Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 12, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/169/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6616203156
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6616203156.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej a

sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Evy Dzúrikovej, v právnej veci žalobcu: POHOTOVOSŤ, s. r.
o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Barbora Korenecová, advokátka, AK Slnečná
765/3,Malinovo,IČO:42174902protižalovanémuR.T.,nar.XX.XX.XXXX,bytomQ.A.XXX,občanovi
SR v konaní o zaplatenie istiny vo výške 32,- Eur, úroku vo výške 18,08%, poplatku vo výške 96,85
Eur a poplatku za upomienky 10,- Eur, zmluvnej pokuty vo výške 33,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní
žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Lučenec č. k. 21C/68/2016 - 61 zo dňa 11. 01. 2017, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok Okresného súdu Lučenec č. k. 21C/68/2016-61 zo dňa 11. 01. 2017 p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

1.Odvolanímnapadnutýmrozsudkomsúdprvejinštancieuložilžalovanémupovinnosťzaplatiťžalobcovi
32,- Eur s úrokom vo výške 18,08 Eur, úrokom vo výške 39,15% ročne zo sumy 32,- Eur od 21. 01.
2014 do 22. 03. 2014, úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 32,- Eur od 23. 03. 2014 do
zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Vo zvyšku žalobu zamietol (výrok
II.). O trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal ( výrok III.). Súd
prvej inštancie rozhodoval o žalobe žalobcu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia istiny vo výške 32,-

Eur, kapitalizovaného úroku vo výške 18,08 Eur, poplatku vo výške 96,85 Eur, poplatku za upomienky
vo výške 10,- Eur, zmluvnej pokuty vo výške 33,- Eur, úroku vo výške 39,15% ročne zo sumy 32,-
Eur od 21. 01. 2014 do zaplatenia, úroku z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 32,- Eur od 23.
03. 2014 do zaplatenia. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že žalobca uzavrel so žalovaným dňa
02.10.2013 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej poskytol žalovanému
sumu 200,-Eur a žalovaný sa zaviazal poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť žalobcovi
celkovú sumu vo výške 336,-Eur. Zo zmluvy vyplýva, že suma 336,-Eur pozostáva z poskytnutej sumy

200,-Eur a z celkových nákladov spotrebiteľa spojených so spotrebiteľským úverom vo výške 136,-Eur.
Sumu 136,-Eur tvorí úrok vo výške 39,15% ročne a čiastka 96,58 Eur, ktorú tvoria "administratívne
nákladynavypracovanieauzatvoreniezmluvyospotrebiteľskomúverespolusovšetkouadministratívou
s tým spojenou". Výška RPMN činí 182,24%. Žalovaný sa zaviazal úver vrátiť do 22.03.2014 na
účet veriteľa špecifikovaný vo všeobecných podmienkach poskytnutia spotrebiteľského úveru alebo v
hotovosti mandatárovi a to v prípade, že nie je dohodnuté inak. Zmluva o spotrebiteľskom úvere je
typickou formulárovou zmluvou vopred pripravenou, ktorej obsah účastník nemal možnosť zmeniť ani

doplniť. Súčasťou zmluvy je dohoda o plnení v splátkach z toho istého dňa, ktorá bola uzatvorená
súbežne so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, v ktorej spotrebiteľ - žalovaný prehlasuje, že dlžník sa
zaväzuje uhradiť veriteľovi sumu 336,-Eur v 6 pravidelných mesačných splátkach po 56,-Eur vždy k 22.
kalendárnemu dňu v mesiaci počnúc dňom 22.10.2013. Spotrebiteľ berie na vedomie, že výška RPMNčiní 570,99%. Uvedená dohoda o plnení v splátkach k zmluve o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX
zodňa02.10.2013jetiežtypickáformulárovázmluvavopredpripravenáanaformulovaná.Akotovyplýva
zo žaloby, žalovaný uhradil sumu 168,-Eur. Z vyjadrenia žalobcu sa konštatuje, že žalovaný porušil

podmienky zmluvy o spotrebiteľskom úvere a nedodržal splátkový kalendár, preto mu žalobca oznámil,
že v zmysle zmluvy o spotrebiteľskom úvere stratil výhodu splátok, dlh sa stal splatný v celosti a bol
vyzvaný na úhradu celého dlhu. Z pripojených listín však súd nezistil, či došlo k zosplatneniu dlhu, s
akým dátumom a či táto skutočnosť bola žalovanému oznámená.

2. Súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že dohoda o plnení v splátkach je
neplatným právnym úkonom uzavretým za účelom obchádzania súboru zákonov prijatých v súvislosti
s ochranou spotrebiteľa ako slabšieho článku spotrebiteľského vzťahu. Poukázal na to, že žalovaný
uzavrel zmluvu o spotrebiteľskom úvere za účelom získania úveru vo výške 200,- Eur s úrokom vo
výške 39,15% ročne za podmienky, že úver bude splácať pri výške ročnej percentuálnej miere nákladov
182,24%. Je obchádzaním zákona, keď súbežne toho istého dňa bol uzavretý dodatok k zmluve -

dohoda o plnení v splátkach, v ktorom je uvedené, že dlžník je povinný uhradiť celkovú výšku dlhu v
sume 336,- Eur v 6. splátkach po 56,- Eur pri ročnej percentuálnej miere nákladov vo výške 570,99%.
Súd z týchto dôvodov pri posúdení žalobného návrhu vychádzal zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere,
keď zmluvu o plnení v splátkach v rámci predbežnej otázky posúdil ako zmluvu neplatnú nielen titulom
obchádzania zákona, ale aj pre rozpor s dobrými mravmi v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka, pričom

pre rozpornosť podstatných okolností zmluvy o úvere a dohody o plnení v splátkach je daná neplatnosť
tejto dohody aj podľa § 37 Občianskeho zákonníka pre nedostatok určitosti a zrozumiteľnosti. Keďže
mal preukázané, že žalobca požičal žalovanému sumu 200,- Eur a žalovaný vrátil žalobcovi iba sumu
168,- Eur, návrh žalobcu v časti, v ktorej sa domáhal zaplatenia istiny 32,- Eur ako rozdielu medzi
veriteľom poskytnutej a dlžníkom vrátenej sumy považoval súd za dôvodný, rovnako za dôvodný

považoval aj nárok kapitalizovaného úroku, ktorý bol zmluvnými stranami dohodnutý vo výške 39,15%
ročne zo sumy 200,- Eur za obdobie od 03. 10. 2013 do 20. 01. 2014 spolu vo výške 18,08 Eur. Ďalej
považoval za dôvodný nárok v časti dohodnutého úroku vo výške 39,15% ročne zo sumy 32,- Eur
od 21. 01. 2014 do 22. 03. 2014 z dôvodu, že splatnosť úveru bola stranami dohodnutá dňom 22.
03. 2014. V prevyšujúcej časti čo sa týka dohodnutého úroku za obdobie od 23. 03. 2014 zamietol,

pričom žalobca sa domáhal tohto úroku celkovo za obdobie od 21. 01. 2014 do zaplatenia. Súd prvej
inštancie poukázal na to, že úrok je odplata za užívanie peňažnej istiny, dojednáva sa na dobu určitú,
po splatnosti úveru náleží veriteľovi už len úrok z omeškania. Poukázal, že v prípade, ak nastal stav
kedy spotrebiteľ už nemá právny titul mať peňažné prostriedky u seba a tieto užívať, nie je dôvodu ani
na to, aby veriteľ inkasoval úroky, ktoré by mu patrili výhradne za stavu oprávnenej držby prostriedkov

spotrebiteľom. Splácanie úveru v splátkach na strane veriteľa je vyvolané stavom absencie požičanej
sumy istiny, ktorá sa iba postupne vracia a za tento stav nedostatku a úverovania patrí veriteľovi úrok.
Ak napriek tomu existuje zmluvná úprava, ktorá k protiprávnym stavom stotožňuje aj odplatné nároky
patriace len v právne súladnom stave, je takáto úprava na škodu spotrebiteľa neprijateľne odchýlna od
zákona, čo takúto zmluvnú podmienku podľa § 52 ods. 2 OZ resp. § 53 ods. 1 a 5 OZ robí absolútne

neplatnou. V protiprávnom stave patria zmluvným stranám len sankcie a na tento účel je kogentným
určujúcim pravidlom § 517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 a § 3a nariadenia Vlády č. 87/1995 Z. z. Z týchto
dôvodov preto súd priznal žalobcovi uplatnené úroky z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 32,-
Eur od 23. 03. 2014 do zaplatenia s poukazom na to, že dňa 23. 03. 2014 bol žalovaný skutočne v
omeškaní so zaplatením sumy 32,- Eur, keďže splatnosť úveru bola dojednaná dňom 22. 03. 2014.

Vo vzťahu k uplatnenému nároku na zaplatenie administratívnych nákladov na vypracovanie zmluvy
o spotrebiteľskom úvere vo výške 96,85 Eur súd túto sumu považoval za neprimerane vysokú a zo
strany žalobcu ničím nepreukázanú, v tom smere, že by v takejto výške vznikli administratívne náklady
v súvislosti s uzavretou zmluvou. Existenciu uvedených nákladov súd nepovažoval za preukázanú a
vzhľadom na ich výšku (takmer polovicu sumy poskytnutého úveru) považoval dojednanie týkajúce sa

úhrady administratívnych nákladov spojených s uzatvorením zmluvy za odporujúce dobrým mravom,
a teda neplatné podľa § 39 OZ. Z týchto dôvodov žalobu v tejto časti zamietol. Uplatnený nárok na
zaplatenie poplatku za upomienku v sume 10,- Eur súd posúdil ako nedôvodný s poukazom na to, že
takýto nárok priamo v zmluve uvedený nie je; s poukazom na ust. § 9 ods. 9 zák. č. 129/2010 Z. z.
žalobca takýto poplatok nemôže požadovať, pričom súd okrem iného poukázal aj na to, že poplatok za

jednu upomienku 10,- Eur je neprimerane vysoký. Žalobca existenciu tejto upomienky ani nepreukázal,
nakoľko výzva na zosplatnenie nemôže plniť účel upomienky, pretože ide o uplatnenie si práva veriteľa
podľa § 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka, čo nemôže podliehať spoplatneniu na ťarchu spotrebiteľa.
Rovnako súd nepovažoval za dôvodný ani nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 33,-Eur s poukazom na to, že takýto nárok priamo v zmluve uvedený nie je. Dojednanie o zmluvnej pokute sa
nachádza len vo VOP v bode 7, pričom u žalobcu ide o vopred predformulované zmluvné dojednanie,
zmluvná pokuta nebola vyjednaná individuálne a žalovaný nemal možnosť ovplyvniť toto dojednanie

obsiahnuté vo Všeobecných obchodných podmienkach, a to pomerne neprehľadným spôsobom. Nie
je vôbec preukázané, že žalovaný sa mal možnosť oboznámiť v čase akceptácie zmluvy s týmito
zmluvnými podmienkami. Sankcia za omeškanie je mimoriadne dôležitým údajom pre spotrebiteľa,
preto musí byť obsiahnutá v základných náležitostiach zmluvy. Z týchto dôvodov žalobcovi nepriznal
nárok ani v tejto časti. O trovách konania súd rozhodol pri aplikácii ustanovenia § 255 ods. 1 a 2 CSP,

žalobca mal úspech len v minimálnom rozsahu, preto súd žalobcovi náhradu trov konania nepriznal.

3. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca, a to v
celom rozsahu. V odvolaní namietal vady v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) Civilného sporového
poriadku, namietal, že súd prvej inštancie nedostatočne rozsudok odôvodnil, čím odňal žalobcovi
možnosť konať pred súdom prvej inštancie, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym

skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ďalej v
odôvodnení uviedol, že žalobca so žalovaným uzatvorili dňa 02. 10. 2013 zmluvu o spotrebiteľskom
úvere, v ktorej sa žalovaný zaviazal uhradiť istinu vo výške 200,- Eur s nákladmi spotrebiteľa spojenými
so spotrebiteľským úverom 136,- Eur. Výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je
jasne uvedená priamo na prednej strane zmluvy o spotrebiteľskom úvere, z čoho vyplýva, že nemožno

hovoriť o absencii výšky, počtu a termínov splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Poukázal, že ten
istý deň bola uzavretá dohoda o plnení v splátkach, na základe ktorej sa spotrebiteľ zaviazal uhradiť
celkovú čiastku v 6. pravidelných mesačných splátkach vo výške 56,- Eur vždy k 22. kalendárnemu
dňu v mesiaci počnúc dňom 22. 10. 2013. V zmluve o spotrebiteľskom úvere zo dňa 02. 10. 2013
je odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov vo výške 96,85 Eur, čo predstavuje RPMN vo výške

182,24 Eur. Spotrebiteľ zobral na vedomie, že výška priemernej hodnoty ročnej RPMN na poskytnutý
spotrebiteľský úver je vo výške 49,13 Eur. Má za to, že z vyššie uvedených dôvodov úver nie je možné
považovať za bezúročný a bez poplatkov. Zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky náležitosti
podľa zák. č. 129/2010 Z. z. Zákon v čase uzatvorenia zmluvy o úvere nestanovil maximálne možnú
prípustnú výšku odplaty. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu

spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutia finančných prostriedkov
a lehotu splatnosti. Hlavným predmetom zmluvy je odplatné poskytnutie finančných prostriedkov zo
strany veriteľa (žalobcu) dlžníkovi (žalovanému) pričom ekvivalentom ceny plnenia je v danom vzťahu
dohodnutý úrok, resp. odplata za poskytnutie finančných prostriedkov. Uplatnený nárok žalobcu v
podobe úroku vo výške 39,15% ročne, ktorý bol dohodnutý v zmluve, vzhľadom na povahu a podmienky

úverového vzťahu, ako aj jeho zabezpečenie považuje žalobca za primeraný a v súlade s dobrými
mravmi.Keďževdanomobdobípodstatnýmspôsobomneprevyšovalvýškuodplaty(úroku)vobdobných
prípadoch. Poplatok vo výške 96,85 Eur predstavuje administratívne náklady na vypracovanie a
uzatvorenie zmluvy. Slovenská právna úprava v oblasti úverov účtovaniu poplatku výslovne nebráni.
Slovenské právo a slovenský zákonodarca poplatok za spracovanie zmluvy nielenže pripúšťa, ale aj

výslovne uvádza. V ďalšom citoval bod 7 Všeobecných podmienok poskytnutia spotrebiteľského úveru.
Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

4. Žalovaný sa k podanému odvolaniu žalobcu písomne nevyjadril.

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku ďalej len
„CSP“), vec preskúmal v medziach daných ust. § 379 a § 380 CSP, bez nariadenia pojednávania v
súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP
viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi ako vecne správny potvrdil.

6. Po preskúmaní rozsudku súdu prvej inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo dospel odvolací súd
k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu navrhnutých dôkazov, pričom vykonané
dôkazy vyhodnotil v súlade s ust. § 191 ods. 1 CSP. Odvolací súd nezistil dôvody pre opakovanie
dôkazov vykonaných súdom prvej inštancie, a preto bol viazaný zisteným skutkovým stavom súdom
prvej inštancie podľa ust. § 383 CSP v spojení s ust. § 384 CSP.

7. Odvolací súd poukazuje na to, že je viazaný rozsahom odvolania žalobcu. K námietke žalobcu,
že súd prvej inštancie odňal žalobcovi možnosť konať pred súdom prvej inštancie z dôvodu, že
rozsudok nedostatočne odôvodnil bez uvedenia konkrétnosti v čom spočíva nedostatočné odôvodnenierozhodnutia súdu prvej inštancie, odvolací súd uvádza, že túto odvolaciu námietku žalobcu nemožno
považovať za dôvodnú. Preskúmaním veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie rozsudok náležite
odôvodnil v zmysle § 220 ods. 2 CSP. Odôvodnenie rozhodnutia má všetky náležitosti vyžadované

uvedeným ustanovením. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie nepochybne vyplýva, na
základe akých úvah s prihliadnutím na zistený skutkový stav dospel súd prvej inštancie k právnemu
názoru vyslovenému v rozhodnutí vo veci samej. Je z neho zrejmé, na základe akých úvah vykonal
právne posúdenie s prihliadnutím na zistený skutkový stav, preto odvolaciu námietku žalovaného v
podanom odvolaní spočívajúcu v tom, že súd prvej inštancie rozsudok nedostatočne odôvodnil, s

poukazom na už vyššie uvádzané ust. § 220 ods. 2 CSP nemožno považovať za dôvodnú. Súd prvej
inštancie v odôvodnení rozsudku náležite uviedol čoho sa žalobca domáhal; keďže žalovaný sa v konaní
pred súdom prvej inštancie k predmetu žaloby nevyjadril, nemohol súd prvej inštancie uviesť vyjadrenie
žalovaného. Súd stručne, jasne a výstižne vysvetlil, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a
ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal, ako zistil skutkový stav a akými úvahami sa pri hodnotení
dôkazov riadil, ako vec právne posúdil. Keďže strany sporu nenavrhli žiadne ďalšie dokazovanie, nebolo

potrebné, aby sa vyjadroval k prípadnému nevykonaniu ďalších dôkazov. Odvolací súd má za to, že súd
prvej inštancie pri odôvodnení svojho rozhodnutia dbal aj na to, aby jeho odôvodnenie bolo presvedčivé.
K odvolacej námietke žalobcu, že výška, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov je jasne
uvedená priamo na prednej strane zmluvy o spotrebiteľskom úvere a nemožno preto hovoriť o absencii
výšky, počtu a termínoch splátok istiny, úrokov a iných poplatkov s poukazom na to, že v zmluve je ročná

percentuálna miera nákladov stanovená vo výške 182,24%, pričom odplata pri poskytovaní finančných
prostriedkov bola dohodnutá vo výške 96,85 Eur, čo predstavuje RPMN vo výške 182,24% a týchto
dôvodov nie je možné považovať úver za bezúročný a bez poplatkov, odvolací súd uvádza, že súd prvej
inštancie uplatnený nárok žalobcu v časti, ktorou sa domáhal sumy 96,85 Eur ako dohodnutého poplatku
však zamietol z dôvodu, že dojednanie takéhoto nároku ako poplatku za administratívne náklady na

vypracovanie a uzatvorenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere s prihliadnutím k výške týchto nákladov,
ktoré tvoria takmer polovicu sumy poskytnutého úveru, považoval za odporujúce dobrým mravom a z
toho dôvodu neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka a práve z týchto dôvodov žalobu v tejto
časti zamietol. Súd prvej inštancie teda nezamietol nárok na zaplatenie sumy 96,85 Eur (špecifikovanej
v žalobe žalobcu ako poplatok) z dôvodu absencie RPMN, ale z dôvodu neplatnosti dojednania v

zmluve o spotrebiteľskom úvere v časti administratívnych nákladov na vypracovanie a uzatvorenie
zmluvyospotrebiteľskomúvere„administratívnypoplatok“.Vovzťahukprávnemuposúdeniuneplatnosti
zmluvy v časti dojednania administratívneho poplatku žalobca v podanom odvolaní žiadny odvolací
dôvod neuviedol. Rovnako neuviedol žiadny dôvod v podanom odvolaní, ani vo vzťahu k ostatným
uplatneným nárokom, ktoré boli súdom prvej inštancie zamietnuté, preto odvolací súd viazaný jednak

rozsahom odvolania, ale aj odvolacími dôvodmi nemohol podrobiť prieskumu odvolacím súdom právne
posúdenie vykonané súdom prvej inštancie vo vzťahu k ostatným nárokom uplatneným žalobou žalobcu
a vychádzajúc striktne z odvolacích dôvodov žalobcu v podanom odvolaní, preto rozsudok súdu prvej
inštancie považuje za vecne správny a z týchto dôvodov preto rozsudok súdu prvej inštancie v zmysle
§ 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

8. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v súlade s ust. § 396 ods. 1 CSP aplikujúc ust.
§ 262 ods. 1 CSP a ust. § 255 ods. 1 CSP. Žalovaný síce bol v odvolacom konaní úspešnou stranou
sporu a v zmysle § 255 ods. 1 CSP by mu prináležal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže
však odvolací súd z obsahu spisu mal nepochybne preukázané, že žalovanému žiadne trovy konania v

súvislosti s odvolacím konaním nevznikli, nevznikol mu ani nárok na náhradu trov odvolacieho konania,
a preto odvolací súd žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

9. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté senátom pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).