Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, April 10, 2017

Súd: Okresný súd Nitra
Spisová značka: 17Pc/5/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4116221756
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Denisa Mesárošová

ECLI: ECLI:SK:OSNR:2017:4116221756.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, sudkyňou Mgr. Denisou Mesárošovou, v právnej veci navrhovateľky : O. U., rod. N.,

bytom J., Z. 4, zastúpená JUDr. Zuzana Porubská, advokát so sídlom Nitra, Farská 25 proti manželovi :Y.
U., bytom J., Z. XXX/X, o návrhu navrhovateľky o určenie výživného takto

r o z h o d o l :

I. Súd návrh zamieta.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1./ Navrhovateľka sa písomný podaním prostredníctvom právneho zástupcu domáhala, aby súd zaviazal
manžela prispievať na jej výživu sumou vo výške 150,- eur mesačne, pričom svoj návrh odôvodnila tým,
že s manželom sú manželia, manželstvo uzavreli dňa 12.12.2012, z ich manželstva pochádzajú dve

mal. deti.
V súčasnej dobe nežijú v spoločnej domácnosti, maloletými deťmi býva v podnájme, kde mesačne
uhrádza nájomné vo výške 200 eur, manžel jej v súčasnej dobe na výživu maloletých detí neprispieva
žiadnou finančnou čiastkou, na tunajšom súde prebieha konanie o rozvod manželstva.
Nakoľko je v súčasnej dome na rodičovskej dovolenke, osobne sa stará o maloleté deti z toho jedno
malé dieťa je vo veku troch rokov, a jej mesačný príjem pozostáva len z rodičovského príspevku, ktorý
poberá vo výške 203,20 eur.

Vzhľadom na to, že manžel jej neprispieva na domácnosť, neplní si ani vyživovaciu povinnosť k nej ako
manželke, a ani voči maloletým deťom, ktoré sú v útlom veku, vzhľadom na maloleté deti sa nemôže
zamestnať žiada určiť výživné.

2./ Navrhovateľka vo svojej výpovedi uviedla, že manželstvo uzavreli 12.12.2012, z ich manželstva
pochádzajú dve deti N., nar. XX.X.XXXX a Q. nar. XX.XX.XXXX, spolužitie prerušili z dôvodu, že si
prestali rozumieť.

S manželom nežijú v spoločnej domácnosti od začiatku júla 2016, naposledy spolu s manželom bývali
v prenájme v J., J. E. XX v 1-izb. Byte.
Po prerušení spolužitia odišla bývať k svojej matke do J. na Z. X, kde bývala zhruba mesiac, potom sa
presťahovala do podnájmu, kde býva v súčasnej dobe teraz.
Do podnájmu do K. H. išla z toho dôvodu, že tento podnájom bol lacný, výhodný, v súčasnej dobe je na
materskej dovolenke, poberám rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur, okrem toho poberá rodinné
prídavky na deti a okrem týchto príjmov nemá žiadny iný príjem.

Manžel jej na výživu detí neprispieva žiadnou finančnou čiastkou. Ďalej uviedla, že si prenajala rodinný
dom, kde platím 200,- eur + 13 eur internet, finančne jej vypomáha sestra s jej priateľom.V súčasnej dobe jej sestra požičala na tento mesiac 140 eur, ktoré musí vrátiť, evidenciu si vedie
na papier, od júla doteraz jej bolo zo strany sestry poskytnutý finančný obnos 97,81 eur, finančne ju
podporuje rodina.

3./ Právna zástupkyňa navrhovateľky uviedla, že navrhovateľke v súčasnej dobe už sestra nepomáha,
tá vypomáha finančne svojej matke, účastníci počas manželstva nadobudli aj dlhy, a to v Tatra banke,
Home Credit, Poštová banka, kde bol vzatý úver vo výške 17.000,- eur.

4./ Manžel vo svojej výpovedi uviedol, že je pravdou, že si nerozumeli a z toho dôvodu sme prerušili
spolužitie.
V súčasnej dobe býva V J., na adrese jeho trvalé bydliska, býva tam sám v 3-izb. byte, ktorý patrí jeho
matke, tá v predmetnom byte nebýva. Nepracuje nikde, náklady na byt, v ktorom teraz býva platí matka,
býva niekde v G., je s ňou v kontakte, raz do týždňa mu matka donesie nákupy, každý týždeň, dva mu
donesie potravinové nákupy v hodnote 100 eur.

Je vyučený ako kaderník, túto profesiu vykonával pár mesiacov po skončení školy a potom už nie, hľadá
si robotu na úrade práce. Keď žil s navrhovateľkou v spoločnej domácnosti, doniesol domov príjem 500
eur a ešte si vedel 100 eur zarobiť.
Nevlastním žiadny majetok, autom má priateľku, navštevuje jeho domácnosť a nečaká s ňou dieťa. Je
pravdou, že majú neuhradený posledný nájom vo výške 300 eur.

V súčasnej dobe sa zamestnal, zase pracujem vo firme SPlZA, jeho príjem je čisté na ruku 380 eur
mesačne, z toho hrádzam 220 eur nájom, ten uhrádza matke na základe nájomnej zmluvy, ktorú uzavreli
keď sa zamestnal, ďalej platí 100 eur výživné na deti a zvyšok čo mu zostane z toho uhrádza stravné.

5./ Súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s

listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a dospel k nasledovným skutkovým a právnym zisteniam.

6./ Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 12.12.2012, z ich manželstva pochádzajú dve mal. deti
a to mal. I. nar. XX.XX.XXXX a Q., nar. XX.XX.XXXX. Manželské spolužitie prerušili v júli z dôvodu, že
si prestali spolu rozumieť.

Navrhovateľka sa deťmi odsťahovala bývať k svojej matke a neskôr odišla bývať do podnájmu v K. H.,
kde uhrádza nájom vo výške 200,- eur a internet vo výške 13,- eur. V súčasnej dobe je na materskej
dovolenke, poberá rodičovský príspevok vo výške 203,20 eur, rodinné prídavky na mal. deti vo výške
47,04 eur. Nakoľko jej to finančne nevychádzalo pomáhala jej určitú dobu jej sestra, ktorá je riadne
zamestnaná a nemá deti, v súčasnej dobe jej nikto finančne nevypomáha.

Manžel býva v byte svoje matky, kde spočiatku na nájom neprispieval žiadnou finančnou čiastkou,
dokonca mu finančne vypomáhala jeho matka a to tým spôsobom, že mu raz za týždeň , dva urobila do
domácnosti nákupy v celkovej hodnote 100 eur.
Na začiatku pojednávania bol nezamestnaný, podľa jeho vyjadrenia si hľadal prácu na úrade práce, keď
pracoval vedel si do mesiaca privyrobiť 500 až 600,- eur.

V súčasnej dobe má priateľku, ktorá navštevuje jeho domácnosť, od 11.12.2016 sa zamestnal, jeho
príjem je okolo 380 eur mesačne, odkedy sa zamestnal matka mu už nerobí nákupy, s matkou uzavrel
aj nájomnú zmluvu, podľa ktorej jej uhrádza nájomné vo výške 220,- eur.

7./ Podľa § 71 ods. 1 Zákona o rodine manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z

manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň
oboch manželov bola zásadne rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd
prihliadne na starostlivosti o domácnosť.

8./ Podľa § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené

potreby oprávneného, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

9./ Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými
mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

10./ Vyživovacia povinnosť medzi manželmi vzniká uzavretím manželstva a je viazaná na právnu
existenciu manželstva. Zánikom manželstva zaniká aj vyživovacia povinnosť medzi manželmi zo
zákona. Pokiaľ v priebehu konania dôjde k rozvodu manželstva, súd môže priznať výživné do času
zániku manželstva.Uzavretím manželstva vzniká medzi manželmi aj bezpodielové spoluvlastníctvo, ktoré vyjadruje
hospodársku stránku rovnakého právneho postavenia manželov, t. j. spoločné hospodárenie. V rámci
spoločného hospodárenia by si mali manželia organizovať a zabezpečiť všetky svoje osobné potreby,

spoločne uhrádzať náklady na veci spojené s ich užívaním a udržiavaním.
Bežné veci môže vybavovať každý z manželov. Z princípu rovnosti manželov vyplýva aj zákonný znak
vzájomnosti tohto druhu vyživovacej povinnosti, to znamená, že ktorýkoľvek z manželov je oprávnený
a povinný na jej plnenie.
Rozsah vyživovacej povinnosti je spolu s výživným dieťaťa najväčší. Týka sa všetkých potrebných

osobných potrieb, predovšetkým stravy, ošatenia, bývania, kultúrneho vyžitia. Východiskom je v zásade
rovnaká životná úroveň manželov.
Zásadnerovnakáživotnáúroveňznamená,ženejdeomechanickúrovnosťvmajetkovejoblastivzmysle
rovnakého množstva peňazí. Vždy treba vziať do úvahy osobitosti, vyplývajúce z osobných, pracovných,
zdravotných a iných špecifík týkajúcich sa jednotlivých manželov.
Zásada zásadnej rovnosti životnej úrovne je naplnená vtedy, ak manželia budú mať približne rovnakú

možnosť zabezpečovať si svoje základné potreby s prihliadnutím na uvedené osobitosti.
Požiadavka, aby životná úroveň manželov bola v zásade rovnaká je odôvodnená ich rovnakým
postavením v rodine a vyplýva aj z ich rovnakých práv a povinností v manželstve. Zásada rovnakej
životnej úrovne však neznamená mechanickú rovnosť medzi manželmi vyvodzovanú iba z ich zárobkov.
Pre rozhodnutie súdu o výživnom medzi manželmi, kde pri určení súd prihliadne na odôvodnené potreby

oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, nestačí zistiť len osobné,
rodinné a majetkové pomery manželov vrátane ich príjmov, ale treba zistiť aj konkrétnu mieru potrieb
danú povahou práce, spôsobom života , zdravotným stavom každého z manželov, prípadne inými
závažnými okolnosťami.
Súdprihliadneajnastarostlivosťodomácnosťaajnastarostlivosťomaloletédeti.Ažpozistenívšetkých

uvedených skutočností môže dospieť k s právnemu záveru o zásadne rovnakej životnej úrovni obidvoch
manželov.

11./ Súd na základe vykonaného dokazovania ako aj oboznámením sa z listinných dôkazov
nachádzajúcich sa v spise mal za preukázané, že účastníkmi konania sú manželia, manželstvo uzavreli

dňa 12.12.2012, z ich manželstva pochádzali 2 deti, od júla 2016 nežijú v spoločnej domácnosť, ktorú
prerušili po vzájomných nezhodách, v súčasnej dobe na súde prebieha aj konanie o rozvod manželstva
a úpravu práva a povinnosti k maloletým deťom na čas do rozvodu.
Navrhovateľka sa svojim podaním domáhala určenia výživného na čas do rozvodu a to z dôvodov, že
v súčasnej dobe má jediný príjem a to rodičovský príspevok, ktorý poberá vo výške 203,20 eur, na mal.

deti poberá rodinné prídavky a okrem týchto finančných príjmov nemá žiadny iný príjem, finančne jej
vypomáhala sestra, ktorá v súčasnej dobe finančne vypomáha ich matke. Navrhovateľka žiadala určiť
výživné vo výške 150,- eur mesačne.
Manžel sa v súčasnej dobe riadne zamestnal , podľa predložených listinných dôkazov ako aj jeho
vyjadrenia jeho príjem predstavuje sumu 380 eur mesačne, pričom z tohto príjmu uhrádza náklady na

nájompodľazmluvyonájomnom,ktorúuzavrelsosvojoumatkou,pričomvdobe,keďbolnezamestnaný,
nájomnéneuhrádzal,platilahozaňhomatka,ktorámutaktiežvypomáhalatýmspôsobom,žeraztýždeň
prípadne každý 2. týždeň mu doniesla nákupy v celkovej hodnote 100,- eur, pričom vôbec nevedel, kde
matka býva v Bratislave, na akej adrese, nebol ju v Bratislave navštíviť.
V priebehu pojednávania sa vyjadril, že si mesačne vedel privyrobiť 500,- až 600,- eur.

12./ Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaných zákonných ustanovení. Po vykonanom
dokazovanídospelkzáveru,žezákonnépodmienky,ktorésúpotrebnénaurčenievyživovacejpovinnosti
medzi manželmi nie sú dané. Súd mal nesporne preukázané, že ani jeden z účastníkov nepreukázal,
že majetkové a zárobkové pomery toho druhého by odôvodňovali priznanie vyživovacej povinnosti voči

sebe navzájom.

13./ Z vyššie citovaných ustanovení zákona vyplýva, že výživné na manželku - manžela má prednosť
pred vyživovacou povinnosťou detí voči rodičom ako aj pred vyživovacou povinnosťou rodičov voči
deťom. Povinnosť platiť výživné na manželku - manžela vzniká uzavretím manželstva, pričom výživné

medzi manželmi vzniká z dôvodu, že manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach, pričom
je však potrebné uviesť, že pokiaľ sa týka uvedenej formy vyživovacej povinnosti súd prihliada pri
rozhodovaní o tejto na životnú úroveň manželov, ktorá by mala byť zásadne rovnaká.Zo zásady rovnakej životnej úrovni manželov vyplýva, že nemusí byť splnená podmienka odkázanosti
ako to je pri vyživovacej povinnosti detí k rodičom resp. vyživovacej povinnosti medzi ostatnými
príbuznými.

Z vykonaného dokazovania bolo nesporne preukázané, že navrhovateľka je v súčasnej dobe na
materskej dovolenke, jej príjem je len vo výške rodičovského príspevku, ktorý poberá a okrem tohto
príjmu nemá žiadny príjem, manžel sa zamestnal, príjem bol preukázaný vo výške 380,- eur mesačne,
iné príjmy zo strany manžela neboli preukázané .
Východiskom pre rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti je v zásade rovnaká životná úroveň

manželov, pričom tento pojem znamená, že nejde o mechanickú rovnosť - teda rovnaké množstvo
peňazí, je však potrebné zhodnotiť napr. prácu, ktorú vykonáva povinný manžel od ktorého sa výživné
požaduje a jeho náklady.
obidvaja účastníci konania majú výdaje spojené s bývaním, ošatením, stravovaním, navrhovateľka má
okrem toho výdaje spojené so zabezpečením základných potrieb pre svoje dve maloleté deti, ktoré sú
útleho veku a ktoré sú odkázané na jej osobnú a celodennú starostlivosť z toho dôvodu sa nemôže ešte

zamestnať.
Manžel okrem týchto 2 maloletých detí nemá žiadnu inú vyživovaciu povinnosť, po odrátaní výživného,
ktorého bolo určené v rozvodovom rozsudku mal za to, že v súčasnej dobe nie je v jeho schopnostiach
a možnostiach prispievať nejakou finančnou čiastkou na výživu jeho manželky a preto súd rozhodol tak
ako uvedené vo výroku tohto rozsudku a návrh navrhovateľky ako nedôvodne podaný v celom rozsahu

zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 CMP podľa ktorého žiaden z účastníkom
nemá nárok na náhradu trov konania, nakoľko v mimosporovom konaní platí, že každý z účastníkov si
sám znáša trovy konania, ktoré v konaní platil.
14./ Podľa § 232 ods. 2 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym

uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.

15./ Podľa § 232 ods. 3 CSP, lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže
v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.

16./ Podľa § 52 zák. č. 161/2015 Civilného mimosporového poriadku (ďalej len "CMP"), žiaden z
účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.

17./ O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že
účastníci konania nemajú právo na náhradu trov konania a to z dôvodu, že Civilný mimosporový

poriadok neustanovuje inak a tiež súd nevzhliadol výnimku na priznanie náhrady trov konania, najmä
prihliadnuc na to, že účastníkom konania žiadne trovy konania nevznikli.

Poučenie:

Proti rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Nitra v dvoch
vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie (§ 127 CSP), proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len
tým, že ( § 365 ods. 1 CSP)

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP) .
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, žalobca môže podať návrh na
vykonanie exekúcie.