Rozsudok ,
Potvrdené Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 9. marec 2017

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 2T/39/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8714010539
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Kurian

ECLI: ECLI:SK:OSPP:2017:8714010539.15

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad, samosudcom JUDr. Jozefom Kurianom, na hlavnom pojednávaní konanom dňa

9. marca 2017 v Poprade takto

r o z h o d o l :

Podľa § 285 písm. b) Trestného poriadku obžalovaného H. Z., nar. XX.XX.XXXX R. P., trvale bytom T.,
okres Poprad, t. č. vo väzbe v inej trestnej veci v ÚVV a ÚVTOS Prešov,

o s l o b o dz u j e

spod obžaloby okresného prokurátora Okresnej prokuratúry v Poprade pod č. 2 Pv 524/14 zo dňa

4.11.2014, pre skutok právne kvalifikovaný ako prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, ods. 2 Trestného
zákona v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tak, že

po vzájomnej dohode s D. A. prevzal D. A. dňa 9.1.2013 v Poprade od E. P. finančné prostriedky vo
výške 2.500 eur a H. Z. finančné prostriedky vo výške 2.000 eur, následne dňa 10.1.2013 v Novej Lesnej
prevzal D. A. spoločne s H. Z. od E. P. finančné prostriedky vo výške 450 eur, pričom takto získané
finančné prostriedky mali obžalovaní použiť na vysporiadanie predchádzajúcich finančných záväzkov

E. P., ktorý je synom E. P. a na sprostredkovanie poskytnutia hypotéky pre E. P., avšak poskytnuté
finančné prostriedky nepoužili na stanovený účel, tieto prevzali len pod zámienkou vybavenia hypotéky
a vysporiadania záväzkov E. P., aj keď žiadne záväzky E. P. nemali v úmysle vysporiadať a taktiež
nemali v úmysle vybaviť hypotéku pre E. P., čo v konečnom dôsledku ani neurobili, čím takto E. P., nar.
X.XX.XXXX, bytom J.Á. XXX, F. A. uviedli do omylu a spôsobili jej škodu vo výške 4.950 eur,

p r e t o , ž e

skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Trestného poriadku o d k a z u j e poškodenú E. P., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom
J. XXX, F. A. s nárokom na náhradu škody na civilné konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Súd vykonaným dokazovaním na hlavných pojednávaniach a vyhodnotením vykonaných dôkazov
obžalovaného spod obžaloby Okresnej prokuratúry v Poprade č. 2 Pv 524/14 oslobodil.

Obžalovaný H. Z. na hlavnom pojednávaní v zmysle § 257 ods. 1 Trestného poriadku urobil vyhlásenie,
že zo skutku, ktorý mu je kladený za vinu sa necíti byť vinný.
Poškodenú P. poznal prostredníctvom pána P.. Keďže potreboval požičať nejaké finančné prostriedky,
tak sa pýtal P., kto by mu mohol požičať, načo mu ten uviedol, že poškodená by mu mohla požičať sumu2.000 eur. Stretnutie s poškodenou za týmto účelom vybavil pán P., kde sa stretli pri Aquacity v Poprade
všetci traja. Prítomnej poškodenej vysvetlil, že potrebuje požičať sumu 2.000 eur formou pôžičky, s čím
súhlasila. Opäť sa stretli na tom istom mieste o 2 alebo 3 dni, kde ona doniesla požadovanú sumu.

Prítomný bol aj pán P.. Pôžička mu bola poskytnutá bez písomnej formy. Zároveň dohodli splácanie, a to
mesačne po 100 alebo 200 eur, podľa jeho možností. K poskytnutiu tejto pôžičky došlo v januári 2013.
Poškodenej splatil prostredníctvom P. sumu 1.200 eur a 800 eur dohodou u notára, ktorá bola spísaná
dňa 15.7.2013, kde zároveň aj prostredníctvom notára túto sumu vrátil, takže mal poskytnutú pôžičku
2.000 eur splatenú. Súvislosti týkajúce sa poskytnutia pôžičky 2.000 eur spočívajúce s vybavovaním

oddlženia syna poškodenej si nevie vysvetliť prečo takúto možnosť poškodená uviedla.

Svedkyňa - poškodená E. P. na hlavnom pojednávaní uviedla, že s obžalovaným sa stretla v januári
2013 na Kolibe pri Aquacity v Poprade. Stretnutie sprostredkoval pán P.. Stretnutie malo byť za účelom
vybavenia oddlženia jej syna E.. Obžalovaný mal vybaviť exekútora, aby exekúcia vo vzťahu k synovi
bola zastavená a pán A. mal vybaviť úver na splatenie dlhu syna. Následne bola v Primabanke, kde jej

poskytli úver 5.000 eur. A. žiadal z tejto sumy 2.500 eur. Obžalovaný uviedol, že jemu treba sumu 2.000
eur, ktoré mu dala. Následne ešte A. prišiel za ňou po ďalšie peniaze, že ešte potrebuje 500 eur, čo
mu aj dala. On si potom ešte na základe jej kartičky vybral ešte 250 eur. K vybaveniu oddlženia syna
však nedošlo, preto pýtala vrátiť peniaze od Z. aj od A.. Obžalovaný jej platil náklady spojené s užívaním
bytu, čo predstavovalo sumu 1.200 eur a potom jej vyplatil u notára sumu 800 eur. Obžalovanému, aj

A. ona poskytla uvedené sumy, kde bol prítomný aj P., ale on nevidel ako im dávala peniaze. Tieto im
poskytla samostatne. Pokiaľ ide o P., ten sa poznal s jej synom, ktorý zase poznal A. a obžalovaného. A.
mal vybaviť úver, ale nevybavil nič a vrátil jej zhruba 1.000 eur v splátkach po 100 eur, 150 eur, niekedy
200 eur. Pokiaľ ide o obžalovaného, s tým je vysporiadaná, celá suma 2.000 eur jej bola vrátená. K
existencii exekúcií svojho syna sa nevedela vyjadriť, ale A. ju ubezpečil, že on v banke úver pre potreby

vysporiadania exekúcie pre jej syna porieši.

Svedok J. T. na hlavnom pojednávaní uviedol, že poškodenú P. pozná, je jej zať. K záležitostiam
súvisiacim s exekučným konaním týkajúcich sa obžalovaného uviedol, že on počul iba o pánovi A. a o
nejakých finančných záležitostiach medzi poškodenou a ním. Pokiaľ ide o uhradenie záväzkov E. P., tak

ho oslovil v tom smere pán A., obžalovaný nie. Mal vedomosť o tom, že pán A. mal vyrovnať exekúciu
vedenú proti E. P.. Vie, že išlo približne o sumu 4.000 eur, potom mal vybaviť úver, z ktorého by sa
vyplatili podlžnosti E. P.. Vie, že E. P. mal podlžnosti voči viacerým ľuďom.

Svedok D. A. na hlavnom pojednávaní uviedol, že k vzťahu medzi obžalovaným a poškodenou

týkajúceho sa finančných prostriedkov sa nevie vyjadriť. On mal dohodu s pani P. - poškodenou, že
jej mal vybavovať úver v peňažnom ústave, nakoľko mali v rodine niekoľko exekúcií. Keďže v rámci
exekučného konania bol zablokovaný dom zo strany jej brata a nebolo ho čím založiť, preto k poskytnutiu
úveru, ktorý mal vybaviť, nedošlo. Išlo o vecné bremeno na dom súdnym rozhodnutím na základe
žiadostijejbrata.Knejakýmfinančnýmtransakciámmedziobžalovanýmapoškodenousanevievyjadriť.

Ďalejuviedol,žebolnastretnutívKolibepriAquacityvPoprade,kdebolaprítomnáajpaniP.,obžalovaný
Z. a P., ale on osobne pri ich jednaní nebol prítomný. Jeho vtedy zaujímala iba záležitosť súvisiaca
s jeho vybavovaním vzťahujúcim sa na úver. Na dotaz, či má vedomosť o tom, či obžalovaný mal
vykonať nejaké úkony, ktoré by viedli k vysporiadaniu záväzkov, či už vo vzťahu k poškodenej alebo
jej synovi, k tomu sa nevedel vyjadriť, ale od vyšetrovateľa vedel, že malo ísť o nejakú pôžičku, ktorá

bola vyplatená obžalovaným poškodenej. On osobne s obžalovaným nemal žiadnu dohodu súvisiacu
so zabezpečovaním oddlženia pani P. alebo jej syna. On riešil iba záležitosť súvisiacu s poskytnutím
úveru. Poškodená jemu nikdy neuvádzala, aby mala nejaké finančné vzťahy s obžalovaným.

Svedok E. P. na hlavnom pojednávaní uviedol, že obžalovaného Z. pozná prostredníctvom pána P. a

taktiež A. pozná prostredníctvom P.. A. mal mu vybaviť úver a vyplatiť jeho dlhy. Pri tomto jednaní bol aj
obžalovaný, ale všetko mal vybaviť hlavne A.. On osobne mal viacej exekúcií, ktoré mu ešte aj trvajú.
Má vedomosť, že mama obžalovanému vyplatila nejaké peniaze, ktorý ich mal použiť na úhradu jeho
exekúcie. Pamätá, že išlo o sumu 2.000 eur. Jeho exekúcia nebola poriešená, ani ďalšie, načo mu A.
uviedol, že sa to rieši. On potom telefonoval obžalovanému, že potrebuje peniaze, načo on im vrátil

2.000 eur - sumu 1.200 eur v splátkach a 800 eur naraz, čo bolo všetko vyplatené matke. Vie, že suma
1.200 eur bola riešená prostredníctvom P. a k vráteniu týchto peňazí došlo niekedy v septembri - októbri
2013. Ďalej uviedol, že obžalovaný, pokiaľ pamätá, mal vyplatiť exekúciu, ktorú mal v banke, išlo o 2.000
eur, avšak banka to blokovala a nemohol dostať hypotekárny úver. K splateniu finančných prostriedkovobžalovaného začalo od Veľkej noci 2013. On osobne obžalovaného nesplnomocnil ohľadom jeho
exekúcií a za ním chodil A..
K poskytnutým finančným prostriedkom jeho mamy obžalovanému vo výške 2.000 eur uviedol, že

poskytnuté finančné prostriedky mali byť použité na vysporiadanie jeho dlhov, aby mohol dostať úver z
banky. Za tým účelom sa mama stretla s obžalovaným a A.. Predovšetkým A. mal vybaviť tento úver a
všetko okolo toho. Bola dohoda, že odmena za vybavenie by bola až potom keď by dostal úver. Toto
všetko jednal väčšinou A.. On osobne prítomný nebol. Mama dostala úver 5.000 eur z Primabanky, z
ktorej sumy mala dať 2.000 eur Z. a 2.500 eur A.. Obžalovaný uhrádzal postupne v sumách 100 eur, 200

eur, 300 eur, kedy ústrižky o zaplatení dával P., ktorý ich im doniesol a potom bola naraz vyplatená suma
do výšky 2.000 eur. K úhrade celej sumy od obžalovaného došlo pred začatím trestného stíhania, asi
v októbri 2013. Osobne jemu P. uvádzal, že ústrižky o zaplatení jednotlivých splátok od obžalovaného
mali byť nejaké peniaze od obžalovaného, nejaké od A.. Obžalovaný vracal väčšinou osobne mame. V
konečnom dôsledku však on nemal dohodnuté s obžalovaným, že mu uhradí dlhy, ktoré mal, ale to bolo
povedané jeho mame, že bude vybavovať jeho dlhy. A. mal vybaviť hypotekárny úver.

Svedok E. P. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení využil svoje právo a nevypovedal, na
základe čoho bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania, z ktorej je zrejmé, že začiatkom roka
2013 zoznámil E. P. s H. Z., keďže ho pán P. požiadal o pomoc, že potrebuje vybaviť hypotéku na
vyplatenie rodinného domu. Uvedené povedal Z., ktorý mu odporučil na vybavenie tejto záležitosti D.

A.. Viacej ho táto záležitosť nezaujímala a ako postupoval A. nevie uviesť. Zároveň uviedol, že môže
potvrdiť, že v tomto období požiadal H. Z. E. P. o finančnú pôžičku v sume 2.000 eur, ktorú mu aj požičala
a ktorú jej aj Z. postupom času vrátil. Zároveň uviedol, že prostredníctvom neho jej Z. vrátil okolo 900
eur, ktoré mu dal a on ich odovzdal E. P., zvyšnú časť mal Z. vrátiť priamo pani P. u notára. Pri preberaní
peňazí medzi Z. a P. bol aj on osobne prítomný, bolo to pred Kolibou pri Aquacity v Poprade. Vie, že

A. v čase odovzdania peňazí sa nachádzal v Kolibe. To, či P. dala nejaké peniaze aj A., to nevie. O
tom, žeby P. poskytla Z., príp. A. peniaze za účelom vysporiadania záväzkov jej syna E. a na vybavenie
hypotéky, o tom nič nevedel a peniaze, ktoré dala Z. boli podľa neho pôžičkou. V ďalšom uviedol, že on
zoznámil pani P. a jej syna s A., ktorého mu odporučil Z. a popri tom Z. požiadal P. o pôžičku. On P. s Z.
nezoznámil za účelom, aby jej pomohol vybaviť hypotéku, príp. aby Z. mal splatiť nejaké záväzky za jej

syna. Za týmto účelom on P. a jej syna zoznámil práve s A.. Zároveň sa vyjadril k tvrdeniu poškodenej
E. P., že peniaze, ktoré poskytla Z. sa nejednalo o pôžičku, ale malo ísť o peniaze za účelom splatenia
záväzkov jej syna nie je pravdou, nakoľko podľa neho sa jednalo o pôžičku.

Vykonané dôkazy na hlavných pojednávaniach súvisiace s prečinom podvodu obžalovaného, ktorý

skutok mu je kladený za vinu v spolupáchateľstve podľa § 20 Trestného zákona, kde konanie H. Z.
bolo uznesením Okresného riaditeľstva PZ, odboru kriminálnej polície Poprad ČVS: ORP-786/OEK-
PP-2012zodňa7.7.2014vylúčenéztrestnejveciobochobvinených,akoajoboznámenímsaslistinnými
dôkazmi obsiahnutými v trestnom spise súd vyhodnotil tak, že obžalovaného z tohto skutku oslobodil.
Pochybnosti, ktoré vznikli pre rozhodnutie súdu týkajúce sa jednoznačného zaujatia stanoviska o vine

obžalovaného spočívajú predovšetkým v rôznych vyjadreniach súvisiacich so skutkom tak zo strany
obžalovaného, ako aj poškodenej a svedkov, a preto táto nejednoznačnosť mala za následok postup
súdu v tom, že ho z tohto skutku neuznal vinným. Obžalovaný jednoznačne uviedol, že sumu 2.000 eur
obdržal od poškodenej ako pôžičku. Na druhej strane poškodená vo svojej výpovedi uvádzala, že túto
sumu mu poskytla, aby on uhradil podlžnosti jej syna E.. Zároveň mal vybaviť exekútora, aby exekúcia

vo vzťahu k synovi bola zastavená a jeho spolupáchateľ A. mal vybaviť úver na splatenie dlhu syna,
pričom A. poskytla pre uvedené sumu 2.500 eur a A. ešte žiadal ďalej sumu 500 eur, pričom ešte z jej
karty vybral sumu 250 eur.
Z vyjadrenia obžalovaného je zrejmé, že na poskytnutú pôžičku nebola žiadna písomná forma, ale bolo
dohodnuté splácanie mesačne po 100 alebo 200 eur, podľa jeho možností. Takýmito splátkami uhradil

sumu 1.200 eur a 800 eur dohodou u notára, ktorá bola oficiálne spísaná. Tým mal poskytnutú pôžičku
v sume 2.000 eur za splatenú.
Z výpovede svedka T., ktorý je zaťom poškodenej vyplýva, že vedel o rôznych podlžnostiach syna
poškodenej, ako aj o tom, že A. mal vyrovnať nejakú exekúciu vedenú proti E. P.. O obžalovanom Z. sa
v rodine rozprávalo, ale bližšie o finančných vzťahoch nevedel nič.

Z výpovede svedka E. P. vyplýva, že má viaceré exekúcie, ktoré mu trvajú. Obžalovaného, ako aj A.
poznal prostredníctvom P., pričom A. mal vybaviť úver a vyplatiť jeho dlhy. Mal vedomosť od mamy, že
táto mala obžalovanému vyplatiť sumu 2.000 eur. V konečnom dôsledku však A. exekúcie nevybavil,
a preto z jeho výpovede je zrejmé, že mal telefonovať obžalovanému, že potrebuje peniaze, načo bolivrátené v celej sume 2.000 eur zo strany obžalovaného. On osobne nemal dohodnuté s obžalovaným,
že mu uhradí dlhy, ktoré mal, ale ako tvrdí, to bolo povedané jeho mame, že bude obžalovaný vybavovať
jeho dlhy a A. mal vybaviť hypotekárny úver.

Z výpovede svedka D. A. je zrejmé, že on s obžalovaným nemal žiadnu dohodu súvisiacu so
zabezpečovaním oddlženia P. alebo jej syna a on osobne riešil iba záležitosť súvisiacu s poskytnutím
úveru. O tom, že mali byť poskytnuté nejaké finančné prostriedky obžalovanému vedel od vyšetrovateľa,
že malo ísť o nejakú pôžičku, ktorá bola poskytnutá poškodenou obžalovanému.
Z výpovede svedka E. P. je zase zrejmé, že obžalovaný požiadal poškodenú o pôžičku v sume 2.000

eur, ktorá mu bola poskytnutá a ktorú obžalovaný vrátil. Taktiež z jeho výpovede je zrejmé, že on
obžalovaného s poškodenou nezoznámil za účelom, aby jej pomohol vybaviť hypotéku pre syna, príp.
aby mal splatiť nejaké záväzky zaňho. Za tým účelom on poškodenú a jej syna zoznámil práve s A..

Je teda z týchto všetkých výpovedí možné vyvodiť záver, že ide o nejednotnosť súvisiacu v tom, či
poskytnutá suma 2.000 eur obžalovanému poškodenou mala byť na účel úhrady podlžností za syna

alebo išlo o poskytnutú pôžičku. V tomto smere je nepochybné, že k poskytnutiu tejto sumy došlo, ale
taktiež došlo aj k vráteniu sumy, a to v splátkach rôznou formou a výškach, v sume 1.200 eur a 800
eur úkonom u notára. Zmluva o pôžičke (č.l. 128 - 129 spisu) uzatvorená medzi poškodenou E. P. a
obžalovaným H. Z. notárom D.. Š. J. dňa 15.7.2013 jednoznačne uvádza predmet pôžičky a dobu trvania
pôžičky, ktorou je suma vo výške 2.000 eur v článku II. tejto zmluvy, z ktorej z článku III. je ďalej zrejmé,

že sa zmluvné strany dohodli, že veriteľ dal tieto finančné prostriedky osobne do rúk dlžníkovi v mesiaci
január 2013 ako pôžičku, od ktorého dátumu do apríla 2013 vrátil čiastku 1.200 eur osobne do rúk
veriteľovi a zostávajúcu sumu je povinný uhradiť do 1.1.2014, pričom pri podpise tejto zmluvy je zároveň
uvedené,žedňa15.7.2013bolavyplatenápozostávajúcasuma800eurdorúkveriteľovi,ktorýtútosumu
osobne pri podpise prevzal. Je teda z tohto aktu nepochybné, že poškodená nenamietala pri úkonoch u

notára, že išlo o pôžičku, ktorá bola v plnom rozsahu vrátená. Taktiež je opodstatnené konštatovať, že
obžalovaný vrátil poškodenej finančné prostriedky ešte predtým než vo veci bolo začaté trestné stíhanie
a vznesené obvinenie.
Súd sa zapodieval aj prípadnou možnou zmenou právnej kvalifikácie skutku, kde by konanie
obžalovaného nekvalifikoval ako prečin podvodu ako je podaný obžalobou, ale prípadne subsumoval

pod ustanovenie § 213 Trestného zákona ako spreneveru. Takéto úvahy viedli súd predovšetkým
podľa tvrdenia poškodenej k tomu, že uvádzala, že poskytla obžalovanému finančné prostriedky pre
splatenie časti dlhu za svojho syna obžalovaným, teda malo by ísť o zverenie týchto finančných
prostriedkov za konkrétnym účelom, ktorým malo byť splatenie dlhu, k čomu v konečnom dôsledku
nedošlo. Rozporuplnosť vo všetkých vyjadreniach procesných strán však viedli súd k tomu, že ani takýto

postup by jednoznačne nebol opodstatnený kvalifikovať konanie obžalovaného z takéhoto konania.
Sú dosť rozporuplné aj vyjadrenia procesných strán, že samotná matka vybavuje záležitosti s finančnými
transakciami za syna, pričom tak poškodená, ani jej syn nemajú prehľad o svojich dlžobách, exekúciách,
nikoho nesplnomocnili na ich vybavovanie a na druhej strane obžalovaný má vybavovať exekúcie,
pričom nemá vedomosť u akého exekútora sa vedie exekúcia, príp. komu je treba uhrádzať podlžnosti,

keďže existuje viacej veriteľov vo vzťahu k synovi, vrátane svojho švagra, ktorému bol dlžný podľa jeho
vyjadrenia v zápisnici z hlavného pojednávania sumu vo výške 12.000 eur.
Spôsob postupu pri zabezpečovaní vybavovania možnosti zastavenia exekúcie, ako aj vybavovania
vrátenia dlhov poškodenou za syna viedli súd aj k úvahám, ktoré hraničia s možnosťou účasti tak
poškodenej, ako aj jej syna na nezákonnom postupe pri ich úkonoch súvisiacich s vybavovaním

záležitostí iným spôsobom, o ktorom sami museli mať vedomosť, že sú nelegálne a tým sa dostávajú
tiež do situácie návodcu pre spáchanie trestného činu.

S poukazom na všetky vyššie uvádzané skutočnosti je na mieste pri rozhodovaní o vine obžalovaného
realizácia uplatnenia zásady in dubio pro reo, pretože uvádzané nezrovnalosti a pochybnosti sú zjavné,

a preto súd dospel k záveru, že samotný skutok, pre ktorý bola podaná obžaloba nie je trestným činom.

Keďže súd obžalovaného z prečinu podvodu oslobodil, s nárokom na náhradu škody obligatórne odkázal
poškodenú na občianske súdne konanie.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.