Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 30, 2017

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 10P/264/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8315211416
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Iveta Gildeinová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2017:8315211416.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Humenné sudkyňou JUDr. Ivetou Gildeinovou v právnej veci maloletej P. S., nar. X.X.XXXX,

bytom u matky, zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné za
účasti rodičov P. X., nar. XX.X.XXXX, bytom K.Í. XXXX/X, B., zast. JUDr. Ing. Renátou Vorobeľovou,
advokátkou, Lipová 1, Humenné a B. S., nar. XX.X.XXXX, bytom K. XXXX/X, B. o návrhu matky na
zmenu úpravy styku otca s maloletou takto

r o z h o d o l :

Súd mení rozsudok Okresného súdu Humenné č. 6C 36/2011 zo dňa 24.5.2012 v časti úpravy styku otca
s maloletou tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny pondelok v čase od 13.00
hod. do 14.00 hod. na oddelení poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a

rodiny Humenné, pracovisko Snina, prípadne na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Humenné a to
po dobu 9 mesiacov od právoplatnosti tohto rozsudku.

Kolízny opatrovník predloží súdu po uplynutí 6 mesiacov od právoplatnosti rozsudku správu o
prebiehajúcich stretnutiach otca s maloletou.

Otec je p o v i n n ý uhradiť na účet Okresného súdu Humenné náklady na znalecké dokazovanie vo

výške 387, 60 eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Matka je p o v i n n á uhradiť na účet Okresného súdu Humenné náklady na znalecké dokazovanie vo
výške 237,60 eur do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Náhradu trov konania súd účastníkom nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala, aby súd upravil styk otca s maloletou P. S. , nar.
X.X.XXXX tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou každú prvú nedeľu v mesiaci v čase od

14.00 hod. do 15.00 hod. za prítomnosti matky. Vo svojom návrhu uviedla, že rozsudkom Okresného
súdu Humenné č. 6C 36/2011 zo dňa 24.5.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.
9CoP 1/2012 zo dňa 16.10.2012 bol upravený styk otca s maloletou tak, že tento bol oprávnený stretávať
sa s maloletou každý párny týždeň v mesiaci v čase od soboty od 9.00 hod. do nedele do 17.00 hod. a
taktiež bol upravený styk počas sviatkov. Spočiatku sa styk otca s maloletou realizoval podľa rozhodnutia
súdu. Po návrate od otca navrhovateľka spozorovala na maloletej zmeny správania sa, bola agresívna,
pomočovala sa, schovávala sa za záclonu, kde sa pomočila, bila navrhovateľku, aj starých rodičov. Od

novembra 2013 maloletá P. odmieta akýkoľvek kontakt s otcom, aj napriek tomu, že matka ju riadne
nachystala.Maloletáodmietlavyjsťzdomu,skrývalasa,hádzalavecispäťdoskrineapod..Sťažovalasa
na bolesť brucha a to najmä v čase, keď mala ísť na stretnutie so psychologičkou, kde sa mal realizovať
styk s otcom. V roku 2014 otec kontaktoval maloletú dňa 23.8.2014, maloletá ho však odmietla. Odtej doby sa styk otca s maloletou nerealizoval. Dňa 11.5.2015 sa otec dostavil do S. aj s matkou, ale
maloletá mu cez otvorené okno povedala, že nikam nejde, čo otec maloletej rešpektoval.

2.NavrhovateľkapredložilasúdurozsudokOkresnéhosúduHumennéč.6C136/2011zodňa24.5.2012,
rozsudok Krajského súdu v Prešove č. 9CoP 1/2012 zo dňa 16.10.2012, správu Centra pedagogicko-
psychologického poradenstva prevencie zo dňa 4.9.2014.

3. Vo svojej výpovedi matka maloletej uviedla, že návrh podala z dôvodu, že maloletá odmieta styk s

otcom o novembra 2013, kedy dcéra odmietla ísť k otcovi a odmieta sa s ním stretávať aj v prítomnosti
matky. Matka maloletej sa snaží situáciu riešiť za pomoci psychologičky.
Otec maloletej vo svojej výpovedi uviedol, že ešte neboli s matkou maloletej rozvedení a táto mu už
odmietala stretnutia s dcérou. Dva roky svoju dcéru nevidel. Prvých deväť mesiacov z týchto dvoch
rokov chodil každý určený víkend, ale s dcérou sa ani raz nestretol. Po deviatich mesiacoch prestal
chodiť. Počas tohto obdobia mala matka dostatok času, aby nahuckala dcéru proti nemu. Chodili ku

psychologičkeĎ.,kdeprišlamatkaajon,alekeďmaloprísťkstretnutiuotcasmaloletouupsychologičky,
matka neprišla.

4. Zo strany matky bola predložená správa zo dňa 30.9.2015 Centra pedagogicko-psychologického
poradenstva a prevencie Trebišov. Zo správy vyplýva, že matka v roku 2014 bola u nich s maloletou

4 x a v roku 2015 dvakrát. V čase psychologických sedení odmietala maloletá o ockovi rozprávať. K
otcovi vyjadruje jednoznačne odmietavý postoj, nezaraďuje ho medzi členov rodiny. Maloletá prezentuje
pozitívnuväzbukmatkeakjejnovémupartneroviW.akstarýmrodičom.Vzťahotcaadcérysanedábez
jeho prítomnosti posúdiť. Maloletá opakovane v použitých testových aktivitách vyjadruje svoje želanie,
aby ocko neprišiel. Zo správy vyplýva odporúčanie, že je potrebné pracovať na obnovení citovej väzby

otca a maloletého dieťaťa. Kontakt maloletej s otcom je realizovateľný iba za predpokladu, že rodičia
dokážu spolu komunikovať, nebudú na seba útočiť, obviňovať sa.
Taktiežbolapredloženásprávazporadensko-psychologickéhoprocesu zodňa15.102014Úradupráce,
sociálnych vecí a rodiny Humenné, pracovisko Snina. Zo záverov tejto správy vyplýva, že z výsledkov
doterajších stretnutí s rodinou vnímajú strach dieťaťa z otca ako nereálny, spôsobený vyjadreniami a

správaním sa dospelých v okolí maloletej . Prezentácia toho, aké kroky robí otec na súde, vyvolávajú
a umocňujú strach z otca a zároveň, čím dlhšia je absencia kontaktov, dieťa sa otcovi emocionálne
vzďaľuje a viaže citovo na partnera matky. Počas spoločnej konzultácie s rodičmi bolo zjavné výrazné
napätie a hnev, čo nedáva predpoklady pre spoluprácu rodičov.

5. Súd uznesením č. 10P 264/2015 zo dňa 18.1.2016 pribral do konania znalkyňu z odboru psychológia
a vypracovaním znaleckého posudku poveril W.. V. A.. Znalkyňa dňa 19.4.2016 predložila súdu
vypracovaný znalecký posudok č. X/XXXX. Zo záverov tohto znaleckého posudku vyplýva, že vzájomný
vzťah medzi matkou a maloletou je štandardne materský, miestami vlastnícky, neobjektívny a nekritický.
Vzťah otca k maloletej je štandardne otcovský, otec prezentuje svoj pozitívny vzťah k maloletej, dcéru

má rád a chce sa podieľať na jej výchove. Súčasný stav odlúčenia od dcéry ho znervózňuje, vyvoláva v
ňom vnútorné pnutie, záťažovú situáciu, pre ktorú sa dlhodobo trápi. U maloletej P. nie je badať strach,
obavy alebo stres pri osobnom kontakte s otcom, nebráni sa dotykom otca, jeho vyjadreniam, že ju má
rád a chce sa s ňou stretávať. Prijíma aj darček od otca, ktoré veci však boli nájdené v odpadkovom
koši. Je veľmi pravdepodobné, že sa tak stalo na priamy podnet a z rozhodnutia matky. Zmeny v

správaní sa maloletej tak , ako ich popisovala matka neboli zistené. Maloletá v tom čase nevykazovala
žiadne známky psychického narušenia - obavy, stres, strach alebo depresie. Jej vtedajší zdravotný stav
nevyžadoval odborný liečený zásah a intervenciu.
Ďalej zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že psychologickým vyšetrením bolo zistené, že na strane
matky dochádza či už k priamej, alebo nepriamej negatívnej manipulácii maloletej k otcovi. Dieťa sa

s týmito názormi matky a okolia nekriticky stotožňuje, imitačne ich preberá, navonok prezentuje ak jej
reálne skúsenosti s otcom. Na strane otca neboli zistené tendencie a manipulácie ovplyvňovať citový
vzťah maloletej k matke.
Znalkyňa doporučila v prvej fáze po dobu 6 mesiacov osobný kontakt otca s maloletou 2 krát týždenne po
dobu 1-2 hodiny za prítomnosti odborníka ÚPSVaR - bez prítomnosti matky a potom podľa posledného

rozhodnutia súdu.

6. Matka maloletej vo svojom písomnom vyjadrení k znaleckému posudku zo dňa 24.5.2016 uviedla,
že s názormi znalkyne sa nestotožňuje. Maloletá P.Á. počas vyšetrenia v priestoroch kde znalkyňavyšetruje zvracala, pričom matka upozornila znalkyňu na nepriaznivý zdravotný stav maloletej. Taktiež
sa matka ohradzuje voči tvrdeniu, že maloletá P. darčeky od otca odhodila na jej podnet. Matka nevie
ako maloletá s týmito darčekmi naložila. Po vyšetrení maloletej u znalkyne musela matka pre maloletú

vyhľadať pomoc, navštívili detskú pediatričku, pričom maloletá bola týždeň hospitalizovaná na detskom
oddelení, kde s ňou bola matka. Matka navrhla predvolať a vypočuť znalkyňu.

7. Zo strany matky bolo predložená lekárska správa V.. N. V. zo dňa 29.4.2016, kde bola maloletej
diagnostikovaná depresívna porucha a úzkostná porucha, správa o hospitalizácii maloletej v čase od

7.4.2016 do 12.4.2016 na Detskom oddelení NsP, S.. Záver pri prijatí: akútny zápal mandlí, bližšie
neurčený, dehydratácia, hypovolémia iné subjektívne a objektívne príznaky postihnutia. Zo správy V..
N. V. zo dňa 15.6.2016 vyplýva, že nebola predpísaná žiadna medikamentózna liečba, bolo doporučené
neprerušovať školskú dochádzku, zvážiť styk s otcom a z hľadiska zdravého vývoja dieťaťa doporučila
psychiatrička aktuálne sa s otcom nekontaktovať.
Zo správy V.. M. M. zo dňa 27.6.2016 vyplýva záver: Aktuálny stav sa t.č. javí ako adaptačná porucha

viazaná na porozvodovú situáciu a úpravu styku dieťaťa s otcom a následnou výraznou somatizáciou
prežívania a slonom k anxióznym reakciám v správaní dieťaťa.
Zo správy V.. M. M. doručenej súdu dňa 27.1.2017 vyplýva, že menovaná maloletá je v evidencii ich
ambulancie od 10.5.2015. Dôvodom bol výrazne zhoršený zdravotný stav dieťaťa - adaptačné ťažkosti
so sklonom k somatizácii prežívania dieťaťa súvisiace so zvládaním rôznych záťažových situácii.

Maloletá dobre reaguje na psychoterapiu, na sedeniach spolupracuje, realizované bez prítomnosti
matky. K otázke stretávania sa otca s maloletou sa psychologička nevedela vyjadriť, pretože to nebolo
predmetom ani účelom vyšetrenia a psychoterapeutických sedení.
Zo správy psychiatričky N. V., ktorá bola súdu doručená dňa 23.2.2017 vyplýva, že maloletá je vedená
ako porucha správania a adaptačná porucha. Matka uvádzala, že dieťa odmieta chodiť k otcovi, pred

stretnutím s otcom sa sťažovala na bolesti brucha. Naposledy bola s otcom, keď mala tri roky. 5.2.2017
bola maloletá v ambulancii spolu s matkou aj otcom, v čakárni plakala, nechcela vojsť do ambulancie. V
miestnosti, už v prítomnosti otca sa odsúva so stoličkou, tlačí sa k mame a hovorila: „chcem ísť domov,
bojím sa otca, je zlý, nechcem aby tu bol, nechcem ísť do neho, bolí ma bruško...“ Podľa údajov otca
matka mu prestala dcéru dávať pre troma rokmi, nedovolila, aby sa s ňou stretával. Dieťaťu by nikdy

neublížil, zaujíma sa, či je zdravá, aké mala výsledky gastro vyšetrenia. Vzhľadom na reakciu dieťaťa na
prítomnosť otca a tiež na to, že u otca nebola zistená žiadna duševná porucha, nie je dôvod pokračovať v
spoločných konzultáciách na psychiatrickej ambulancii. Po odchode otca z ambulancie sa dieťa ukľudní.
Na ďalšie kontroly prichádza v doprovode matky. Psychiatrička neodporučila kontakt otca s maloletou.

8. Na pojednávaní dňa 3.3.2017 matka maloletej uviedla, že by súhlasila, aby sa otec stretával s
maloletou 1 x mesačne za účasti psychologicky. Otec s týmto nesúhlasil a uviedol, aby to bolo minimálne
trikrát mesačne. Matka navrhla vypočuť znalkyňu W.. V. A.. Táto však už nie je zapísaná v zozname
znalcov.

9. Súd dňa 5.4.2017 vypočul maloletú P., ktorá uviedla, že sa s ockom nestretáva a predtým tam chodila
a zároveň uviedla, že sa nechce stretávať s ockom a to ani keby tam bola prítomná mama. Na otázku
prečo, uviedla, že otec pil, bil ju a zamykal, v bytovke v izbe. Na otázku prečo ju zamykal, uviedla, že
aby nemohla ísť vonku, k mame.

10. Na návrh matky súd uznesením č. 10P 264/2015 zo dňa 10.4.2017 vo veci nariadil kontrolné
znalecké dokazovanie a vypracovaním znaleckého posudku súd poveril W.. F. K., ktorá dňa 16.6.2017
predložila súdu znalecký posudok č. XX/XXXX.
Zo záverov tohto znaleckého posudku vyplýva, že vzťah medzi matkou a maloletou je primeraný, je to
pozitívny vzťah, zo strany matky majetnícky, dominantný, skôr direktívny, zo strany maloletej idealizujúci,

až závislý a nekritický. Vzťah otca k maloletej je pozitívny, dcéra mu chýba a on sa chce podieľať na jej
výchove a trávení času. Má obavy, že ju stratí. Maloletá má vytvorený silný negatívny postoj a názor
na otca, vníma ho ako agresora, ktorý ubližoval jej matke, údajne aj jej a má vytvorený názor, že otec
ju chce od matky vziať.
Zmena správania sa u maloletej nastala v období, keď ostávala u otca spať, čo dieťaťu pravdepodobne

nevyhovovalo a vytváralo strach z odlúčenia od matky a na čom otec ale trval. Je možná situácia, že
chcela ísť domov za matkou a otec jej to neumožnil. Túto situáciu si maloletá zafixovala, následne sa
však otca bála aj preto, že matka ju k nemu chystala bez emočnej prípravy.Maloletú P. negatívne voči otcovi nepriamo, či priamo, ovplyvňuje rozprávanie matky o negatívnych
zážitkoch zo spoločného života s ním, čo by dieťa nemalo počuť a nemalo by sa to pred ním rozoberať,
hlavne keď dieťa nemá možnosť stretnúť sa s otcom a svoj názor si poopraviť, na základe spoločne

strávených chvíľ. Maloletej sú podsúvané aj iné fakty, na ktoré nemohla prísť sama a majú tak u nej
vyvolať strach a odpor k osobám, ktoré problém medzi rodičmi s dopadom na P. riešia.
Znalkyňa doporučila na začiatku stretnutia s klinickým psychológom na Referáte psychologických
služieb v Snine s rodičmi dvakrát do mesiaca, aby sa dohodli na vzájomnej komunikácii. Potom navrhuje
znalkyňa stretnutia psychológa s P. v doprovode matky najmenej dvakrát a následne stretnutia P. s

otcom za prítomnosti matky po dobu šiestich mesiacov. Styk potom navrhuje znalkyňa upraviť dvakrát
mesačne v sobotu alebo v nedeľu od 9.00 hod. do 17.00 hod. a počas sviatkov.
Znalkyňa sa stotožňuje so závermi znalkyne W.. V. A. v otázke č. 1 a č. 4.

11. Na pojednávaní dňa 30.6.2017 matka maloletej uviedla, že považuje znalecký posudok posledne
vypracovaný za neobjektívny, pretože znalkyňa uvádza veľa veci, že sa stotožňuje so znalkyňou A..

Otec maloletej uviedol, že dcéru v podstate štyri roky nevidel. Nikdy jej neublížil, chce sa s ňou
stretávať. Riadne chodí do práce, platí výživné pre maloletú. So závermi posledného znaleckého
posudku sa stotožňuje. Matka navrhovala vypočuť znalkyňu aj psychologičky z referátu poradensko-
psychologických služieb. Súd tento návrh na vykonanie dokazovania zamietol a to z dôvodu, že je
potrebné čo najskôr začať pracovať na úprave vzťahu medzi otcom a maloletou. Je pravdou, že matka

spolupracuje so psychológmi, ale takéto spolupráce bez zapojenia otca, nevedie k zlepšeniu vzťahov
medzi otcom a maloletou. Pokiaľ matka namietala, že znalkyňa, ktorá vypracovala posledný znalecký
posudok sa vo veľa veciach stotožňuje so znalkyňou A., k tomu je potrebné uviesť, že druhý znalecký
posudok bol kontrolným znaleckým posudkom a posledná otázka smerovala práve k tomu, aby znalkyňa
W.. F. K. uviedla, že sa stotožňuje so závermi znaleckého posudku vypracovaného znalkyňou A..

12. Podľa § 26 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť
rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a
povinností.

13. Vykonaným dokazovaním súd zistil, že styk otca s maloletou P. bol upravený rozsudkom Okresného
súdu Humenné č. 6C 36/2011 zo dňa 24.5.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove
č. 9CoP 1/2012 zo dňa 16.10.2012 tak, že tento bol oprávnený stretávať sa s maloletou každý párny
týždeň v mesiaci v čase od soboty od 9.00 hod. do nedele do 17.00 hod. a taktiež bol upravený styk
počas sviatkov. Spočiatku sa styk otca s maloletou realizoval podľa rozhodnutia súdu. Po návrate

od otca navrhovateľka spozorovala na maloletej zmeny správania sa, bola agresívna, pomočovala
sa, schovávala sa za záclonu, kde sa pomočila, bila navrhovateľku, aj starých rodičov. Od novembra
2013 maloletá P. odmieta akýkoľvek kontakt s otcom, aj napriek tomu, že matka ju riadne nachystala.
Listinnými dôkazmi ako aj výsluchom účastníkov konania bolo jednoznačne preukázané, že otec sa
s maloletou od roku 2013 nestretáva. Matka s maloletou navštevuje psychológa ako aj psychiatričku

a z lekárskych správ bolo zistené, že maloletá vyjadruje jednoznačne odmietavý postoj k otcovi,
nezaraďuje ho medzi členov rodiny, kontakt maloletej s otcom je realizovateľný iba za predpokladu, že
rodičia dokážu spolu komunikovať, nebudú na seba útočiť, obviňovať sa (správa Centra pedagogicko-
psychologického poradenstva a prevencie Trebišov zo dňa 30.9.2015), strach dieťaťa z otca je vnímaný
ako nereálny, spôsobený vyjadreniami a správaním sa dospelých v okolí maloletej, prezentácia toho,

aké kroky robí otec na súde, vyvolávajú a umocňujú strach z otca a zároveň, čím dlhšia je absencia
kontaktov, dieťa sa otcovi emocionálne vzďaľuje a viaže citovo na partnera matky, počas spoločnej
konzultácie s rodičmi bolo zjavné výrazné napätie a hnev, čo nedáva predpoklady pre spoluprácu
rodičov správa z poradensko-psychologického procesu zo dňa 15.10 2014 Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Humenné, pracovisko Snina). Psychiatričkou V.. N. V. bola predložená správa, že u

maloletej bola diagnostikovaná depresívna porucha a úzkostná porucha, že nebola predpísaná žiadna
medikamentózna liečba, bolo doporučené neprerušovať školskú dochádzku, zvážiť styk s otcom a z
hľadiska zdravého vývoja dieťaťa doporučila psychiatrička aktuálne sa s otcom nekontaktovať.

14. Vo veci boli vypracované dva znalecké posudky a to W.. V. A. a W.. F. K.. Z oboch znaleckých

posudkov vyplýva veľmi dobrý vzťah medzi matkou a maloletou, zo strany matky ide až o majetnícky,
dominantný, skôr direktívny vzťah. Taktiež z oboch znaleckých posudkov vyplýva, že otec má k maloletej
pozitívny vzťah a trápi ho, že sa nepodieľa na jej výchove. Zo znaleckého posudku znalkyne W.. V. A.
zároveň vyplýva, že u maloletej P. nie je badať strach, obavy alebo stres pri osobnom kontakte s otcom,nebráni sa dotykom otca, jeho vyjadreniam, že ju má rád a chce sa s ňou stretávať. Prijíma aj darčeky od
otca,ktorévecivšakbolinájdenévodpadkovomkoši.Jeveľmipravdepodobné,žesatakstalonapriamy
podnet a z rozhodnutia matky. Zmeny v správaní sa maloletej tak, ako ich popisovala matka neboli

zistené. Maloletá v tom čase nevykazovala žiadne známky psychického narušenia - obavy, stres, strach
alebo depresie. Jej vtedajší zdravotný stav nevyžadoval odborný liečený zásah a intervenciu. Neskoršie
bol vypracovaný znalecký posudok W.. F. K., z ktorého vyplýva, že zmena správania sa u maloletej
nastala v období, keď ostávala u otca spať, čo dieťaťu pravdepodobne nevyhovovalo a vytváralo strach
z odlúčenia od matky a na čom otec ale trval. Je možná situácia, že chcela ísť domov za matkou a otec

jej to neumožnil. Túto situáciu si maloletá zafixovala, následne sa však otca bála aj preto, že matka ju
k nemu chystala bez emočnej prípravy.
Z oboch znaleckých posudkov vyplýva, že maloletú P. negatívne voči otcovi nepriamo, či priamo
ovplyvňuje rozprávanie matky o negatívnych zážitkoch zo spoločného života s ním, čo by dieťa nemalo
počuť a nemalo by sa to pred ním rozoberať, hlavne keď dieťa nemá možnosť stretnúť sa s otcom a svoj
názor si poopraviť, na základe spoločne strávených chvíľ. Maloletej sú podsúvané aj iné fakty, na ktoré

nemohla prísť sama a majú tak u nej vyvolať strach a odpor k osobám, ktoré problém medzi rodičmi s
dopadom na P. riešia (znalecký posudok W.. F. K.), že na strane matky dochádza či už k priamej, alebo
nepriamej negatívnej manipulácii maloletej k otcovi. Dieťa sa s týmito názormi matky a okolia nekriticky
stotožňuje, imitačne ich preberá, navonok prezentuje ak jej reálne skúsenosti s otcom. Na strane otca
neboli zistené tendencie a manipulácie ovplyvňovať citový vzťah maloletej k matke (znalecký posudok

W.. V. A.).

15. Matka so závermi znaleckého dokazovanie nesúhlasila, pri prvom znaleckom posudku uviedla, že
následkomvyšetreníuznalkynemalamaloletázdravotnéproblémy,druhýznaleckýposudokpovažovala
za neobjektívny, pretože znalkyňa sa vo veľa veciach stotožňuje so závermi znalkyne W.. V. A.. Navrhla

nové znalecké dokazovanie, ako aj výsluch psychologičky úradu práce. Súd ďalšie dokazovanie
nepripustil. Je treba uviesť, že znalecký posudok W.. F. K. bol kontrolným znaleckým posudkom a teda
logickyztohovyplýva,žemuselavosvojomznaleckomposudkuuviesť,sktorýmizávermiznalkyneA.sa
stotožňuje a s ktorými nie. Výsluch ďalšej psychologičky súd nepovažoval za účelný. Matka navštevuje s
maloletou psychológov a psychiatrov, ale počas celého tohto konania to neprinieslo želaný efekt a vzťah

medzi otcom a maloletou nikam nepokročil, pretože všetky tieto stretnutia prebiehajú bez prítomnosti
otca. Vzhľadom na dobu, od kedy otec maloletú nevidel, by výsluch ďalších psychológov nebol účelný.

16. Je pravdou, že matka spolupracuje s úradom práce, so psychológmi, ale ako už bolo uvedené, táto
spolupráca nepriniesla želaný efekt. Preto súd považoval za vhodnejšie vo veci rozhodnúť a upraviť styk

podľa návrhu znalkyne W.. F. K. a určil, aby styk prebiehal pravidelne a za prítomnosti psychológa, kde
by boli zapojení obaja rodičia. Je nepochybné, že komunikácia medzi rodičmi nie je, matka ovplyvňuje
maloletú voči otcovi, či už priamo alebo nepriamo a podľa názoru súdu želaný efekt a to zlepšenie vzťahu
medzi maloletou a otcom, môže priniesť len odborná pomoc, do ktorej však budú zapojení obaja rodičia.
Preto súd upravil styk tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a to na dobu 9 mesiacov.

Po uplynutí pol roka kolízny opatrovník predloží súdu správu so zhodnotením dovtedajšie úpravy styku
otca s maloletou.

17. Podľa § 57 Civilného mimosporového poriadku o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy
konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.

18.Podľa§58Civilnéhomimosporovéhoporiadkuonárokunanáhraduaovýšketrovkonaniarozhoduje
súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

19. Uznesením Okresného súdu Humenné č. 10P 264/2015 zo dňa 26.5.2016 bola znalkyni W.. V.

A. priznaná odmena za vypracovaný znalecký posudok vo výške 396,72 eur, ktorá je bola vyplatená
zo štátnych prostriedkov. Uznesením Okresného súdu Humenné č. 10P 264/2015 zo dňa 27.6.2017
bola znalkyni W.. F. K. priznaná odmena vo výške 378,48 eur, ktorá bola vo výške 150 eur vyplatená
z preddavku zloženého matkou a vo výške 228,48 zo štátnych prostriedkov. Celková výška nákladov
na znalecké dokazovanie predstavuje sumu 775,20 eur. Súd zaviazal rodičov maloletej uhradiť náklady

na znalecké dokazovanie na polovicu z dôvodu, že znalecké posudky boli na prospech oboch rodičov.
Polovica nákladov na znalecké dokazovanie predstavuje sumu 387,60 eur. Keďže matka uhradila zálohu
vo výške 150 eur, súd ju zaviazal ešte na úhradu sumy 237,60 eur.20.Otrováchkonaniarozhodolsúdpodľaustanovení§52Civilnéhomimosporovéhoporiadkuanáhradu
trov konania účastníkov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie

prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu, a ak ide o výkon rozhodnutia vo

veciach starostlivosti o maloleté deti, mimo peňažnej povinnosti, výkon rozhodnutia o návrat maloletého
do cudziny podaním návrhu na výkon rozhodnutia podľa Civilného mimosporového poriadku.