Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 28. jún 2016

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13C/12/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8115200573
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2016:8115200573.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci navrhovateľa: V. X., N..: XX.X.XXXX,

N. B. XX, XXX XX B., proti odporkyni: Z. R., N.. XX.X.XXXX, K. XX, XXX XX B., zastúpenej JUDr. Lenkou
Csikyovou, advokátkou, Hlavná 137, 080 01 Prešov, o zrušenie výživného pre plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e vyživovaciu povinnosť navrhovateľa voči odporkyni za obdobie od 10.9.2014 do 1.9.2015,
určenú naposledy rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 6 CoP/6/2006 zo dňa 25.4.2006.

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Návrhomdoručenýmsúdu14.1.2015sanavrhovateľdomáhal,abysúdzrušiljehovyživovaciupovinnosť
voči odporkyni od 1.7.2014, a uložil odporkyni zaplatiť mu trovy konania.

Svoj návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 11.1.2006 č.k. 27P/278/2005
- 76 (pozn. súdu: ktorý bol zmenený rozsudkom Krajského súdu v Prešove, sp. zn. 6 CoP/6/2006) bol
zaviazaný prispievať na výživu odporkyne mesačne sumou vo výške 132,50 Eur. Uviedol, že v júni 2014
odporkyňaskončilaštúdiumnagymnáziuvB.,apodľajehovedomostínenastúpilanaštúdiumnažiadnej

vysokej škole. Má informácie, že pracuje ako čašníčka v reštauračnom zariadení. Vie, že je fyzicky i
psychicky zdravá a schopná sa živiť, a sú podľa neho splnené všetky podmienky na to, aby bola jeho
vyživovacia povinnosť voči dcére zrušená. Na pojednávaní neskôr navrhovateľ doplnil, s poukazom na
to, že odporkyňa v súčasnosti znovu študuje, a to na vysokej škole, že návrh podával vzhľadom na
ukončenie jej vzdelávania na strednej škole, chce, aby výživné, ktoré bolo vyplatené v medziobdobí,
bolo zohľadnené v ďalšom období, a preto na návrhu trval.

Odporkyňa vo svojom písomnom vyjadrení s návrhom nesúhlasila. Uviedla, že je síce pravdou, že
bola študentkou gymnázia do 22.5.2014, ktoré ukončila vykonaním maturitnej skúšky. Keďže mala
záujem pokračovať v sústavnej príprave na povolanie na vysokej škole, a štúdium na gymnáziu jej
na to dávalo úplne predpoklady, podala ešte pred ukončením stredoškolského štúdia prihlášky na
vysokoškolské štúdium vo viacerých odboroch, a na základe prijímacieho konania bola prijatá na
dennú formu bakalárskeho študijného programu na viacerých univerzitách, a to v programoch história-
aplikovaná etika, stredoeurópske štúdiá - slovanské jazyky a literatúra, charitatívna a sociálna služba,

a učiteľstvo dejepisu a výchovy k občianstvu. Dňa 2.9.2014 sa stala riadnou študentkou denného
prezenčného štúdia na H. H. Prešovskej univerzity v Prešove v študijnom programe učiteľstvo dejepisu
a výchovy k občianstvu, a dňa 9.9.2014 toto štúdium zanechala. Študentkou predmetnej vysokej školy
v dennej forme bola od 2.9.2014 do 9.9.2014, a je podľa nej nepochybné, že do toho času mala štatútštudenta a kontinuálne pokračovala v príprave na svoje budúce povolanie. Uviedla, že od 10.9.2014 bola
evidovaná ako uchádzač o zamestnanie na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny v Prešove, a od toho
času sa zároveň nepretržite pripravovala na prijímacie pohovory na štúdium na právnickej fakulte. Od

polovice mesiaca október 2014 každý týždeň dochádzala do Košíc na doučovanie a v priebehu týždňa
každý deň niekoľko hodín venovala štúdiu a príprave na testy, ktoré v rámci doučovania absolvovala.
Za účelom zabezpečenia finančných prostriedkov na úhradu za doučovanie a cestovných nákladov do
Košíc chodila v nepravidelných intervaloch ako brigádnik vypomáhať do reštauračného zariadenia. Túto
prácu vykonávala a vykonáva na základe dohody o pracovnej činnosti od 11.11.2014 do 31.12.2014,

a od 2.1.2015. Príjem z tejto činnosti vzhľadom na dohodnutú odmenu v roku 2014 vo výške 2,10
Eur a v roku 2015 vo výške 2,20 Eur v hrubom a nepravidelnosť je podľa odporkyne len v nepatrnej
výške. Okrem toho na základe Dohody o absolvenskej praxi a o poskytnutí príspevku zo dňa 27.11.2014
vykonávala absolventskú prax v Sociálnej poisťovni s príspevkom na jej vykonávanie vo výške 128,76
Eur mesačne. Uviedla, že príjem za vykonanú prácu na základe dohody o pracovnej činnosti a príspevku
na vykonávanie absolventskej praxe v plnej miere používala na úhradu výdavkov v súvislosti s prípravou

na ďalšie štúdium. Podala si prihlášku na tri právnické fakulty. Od času ukončenia štúdia sa sústavne
pripravovala na prijímacie pohovory, čím podľa nej realizovala svoje ústavné právo na slobodnú voľbu
povolania a prípravu naň. Uviedla, že vzhľadom na to, že ide o vysokú školu, na štúdium ktorej je podľa
odporkyne objektívne vyžadovaná náročná a dlhodobá príprava, je vylúčené, aby mohla byť popri tom
riadne zamestnaná. Nemá prostriedky ani na čiastočnú úhradu výdavkov spojených so svojou výživou,

a ku dňu vyjadrenia nenadobudla schopnosť samostatne sa živiť, čo je podľa nej potrebné definovať
tak, že nedisponuje žiadnym vlastným príjmom alebo príjmom tak nízkym, že nepostačuje na úhradu
vlastných potrieb. S poukazom na nález ÚS ČR sp. zn. II ÚS 3113/10 uviedla, že schopnosť sám sa živiť
znamená, že dieťa je schopné samostatne uspokojovať všetky svoje potreby, to znamená, že má určitý
trvalý príjem finančných prostriedkov, z ktorých svoje potreby hradí. Mala za to, že vyživovacia povinnosť

zo strany navrhovateľa trvá, a s poukazom na to navrhla, aby súd návrh v celom rozsahu ako nedôvodný
zamietol. Neskôr predložila súdu potvrdenie o návšteve školy zo dňa 2.9.2015, že je študentkou a
navštevujedennébakalárskeštúdiumnaPrávnickejfakulteUniverzityPavlaJozefaŠafárikavKošiciach.
Na pojednávaní uviedla, že aj keby nebola prijatá na vysokú školu vyživovacia povinnosť by podľa nej
trvala do času, kedy by bola buď zamestnaná, mala dostatočný príjem, prípadne by bola evidovaná na

úrade práce.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne a nižšie uvedenými listinami, ktoré boli doručené
všetkým účastníkom, resp. ktorých obsah nebol protistranou spochybnený (§ 129 ods. 1 in fine O.s.p.),
a na základe zhodných (resp. nespochybnených) tvrdení účastníkov (§ 120 ods. 3 O.s.p.) a vykonaných

dôkazov zistil tento skutkový stav:

Z pripojených spisov súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. P 161/95-33 bola
navrhovateľovi uložená povinnosť prispievať na výživu odporkyne, ktorá bola rozsudkom Krajského súd
v Prešove č.k. 6 CoP/6/2006 - 99 zo dňa 25.4.2006 zmenená tak, že súd zvýšil výživné zo strany

navrhovateľa na vtedy maloletú odporkyňu určené rozsudkom Okresného súdu Prešov č.k. P 161/95-33
zo dňa 27.3.2003 zo sumy 2.000,- Sk mesačne na sumu 4.000,- Sk (132,78 Eur) počnúc od 1.9.2005,
so splatnosťou vždy do 15. dňa v mesiaci vopred.

Dňa 22.5.2014 odporkyňa vykonaním maturitnej skúšky na gymnáziu ukončila stredoškolské štúdium,

a podľa predloženého dodatku k vysvedčeniu o maturitnej skúške ako absolvent tejto školy „získala
vedomosti, spôsobilosti a zručnosti k vysokoškolskému štúdiu“. Podľa tvrdení odporkyne a predložených
rozhodnutí bola v nasledujúcom mesiaci v prijímacom konaní (bez osobnej účasti) prijatá na
vysokoškolské štúdium v štyroch rôznych študijných odboroch na rôznych univerzitách, dňa 2.9.2014
nastúpila na štúdium na H. H. Prešovskej univerzity v Prešove v študijnom programe učiteľstvo dejepisu

a výchovy k občianstvu, dňa 9.9.2014 však na základe vlastnej žiadosti toto štúdium zanechala, a od
10.9.2014 bola zaevidovaná v evidencii uchádzačov o zamestnanie Úradu práce sociálnych vecí a
rodiny. O štúdium a prijatie na právnickú fakultu sa v tom čase ani nepokúsila. Následne sa odporkyňa
podľa jej vyjadrení pripravovala na prijímacie pohovory na štúdium na právnickej fakulte, a to tak, že od
polovice októbra 2014 spravidla raz týždenne v sobotu (po odporúčaní svojej tety, ktorá je učiteľkou na

gymnáziu vo Vranove), na základe súkromnej dohody dochádzala na doučovanie do Košíc k pani C.,
ktorá je dôchodkyňa a pôvodne na gymnáziu učila dejepis. Prebiehalo to tak, že táto pani im uviedla
čo a z čoho sa majú naučiť (rozsah), a u nej potom písali skúšobné testy a následne si prešli otázky a
odpovede na ne. Počas týždňa sa odporkyňa pripravovala individuálne sama. Od 11.11.2014 na základedohôd o pracovnej činnosti v roku 2014 a 2015 odporkyňa vykonávala brigádnické práce v bistre s
príjmom do 50,- Eur mesačne, a podľa jej výpovede tam (ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku) brigáduje
aj v súčasnosti. Podľa dohody o absolvenskej praxi uzavretej s Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny

dňa 27.11.2014 odporkyňa ako absolvent v termíne od 1.12.2014 do 31.5.2015 zároveň vykonávala
absolventskú prax v Sociálnej poisťovni s príspevkom na jej vykonávanie vo výške 128,76 Eur mesačne.
V článku II. bod 3. tejto dohody je pritom uvedené, že absolvent je uchádzač o zamestnanie, ktorý ukončil
príslušným stupňom vzdelania sústavnú prípravu na povolanie v dennej forme štúdia, a v článku II. bod
2. tejto dohody je uvedené, že výdavok (poskytnutie príspevku) je oprávnený len v tom prípade, ak

spĺňa podmienky hospodárnosti, efektívnosti, účelnosti a účinnosti. V roku 2015 sa odporkyňa podľa jej
vyjadrení následne zúčastnila na prijímacom konaní na právnickú fakultu, kde sa hlásilo cez
200 uchádzačov a prijali okolo 140 alebo 160 úspešných uchádzačov. Podľa potvrdení univerzity od
2.9.2015 je odporkyňa študentkou denného bakalárskeho štúdia na Právnickej fakulte UPJŠ v Košiciach
a jej štúdium trvá doposiaľ.

Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“ alebo aj „ZR“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov
k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 75 ods. 2 ZR výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí,

ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 78 ods. 1 ZR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

V danom prípade je podľa obsahu návrhu predmetom tohto konania posúdenie trvania predchádzajúcim
rozsudkom určenej vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporkyni. V návrhu rodiča na zrušenie
výživného pre dieťa je pritom zahrnutý i návrh (svojim obsahom užší nárok) na zníženie výživného
(porovnaj R 2/1967). V súvislostiach prípadu zároveň tiež platí, že pri posudzovaní vyživovacej
povinnosti je nutné prihliadnuť aj na výšku a spôsob už poskytovaných plnení (a to aj od iných subjektov,

vrátane rôznych príspevkov a dávok, obdobne ako napr. i na uhradzovanie niektorých potrieb dieťaťa
z prídavkov na deti - porovnaj R 30/1990).

Pojem výživné zákon presne nevymedzuje, určenie jeho výšky je na úvahe súdu, treba však vychádzať z
toho,žejehorámcovézakotveniejevyjadrenímekonomickejfunkcierodinypodľačl.4základnýchzásad

ZR vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a
kultúrnej úrovne rodiny. Vo všeobecnosti sa ním rozumie zabezpečovanie potrieb výživou oprávneného
medzi subjektmi rodinnoprávnych vzťahov, ak sa však zmenia pomery (okolnosti), mení sa aj spôsob
jeho zabezpečovania, a možná je tak i zmena predchádzajúceho rozhodnutia o ňom.

Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva zo zákona a je daná založením rodinnoprávneho vzťahu
rodič - dieťa, a počas jeho trvania je vyživovacia povinnosť rodičov k deťom (ale aj detí k rodičom) teda
v zásade trvalým obsahom tohto rodinnoprávneho vzťahu. Podľa právnej doktríny sa v tejto súvislosti
hovorí o tzv. elasticite vyživovacej povinnosti, t.j. možnosti jej obnovenia (s prihliadnutím na všetky
okolnosti) v prípade relatívneho zániku vyživovacej povinnosti.

Konkrétna vyživovacia povinnosť je daná stavom odkázanosti dieťaťa na výživu od svojich rodičov.
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá tak dlho, dokiaľ deti nie sú schopné samostatne sa živiť
(môže sa stať, že táto okolnosť nenastane nikdy - napríklad v prípade ťažkej invalidity dieťaťa), a inak
limitovaná (napr. dosiahnutím plnoletosti) nie je. Ako relatívne neurčitý pojem ju preto, s poukazom

na jej účel a všeobecné pravidlá slušnosti a spravodlivosti, treba vykladať rozumne a vyvážene s
prihliadnutím na špecifické okolnosti každého konkrétneho prípadu. Rozhodujúcim predpokladom pre
trvanie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine je neschopnosť detí
živiť sa samé. Schopnosťou dieťaťa živiť sa samostatne sa pritom na základe vyššie uvedeného vo
všeobecnosti rozumie objektívna možnosť z vlastných zdrojov uspokojovať svoje relevantné životné

náklady, a je daná spravidla ukončením sústavnej prípravy na budúce povolanie.

Na podporu uvedeného, vo vzťahu k objektivizácii schopnosti dieťaťa živiť sa samostatne, súd pri
porovnateľnej právnej úprave poukazuje aj na rozhodnutia Ústavného súdu ČR, podľa ktorého „Je sícenepochybne pravda, že samotné dosiahnutie plnoletosti dieťaťa nemá pre trvanie vyživovacej povinnosti
hmotnoprávny význam. Súčasne je však z logiky veci zrejmé, že odlišná je situácia u neplnoletého
dieťaťa (najmä mladšieho ako 15 rokov), ktoré je s ohľadom na stupeň svojho fyzického a psychického

vývoja a napokon i podľa súčasnej právnej úpravy celkom či prevažne odkázané na svojich rodičov
(spravidla ani nemôže legálne získavať vlastnou pracovnou činnosťou finančné prostriedky); a dieťaťa
(resp. osoby) plnoletého, u ktorého by malo vo všeobecnosti platiť, že bude vyvíjať primerané úsilie
smerujúce k tomu, aby sa uživilo samo, ak sa samozrejme nevyskytnú okolnosti, ktoré tomu celkom
alebo čiastočne bránia. ... Je potrebné odlíšiť prípady rozhodovania o výživnom, keď sa jedná o maloleté

dieťa, resp. dokonca o dieťa vykonávajúce povinnú školskú dochádzku. V týchto prípadoch musí byť
priznávanie výživného zodpovedajúceho odôvodneným potrebám dieťaťa samozrejme pravidlom. U detí
už plnoletých je však treba na vyživovaciu povinnosť nazerať optikou výrazne odlišnou: plnoletý jedinec
by mal byť zásadne schopný sa postarať sám o seba a dôvod pre stanovenie vyživovacej povinnosti
by preto mal byť odôvodnený konkrétnymi okolnosťami daného prípadu. Úlohou súdov je preto vyjadriť
sa tiež k tomu, či daný typ vzdelávania predstavuje ešte prípravu na budúce povolanie, alebo ide už

len o nadštandardné doplňovanie vedomostí bez tejto nadväznosti.“ (nález Ústavného súdu ČR z 30.
9. 2014, sp. zn. II. ÚS 2121/14). „Teleológia § 85 ods. 1 zákona o rodine (pozn. súdu: v Slovenskej
republike § 62 ods. 1 ZR) je zásadne postavená na myšlienke človeka plne zodpovedného za svoj
osud. Od okamihu nadobudnutia schopnosti samé sa živiť má dieťa svoje príjmové pomery objektívne
vo svojich rukách, je „strojcom svojho šťastia". Záleží spravidla len na ňom (na jeho usilovnosti a i.), v

akých majetkových pomeroch bude žiť, pokiaľ v tomto ohľade nebude aktívne, negatívne dôsledky si
ponesiesamé.Zmyslomaúčelomtedaje,žepokiaľjedieťaužobjektívneschopnésisamésvojepotreby
uspokojovať, bolo by nespravodlivé pričítať jeho event. pasivitu v tejto sfére na ťarchu jeho rodičov v
tom zmysle, že by rodičia boli povinní naďalej svoje dieťa živiť.“ (nález Ústavného súdu ČR z 13.3.2013,
sp. zn. I.ÚS 2306/12, dostupné na www.nalus.usoud.cz).

V súvislosti s týmto prípadom súd napokon podporne poukazuje aj na ust. § 3 zák. č. 600/2003 Z.z. o
prídavku na dieťa, ktorý definíciu nezaopatreného dieťaťa (okrem zdravotného stavu) spája s povinnou
školskou dochádzkou a sústavnou prípravou na povolanie štúdiom, pričom podľa § 4 tohto zákona
sústavnou prípravou dieťaťa na povolanie podľa tohto zákona je štúdium, ktoré (ods. 1) sa organizuje

na strednej škole dennou formou, alebo uskutočňuje na vysokej škole dennou formou, ako aj (ods.
4) obdobie od konca školského roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na strednej škole, do zápisu
na vysokú školu vykonaného najneskôr v októbri bežného roka, v ktorom dieťa skončilo štúdium na
strednej škole, a (ods. 5) iné štúdium alebo výučba, ak sú svojím rozsahom a úrovňou podľa rozhodnutia
Ministerstva školstva Slovenskej republiky postavené na úroveň štúdia na školách uvedených v odseku

1.

„Relatívne zaniká vyživovacia povinnosť rodičov k deťom napr. vtedy, keď deti dokončia gymnázium,
nie sú prijaté na vysokú školu, nastúpia do zamestnania a sú schopné samostatne sa živiť. Pokiaľ napr.
po roku, keď začnú opäť riadne študovať, stratia súčasne schopnosť samostatne uspokojovať svoje

potreby, vyživovacia povinnosť rodičov sa zásadne obnoví.“ (Hrušáková, M.: Zákon o rodině/Zákon o
registrovaném partnerství, 4. vydanie, Praha: C.H.Beck, 2009, s. 398).

V danom prípade sa žalobca domáhal zrušenia jeho vyživovacej povinnosti k odporkyni s poukazom na
ukončenie jej sústavnej prípravy na budúce povolanie s tým, že odporkyňa je fyzicky i psychicky zdravá

a schopná sa živiť. Iné skutkové dôvody, ktorými by vymedzil svoj návrh na zrušenie, resp. eventuálne
zníženie jeho vyživovacej povinnosti, netvrdil. Na základe vykonaného dokazovania a nespochybnených
tvrdení účastníkov mal pritom súd za preukázané, že odporkyňa ukončila štúdium na strednej škole
a následne na základe jej žiadosti dňa 9.9.2014 aj naňho bezprostredne nadväzujúce štúdium na
vysokej škole. Tým teda ukončila sústavnú prípravu na svoje povolanie, pričom tento stav, vrátane jeho

načasovania, nastal na základe jej uváženia. Od nasledujúceho dňa bola odporkyňa (zrejme na základe
vlastnej žiadosti) vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, a teda pripravená pracovať, z čoho
vyplýva že najneskôr od toho dňa, v spojení so skončením štúdia, objektívne nadobudla schopnosť
samostatne sa živiť. Vyživovacia povinnosť rodičov k nej tým zanikla, a v ďalšom období si odporkyňa,
ako vyplýva z jej registrácie v evidencii uchádzačov o zamestnanie, dohody o pracovnej činnosti ako

aj z absolventskej praxe, bola objektívne schopná vlastnou činnosťou zabezpečovala prostriedky na
svoju výživu. Na tejto skutočnosti nič nemení ani to, že následne od polovica októbra 2014 sa odporkyňa
súkromne pripravovala na štúdium na vysokej škole. V situácii, kedy jej totiž už ukončené stredoškolské
štúdium dávalo predpoklady na štúdium na vysokej škole, doučovanie nebolo podmienkou prijatiana štúdium na vysokej škole a nebolo ani rozhodnutím Ministerstva školstva SR alebo iného orgánu
verejnej moci postavené na úroveň štúdia na strednej alebo vysokej škole, a vzhľadom na všeobecne
známy pokles záujmu a s tým spojenej náročnosti prijímacích skúšok na štúdium na právnických

fakultách (http:www.najpravo.sk/clanky/pravnicke-vzdelavanie-vyrazne-straca-na-ziadanosti-lidrom-je-
trnavska-fakulta.html) nebola rozumne osvedčená jeho potreba, ako aj s prihliadnutím na odporkyňou
popísané časové nároky, ktoré na ňu doučovanie kládlo, a ktoré boli zjavne nižšie, resp. vo všeobecnosti
porovnateľné nanajvýš s riadnym externým štúdiom (popri zamestnaní), ako aj s prihliadnutím na
skutočnosť, že samotná príprava na prijímacie skúšky sama o sebe vo všeobecnosti nepredstavuje

zvyšovanie pracovnej kvalifikácie, súd túto súkromnú prípravu na prijímacie skúšky nemohol považovať
za sústavnú prípravu na povolanie, ktorá by odporkyni objektívne a rozumne bránila v schopnosti živiť
sa sama.

Na druhej strane mal však súd za to, že neskorší opätovný nástup odporkyne na štúdium na vysokej
škole v dennej forme, v ktorom odporkyňa riadne pokračuje, ktoré môže viesť k rozumnému zvýšeniu jej

pracovnej kvalifikácie (a vo všeobecnosti sa preto považuje za sústavnú prípravu na budúce povolanie),
so zohľadnením nárokov, ktoré také štúdium na jeho študentov obvykle kladie, odporkyni nepochybne
výrazneobmedzuje,resp.vylučujejejschopnosťprimeranesasamostatneživiť,avyživovaciapovinnosť
rodičov k nej v tomto období preto trvá (relatívne nezaniká). Navrhovateľ pritom túto skutočnosť ani
nenamietal a uznával, a žiadne skutočnosti, ktoré by v tomto období (po opätovnom nástupe odporkyne

na vysokú školu) odôvodňovali nižšie výživné než bolo určené predchádzajúcim rozsudkom, počas
konania(§120ods4O.s.p.)aninetvrdil.Vzhľadomnauvedenésúdupravil(zrušil)vyživovaciupovinnosť
navrhovateľa voči odporkyni len za čas odo dňa nasledujúceho po dni ukončenia jej predchádzajúceho
vysokoškolského štúdia do dňa začatia (pokračovania) jej ďalšieho vysokoškolského štúdia tak, ako je
uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, a v prevyšujúcej časti (presahujúcej toto obdobie) žalobu o

zrušenie jeho vyživovacej povinnosti voči odporkyni zamietol.

Otrováchkonaniabolopotrebnérozhodnúťpodľa§142ods.3O.s.p.Žalobanavrhovateľabolavčasejej
podania, okrem nepatrnej časti, dôvodná, preto by mal navrhovateľ právo na plnú náhradu trov konania.
Keďže však o trovách konania rozhoduje súd na návrh, navrhovateľ si ich náhradu neuplatnil, neúspešná

odporkyňa na ich náhradu nemá právo, a v závere doterajšieho konania (vzhľadom na trvajúci časovo
neobmedzený charakter návrhu na zrušenie vyživovacej povinnosti) bol pomer úspechu účastníkov (ku
dňu vyhlásenia rozsudku) napokon približne rovnaký, súd náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z
nich.

Poučenie:

Protitomutorozsudkumožnopodaťodvolaniedo15dníododňadoručeniajehopísomnéhovyhotovenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup

súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.