Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, November 14, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 10Co/110/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8314205548
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Marek Kohút
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8314205548.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kohúta a sudcov JUDr.
Jozefa Angeloviča a JUDr. Mareka Košča v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom
Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátskou
kanceláriou so sídlom Pajštúnska 5, 851 01 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému X. M. K.,
T.. XX.X.XXXX, H. XXX XX S. T. X. XX, X. Ľ. K., XXX XX S. T. X. XX, za účastí vedľajšieho účastníka

na strane žalovaného: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom Važecká 16, 080
05 Prešov, IČO: 42 176 778, zastúpeného JUDr. Ambrózom Motykom, advokátom, Nám. SNP 7, 091
01 Stropkov, v konaní o zaplatenie 651,51 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku
Okresného súdu Humenné č. k. 18C/110/2014-78 zo dňa 24.5.2016, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

R u š í rozsudok.

Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Humenné (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „okresný súd“)
rozhodol takto:
„Žalovaní v 1. a v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 48,26 Eur, v lehote
do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Súd žalobu v prevyšujúcej časti zamieta.

Žalobca je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane žalovaných trovy konania vo výške 248,98
eur, v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

2. V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 2.7.2012 voči
žalovaným domáhal 1.267,52 eur, spolu s vyčísleným úrokom z omeškania vo výške 46,68 eur, spolu s
úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 971,59 eur od 4.1.2012 do zaplatenia a náhrady trov
konania. Svoj nárok si uplatňoval na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.6.2011, ktorou
postupca Slovenská sporiteľňa postúpila pohľadávku voči žalovaným na žalobcu. Právny predchodca
žalobcuuzavrelsožalovanýmidňa14.9.2005Zmluvu,nazákladektorejimposkytolfinančnéprostriedky

a ktoré sa žalovaní zaviazali uhrádzať. Vzhľadom na to, že žalovaní neplnil splátky úveru riadne a včas,
čímporušilisvojupovinnosťzoZmluvy,postupcaodstúpilodZmluvyavyzvalžalovanýchkúhradedlžnej
sumy. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predstavovala sumu 1.297,52 eur, ktorá pozostávala z
istiny vo výške 1.001,59 eur, riadneho úroku 140,07 eur, úroku z omeškania 155,86 eur. Žalovaná v
2. rade uznala vyššie uvedený záväzok v Dohode o uznaní záväzku a zároveň pristúpila k záväzku.
Žalobca si v konaní uplatnil úrok z omeškania počnúc dňom 29.6.2011, t. j. dňom nasledujúcim po dni

účinnosti postúpenia pohľadávky vo výške 9 % ročne.3. Súd prvej inštancie vo veci rozhodol platobným rozkazom č. k. 18Ro/165/2012 zo dňa 28.8.2012, voči
ktorému vedľajší účastník na strane žalovaného - Združenie na ochranu občana spotrebiteľa - HOOS,
podalo odpor listom doručeným súdu prvej inštancie dňa 18.9.2012, ktorým zároveň oznámilo vstup do

konania.

4.Uznesenímsp.zn.18C/394/2013zodňa25.3.2014súdprvejinštanciekonanieohľadomsumy616,01
eur a ohľadom sumy 46,68 eur, vrátane príslušenstva zastavil a žalobu ohľadom sumy 651,51 eur s
príslušenstvom vylúčil na samostatné konanie, ktoré bolo vedené pod sp. zn. 18C/110/2014. Dôvodom

zastavenia konania v časti bolo čiastočné späťvzatie žaloby zo strany žalobcu.

5. Súd prvej inštancie aplikujúc ustanovenia § 497 ods. 1, § 499, § 502 ods. 1, všetko Obchodného
zákonníka, § 52 ods. 1, 2, 3, § 53 ods. 1, 4, § 54 ods. 2, všetko Občianskeho zákonníka, poukazujúc
na Smernicu Rady č. 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách a
§ 2 písm. a), b), c), § 3 ods. 1, 2, § 6 ods. 2, všetko zákona číslo 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských

úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o slovenskej obchodnej
inšpekcii, ako aj na ustanovenia § 100 ods. 1, § 110 ods. 1, § 558, § 521 a § 533, všetko Občianskeho
zákonníka mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že žalovaný v 1. rade a právny predchodca
žalobcu uzavreli dňa 14.9.2005, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytoval žalovanému
v 1. rade úver vo výške 892,91 eur, ktorý sa zaviazal platiť v mesačných splátkach po 24,13 eur,

pričom dátum prvej splátky bol dňa 10.10.2005 a dátum poslednej úhrady dňa 10.9.2010. Na základe
zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.6.2011 mal súd prvej inštancie za preukázané, že pohľadávka
Slovenskej sporiteľne, a.s. voči žalovanému v 1. rade bola postúpená na žalobcu, ako aj to, že dňa
10.12.2011 bola uzavretá Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku medzi žalobcom
a žalovanou v 2. rade, ktorej predmetom bolo uznanie pohľadávky vo výške 1.001,59 eur a náklady na

inkasné konanie vo výške 150,- eur. Predmetom dohody bolo zároveň pristúpenie žalovanej v 2. rade k
záväzku žalovaného v 1. rade podľa § 533 a nasl. Občianskeho zákonníka.

6. Súd prvej inštancie Zmluvu o splátkovom úvere zo dňa 14.9.2005 posúdil ako spotrebiteľskú zmluvu,
kde žalovaný v 1. rade je v pozícii spotrebiteľa a keďže žalovaná v 2. rade pristúpila k záväzku a

podpísala Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznanie záväzku bezprostredne nadväzujúcu na
spotrebiteľskú zmluvu, je potrebné podľa okresného súdu, aj na právny úkon uznania dlhu aplikovať
ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, a teda aj žalovaná v 2. rade vystupuje v pozícii spotrebiteľa.

7. Dohodu o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku je podľa súdu prvej inštancie potrebné

hodnotiť ako nekalú obchodnú praktiku, pretože boli naplnené zákonné znaky tohto zákonného inštitútu,
a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane dodávateľa, ako aj potenciálne riziko, že takéto konanie
naruší správanie spotrebiteľa. Zároveň mal súd prvej inštancie za to, že Dohoda o uzavretí splátkového
kalendára a uznaní záväzku je neplatná a nemôže spôsobiť právne následky riadneho uznania dlhu, a
to aj vo vzťahu, čo sa to týka premlčania žalovanej pohľadávky.

8. Poukazujúc na ustanovenia § 5b zákona č. 250/2001 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona
Slovenskej národnej rady číslo 372/1990 Zb. o priestupkoch, ako aj na § 107 ods. 1, 2 a § 103
Občianskeho zákonníka, súd prvej inštancie uviedol, že v zmysle vyššie citovaného ustanovenia 5b ex
offo prihliadol aj bez návrhu na oslabenie nároku žalobcu, vrátane jeho premlčania. V tomto prípade

pri posudzovaní premlčania súd postupoval podľa ustanovení Občianskeho zákonníka, kde je upravená
2-ročná premlčacia doba pre prípady bezdôvodného obohatenia, a to v zmysle zásady, že je to na
prospech spotrebiteľa, pretože v Obchodnom zákonníku je upravená premlčacia doba 4-ročná (§ 54
ods. 2 Občianskeho zákonníka).

9. Súd prvej inštancie ex offo prihliadol na premlčanie splátok, ktoré si uplatnil žalobca, a to splátok
splatných pred 10.9.2012, a keďže žaloba bola na súde podaná dňa 2.7.2012, teda po uplynutí 2-ročnej
premlčacej lehoty, súd v tejto časti žalobu zamietol a priznal žalobcovi sumu 48,26 eur, ktorá predstavuje
2 nepremlčané splátky dňa 11.8.2010 a 11.9.2010. Dátum splatnosti uvedenej zmluvy bol dňa 10.9.2010,
akotovyplývazpredloženejPrílohyč.1kZmluveopostúpenípohľadávok.Akouvádzažalobcavžalobe,

pôvodný veriteľ - Slovenská sporiteľňa, a.s. zo zmluvy odstúpila. Z uvedeného teda podľa okresného
súdu je zrejmé, že 2-ročná premlčacia doba v zmysle § 107 ods. 1, 2 OZ márne uplynula dňa 10.9.2012
a keď bola žaloba podaná na súd dňa 2.7.2012, súd prihliadol na premlčanie jednotlivých splátok.10. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p., keď žalovaní mali v konaní
úspech v časti o zaplatenie 1.219,26 eur s príslušenstvom a neúspech v nepatrnej časti o zaplatene
48,26 eur, preto majú právo na náhradu trov konania. Vzhľadom na to, že žalovaným preukázateľne

žiadne trovy nevznikli, a ani si ich neuplatnili, súd im náhradu trov konania nepriznal.

11. Vedľajší účastník svoje procesné postavenie odvodzuje od procesného postavenia účastníka, na
strane ktorého vystupuje, keď trovy vedľajšieho účastníka predstavujú trovy právneho zastúpenia vo
výške 248,98 eur za 3 úkony právnej pomoci á 61,41 eur plus 1x režijný paušál 7,63 eur a 2x 7,81 eur,

všetko navýšené o 20 % DPH.

12. Proti tomuto rozsudku, a to proti výroku, ktorým žalobu zamietol, podal žalobca včas odvolanie,
v ktorom uviedol, že právne posúdenie okresného súdu, kedy okresný súd posudzoval premlčanie od
10.9.2010, kedy malo údajne dôjsť k odstúpeniu od zmluvy o splátkovom úvere, v žiadnom prípade
neobstojízistenýapreukázanýskutkovýstav,atedanemážiadnuoporuvzákone.Postupcažalovaného

v 1. rade si v zmluve dojednali plnenie v splátkach s presným stanoveným termínom splatnosti
jednotlivých splátok. Žalovaný v 1. rade sa dostal do omeškania, uvedené termíny neplnil a žalobcovi
tým vzniklo právo pristúpiť k vyhláseniu mimoriadnej splatnosti. Postupca toto právo nevyužil, pričom
konečná splatnosť bola dojednaná na 10.9.2010. Žalobca v tejto súvislosti poukázal na to, že konečná
splatnosť úveru nastala dňa 10.9.2010 a zmluva o postúpení pohľadávok, na základe ktorej došlo k

postúpeniu pohľadávky z úveru z postupcu na žalobcu, bola uzavretá dňa 28.6.2011. Z uvedeného
je podľa žalobcu zrejmé, že v čase postúpenia pohľadávky bola táto pohľadávka už v celom rozsahu
splatná - uplynutím konečnej splatnosti úveru, na ktorej sa žalovaný v 1. rade a postupca dohodli v
zmluve, a preto žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za svojvoľné a vyššie citované odôvodnenie
súdneho rozhodnutia za absolútne nerešpektujúce, v konaní preukázaný skutkový stav veci. Premlčacia

doba teda podľa žalobcu plynula pre každú splátku samostatne odo dňa splatnosti tej-ktorej splátky. Z
uvedeného dôvodu si žalobca v konaní uplatnil len nepremlčané splátky.

13. Pokiaľ ide o podanie žalobcu zo dňa 24.7.2012, v predmetnom podaní došlo podľa žalobcu len
k chybe v písaní, nakoľko postupca ku dňu 10.9.2010 od zmluvy neodstúpil. Dňa 10.9.2010 došlo

ku konečnej splatnosti úveru, pričom postupca, ako ani žalobca, žiadnym odstúpením od zmluvy
nedisponuje a takýto listinný dôkaz nebol v konaní zo strany žalobcu predložený. Predložený výpis
účtovnej knihy v uvedenom podaní nie je možné podľa žalobcu považovať za odstúpenie od zmluvy.
Citujúc ustanovenia § 344, § 349 ods. 1, § 389 ods. 1, § 394 ods. 0 a § 397, všetko Obchodného
zákonníka, z týchto zákonných ustanovení podľa žalobcu vyplýva, že pri odstúpení od úverovej zmluvy

dochádza k zániku záväzku ex nunc, pričom premlčacia doba pre práva, ktoré vznikajú v dôsledku
odstúpenia od zmluvy, plynie odo dňa, keď oprávnený od zmluvy odstúpil. V nadväznosti na uvedenú
zákonnú úpravu žalobca zastáva názor, že aj v prípade, ak by postupca od zmluvy odstúpil (čo sa v
danom prípade nestalo), nemohol by nárok žalobcu sa premlčať v 2-ročnej premlčacej dobe.

14. Citujúc Komentár k I. a II. zväzku Obchodného zákonníka, vydaného vydavateľstvom Wolters Kluwer
s.r.o., žalobca zastával názor, že okresný súd vec nesprávne právne posúdil, pričom mu vznikol nárok
na úhradu uplatnených splátok spolu s príslušným úrokom z omeškania z každej splátky odo dňa
nasledujúceho po splatnosti každej splátky, až do zaplatenia. Konečná splatnosť úveru bola dojednaná
na 10.9.2010 a žalobca si v konaní uplatnil len nepremlčané splátky úveru, teda splátky splatné od

10.7.2008 do konečnej splatnosti úveru - 10.9.2010.

15. Následne citujúc článok 1 ods. 1 Ústavy SR a Nálezy Ústavného súdu SR vo veciach PL.ÚS 16/95,
PL.ÚS 36/95 žalobca zastával názor, že aplikáciou ustanovenia § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa,
dochádza k značnému narušeniu princípu právneho štátu podľa článku 1 ods. 1 a ods. 2 Ústavy SR, k

porušeniu zákazu diskriminácie podľa článku 12 ods. 1, 2 Ústavy SR a článku 3 ods. 1 Listiny základných
práv a slobôd, k porušeniu ochrany pred svojvoľným zásahom štátneho orgánu zakotvený v článku
13 ods. 4 Ústavy, k narušeniu práva na majetok a ochranu vlastníckeho práva podľa článku 20 ods.
1 Ústavy SR, článku 11 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a článku 1Dodatkového protokolu o
ochrane ľudských práv a základných slobôd, k porušeniu práva na prístup k nezávislému a nestrannému

súdu podľa článku 46 Ústavy SR, článku 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a článku 6 ods.
1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a k porušeniu zásady rovnosti účastníkov
súdneho konania, garantovanej článkom 47 ods. 3 Ústavy SR a článkom 37 ods. 3 Listiny základných
práv a slobôd. Následne citujúc rozhodnutie Krajského súdu v Prešove zo dňa 30.9.2014 vo vecisp. zn. 9Co/64/2013, podľa ktorého z prechodného ustanovenia § 29b nevyplýva, že by sa na § 5b
vzťahovala čo aj len nepravá retroaktivita. Obdobne aj rozhodnutie toho istého súdu vo veci sp. zn.
9Co/105/2013 vzhľadom na to, že žalobca si uplatnil svoj nárok žalobou zo dňa 2.7.2012, pričom

predmetné ustanovenie § 5b Zákona o ochrane spotrebiteľa nadobudlo účinnosť dňa 10.5.2014, žalobca
nemohol súhlasiť s rozhodnutím okresného súdu a právnym posúdením veci.

16. V ďalšom žalobca vo svojom odvolaní namietal účelnosť vstupu vedľajšieho účastníka do konania a z
tohovyplývajúcuneúčelnosťvynaloženýchtrovnauplatnenie,alebobránenieprávaúčastníka,nastrane

ktorého tento vstúpil. Žalobca mal za to, že dochádza k zneužívaniu inštitútu ochrany spotrebiteľa a
právnej úpravy trov konania a v danom prípade bola namieste aplikácia ustanovenia § 150 ods. 1 O.s.p..
Osobitný subjekt - Združenie na ochranu spotrebiteľa musí byť žalobcu, sám zo svojej podstaty, schopný
poskytnúť právnu pomoc pri súdnych konaniach v spotrebiteľských veciach. Žalobca mal za to, že pri
osobitných subjektoch konania bolo úmyslom zákonodarcu umožniť kvalifikovanú ochranu spotrebiteľa
priamo na tento účel zriadeným subjektom, ktoré budú spôsobilé poskytnúť spotrebiteľovi kvalifikovanú

pomoc a ktoré budú v danej oblasti aj materiálne a personálne vybavené, a odborne kompetentné.

17.Nazákladeuvedenéhonavrholžalobcavrámcisvojhoodvolaciehopetitu,abyodvolacísúdrozsudok
v napadnutom výroku preskúmal a v zmysle ustanovenia § 388 Civilného a sporového poriadku ho
zmenil tak, že vyhovie žalobe, resp. v zmysle ustanovenia § 379 ods. 1 Civilného sporového poriadku ho

zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si žalobca uplatnil
náhradu trov odvolacieho konania.

18. Žalovaný v 1. rade, žalovaná v 2. rade, ani vedľajší účastník na ich strane, sa k podanému odvolaniu
žalobcu nevyjadrili.

19. Odvolací súd v zmysle § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), prejednal
vec podľa Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Podľa tohto ustanovenia, právne účinky
úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.
Civilný sporový poriadok nadobudol účinnosť 1.7.2016 a napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie

bolo vydané pred týmto dátumom. Zároveň boli strany sporu poučené o možnosti podať opravný
prostriedok v súlade s vtedy platnou procesnou normou - Občianskym súdnym poriadkom. V prípade
žalobcu ide teda o právo na prejednanie odvolania, ktoré mu vzniklo podľa doterajších právnych
predpisov, a teda z hľadiska princípu legitímneho očakávania, i právnej istoty, je treba jeho odvolanie
prejednať podľa právnej úpravy účinnej v čase, kedy toto bolo podané. V podmienkach právneho a

demokratického štátu majú právne normy pôsobiť zásadne do budúcnosti. Princíp právnej istoty je
nepochybneneoddeliteľnousúčasťouprincípovprávnehoštátuzaručenéhovčlánku1ods.1ÚstavySR.
Súčasťou princípu právnej istoty a ochrany dôvery občanov v právny poriadok, je aj zákaz retroaktivity,
t. j. zákaz spätného pôsobenia právnych predpisov. Pokiaľ niekto konal a postupoval na základe
dôvery v platný a účinný právny predpis, nemôže byť vo svojej dôvere k nemu sklamaný spätným

pôsobením právneho predpisu, alebo niektorého jeho ustanovenia. Neskorší právny predpis nemôže
ukladať povinnosti, resp. meniť právny status subjektu práva spätným pôsobením právneho predpisu,
ktorý v čase jeho konania neexistoval a ktorého právnu úpravu nemohol poznať. Subjekt práva už
nemôže ovplyvniť svoje práva a právne postavenie nadobudnuté v minulosti.

20. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“), príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10
O.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie žalobcu (§ 201, § 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý
rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 1 v spojení s
§ 214 ods. 2 O.s.p. v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáhal jej preskúmania a po zistení, že toto
odvolanie spĺňa náležitosti v zmysle § 205 a nasl. O.s.p., dospel k záveru, že pre jeho vydanie nemal

prvoinštančný súd splnené podmienky konania. Preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa §
221 ods. 1 písm. d) zrušil z dôvodu, že.v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo.

21. Z obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie ešte pred vylúčením veci na samostatné
konanie, rozhodol o celom uplatnenom nároku žalobcu platobným rozkazom č. k. 18Ro/165/2012-35 zo

dňa 28.8.2012, t. j. rozhodol aj o nároku, ktorý bol vylúčený na samostatné konanie a ktorý je predmetom
odvolaciehoprieskumu.Vočitomutoplatobnémurozkazupodalvedľajšíúčastník-Združenienaochranu
občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42 176 778, v rámci svojho oznámenia o vstupe do konania, odpor,
ktorý súd prvej inštancie uznesením č. k. 18Ro/165/2012-54 zo dňa 8.1.2013 odmietol. Na odvolanievedľajšieho účastníka súd prvej inštancie uznesením č. k. 18Ro/165/2012-107 zo dňa 22.8.2013
tomuto odvolaniu vedľajšieho účastníka vystupujúceho na strane žalovaných, vyhovel a zrušil uznesenie
tamojšieho súdu zo dňa 8.1.2013 č. k. 18Ro/165/2012-54.

22. Odvolací súd skôr, ako pristúpil k samotnému odvolaciemu prieskumu, skúmal, či tento opravný
prostriedok Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, ako vedľajšieho účastníka na strane
žalovaných, smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému ho zákon pripúšťa, a dospel zhodne s ústavnou
judikatúrou v tejto veci k záveru, že odvolanie Združenia na ochranu občana spotrebiteľa HOOS ako

vedľajšiehoúčastníkanastranežalovanýchvočiuzneseniu,ktorýmodmietoljehoodporvočiplatobnému
rozkazu, nie je prípustné, t. j. platobný rozkaz z dôvodu, že žiadna zo strán sporu voči nemu nepodala
odpor, nadobudol právoplatnosť a ako taký zakladá prekážku rozhodnutej veci (res iudicata) vo vzťahu
k napádanému rozsudku, voči ktorému bolo žalobcom podané odvolanie, a to z nasledujúcich dôvodov:

23. Ako vedľajší účastník sa mohol podľa vtedy platnej procesnej normy - O.s.p. popri navrhovateľovi,

alebo odporcovi, zúčastniť konania ten, kto má právny záujem na jeho výsledku, pokiaľ nejde o konanie
o rozvod, neplatnosť manželstva, alebo určenie, či tu manželstvo je alebo nie je (§ 93 ods. 1 O.s.p.). Ako
vedľajší účastník sa môže popri navrhovateľovi, alebo odporcovi, zúčastniť konania aj právnická osoba,
ktorej predmetom činnosti je ochrana práv podľa osobitného predpisu (§ 93 ods. 2 O.s.p.). Do konania
vstupuje buď z vlastného podnetu, alebo na výzvu niektorého z účastníkov urobenú prostredníctvom

súdu. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhodne len na návrh (§ 93 ods. 3 O.s.p.). V konaní
má vedľajší účastník rovnaké práva a povinnosti, ako účastník. Koná však iba sám za seba. Ak jeho
úkony odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po uvážení všetkých
okolností (§ 93 ods. 4 O.s.p.).

24. Vedľajší účastník nielen podľa krajského súdu, ale aj podľa Najvyššieho súdu SR (viď napr. uzn.
6Cdo/207/2011), je osoba odlišná od účastníka samotného, ktorá sa zúčastňuje konania z dôvodu, že
chce pomôcť zvíťaziť v spore niektorému z účastníkov. Zmyslom vedľajšieho účastníctva je pomoc
v spore niektorému z účastníkov. Vedľajší účastník je motivovaný víťazstvom v spore toho účastníka,
ku ktorému pristúpil. Táto motivácia je daná buď právnym záujmom vedľajšieho účastníka na takomto

výsledku konania, o ktorý ide spravidla vtedy, ak rozhodnutím bude vo svojich dôsledkoch dotknuté jeho
právne postavenie vyplývajúce z hmotného práva, alebo je v zmysle § 93 ods. 2 O.s.p. daná predmetom
jeho činnosti, ktorým je ochrana podľa osobitného predpisu.

25.Zvyššiecitovanéhoustanovenia§93ods.3O.s.p.možnovyvodiť,žetretiaosobasastanevedľajším

účastníkom v okamihu, keď dôjde súdu jeho oznámenie, že vstupuje do konania na strane niektorého
z účastníkov. Takto bolo aj v prejednávanej veci, keď vedľajší účastník spolu s podaným odporom
oznámil, že vstupuje do konania. To však neznamená, že tieto účinky nastávajú vždy v každom konaní,
resp. v každom štádiu konania. Vzhľadom na vyššie uvedený zmysel vedľajšieho účastníctva (pomoc
zvíťaziť v spore niektorému z účastníkov), treba ustanovenie § 93 ods. 3 O.s.p., pokiaľ ide o vznik

účinkov vedľajšieho účastníctva, vykladať tak, že účinky vzniku vedľajšieho účastníctva môžu nastať len
v takom konaní, v ktorom sa môže naplniť jeho obsah a účel. Takýmto konaním môže byť zásadne len
sporové konanie. To však neplatí napr. pre také štádium sporového konania, v ktorom súd rozhoduje v
tzv. skrátenom (rozkaznom) konaní tak, ako tomu bolo aj v prejednávanej veci, ktorého výsledkom bol
platobný rozkaz č. k. 18Ro/165/2012-35 zo dňa 28.8.2012.

26. Skrátené konanie v porovnaní s obvyklým priebehom reálneho sporového konania vykazuje výrazné
odlišnosti, keďže sa realizuje bez nariadenia pojednávania a bez vykonania dokazovania. Akcentovaná
je tu rýchlosť a hospodárnosť konania a vo vzťahu k žalovaným zásada „bdelým patrí právo“ a pokiaľ
žalovaní v tomto štádiu konania nevyvíjajú žiadnu procesnú aktivitu, a teda žalovaní v tomto štádiu

konania neuplatnili svoje procesné práva, tak, ako tomu bolo aj v prejednávanej veci, keď žiadny z oboch
žalovaných nepodal voči vydanému platobnému rozkazu odpor, nemôže tak procesne účinne urobiť
ani subjekt, ktorý oznámi súdu, že vstupuje do konania na strane žalovaných ako vedľajší účastník.
Nemôže sa teda naplniť zmysel vedľajšieho účastníctva, ktorým je „pomoc v spore“. Takáto pomoc sa
môže najskôr prejaviť, až keď bude proti platobnému rozkazu podaný odpor (porovnaj Občansky soudní

řád, Komentář I. díl, Panorama Praha 1985, strana 421).27. Z takéhoto chápania skráteného konania vychádza i právo EÚ, a to Nariadenie európskeho
Parlamentu a Rady (ES) č. 1896/2006 zo dňa 12.12.2006, ktorým sa zavádza konanie o európskom
platobnom rozkaze.

28. Konanie aj podľa judikatúry Najvyššieho súdu SR, ako aj podľa rozhodnutí krajských súdov
(Krajského súdu v Nitre sp. zn. 8Co/267/2012, Krajského súdu v Trnave sp. zn. 9Co/30/2013, Krajského
súdu v Prešove sp. zn. 12Co/56/2012) nadobudne povahu sporového konania vo vlastnom zmysle slova
ažpodanímodôvodnenéhoodporužalovaným,vdôsledkučohosaplatobnýrozkazzrušujeasúdnariadi

pojednávanie. Takúto podmienku možno považovať za splnenú už jednoduchým vyjadrením nesúhlasu
s povinnosťou uloženou platobným rozkazom, a až po takomto jednoduchom a účinnom procesnom
úkone žalovaného, ktorý urobí uplatnený nárok sporným (odporuje mu), môže byť naplnený zmysel
a obsah vedľajšieho účastníctva pomáhať v konaní hlavnému účastníkovi a podporovať ho s cieľom
prispieť k ochrane jeho práv.

29. Z vyššie uvedeného možno vyvodiť, že oznámením tretieho subjektu, že vstupuje do konania ako
vedľajší účastník na strane žalovaného v štádiu skráteného (rozkazného) konania, nenastávajú účinky
vzniku vedľajšieho účastníctva tohto subjektu. Vylučuje to zmysel a účel inštitútu vedľajšieho účastníctva
v spojení so zmyslom a účelom inštitútu skráteného konania. Neprichádza preto do úvahy podanie
odporu proti platobnému rozkazu takýmto subjektom.

30. Pripustenie vzniku vedľajšieho účastníctva na strane žalovaného už v skrátenom konaní by vyvolalo
viaceré právne otázky, napr. otázku, či sa aj vedľajšiemu účastníkovi má doručiť platobný rozkaz do
vlastných rúk bez možnosti náhradného doručovania, či sa mu vôbec má doručiť platobný rozkaz, ak
oznámil vstup do konania až po jeho vydaní (vzhľadom na zásadu vyplývajúcu z § 154 ods. 1 O.s.p., v

zmysle ktorej je pre rozhodnutie súdu rozhodný stav v čase vyhlásenia, či vydania rozhodnutia), či má
právo podať odpor, ak ustanovenie § 174 ods. 2 výslovne priznáva právo podať odpor len odporcovi,
odkedy mu plynie lehota na podanie odporu, či ním podaný odpor má rovnaké účinky, ako odpor podaný
odporcom, t. j. zrušenie platobného rozkazu v zmysle § 174 ods. 2 prvá veta O.s.p.. Odpoveď na tieto
otázky by presiahla rámec prípustného sudcovského uzatvárania práva.

31. Realizáciou ochrany spotrebiteľa zaručenej právom EÚ, je v skrátenom konaní ustanovenie § 172
ods. 9 O.s.p., podľa ktorého, ak sa uplatňuje právo na zaplatenie peňažnej sumy zo spotrebiteľskej
zmluvy a odporcom je spotrebiteľ, súd nevydá platobný rozkaz, ak zmluva obsahuje neprijateľné
podmienky.

32. V prípade nerešpektovania tohto zákazu tak, ako tomu bolo aj v prejednávanej veci, keď
súd v spotrebiteľskej veci, v ktorej meritórnym rozhodnutím - napádaným rozsudkom konštatoval
neprijateľnosť zmluvných podmienok, nemožno podľa odvolacieho súdu, riešiť neprípustným (princípu
deľbymociodporujúcim)vytváranímnovýchprocesnýchpravidielmeniacichzmyselinštitútuvedľajšieho

účastníctva, spočívajúcich v tom, tak ako tomu bolo v prejednávanej veci, keď súd svojim uznesením
sp. zn. 18Ro/165/2012-107 zo dňa 22.8.2013 tým, že zrušil predchádzajúce uznesenie o odmietnutí
odporu podaného vedľajším účastníkom, pripustil možnosť, aby vedľajší účastník podával odpor voči
vydanému platobnému rozkazu.

33. Ak teda v predmetnej veci Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS podaním doručeným
súdu prvej inštancie dňa 18.9.2012 oznámilo, že vstupuje do konania ako vedľajší účastník na
strane žalovaných, nenastali urobením tohto úkonu účinky vzniku jeho vedľajšieho účastníctva, a už
len z tohto dôvodu nebol tento subjekt oprávnený podať odpor proti platobnému rozkazu. Preto je
potrebné neprihliadať na uznesenie súdu prvej inštancie, ktorým došlo k zrušeniu uznesenia zo dňa

8.1.2013, na základe ktorého súd prvej inštancie odmietol odpor tohto vedľajšieho účastníka ako podaný
neoprávnenou osobou, nakoľko v prípade, ak by napriek vyššie uvedenému mal byť tretí subjekt
považovaný za vedľajšieho účastníka na strane žalovaných už v štádiu skráteného konania, nebol by
oprávnenou osobou na podanie odporu proti platobnému rozkazu. Právo podať odpor proti platobnému
rozkazu, t. j. právo robiť uplatnený nárok sporným, mal v zmysle § 174 ods. 2 O.s.p. výslovne len odporca

(žalovaný). Ide o významné dispozičné oprávnenie žalovaného napĺňajúce jednu zo základných zásad
občianskeho súdneho konania (zásadu dispozičnú). Iba žalovaný rozhoduje o tom, či podaním odporu
odstráni platobný rozkaz, ako formu vo veci samej a bude pokračovať v konaní podľa prejednacej zásady
a zásady kontradiktórnosti. Pokiaľ by sa priznalo právo podať odpor aj vedľajšiemu účastníkovi na stranežalovaného, došlo by tým k popretiu tohto dispozičného práva žalovaného. Na rozdiel od odvolania
(majúceho suspenzívne a devolutívne účinky), má totiž podanie odporu okamžité a nezvrátiteľné
účinky - zrušuje sa ním platobný rozkaz (§ 174 ods. 2 veta prvá O.s.p.). V prípade podania odporu

vedľajším účastníkom, ak by sa mu priznalo takéto právo, by sa zisťovanie stanoviska žalovanému
stalo bezpredmetné. Žalovaný by totiž účinky podaného odporu nemohol zvrátiť a v dôsledku toho
by sa stalo nepoužiteľným aj ustanovenie § 93 ods. 4, tretia veta O.s.p., v zmysle ktorého, ak úkony
vedľajšieho účastníka odporujú úkonom účastníka, ktorého v konaní podporuje, posúdi ich súd po
uvážení všetkých okolností. Súd by už nemal priestor na žiadnu úvahu. V dôsledku toho právna úprava,

ako aj závery súdnej praxe týkajúce sa možnosti podania odvolania vedľajším účastníkom a riešenie
prípadnej kolízie medzi ním a hlavným účastníkom v súvislosti s týmto opravným prostriedkom, sú pre
analogické posudzovanie odporu podaným vedľajším účastníkom, nepoužiteľné.

34. Uvedený výklad odvolacieho súdu sa neprieči rozhodovacej praxe odvolacích, ani Najvyššieho súdu
SR, pričom Združenie na ochranu práva spotrebiteľa HOOS prezentované rozhodnutia v rámci jeho

odvolania voči uzneseniu o odmietnutí jeho odporu, riešia procesné postavenie vedľajšieho účastníka
v iných štádiách sporového konania (v štádiu odvolacieho konania), pričom ako už bolo uvedené, sú v
skrátenom konaní nepoužiteľné.

35. Vzhľadom na uvedené preto, ako už uviedol odvolací súd vyššie, je treba na ním podaný odpor

voči vydanému platobnému rozkazu č. k. 18Ro/165/2012-35 zo dňa 28.8.2012 prihliadať ako na
podaný neoprávnenou osobou s tým, že nenastali účinky spojené s podaním odporu, a to, že v zmysle
ustanovenia § 174 ods. 2 vety prvej sa platobný rozkaz v plnom rozsahu zruší a nakoľko žiadny zo
žalovaných ktorým bol tento platobný rozkaz doručený do vlastných rúk, nepodal voči nemu odpor,
nadobudol tento platobný rozkaz právoplatnosť a stal sa vykonateľným.

36. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd
konanie zastaví (predtým § 104 ods. 1 prvá veta O.s.p.).

37. Podľa § 230 CSP, ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova

(predtým § 159 ods. 3 O.s.p.).

38. Účelom inštitútu právoplatnosti je zabezpečenie právnej istoty a poskytnutie ochrany v konaní
preukázaným (zisteným) právam. Tento ochranný účinok právoplatnosti sa prejavuje v tom, že úspešný
navrhovateľ je právoplatným rozhodnutím chránený pred novou žalobou vznesenou odporcom, ktorou

by bol popieraný jeho súdom určený nárok a naopak neúspešný účastník je chránený proti úspešnému,
a to predovšetkým vtedy, ak by tento opätovne podal žalobu o rovnakom plnení (ne bis in idem).
Účel právoplatnosti nie je v rozpore s účelom občianskeho súdneho konania, ktorým je zabezpečenie
spravodlivej ochrany práva a oprávnených záujmov účastníkov konania. Bez stanovenia určitej hranice,
ktorá znamená konečnosť a trvalosť poznania, resp. hodnotenia a tým aj konečnosť a trvalosť

riešenia právneho konfliktu, teda bez inštitútu právoplatnosti poskytnutia ochrany porušenému, či
ohrozenému právu, nebolo pojmovo možné. Ako vyplýva z uvedeného, právoplatnosť predpokladá
existenciu spravodlivého súdneho konania a slúži k naplneniu jeho cieľa. Porušenie základného práva
na spravodlivý proces môže s prihliadnutím na konkrétne okolnosti prípadu, znamenať neuplatnenie
prekážky res iudicata a z dôvodu nedostatku materiálnej právoplatnosti, inak formálne právoplatného

rozsudku.

39. Právoplatným platobným rozkazom z dôvodu, že podaný odpor voči nemu vedľajším účastníkom
je neúčinný, boli obaja žalovaní zaviazaní na peňažné plnenie v rozsahu tak, ako to žiadal žalobca v
podanom návrhu a tento platobný rozkaz pre adresátov účinkov záväznosti tohto rozhodnutia, zakladá

prekážku právoplatne rozhodnutej veci podľa § 230 CSP (predtým § 159 ods. 3 O.s.p.), a takéto
rozhodnutie po uplynutí patričnej lehoty je exekučným titulom. Účinky tohto právoplatného rozhodnutia
savzťahujúnaúčastníkovkonania,vktorombolovydané,jehovýrokjetiežzáväznýpresúdyainéštátne
orgány, a to aj vtedy, ak súd prvej inštancie časť nároku, o ktorom bolo rozhodnuté pôvodne platobným
rozkazom, vylúčil na samostatné konanie a rozhodol o ňom rozsudkom, voči ktorému bolo podané

odvolanie. Strany sporu, ktoré boli účastníkom konania, v ktorom bol vydaný právoplatný platobný
rozkaz, ukladajúci žalovaným platobnú povinnosť, sú týmto rozhodnutím (jeho výrokom) viazané a preto
súd nemôže v inom súdnom konaní rozhodnúť o tomto nároku, alebo len o jeho časti, ktorý už bol raz
priznaný právoplatným rozhodnutím - platobným rozkazom.40. Poukazujúc na uvedené preto odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov prekážky res iudicata
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil ako celok, a to nielen v jeho napadnutej zamietavej

časti, keď aj podľa súčasne platnej procesnej normy, konkrétne ustanovenia § 380 ods. 2 CSP, na vady,
ktoré sa týkajú procesných podmienok, prihliadne odvolací súd, aj keď neboli v odvolacích dôvodoch
uplatnené bez zastavenia konania, resp. bez vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie,
nakoľko v tej istej veci (pred vylúčením na samostatné konanie), už bolo právoplatne rozhodnuté,
a len nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie došlo k vylúčeniu časti nároku na

samostatné konanie, aj keď o tomto nároku už bolo právoplatne rozhodnuté. Vzhľadom na vyššie
uvedené je potrebné na všetky nasledujúce rozhodnutia po vydanom platobnom rozkaze sp. zn.
18Ro/165/2012-35 zo dňa 28.8.2012 nielen v tomto konaní, ale aj v konaniach vedených pred vylúčením
veci (18C/394/2013) a po vylúčení veci na samostatné konanie (18C/110/2014) nahliadať ako na nulitné
(paakty), nezakladajúce žiadne práva a povinností strán sporu.

41. Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania súd nepriznal s použitím ustanovenia §
150 O.s.p., nakoľko žiadna z nich svojím konaním nezapríčinila, že rozhodnutie, ktoré bolo predmetom
odvolacieho prieskumu, muselo byť z dôvodu, že neboli splnené podmienky konania, v ktorom bolo
vydané, zrušené ako celok, keď žiadna zo strán sporu nezadala príčinu na toto konanie z dôvodu, že
tak, ako to uviedol odvolací súd vyššie, o tomto nároku bolo rozhodnuté platobným rozkazom, ktorým

došlo k rozhodnutiu aj o trovách konania.

42. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zák. č.
757/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).