Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, December 14, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 5Co/293/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3115205766
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Denis Vékony

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3115205766.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Denisa Vékonyho a sudkýň

JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Márie Vrtochovej v spore žalobkyne U. M., nar. XX.X.XXXX, bytom A.
XXXX/XX, M., zastúpenej CHARGE DAVOUÉ UJ s.r.o., so sídlom Zlatovská 1279/22, Trenčín, IČO:
47 253 894 proti žalovanému R. Tomášovi, nar. X.X.XXXX, bytom A. XXXX/XX, M., zastúpenému
Advokátskou kanceláriou Rolníková, s.r.o., so sídlom Bottova 1913/20, Trenčín, IČO: 36 330 728,
o zrušenie spoločného nájmu bytu po rozvode manželov, na odvolanie žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Trenčín č.k. 27C/119/2015-249 zo dňa 12. mája 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III. o povinnosti žalovaného vypratať byt m

e n í tak, že žalovaný j e p o v i n n ý družstevný byt č. X vo vchode č. XX, nachádzajúci sa na 2.
poschodí obytného domu súp. číslo XXXX na ulici A. v M. - F. vypratať a vyprataný odovzdať do 30 dní
po zabezpečení náhradného bytu zo strany žalobkyne.

II. V zostávajúcich častiach odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e.
III. Žiadna zo strán n e m á na náhradu trov odvolacieho konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zrušil právo spoločného nájmu strán sporu U. M. a R.
M. k družstevnému bytu č. X vo vchode č. XX, nachádzajúceho sa na 2. poschodí obytného domu súp.

číslo XXXX na ulici A. v M. - F. /výrok I./, za výlučnú nájomníčku družstevného bytu č. X vo vchode č.
XX, nachádzajúceho sa na 2. poschodí obytného domu súp. číslo XXXX na ulici A. v M. - F. a za členku
Výstavbového bytové družstva v Trenčíne určil žalobkyňu U. M. /výrok II./, žalovanému uložil povinnosť
družstevný byt č. X vo vchode č. XX, nachádzajúci sa na 2. poschodí obytného domu súp. číslo XXXX
na ulici A. v Trenčíne - F. vypratať a vyprataný odovzdať do 15 dní po zabezpečení náhradného bytu /
výrok III./ a nakoniec rozhodol, že žalobkyňa má nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 % trov
konania /výrok IV./.

2. Na odôvodnenie tohto rozsudku súd prvej inštancie uviedol, že žalobkyňa sa podanou žalobou
domáhala zrušenia práva spoločného nájmu strán sporu k predmetnému družstevnému bytu a určenia,
že je výlučnou nájomníčkou bytu a členkou Výstavbového bytového družstva Trenčín, bez priznania
žalovanému práva na bytovú náhradu ako aj náhrady trov konania. Súd vykonal vo veci dokazovanie,
z ktorého zistil, že na základe dohody o prevode členských práv a povinnosti zo dňa 5.8.1998 (ďalej aj
"dohoda") došlo k prevodu členských práv a povinností spojených s nájmom predmetného bytu medzi

prevodcom Q. Y. a manželom na nadobúdateľov - strany sporu. Z nájomnej zmluvy zo dňa 5.8.1998 bolo
zistené, že dňom 1.8.1998 prenechalo VBD Trenčín do užívania predmetný družstevný byt žalovanému.
Nájomná zmluva bola uzavretá na základe prevodu členských práv a povinností zo dňa 5.8.1998. V
zmysle čl. 3 spoločným nájomcom je manželka - U. M. (žalobkyňa). Zo stanov Výstavbového bytovéhodružstva v Trenčíne, súd zistil, že členstvo vzniká - pri založení družstva dňom vzniku družstva, -
za trvania družstva prijatím za člena na základe písomnej členskej prihlášky, - prevodom členstva a
prechodom členstva, - rozdelením členstva, - premenou členstva (čl. 4 bod. 3). Prevod práv a povinností

spojených s členstvom v družstve na základe dohody nepodlieha súhlasu predstavenstva. Členské
práva a povinnosti spojené s členstvom prechádzajú na nadobúdateľa vo vzťahu k družstvu predložením
zmluvy o prevode členstva príslušnému družstvu alebo neskorším dňom uvedeným v tejto zmluve (čl.
15). Nájom družstevného bytu vzniká nájomnou zmluvou, ktorou družstvo prenecháva svojmu členovi
(nájomcovi) do užívania družstevný byt. Nájom družstevného bytu sa uzatvára na dobu neurčitú. Členovi

vznikne právo na uzavretie nájomnej zmluvy a) prevodom členských práv a povinností podľa čl. 16 alebo
prevodom časti členských práv a povinností podľa čl. 16 b) na základe dohody o výmene bytu (čl. 26
bod. 1 a 2). Rozsudkom Okresného súdu Trenčín č. k. 12C/69/2013-11 zo dňa 13.3.2013, právoplatného
dňa 10.4.2013 bolo manželstvo strán sporu, uzatvorené dňa 12.11.1983, rozvedené a žalovaný bol
povinný zaplatiť žalobkyni náhradu trov konania. Z navrhovanej dohody o zrušení práva spoločného
nájmu bytu zo strany žalobkyne ako aj zo strany žalovaného vrátane znení predmetných dohôd a z

odpovede žalovaného zo dňa 10.12.2014 súd zistil, že od 6/2014 si strany sporu vzájomne prezentovali
návrhy na mimosúdne dohody tak vo vzťahu k vyporiadaniu BSM ako aj k zrušeniu spoločného nájmu
k predmetnému bytu. Podľa výpisu z LV č. XXX vlastníkom predmetného bytu je VBD Trenčín. Zo
stanoviska výstavbového bytového družstva (čl. 145, 156), súd zistil, že k prideleniu bytu nezaujímajú
žiadne stanovisko. Stany konania si od nadobudnutia bytu riadne plnili svoje povinnosti, do júna 2012

prichádzali úhrady jednou sumou, od augusta 2012 až doteraz prichádzajú platby v dvoch sumách jedna
z účtu žalobkyne a druhá z účtu žalovaného. Podľa výpovede svedka R. Y. žalobkyňa potrebovala
z bytu odísť z dôvodu že sa so žalovaným stále hádala a žalovaný si vodil do bytu frajerku vedel od
žalobkyne a od svojej sestry. Keď k nemu žalobkyňa prišla, bola psychicky vyčerpaná, on mal voľnú izbu
a súhlasil, že môže prísť k nemu. Z písomného vyjadrenia svedka R. Y., súd zistil, že žalobkyňu pozná

cez svoju sestru. Keď mala problémy dočasne jej poskytol ubytovanie, lebo ho o to sestra požiadala.
Má byt v osobnom vlastníctve, kde býva sám takže jedna izba je voľná a preto mu to neprekážalo. Ich
vzťah je čisto priateľský. Nemali sporu pomer ani nič podobné. Pokiaľ vie, tak žalobkyňa v tom čase
potrebovala odísť zo svojho bytu z dôvodu, že sa so svojím mužom stále hádala lebo jej robil zle. Od
sestry a tiež od žalobkyne vie, že si do toho bytu vodil frajerku a to ešte v čase keď boli so žalobkyňou

manželmi. Je logické, že žalobkyňa to nevydržala a ušla, naozaj bola zúfalá a nemala kam ísť. To, že
bude u neho bývať dočasne vedel hneď od začiatku, nakoľko mu žalobkyňa hovorila že sa chce do
bytu vrátiť ale nechcela tam ísť, kým sa nerozvedú a kým tam bude bývať on. Svedkyňa Q. C., sestra
žalobkyne, uviedla, že z rozprávania žalobkyne vie, že žalovaný jej robil celý čas čo boli manželmi zle.
Do predmetného bytu chodieva žalovaný na víkendy a v týždni vtedy keď si potrebujú s priateľkou užiť.

Nesúhlasí s tým, aby sa do rodičovského domu v Selci nasťahovala žalobkyňa, nakoľko by chcela aby
sa tento dom predal a to aj vzhľadom na jeho stav. Z výpovede svedkyne E. V., susedy strán sporu,
súd zistil, že na začiatku boli ich vzťahy so žalobkyňou dobré ale v súčasnosti na ňu vykrikuje už len
vulgárne nadávky z balkóna. Nevie jej odpustiť že prekliala jej vnuka. Od vtedy nechce s ňou mať nič
spoločné. So žalovaným má dobré vzťahy. Z výpovede svedkyne F. J., bývalej susedy strán sporu a

dcéry svedkyne E. V., súd zistil, že žalobkyňu považuje za konfliktnú osobu. O tom, že žalobkyňa mala
prekliať jej syna vedela od svojej matky, ona pri tom nebola. To preklínanie bolo v takom znení, že si má
dávať pozor aby o neho neprišla. Ona osobne sa do konfliktu so žalobkyňou nedostala. So žalovaným
konflikt nemala. Z výpovede svedka T. R., suseda strán sporu, súd zistil, že tento nemá problém ani
s jedným ani s druhým. Žalovaný do predmetného bytu chodieva v stredu a v sobotu. Rozkazom

Okresného úradu Trenčín zo dňa 3.9.2015, právoplatným dňa 12.10.2015 bol žalovaný uznaný vinným
za priestupok proti občianskeho spolunažívaniu z dôvodu že na stranu žalobkyne používal vulgárne
výrazy a vyhrážal sa jej, že jej poškodí auto. Z podania vysvetlenia žalovaným vyplýva, že na žiadosť
aby mu žalobkyňa dala žehličku, mu táto mala povedať "nech ti .... ožehlí", na čo jej on povedal "....
si ty a že nech si hľadá autobus, nakoľko motorové vozidlo zakúpil on". Z vysvetlenia žalovaného

zaslaného Okresnému úradu Trenčín zo dňa 29.9.2015 ako jeho reakciu na rozhodnutie číslo OU-TN-
OVVS-2015/022883-2 zo dňa 3.9.2015 súd zistil, že vulgárne slová použil žalovaný len ako reakciu na
slovný prejav žalobkyne, ktorý je plný neslušných a vulgárnych výrazov. Záverom uviedol, že k takejto
forme vysvetlenia pristúpil z dôvodu, že podľa jeho názoru uvedené oznámenie zo strany žalobkyne
nie je posledné a že bude na základe akéhokoľvek podnetu úmyselne podávať ďalšie, pri ktorých môže

byť opäť uznaný vinným z priestupku voči občianskeho spolunažívaniu. Podľa výpisu z LV č. XXX pre
k. ú. Selec je žalobkyňa podielovou spoluvlastníčkou rodinného domu, titulom darovacej zmluvy. Podľa
výpisu z LV č. XXX pre k. ú. Selec je žalobkyňa podielovou spoluvlastníčkou pozemkov (zastavané
plochy a nádvoria, záhrady) evidovaných ako parc. č. 152/6, 152/7, 152/9. Podľa posúdenia zdravotnejnezávadnosti rodinného domu - odborného stanoviska Regionálneho úradu verejného zdravotníctva v
Trenčíne zo dňa 10.2.2014 rodinný dom v Selci, ktorý bol žalobkyni a jej sestre darovaný ich rodičmi,
nie je vhodný na bývania a to najmä pre zvýšenú vlhkosť a plesne viditeľné voľným okom pri kuchyni,

v kuchyni a v obývačke, pričom plesne môžu vážne ohroziť zdravie človeka. Zo zdravotných záznamov
žalobkyne vyplýva, že sa jedná o pacientku s onkologickou diagnózou karcinóm prsníka, stav po
rádioterapii, pretrvávajú ťažkosti s touto chorobou, znížená hybnosť ruky, obmedzená pracovná činnosť.
Jej prognóza je neistá. Z vyšetrenia v kardiologickej ambulancii v 10/2015 súd zistil, že má žalobkyňa
určitú anomáliu na srdci, s tým, že nie je možné vylúčiť ani potvrdiť či sa jedná o cystu. Z prepúšťacej

správy Národného onkologického ústavu vyplýva že žalobkyni je odporúčané fyzické šetrenie. Podľa
výpisu z LV č. XXX pre k. ú. Nemšová je matka žalovaného výlučnou vlastníčkou rodinného domu súp.
číslo 361 postaveného na parc. číslo 681. Z fotografii súd zistil, že rodinný dom matky žalovaného má
vybudovanú nadstavbu, nanovo prerobené sociálne zariadenia (kúpelňa, wc) vrátane bielej techniky,
nový plynový kotol, zrekonštruovanú kuchyňa a jedna z izieb je vybavená vysokou vstavanou zasúvacou
skriňou. Z lekárskych správ žalovaného bolo zistené, že žalovaný bol v roku 1994 na vyšetrení s

diagnózou - chronická aktívna bukbitída /správne bulbitída - poznámka odvolacieho súdu/, v roku 2015 a
2016 na kontrole v urologickej ambulancii, v roku 2015 bol hospitalizovaný pre zápal pľúc a je sledovaný
v internej ambulancii. Súd nevykonal dokazovanie výsluchom matky žalovaného, pretože jej výsluch s
ohľadom na predmet tohto súdneho konania a s ohľadom na skutočnosti, ktoré ním mali byť preukázané,
nepovažovalzapotrebnévykonaťprerozhodnutievovecisamej.Okremuvedeného,fotografiezaložené

v spise vytvárajú podľa súdu dostatočnú predstavu o rozsahu rekonštrukcie vykonanej žalovaným na
rodinnom dome matky žalovaného. Súd taktiež nevykonal dokazovanie výsluchom svedkyne J. C.,
nakoľko zástupca žalobkyne od konania výsluchu tejto svedkyne upustil a nežiadal ho vykonať. Súd
ďalej nevykonal dôkaz prepisom sms správ z dôvodu, že sa jedná o nezákonný dôkaz, nakoľko bol
vyhotovenýbezsúhlasužalobkyneatedasajednáoprepis,ktorýbolzískanýporušenímprávinejosoby.

3. Uvedené v spore zistené skutočnosti súd posúdil podľa § 115, § 703 ods. 2, § 705 ods. 2 a 3, §
707 ods. 1 a 2, § 708, § 712 ods. 1 až 4, § 712a ods. 8, § 712c ods. 3 Občianskeho zákonníka v
spojení s § 5 ods. 1 a 4 zákona č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom
bytov a s bytovými náhradami. Uviedol, že na základe uvedených zistení a s prihliadnutím k obsahu
uvedených zákonných ustanovení, dospel k záveru, že stranám sporu za trvania ich manželstva vzniklo

súčasne s právom spoločného nájmu bytu manželmi i spoločné členstvo vo VBD Trenčín. Po rozvode
medzi nimi nedošlo k dohode o zrušení tohto spoločného práva a o ďalšom nájme bytu, sú teda splnené
zákonné predpoklady, aby súd právo spoločného nájmu strán sporu k predmetnému bytu zrušil. Pokiaľ
žalovaný namietal, že po rozvode manželstva došlo k zániku spoločného nájmu družstevného bytu strán
sporu v dôsledku toho, že žalobkyňa opustila trvale spoločnú domácnosť strán sporu, súd vyhodnotil

tento argument ako nedôvodný. Dôvody odchodu žalobkyne z predmetného bytu spočívali v častých
nezhodách medzi oboma stranami sporu, čo vyplynulo aj z výpovede svedka R. Y., ako aj z toho, že
už pred rozvodom každá zo strán sporu uhrádzala polovicu platieb za byt. Počas celého obdobia od
augusta 2012 až doposiaľ žalobkyňa napriek tomu, že v určitom časovom období v byte nebývala,
platila polovicu nákladov za predmetný byt, z čoho opäť vyplýva, že žalobkyňa nemala v úmysle trvalo

opustiť predmetný byt ani sa vzdať práva byt užívať, čo vyplýva aj z písomného vyjadrenia svedka R.
Y. ako aj zo skutočnosti, že už počas doby čo v predmetnom byte nebývala sa snažila prostredníctvom
právnehozástupcusožalovanýmdohodnúťnazrušeníspoločnéhonájmuanaotázkektobudenásledne
nájomcom bytu a členom VBD Trenčín. Okolnosť, že jeden z manželov ešte pred rozvodom opustil
spoločnýbyt,nemusíešteznamenať,žemalvúmysletrvalesavzdaťprávaužívaťtentobyt(rozhodnutie

Najvyššieho súdu publikované pod R 77/1966). Nie každé opustenie domácnosti nesie znaky opustenia
spoločnejdomácnosti,ktoráakopojemjeupravenáv§115Občianskehozákonníka.Bezohľaduvšakna
vyššie uvedené, súd zdôraznil, že ustanovenie § 708 Občianskeho zákonníka nie je možné bez ďalšieho
aplikovať na spoločných nájomcov družstevného bytu, pretože obsahuje legálny odkaz na § 707 ods. 1,
ale nie na § 707 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ktoré sa týka prechodu nájmu družstevného bytu. Podľa

názoru súdu ustanovenie § 708 Občianskeho zákonníka je použiteľné na zánik, resp. prechod nájmu
družstevného bytu len za situácie, že trvale opustí spoločnú domácnosť ten z manželov, ktorému patrí
len právo spoločného užívania družstevného bytu, ale nie aj spoločné členstvo v stavebnom bytovom
družstve,čovšakniejeprejednávanýprípad.Totožnýprávnynázorjepotvrdenýajrozhodovacoupraxou
vyšších súdov a vyplýva napríklad i z rozhodnutia Najvyššieho súdu publikovaného pod č. R 34/1983.

Vzhľadom k tomu, že v prejednávanej veci patrilo obom stranám sporu nielen právo spoločného užívania
družstevného bytu, ale aj spoločné členstvo vo VBD Trenčín, je vylúčená aplikácia § 708 v spojení s §
707 ods. 1 Občianskeho zákonníka a spoločný nájom družstevného bytu nezanikol v dôsledku odchodu
žalobkyne zo spoločnej domácnosti. V konaní mal súd preukázané, že o nadobudnutie predmetnéhobytu sa zaslúžili obidve strany sporu spoločne, keď predmetný byt našli na inzerát a tento následne
prerobili. V konaní neboli tvrdené a ani preukázané skutočnosti z ktorých by vyplýva výlučná zásluha
žalovaného na nadobudnutí "druhého" - predmetného bytu tým, že "prvý byt" dostal žalovaný v súvislosti

s jeho zamestnaním. Ako už bolo uvedené vyššie, obidve strany zhodne uviedli, že predmetný byt
spoločne našli na inzerát a následne na základe dohody (a nájomnej zmluvy) boli na nich prevedené
členské práva a povinnosti. Zo žiadnych predložených listinných dôkazov nie sú zrejmé skutočnosti z
ktorých by vyplývala výhradná zásluha žalovaného na nadobudnutí predmetného bytu. Z manželstva
deti nepochádzajú. Obidvaja manželia si povinnosti voči VBD Trenčín plnia riadne a včas, nikdy u nich

neevidovali nedoplatky. Pri určení výlučného nájomcu a člena družstva súd vyhovel žalobkyni a za
výlučného nájomcu a člena družstva určil ju a to z dvoch dôvodov. Prvým je jej zdravotný stav ktorý
je predsa len o niečo závažnejší než je zdravotný stav žalovaného. Súd nespochybňuje, že žalovaný
bol v roku 1994 na vyšetrení s diagnózou - chronická aktívna bukbitída /správne bulbitída - poznámka
odvolacieho súdu/, ani že bol v roku 2015 a 2016 na kontrole v urologickej ambulancii, ani že bol
hospitalizovaný v roku 2015 pre zápal pľúc a ani že je sledovaný v internej ambulancii. Naproti tomu

je však žalobkyňa pacientkou s onkologickou diagnózou - karcinóm prsníka od roku 2001, stav po
rádioterapii, pričom u nej pretrvávajú ťažkosti s touto chorobou, znížená hybnosť ruky, obmedzená
pracovná činnosť. Prognóza žalobkyne je neistá. Taktiež jej v 10/2015 našli anomáliu na srdci, s tým, že
cystu nie je možné potvrdiť ani vylúčiť. Žalobkyňa teda prekonala ťažkú onkologickú liečbu s neistými
následkami a pre jej zdravotný stav bude lepšie zotrvať v byte, v ktorom sa dobre cíti a v ktorom

prežila značnú časť svojho života. Druhým dôvodom je, že okrem predmetného bytu nemá žalobkyňa
ako vyriešiť svoju bytovú otázku. Preto v prípade, že by jej náhrady byt (či zo subjektívnych alebo
objektívnych dôvodov) nevyhovoval, nemala by sa žalobkyňa po tom, čo by si žalovaný splnil povinnosť
zabezpečiť náhradný byt, kam bez zbytočného odkladu odsťahovať. Bývanie u sestry žalobkyne nie
je možné, nakoľko tá má svoju rodinu, ktorá v trojizbovom byte potrebuje svoj priestor a z vyjadrenia

Regionálneho úradu verejného zdravotníctva vyplýva, že dom v Selci nie je vhodný na bývanie z dôvodu
zvýšenej vlhkosti a plesní viditeľných voľným okom, pričom pleseň nielenže poškodzuje interiér, ale
môže vážne ohroziť zdravie človeka. Taktiež prerobenie tohto domu v Selci prostredníctvom finančných
prostriedkov získaných predajom pozemkov je otázka dlhšej časovej doby, pričom je otázne či by takto
získané finančné prostriedky postačovali na kompletnú rekonštrukciu uvedeného domu. Naproti tomu

žalovaný v prípade že by s náhradným bytom vybraným žalobkyňou nesúhlasil, má okamžite k dispozícii
rodinný dom, ktorý ako vyplýva z fotografii má nielen prerobenú strechu ale aj novo nadstavené podlažie,
nové krbové kachle, novo prerobenú kuchyňu vrátane moderných spotrebičov, novo prerobené sociálne
zariadenie (kúpelňa, wc), pričom žalovaný v ňom má aj svoju izbu vrátane vstavanej skrine. Samotný
žalovaný sa okrem iného vyjadril že jeho matka je na jeho pomoc odkázaná a ako vyplynulo z vyjadrenie

svedka pána R. - žalovaný do predmetného bytu chodieva dva krát do týždňa (v stredu a v sobotu). Na
uvedenom závere nič nezmenilo ani negatívne subjektívne stanovisko svedkyne pani V. a jej dcéry pani
J., ktorá pritom osobne so žalobkyňou konflikt ani nemala, nakoľko ďalší svedok pán R. uviedol, že nemá
problém tak ani so žalobkyňou ako ani so žalovaným. Žalobkyňa v žalobe uviedla, že žalovaný nemá
právo na náhradný byt z dôvodu že žalovaný čiastočne zrekonštruoval matkin rodinný dom v ktorom

v prípade potreby môže bývať. Súd však uviedol, že uvedené bolo jedným z dôvodov pre ktorý súd
rozhodol o tom, že ďalšou nájomníčkou a členkou družstva sa stane žalobkyňa. Naviac uvedený rodinný
dom sa nachádza v Nemšovej a je vo vlastníctve matky žalovaného a žalovaný k nemu nemá žiadne
užívacie právo (pričom úvahy o tom, že žalovaný "aj tak raz zdedí tento dom" sú v súčasnosti irelevantné
a predčasné). Ako uviedol Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 2 Cdo 84/2002 právo

rozvedeného manžela na náhradný byt pri rozhodovaní o zrušení práva spoločného nájmu bytu v zmysle
§ 705 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka nemožno odoprieť, ak rozvedený manžel užíva byt patriaci
vlastnícky inej osobe iba na základe jej súhlasu bez toho, aby rozvedenému manželovi k nemu vzniklo
právo nájmu (k rovnakému právnemu názoru dospel Najvyšší súd SR tiež v rozhodnutí sp. zn. 2 Cdo
12/2003).Vzmysleuvedeného malsúdzato,ženastranežalovanéhonebolipreukázanédôvodyhodné

osobitného zreteľa, pre ktoré by súd nemal viazať vypratanie bytu na zabezpečenie náhradného bytu pre
žalovaného.Vkonanítaktiežnebolipreukázanétakéskutočnostinazákladektorýchbybolomožnéprijať
záveronaplneníhypotézydruhejvety§712aods.8Občianskehozákonníka.OkresnýmúradomTrenčín
bolo síce žalovanému uložené pokarhanie za to, že žalobkyni nadával a vyhrážal sa jej že jej poškodí
auto, no k reálnemu poškodeniu tohto auta nikdy neprišlo, pričom súd má z vykonaného dokazovania

za preukázané, že komunikácia formou nadávok (nevynímajúc vulgarizmy) je medzi stranami sporu
bežná a vzájomná, najmä v prípade keď sa spoločne stretnú v predmetnom byte, pričom uvedenému
konfliktu predchádzalo to, že žalovaný požiadal žalobkyňu aby mu vrátila žehličku, na čo mu žalobkyňa
povedala,žemujunedáavecinechmužehlíjeho.....Priamenásiliezostranyžalovanéhovšakvkonanípreukázané nebolo. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností zrušil súd právo spoločného
nájmu strán sporu a ako výlučnú nájomníčku a členku VBD Trenčín určil žalobkyňu. Súd právo na
náhradný byt žalovanému priznal.

4. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 262 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a 2 CSP /zákon
č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok - ďalej len CSP; poznámka odvolacieho súdu/. Na účely
rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania súd výrok o zrušení spoločného nájmu a určení ďalšieho
nájomcu považoval za jeden výrok a požadované rozhodnutie o nepriznaní bytovej náhrady za výrok
druhý. Na základe uvedeného patrí žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 50 %. O výške

náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie
končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
5. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Podľa neho súd prvej inštancie dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, vec nesprávne právne posúdil a
konaniemáinúvadu,ktorámohlamaťzanásledoknesprávnerozhodnutievoveci.Konkrétneuviedol,že
podľa neho sa súd prvej inštancie jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom nevysporiadal

so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré boli podstatné pre rozhodnutie. Prvým z
dôvodov, pre ktorý súd vyhovel žalobkyni, bol jej zdravotný stav, ktorý je podľa súdu predsa len o
niečo závažnejší než je zdravotný stav žalovaného. Súd pristúpil k hodnoteniu zdravotného stavu strán
sporu bez existencie akéhokoľvek odborného vyjadrenia, pričom podľa žalovaného ide o otázku, ktorú
si nemožno vyhodnotiť bez odborných lekárskych znalostí. Okrem toho z predložených lekárskych

správ vyplynulo, že žalobkyňa bola na poslednej operácii pred 3 rokmi. Nie je zrejmé aké je aktuálne
ohodnotenie jej zdravotného stavu a či v súčasnosti podstupuje nejakú liečbu. Sama žalobkyňa je riadne
zamestnaná ako montážnica vo firme Leoni. Záver súdu, že pre zdravotný stav žalobkyne bude lepšie
zotrvať v byte, v ktorom sa dobre cíti a v ktorom prežila značnú časť svojho života, nemá oporu vo
vykonanom dokazovaní a nie je ničím podložený. Druhým dôvodom, pre ktorý súd vyhovel žalobkyni,

bolo to, že okrem predmetného bytu nemá žalobkyňa ako vyriešiť svoju bytovú otázku. Tento argument
súdu je podľa žalovaného nelogický a žalovaný sa s ním nestotožňuje. Otázku bývania žalobkyne rieši
inštitút bytovej náhrady. Súd môže pritom určiť, že osoba je povinná sa po zabezpečení bytovej náhrady
z bytu odsťahovať v lehote, ktorá je dlhšia ako je zákonom stanovených 30 dní. Aj v tomto prípade
mohol súd uložiť žalovanému, aby zabezpečil žalobkyni náhradný byt a tejto uložiť povinnosť sa z bytu

vysťahovať v lehote dlhšej ako 30 dní od zabezpečenia bytovej náhrady, čím je spochybnené tvrdenie
súdu, že po zabezpečení bytovej náhrady by sa musela žalobkyňa z bytu bez zbytočného odkladu
odsťahovať. Na tomto mieste žalovaný poukázal na to, že jemu súd určil v rozpore s § 712c ods. 3
Občianskeho zákona povinnosť z bytu sa odsťahovať do 15 dní od poskytnutia bytovej náhrady. Ďalej
žalovaný uviedol, že závery súdu o tom, že prerobenie jej domu v Selci je otázka dlhšej doby a nie je

zrejmé, či by jej na to postačovali finančné prostriedky neboli ničím podložené. V konaní neboli zisťované
anidobapotrebnejrekonštrukcieanisumanákladov,ktorébybolinaňupotrebné.Okremtohožalobkyňa
dlhodobo nevyužíva a nestará sa o nehnuteľnosti v obci Selec a teraz ich nevyhovujúci stav účelovo
využíva ako dôkaz toho, že nemá kde bývať. Súd tiež dospel k záveru, že na rozdiel od žalobkyne má
žalovaný kde bývať, a to v dome svojej matky. Tu musí žalovaný opätovne uviesť, že k tomuto domu

nemá žiadne užívacie právo, tento dom ako aj jeho vybavenie vlastní jeho matka. Ak chce žalovaný
v tomto dome prespať, musí spať v miestnosti, kde sa nachádza plynový kotol, čo je nebezpečné pre
hroziaci otravu splodinami. Toto súd pri rozhodovaní nezohľadnil, ale na druhej strane zohľadnil, že
žalobkyňa nemôže bývať vo svojom vlastnom dome z dôvodu výskytu plesní. Súd nezohľadnil ani to, že
žalovaný je zamestnaný v Trenčíne na trvalý pracovný úväzok a predmetný byt považuje za svoj domov,

pričom v ňom trávi víkendy a niekoľko dní v týždni len preto, že žalobkyňa počas jeho prítomnosti v byte
vyvoláva konflikty. Nakoniec žalovaný poukázal na to, že súd nesprávne vyhodnotil svedecké výpovede
svedkov paní V., pani J. a pána R.. Z ich výpovedí vyplýva, že žalobkyňa je konfliktnou osobou. Naproti
tomu žalovaného všetci svedkovia vyhodnotili ako suseda, s ktorým nemajú žiadny problém. Na základe
týchto skutočností žalovaný navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak, že po

zrušení spoločného nájmu strán k predmetnému bytu určí za Ďalšieho jeho nájomcu a člena bytového
družstva žalovaného a žalobkyni uloží povinnosť predmetný byt vypratať do 30 dní po zabezpečení
náhradného bytu.
6. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadrila žalobkyňa. Podľa nej je rozhodnutie súdu prvej inštancie
vecne správne. Skutkový stav veci bol dostatočne zistený, rozhodnutie je dostatočne odôvodnené a

odvolanie žalovaného považuje za účelové. Nehnuteľnosť, ktorú vlastní v k.ú. Selec je hospodárska
budova. Žalovaného tvrdenia sa nezakladajú na pravde. Navrhla, aby bolo napadnuté rozhodnutie
odvolacím súdom potvrdené.7. K vyjadreniu žalobkyne žalovaný písomne uviedol, že svoje tvrdenia ohľadne vlastníctva
nehnuteľností žalobkyňou v k.ú. Selec uvádzal už pred súdom prvej inštancie a k tomuto predložil
aj dôkazy. Jeho argumenty a závery v podanom odvolaní vychádzajú z vykonaného dokazovania a

zisteného skutkového stavu. O žiadnu účelovosť v jeho konaní sa nejedná, využil len svoje právo
napadnúť odvolaním rozhodnutie súdu, ktoré nepovažuje za správne.
8. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 379 písm. a) a § 380 ods. 1 CSP
v celom rozsahu a z dôvodov odvolania žalobcu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa §
385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné vo výroku III. o povinnosti

žalovaného vypratať predmetný byt podľa § 388 CSP zmeniť a v ostatných častiach podľa § 387 ods.
1 a 2 CSP ako vecne správny potvrdiť.
9. Odvolací súd preskúmaním veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie pri zrušení spoločného nájmu
strán sporu k predmetnému bytu ako aj pri určení žalobkyne za ďalšiu nájomníčku tohto bytu a členku
bytového družstva vzal do úvahy všetky skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov
účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané

alebo vyšli počas konania najavo, výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá tomu, čo malo byť zistené
spôsobom vyplývajúcim z § 191 CSP. Pri rozhodovaní súd prvej inštancie použil správny právny predpis,
správne ho vyložil a na daný skutkový stav ho aj správne aplikoval. Odvolací súd sa preto stotožňuje so
skutkovými i právnymi závermi súdu prvej inštancie a z tohto dôvodu si odvolací súd aj osvojil dôvody
napadnutého rozhodnutia, v celom rozsahu na ne poukazuje v zmysle § 387 ods. 2 CSP a k odvolacím

námietkam žalovaného dodáva nasledovné:
10. Predmetom tohto sporu je zrušenia práva spoločného nájmu strán sporu k družstevnému bytu a
určenie jeho ďalšieho nájomcu a člena bytového družstva s povinnosťou druhej strany sporu byt vypratať
po zabezpečení bytovej náhrady, resp. bez nej.
11. Podľa § 705 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak sa rozvedení manželia nedohodnú o nájme bytu, súd

na návrh jedného z nich rozhodne, že sa zrušuje právo spoločného nájmu bytu. Súčasne určí, ktorý z
manželov bude byt ďalej užívať ako nájomca.
12. Podľa § 705 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak nadobudol právo na uzavretie zmluvy o
nájme družstevného bytu jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, zanikne právo
spoločného nájmu bytu rozvodom; právo užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo

na nájom bytu pred uzavretím manželstva. V ostatných prípadoch spoločného nájmu družstevného bytu
rozhodne súd, ak sa rozvedení manželia nedohodnú, na návrh jedného z nich o zrušení tohto práva,
ako aj o tom, kto z nich bude ako člen družstva ďalej nájomcom bytu; tým zanikne aj spoločné členstvo
rozvedených manželov v družstve.
13. Podľa § 705 ods. 3 Občianskeho zákonníka pri rozhodovaní o ďalšom nájme bytu vezme súd zreteľ

najmä na záujmy maloletých detí a stanovisko prenajímateľa.
14. Podľa § 712a ods. 8 prvej vety Občianskeho zákonníka ak ide o prípady podľa § 705 ods. 1 a 2
druhej vety môže súd, ak sú preto dôvody hodné osobitného zreteľa, rozhodnúť, že rozvedený manžel
má právo len na náhradné ubytovanie alebo na prístrešie.
15. V citovanom ustanovení § 705 ods. 2 Občianskeho zákonníka je upravený osud spoločného nájmu

družstevného bytu manželmi v závislosti od toho, či bol členom družstva iba jeden z manželov alebo či
boličlenmidružstvaobajamanželia.Akprávonauzavretiezmluvyonájmedružstevnéhobytunadobudol
jeden z rozvedených manželov pred uzavretím manželstva, uzavretím manželstva síce vznikol spoločný
nájom družstevného bytu oboch manželov, druhý manžel sa však nestal členom družstva. V týchto
prípadoch má rozvod manželstva za následok zánik práva spoločného nájmu bytu manželmi a právo

užívať byt zostane tomu z manželov, ktorý nadobudol právo na nájom bytu pred uzavretím manželstva,
t.j. ktorý bol výlučným členom družstva.
16. V prejednávanej veci však ide o druhý z prípadov, upravený v § 705 ods. 2 veta druhá Občianskeho
zákonníka.Akboliobajamanželianielenspoločnýminájomcami,aleboliobajaajčlenmidružstva,potom
platí, že po rozvode manželstva sa môžu rozvedení manželia dohodnúť kto z nich sa stane výlučným

nájomcom bytu a členom družstva. Ak sa rozvedení manželia nedohodnú, zruší na návrh jedného z nich
spoločný nájom bytu súd a ten zároveň rozhodne aj o tom, ktorý z bývalých manželov bude ako člen
družstva naďalej nájomcom bytu.
17. Vychádzajúc zo zistených a medzi stranami sporu nesporných skutočností, stranám sporu za
trvania ich manželstva vzniklo právo spoločného nájmu družstevného bytu č. 5 vo vchode č. XX,

nachádzajúceho sa na 2. poschodí obytného domu súp. číslo XXXX na ulici A. v M. - F. a obe strany
sporu sa stali členmi Výstavbového bytové družstva v Trenčíne. Manželstvo strán sporu bolo rozvedené
a po rozvode sa strany sporu nedohodli o ďalšom nájme predmetného družstevného bytu. Súd prvejinštancie preto správne v zmysle § 705 ods. 2 druhej vety Občianskeho zákonníka na návrh žalobkyne
rozhodol o zrušení práva spoločného nájmu strán sporu k predmetnému družstevnému bytu.
18. Uvedené skutkové závery a na ne nadväzujúce rozhodnutie súdu prvej inštancie o zrušení

spoločného nájmu bytu žiadna zo strán sporu nerozporuje. V zmysle odvolania žalovaného je podstata
problému medzi stranami sporu v tom, ktorá zo strán sporu má byť súdom určená za ďalšieho nájomcu
predmetného bytu a člena bytového družstva. Ustanovenie § 705 ods. 3 Občianskeho zákonníka
uvádza príkladmo dve kritériá, ku ktorým súd pri riešení tejto otázky prihliada. Sú to záujmy maloletých
detí a stanovisko prenajímateľa. Súd však má za povinnosť pri rozhodovaní o tejto otázke zistiť a

následne vyhodnotiť aj iné okolnosti, významné pre rozhodnutie o ďalšom nájme bytu tak, aby so
znalosťou veci mohol niektorým z nich priznať prioritu pred ostatnými a zohľadniac ich zásadnú povahu
rozhodnúť v prospech tej strany, ktorej tieto okolnosti svedčia. Takýmito rozhodnými okolnosťami môžu
byť napríklad zistenia, ako sa jednotliví manželia pričinili o nadobudnutie bytu, aké sú ich bytové záujmy
a potreby, z akých dôvodov opustil niektorý z nich byt, aké boli okolnosti vedúce k rozvodu manželstva,
aké sú predpoklady kľudného a usporiadaného užívania niektorým účastníkom ako možným budúcim

nájomcom ale napríklad aj zdravotný stav strán sporu. Tieto okolnosti treba hodnotiť jednotlivo i vo
vzájomnej súvislosti.
19. Súd prvej inštancia určil napadnutým rozsudkom za ďalšiu nájomníčku bytu a členku bytového
družstva žalobkyňu. Vychádzal pritom podľa § 705 ods. 3 Občianskeho zákonníka z toho, že z
manželstva strán sporu deti nepochádzajú, obidve strany sporu si povinnosti voči bytovému družstvu

plnia riadne a včas, a bytové družstvo k osobe ďalšieho nájomcu bytu a člena družstva nezaujalo nijaké
stanovisko. Súd prvej inštancie preto prihliadol k tomu, že žalobkyňa má o niečo závažnejší zdravotný
stav ako žalovaný, jej prognóza je neistá a pre jej zdravotný stav bude lepšie zotrvať v byte, v ktorom sa
dobre cíti a v ktorom prežila značnú časť svojho života. Druhým dôvodom bolo, že okrem predmetného
bytu nemá žalobkyňa ako vyriešiť svoju bytovú otázku a v prípade, že by jej náhrady byt z nejakých

dôvodov nevyhovoval, nemala by sa žalobkyňa po tom, čo by si žalovaný splnil povinnosť zabezpečiť
náhradný byt, kam bez zbytočného odkladu odsťahovať.
20. Po preskúmaní veci odvolací súd s určením žalobkyne za ďalšiu nájomníčku predmetného bytu a
členkubytovéhodružstvasúhlasí.Vdanejvecinebolomožnéprirozhodovaníourčeníďalšiehonájomcu
bytu a člena bytového družstva vychádzať z kritérií výslovne uvedených v § 705 ods. 3 Občianskeho

zákonníka /záujmy maloletých detí, stanovisko prenajímateľa/. Tiež nebolo zistené, že by mala niektorá
zo strán sporu väčšiu zásluhu na získaní predmetného bytu do nájmu. Na rozdiel od súdu prvej inštancie
sa odvolací súd domnieva, že aj možnosti iného bývania sú u oboch strán sporu v podstate rovnaké.
Žalobkyňa síce vlastní spolu so sestrou nehnuteľnosť, ktorá však podľa vykonaného dokazovanie nie
je vhodná na bývanie. Žalovaný nevlastní nehnuteľnosť a užívať rodinný dom svojej matky, kde občas

prespáva, môže len s jej dovolením. Nie je nositeľom žiadneho práva, ktoré by mu užívanie rodinného
domu jeho matky v prípade jej nesúhlasu umožňovalo. Mimo predmetného bytu tak žiadna zo strán
mená otázku svojho bývania vyriešenú. Podľa odvolacieho súdu tiež nemožno na základe vykonaných
dôkazovdospieťkzáveru,žeurčenieniektorejzostránsporuzaďalšiehonájomcubytuačlenabytového
družstva by bolo účelnejšie z hľadiska susedských a medziľudských vzťahov v bytovom dome, v ktorom

sa predmetný byt nachádza. Spolubývajúca v bytovom dome, svedkyňa V., síce mala so žalobkyňou
slovný konflikt, na druhej strane ale ďalší spolubývajúci v dome, svedok R. uviedol, že nemá problém
ani s jednou zo strán. Skutočnosť, že sa menovaného svedka dotklo, že mu žalobkyňa vyčítala prečo
ide svedčiť na súd žalovanému, odvolací súd na rozdiel od žalovaného nehodnotí tak, že by žalobkyňa
bola podľa menovaného svedka konfliktná osoba. Toto z výpovede menovaného svedka priamo ani

nepriamo nevyplýva.
21. Jedinou okolnosťou, ktorá bola v spore zistená a ktorá môže byť rozhodujúca pre určenie, ktorá
zo strán sporu bude ďalším nájomcom predmetného bytu a členom bytového družstva, je zdravotný
stav strán sporu. Žalobkyňa prekonala onkologické ochorenie, je po operácii, s neistou prognózou a
má nález na srdci a v dôsledku svojho ochorenia má zníženú hybnosť ruky a obmedzenú pracovnú

schopnosť. Naproti tomu žalovanému pred viac ako dvadsiatimi rokmi /1994/ diagnostikovali chronická
aktívna buklbitídu - zápal sliznice dvanástnika, pričom v spore nepredložil žiadne ďalšie lekárske správy,
ktoré by svedčili o tom, že toto ochorenie je u neho naďalej prítomné a že sa lieči. Podľa ďalších, v spore
predložených lekárskych správ, bol žalovaný v rokoch 2015 a 2016 na kontrole v urologickej ambulancii,
v roku 2015 bol hospitalizovaný pre zápal pľúc a je sledovaný v internej ambulancii. Podľa odvolacieho

súdu tu možno aj laickými vedomosťami a bez odborného lekárskeho posúdenia porovnaním zistených
skutočností o zdravotnom stave strán sporu dospieť k záveru, že zdravotný stav žalobkyne je horší ako
žalovaného.22. Vychádzajúc z uvedených skutočností možno súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, že pre
zdravotný stav žalobkyne bude lepšie zotrvať v predmetnom byte, v ktorom sa dobre cíti a v ktorom
prežila značnú časť svojho života a je preto dôvodné, aby za ďalšiu nájomníčku predmetného bytu a

členku bytového družstva bola určená práve žalobkyňa.
23. Pokiaľ ide o povinnosť žalovaného vypratať predmetný byt, súd prvej inštancie správne toto
vypratanie podmienil zabezpečením náhradného bytu. Takéto rozhodnutie má oporu v ustanovení §
712a ods. 8 Občianskeho zákonníka, keď v spore neboli zistené žiadne skutočnosti, ktoré by ako
dôvody hodné osobitného zreteľa odôvodňovali obmedziť bytovú náhradu žalovaného len na náhradné

ubytovanie alebo prístrešie.
24. Odvolací súd však nemohol súhlasiť s lehotou, akú súd prvej inštancie určil v napadnutom rozsudku
žalovanému na splnenie jeho povinnosti predmetný byt vypratať. Súdom prvej inštancie určená lehota
- do 15 dní po zabezpečení náhradného bytu, je v rozpore so zákonom. Ako správne poukázal vo
svojom odvolaní žalovaný, Občiansky zákonník v § 712c ods. 3 stanovuje, že nájomca, ktorý má byt
vypratať, je povinný uzavrieť zmluvu o bytovej náhrade do 30 dní od doručenia písomného vyhlásenia o

zabezpečeníbytovejnáhrady;aknájomnúzmluvubezdôvodneneuzavrie,jehonároknabytovúnáhradu
zanikne. Lehota na splnenie povinnosti byt vypratať tak musí byť najmenej 30 dní od zabezpečenia
bytovej náhrady.
25. Na základe uvedených záverov potom odvolací súd podľa § 388 CSP rozsudok súdu prvej inštancie
vo výroku III. o povinnosti žalovaného vypratať byt zmenil tak, že žalovaný je povinný družstevný byt č.

5 vo vchode č. XX, nachádzajúci sa na 2. poschodí obytného domu súp. číslo XXXX na ulici A. v M. -
F. vypratať a vyprataný odovzdať do 30 dní po zabezpečení náhradného bytu zo strany žalobkyne a v
zostávajúcich častiach podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil.
26. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s §

262 ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP. V odvolacom konaní nebola ani jedna zo strán plne úspešná a preto
odvolací súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov odvolacieho konania právo.
27. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu j e p r í p u s t n é dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)

v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).