, a to vzhľadom na povahu účastníkov tejto zmluvy, že predmetný
zmluvný vzťah je vzťahom spotrebiteľským, keďže právny predchodca žalobcu ako dodávateľ pri
uzatváraní zmluvy konal v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a uzavrel predmetnú zmluvu

so žalovaným, ktorý je fyzickou osobou - nepodnikateľom (čo vyplýva z označenia žalovaného v tejto
zmluve identifikačnými znakmi typickými pre nepodnikateľa - menom, priezviskom, bydliskom, rodným
číslom a číslom občianskeho preukazu). Súd teda zastáva názor, že vyššie uvedená zmluva je zmluvou
spotrebiteľskou, a preto je nutné na ňu aplikovať i príslušné ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách
upravené v Občianskom zákonníku. Zároveň ide i o spotrebiteľský úver podľa zákona o spotrebiteľských

úveroch. Na túto zmluvu je tak potrebné prednostne aplikovať špeciálne spotrebiteľské právo.

Pre spotrebiteľskú zmluvu je charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s
dodávateľom, ktorým je najčastejšie predávajúci, za zmluvných podmienok, ktoré si vopred určil
dodávateľ, pričom spotrebiteľ nemá možnosť tieto podmienky individuálne ovplyvniť. Občiansky
zákonník podrobnejšie špecifikuje všeobecné pravidlá pre dojednanie podmienok v spotrebiteľských

zmlúv a výslovne ustanovuje, že takéto ustanovenia v zmluvách, ktoré spôsobujú nerovnováhu v
právachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľasúneprijateľnéapretoneplatné.Vychádzasaztoho,
že predovšetkým spotrebiteľ v dobrej viere uzatvára zmluvu s dodávateľom, od ktorého sa očakáva,
že vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar a služby koná profesionálne a v súlade s poctivým
prístupom k podnikaniu. Predpokladá sa, že dodávateľ má vedomosti a skúsenosti a oproti spotrebiteľovi

vystupuje ako zvýhodnený účastník zmluvného vzťahu, založeného spotrebiteľskou zmluvou.

V tomto prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle ustanovenia §52 a nasl. Občianskeho zákonníka,
pretože ju uzatváral žalobca ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ, pričom obsah zmluvy, ako
aj obsah úverových podmienok bol daný žalobcom bez možnosti žalovaného privodiť akúkoľvek

zmenu. Preto je potrebné predmetný právny vzťah posúdiť podľa príslušných ustanovení Občianskeho
zákonníka. Súd má za to, že tým, že na daný právny vzťah bol použitý režim Obchodného zákonníka,
došlo by k znevýhodneniu postavenia žalovaného ako spotrebiteľa v danom právnom vzťahu.

Súd v danej súvislosti poukazuje aj na skutočnosť, že Slovenská republika ako člen Európskej únie,

je povinná plniť záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť,
aby nekalé podmienky použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo
dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa
týchto podmienok naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok
(čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách,

ďalej len „smernica“).

Nepochybne, zmluva uzavretá medzi účastníkmi je teda spotrebiteľskou zmluvou v zmysle zákona o
ochrane spotrebiteľa, pričom tento výklad je v súlade aj s komunitárnou úpravou ochrany spotrebiteľa
v zmysle smernice Rady 93/13/EHS zo dňa 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských

zmluvách. Pri závere o tom, že spornú zmluvu je potrebné považovať za spotrebiteľskú zmluvu, je
potrebné na ňu aplikovať ustanovenia Občianskeho zákonníka.

15. Podľa ustanovenia §53 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu poskytnutia
povoleného prečerpania, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú

značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
„neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné
podmienky individuálne dojednané.

Podľa ustanovenia §53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v

spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

Podľa ustanovenia §54 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže
vopredvzdaťsvojichpráv,ktorémutentozákonpriznáva,alebosiinakzhoršiťsvojezmluvnépostavenie.

V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa ustanovenia §37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne,
určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.Ako vyplýva z ustanovenia §39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom
alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ustanovenia §40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú
vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

Podľa ustanovenia §451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový

prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením
z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa ustanovenia §457 Občianskeho zákonníka, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý
z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Ako vyplýva z ustanovenia §458 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa
nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo
vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada. S predmetom bezdôvodného obohatenia sa musia
vydať aj úžitky z neho, pokiaľ ten, kto obohatenie získal, nekonal dobromyseľne.

V zmysle ustanovenia §100 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto
zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

Podľa ustanovenia §107 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného

obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa,
keď k nemu došlo.

Ako vyplýva z ustanovenia §111 Občianskeho zákonníka, zmena v osobe veriteľa alebo dlžníka nemá
vplyv na plynutie premlčacej doby.

V zmysle ustanovenia §524 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez
súhlasu dlžníka postúpiť aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému. S postúpenou

pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.

16. Pohľadávka zo sporného zmluvného vzťahu bola postúpená zmluvou o postúpení na žalobcu, čo
preukazuje aj Príloha - zoznam postupovaných pohľadávok, ktoré postúpenie bolo vykonané v súlade s
príslušnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, súd je toho názoru, že je daná aktívna legitimácia

žalobcu v tomto konaní.

17. Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalobca žiada priznať plnenie zo Zmluvy
obežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu, ktorú žalovaný pôvodne uzatvoril s VÚB,
a.s., pričom išlo o zmluvu podľa §708 a nasl. ustanovení Obchodného zákonníka, resp. §269 ods. 2

Obchodného zákonníka v časti dohodnutých produktov a služieb flexiúčtu.

Žalobca odvíjal svoj nárok od dojednania povoleného prečerpania na účte, ktoré malo byť zmluve
dojednané ako nastavené plnenie pri splnení kritérií stanovených bankou (bod 4.10.1 VOP).

18. Svojím charakterom ide zároveň o spotrebiteľskú zmluvu v zmysle §52 a nasl. ustanovení
Občianskeho zákonníka, pretože poskytnutím povoleného prečerpania banka vlastne poskytuje úver
spotrebiteľovi, ktorý sa zaväzuje splácať za určitých podmienok stanovených bankou. Podľa zmluvy,
banka poskytne klientovi povolené prečerpanie až po splnení kritérií stanovených bankou. Takéto
dojednanie povoleného prečerpania prostriedkov a tým poskytnutie úveru v zmysle §497 a nasl.

ustanovení Obchodného zákonníka je neplatným dojednaním s poukazom na §39 Občianskeho
zákonníka, pretože je neurčité (§37 ods. 1 Občianskeho zákonníka).Zo zmluvy nevyplýva dohoda účastníkov o povolení prečerpania prostriedkov, ani právo na zriadenie
povoleného prečerpania a toto je poskytnuté z vôle banky až jednostranným konaním. Nie sú vzájomne
dohodnuté podstatné náležitosti zmluvy o úvere, výška úveru, výška zmluvného úroku, súvisiacich

poplatkov a podobne. Okrem toho je takéto dojednanie neplatné aj v zmysle §53 ods. 5 Občianskeho
zákonníka, keďže ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá nebola dohodnutá individuálne, pretože
všetky podmienky poskytnutého prečerpania určuje jednostranne banka bez vôle dlžníka a bez
naplnenia písomnej formy spotrebiteľskej zmluvy.

Predmetná zmluva zo 6. 8. 2008, ako aj žiadosť žalovaného zo 7. 1. 2010 sú typovou formulárovou
zmluvou vopred pripravenou právnym predchodcom žalobcu, v ktorej sú ním naformulované stanovené
zmluvné podmienky a tieto žalovaný ako spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvniť, ale mal možnosť ich len
prijať alebo neprijať.

19. Súd je teda toho názoru, že uzavretím zmluvy o bežnom účte zo dňa 6. 8. 2008 a ani následne na

základe žiadosti žalovanej o poskytnutie kontokorentného úveru zo dňa 7. 1. 2010, nedošlo k platnému
uzavretiu zmluvy o spotrebiteľskom úvere v písomnej forme. Podľa §4 ods. 1 Zákona 258/2001 Z.z.,
zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.

V zmluve neboli dohodnuté podstatné náležitosti zmluvy o úvere a to výška úveru, výška zmluvného

úroku a ďalšie náležitosti podľa §4 zákona 258/2001 Z.z.. Nejestvuje určitá a zrozumiteľná dohoda (v
zmysle písomného návrhu - oferty a jeho písomného prijatia - akceptácie žalovanou) v písomnej forme,
obsahujúca podstatné náležitosti zmluvy o úvere uvedené konkrétnymi údajmi. Žalobca nepredložil súdu
takýto dôkaz (takúto dohodu) a dokonca ani iný dôkaz, z ktorého by uvedené konkrétne náležitosti boli
zrejmé. Súd je preto toho názoru, že predmetné dojednanie o povolenom prečerpaní v rámci bežného

účtu žalovanej, je neplatné. Z neplatného právneho úkonu sa nemožno domáhať plnenia. V danej
súvislosti súd poukazuje na rovnaký názor vyslovený v obdobnej veci v rozhodnutí Krajského súdu
Trenčín sp. zn. 6Co/233/2014 zo dňa 11. 3. 2014, ako aj v napr. v rozsudku Okresného súdu Prešov
zo dňa 8. 9. 2014 sp. zn. 7C/103/2014.

Žalobca v danom prípade nepredložil žiaden dôkaz o tom, že došlo k platnému uzavretiu určitej a
zrozumiteľnej dohody v písomnej forme obsahujúcej podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom
úvere.

Keďže súd vyhodnotil plnenie z povoleného prečerpania ako plnenie z neplatného právneho úkonu,

nemôže žalobca ani v súvislosti s takýmto neplatným dojednaním uplatňovať poplatky, resp. zmluvné
úroky. Žalobcovi vznikol len nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle §451 ods. 1, 2 a §
457 Občianskeho zákonníka.

20. Podľa ustanovenia §5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, účinného od 01.05.2014,

orgánrozhodujúcionárokochzospotrebiteľskejzmluvyprihliadaajbeznávrhunanemožnosťuplatnenia
práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú
zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči
spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

Vzhľadom na uvedené je súd povinný z úradnej moci prihliadať na oslabenie nároku žalobcu voči
žalovanému ako spotrebiteľovi z dôvodu jeho premlčania. Ide o procesné ustanovenie, ktoré je súd
povinný aplikovať v čase rozhodovania o predmetnom nároku.

21. Nárok na bezdôvodné obohatenie sa podľa ustanovenia §107 ods. 1 Občianskeho zákonníka

premlčuje v dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe a najneskôr v objektívnej trojročnej premlčacej
dobe.

Pre začiatok plynutia dvojročnej subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa oprávnený
skutočne dozvedel (bez ohľadu na to, že pri vynaložení všetkého úsilia sa mohol dozvedieť skôr),

že na jeho úkor došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto na jeho úkor bezdôvodné obohatenie
získal. Pre začiatok plynutia objektívnej premlčacej doby, a to tak trojročnej, ako aj desaťročnej v
prípade úmyselného bezdôvodného obohatenia, je rozhodujúci okamih, keď k získaniu bezdôvodného
obohatenia skutočne došlo.Ako je zrejmé z predloženého prehľadu transakcií na bežnom účte, žalovaný naposledy dňa 7. 5. 2012
uskutočnil čerpanie z účtu. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobcovi vznikol v predmetnej veci iba nárok na

vydanie bezdôvodného obohatenia, pre začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby bol rozhodujúci
deň, keď sa žalobca skutočne dozvedel, že došlo na jeho úkor k bezdôvodnému obohateniu a kto
obohatenie získal. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri
roky odo dňa, keď k nemu došlo. Dvojročná subjektívna premlčacia doba však beží iba v rámci trojročnej
objektívnej premlčacej doby. V predmetnej veci došlo k poslednému bezdôvodnému obohateniu na

strane žalovaného dňa 7. 5. 2012. Trojročná objektívna premlčacia doba tak začala plynúť dňa 8. 5.
2012 a uplynula najneskôr dňa 8. 5. 2015. Keďže žalobca podal na súd žalobu až dňa 30. 6. 2016,
uplatnil nárok až po uplynutí objektívnej trojročnej premlčacej doby. Súd vzhľadom na uvedené žalobu
žalobcu v celom rozsahu zamietol.

22. V súlade s princípmi ochrany spotrebiteľa, je potrebné v prípade duplicitnej právnej úpravy rovnakých

inštitútov, na tieto vzťahy aplikovať právnu úpravu o občianskych právach a nie podnikateľské právo.
Podľa vyššie cit. §54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou
zmluvou sa nemôžu odchýliť od Občianskeho zákonníka v neprospech spotrebiteľa, pričom spotrebiteľ
sa nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné
postavenie.

Pokiaľ ide o aplikáciu všeobecnej trojročnej premlčacej doby podľa Občianskeho zákonníka a nie
štvorročnej podľa Obchodného zákonníka na daný vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy, súd považuje
za potrebné poukázať na to, že prednosť majú osobitné ustanovenia právneho poriadku, ktoré sú
súčasťou špeciálnej právnej úpravy v oblasti spotrebiteľského práva vrátane ustanovení §52 až §54

Občianskeho zákonníka. Dualistický systém záväzkového práva (dve kúpne zmluvy, dvojaká úprava
premlčania, dvojaká úprava odstúpenia od zmluvy a pod.) v našom právnom poriadku síce dlhodobo
funguje, avšak niet rozumného dôvodu na skonštatovanie, že na premlčanie v spotrebiteľsko-právnej
a teda typickej občianskoprávnej veci má dopadať právna úprava regulujúca vzťahy v zásade medzi
podnikateľmi, ak Občiansky zákonník ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má

a je pre nepodnikateľov výhodnejšia. Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa
nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred
vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie
(§ 54 ods. 1Občianskeho zákonníka). Ustanovenie §54 ods. 1 OZ je ustanovením lex specialis s
dopadom na všetky spotrebiteľské zmluvy, a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských vzťahoch

vrátane úverov. Ustanovenie §54 ods. 1 OZ preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej právnej
úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné právo
(Obchodný zákonník),ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa oproti
občianskoprávnej úprave zhoršilo. Ustanovenie §54 ods. 1 je dôsledkom transpozície čl. 8 smernice.
Smernica síce neharmonizuje dualistické právne úpravy inštitútov súkromného práva, no na druhej

strane nebráni ani regulácii, akú predstavuje ustanovenie §54 ods. 1 OZ a ktoré bráni akémukoľvek
zhoršeniu postavenia spotrebiteľa oproti Občianskemu zákonníku. Súd je toho názoru, že akékoľvek
ustanovenie zmluvy alebo jeho súčastí, ktoré je v rozpore s §54 ods. 1 OZ zhoršuje postavenie žalovanej
ako spotrebiteľa, keďže výlučnou aplikáciou Obchodného zákonníka sa prakticky vylučuje použitie ust.
Občianskeho zákonníka o premlčaní. Paušálne uprednostnenie Obchodného zákonníka by malo na

spotrebiteľov nepriaznivé následky hraničiace až s a teda aj na odložené platby v spotrebiteľských
vzťahoch vrátane úverov. Ustanovenie §54 ods. 1 OZ preto treba vykladať tak, že v prípade dualistickej
právnej úpravy inštitútov súkromného práva sa na spotrebiteľské právne vzťahy nepoužije obchodné
právo (Obchodný zákonník), ak aplikáciou konkrétnej zmluvnej podmienky by sa postavenie spotrebiteľa
oproti občianskoprávnej úprave zhoršilo. Ustanovenie písm. o) Záverečných ustanovení zmluvy o

bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu zo dňa 6. 8. 2008 v zásade nevylučuje použitie
iných právnych predpisov ako Obchodného zákonníka, keďže sa v ňom uvádza, že právne vzťahy touto
zmluvou neupravené sa riadia príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka a ďalšími všeobecne
záväznými právnymi predpismi platnými v SR.

23. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia §255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, podľa
ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.Súd žalobu žalobcu zamietol a teda žalovaný bol v konaní úspešný v celom rozsahu. Preto by mu patrila
náhrada trov konania. Tento si však trovy konania neuplatnil, žiadne trovy konania mu nevznikli. Preto
mu súd náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.