Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on

Decision was made at the court Okresný súd Banská Bystrica

Judgement was issued by JUDr. Gabriel Slobodník

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Okresný súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13C/120/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6114209282
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriel Slobodník

ECLI: ECLI:SK:OSBB:2017:6114209282.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Banská Bystrica v konaní pred sudcom JUDr. Gabrielom Slobodníkom v právnej veci

žalobcov: 1/ F. S., J.. XX. XX. XXXX, G. K. XXXX/XX, XXX XX G. G., 2/ S. S., J.. XX. XX. XXXX, G. K.
XXXX/XX, XXX XX G. G., proti žalovanému: Tatra banka, a.s., so sídlom Hodžovo námestie 3, 811 06
Bratislava, IČO: 00 686 930, o určenie neplatnosti zmluvy o bezúčelovom splátkovom úvere a zmluvy
o záložnom práve, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu žalobcov v 1/ a 2/ rade z a m i e t a.

Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia 1/,2/ sa podanou žalobou domáhajú určenia neplatnosti zmluvy o bezúčelovom úvere č.

XXXXXXXXXX zabezpečenom záložným právom k nehnuteľnosti zo dňa XX. XX. XXXX (ďalej zmluva 1)
aurčenianeplatnostizmluvyozáložnomprávezodňa XX.XX.XXXX(ďalejzmluva2),uzatvorených
medzi sporovými stranami (žalobcami 1/,2/ ako spoludlžníkom a dlžníkom, resp. záložcami a žalovaným
ako veriteľom resp. záložným veriteľom).

2. Súd na návrh žalobcov vydal neodkladné opatrenie (uznesením č.k. 13C/120/2014- 36 zo dňa 13. 05.
2014, právoplatným dňa 06. 06. 2014), ktorým nariadil žalovanému zdržať sa realizácie záložného práva

zriadeného zmluvou 2/, na zabezpečenie jeho pohľadávky zo zmluvy 1/, k nehnuteľnostiam zapísaným
na LV č. XXXX v k.ú. Radvaň ako byt č. XX na X. poschodí, vchod XX, adresa K. XX, G. G., vrátane
spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu a na pozemku, v bezpodielovom
spoluvlastníctve žalobcov 1/, 2/, a to predajom nehnuteľností na verejnej dražbe, podľa Exekučného
poriadku a ich priamym predajom, až do právoplatného skončenia konania vo veci samej.

3. Žalobcovia v konaní namietajú neplatnosť zmlúv 1/, 2/ v zmysle § 37, § 39 Občianskeho zákonníka

tvrdiac, že:
a) nemali možnosť si ich prečítať, preto takéto úkony sú neplatné pre zneužitie ich nerozvážnosti a núdze
zo strany veriteľa v zmysle rozhodnutia Krajského súdu v Prešove 3Cdo/3/2011 z 28. septembra 2011,
nakoľko veriteľa nezaujímala ich bonita,
b) obsahujú neprijateľné podmienky v podobe neprimeranej odmeny pri poskytnutí úveru, sankciách
(zmluvnápokuta,nedovolenýúrokzomeškania15%ročne),tiežneprijateľnépodmienkypodľa§53ods.
1 písm. a/, k, r/ OZ , namietajú neplatnosť bodu 5.1 zmluvy 1/ (pripočítavanie úrokov a sankcií na istinu),

nesprávne uvedený údaj o RPMN (v dôsledku čoho je úver bezúročný), neurčitosť naformulovania
zmluvy, a tiež ručenie spoluvlastníckymi podielmi na nehnuteľnosti, ktorých cena je v zjavnom nepomere
k výške pohľadávky veriteľa,c) je potrebné zmluvu 1/ posúdiť ako celok neplatnú, lebo existuje nebezpečenstvo extrémneho nárastu
dlhu a postihu nehnuteľného majetku spotrebiteľa (žalobcov) bez súdnej kontroly, súčasným pôsobením
inštitútu straty výhody splátok, koncentračným účinkom sankcií a mimosúdnym výkonom záložného

práva formou dobrovoľnej dražby. Zmluvou 2/ si žalovaný zabezpečil také postupy, že môže obchádzať
zákon zdanlivo dovoleným spôsobom, keď ako navrhovateľ dražby nemusí spĺňať požiadavky zákona
o dobrovoľných dražbách (§ 7 ods. 2) tým, že sám ako arbiter bez predchádzajúcej súdnej kontroly
rozhodne o práve pristúpiť k uplatneniu záložného práva, aj výške svojej skutočnej alebo domnelej
pohľadávky, bez ohľadu na jej skutočnú výšku a proti tomu sa žalobcovia nemôžu brániť. Iba po tom,

čo prebehne dražba, môžu žiadať náhradu škody, čo však nezabezpečuje ich ochranu v zmysle čl. 20
Ústavy SR, pred neprimeraným zásahom do ich vlastníckych práv.

4. Žalovaný navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú v celom rozsahu. K vyššie uvedeným tvrdeniam
žalobcov uviedol nasledovné:

5. Nie sú pravdivé tvrdenia žalobcov, že si nemali možnosť zmluvy prečítať ani to, že by žalovaný pri
uzatváraní zmlúv používal nekalé obchodné praktiky. K uzatvoreniu zmlúv došlo tým spôsobom, že
dňa XX. XX. XXXX žalobcovia predložili banke žiadosť o poskytnutie americkej hypotéky, v ktorej sú
uvedené všetky relevantné údaje preukazujúce vážny prejav vôle smerujúci k uzatvoreniu úverového
obchodu s bankou (žalovaným), pričom žiadosť je riadne podpísaná osobitne každým zo žiadateľov,

a zároveň každý zo žalobcov ako budúci dlžník a spoludlžník samostatne predložili na pobočke banky
vo Zvolene potvrdenie o výške príjmu zo závislej činnosti a prehľad pravidelných výdavkov a na
základe toho žalovaný pre nich vyhotovil hypotekárny model a oboznámil žalobcov s možnou úrokovou
sadzbou a splátkami. Následne žalovaný kontroloval žalobcami poskytnuté údaje celým radom úkonov
od lustrácie v bankovom systéme, cez kontrolu právneho stavu nehnuteľnosti až po ohliadnu na mieste

nehnuteľnosti, ktorá má byť predmetom záložného práva. Až následne došlo k uzatvoreniu zmluvy,
preto uvádzanú nemožnosť prečítania zmluvy je ťažko si prakticky predstaviť, nieto sa s ňou stotožniť.
Zmluva je napísaná v počte vyhotovení pre každú zo zmluvných strán, zrozumiteľne, a žalobcovia sa
pri výpočte absolútnej neplatnosti nezmieňujú o nátlaku alebo inom konaní žalovaného, ktoré by mohlo
brániť prečítaniu zmluvy.

6. K neprijateľným podmienkam žalovaný uviedol, uzatvorený zmluvný vzťah nie je možné v analógii
posudzovať totožne so vzťahmi uvedenými v judikatúre, ktorú žalobcovia uvádzajú. Dojednanie úroku vo
výške 7,19 % ročne nemôže naplniť znaky sadzby, ktorá odporuje dobrým mravom. Podľa žalovaného
žiadna klauzula pri uzatváraní zmluvy nebola konštruovaná tak, aby spôsobovala nerovnováhu v

právach a povinnostiach zmluvných strán. Naopak postavenie banky ako veriteľa je od počiatku vo
faktickej nerovnováhe voči dlžníkovi už tým, že záväzok banky poskytnúť úver je prítomný na začiatku
zmluvného vzťahu a následne počas celej doby splatnosti úveru je banka v slabšom postavení v
tom, že jediný nástroj na uplatnenie práva je uzatvorená zmluva, ktorá má banke zabezpečiť riadne a
včasné plnenie dlžníka. Pokiaľ ide o údaj RPMN, podľa § 1 ods. 2 písm. d/ zákona č. 258/2001 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch v znení platnom v deň uzatvorenia zmlúv, sa tento zákon nevzťahuje na zmluvy
o poskytnutí úveru nad hodnotu 20 000,- Eur, a teda žalovaný nemusel vzhľadom na výšku úveru nad
20 000,- Eur údaj o RPMN v zmluve 1/ uviesť, napriek tomu tak urobil.

7. Nie je pravdou, že žalovaný sám rozhoduje o výške pohľadávky, ktorú je oprávnený vypočítať

neurčitým spôsobom, keď príslušenstvo podľa tvrdenia žalobcov mení na istinu úveru a túto ďalej
úročí úrokom a úrokom z omeškania. Žalovaný tvrdí, že úrok ani iné príslušenstvo sa počas existencie
úverového vzťahu nestáva istinou s ďalším úročením a to ani v prípade čiastočného omeškania plnenia
splátky. Bod 5.1 jasne určuje deň kedy sa príslušenstvo stáva súčasťou istiny - deň mimoriadnej
splatnosti úveru.

8. Žalovaný ďalej namietal, že žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem na určení neplatnosti
napadnutých zmlúv ani jednotlivých ich ustanovení z dôvodu, že v prípade, ak by sa žalovaný domáhal
uplatnenia nárokov zo zmluvy o úvere, tak by sa v príslušnom konaní prihliadalo na prípadnú neplatnosť
ex offo. Pre prípad realizácie záložného práva formou dobrovoľnej dražby majú žalobcovia zákonnú

možnosť domáhať sa ochrany žalobou o určenie neplatnosti dobrovoľnej dražby. Navyše zmluva o
záložnom práve zabezpečuje tiež nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vzniknutého z prípadnej
neplatnosti zmluvy o úvere. Teda bez ohľadu na výrok súdu by zmena právneho dôvodu postaveniažalovaného ako veriteľa a oprávneného záložného veriteľa nebolo rozhodnutím dotknuté a nemôže
odstraňovať právnu neistotu žalobcov.

9. Súd viac- krát odročil pojednávanie z dôvodu práceneschopnosti žalobcu 1/. Napokon žalobcovia
v písomnom vyjadrení zo dňa 29. 10. 2017 poukázali na skutočnosť, že sú v konkurze a to na
základe rozhodnutí Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4OdK/181/2017 (žalobca 1/) a sp. zn.
4OdK/142/2017 (žalobkyňa 2/) zverejnených v Obchodnom vestníku č. 140/2017, č. 130/2017, pričom v
zmysle § 167b ods. 1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii oprávnenie dlžníka nakladať

s majetkom podliehajúcim konkurzu, ako aj konať vo veciach týkajúcich sa tohto majetku vyhlásením
konkurzu prechádza na správcu. Akékoľvek zasahovanie do vecí súvisiacich s konkurzom bude brané
ako marenie konkurzného konania.

10. Súd následne z údajov v Obchodnom vestníku mal preukázané tvrdenia žalobcov, že tunajší súd
na majetok oboch ako dlžníkov vyhlásil konkurz a to uznesením sp. zn. 4OdK/181/2017 zo dňa 17.

07. 2017 na majetok žalobcu 1/ (za správcu ustanovil JUDr. Mariána Pataja, vyzval veriteľov, aby svoje
pohľadávky prihlásili u správcu, a oddlžil dlžníka tak, že ho zbavil všetkých dlhov, ktoré môžu byť
uspokojené iba v tomto konkurze v rozsahu, a akom nebudú uspokojené v konkurze a dlhov, ktoré sú
vylúčené z uspokojenia) a uznesením sp. zn.4OdK/130/2017 zo dňa 03. 07. 2017 na majetok žalobkyne
2/ (za správcu ustanovil JUDr. Ing. Bernarda Pekára, PhD.).

11. Podľa § 167a ods. 3 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a o reštrukturalizácii v znení neskorších
predpisov (ďalej ZKR), vyhlásením konkurzu sa začína konkurz. Konkurz sa považuje za vyhlásený
zverejnením rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku.

12. Podľa § 167e ods. 1 ZKR ak bol vyhlásený konkurz, súd bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v
ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze (§ 166a) alebo sa považuje
za nevymáhateľnú (§ 166b).

13. Podľa § 167b ods. 1 ZKR oprávnenie dlžníka nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu, ako

aj konať vo veciach týkajúcich sa tohto majetku vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca
koná v mene a na účet dlžníka.

14. Podľa § 167h ods. 4 ZKR konkurzu nepodlieha nepostihnuteľná hodnota obydlia dlžníka a majetok
dlžníka, ktorý nemožno postihnúť v exekúcii.

15. Hoci žalobcovia sú v procese oddlženia, podľa názoru súdu vychádzajúc z citovaných ustanovení
ZKR uvedené nebráni pokračovať s nimi v tomto konaní (o určenie neplatnosti zmlúv), keďže jeho
predmetom nie je pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená iba v konkurze, v dôsledku čoho by súd
konanie zastavil (§167e ods. 1 ZKR), ani nakladanie s majetkom dlžníka podliehajúcim konkurzu, v

dôsledku čoho by súd musel konať so správcom (§ 167b ods. 1 ZKR). Vzhľadom na uvedené, súd v
súlade s § 180 CSP pojednával dňa 07. 11. 2017 v neprítomnosti žalobcov 1/, 2/, vykonal dokazovanie
výsluchom zástupcu žalovaného, ktorý vo svojej výpovedi poukázal na ustanovenie § 137d CSP, pričom
žalobcovia sa domáhajú určenia právnej skutočnosti (neplatnosti zmlúv), čo bez toho, aby to vyplývalo
z osobitného predpisu nie je podľa CSP možné. Ďalej má za to, že konanie o určenie neplatnosti zmlúv

nijakým spôsobom nezasahuje do konkurzného konania. Žalovaný si nárok na náhradu trov konania
neuplatňuje.

16. Súd ďalej vykonal dokazovanie zmluvou o bezúčelovom splátkovom úvere č.XXXXXXXXXX
zabezpečenom záložným právom k nehnuteľnosti zo dňa zo dňa XX. XX. XXXX, všeobecnými

podmienkami pre poskytovanie bezúčelových úverov zabezpečených záložným právom k
nehnuteľnostiamprefyzickéosoby,zmluvouozáložnomprávezodňa XX.XX.XXXX,čiastočným
výpisom z LV č. XXXX k.ú. Radvaň, písomným vyjadrením žalovaného k žalobnému návrhu, žiadosťou
o poskytnutie Americkej hypotéky s prílohami (prehľad pravidelných výdavkov klienta, potvrdenie o
výške príjmu zo závislej činnosti), úverovým návrhom, hypotekárnym modelom, písomnými vyjadreniami

žalobcov, pričom iné návrhy na dokazovanie neboli a zistil tento skutkový stav:

17. Dňa X.XX.XXXX bola na základe žiadosti žalobcov uzatvorená zmluva o bezúčelovom splátkovom
úvere č. XXXXXXXXXX (zmluva 1), na základe ktorej žalovaný ako veriteľ poskytol žalobcom akodlžníkovi a spoludlžníkovi bezúčelový úver vo výške 34 853,61 Eur za týchto podmienok: poplatok za
spracovanie žiadosti 343,56 Eur, konečná splatnosť 30 rokov od splatnosti prvej splátky, úroková sadzba
7,19 % ročne s dobou fixácie úrokovej sadzby 1 rok, RPMN 7,69 %, priemerná RPMN 8,61 %, úrok z

omeškania15%ročne,výškamesačnejsplátky236,37Eursplatnej17.deňvmesiaci,početsplátok360,
lehota na poskytnutie úveru 6 mesiacov od podpísania zmluvy. Podľa čl. 4. zmluvy, pohľadávka veriteľa
zo zmluvy je zabezpečená záložným právom zriadeným zmluvou o záložnom práve k nehnuteľnosti
(byt č. XX na adrese K. XX, G. G. na LV č. XXXX v k.ú. Radvaň a podiel na spoločných častiach a
zariadeniach domu a spoluvlastnícky podiel k pozemku v BSM žalobcov).

18. Zmluvou o záložnom práve zo dňa XX. XX. XXXX (zmluva 2) sa zmluvné strany - žalovaný ako
záložný veriteľ a žalobcovia ako záložcovia, dohodli na zriadení záložného práva na záloh - vyššie
špecifikovaný byt v BSM žalobcov, na zabezpečenie pohľadávky záložného veriteľa do výšky istiny 34
853,61 Eur. Podľa bodu 2.4 zmluvy, ak pohľadávka zabezpečená záložným právom nie je riadne a včas
splatená, môže záložný veriteľ začať výkon záložného práva niektorým z týchto spôsobov: predajom

predmetu zálohu na dobrovoľných dražbách, predajom predmetu zálohu podľa Exekučného poriadku,
iným vhodným spôsobom (priamy predaj tretej osobe, verejná obchodná súťaž).

19. Z aktuálneho čiastočného výpisu LV č. XXXX pre k.ú. Radvaň vyplýva, že byt č. XX na X. poschodí
je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov 1/, 2/. Na LV sú zapísané 3 poznámky, okrem iných aj

oznámenie žalovaného o začatí výkonu záložného práva, č. zmluvy XXXXXXXXXX zo dňa XX. XX.
XXXX, t.j. výkon záložného práva na uspokojenie pohľadávky žalovaného zo zmluvy 1/.

20. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov zmluvou o
úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do

určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

21. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej „OZ“), v znení účinnom v
čase uzatvorenia zmlúv, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú
uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

22. Podľa § 52 ods. 2 OZ v znení účinnom od 01. 05. 2014, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách,
ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa
vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo
dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky

právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho
zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

23. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 OZ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľské zmluvy nesmú
obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných

strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné
podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky
sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,

zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané.

24. Podľa § 54 ods. 1, 2 OZ v znení účinnom v čase uzatvorenia zmluvy, zmluvné podmienky upravené
spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ

sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť
svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

25. Podľa § 53 ods. 5 OZ neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

26. Podľa § 470 ods. 1 zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok účinný od 01. 07. 2016
(ďalej CSP), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia
jeho účinnosti.27. Podľa § 137 CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,

b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

28. Na základe vykonaného dokazovania dospel súd k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť
predovšetkým v dôsledku zmeny právnej úpravy. V konaní nebolo sporné, že sporové strany uzatvorili
dňa XX. XX. XXXX dve zmluvy - o bezúčelovom splátkovom úvere v zmysle § 497 Obchodného
zákonníka a o záložnom práve v zmysle § 151a a nasl. Občianskeho zákonníka, určenia neplatnosti
ktorých sa žalobcovia domáhajú. Taktiež nebolo sporné, že žalovaný poskytol na základe prvej zmluvy

žalobcom úver vo výške 34 853,61 Eur, ktorá pohľadávka bola zabezpečená záložným právom k bytu
žalobcov. Žalobcovia úver riadne a včas nesplácali, preto žalovaný mal v úmysle pristúpiť k realizácii
výkonu záložného práva k predmetu zálohu - bytu vo vlastníctve žalobcov, o čom svedčí poznámka
na LV č. XXXX pre k.ú. Banská Bystrica. Následne súd nariadil žalovanému zdržať sa realizácie tohto
záložného práva uznesením č. k. 13C/120/2014- 36 zo dňa 13. 05. 2014. Súd zdôrazňuje, že podľa §

1 ods. 2 písm. e) zákona č. 258/2001 Z.z. v znení účinnom do 31. 12. 2008 sa tento zákon nevzťahuje
na zmluvy o poskytnutí úveru nad hodnotu v Sk zodpovedajúcu 20 000,- Eur a teda vzhľadom
na výšku úveru ani na zmluvu 1/.

29. Ustanovenie § 137 CSP obsahuje demonštratívny výpočet druhov žalôb, pričom oproti

predchádzajúcej právnej úprave obsiahnutej v zákone č. 99/1963 Zb. Občianskom súdnom poriadku
(§ 80) došlo k ich výraznej modifikácii. Od 01.07.2016, kedy účinnosť nadobudol CSP, tak možno
žalobou požadovať, aby sa rozhodlo najmä o: 1/ splnení povinnosti (žaloby na plnenie), 2/ o nároku
na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva
z osobitného predpisu (vyporiadanie BSM, vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, neoprávnená

stavba a iné), 3/ o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý
právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo 4/ o určení právnej
skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu (žaloba o určení inej právnej skutočnosti, napríklad
vyplývajúcej zo Zákonníka práce, zákona o dobrovoľných dražbách a iných). Zákon tak stanovuje najprv
základné členenie žalôb, prípustných v civilnom sporovom konaní, pričom pre niektoré z týchto druhov

žalôb určuje aj ďalšie kritérium prípustnosti (pri určení či tu právo je alebo nie je, musí byť daný naliehavý
právny záujem, pri určení právnej skutočnosti musí byť taká možnosť daná iným právnym predpisom).
Vychádzajúc zo žalobného návrhu je zrejmé, že žalobcovia sa domáhajú určenia právnej skutočnosti
(neplatnostizmlúv),ktorávšak,akoďalejvyžaduje§137písm.d)CSP,nevyplývazosobitnéhopredpisu,
keď žiadny hmotnoprávny predpis nedáva možnosť sa žalobou domáhať určenia neplatnosti úverovej

zmluvy a zmluvy o záložnom práve. Nakoľko v zmysle novej právnej úpravy obsiahnutej v CSP v
nadväznosti na prechodné ustanovenia je takýto žalobný návrh už neprípustný, súd žalobu v celom
rozsahu zamietol.

30.Súdpodporneuvádza,žežalobcovianepreukázalianinaliehavýprávnyzáujemnaurčeníneplatnosti

úverovej zmluvy a zmluvy o zriadení záložného práva. Naliehavý právny záujem odôvodňujú potrebou
dosiahnuť, aby sa žalovaný neobohatil na ich úrok plnením z neprijateľných sankcií a mimosúdnym
výkonom záložného práva formou dobrovoľnej dražby. Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom
zo 16. marca 2016 sp. zn. 8Cdo/251/2015 zamietol dovolanie účastníka v konaní o určenie neplatnosti
zmluvy o úvere a zmluvy o zriadení záložného práva z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu

na takomto určení s odôvodnením, že určenie neplatnosti úverovej zmluvy, či už celkom alebo čiastočne,
byneodstránilostavprávnejneistotymedziúčastníkmi,pretožebytonezabrániloveriteľoviztejtozmluvy
domáhať sa vrátenia poskytnutého plnenia titulom bezdôvodného obohatenia (t. j. vrátenia toho, čo
navrhovateľpodľazmluvydostal).Vyriešiťotázku,t.j.spor,čiboloplnenénaexistujúcialeboneexistujúci
záväzok je možné podľa názoru dovolacieho súdu v konaní o návrhu na plnenie.

31. Zásadne platí, že možnosť žaloby na plnenie spravidla vylučuje právny záujem na určovacej žalobe.
Ak však určovacia žaloba vytvára pevný základ pre právny vzťah sporových strán a môže sa ňou predísť
žalobe na plnenie, je určovacia žaloba prípustná napriek tomu, že je možná aj žaloba na plnenie.V tomto prípade vyslovenie neplatnosti úverovej zmluvy (ak by boli splnené zákonné podmienky) nič
nerieši, pretože v dôsledku vyslovenia neplatnosti zmluvy by žalobcovia museli vydať žalovanému
bezdôvodného obohatenie, ktorého výška by nebola vyriešená a nasledovala by teda ďalšia žaloba

žalovaného voči žalobcom na vydanie bezdôvodného obohatenia.

31. K tvrdeniam žalobcov o nemožnosti prečítať si zmluvy a o neskúmaní ich pomerov žalovaným súd
uvádza, že táto námietka nie je dôvodná. Žalovaný postup pri uzatváraní zmlúv podrobne rozpísal v
písomnom vyjadrení k žalobe (č.l. 46 spisu) a dostatočne preukázal predloženými listinnými dôkazmi

(č.l.65 - 87 spisu), z ktorých tiež vyplýva, že bonitu žalobcov skúmal.

33. Vo vzťahu k tvrdeniu žalobcov o neprijateľným podmienkam v zmluvách súd uvádza, že v obdobnej
veci totožného veriteľa (žalovaného), v ktorej žalobca (spotrebiteľ) sa domáhal určenia neplatnosti
obsahovo zhodnej úverovej zmluvy (formulár) a zmluvy o záložnom práve ale zo dňa 09. 04. 2008,
Okresný súd Nitra rozsudkom č.k. 14C/116/2011- 503 zo dňa 23. 02. 2015 (teda za účinnosti O.s.p.)

žalobu zamietol a ako neprijateľné podmienky určil tie, ktoré sú obsiahnuté v bode 8.6 (rozhodcovská
doložka), a bode 6.2 zmluvy (zmluvná pokuta) v rovnakom znení ako v zmluve 1/ v tomto konaní,
pričom Krajský súd Nitra v rozsudku sp. zn. 5Co/294/2015 zo dňa 20. 04. 2016 predmetný rozsudok
potvrdil.Vrozsudkujepodrobnezdôvodnené,prečojednotlivéčlánkyzmluvysúaleboniesúneprijateľné
podmienky.

34. Podľa § 298 ods. 2 CSP ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve
alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou za neplatnú z dôvodu
neprijateľnosti takej zmluvnej podmienky, nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takej zmluvnej
podmienky alebo mu na základe takej zmluvnej podmienky uložil povinnosť vydať spotrebiteľovi

bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie, súd aj bez
návrhu výslovne uvedie vo výroku rozsudku znenie tejto zmluvnej podmienky, ako bolo dohodnuté v
spotrebiteľskej zmluve alebo v iných zmluvných dokumentoch súvisiacich so spotrebiteľskou zmluvou.
Podľa § 53a OZ ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa
uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom

neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti
takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je
povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách
so všetkými spotrebiteľmi.

35. V zmysle citovaných ustanovení súd výslovne vo výroku rozsudku neuviedol neprijateľnosť zmluvnej
podmienky v bodoch 8.6, 6.2 zmluvy 1/, ktorá už bola súdom judikovaná ako neprijateľná zvlášť, keď
predmetom konania nebolo plnenie nepriznané súdom na základe týchto podmienok.

36. Samotná existencia neprijateľných podmienok ešte nespôsobuje neplatnosť zmluvy ako celku.

37. K tvrdeniu žalobcov o absencii súdnej kontroly výšky pohľadávky žalovaného voči ním je potrebné
uviesť, že súd je ex offo povinný skúmať neprijateľné podmienky v zmluve a určiť výšku pohľadávky
(prípadného dlhu) iba v žalobe na plnenie.

38. Vzhľadom na vyššie uvedené súd žalobu v celom rozsahu zamietol. V súlade s § 333 CSP v danej
veci nariadené neodkladné opatrenie zanikne ex lege uplynutím času, na ktorý bolo nariadené, t.j.
právoplatnosťou rozhodnutia vo veci samej.

39. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná

strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci, v spojení s čl. 4 CSP. V konaní v celom
rozsahu úspešný žalovaný sa vzdal nároku na náhradu trov konania, preto mu tento nárok súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie vo vyhotovení trojmo do 15 dní od doručenia jeho
písomného vyhotovenia, písomne na Okresný súd Banská Bystrica.V odvolaní treba popri všeobecných náležitostiach (§ 127 Civilného sporového poriadku) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa

rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie je
potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok,
môže oprávnený podať návrh na výkon exekúcie podľa zákona č.
233/1995 Z. z. Exekučný poriadok v znení neskorších predpisov.

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.