Rozsudok ,
Iná povaha rozhodnutia Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. máj 2015

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 2S/20/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8014200328
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Morozová Nemcová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8014200328.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej

a sudkýň JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a JUDr. Moniky Tobiašovej, v právnej veci žalobcov 1/ Piotra
Seweryna Zieliňskeho - GreenAdvice, so sídlom vo Svidníku, Karpatská 754/7, 089 01 Svidník, IČO:
46 216 693, 2/ D. T. I., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom W. T. X/X, XXX XX N., N. W., 3/ K. S. O.,
nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom K. XX/XX, XXX XX S. U., N. W., právne zastúpených JUDr. Dušanom
Remetom, advokátom so sídlom v Prešove, Masarykova 2, 080 01 Prešov, proti žalovanej Sociálnej
poisťovni ústredie v Bratislave, ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutí žalovanej zo dňa 07. januára 2014 č. XXXXX-X/XXXX-BA a zo dňa 05. februára 2014

č. XXXXX-X/XXXX-BA v spojení s prvostupňovými rozhodnutiami Sociálnej poisťovne pobočky J., na
základe žalôb jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Žaloby žalobcu v 1/ rade z a m i e t a .

Vo vzťahu k žalobcovi v 2/ rade z r u š u j e rozhodnutie žalovanej zo dňa 07. januára 2014 pod
č.: XXXXX-X/XXXX-BA v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu Sociálnej poisťovne
pobočky J. zo dňa 06.09.2013 č.: XXXXX-X/XXXX-KEM podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) O.s.p. a vec

vracia žalovanej na ďalšie konanie.

Vo vzťahu k žalobcovi v 3/ rade z r u š u j e rozhodnutie žalovanej zo dňa 05. februára 2014 pod
č.: XXXXX-X/XXXX-BA v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu Sociálnej poisťovne
pobočky J. zo dňa 06.09.2013 č.: XXXXX-X/XXXX-KEM podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) O.s.p. a vec
vracia žalovanej na ďalšie konanie.

Náhradu trov konania žalobcovi v 1/ rade n e p r i z n á v a.

Z a v ä z u j e žalovanú nahradiť trovy konania žalobcom v 2/ a 3/ rade vo výške , ktoré je
povinná žalovaná zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcov JUDr. Dušanovi Remetovi v lehote 15 dní od
právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou zo dňa 17.02.2014 sa žalobca v 1/ rade domáhal preskúmania rozhodnutia žalovanej zo
dňa 07.01.2014 č.: XXXXX-X/XXXX-BA v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu

SociálnejpoisťovnepobočkaJ.zodňa06.09.2013č.:XXXXX-X/XXXX-KEM,ktorébolopôvodnevedené
na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 2S/20/2014.Žalobou zo dňa 17.02.2014 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia a postupu žalovanej zo
dňa 05.02.2014 č.: XXXXX-X/XXXX-BA v spojení s prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu
Sociálnej poisťovne pobočka Košice zo dňa 06.09.2013 č.: XXXXX-X/XXXX-KEM, ktoré bolo pôvodne

vedené na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 2S/22/2014.

Na pojednávaní krajský súd dňa 14.05.2015 podľa § 112 ods. 1 v spojení s ustanovením § 246c ods.
1 O.s.p. spojil obidve konania s tým, že ďalej budú konania vedené pod sp. zn. 2S/20/2014.

Včas podanými žalobami sa žalobca v 1/ rade domáhal preskúmania predmetných rozhodnutí sociálnej
poisťovne uvedených v úvodnej časti rozsudku v spojení s rozhodnutiami Sociálnej poisťovne pobočky
J., ktoré žiadal zrušiť a veci vrátiť žalovanej na ďalšie konanie a priznať trovy konania.
Žaloby odôvodnil žalobca tým, že poukázal na to, že rozhodnutia žalovanej, ako aj prvostupňových
správnych orgánov sú nezákonné a citoval pritom bod 8, 11, 15, 17, čl. I. písm. a), čl. 11 bod 3a, čl. 13 bod
3 Základného nariadenia, ako aj § 11 ods. 1 Zákonníka práce, § 4 a § 210 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003

Z.z. o sociálnom poistení. Zdôraznil, že žalobcovi a jeho zamestnancom boli odňaté práva brániť sa
proti rozhodnutiam orgánom verejnej moci. Argumentoval ďalej tým, že rozhodnutia neboli vydané v
zákonnej lehote, pričom vydaním rozhodnutí došlo k porušeniu rovnakého zaobchádzania, ako aj tým,
že prvostupňové rozhodnutie nebolo dôvodné, pretože poľský orgán sociálneho zabezpečenia vydal
rozhodnutia, ktorým deklaroval, že zamestnanec podlieha legislatíve SR. Rozhodnutia sú podľa žalobcu

nepreskúmateľné, pretože správny orgán rozhodol o zániku povinného poistenia zamestnanca spätne
na základe kontroly vykonanej v marci 2013, ktorá bola vykonaná nezákonne. Žalobca poukázal aj na
to, že v rámci kontroly predložil všetky potrebné dôkazy - pracovné zmluvy, mzdové listy, výplatné pásky,
evidenciu dochádzky, čo preukazuje výkon závislej práce zamestnancov pre žalobcu v pracovnom
pomere na území SR, pritom zdôraznil, že kontrola v roku 2012 vykonaná sociálnou poisťovňou nezistila

žiadne nedostatky. Zároveň v závere žaloby citoval podstatné časti praktickej príručky o tzv. uplatniteľnej
legislatíve podľa judikatúry Súdneho dvora EÚ.
Zdôraznil, že žalobca na území SR vykonáva podnikateľskú činnosť riadne a v súlade so zákonom,
pričom si plní všetky povinnosti a je toho názoru, že vydané rozhodnutia žalovanej vychádzali z
nesprávneho právneho posúdenia veci a preto navrhol rozhodnutia zrušiť a vec vrátiť žalovanej na ďalšie

konanie.

K podaným žalobám pôvodne vedených pod sp. zn. 2S/20/2014 a 2S/22/2014 sa vyjadrila žalovaná
písomným stanoviskom zo dňa 03.04.2014 a 02.04.2014, v ktorých poukázala na dôvody rozhodnutí
správnych orgánov a navrhla súdu žaloby ako nedôvodné zamietnuť.

Zadministratívnych spisovpredloženýchsúdužalovanoumalsúdzapreukázané,žeSociálnapoisťovňa
pobočka J., prvostupňový správny orgán svojimi rozhodnutiami zo dňa 06.09.2013 pod č. XXXXX-X/

XXXX-J. ako príslušný správny orgán podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod I a § 210 ods. 1 Zákona o
sociálnom poistení rozhodla tak, že žalobcovi v 2/ rade D. T. I., nar. XX.XX.XXXX nevzniklo povinné
nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti ako
zamestnancovi zamestnávateľa - žalobcu v 1/ rade od 01.08.2011 podľa slovenskej legislatívy a pod
č. XXXXX-X/XXXX-J. rozhodol prvostupňový správny orgán podľa § 178 ods. 1 písm. a) bod prvý a §

210 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení tak, že zamestnancovi K. S. O., nar. XX.XX.XXXX nevzniklo
povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti
ako zamestnancovi zamestnávateľa - žalobcu v 1/ rade od 01.07.2011 podľa slovenskej legislatívy.
Výrok rozhodnutí odôvodnil prvostupňový správny orgán tým, že argumentoval skutočnosťou, že od
vstupu Slovenskej republiky do Európskej únie sa od 1. mája 2004 v oblasti sociálneho zabezpečenia

sa uplatňujú koordinačné nariadenia, ktoré majú prednosť pred vnútroštátnou legislatívou a sú priamo
uplatniteľné, pričom poukázal na Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 a vykonávacie
nariadenie Európskeho parlamentu a Rady č. 987/2009 zo 16.09.2009, ktorým sa vykonáva nariadenie
č. 883/2004. Zároveň citoval čl. 11 ods. 3 písm. a), čl. 13 ods. 1, čl. 13 ods. 3 Základného nariadenia.
Poukázal na to, že prvostupňový správny orgán vykonal u zamestnávateľa Piotra Seweryna Zieliňského

- GreenAdvice kontrolu v mieste činnosti podniku zahraničnej osoby Palárikova 16 v Košiciach
za obdobie od 01.06.2011 do 31.12.2012 kontrolu odvodov poistného, kontrolu plnenia povinnosti
zamestnávateľa v zmysle zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov.Vzhľadom na skutočnosť, že na adrese uvedenej vo výpise zo živnostenského registra Palárikova 16,
Košice, sa nenachádza kancelária ani prevádzka zamestnávateľa zamestnanci Sociálnej poisťovne
pobočky J. v mieste registrovaného sídla nenašli konateľa, ale dostavil sa do pobočky sociálnej

poisťovne X.. K. O. ako splnomocnený vedúci podniku zahraničnej osoby dňa 06.03.2013, kedy sa
konalo pracovné stretnutie.
V rámci kontroly vykonanej pobočkou Sociálnej poisťovne J. bolo zistené, že skutočná adresa
zamestnávateľa je virtuálnou adresou riadiacou osobu je Piotr Seweryn Žieliňski a spoločné pracovné
stretnutia so splnomocneným vedúcim podniku zahraničnej osoby X.. K. O. sú realizované na adrese

P. XXX, I., H.l W.. Zápisy z pracovných stretnutí sa nevykonávajú, účtovné doklady, pracovné zmluvy,
obchodné zmluvy, korešpondencia, faktúry sú uchovávané na adrese splnomocnenca X.. K. O..
Predmetnom činnosti je doručovanie letákov podľa objednávky zmluvných partnerov. Zamestnávateľ
riadi svoju spoločnosť z adresy svojho trvalého bydliska N. Z. XXD, XXX XX N. Z., N. W.. Práce sú
prideľované majiteľom ústnou formou. Skutočné miesto výkonu práce jednotlivých zamestnancov nie
je možné jednoznačne určiť, pretože podľa vyjadrenia zamestnávateľa výkon ich práce je viazaný na

objednávku, ktorá nie je vopred plánovaná.
Na základe výsledkov kontroly nebolo preukázané, že pán D... a K. S. O. vykonávajú činnosť ako
zamestnanci naúzemíSRapretonemôžupodliehaťSlovenskýmprávnympredpisomanipodľajedného
z citovaných článkov základného nariadenia. Vzhľadom na uvedené skutočnosti pánovi D. T. I. nevzniklo
povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti

ako zamestnancovi zamestnávateľa Piotra Seweryna Zieliňskeho - GreenAdvice Svidník od 01.08.2011
podľa slovenskej legislatívy a zamestnankyni K. S. O. nevzniklo povinné poistenie od 01.07.2011 u tohto
zamestnávateľa podľa slovenskej legislatívy.

Oodvolaniachzamestnávateľa,akoajzamestnancovrozhodlaSociálnapoisťovňaústredieakoodvolací

orgán rozhodnutiami zo dňa 07.01.2014 pod č. XXXXX-X/XXXX-BA a zo dňa 05.02.2014 pod č. XXXXX-
X/XXXX-BA tak, že odvolania zamestnávateľa a zamestnancov zamietla a prvostupňové rozhodnutia
Sociálnej poisťovne pobočka J. potvrdila. Žalovaná v rozhodnutiach poukázala na prvostupňové
rozhodnutia, ktoré boli vydané Sociálnou poisťovňou pobočka J. dňa 06.09.2013, ako aj na postup
správneho orgánu pred vydaním rozhodnutí a dôvody rozhodnutí, s ktorými sa v celom rozsahu

stotožnila. Žalovaná preskúmala rozhodnutia a dospela k záveru, že ich vydanie bolo v súlade so
zákonom, pričom argumentovala citáciou príslušných ustanovení Zákona o sociálnom poistení, ako aj
na jednotlivých článkov Základného a Vykonávacieho nariadenia, pričom dôvodila tým, že z výsledkov
vykonanej kontroly vyplýva, že sídlo účastníka konania uvedené vo výpise zo živnostenského registra
nespĺňa základné kritéria registrovaného sídla spoločnosti.

Zároveň poukázala na to, že kontrolou zameranou na preverenie reálneho výkonu činnosti
zamestnancov na území Slovenskej republiky sa nepodarilo preukázať na základe relevantných
skutočností, že na zamestnancov účastníka konania D. T. I. a K. S. O. sa vzťahuje slovenská legislatíva
a preto rozhodol prvostupňový správny orgán správne, keď dôvodil, že nevzniklo týmto zamestnancom
povinné poistenie od 01.08.2011 a 01.07.2011 podľa slovenskej legislatívy. Zároveň žalovaná poukázala

na to, že konanie vo veciach sociálneho poistenia je upravené v § 172 a nasledujúcich Zákona o
sociálnom poistení a konanie vo veci vzniku, prerušenia a zániku sociálneho poistenia v sporných
prípadoch je nedávkové konanie, ktoré vzhľadom na ustanovenie § 184 ods. 8 citovaného zákona môže
začať aj z podnetu organizačnej zložky sociálnej poisťovne. Zároveň argumentovala tým, že podľa §
183 ods. 4 citovaného zákona konanie, ktoré sa začína na podnet organizačnej zložky je začaté odo

dňa, keď príslušná organizačná zložka sociálnej poisťovne urobila voči účastníkovi konania prvý úkon.
Poukazom na tieto skutočnosti argumentovala rovnakým právnym názorom, ktorý vyslovil Najvyšší súd
SR v rozsudku 7Sžso 20/2010.
Zároveň poukázala na to, že ak by prvostupňový správny orgán dospel k názoru, že účastník konania
predložil relevantné dôkazy, potom by prvostupňový správny orgán v rámci možnosti v § 217 ods. 1

Zákona o sociálnom poistení mohol napadnuté rozhodnutie zrušiť, resp. nahradiť ho novým. Obstaranie
podkladov pre rozhodnutie je vecou organizačnej zložky Sociálnej poisťovne, na ktorý postup teda
odvolacíorgánpoukázalazdôvodu,žeorganizačnázložkasociálnejpoisťovnejeoprávnenározhodnúť,
ktoré dôkazy a v akom rozsahu vykoná, pričom tieto hodnotí podľa svojej úvahy každý dôkaz osobitne
všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti je vecou organizačnej zložky sociálnej poisťovne, či určitú

skutočnosť považuje za dokázanú, resp. či vykonané dôkazy postačujú, alebo či treba vykonať ďalšie,
alebo či si treba obstarať ešte iné podklady pre rozhodnutie. Vzhľadom k týmto skutočnostiam sociálna
poisťovňa ako odvolací orgán napadnuté rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu potvrdila.Uznesením Krajský súd v Prešove pod sp. zn. 2S/20/2014-25 zo dňa 01.08.2014 pribral do konania
účastníka správneho konania D. T. I. podľa § 250 ods. 1 O.s.p. Zároveň na návrh a predložené
plnomocenstvo zodňa05.01.2015dokonaniauznesenímpodsp.zn.2S/20/2014-34zodňa16.02.2015

pripustil vstup osoby D. T. I. podľa § 92 ods. 1 O.s.p. ako žalobcu v 2/ rade na základe návrhu právneho
zástupcu JUDr. Remetu zo dňa 05.01.2015 doručeného spolu so splnomocnením zo dňa 12.01.2015
krajskému súdu. Zároveň krajský súd uznesením pod sp. zn. 2S/22/2014-25 zo dňa 01.08.2014 pribral
do konania ako účastníka správneho konania K. S. O. podľa § 250 ods. 1 O.s.p. Ako vyplýva na základe
predloženého plnomocenstva zo dňa 05.01.2015 a písomného návrhu na vstup účastníka konania

na strane žalobcu v 1/ rade osobu K. S. O. pribral súd uznesením pod sp. zn. 2S/22/2014-34 zo dňa
16.02.2015 ako žalobcu v 3/ rade na základe písomného návrhu JUDr. Dušana Remetu podľa § 92 ods.
1 O.s.p.

Žalobca v 1/ rade, ako aj pribratí účastníci na strane žalobcu v 2/ a 3/ rade D. T. I. a K. S. O. sa na
vytýčené pojednávanie na deň 14.05.2015 nedostavili a týchto ospravedlnil z neúčasti právny zástupca

JUDr. Remeta, preto súd s poukazom na ustanovenie § 250g ods. 2 O.s.p. pojednával a rozhodol
v ich neprítomnosti, tak ako aj v neprítomnosti povereného zástupcu žalovanej, ktorá svoju neúčasť
na pojednávaní takisto písomne ospravedlnila listom zo dňa 05.05.2015 s tým, že súhlasila, aby súd
rozhodol vo veciach bez účasti zástupcu sociálnej poisťovne ústredie.

preto rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu žalovaná ako zákonné potvrdila. čka I. rozhodla
vo veciach sociálneho pKrajský súd podľa § 250j ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutia, ako
aj konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobách, vypočul na
pojednávaní právneho zástupcu žalobcov s tým, že konal a rozhodol v neprítomnosti žalobcov v 1/ až 3/

rade ospravedlnených právnym zástupcom, ako aj v neprítomnosti zástupcu žalovanej, ospravedlnenej
listom zo dňa 05.05.2015. Zároveň sa súd oboznámil v obidvoch veciach s administratívnymi spismi
a jednohlasne dospel k záveru, že vo vzťahu k žalobcovi v 1/ rade sú žaloby nedôvodné, preto tieto
zamietol. Vo vzťahu k žalobcom v 2/ a 3/ rade boli žaloby dôvodné, pretože zistenie skutkového stavu
bolo nepostačujúce na posúdenie vecí a rozhodnutia sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov,

preto rozhodnutia žalovanej v spojení s prvostupňovými rozhodnutiami správneho orgánu podľa § 250j
ods. 2 písm. c), d) O.s.p. zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie.

Ako vyplýva z vyššie citovaných skutočností a žalôb, predmetom preskúmania podľa druhej hlavy piatej
časti O.s.p. upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupu správnych orgánov

v súlade s ustanovením § 247 a nasledujúcich ustanovení O.s.p., sú rozhodnutia správneho orgánu,
ktorými podľa § 178 ods. 1 písm. a) v spojení s § 210 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení rozhodol tak,
že žalobcovi v 2/ rade D. T. I. nevzniklo povinné poistenie ku dňu 01.08.2011 a žalobkyni v 3/ rade K. S.
O. nevzniklo povinné poistenie ku dňu 01.07.2011 podľa slovenskej legislatívy, z dôvodu, že vykonanou
kontrolou u žalobcu v 1/ rade nebol preukázaný reálny výkon práce zamestnancov na území SR.

Na základe odvolaní žalobcov 1/ až 3/ rade žalovaná ako odvolací orgán podľa § 218 ods. 2 Zákona o
sociálnom poistení odvolania zamietla a rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu potvrdila.

Súd pri posudzovaní zákonnosti napadnutých rozhodnutí sa zameral na rozsah preskúmavacieho

konania, ktorý bol daný rozsahom a dôvodmi žalobných námietok, pričom súd skúmal aj splnenie
procesných podmienok u žalobcov v 1/ až 3/ rade na podanie žalôb.

Ako vyplýva z obsahu administratívnych spisov je nepochybné, od vstupu Slovenskej republiky do
Európskej únie, od 1/5.2004 sa v oblasti sociálneho zabezpečenia uplatňujú koordinačné nariadenia,

Nariadenie Rady (EHS) č. 1408/71 zo 14.6.1971 o uplatňovaní systémov sociálneho zabezpečenia
na zamestnané osoby, samostatne zárobkovo činné osoby a členov ich rodín pohybujúcich sa v
rámci spoločenstva v znení neskorších zmien a doplnkov a jeho vykonávacie nariadenie Rady (EHS)
č. 574/1972, z 21/3.1972. Od 01.05.2010 sa uplatňujú nové koordinačné nariadenia, Nariadenie
(ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 z 29.4.2004 o koordinácii systémov sociálneho

zabezpečenia v znení Nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 988/2009 zo 16.9.2009
(ďalej len „základné nariadenie“) a vykonávacie nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č.
987/2009zo16.9.2009,ktorýmsavykonávanariadenieč.883/2004(ďalejlen„vykonávacienariadenie“).
Od 28.6.2012 nadobudlo účinnosť Nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 465/2012 z22.05.2012,ktorýmsameníadopĺňanariadenie(ES)č.883/2004Z.z.okoordináciisystémovsociálneho
zabezpečenia a nariadenie (ES) č. 987/2009, ktorým sa stanovuje postup vykonávania nariadenia (ES)
č. 883/2004.

Pravidlá určujúce uplatniteľnú legislatívu ustanovené v hlave II. základného nariadenia majú za úlohu
zabezpečiť, aby sa na fyzickú osobu nevzťahovali legislatívy dvoch alebo viacerých členských štátov,
v ktorých vykonávajú činnosť, resp. aby nedošlo k situácii, že sa na nich nebude vzťahovať legislatíva
žiadneho členského štátu.

V súvislosti s pravidlom uplatniteľnej legislatívy len jedného členského štátu, základné nariadenie v
článku 13 stanovuje, ktorým právnym predpisom podlieha osoba vykonávajúca činnosti v dvoch alebo
viacerých členských štátoch.

Podľa článku 13 (1) (a) Základného nariadenia osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako

zamestnanec v dvoch alebo viacerých členských štátoch podlieha právnym predpisom členského štátu
bydliska, ak podstatnú časť svojej činnosti vykonáva v tomto členskom štáte.

Podľa článku 13 (3) Základného nariadenia osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná
osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha

právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva
takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s
článkom 13 (1) Základného nariadenia.

Na účely správneho vykonávania základného nariadenia a vykonávacieho nariadenia z rozhodnutia

správnej komisie pre koordináciu systémov sociálneho zabezpečenia č. H5 z 18.3.2010 o spolupráci v
boji proti podvodom a omylom v rámci Nariadenia Rady (ES) č. 883/2004 a Európskeho parlamentu a
Rady (ES) č. 987/2009 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia vyplýva, že orgány a inštitúcie
členských štátov spolupracujú v oblasti boja proti podvodom a omylom. Na zabezpečenie riadneho
vykonávania základného nariadenia sú príslušné orgány a inštitúcie členských štátov na základe článku

76 základného nariadenia povinné navzájom spolupracovať, vzájomne sa informovať o relevantných
skutočnostiach, poskytovať svoje služby a komunikovať medzi sebou. Ak príslušná inštitúcia v mieste
bydliska dotknutej fyzickej osoby, ktorá žiada o určenie uplatniteľnej legislatívy, nadobudne pochybnosti
ohľadom určenia uplatniteľnej legislatívy, môže tieto pochybnosti riešiť len spôsobom určeným v článku
6, 15 a 16 vykonávacieho nariadenia, ktoré prikazujú obrátiť sa na inštitúciu iného členského štátu

(v danom prípade miesta výkonu práce). Príslušné inštitúcie bezodkladne poskytujú alebo si medzi
sebou vymieňajú všetky údaje nevyhnutné pre stanovenie a určenie práv a povinností osôb, na ktoré sa
uplatňuje základné nariadenie. Odovzdávanie údajov sa spravidla uskutočňuje prostredníctvom inštitúcií
príslušných na určenie uplatniteľnej legislatívy v členskom štáte.

Sociálnej poisťovni bola doručená informácia poľskej inštitúcie sociálneho zabezpečenia ZUS Varšava,
že v posledných rokoch vznikli firmy, ktoré sprostredkovávajú pre poľských samostatných podnikateľov
zamestnanie na úväzok v iných členských štátoch. V mnohých prípadoch cieľom tejto činnosti nie je
výkon zamestnania na pracovnú zmluvu mimo hraníc N., ale vyhýbanie sa plateniu odvodov na sociálne
zabezpečenie ZUS z podnikateľskej činnosti, ktorú vykonávajú v N. W.

V súvislosti s posúdením uplatniteľnej legislatívy, za účelom správneho vykonania koordinačných
nariadení, bola inštitúcia sociálneho zabezpečenia ZUS Varšava oprávnená požadovať preukázanie
relevantných skutočností na určenie uplatniteľnej legislatívy a súvzťažne Sociálna poisťovňa, ktorá je
príslušná inštitúcia na uplatnenie určujúcej legislatívy na území Slovenskej republiky, bola povinná
rozhodujúce skutočnosti preskúmať. Posúdiť vznik poistného vzťahu v právnom zmysle môže len

orgán, ktorý je v mieste vykonávania práce oprávnený určovať uplatniteľnú legislatívu, v danom prípade
Sociálna poisťovňa.

Jedným z rozhodujúcich faktorov na určenie miesta výkonu činnosti a teda aj na posúdenie a určenie
príslušnosti k právnym predpisom sociálneho zabezpečenia je určenie registrovaného sídla alebo

miesta podnikania. Uvedené vyplýva z „Praktickej príručky -právne predpisy“, ktoré sa vzťahujú na
zamestnancov v Európskej únii, Európskom hospodárskom priestore a vo Švajčiarsku, a ktorá sa
uplatňuje v rámci celej Európskej únie. Cieľom tejto príručky je poskytnúť rozličným praktickým a
administratívnym úrovniam, ktoré sa podieľajú na realizácii konkrétnych ustanovení Spoločenstva,platný pracovný nástroj, ktorý má pomôcť inštitúciám, zamestnávateľom a občanom v danej oblasti pri
určovaní, právne predpisy ktorého členského štátu sa uplatňujú za daných okolností.

V danom prípade Sociálna poisťovňa kontrolou zistila, že v registrovanom sídle žalobcu v 1/ rade
neexistuje kancelária ani žiadna prevádzka zamestnávateľa, nachádza sa tam len poštová schránka
patriaca súkromnej osobe, na ktorej je uvedené meno Piotr Seweryn Zieliňski - GreenActive, adresa
Košice, Palárikova 16, ktorá adresa bola virtuálna. Následne adresa v živnostenskom registri bola
Centrálna 274, Svidník. Majiteľ poštovej schránky potvrdil, že zamestnávateľ sa na uvedenej adrese

nezdržiava, má len schránku na doručovanie pošty, ktorú mu následne osobne doručuje na adresu
I., P.. Zamestnanci Sociálnej poisťovne, pobočka I., poverení na vykonanie kontroly zistili, že na
adrese sa nachádza H. W.. Ďalšími kontrolnými zisteniami bola skutočnosť, že pracovné stretnutia
so zamestnávateľom sa uskutočňujú príležitostne na adrese spracovateľskej firmy, v priestoroch H.
W., P. B., I.. V týchto priestoroch sa nachádzali aj účtovné doklady zamestnávateľa, pracovné zmluvy,
obchodné zmluvy, korešpondencia, objednávky a faktúry. Spoločnosť riadi zamestnávateľ z adresy

svojho trvalého bydliska N. L. XXB, XXX XX N. L., N. W... Konkrétny rozpis prác jednotlivým
zamestnancom žalobcu v 1/ rade nebol ku kontrole predložený. Práce prideľoval zamestnancom
telefonicky podľa potreby, pričom výkon práce bol určený bez obmedzenia. V deň kontroly nebolo možné
zistiť počet zamestnancov, ktorí v daný deň vykonávali činnosť na území Slovenskej republiky.

Na základe kontrol dospel prvostupňový správny orgán aj žalovaná k záveru, že sa nepodarilo preukázať
reálny výkon činností zamestnancov žalobcu v 1/ rade na území Slovenskej republiky, ani splnenie
podmienok na určenie miesta podnikania.

V súvislosti so žalobou žalobcu v 1/ rade krajský súd poukazuje na to, že z ustanovení § 249 ods. 1, 2 a §

250jO.s.p.vyplýva,žesprávnesúdnictvojeovládanédispozičnouzásadou.Konaniesazačínananávrh,
ktorý sa nazýva žalobou. Žaloba musí okrem všeobecných náležitostí podania obsahovať označenie
rozhodnutia a postupu správneho orgánu, ktoré napadá, vyjadrenie, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie
a postup napadá, uvedenie dôvodov, v čom žalobca vidí nezákonnosť rozhodnutia a postupu správneho
orgánu, a aký konečný návrh robí.

Ustanovenie § 250 ods. 2 O.s.p. upravuje, že žalobcom je fyzická alebo právnická osoba, ktorá o sebe
tvrdí, že ako účastník správneho konania bola rozhodnutím a postupom správneho orgánu ukrátená na
svojich právach. Podať žalobu môže aj fyzická alebo právnická osoba, s ktorou sa v správnom konaní
nekonalo ako s účastníkom, hoci sa s ňou ako s účastníkom konať malo.

Citované ustanovenia O.s.p. teda ako žalobcu definujú fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá bola
ukrátená na subjektívnych právach, čo znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je žalobcom, musí byť
súčasne aktívne legitimovaný hmotnoprávne, to znamená, musí ísť o skutočné ukrátenie a teda musí ísť
o aktívne legitimovanú hmotnoprávnu osobu. Nedostatok hmotnej legitimácie znamená, že takáto osoba

nebola ukrátená na právach, a súd žalobu zamietne. Je treba rozlišovať aj procesnú legitimáciu a ide
o prípad, kedy žalobca ani netvrdí ukrátenie na právach, resp. netvrdí, že rozhodnutie bolo nezákonné,
čo musí tvrdiť, inak by súd, ktorý je viazaný žalobcovým tvrdením, nemal čo preskúmavať a viedlo by
to k zastaveniu konania.

Žalobca v 1/ rade tvrdí, že správne orgány v preskúmavaných veciach nedodržali zákonný postup,
rozhodnutia sú nezákonné, arbitrárne, avšak v žalobe okrem nedodržania zákonnej 60-dňovej lehoty
na vydanie napadnutých rozhodnutí netvrdí žiadne porušenie jeho subjektívnych práv. Je síce pravdou,
že pri vydávaní rozhodnutí neboli dodržané procesné lehoty, avšak podľa názoru súdu toto procesné
pochybenie nemá vplyv na zákonnosť napadnutých rozhodnutí, pretože podľa § 250i ods. 3 O.s.p.,

pri preskúmavaní zákonnosti a postupu správneho orgánu súd prihliadne len na tie vady konania pred
správnym orgánom, ktoré mohli mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Zrušením žalobou
napadnutých rozhodnutí len z tohto dôvodu by žalobca v 1/ rade nedosiahol priaznivejšie rozhodnutie
vo veci.

Občiansky súdny poriadok v ustanovení § 250b ods. 1 upravuje, že žaloba sa musí podať do dvoch
mesiacov od doručenia rozhodnutia správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon
neustanovuje inak. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. Podľa § 250h ods.1 O.s.p. až do rozhodnutia
súdu môže žalobca rozsah napadnutého správneho rozhodnutia obmedziť, rozšíriť ho môže len v lehotepodľa § 250b. Namietaná nezákonnosť postupu a rozhodnutí žalovanej, bez uvedenia konkrétnych
porušení subjektívnych práv žalobcu v 1/ rade, je pre rozhodnutie vo veci irelevantná. Je nesporné,
že žalobca ako zamestnávateľ platil povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie

a povinné poistenie v nezamestnanosti. V tejto súvislosti súd poukazuje na tú skutočnosť, že Zákon
o sociálnom poistení č. 461/2003 Z. z. v ustanovení §145 ods. 1 upravuje, že Sociálna poisťovňa je
povinná vrátiť poistné, ktoré bolo zaplatené bez právneho dôvodu fyzickej osobe alebo právnickej osobe
povinnej odvádzať poistné alebo jej právnemu nástupcovi do 30 dní od a/ zistenia tejto skutočnosti
Sociálnou poisťovňou alebo b/doručenia písomnej žiadosti fyzickej alebo právnickej osoby povinnej

odvádzať poistné alebo jej právneho nástupcu. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia - právo na vrátenie
poistného sa premlčí do desiatich rokov od posledného dňa kalendárneho mesiaca, v ktorom bola platba
uvedená v odseku 1 a 2 a zúčtovaná na účet Sociálnej poisťovne v Štátnej pokladnici. Podľa ods. 4
tohto ustanovenia, poistné, ktoré je Sociálna poisťovňa povinná vrátiť, sa použije na zápočet pohľadávky
Sociálnej poisťovne voči fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné alebo voči
jej právnemu nástupcovi.

Vzhľadom na vyššie citované zákonné ustanovenia rozhodnutiami Sociálnej poisťovne, pobočky
nemohlo byť zasiahnuté do majetkovej sféry žalobcu v 1/ rade.

Z obsahu žaloby naopak vyplýva, že žalobca v 1/ rade namieta iné porušenie ako svojich subjektívnych

práv a to porušenie práv zamestnancov (žalobcov v 2/ a 3/ rade).

Za nedôvodnú považuje súd aj námietku žalobcu, že Sociálna poisťovňa, pobočka ani žalovaná
neboli oprávnené vykonať v predmetnej veci kontrolu vo vzťahu k reálnemu výkonu zamestnania
zamestnancami žalobcu v 1/ rade.

Zákon (č. 461/2003 Z. z.) v tretej časti v ustanoveniach § 172 až § 225 upravuje konanie vo
veciach sociálneho poistenia. Podľa § 172 ods. 2, v konaní vo veciach sociálneho poistenia a vo
veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom rozhoduje o právach
a povinnostiach účastníkov právnych vzťahov sociálneho poistenia a účastníkov právnych vzťahov

starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom Sociálna poisťovňa. Podľa
ustanovenia § 172 ods. 5, predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o vzniku, prerušení a
zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch, príspevku na
starobné dôchodkové sporenie v sporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok dlžných súm
poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, pokuty, penále a o zaradení zamestnávateľa

do nebezpečnostnej triedy.

Tretia časť zákona súčasne v ustanovení § 195 ods. 1 až 3 upravuje, že organizačná zložka Sociálnej
poisťovnepredvydanímrozhodnutiapostupujetak,abypresneaúplnezistilaskutočnýstavveci,anaten
účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie. Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a

vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo
známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne
pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či
svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníkov konania.

Dokazovanie vo veciach sociálneho poistenia upravuje § 196 v ods. 1 až 7, konkrétne v odseku 1
tak, že dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä
výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké
posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba
dokazovaťskutočnostivšeobecneznámealeboznámeskutočnostizčinnostiSociálnejpoisťovne.Podľa

ods. 2, organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ako dôkaz použiť výpoveď svedkov, ktorých
pred výpoveďou poučí o ich povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a o právnych následkoch
nepravdivej výpovede. Podľa ods. 7 tohto ustanovenia, organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí
dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.

Z ustanovenia § 196 ods. 1 zákona vyplýva jednoznačne široká definícia dôkazu, a teda zákon
nevylučuje, aby Sociálna poisťovňa v rámci dokazovania nevykonala šetrenie za účelom zistenia
skutočného stavu veci a na základe takto zisteného stavu veci vo veci rozhodla.Okrem toho krajský súd poukazuje aj na oprávnenie (povinnosť) Sociálnej poisťovne vykonávať
potrebné šetrenia v zmysle základného nariadenia a vykonávacieho nariadenia, keďže v zmysle čl. 76
(4) základného nariadenia, inštitúcie a osoby, na ktoré sa vzťahuje toto nariadenie, majú povinnosť

vzájomného informovania a spolupráce, aby sa zabezpečilo riadne vykonávanie tohto nariadenia. Ak
príslušná inštitúcia v mieste bydliska dotknutej osoby, ktorá žiada o určenie uplatniteľnej legislatívy
nadobudne pochybnosti ohľadom určenia uplatniteľnej legislatívy, môže tieto pochybnosti riešiť len
spôsobom určeným v čl. 6, 15, 16 vykonávacieho nariadenia, ktoré prikazuje obrátiť sa na inštitúciu
iného členského štátu.

Za nedôvodnú považuje súd aj námietku žalobcu v 1/ rade, že bola porušená zásada dvojinštančnosti
konania, pretože z obsahu predložených administratívnych spisov je nepochybné, že žalovaná vo
veci rozhodovala na základe skutočností, že prvostupňové a odvolacie konanie tvoria jeden celok.
Takýto postup žalovanej umožňuje § 218 ods. 1 zákona, podľa ktorého odvolací orgán preskúma
napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne

zistené nedostatky odstráni.

Ostatné námietky žalobcu v 1/ rade vo vzťahu k prejudikovaniu rozhodnutí v Oznámení žalovanej
príslušnému orgánu N. W. a retroaktivite súd konštatuje, že žalobca v 1/ rade v žalobách nenamietal
v súvislosti s uvedenými námietkami porušenia konkrétneho právneho predpisu, ktorý by správnym

orgánom takýto postup zakazoval, a aké jeho subjektívne práva boli porušené. Prvostupňový správny
orgán nerozhodol ani retroaktívne.

Po preskúmaní rozhodnutí správnych orgánov z dôvodov uvedených v žalobe súd dospel k záveru, že
vo vzťahu k žalobcovi v 1/ rade subjektívne práva žalobcu porušené neboli, pretože v žalobách namieta

porušenie subjektívnych práv žalobcov v 2/ a 3/ rade, postup žalovanej vo vzťahu k námietkam žalobcu
v 1/ rade bol v súlade so zákonom, preto žaloby žalobcu v 1/ rade podľa § 250j ods. 1 O.s.p. ako
nedôvodné zamietol.

Vo vzťahu k žalobcom v 2/ a 3/ rade súd skúmal, či žaloby týchto žalobcov boli podané včas.

Podľa § 212 ods. 3 písm. c) zákona rozhodnutie sa účastníkovi konania oznamuje doručením
rozhodnutia do vlastných rúk alebo poštou ako doporučená zásielka s doručenkou a poznámkou
"do vlastných rúk". Do vlastných rúk sa doručujú rozhodnutia o poistnom, o príspevku na starobné
dôchodkové sporenie, o uložení pokuty a penále.

Podľa § 250b ods. 1 O.s.p. žaloba sa musí podať do dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
správneho orgánu v poslednom stupni, pokiaľ osobitný zákon neustanovuje inak. Zameškanie lehoty
nemožno odpustiť.

Zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení ako osobitný zákon inú lehotu na podanie žaloby
neupravuje.

Z obsahu predložených administratívnych spisov vyplýva, že rozhodnutia žalovanej neboli aj napriek
povinnosti zakotvenej v § 212 ods. 3 písm. c) zákona doručené žalobcom v 2/ a 3/ rade do vlastných

rúk. Doručené boli S. I. matke žalobcu v 2/ rade D. T. I. dňa 21.01.2014, a H. I. matke žalobkyne v 3)
rade K. S. O. dňa 17.02.2014.

Zároveň z podaní právneho zástupcu žalobcov v 2) a 3) rade (návrh na vstup ďalšieho účastníka do
konania na strane žalobcu a to žalobcu v 2) a 3) rade zo dňa 16.02.2015) vyplýva, že žalobcovia v 2/ a 3/

rade sa domáhajú preskúmania zákonnosti rozhodnutí žalovanej z dôvodu porušenia ich subjektívnych
práv. Ak teda rozhodnutia žalovanej zasielané do vlastných rúk boli prevzaté inými osobami ako
adresátmi, teda žalobcami v 2/ a 3/ rade a žalobcovia sa aktívne domáhali preskúmania zákonnosti
rozhodnutí správnych orgánov podľa druhej hlavy piatej časti O.s.p., považoval súd za neúčelne a
nehospodárne, aby ukladal žalovanej povinnosť opätovne tieto rozhodnutia doručovať žalobcom v 2/ a

3/ rade a žaloby žalobcov v 2/ a 3/ rade považoval za včas podané.

Z citovaných článkov základného nariadenia a príslušných ustanovení zákona č. 461/2003 Z. z. na ktoré
poukazujú správne orgány v preskúmavaných rozhodnutiach jednoznačne vyplýva, že pravidlá ktorémajú určiť uplatniteľnú legislatívu, majú za úlohu zabezpečiť, aby sa na zamestnanca a samostatne
zárobkovo činnú osobu nevzťahovali legislatívy dvoch alebo viacerých členských štátov, v ktorých
vykonávajú činnosť, resp. aby nedošlo k situácii, že sa na nich nebude vzťahovať legislatíva žiadneho

členského štátu. Základné nariadenie v článku 13 upravuje, ktorým právnym predpisom podlieha osoba
vykonávajúca činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch. Článok 13 (3) Základného nariadenia
upravuje, že osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne
zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch, podlieha právnym predpisom členského štátu, v
ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak vykonáva takúto činnosť v dvoch alebo viacerých

členských štátoch, právnym predpisom určeným v súlade s článkom 13 (1) Základného nariadenia.

Zobsahupredloženéhoadministratívnehospisuvyplýva,žekonanievpredmetnejvecizačalonažiadosť
príslušnej N.j inštitúcie sociálneho zabezpečenia (U.) o preskúmanie rozhodujúcich skutočností za
účelom určenia uplatniteľnej legislatívy, to znamená, či zamestnanec skutočne vykonáva zamestnanie
na území Slovenskej republiky, pretože výkon zamestnania vzbudzuje pochybnosť z dôvodu, že v

posledných rokoch vznikli firmy, ktoré sprostredkovávajú pre poľských samostatných podnikateľov
zamestnanie na úväzok v iných členských štátoch a v niektorých prípadoch cieľom tejto činnosti nie je
výkon zamestnania na pracovnú zmluvu mimo hraníc N. republiky, ale vyhýbanie sa plateniu odvodov
na sociálne zabezpečenie ZUS podnikateľskej činnosti, ktoré vykonávajú v N. republike.

Záver o tom, že žalobcovi v 2) rade nevzniklo ku dňu 01.08.2011 a žalobkyni v 3/ rade nevzniklo ku
dňu 01.07.2011 povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie
v nezamestnanosti Sociálna poisťovňa, pobočka J. vyvodila z kontroly vykonanej dňa 13.03.2013 a
zo zistenia, že v registrovanom sídle žalobcu v 1/ rade neexistuje kancelária ani žiadna prevádzka
zamestnávateľa. Nachádza sa tam len poštová schránka patriaca súkromnej osobe, ktorá potvrdila, že

na uvedenej adrese sa zamestnávateľ nezdržiava má tam len schránku na doručovanie pošty, ktorú
mu následne osobne doručuje na adresu Svidník, Centrálna 274. Ďalšími kontrolnými zisteniami ale
Sociálna poisťovňa zistila, že pracovné stretnutia so zamestnávateľom sa uskutočňujú príležitostne, na
adrese spracovateľskej firmy v priestoroch H. W. vo I.. V týchto priestoroch sa nachádzali aj účtovné
doklady zamestnávateľa, pracovné zmluvy, obchodné zmluvy, korešpondencia, objednávky a faktúry.

Zamestnávateľ prideľoval prácu svojim zamestnancom telefonicky podľa potreby, pričom výkon práce
bol určený bez obmedzenia.

Na základe týchto zistení správne orgány vyvodili, že nebolo preukázané, že žalobcovia v 2/ a 3/ rade
reálne vykonávali činnosť ako zamestnanci na území Slovenskej republiky, preto nemôžu podliehať

slovenským právnym predpisom podľa článku 13 (3) Základného nariadenia.

Takýto záver prvostupňového správneho orgánu, s ktorým sa stotožnila aj žalovaná, však vychádza
z nedostatočne zisteného skutkového stavu, pretože z obsahu spisov ani z odôvodnení rozhodnutí
nevyplýva, akým spôsobom bolo preukázané, že žalobcovia v 2) a 3) rade reálne činnosť zamestnancov

na území Slovenskej republiky nevykonávali.

Správne orgány sa dôsledne nevysporiadali ani s otázkou miesta podnikania žalobcu v 1/ rade, pretože
právne neodôvodnili, ktoré ustanovenia, akého právneho predpisu zamestnávateľovi zakazujú ukladať
pracovné povinnosti telefonicky, riadiť svoju činnosť externe.

Ústava Slovenskej republiky v článku 2 ods. 3 upravuje, že každý môže konať, čo nie je zákonom
zakázané a nikoho nemožno nútiť, aby konal niečo, čo zákon neukladá.

Základné nariadenie v článku 11 (3) upravuje, že s výhradou článkov 12 až 16 osoba vykonávajúca

činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba v členskom štáte podlieha právnym
predpisom tohto členského štátu.

Článok 13 (1) a Základného nariadenia upravuje, že osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako
zamestnanec v dvoch alebo viacerých členských štátoch podlieha právnym predpisom členského štátu

bydliska, ak podstatnú časť svojej činnosti vykonáva v tomto členskom štáte.

Článok 13 (3) Základného nariadenia upravuje, že osoba, ktorá zvyčajne vykonáva činnosť ako
zamestnaná osoba a činnosť ako samostatne zárobkovo činná osoba v odlišných členských štátoch,podlieha právnym predpisom členského štátu, v ktorom vykonáva činnosť ako zamestnanec, alebo ak
vykonáva takúto činnosť v dvoch alebo viacerých členských štátoch, právnym predpisom určeným v
súlade s článkom 13 (1) Základného nariadenia.

Z citovaných článkov teda jednoznačne vyplýva, že ak ide o súbeh poistení, v ktorých ide o tzv.
cezhraničný prvok, je nevyhnutné určiť uplatniteľnú legislatívu, ktorá sa bude vzťahovať na konkrétnu
fyzickú osobu zamestnanca v súlade so základným nariadením a vykonávacím nariadením, ktoré
koordinujú sociálne zabezpečenie. Záver o tom, že vo vzťahu k žalobcovi v 1/ rade ako zamestnávateľovi

nebolo preukázané registrované sídlo alebo miesto podnikania, je predčasný, lebo ďalšie skutočnosti vo
vzťahu k priestorom v H. W., I., ani skutočnosti súvisiace s otázkou kde bola uzatvorená väčšina zmlúv
s klientmi, s miestom kde boli vykonávané hlavné finančné funkcie, vrátane bankovníctva, s miestom
náboru zamestnancov a podobne podrobnejšie skúmané neboli. Rovnako nebolo v dostatočnom
rozsahu vykonané dokazovanie za účelom reálneho výkonu činností žalobcov v 2/ a 3/ rade ako
zamestnancov zamestnávateľa Piotra Seweryna Zieliňskeho - GreenAdvice.

Podľa § 195 ods. 1 zákona organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje
tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na
rozhodnutie.

Podľa § 195 ods. 2 zákona podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov
konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej
zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti.

Podľa § 195 ods. 3 zákona organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje

rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v
neprospech účastníka konania.

Podľa § 196 ods. 1 zákona dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného
stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné

posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických
osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej
poisťovne.

Podľa § 196 ods. 2 zákona organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ako dôkaz použiť výpoveď

svedkov, ktorých pred výpoveďou poučí o ich povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a o
právnych následkoch nepravdivej výpovede.

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva pre žalovanú povinnosť úplne a presne zistiť
skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady na rozhodnutie. Doteraz vykonané

dokazovanie je však nedostatočné na prijatie objektívneho záveru, že žalobcovia v 2/ a 3/ rade na
území Slovenskej republiky reálne činnosť zamestnancov nevykonávali. Takýto záver je predčasný a
zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci. Naviac ak na základe takto neúplne a
nepresne zisteného skutkového stavu dospeli správne orgány k rozhodnutiam prezentovaným vyššie,
sú rozhodnutia pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné, keďže s poukazom na § 209 ods. 4 zákona

bolo ich povinnosťou uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola
organizačná zložka vedená pri hodnotení dôkazov a pri hodnotení právnych predpisov na základe
ktorých rozhodovala.

Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. c), d) O.s.p. vo vzťahu k žalobcom v 2/

a 3/ rade zrušil rozhodnutia žalovanej v spojení s rozhodnutiami prvostupňového správneho orgánu a
vrátil vec žalovanej na ďalšie konanie.

Úlohou správnych orgánov v ďalšom konaní bude vykonať dokazovanie v takom rozsahu, aby nevznikli
žiadne pochybnosti o mieste podnikania žalobcu v 1/ rade a rovnako vykonať dokazovanie na objektívne

preukázanie, či žalobcovia v 2/ a 3/ rade činnosť zamestnancov na území Slovenskej republiky reálne
vykonávali.O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a priznal žalobcom v 2/ a 3/ rade, ktorí mali
v konaní úspech náhradu trov konania v sume XXX,XX Eur. Právny zástupca trovy konania vyčíslil vo
výške XXX,XX Eur za 3 úkony právnych služieb (prevzatie a príprava zastúpenia, podanie žaloby v roku

2014 a pojednávanie dňa 14.05.2015) podľa § 11 ods. 4 v spojení s § 13 a ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.
z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len vyhlášky) za 1 úkon
vo výške XXX,- Eur v roku 2014 a 1 úkon vo výške XXX,XX Eur v roku 2015, spolu vo výške XXX,XX Eur.
V súlade s § 16 ods. 3 vyhlášky žiadal nahradiť aj tzv. režijný paušál, 2 x á X,XX Eur a 1 x á X,XX Eur,
spolu vo výške XX,XX Eur, spolu trovy právneho zastúpenia XXX,XX Eur (XXX,XX+XX,XX Eur).

Súd priznal s poukazom na § 13 ods. 2 vyhlášky odmenu len vo výške 50 % z takto vyčíslených trov
konania, keďže podľa tohto ustanovenia ak ide o spoločné úkony pri zastupovaní dvoch alebo viacerých
osôb sa základná sadzba tarifnej odmeny zníži o 50 %. S poukazom na uvedené súd znížil vyčíslené
trovy konania o jednu polovicu.

Senát krajského súdu vo veciach rozhodol jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Prešove a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

Vodvolanísamápoprivšeobecnýchnáležitostiach(§42ods.3O.s.p.)uviesť,protiktorémurozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha, teda ako navrhuje, aby vo veci rozhodol odvolací súd.