Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, February 15, 2017

Súd: Okresný súd Bratislava I
Spisová značka: 3T/34/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1115010515
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Kačáni

ECLI: ECLI:SK:OSBA1:2017:1115010515.6

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v senáte zloženom z predsedu Mgr. Michala Kačániho a prísediacich JUDr.

MariánaMišíkaaLadislavaPotoczkého,vtrestnejvecivedenejprotiobžalovanémuC..E.F.preobzvlášť
závažný zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 odsek 1 písmeno a/, odsek 4
písmeno b/ Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15.02.2016 v Bratislave, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný:
C.. E. F. N. B. S. R. E. K. narodený XX.XX.XXXX X. V., trvale bytom Y.R. XXX, D. P.

s a u z n á v a v i n n ý m , ž e

v dopoludnajších hodinách dňa 10.05.2012 v Pezinku na ul. Moyzesova ako štátny zamestnanec
na pozícii kontrolóra oddelenia daňovej kontroly 10 Daňového úradu Bratislava, určený nadriadeným
vykonať miestne zisťovanie u daňového subjektu - obchodnej spoločnosti ZUMITBAU s.r.o., so sídlom
Pezinok, Moyzesova 2/A, IČO: 46 023 615 (ďalej len „ZUMITBAU s.r.o.“) v úmysle zabezpečiť potvrdenie

uskutočneniazdaniteľnéhoobchodu-nákuputovaru-drahýchkameňovobchodnouspoločnosťouK&M,
s.r.o.,sosídlomBratislava,Bajzova5,IČO:35806516(ďalejlen„K&M,s.r.o.)odspoločnostiZUMITBAU
s.r.o. v zmysle faktúry č. 6/2011 zo dňa 18.08.2011 v celkovej výške 832.202,10 Eur, z toho DPH vo
výške 138.700,35 Eur, postupujúc v rozpore s ustanoveniami § 19 odsek 2, odsek 4, § 37 odsek 2, §
44 odsek 1 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení neskorších predpisov, ustanovením § 8 odsek 1 zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z
pridanej hodnoty a v rozpore s povinnosťami štátneho zamestnanca uvedenými v § 60 odsek 1 písmeno
a/, písmeno b/, písmeno c/, písmeno d/ a písmeno e/ zákona č. 400/2009 Z. z. o štátnej službe a

o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, úmyselne nevykonal riadne
miestne zisťovanie, ktorým bol poverený, zamlčal nekontaktnosť daňového subjektu ZUMITBAU s.r.o.
v sídle spoločnosti, následne od svedka C. B. ako neoprávnenej osoby prevzal písomné vyjadrenie
k priebehu kritického obchodu a na vec sa vzťahujúce doklady, zabezpečil bez preverenia údajov v
písomnom vyjadrení prostredníctvom kolegyne svedkyne C.. K. E. prepísanie písomného vyjadrenia,
ktoré obsahovalo aj vyjadrenie konateľa svedkyne U. B., O.. XX.XX.XXXX do zápisnice z úkonu, pričom
zápisnica bola spísaná bez prítomnosti U. B. a nebola v nej zaznačená ani iná osoba prítomná na úkone,

takto spísanú zápisnicu o miestnom zisťovaní číslo 9102406/5/328138/2012/Ry zo dňa 10.05.2012 aj
s prílohami, vedomý si toho, že je sfalšovaná a jej obsah sa nezakladá na pravde a že bude slúžiť
ako dôkaz v daňovom konaní, dňa 14.05.2012 na Daňovom úrade Bratislava na Vazovovej ulici v
Bratislave použil na vypracovanie prípisu č. 9102406/5/355678/2012/Ry a tento v rovnaký deň zaslal
dožadujúcemu pracovisku oddelenia daňovej kontroly, pričom na základe takto vybaveného dožiadania
kontrolóri vyhodnotili, že k preverovanému obchodu v mesiaci august 2011 medzi spoločnosťou
ZUMITBAU s.r.o. a K&M, s.r.o. skutočne došlo, uvedené dožiadanie, resp. dôkazy na základe neho

získané boli použité ako dôkazy k vyhotoveniu protokolu z daňovej kontroly č. 9102407/5/1564839/2012/
Bali zo dňa 09.07.2012, po prerokovaní ktorého Daňový úrad Bratislava vydal platobný výmer č.9102407/5/1947285/2012zodňa25.07.2012prespoločnosťK&Ms.r.o.,ktorýmpreuvedenúspoločnosť
priznal celkové odpočítanie DPH v zmysle preverovanej faktúry vo výške 138.700,-35 Eur, z ktorej
bol následne uplatnený nárok na vrátenie DPH vo výške 92.819,71 Eur spoločnosti K&M s.r.o. aj

vyplatený, čím zabezpečil spoločnosti K&M s.r.o. neoprávnený prospech v rozsahu 138.700,35 Eur,
zodpovedajúci škode spôsobenej Slovenskej republike - Finančnému riaditeľstvu Slovenskej republiky,
so sídlom Lazovná 63, Banská bystrica, IČO: 42 499 500,

t e d a

- ako verejný činiteľ v úmysle zadovážiť inému neoprávnený prospech vykonával svoju právomoc
spôsobom odporujúcim zákonu a spôsobil takýmto činom škodu veľkého rozsahu,

č í m s p á c h a l

- obzvlášť závažný zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 odsek 1 písmeno a/,

odsek 4 písmeno b/ Trestného zákona.

Za to sa
o d s u d z u j e

Podľa § 326 odsek 4 Trestného zákona s použitím § 38 odsek 2, odsek 3, § 36 písmeno j/ Trestného
zákona na trest odňatia slobody vo výmere 10 (desať) rokov.

Podľa § 48 odsek 2 písmeno a/, odsek 4 Trestného zákona súd obžalovaného pre výkon uloženého
trestu odňatia slobody zaraďuje do ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 76 odsek 1, § 78 odsek 1 Trestného zákona sa obžalovanému ukladá ochranný dohľad na dobu
1 (jeden) rok.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku sa poškodená Slovenská republika - Finančné riaditeľstvo
Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, so svojím nárokom na
náhradu škody odkazuje na civilný proces.

o d ô v o d n e n i e :

Na Okresný súd Bratislava I bola dňa 03.08.2015 doručená obžaloba prokurátora Krajskej prokuratúry
Bratislava zo dňa 29.07.2015, č. k. 1 Kv 18/13/1100-28, na obvineného C.. E. F. pre skutok právne
kvalifikovaný ako obzvlášť závažný zločin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 odsek
1, odsek 4 písmeno b/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, ako je
to uvedené v obžalobe.

Súd na podklade podanej obžaloby nariadil vo veci hlavné pojednávanie, na ktorom po tom, čo
obžalovaný urobil vyhlásenie podľa § 257 odsek 1 písmeno b) Trestného poriadku, že je nevinný zo
spáchania skutku uvedeného v obžalobe, vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného C.. E. F.,
zástupcu poškodeného U.. F. V., svedkov C.. K. E., C.. L. Z., L. Z., U. B., C. B., C.. Z. E., čítaním

listinných dôkazov podľa § 269 Trestného poriadku, a to Protokolu Daňového úradu Bratislava (č.
l. 85-89), Knihy prijatých faktúr, knihy vystavených faktúr, zoznam dokladov pre priznanie DPH (č. l.
131-133), Zápisnice z domovej prehliadky u osoby C.. E. F. (č. l. 260-264), Zápisnice z prehliadky iných
priestorov a pozemkov vrátane pripojenej fotodokumentácie (č. l. 273-305), Písomností súvisiacich s
predmetným miestnym zisťovaním vrátane kópie zápisnice zo dňa 10.5.2012 (č. l. 445-450), Písomností

súvisiacich s daňovým priznaním spoločnosť K&M s.r.o., DPH za august 2011 a vykonanou daňovoukontrolou (č. l. 461-465), Knihy prišlých faktúr a ďalšie listiny (č. l. 527-554), Písomností zo strany
Daňového úradu Bratislava (č. l. 625-646), Informácie Daňového úradu Bratislava zo dňa 23.9.2013
(č. l. 557-558), Výstupov z elektronickej evidencie príchodov a odchodov a ručnej evidencie príchodov

a odchodov na pracovisko Daňového úradu Pezinok (č. l. 561-568), Informácie Daňového úradu
Bratislava (č. l. 595-596), Písomností súvisiacich s daňovými priznaniami spoločnosti ADEONA s.r.o.
(č. l. 598-611), Písomností súvisiacich s daňovými priznaniami spoločnosti DESANTO s.r.o. (č. l. 613
- 623) vrátane Plnomocenstva zo dňa 18.3.2011 spoločnosti Desanto s.r.o. (č. l. 615) a Daňových
priznaní spol. Desanto s.r.o., prípisu Daňového úradu Bratislava zo dňa 4.2.2015 (č. l. 625), Výzvy na

predloženie dokladov Daňového úradu Bratislava adresovaná spol. K&M s.r.o. (č. l. 626), Zápisnice
o ústnom pojednávaní Daňového úradu Bratislava zo dňa 23.6.2014 (č. l. 627), Knihy faktúr (č. l.
628-630), Knihy odoslaných faktúr a prišlých faktúr (č. l. 632-633), Výzvy na vyjadrenie k zisteniam
v protokole (č. l. 635), Protokolu zo dňa 25.11.2014 z daňovej kontroly (č. l. 636 a nasl.), Kópie
osobného spisu obžalovaného, opisu činnosti štátnozamestnaneckého miesta, oznámenie o zmene
štátnozamestnaneckého pomeru zo dňa 28.12.2012 (č. l. 684-691), Príloh vyšetrovacieho spisu pod

č. 1, č. 2 a č.3, Interných riadiacich aktov Ministerstva financií SR (č. l. 648-681), Písomností z iných
kontrol spoločnosti Zumitbau s.r.o. (č. l. 702-826), Služobného poriadku Finančného riaditeľstva SR (č.
l. 827-840), Úradného záznamu sekcie inšpekcie a vnútornej kontroly FR SR (č. l. 923-942), Uznesenia
ČVS: PPZ-197/NKA-FP-BA-2014 zo dňa 13.08.2014 (č. l. 964-976), Obžaloby Okresnej prokuratúry
Bratislava II zo dňa 12.04.2016 č. k. 2Pv 240/14/1102-92, Úplného výpisu z Obchodného registra SR

spoločnosti Zumitbau s.r.o., Výpisu z Ústrednej evidencie priestupkov Ministerstva vnútra SR (č. l.
1001), Správy o povesti (č. l. 1002), Odpovede na lustráciu v GP SR (č. l. 1036 - 1037), Odpovede
na lustráciu v STA (č. l. 1038), Odpisu registra trestov obžalovaného, čítaním znaleckého posudku č.
6/2013 vypracovaného znalcom Ing. Pavlom Lehotským (č. l. 176-236) podľa § 268 odsek 2 Trestného
poriadku (so súhlasom obžalovaného a prokurátora) za súčasného prehratia obrazového záznamu

(DVD) na technickom zariadení postupom podľa § 270 odsek 2 Trestného poriadku per analogiam
(záznam vyhotovený znalcom C.. P. G. v rámci znaleckého skúmania, na ktorý sa vo svojom písomne
podanom znaleckom posudku odvoláva), ako aj prehratím zvukového a obrazového (sms) záznamu
z odposluchu účastníckej stanice C. B. č.: XXXXXXXXXX a iných, a to na technickom zariadení súdu
postupom podľa § 270 odsek 2 Trestného poriadku so súčasnou kontrolou písomného prepisu tohto

záznamu (č. l. 332 - 435), konkrétne zvukového a obrazového záznamu č.420 (č. l. 332), 441 (č. l. 333),
sms č. 2661 (č. l. 334), sms č. 2663 (č. l. 335), č. 5686 (č. l. 336), č. 2 (č. l. 339), č. 3 (č. l. 340, č. 4 a č.
5 (č. l. 341), č. 8 (č. l. 343), č. 9 (č. l. 344), č. 20 (č. l. 353), č. 21 (č. l. 354 - 355), č. 22 (č. l. 355-356),
č. 28 (č. l. 359 - 361), č. 29 (č. l. 361-362), č. 30 (č. l. 362), č. 31 (č. l. 363), č. 39 (č. l. 368), č. 42 (č.
l. 370-372), č. 43 (č. l. 372-374), č. 44 (č. l. 375-378), č. 1. (č. l. 385), č. 26 (č. l. 404-406), č. 32 (č. l.

412-413), č. 37 (č. l. 415-417), č. 39 (č. l. 417-418), č. 56 (č. l. 429-430), č. 62 (č. l. 433-434).

Všetky vykonané dôkazy súd hodnotil jednotlivo i v ich súhrne podľa svojho vnútorného presvedčenia
založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu tak, ako to predpokladá § 2 odsek
12 Trestného poriadku, pričom vychádzajúc z trestnoprávne relevantných zásad dôkazného konania,

dospel k záveru, že skutok, ktorý je v predmetnej trestnej veci obžalovanému kladený za vinu, sa stal,
napĺňa všetky zákonné znaky obzvlášť závažného zločinu zneužívania právomoci verejného činiteľa
podľa § 326 odsek 1 písmeno a/, odsek 4 písmeno b/ Trestného zákona a že tento skutok spáchal práve
obžalovaný C.. E. F..

S poukazom na dikciu § 168 odsek 1 Trestného poriadku súd uvádza, že nepovažuje za rozporné
s citovaným ustanovením, ak v rámci odôvodnenia tohto rozsudku nebude uvádzať podrobný obsah
výpovedí obžalovaného a jednotlivých svedkov. Zápisnice o hlavnom pojednávaní poskytujú ucelený
obraz o ich výpovediach, pričom v rámci záverov o preukázaných skutočnostiach, ako aj v rámci
právnych úvah súd na jednotlivé výpovede svedkov poukáže.

K výroku o vine

Obžalovaný C.. E. F. svoju vinu za spáchaný skutok vyššie uvedenej právnej kvalifikácie od

začiatku svojho trestného stíhania popieral. Svoju obhajobu zakladal na tom, že v danej trestnej
veci nebol žiadnym spôsobom preukázaný jeho motív zadovážiť inému neoprávnený prospech, ktorý
je obligatórnou súčasťou subjektívnej stránky žalovaného trestného činu. Podľa obhajoby nebol
dostatočne preukázaný skutkový stav veci a naďalej pretrvávajú rozumné a dôvodné pochybnosti, že bysa obžalovaný dopustil skutku, ktorý sa mu v obžalobe kladie za vinu. Obžaloba vychádza z konštrukcií
o úmysle obžalovaného bez základu čo i len v nepriamych dôkazoch. V tomto smere poukázal na to,
že skutočnosti vyplývajúce zo znaleckého skúmania (znalecký posudok č. 6/2013 vypracovaný znalcom

Ing. P. G.) a zo zaznamenaných hovorov a sms správ medzi obžalovaným a osobou C. B., nespadajú
do obdobia skutku, resp. sa vzťahujú na obdobie po 10.05.2012. Stupeň pravdepodobnosti záveru o
spáchaní trestného činu nedosahuje ani vyšší stupeň, k čomu okrem absencie subjektívnej stránky
vo forme úmyslu obžalovaného pristupujú aj pochybnosti o bezprostrednej príčinnej súvislosti medzi
v obžalobe tvrdeným údajným skutkom a tvrdeným vznikom škody. Podľa obhajoby obžalovaného by

tvrdená škoda vznikla tak či tak skôr pre primárne opomenutie povinností dožadujúcim pracoviskom
daňovej kontroly. Rozhodujúcim pre vydanie platobného výmeru Daňového úradu Bratislava pod č.
9102407/5/1947285/2012 zo dňa 25.07.2012 pre spoločnosť K & M s.r.o., nemohol byť samotný
výsledok miestneho zisťovania a údaje uvedené v zápisnici č. 9102406/5/328138/2012/Ry a doklady
k nej priložené, pretože nič nebránilo dožadujúcemu pracovisku daňovej kontroly vyhodnotiť údaje z
tohto miestneho zisťovania správne takým spôsobom, aby platobný výmer vydaný nebol, keď aj ako z

obžaloby vyplýva spoločnosť ZUMITBAU s.r.o. nemohla dodať spoločnosti K & M s.r.o. v auguste alebo
septembri tovar, ktorý mala nakúpiť v novembri rovnakého roka. Uvedenú nezrovnalosť nepostrehol v
zápisnici o miestnom zisťovaní ani dožadujúci orgán. Teda pri riadnom plnení povinností dožadujúceho
orgánu nemalo dôjsť k vydaniu predmetného platobného výmeru. Bezprostrednou príčinou obžalobou
tvrdeného následku bolo iba porušenie povinností dožadujúceho orgánu. Obžalovaný argumentoval

tiež tým, že vzhľadom na správanie osoby C. B., ktorý vystupoval pred obžalovaným ako zástupca
spoločnostiZUMITBAUs.r.o.,nepovažovalobžalovanýuvedenúspoločnosťzanekontaktnú.Tátoosoba
pritom podľa svojej výpovede mala byť tichým spoločníkom danej spoločnosti. Svedkyňa U.. F. V. pritom
na hlavnom pojednávaní pripustila, že ak komunikuje za daňový subjekt tichý spoločník, tak sa považuje
daňový subjekt za kontaktný. Svedok C. B. tiež pripustil možnosť, že dňa 10.05.2012 zabezpečil

prítomnosť U. B. na daňovom úrade, že odovzdal na daňovom úrade plnomocenstvo na zastupovanie
spoločnosti ZUMITBAU s.r.o, pričom uviedol, že U.E. B. mohla byť imobilná a obžalovaný mohol za ňou
ísť k motorovému vozidlu. Obhajoba tiež poukazovala na to, že nebola preukázaná nepravosť podpisu
U. B. na zápisnici o miestnom zisťovaní, pričom neobstojí iba jej tvrdenie, že sa nejedná o jej podpis,
nakoľko vzhľadom na okolnosti jej účasti v danej spoločnosti sú závažné pochybnosti o jej hodnovernosti

ako svedka.

S uvedenými obhajobnými argumentmi obžalovaného sa súd nemohol stotožniť, nakoľko výsledky
vyplývajúce z procesu dokazovania ich jednoznačným spôsobom vyvracajú a bez najmenších
rozumných pochybností vylučujú akýkoľvek iný záver, než je ten, ktorý svedčí o vine obžalovaného za

spáchaný skutok.

V zhode s tvrdením obžaloby mal súd vykonaným dokazovaním za preukázané, že príslušný správca
dane požiadal o vykonanie daňovej kontroly za dané obdobie kontrolórov oddelenia kontroly II
vtedajšieho Daňového úradu Bratislava II., ktorých úlohou bolo preveriť dodávateľskú spoločnosť

ZUMITBAU, s.r.o., so sídlom v Pezinku, a to formou dožiadania číslo 601/321/158696/2011/Bali zo dňa
08. 12. 2011, ktoré bolo adresované vtedajšiemu Daňovému úradu Pezinok. Základom tejto kontroly
bola skutočnosť, že spoločnosť K&M s.r.o. podala prostredníctvom konateľa U. V. dňa 26.09.2011 na
vtedajší daňový úrad Bratislava II priznanie k DPH za august 2011, v ktorom si uplatnila nárok na vrátenie
nadmerného odpočtu DPH v sume 92.819,-Eur, pričom príslušný správca dane pred rozhodnutím o

určení daňovej povinnosti vykonal kontrolu uplatneného nároku tým, že požiadal konateľa uvedenej
spoločnosti o predloženie dokladov, na základe čoho konateľ spoločnosti U. V. predložil aj dodávateľskú
faktúru č. 06/2011 zo dňa 18.08.2011 preukazujúcu uskutočnenie zdaniteľného plnenia medzi K&M
s.r.o. a ZUMITBAU, s.r.o., ktoré malo znižovať DPH spoločnosti na výstupe o 138.700,35 Eur. Kontrola
bola pridelená na vybavenie obžalovanému C.. E. F. a C.. K. E.. Odpoveď na žiadosť dostal žiadajúci

orgán dňa 16.05.2012, pričom bola vypracovaná s dátumom 14.05.2012 a celé miestne zisťovanie podľa
priloženej zápisnice malo prebehnúť dňa 10.05.2012. K odpovedi na dožiadanie bola priložená zápisnica
o miestnom zisťovaní č. 9102406/5/328138/2012/Ry zo dňa 10.05.2012, v ktorej boli zachytené
odpovede na všetky otázky ohľadne uskutočnenia zdaniteľného plnenia, pričom k zápisnici o miestnom
zisťovaní boli doložené ďalšie dokumenty, ktoré mali byť získané od konateľky spoločnosti ZUMITBAU,

s.r.o. svedkyni B.. Ako vyplýva z obsahu zápisnice o miestnom zisťovaní, táto mala byť spísaná s U. B.
a jej predmetom bolo preverenie účtovných dokladov v zdaňovacom období 3. štvrťrok 2011, konkrétne
išlo o faktúry č. 06/2011 zo dňa 18.08.2011 a faktúry 07/2011 zo dňa 22.09.2011.Vdanomprípadesatedaobžalovanýzúčastnilnačinnostispojenejsdaňovoukontrolouvykonávanouza
účelomprevereniapravdivostidaňovéhopriznaniaspoločnostiK&Ms.r.o.kDPHzamesiacaugust2011,
konkrétne miestneho zisťovania v spoločnosti ZUMITBAU s.r.o. ako obchodného partnera spoločnosti

K&M s.r.o. Tohto konania sa zúčastnil ako zamestnanec správcu dane a v tomto postavení sa tak
aj podieľal na plnení úloh štátu pri správe daní (§ 44 odsek 1 Daňového poriadku). Využíval pritom
právomoci, ktoré s plnením týchto úloh spája zákon. Aj z listinných dôkazov predložených z Finančného
riaditeľstva SR (napr. opis štátnozamestnaneckého miesta) je nepochybné, že obžalovaný spĺňal v rámci
predmetnej činnosti legálnu definíciu verejného činiteľa podľa § 128 odsek 1 Trestného zákona, v zmysle

ktorého sa verejným činiteľom na účely tohto zákona rozumie okrem iného aj štátny zamestnanec,
ak sa podieľa na plnení úloh spoločnosti a štátu a používa pritom právomoc, ktorá mu bola v rámci
zodpovednostizaplnenietýchtoúlohzverená.Ztýchtolistíntoitžvyplýva,žeobžalovanýC..E.F.boldňa
01.08.2002 vymenovaný do štátnozamestnaneckého pomeru služobného úradu Daňového riaditeľstva
SR do dočasnej štátnej služby v odbore dane do funkcie samostatného radcu. Následne rozhodnutím č.:
II/520/11666/04/Pap/608 zo dňa 28.09.2004 bol vymenovaný do stálej štátnej služby. Dodatkom č. 1 k

služobnej zmluve zo dňa 29.07.2002 s účinnosťou od 01.01.2012 bol preložený na Finančné riaditeľstvo
SR so sídlom Vazovova 2, na štátnozamestnanecké miesto kontrolór, do funkcie odborný radca, na
oddelenie daňovej kontroly 10. Dodatkom č. 2 k služobnej zmluve zo dňa 29.07..2002 s účinnosťou od
16.01.2012 bol obžalovaný C.. E. F. úreložený na Daňový úrad Bratislava, Vazovova 2.

Vychádzajúc z dikcie § 128 odsek 1 Trestného zákona považuje súd za potrebné zdôrazniť, že s
činnosťou, ktorú mal obžalovaný vykonať v súvislosti s daňovou kontrolou, sa spája nielen disponovanie
právomocou, ale aj zodpovednosť, nakoľko v súvislosti s plnením úloh štátu na správe daní mu z titulu
jeho pracovného zaradenia pri výkone tejto činnosti vyplývali povinnosti v zmysle zákona 563/2009 Z. z.
o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,

zákona č. 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov a zákona č. 400/2009
Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, s ktorými
je nevyhnutne spojená aj zodpovednosť za riadne plnenie týchto povinností.

Vzhľadom na podstatu skutku, ktorý je obžalovanému kladený za vinu, je potrebné poukázať

predovšetkým na to, z čoho správca dane pri vydaní platobného výmeru vychádzal. V tomto smere,
pokiaľ ide o uskutočnenie zdaniteľných obchodov s drahými kameňmi od dodávateľa - spoločnosť
ZUMITBAU, s.r.o., súd v zhode s tvrdením obžaloby uvádza, že ich uskutočnenie malo byť preukázané
hlavne prostredníctvom uvedeného dožiadania, v rámci ktorého bolo vykonané miestne zisťovanie v
spol. ZUMITBAU, s.r.o. a kde boli zabezpečené príslušné doklady. Správca dane na základe uvedených

výsledkov miestneho zisťovania následne vydal platobný výmer pod č. 9102407/5/1947285/2012 zo dňa
25.07.2012 pre spoločnosť K & M s.r.o., v ktorom akceptoval preukázanie uskutočnenia zdaniteľného
plnenia z faktúry č. 6/2011, a ktorým priznal nárok na vyplatenie nadmerného odpočtu DPH za príslušné
zdaňovacie obdobie. Z listinných dôkazov z predmetných daňových konaní ako aj z vykonaných
výsluchov pracovníkov daňovej (teraz finančnej) správy vyplynulo, že rozhodujúcim pre vydanie

platobného výmeru pod č. 9102407/5/1947285/2012 zo dňa 25.07.2012 pre spoločnosť K & M s.r.o.,
ktorým si znížila vlastnú daňovú povinnosť a zároveň sa jej priznal nárok na vyplatenie nadmerného
odpočtu DPH za august 2011, bol práve výsledok miestneho zisťovania, teda údaje uvedené v zápisnici
pod č. 9102406/5/328138/2012/Ry a doklady k nej priložené, čo potvrdila aj svedkyňa U.. F. V..

V predmetnej zápisnici o miestnom zisťovaní sa výslovne konštatuje, že preverované faktúry podľa
dokladov predložených pri miestnom zisťovaní zodpovedajú dokladom zaúčtovaným v účtovníctve spol.
ZUMITBAU s.r.o. za 3. štvrťrok 2011 a tento stav zodpovedá aj evidencii DPH za uvedené obdobie
danejspoločnosti,kčomujevšakdodané,ževzniknutádaňovápovinnosťbolauhradená.Konštatovanie
o uhradení vzniknutej daňovej povinnosti (mala vzniknúť z preverovaných faktúr na výstupe spol.

ZUMITBAU s.r.o.) však nemá odraz v realite. V prvom rade tomuto konštatovaniu nepredchádzajú
žiadne údaje o preverení tejto úhrady, pretože len základným preverením tohto tvrdenia by kontrolóri
zistili, že spoločnosť ZUMITBAU sa vlastnej daňovej povinnosti vzniknutej z preverovaných dodaní
zbavila tým, že si ju vyrovnala s vymyslenými vstupmi, a to: faktúrou spoločnosti ADEONA s.r.o. pod
č. FP1100005 s dátumom vystavenia 15.08.2011 na sumu v celkovej výške 1.047.905,04 EUR, tromi

faktúrami spoločnosti DESANTO s.r.o., zaevidované pod č. FP1100007 s dátumom vystavenia 31.
8.2011 na sumu v celkovej výške 652.474,20 EUR, č. FP1100008 s dátumom vystavenia 12.09.2011 na
sumu v celkovej výške 393.028,80 EUR a č. FP1100009 s dátumom vystavenia 15.09.2011 na sumuv celkovej výške 385.558,86 EUR a faktúra od spoločnosti Drevo a A.R.CH. s.r.o. zavedená pod č.
FP1100006 s dátumom vystavenia 28.11.2011 na sumu v celkovej výške 721.702,80 EUR.

V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že právo odpočítania DPH jedného subjektu zodpovedá daňovej
povinnosti druhého subjektu. Avšak z daňových priznaní spoločností spol. ADEONA s.r.o. a DESANTO
s.r.o., tieto sumy ani zďaleka nekorešpondujú s tým, čo spoločnosť ZUMITBAU zaúčtovala a vykázala
na vstupe. Z daňového priznania DPH spol. ADEONA s.r.o. za obdobie august 2011 vyplýva, že obrat
uvedenej spoločnosti je len v celkovej výške 52.413,96 EUR. Z evidencie DPH spol. ADEONA s.r.o. za

mesiac august 2011 vyplýva, že sa v nej nenachádza na výstupe zapísaná žiadna faktúra vystavená
pre spoločnosť ZUMITBAU s.r.o. Z daňových priznaní DPH spol. DESANTO s.r.o. je za obdobie august
2011 obrat len v celkovej výške 23.309,40 EUR a za obdobie september 2011 obrat 331.292,23 EUR.
Z uvedeného jednoznačne možno vyvodiť záver, že popísané vstupy u spoločnosti ZUMITBAU sú
vymyslené. Toto zistenie v rámci správneho daňového konania, kde je navyše dôkazné bremeno na
daňovom subjekte, by bolo pre preverenie sporných dodaní spol. ZUMITBAU zásadné.

Okrem toho je v zápisnici o miestnom zisťovaní u daňového subjektu ZUMITBAU s.r.o. zapísané, že
daňový subjekt nakúpil tovar od spol. Drevo a A. R. CH. s.r.o., k čomu bola doložená faktúra č. 2011 - 11 -
0066zodňa28.11.2011,ajdodacílist,aďalejjezapísané,žeideojedinúfaktúruv3.štvrťroku2011.Celé
totokonštatovaniejevšaknereálne.Podľadátumuzfaktúryjehneďzrejmé,žemesiacnovembernepatrí

do 3. štvrťroku. Preto faktúra od spol. Drevo a A. R. CH. s.r.o. bola v rámci preverovania uskutočnenia
obchodov medzi ZUMITBAU s.r.o. a K&M s.r.o., ktoré sa mali uskutočniť v auguste a septembri v roku
2011, úplne irelevantná. Inými slovami spoločnosť ZUMITBAU s.r.o. nemohla dodať spoločnosti K&M
s.r.o. v auguste alebo septembri tovar, ktorý mala nakúpiť v novembri rovnakého roka.

Popri týchto skutočnostiach vzťahujúcich sa k neoprávnenému zníženiu vlastnej daňovej povinnosť
a k uplatneniu neoprávneného nároku na vyplatenie nadmerného odpočtu DPH za august 2011 zo
strany spoločnosti K & M s.r.o., má z trestnoprávneho hľadiska význam nie len ten fakt, že skutočnosti
zachytené v zápisnici o miestnom zisťovaní zo dňa 10.5.2012 sa nezakladajú na pravde, ale aj to, že
toto miestne zisťovanie vôbec neprebehlo tak, ako je v tejto zápisnici popísané.

Z výsledkov vyplývajúcich z procesu dokazovania mal súd za nepochybne preukázané predovšetkým
to, že konateľka spoločnosti ZUMITBAU s.r.o. U.Á. B. sa predmetného miestneho zisťovania vôbec
nezúčastnila. Svedkyňa B. totiž vylúčila, že by bola prítomná pri spísaní predmetnej zápisnice z
miestneho zisťovania s obžalovaným, pričom na takýto úkon taktiež nikoho nesplnomocnila. Táto

svedkyňa sa teda žiadneho miestneho zisťovania nezúčastnila ani prostredníctvom svedka C. B..
Z predloženej zápisnice ani nevyplýva žiadna zmienka o skutočnosti, že sa tohto úkonu zúčastnil
splnomocnenec C. B.. V prípade, že by pri danom úkone prítomný bol, bolo nespornou povinnosťou
obžalovaného túto skutočnosť poznamenať v zápisnici a priložiť k nej jeho splnomocnenie na taký
úkon. Existenciu tejto povinnosti (zaevidovanie splnomocnenia) jasne potvrdili svedkovia U.. F. V., C..

K. E. R. C.. L. Z., pričom túto svoju povinnosť pripustil aj samotný obžalovaný vo svojej výpovedi na
hlavnom pojednávaní. Žiadne splnomocnenie takejto osoby však k zápisnici priložené nebolo a nebolo
ani zaevidované.

Z vykonaného dokazovania tiež reálne vyplýva ten záver, že ani k odovzdaniu dokladov obžalovanému

od konateľky U. B. prostredníctvom C. vôbec neprišlo. Uvedené poprela jednak svedkyňa B., pričom
významnými sú v tomto smere skutočnosti vyplývajúce z výpovede svedkyne L. Z., ktorá na hlavnom
pojednávaní vypovedala ohľadne okolností, za akých prišla do styku s obžalovaným, pričom uviedla,
že tento sa spoločne s C. B. zaujímal práve o spoločnosť ZUMITBAU s.r.o. K tejto spoločnosti potom
obžalovaný prevzal aj účtovné doklady (faktúry a účtovné súvahy) vo fotokópii. Z uvedeného je teda

zrejmé, akým spôsobom sa obžalovaný dostal k dokladom danej spoločnosti. V tomto smere zohravá
podpornú úlohu aj tá skutočnosť, že v zápisnici z prehliadky u obžalovaného bolo zaznamenané
aj zaistenie lístku s telefonickým kontaktom na svedkyňu L. Z.Z.. Menovaná svedkyňa potvrdila, že
obžalovaný prišiel k nej spolu s C. B. skontrolovať, či sú doklady v poriadku, pričom dodala, že vôbec
nepochopila, prečo prišli, nakoľko z jej pohľadu nebol dôvod, aby prišli osobne. Okrem toho, táto

svedkyňa výslovne uviedla, že do kontaktu so spoločnosťou ZUMITBAU s.r.o. prichádzala výlučne s
osobou C. B. a iba výlučne on jej poskytoval doklady spoločnosti po tom, čo sa zmenil jej konateľ, t.
j. keď sa konateľkou stala U. B.. Túto osobu vôbec nevidela. Toto vyjadrenie svedkyne iba potvrdzuje
vierohodnosť svedkyne U. B. a pravdivosť ňou uvedených skutočností.Ako na to správne poukazuje prokurátor, z obsahu zápisnice taktiež vyplýva, že niektoré informácie
tam zachytené, boli reprodukované ako prežité osobou, ktorá informácie poskytla (napr. informácia o

preprave v bezpečnostnom kufríku v aute zn. AUDI). Tieto informácie mala pritom uviesť svedkyňa U.Á.
B., ktorá však v čase údajného uskutočnenia preverovaného obchodu nebola v spoločnosti ZUMITBAU
konateľkou, teda popisovaný obchod nemohla uzatvoriť a aj vzhľadom k jej osobe a svedeckej výpovedi,
možno vyvodiť záver, že nebola pri ňom ani prítomná. Ďalej sú v zápisnici uvedené dátumy dodania
tovaru, a to 18.08.2011 a 18.07.2011, miesto dodania a osoby, medzi ktorými malo dôjsť k dodaniu

tovaru, a to U. V. R. P. P.. Ako už bolo skonštatované, v druhom z uvedených dátumov je zase zjavná
nepresnosť, pretože druhá preverovaná faktúra je zo septembra 2011, preto dátum dodania 18.07.2011
je nereálny.

Pokiaľ ide ešte o samotnú zápisnicu o miestnom zisťovaní zo dňa 10.05.2012 tak vo vzťahu k nej je
potrebné konštatovať porušenie ustanovení § 19 odsek 2, odsek 4 zákona číšlo 563/2009 Z. z. o správe

daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalel
len „Daňový poriadok“).

Podľa § 19 odsek 2 Daňového poriadku zo zápisnice o vykonaní úkonu musí byť zrejmé najmä kto,
kde a kedy ústne pojednávanie alebo úkon vykonal, ktoré osoby sa ho zúčastnili, označenie hlavného

predmetu ústneho pojednávania alebo úkonu, súvislé opísanie jeho priebehu, označenie listín a iných
vecí odovzdaných pri ústnom pojednávaní alebo úkone alebo podstatný obsah listín predložených na
nahliadnutie, vykonané poučenie, vyjadrenie poučených osôb, ich návrhy alebo námietky smerujúce
proti obsahu zápisnice, závery o týchto návrhoch alebo námietkach. Ak zápisnica nahrádza podanie,
musí mať náležitosti podania.

Podľa § 19 odsek 4 Daňového poriadku zápisnicu podpisujú po oboznámení sa s ňou všetky osoby,
ktoré sa na ústnom pojednávaní alebo vykonaní úkonu zúčastnili, vrátane zamestnancov príslušného
orgánu. Dôvody odopretia podpisu a námietky proti obsahu zápisnice sa v nej zaznamenajú.

S poukazom na vyššie citované ustanovenia je zrejmé, že posudzovaná zápisnica nebola vyhotovená
v súlade s nimi, nakoľko daná zápisnica mala byť vyhotovená za účasti svedkyne B., ktorá ju aj mala
podpísať, čo sa však v skutočnosti neudialo. Aj samotný obžalovaný na hlavnom pojednávaní potvrdil,
že pri tomto úkone bol prítomný len svedok B. a v podstate so žiadnou inou osobou v tejto súvislosti do
priameho kontaktu neprišiel. Vyššie citované ustanovenie odseku 2 taktiež jasne upravuje, že v prípade,

pokiaľ by osoba prítomná pri úkone predložila plnomocenstvo, toto by muselo byť súčasťou (prílohou)
zápisnice, čo opätovne absentuje.

V kontexte uvedeného je potrebné zdôrazniť tú skutočnosť, že svedkyňa U. B. žiadnu reálnu
podnikateľskúčinnosťsospoločnosťouZUMITBAUs.r.o.nevykonávalaaojejbližšomfungovanínemala

žiadnu vedomosť. Tu možno poukázať aj na samotnú osobu tejto svedkyne, najmä na jej dosiahnuté
vzdelanie. Menovaná svedkyňa výslovne uviedla, že bola konateľkou iba na papieri, za čo dostávala
od C. B. 200,-Eur. Tento ju o účasť ako konateľky uvedenej spoločnosti aj sám požiadal s tým, že
všetko ostatné si zariadi on. Nevedela nič o zápisnici o miestnom zisťovaní a sama nevie, ako sa
spoločnosť s ručením obmedzeným zakladá, čo obnáša funkcia konateľa, pričom dodala, že sama nevie

ani počítač zapnúť. Vylúčila, že by v danom období mala zdravotné obmedzenia, ktoré by jej bránili
v chôdzi a nespomínala si, že by niekedy niečo podpisovala v aute. Po oboznámení sa s podpisom
na zápisnici o miestnom zisťovaní uviedla, že sa na nej nenachádza jej podpis, nakoľko jej podpis
je iný. Na rozdiel od obhajoby považuje súd jej tvrdenia za dostatočne vierohodné a v tomto smere
nebola zistená žiadna ani najmenšia skutočnosť, ktorá by jej vierohodnoť spochybňovala. Naopak, jej

výpoveď je podopretá ostatnými vo veci vykonanými dôkazmi, okrem iného už spomenutou výpoveďou
svedkyne Jany Tóthovej, ktorá potvrdila, že všetky doklady spoločnosti ZUMITBAU s.r.o. jej poskytoval
iba svedok C. B., ako aj záznamami o uskutočnenej telekomunikačnej prevádzke - telefonickými
rozhovormi medzi obžalovaným a svedkom C. B., kedy v zhode ich obsahom potvrdila, že ju svedok C.
B. požiadal, aby nepreberala zásielku z daňového úradu (čo korešponduje so zachyteným vyjadrením

obžalovaného, kedy svedka C. B. inštruoval, aby sa U. B. s preberaním zásielky z daňového úradu
„neponáhľala“). Tu súd zdôrazňuje, že svedkyňa U. B. nemala žiaden dôvod úvádzať nepravdu o svojej
účasti v danej spoločnosti, ako ani žiaden rozumný dôvod vypovedať v akomkoľvek smere v neprospech
obžalovaného. Na rozdiel od výpovede obžalovaného C.. E. F. a svedka C. B., jej výpoveď neobsahovalažiadne rozpory a logické nezrovnalosti. Skutočnosť, že v jej osobe išlo iba o konateľku na papieri, ako
aj pravdivosť ostatnej časti jej výpovede, dokumentuje aj zjavne absurdné tvrdenie svedka C. B., že sa
uspokojil s jej osobou ako konateľkou bez toho, aby si reálne overil jej schopnosti a predchádzajúce

skúsenosti s podnikaním. C. B. túto osobu evidentne potreboval na úplne iné účely, t. j. iba na jej
postavenie v spoločnosti ako tzv. bieleho koňa.

S poukazom na vyššie uvedené, súd odmietol vykonať dôkaz navrhnutý zo strany obhajoby, ktorým by
sa vykonalo znalecké skúmanie pravosti podpisu U. B. na zápisnici o miestnom zisťovaní, nakoľko na

taký postup pre účely meritórneho rozhodnutia vo veci nebol dôvod. V konečnom dôsledku, ani záver o
tom, že v danom prípade by išlo o podpis U. B., by nemohol privodiť iné (priaznivejšie) rozhodnutie pre
obžalovaného, nakoľko by to nemalo vplyv na výsledky vyplývajúce z ostatných dôkazov, z ktorých je
evidentná protiprávna činnosť obžalovaného popísaná v skutkovej vete obžaloby zahŕňajúca úmyselné
zavinenie, ako aj jeho motív. Napriek tomuto konštatovaniu má súd za nepochybne preukázané, že
svedkyňa U. B. sa daného miestneho zisťovania nezúčastnila.

Na tomto mieste možno taktiež poukázať na listinné dokumenty, ktorú sú súčasťou opakovanej daňovej
kontroly (č.l. 625-646), z ktorých sú tiež zrejmé okolnosti podnikania spoločnosti ZUMITBAU, s.r.o. Ako
už bolo uvedené, samotná svedkyňa U. B. pritom vypovedala, že v danej spoločnosti plnila de facto
funkciu tzv. bieleho koňa. K spoločnosti ZUMITBAU s.r.o. je nevyhnutné uviesť, že táto nemala žiadne

reálne sídlo, prevádzku, nevlastnila žiadny majetok a rovnako nemala žiadnych zamestnancov, čo
vyplynulo aj z výpovede svedkyne L. Z.. Súd už v odôvodnení tohto rozsudku poukázal na to vyjadrenie
tejto svedkyne, v rámci ktorého potvrdila, že do kontaktu so svedkyňou B. nikdy neprišla, keďže prvýkrát
ju videla až na hlavnom pojednávaní. Pokiaľ išlo o spoločnosti ZUMITBAU s.r.o., tak svedkyňa L. Z.
počas „konateľstva“ B. jednala ohľadom tejto spoločnosti len so svedkom C. B.. Vo vzťahu k postaveniu

konateľky U. B. ako tzv. bieleho koňa, ktorý reálne žiadne úkony v mene spoločnosti ZUMITBAU s.r.o.
neuskutočňoval, možno poukázať aj na výpoveď svedkyne C.. K. E., ktorá potvrdila, že so svedkyňou
B. v danej veci do kontaktu vôbec neprišla.

Čo sa týka zápisnice o miestnom zisťovaní je tiež potrebné poukázať na to, že z listinných dôkazov

(listina Daňového úradu Bratislava na č. l. 595-596) vyplýva, že predmetnú zápisnicu zo dňa 10.05.2012
v systéme daňovej správy RDS niekto upravoval (modifikoval) ešte dňa 07.03.2013. Vyhodnotením
všetkých dôkazov možno dospieť k jednoznačnému záveru, že motív na takúto úpravu mal práve
obžalovaný.

Pre právne posúdenie konania obžalovaného je významný tiež ten fakt, že spoločnosť ZUMITBAU
s.r.o. bola v danom čase tzv. nekontaktnou spoločnosťou, teda spoločnosťou bez reálneho sídla,
miesta podnikania alebo prevádzky, ktorá nepreberala poštové zásielky. To, že v takom prípade ide o
nekontaktnú spoločnosť, potvrdila aj svedkyňa C.. L. Z.. Tento poznatok (svedkyňa C.. K. E. výslovne
uviedla, že na adrese sídla danej spoločnosti nebol nikto kontaktný) pritom obžalovaný taktiež na účely

daňovej kontroly úmyselne zamlčal, čím opäť porušil svoje zákonné povinnosti. Ide pritom o zásadnú
skutočnosť, ktorej poznanie má v daňovom konaní relevantný význam, najmä z pohľadu určenia, či
deklarované zdaniteľné plnenie uskutočnené reálne bolo, alebo nie. Obžalovaný uvedené vedome
zamlčal, nakoľko bol osobne v sídle spoločnosti ZUMITBAU, s.r.o., pričom zistil, že táto je v sídle
nekontaktná a nič o nej nevedeli ani v okolí. Nekontaktnosť dodávateľa zdaniteľného plnenia by pritom

znamenalo neunesenie obráteného dôkazného bremena v daňovom konaní, čo pripustil na hlavnom
pojednávaníisamotnýobžalovaný.Práveotomtozásadnompoznatkubolobžalovanýpovinnývyhotoviť
úradný záznam (túto povinnosť potvrdila svedkyňa U.. F. V. a pripustil ju aj sám obžalovaný), čo ale
nevykonal. V tejto súvislosti je nevyhnutné pozornosť upriamiť na ustanovenie § 37 odsek 2 Daňového
poriadku, v zmysle ktorého je miestne zisťovanie činnosť správcu dane, v rámci ktorej vyhľadáva dôkazy,

preveruje a zisťuje skutočnosti, ktoré sú potrebné na účely správy daní. Ako na hlavnom pojednávaní
výslovne uviedla svedkyňa U.. F. V., v prípade poznatku o nekontaktnosti spol. ZUMITBAU, s.r.o., by
predmetný platobný výmer nevydala a spoločnosť by nedostala nadmerný odpočet.

Argument obhajoby o kontaknosti spoločnosti ZUMITBAU s.r.o., odvolávajúc sa pritom na výpoveď

svedkyne U.. F. V., ktorá pripustila, že ak komunikuje za spoločnosť tichý spoločník, považuje sa
spoločnosť - daňový subjekt za kontaktný (čo uviedla aj svedkyňa C.. K. E.), nebolo možné akceptovať.
Ako bude uvedené nižšie, bolo preukázané predovšetkým to, že žiadne splnomocnenie ani zmluva o
tichom spoločenstve osoby C. B. vo vzťahu k spoločnosti ZUMITBAU s.r.o., ktoré by ho oprávňovalokonať za túto spoločnosť pri miestnom zisťovaní a v súvislosti so spísaním zápisnice o miestnom
zisťovaní, neexistovalo. Z dokazovania na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že tvrdenia obžalovaného a
svedka C. B. sa v tomto smere ukázali ako zavádzajúce a nepravdivé. Ani svedok C.. Z. E. v nijakom

smere nepotvrdil existenciu takéhoto splnomocnenia, hoci práve v tejto otázke ho navrhovala vypočuť
obhajoba. Tento svedok taktiež vylúčil, že by s osobou C. B. komunikoval o spoločnosti ZUMITBAU
s.r.o. od 01/2012, pričom od tohto obdobia bol na inom pracovisku, než na ktorom pôsobil obžalovaný.
Okrem toho, svedkovia na hlavnom pojednávaní potvrdili, že ak po predchádzajúcich neúspešných
oznámeniach je daňový subjekt neznámy, resp. nezastihnuteľný aj na svojom sídle, považuje sa za

nekontaktný,očomsaspisujeúradnýzáznam,ktorýsazakladádospisu.Akbytedaajnásledneprišloku
komunikácii daňového subjektu prostredníctvom konateľa alebo splnomocnenej, resp. inak oprávnenej
osoby, musel by byť taký úradný záznam súčasťou spisu, a to bez ohľadu na následné kontaktovanie
daňového úradu osobou oprávnenou konať v mene spoločnosti. V danom prípade tomu tak nebolo.

Vo vzťahu k osobe obžalovaného považuje súd za nepochybne preukázaný aj spôsob vyhotovenia

zápisnice o miestnom zisťovaní, t. j. že jej obsah, resp. údaje (text) v nej obsiahnuté zabezpečil práve
obžalovaný C.. E. F., rovnako ako aj doklady k nej priložené a označené ako prílohy. Taktiež prípis
Daňového úradu Bratislava označený ako „Odpoveď na dožiadanie“ pod č. 9102406/5/355678/2012/
Ry pre Daňový úrad Bratislava II zo dňa 14.05.2012, ktorého prílohou bola predmetná zápisnica o
miestnom zisťovaní, vypracoval obžalovaný, keďže tento bol znalecky identifikovaný (objavený) práve

v počítači zn. lenovo, ktorý v kancelárii daňového úradu užíval v rámci služobných potrieb práve
obžalovaný. Uvedené je tiež podopreté výpoveďou svedkyne C.. K. E., ktorá potvrdila, že termín
miestneho zisťovania zabezpečoval obžalovaný C.. E. F., pričom on vyzval aj zástupcu spoločnosti
na predloženie dokladov. V zmysle výpovede menovanej svedkyne obžalovaný zabezpečil podpísanie
danej zápisnice, taktiež zabezpečil predmetné doklady, na ktoré bolo poukázané v rámci zápisnice a

v neposlednom rade poskytol aj text samotnej zápisnice vytlačený na papieri, ktorý potom svedkyňa
C.. K. E. prepísala do danej zápisnice, pretože obžalovanému dôverovala. Možno preto uzavrieť, že
svedkyňa C.. K. E. sa v procese vybavovania predmetného dožiadania nijako aktívne nezapájala,
keďže celé mieste zisťovanie, ako aj následné úkony, prebehli v réžii obžalovaného C.. E. F. (hoci,
ako vyplynulo z vykonaného dokazovania, pri miestnom zisťovaní mali byť súčasne prítomní obaja

kontrolóri).Tátoskutočnosť,tedažezabezpečenieúdajovnapredmetnúzápisnicuomiestnomzisťovaní
bolo v réžii obžalovaného, náležite dokumentuje aj ten fakt, že v rámci nebytovej prehliadky vykonanej
dňa 23.04.2013 u obžalovaného C.. E. F. v kancelárii č. 103 na 1. poschodí v budove Daňového úradu
Bratislava, v Bratislave, ul. Vazovova 2, teda na pracovisku C.. E. F., bola okrem vyššie uvedeného
počítača zn. lenovo, zaistená aj kópia zápisnice o miestnom zisťovaní číslo 9102406/5/328138/2012/

Ry zo dňa 10.05.2012. Na uchovanie fotokópie tohto dokumentu nemal pritom obžalovaný žiadny
dôvod z titulu výkonu svojej funkcie, čo potvrdila aj svedkyňa C.. Z.. K uchovaniu tejto zápisnice teda
obžalovaného nepochybne neviedli jeho pracovné povinnosti, ale iné dôvody.

Vykonaným dokazovaní bolo pritom nepochybne preukázané, že obžalovaný sa v pracovnej dobe,

ale i mimo nej venoval súkromným aktivitám, ktoré však boli nezlučiteľné s jeho funkciou daňového
kontrolóra. Ide o vedenie účtovníctva a vyplňovanie daňových priznaní pre rôzne podnikateľské subjekty.
Uvedené konštatovanie náležitú dokumentujú zápisnice z prehliadok vykonaných u obžalovaného,
keďže boli zaistené rôzne listiny, najmä zmluvy, faktúry a šanóny s účtovnými dokumentmi. Ďalej
možno poukázať aj na vykonané znalecké dokazovanie, z ktorého vyplynulo, že i na skúmanom

osobnom počítači zn. acer, patriaceho obžalovanému, sa nachádzali účtovné programy a rôzne účtovné
dokumenty (faktúry, výpisy z bankových účtov a pod.). Tento poznatok jasne potvrdili aj výpisy z
použitých informačno-technických prostriedkov, v rámci ktorých obžalovaný komunikoval s rôznymi
osobami ohľadom daňového poradenstva, t.j. vypĺňania daňových priznaní a pod. Z tejto skupiny
dôkazov teda jasne vyplynulo, že obžalovaný sa i mimo svojej pracovnej činnosti venoval účtovnej

a daňovej agende vo forme poradenstva, čím sa celkom evidentne dostával do konfliktu záujmu s
poukazom na jeho funkciu daňového kontrolóra. Uvedené konštatovanie v neposlednom rade potvrdili
aj listinné dôkazy od sekcie inšpekcie a vnútornej kontroly Finančného riaditeľstva SR, z ktorých navyše
vyplynulo, že týmto súkromným aktivitám sa obžalovaný venoval i počas pracovnej doby.

Je potrebné poukázať aj na tie súvislosti, že obžalovaný nemal žiadny logicky vysvetliteľný dôvod
postupovať tak, ako k tomu v konečnom dôsledku prišlo, pokiaľ by mal úmysel postupovať v súlade so
zákonom. Ako vyplynulo zo samotnej výpovede obžalovaného z hlavného pojednávania, tento nijakým
spôsobomnevedelvysvetliť,prečo,akisielsosobouC.B.daťpodpísaťzápisnicuzmiestnehozisťovaniapriamo konateľke, sa podľa vlastného tvrdenia mal zastaviť na vrátnici úradu a nešiel s menovanou
osobou priamo ku konateľke, ktorá bola iba na dosah, t. j. v aute pred úradom pre údajné zdravotné
problémy, pre ktoré nebola spôsobilá chodiť. Takáto obhajobná argumentácia vyznieva až naivne a

nemá žiaden racionálny základ, pričom ak by malo byť pravdivé tvrdenie o imobilite konateľky, bolo by
možné sa s istotou domnievať, že by si takto zdravotne indisponovaná osoba nedala námahu vôbec
ísť na daňový úrad z uvedeného dôvodu, ak mala súčasne podpísať splnomocnenie pre osobu C. B..
Tu je potrebné zopakovať, že svedkyňa U. B. vylúčila, že by v rozhodnom čase (v uvedenom období)
mala také zdravotné problémy, pre ktoré by bola imobilná. Pritom takýto spôsob zabzepečnia dokladov

a podpisu konateľky označila svedkyňa C.. K. E. ako neštandardný. V prípade prijatia tejto obrany
obžalovaného by bolo možné dospieť tiež k tomu záveru, že vlastne žiadne miestne zisťovanie v pravom
slova zmysle nevykonal, ale uspokojil sa len s písomným vyjadrením od B., ktoré malo zachytávať
vyjadrenie konateľky B. a dokladmi, ktorému mu B. predložil, hoci ich obsah taktiež nijako neskúmal.
Takýto postup obžalovaného by potom vyznieval vrcholne neprofesionálne, až diletantsky a odporoval
by aj skutočnosti, že obžalovaný pôsobil v daňovej správe dlhé roky. Z vykonaného dokazovania jasne

vyplynulo, že obvyklý postup daňových kontrolórov býval taký, že dotknutá osoba podpisuje predmetnú
písomnosť vždy v ich prítomnosti. Teda všetci zúčastnení je podpisujú súčasne. Obžalovaný preto nemal
žiadny logicky vysvetliteľný dôvod postupovať aj v nastolenom prípade odlišne, v rozpore so zaužívanou
praxou a internými normami. Túto obhajobu obžalovaného je preto potrebné odmietnuť pre jej zjavnú
účelovosť, čo okrem iného vyplýva aj z ostatných výsledkov vykonaného dokazovania.

V súvislosti s vyššie uvedenými závermi je potrebné za významné považovať aj preukázaný vzájomný
vzťah obžalovaného a svedka B.. Tento je dokumentovaný aj skutočnosťami vyplývajúcimi s použitých
informačno-technických prostriedkov zachytávajúcich komunikáciu medzi týmito osobami. Z tejto
telefonickej činnosti vyplýva, že medzi obžalovaným a B. prebiehala intenzívna komunikácia ohľadom

jeho pracovnej činnosti. Predmetné informačno-technické prostriedky boli síce vykonané až po spáchaní
skutku, ale jasne dokumentujú blízky vzťah obžalovaného a svedka B. a výsledky z takto vykonaných
dôkazov sú v zjavnom rozpore s tvrdením obžalovaného, ktorý negoval stretávanie sa s osobou C. B.
a ich výraznejšiu vzájomnú komunikáciu. Menovaní si totiž počas všetkých telefonických hovorov tykali,
pri komunikácii používali rôzne slangové výrazy, vulgarizmy, a navyše z týchto rozhovorov vyplynulo,

že sa pravidelne stretávali. Aj zo znaleckého posudku znalca Lehotského vyplynulo, že obžalovaný
mal svedka C. B. v mobilnom telefóne uloženého ako kontakt pod označením „C.“. Poukázať možno
i na tú skutočnosť, že v rámci monitorovanej komunikácie medzi obžalovaným a jeho družkou zo dňa
01.03.2013 (č.l. 373 a 376) obžalovaný uviedol, že bol s ním „popíjať“.

V tejto súvislosti preto neobstojí tvrdenie obžalovaného v rámci jeho výpovede zo dňa 03.06.2016 v
znení „ja som ho (B.) nepoznal, len teda cez toho kamaráta a my sme neboli ani nejakí kamaráti, ani sme
sa nejak nestýkali,“ a vyjadrenie obžalovaného z hlavného pojednávania zo dňa 22.09.2016 v znení „s
týmto svedkom (B.) som v nijakom styku nebol, možno párkrát sme sa videli. Nebol som s ním v kontakte
vôbec.“ Práve naopak, v kontexte vykonaných informačno-technických prostriedkov sa toto vyjadrenie

obžalovaného javí ako nepravdivé. Tento záver je doložený aj výpoveďou svedkyne L. Z., ktorá potvrdila,
že obžalovaný mal s B. kamarátsky vzťah, tykali si a nazdávala sa teda, že ide medzi nimi buď o
príbuzenský alebo priateľský vzťah. Taktiež samotný obžalovaný pripustil, že sa s B.D. stretol ešte pred
vykonaním miestneho zisťovania (asi dva až tri týždne). To znamená, že obžalovaný sa mal s B. stretnúť
pred samotným miestnym zisťovaním, hoci obžalovaný na hlavnom pojednávaní uviedol, že zasielal na

adresusídlaspol.ZUMITBAUs.r.o.výzvynapredloženiepodkladov.Pokiaľbytedaobžalovanýskutočne
komunikoval s osobou oprávnenou vystupovať v mene spol. ZUMITBAU s.r.o., obžalovaný potom nemal
žiadny dôvod zasielať jej aj výzvy na predloženie dokladov. Tu je namieste doplniť, že vyvrátené bolo
aj to tvrdenie obžalovaného, v zmysle ktorého mal jeho stretnutie s C. B. spostredkovať kolega C..
Z. E.. Menovaný svedok túto skutočnosť nepotvrdil, naopak, nevedel sa vyjadriť, či sa obžalovaný s

C. B. pozná. V prípade pravdivosti tvrdenia obžalovaného by vyjadrenie svedka C.. Z. E. muselo byť
nevyhnutné úplne iné.

V nadväznosti na už uvedené možno doplniť, že z použitých informačno-technických prostriedkov, a teda
zo zachytenej telefonickej komunikácie medzi obžalovaným a svedkom C. B. zo dňa 28.2.2013 doslova

vyplynulo, že obžalovaný sa zaujímal o skutočnosť, kto podpisuje za spol. Desanto, keďže na nejakom
podanímalabyťlenpečiatka,aleabsentovalpodpis,načomuB.odpovedal,že„...nevyprávajmikokotiny
do telefónu. Tak skús, skús improvizovať. Rozmýšľaj, čo som ti povedal.“ Načo obžalovaný uviedol, že
pochopil. Obžalovaný sa so svedkom B. v rámci monitorovanej komunikácie opakovane, či už priamo,alebo nepriamo bavili o spoločnosti ZUMITBAU, s.r.o., svedkyni U. B. (ktorú v rámci rozhovoru niekedy
označovali ako „Modra“), spoločnosti Desanto a o „kameňoch“. Pokiaľ ide o svedkyňu B., tak B. zaslal
dňa 09.01.2013 obžalovanému textovú správu s číslom jej občianskeho preukazu, ktoré korešponduje

s jej skutočným sériovým číslom občianskeho preukazu predloženým pred vyšetrovateľom a súdom. Z
uvedeného je zrejmé, ako sa obžalovaný dostal k číslu jej občianskeho preukazu a tým je aj vyvrátenie
jeho tvrdenie ohľadne predloženia jeho fotokóopie zo strany svedka C. B.. Taktiež z telefonického
rozhovoru zo dňa 25.03.2013 vyplynulo, že obžalovaný svedka C. B. informoval o tom, že svedkyňa
U. B. dostane ďalšiu pozvánku za to, čo mali spolu robiť a obžalovaný C. B. taktiež inštruoval, aby

sa svedkyňa B. neponáhľala s preberaním pošty (č.l. 406). Rovnako z telefonickej komunikácie medzi
obžalovaným a jeho družkou zo dňa 28.02.2013 (č.l. 371) je zrejmé, že tento mal robiť „účtovníctvo“ pre
spoločnosť ZUMITBAU, s.r.o. Nemožno prehliadnuť ani tú skutočnosť, že z monitorovanej komunikácie
opakovane vyplynulo, že obžalovaný a svedok C. B. sa niekedy bavili prostredníctvom rôznych šifier a
kódov (napr. začiatočne písmeno spoločností, opakovane použili napr. písmeno „Z“), pričom svedok C.
B.opakovanevrámcitelefonátovobžalovanéhoupozornil,žeabynerozprával„vecidotelefónu“,pretože

to preberú osobne na káve. Z obsahu rozhovorov medzi obžalovaným a jeho družkou z dní 28.02.2013
a 01.03.2013 (č.l. 369, 375 a 376), vyplynulo, že obžalovaný mal za nejaké účtovné služby (konkrétne
vypracovanie daňového priznania), zrejme týkajúce sa spol. ZUMITBAU, s.r.o., okrem iného zarobiť 8
kg pracieho prachu zn. Ariel. Ďalej z telefonického rozhovoru medzi obžalovaným a jeho družkou zo
dňa 01.03.2013 (č.l. 376) vyplynulo, že obžalovanému táto vyčítala, že mal popíjať práve s B., načo

obžalovaný odpovedal:„...A tak B. nemôžeš nadávať, za B. sme opravili auto, nakúpili darčeky, takže
to bolo dobré celkom.“ Rovnako jej obžalovaný uviedol: „Dobre, to sú obchodné vzťahy. Ale ty z teho
voľačo máš. No tak čo?“

Z charakteru a obsahu tejto komunikácie jasne vyplýva, že obžalovaný sa so svedkom B. bavili o

záležitostiach, ktoré vecne súviseli s predmetným skutkom a týkali sa najmä dodatočnej daňovej kontroly
u spoločnosti Zumitbau s.r.o. v roku 2013.

Navyše, z posledne citovanej telefonickej komunikácie vyplýva, že obžalovaný vykonával túto činnosť
pre svedka C. B. za protiplnenie, t. j. za odmenu. Tomu nasvedčuje aj otázka položená svedkom C.

B. obžalovanému v jednom z ich rozhovorov (v súvislosti s činnosťou obžalovaného pre tohto svedka),
kedy sa ho po úvodnej výčitke (že obžalovaný nevie zavolať) tento opýtal ...“ty nemáš rád peniaze?“. V
tejto súvislosti možno vidieť i motív obžalovaného, prečo postupoval v predmetnom miestnom zisťovaní
tak, ako tomu v konečnom dôsledku bolo.

Komplexne preto možno uzavrieť, že aj keď táto telefonická komunikácia prebiehala po spáchaní skutku,
jasne dokumentuje vzájomný vzťah medzi obžalovaným a svedkom C. B. v predchádzajúcom období,
resp. v období spáchania skutku a jemu predchádzajúcom a nepochybne z nich možno vychádzať (v
rámci ich hodnotenia v spojení s ostatnými vo veci vykonanými dôkazmi) pri úvahách vzťahujúcich sa na
skutkové okolnosti, ako aj na to, čo obžalovaného viedlo k spáchaniu skutku, resp. aký bol jeho motív.

Zo všetkých týchto skutočnosti možno preto urobiť jediný logický záver, a to že obžalovaný konal
pri danom miestnom zisťovaní vedome nezákonne s cieľom zabezpečiť inému, ale i sebe prospech.
V tejto súvislosti nemôže obstáť ani odvolávanie sa obžalovaného na existujúci stav na daňových
úradoch (reorganizácia daňových úradov) a hektické obdobie v danom období. Z vyššie uvedeného

je zrejmé, že táto okolnosť nemala a ani nemohla mať vplyv na činnosť obžalovaného v súvislosti s
predmetnou daňovou kontrolou a miestnym zisťovaním z hľadiska plnenia si jeho zákonných povinnosti,
k čomu pristupuje aj jeho činnosť v pracovnom čase zakladajúca konflikt záujmov tak, ako to už bolo
v odôvodnení tohto rozsudku uvedené. Naopak, vzhľadom na vyjadrenie obžalovaného v telefonickom
rozhovore s C. B.Ň., aby sa svedkyňa U. B. neponáhľala s preberaním zásielky, možno odôvodnene

usudzovať, že práve na uvedený stav na daňových úradoch a časové súvislosti vybavovaného
dožiadania, na ktoré poukázali vypočutí svedkovia, sa obžalovaný spoliehal pri svojom protiprávnom
konaní z hľadiska následného postupu dožadujúceho orgánu.

V súhrne bolo preto preukázané, že obžalovaný takto postupoval v tom úmysle, aby preverované

zdaniteľné plnenie bolo vyhodnotené ako reálne uskutočnené. Pri ním realizovanom miestnom zisťovaní
nevyhľadával dôkazy, nepreveril a nezistil skutočnosti, ktoré boli potrebné na riadne preverenie
objasňovaných skutočností, naopak, dôkazy svedčiace o tom, že spoločnosť ZUMITBAU s.r.o. riadne
nepodniká a teda spochybňujúce uskutočnenie preverovaného zdaniteľného plnenia (nefungujúce sídlospoločnosti, nekontaktnosť konateľky) úmyselne ignoroval a zabezpečil, aby v zápisnici z miestneho
zisťovania boli uvedené ďalšie skutočnosti (obchod medzi ZUMITBAU s.r.o. a Drevo a ARCH s.r.o.,
úhrada daňovej povinnosti zo strany ZUMITBAU s.r.o. v III. štvrťroku 2011) ktoré boli vyslovene

nepravdivé. Obžalovaný totiž v rámci miestneho zisťovania v rozpore s ust. § 8 ods. 1 Zákona o daní
z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov nepreveroval dodanie tovaru od daňového subjektu
Drevo a A. R. CH. s.r.o. Tento daňový subjekt nepodal daňové priznanie za III. štvrťrok 2011 (§ 78
Zákona o DPH), v ktorom mala byť zaúčtovaná preverovaná faktúra č. 2011-11-0066 zo dňa 28.11.2011
zaplatená podľa § 69 ods. 1 Zákona o DPH. Daňovému subjektu Drevo a A. R. CH. s. r. o. pritom bola

rozhodnutím správcu dane zo dňa 04.11.2011 v zmysle § 81 ods. 4 písm. b) Zákona o DPH zrušená
registrácia na dani z pridanej hodnoty.

Rovnako vykonaným dokazovaním bola vyvrátená aj obhajoba obžalovaného prezentovaná počas
trestného konania v tom smere, že informácie zachytené v predmetnej zápisnici o miestnom zisťovaní
čerpal od svedka C. B. na základe plnej moci, ktorú mu za týmto účelom mala vystaviť svedkyňa

B.. Predovšetkým uvedené obhajobné tvrdenia svedkyňa U. B. poprela. Taktiež vzťah C. B. k spol.
ZUMITBAU s.r.o. ostal len v rovine jeho tvrdenia. Žiadna zmluva o tichom spoločenstve (hoci zákon
na jej platnosť vyžaduje písomnú formu - § 673 ods. 2 OBZ) zo strany svedka B. predložená nebola.
Navyše z povahy veci je tiež zrejmé, že zmluvu o tichom spoločenstve uzatvára tichý spoločník s
podnikateľom, v tomto prípade so spol. ZUMITBAU s.r.o. To znamená, že takúto zmluvu by v mene

spoločnosti ZUMITBAU s.r.o. opäť musela uzatvoriť svedkyňa U. B., k čomu však neprišlo. Pritom
žiadna zmluva o tichom spoločenstve nebola ani súčasťou účtovníctva spoločnosti ZUMITBAU s.r.o.
a o jej existencie nemala žiadnu vedomosť ani svedkyňa L. Z. ako účtovníčka spoločnosti ZUMITBAU
s.r.o. V tejto súvislosti je tiež skutočne pozoruhodné vyjadrenie svedka C. B., ktorý nevedel uviesť, v
čom spočíva tiché spoločenstvo, ako ani to, ako sa takýto úkon ohľadne tichého spoločenstva robí. Z

ostatných súvisiacich okolností prípadu je pritom zrejmé, prečo nechcel svedok C. B. oficiálne figurovať
v spoločnosti ZUMITBAU s.r.o., keďže táto spoločnosť bola zaplatená do páchania daňovej trestnej
činnosti. Rovnako okolnosti, za akých sa konateľkou danej spoločnosti na žiadosť svedka C. B. stala
svedkyňa B., jasne preukazujú, že táto plnila len úlohu tzv. bieleho koňa.

Pri hodnotení dôkazného stavu v intenciách § 2 odsek 12 Trestného poriadku nemožno obísť výpovede
svedka C. B.. Z jeho výpovedí, či už z prípravného konania, ale najmä z hlavného pojednávania
vyplynulo, že tento svedok si v podstate na nič nepamätá pokiaľ ide o stíhaný skutok. Povedané inak,
svedokC.B.sibuďnaničnepamätal,alebosakveciaotázkamnevedelvyjadriť,alebourčitúskutočnosť
pripustil len ako možnosť. Napriek tomuto konštatovaniu však z výpovede svedka B. vyplynulo, že

pozná a poznal obžalovaného (s ktorým riešil aj otázky daňovej kontroly) a taktiež, že do spoločnosti
ZUMITBAU, s.r.o. zabezpečil svedkyňu B..

Pri hodnotení výpovede svedka C. B. je však vhodné poukázať i na ten fakt, že menovaný svedok si
v podstate na nič nepamätal ani v prípravnom konaní, kedy bol vypočúvaný v roku 2014 (asi dva roky

po vyšetrovanej udalosti), hoci ako vlastník spoločností ZUMITBAU, s.r.o. vykonával nie práve obvyklé
obchodné operácie, predovšetkým predaj drahých kameňov v celkovej sume 832.202,10 eur. Takáto
transakcia nie v podnikateľských kruhoch bežná a preto jej uskutočnenie by malo u človeka, ktorý na
nej participoval, zanechať minimálne určitú pamäťovú stopu. Napriek tejto skutočnosti si svedok B. na
hlavnom pojednávaní ani len nespomenul, aký mala spoločnosť ZUMITBAU, s.r.o. predmet činnosti, hoci

na druhej strane na hlavnom pojednávaní výslovne uviedol, že sa snažil mať prehľad o podnikateľskej
činnosti tohto subjektu. Uvedené len poukazuje na zjavný logický rozpor v jeho výpovedi. K menovanej
firme pritom nevedel svedok C. B. uviesť v podstate nič (či mala zamestnancov, kto viedol účtovníctvo,
aký mala zisk a pod.). A to napriek tomu, že u svedka B. sa nejedná o podnikateľa, ktorý by figuroval
vo viacerých spoločnostiach. Práve naopak, z obchodného registra je zistiteľné, že svedok B. celkovo

figuroval len v spoločnosti CABERA s. r. o., a to ako spoločník a konateľ od 30.03.2012 do 18.01.2013.
Tu sa žiada doplniť, že tento svedok na hlavnom pojednávaní tvrdil, že v spoločnosti ZUMITBAU, s.r.o.
nemohol oficiálne figurovať ako spoločník a konateľ z bližšie nešpecifikovaných rodinných dôvodov, a
preto v tejto súvislosti oslovil U. B. cez svojho známeho.

Tu je však dôležité uviesť, že funkcia spoločníka a konateľa svedka C. B. v spoločnosti CABERA
s.r.o. sa s funkciou spoločníka a konateľa U. B. v spoločnosti ZUMITBAU, s.r.o. takmer časovo
prelínala. Totiž B. pôsobila v spoločnosti ZUMITABAU s.r.o. v období od 09.11.2011 do 20.03.2013.
Nie je potom vysvetliteľné, prečo nešpecifikované rodinné dôvody u B. mu znemožnili figurovať vspol. ZUMITBAU, s.r.o., avšak neboli prekážkou pre pôsobenie v spoločnosti CABERA s.r.o. Jediným
logicky vysvetliteľným dôvodom je práve ten poznatok, že prostredníctvom, resp. s využitím spoločnosti
ZUMITBAU, s.r.o., bola páchaná daňová trestná činnosť. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to,

že práve pre túto skutočnosť je svedok C. B. aj trestne stíhaný v inom trestnom konaní. Z uvedenej
skutočnosti možno preto dedukovať, aký bol motív svedka B. vypovedať v tomto trestnom konaní tak,
ako tomu v konečnom dôsledku bolo.

Celkovo možno preto uzavrieť, že osoba C. B. je nedôveryhodná, pričom zo spôsobu, akým C. B. počas

celéhotrestnékonaniasvedčiljededukovateľné,ževiaceréskutočnostipredorgánmičinnýmivtrestnom
konaní, resp. súdom zamlčal.

Pokiaľ ide splnomocnenie pre C. B. za spol. ZUMITBAU síce v spisovej zložke spoločnosti ZUMITBAU
vedenej u správcu dane tejto spoločnosti existuje, ale až z 25.09.2012, teda s dátumom vyhotovenia
podstatne neskorším, ako prebehol inkriminovaný úkon, a čas vyhotovenia tohto splnomocnenia s

daným dátumom potvrdzuje aj notárska legalizácia podpisu na tejto listine. V spisovej zložke spoločnosti
ZUMITBAU s.r.o. žiadne spomínané plnomocenstvo nie je založené, z čoho možno nepochybne vyvodiť
to, že v danom čase neexistovalo.

Navyše, o splnomocnení nie je nikde žiadna zmienka ani v danej zápisnici. Ak by B. za spoločnosť

ZUMITABU predložil splnomocnenie v čase miestneho zisťovania, tak potom obžalovaný nemal žiadny
dôvod k tomu, aby do zápisnice nevypísal jeho osobu, ako splnomocnenú zastupovať ZUMITBAU s.r.o.,
a osobu s ktorou bol vykonaný úkon.

Sumarizujúc všetky preukázané skutočnosti, vyhodnotené spôsobom upraveným v § 2 odsek 12

Trestného poriadku, možno ustáliť, že obžalovaný konal ako verejný činiteľ, v rozpore s povinnosťami
spojenými s jeho právomocou, a to v úmysle, aby preverované zdaniteľné plnenie bolo vyhodnotené ako
reálne uskutočnené, teda v úmysle zabezpečiť prospech spoločnosti K&M s.r.o. za dané zdaňovacie
obdobie o sumu 138.700,35 eur. Práve túto sumu je preto potrebné považovať za rozsah spáchaného
činu, keďže deklarované zdaniteľné plnenie oprávňovalo túto spoločnosť znížiť vlastnú daňovú

povinnosť o túto sumu. Takýto rozsah činu zodpovedá spôsobenej škode tak, ako to vyplýva z jasného
a zrozumiteľného popisu výšky spôsobenej škody poskytnuté svedkyňou U.. F. V.. Teda obžalovaný ako
verejný činiteľ (štátny zamestnanec - daňový kontrolór) vykonal nariadenú kontrolu u daňového subjektu
ZUMITBAU s.r.o. v rozpore nielen s ustanovením. § 19 odsek 2, odsek 4 Daňového poriadku, ale aj v
rozpore s § 37 odsek 2, § 44 odsek 1 Daňového poriadku (podľa ktorých miestne zisťovanie je činnosť

správcu dane, v rámci ktorej vyhľadáva dôkazy, preveruje a zisťuje skutočnosti, ktoré sú potrebné na
účely správy daní /§ 37 odsek 2/a daňovou kontrolou správca dane zisťuje alebo preveruje skutočnosti
rozhodujúce pre správne určenie dane alebo dodržiavanie ustanovení osobitných predpisov. Daňová
kontrola sa vykonáva v rozsahu, ktorý je nevyhnutne potrebný na dosiahnutie jej účelu /§ 44 odsek
1/, ustanovením § 8 odsek 1 zákona číslo 222/2004 Z. z. o dani z pridanej hodnoty a v rozpore s

povinnosťami štátneho zamestnanca uvedenými v § 60 odsek 1 písm. a), b), c), d) a e) zákona číslo
400/2009 Z.z. o štátnej službe v znení neskorších predpisov (v zmysle ktorých štátny zamestnanec
je povinný dodržiavať Ústavu Slovenskej republiky, ústavné zákony, zákony, iné všeobecne záväzné
právne predpisy a právne záväzné akty Európskej únie a služobné predpisy pri vykonávaní štátnej
služby a uplatňovať ich podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia, rešpektovať a chrániť ľudskú

dôstojnosť a ľudské práva /a/, vykonávať štátnu službu politicky neutrálne a nestranne a zdržať sa pri
vykonávaní štátnej služby všetkého, čo by mohlo ohroziť dôveru v nestrannosť a objektívnosť konania
a rozhodovania /b/, zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel v súvislosti s
vykonávaním štátnej služby a ktoré v záujme služobného úradu nemožno oznamovať iným osobám;
povinnosť mlčanlivosti sa nevzťahuje na oznámenie kriminality alebo inej protispoločenskej činnosti /c/,

zdržať sa konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu záujmu služobného úradu s osobnými záujmami,
najmä nezneužívať informácie získané v súvislosti s vykonávaním štátnej služby na vlastný prospech
alebo na prospech iného /d/, plniť služobné úlohy osobne, riadne a včas /e/.

Pri ustálení rozsahu (výšky) spôsobnej škody je pritom potrebné vychádzať zo všeobecného

interpretačného pravidla definovaného v § 124 ods. 1 Tr. zák., podľa ktorého sa škodou na účely
Trestného zákona rozumie aj získanie prospechu v príčinnej súvislosti s trestným činom. Niet pochýb,
že spoločnosti K&M s.r.o. bol konaním obžalovaného zabezpečený neoprávnený prospech v rozsahu138.700,35eur.Tomutoprospechunastranedruhejzodpovedáškoda,ktorábolaspôsobenáSlovenskej
republiky zastúpenej príslušným daňovým úradom, resp. Finančným riaditeľstvom Slovenskej republiky.

Záver o spôsobení deklarovaného následku pri trestnom čine podľa § 326 (spôsobenie škody veľkého
rozsahu) podporuje aj tá skutočnosť, že dňa 30.04.2014 bola príslušným správcom dane začatá
opätovná daňová kontrola oprávnenosti uplatneného nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH
spoločnosťouK&Ms.r.o.zazdaňovacieobdobieaugust2011.Tátokontrolakonštatovalaneoprávnenosť
uplatneného nároku, nakoľko zdaniteľné plnenie deklarované faktúrou č. 06/2011 sa neuskutočnilo.

Následne bolo preto vydané rozhodnutie Daňového úradu Bratislava číslo 9104407/5/188087/2015 zo
dňa 26.01.2015, ktorým daňový úrad vyrubil platiteľovi dane z pridanej hodnoty K & M, s.r.o., rozdiel
dane v sume 138 700,35 EUR na dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2011.

Z hľadiska formy zavinenia je potrebné konanie obvineného subsumovať pod ust. § 15 písm. a)
Trestného zákona, keďže konal vedome a svojím konaním sa snažil dosiahnuť presne zmýšľaný

následok.

Záver o priamom úmysle je preukázaný všetkými vyššie uvedenými skutočnosťami a tento
je jednoznačne podporený obsahom záznamov o uskutočnených telefonických hovoroch medzi
obžalovanýmasvedkomC.B.,akoajmedziobžalovanýmajehodružkou(skutočnostizbichvyplývajúce

sú uvedené na inom mieste odôvodnena tohto rozsudku), ktoré napriek tomu, že boli uskutočnené až
po spáchaní skutku, bezpochyby na tento úmysel obžalovaného a jeho motív poukazujú a dotvárajú
mozaiku ostatných vo veci vykonaných dôkazov. V tomto smere je potrebné iba zopakovať, že ich
obsah vyvracia tvrdenia obžalovaného, ako aj svedka B. o ich vzájomnom vzťahu, a súčasne potvrdzujú
vedomomostnú aj vôľovú zložku vzťahujúcu sa na protiprávne konanie obžalovaného pri vykonávaní

daňovej kontroly vo vzťahu k spoločnosti ZUMITBAU s.r.o., ako aj na prospech z tohto konania
vyplývajúci pre iného a príčinnú súvislosť medzi konaním a následkom upraveným v základnej skutkovej
podstate § 326 Trestného zákona. Pokiaľ ide o kvalifikovanú skutkovú podstatu je potrebné dodať, že
na naplnenie kvalifikovaného znaku (škoda veľkého rozsahu) skutkovej podstaty ustanovenia § 326
Trestného zákona postačuje aj zavinenie z nedbanlivosti, čo rezultuje aj z ustanovenia § 18 písmeno a)

Trestného zákona. V tomto prípade si potom obžalovaný musel byť vedomý, už len z titulu svojej funkcie,
že svojim protiprávnym postupom môže zabezpečiť dotknutej spol. K&M, s.r.o., minimálne prospech
v takom rozsahu, v akom verifikuje faktúru č. 06/2011 zo dňa 18.08.2011 na sumu 832.202,10 eur.
Obhajobaobžalovanéhoonepreukázanísubjektívnejstránkyžalovanéhotrestnéhočinunemávnijakom
smere oporu vo vykonanom dokazovaní a ako taká preto nemôže obstáť.

V súvislosti s právnou kvalkifikáciou súdeného trestného činu súd iba dodáva, že konanie obžalovaného
nebolo možné posúdiť ako účastníctvo na skutku stíhanom vyšetrovateľom Prezídia Policajného zboru,
národnej kriminálnej agentúry, národnej jednotky finančnej polície, expozitúra Bratislava pod ČVS:
PPZ-197/NKA-FP-BA-2014, ale ako samostatný trestný čin zneužívania právomoci verejného činiteľa,

nakoľko pri účasti na akomkoľvek trestnom čine musí byť úmysel naplniť znaky toho konkrétneho
trestného činu zrejmý aj z toho, že účastník vedel, na akom konaní páchateľa sa podieľa, resp. je
účastný, a to aspoň v hrubých rysoch. Obžalovaný však musel vedieť a vedel s istotou len to, že
ním poskytnuté výsledky miestneho zisťovania potvrdzujúce uskutočnenie zdaniteľného plnenia niekto
využije v daňovom konaní pre získanie výhody, v zásade však nemusel poznať podstatné okolnosti

následného páchateľovho konania. Z tohto hľadiska môže byť jeho konanie právne posúdené iba ako
samostatný obzvlásť závažný zločin zneužívania právmoci verejného činiteľa podľa § 326 odsek 1
písmeno a/, odsek 4 písmeno b/ Trestného zákona. V tejto súvislosti možno poukázať aj na Rozsudok
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn. 4 To 7/2012 zo dňa 16.04.2013, kde bola taktiež
posudzovaná vina daňových kontrolórov, ktorí vykonávali svoju právomoc spôsobom odporujúcim

zákonu, pretože úmyselne zatajovali v daňovom konaní skutočný stav veci, čo malo za následok
vyplatenie nadmerných odpočtov DPH neoprávneným daňovým subjektom, z čoho profitovali a spôsobili
tak značné škody, pričom ich konanie bolo okrem iného právne kvalifikované ako trestný čin zneužívania
právomoci verejného činiteľa podľa § 158 ods. 1 písm. a/, ods. 2 písm. a/, písm. c/ Tr. zák. účinného
v čase spáchania skutku.

Z opísaných skutkových okolností je nad rámec rozumných pochybností dostatočným spôsobom
preukázané, že žalovanej trestnej činnosti sa obžalovaný dopustil a spôsobil v obžalobe deklarovaný
následok, a to úmyselným zavinením.Votázkevinyobžalovanéhopovažujesúdzaprávneneopodstatnenýajtenargumentobhajoby,vzmysle
ktorého absentuje bezprostredná príčinná súvislosť medzi konaním obžalovaného a spôsobeným

následkom, nakoľko tento mal byť primárne spôsobený porušením povinností dožadujúceho orgánu.
Nespôsobilosť tejto obhajobne argumentácie vyplýva už z ustálenej judikatúry, v rámci ktorej sa
posudzovali relevantné právne otázky ohľadne príčinnej súvislosti ako znaku objektívnej stránky
trestného činu. Skutočnosť, že si dožadujúci orgán nevšimol nezrovnalosť v predmetnej zápisnici o
miestnom zisťovaní (dátum dodania tovaru), nemá pre záver o vine obžalovaného žiaden relevantný

význam. Predovšetkým je potrebné zdôrazniť, že z povahy dožiadania ako úkonu, ktorým sa dožadujúci
orgán obracia na orgán dožiadaný, nemožno vyvodzovať predpoklad dožadujúceho orgánu, že
dožiadaný orgán, resp. jeho zamestnanec bude konať protiprávne, resp. že si nesplní svoje zákonom
ustanovené povinnosti. Predpokladá sa pravý opak, t. j. že v danom prípade obžalovaný, ako
zamestnanec dožiadaného orgánu, vybavil dožiadanie v súlade so svojimi povinnosťami a obsahom
dožiadania a ním zistené skutočnosti tak tvoria relevantný základ pre ďalší postup dožadujúceho orgánu.

Okrem toho je potrebné v tejto súvislosti uviesť, že príčinná súvislosť medzi konaním páchateľa a
následkom sa neprerušuje, ak ku konaniu páchateľa pristúpi ďalšia skutočnosť, ktorá spolupôsobí pri
vzniku následku, avšak konanie páchateľa zostáva takou skutočnosťou, bez ktorej by k následku nebolo
došlo (R 37/1975). Príčinov je totiž každy jav, bez ktorého by iný jav nenastal, resp. nenastal spôsobom,
aký nastal. Nie je tiež rozhodujúce, ak k následku došlo pôsobením viacerých okolností, nielen teda

konaním páchateľa. Určité konanie alebo okolnosť má povahu príčiny aj vtedy, keď okrem nej viedli k
následku ďalšie konania, okolnosti a pod. Príčinná súvislosť je daná aj v tom prípade, keď vedľa príčiny,
ktorá spôsobila následok, pôsobila i ďalšia príčina, pričom je nerozhodné, ak každá z týchto príčin bola
inak spôsobilá sama osebe privodiť následok alebo mohla tento následok spôsobiť len vo vzájomnom
spolupôsobení s druhou príčinou (primerane R 47/1970-II.). V trestnom práve sa okrem toho do

príčinnej súvislosti v širšom zmysle zahrňujú aj podmienky, nakoľko v niektorých prípadoch je potrebné
trestnoprávne postihovač aj konania, ktoré sú iba podmienkou následku. Akákoľvek podmienka, bez
ktorej by násoledok nenastal sa považuje za príčinu v trestnoprávnom zmysle. S poukazom na uvedené
je zrejmé, že existencia príčinnej súvislosti medzi konaním páchateľa - obžalovaného a spôsobeným
následkom je bez akýchkoľvek rozumných pochybností daná bez ohľadu na konanie dožadujúceho

orgánu, pričom z významového hľadiska je možné uzavrieť, že závažnejšou a z právneho hľadiska oveľa
významnejšou príčinou je práve konanie obžalovaného.

Z hľadiska naplnenia všetkých zákonných znakov stíhaného obzvlásť závažného zločinu zneužívania
právomoci verejného činiteľa podľa § 326 odsek 1 písmeno a/, odsek 4 písmeno b/ Trestného zákona

mal teda súd vinu obžalovaného za preukázanú bez akýchkoľvek aj najmenších pochybností.

K výroku o treste a o ochrannom opatrení

V súvislosti s výrokom o treste súd poznamenáva, že pri ukladaní trestu vychádzal z účelu trestu
vyjadrenéhov§34odsek1Trestnéhozákona,vzmyslektoréhotrestmázabezpečiťochranuspoločnosti
pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho
výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest
zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, pričom súčasne prihliadal aj na ostatné

Trestným zákonom upravené zásady pre ukladanie trestov.

Z tohto hľadiska súd mohol uložiť trest odňatia slobody vo výmere ustanovenej Trestným zákonom (§
34 odsek 2 Trestného zákona). Ďalej bol povinný prihliadať najmä na spôsob spáchania činu a jeho
následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho

pomery a možnosť jeho nápravy (§ 34 odsek 4 Trestného zákona).

Súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu vo vedení riadneho života podľa § 36
písmeno j/ Trestného zákona a súčasne nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť upravenú v § 37 Trestného
zákona. Z toho hľadiska sa v zmysle § 38 odsek 3 Trestného zákona spôsobom predpokladaným v § 38

odsek 8 Trestného zákona znižuje zákonom stanovená horná hranica trestnej sadzby 10 až 20 rokov
o jednu tretinu, t. j. o 3 roky a 4 mesiace. Výsledná trestná sadzba tak predstavuje rozpätie 10 rokov
až 16 rokov a 8 mesiacov.Z hľadiska takto ustálenej trestnej sadzby považoval súd uloženie trestu odňatia slobody na jej samotnej
dolnej hranici, t. j. 10 rokov za adekvátne, odzrkadlujúce a zohľadňujúce všetky vyššie uvedené zásady
pre ukladanie trestov. V obžalobe popísaný spôsob spáchania činu a jeho následok, viacnásobne

porušeniezákonnýchpovinnostíobžalovaného,ostatnépreukázanéskutočnostipopísanévodôvodnení
tohto rozsudku, preukázaná pohnútka, resp. zištný motív obžalovaného už dostatočne zohľadňuje dolná
hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby. V tomto smere súd prihliadol aj na predchádzajúcu
beztrestnú minulosť obžalovaného a s prihliadnutím na osobu obžalovaného a jeho pomery možno
odôvodnene usudzovať, že možnosť jeho nápravy bude dostatočne zaručená aj trestom odňatia slobody

na samotnej dolnej hranici ustálenej trestnej sadzby.

V tejto súvislosti súd poznamenáva, že nezistil žiadne také okolnosti prípadu alebo pomery
obžalovaného, ktoré by odôvodňovali použitie zmierňujúceho ustanovenia § 39 odsek 1 Trestného
zákona, ktoré by umožňovali uloženie trestu odňatia slobody pod dolnú hranicu trestu ustanoveného
týmto zákonom.

V danom smere súd poznamenáva, že aplikáciu tohto ustanovenia okrem iného neumožňoval
jednak samotný postoj obžalovaného k trestnému činu, ktorý jeho spáchanie od začiatku popieral,
ako aj význam a povaha jeho činnosti na úseku správy daní pri plnení úloh štátu. V kontexte
preukázaných skutočností a povahy skutku, ktorý mu je kladený za vinu, neprichádza aplikácia

uvedeného zmierňujúceho ustanovenia do úvahy. Tu je potrebné poukázať predovšetkým na účel trestu
vyjadrený v § 34 odsek 1 Trestného zákona a v ňom obsiahnutú požiadavku nielen na individuálnu
prevenciu, ale aj prevenciu generálnu. Vzhľadom na závažnosť konania obžalovaného uskutočneného
v prospech iného a súčasne v prospech ďalšej trestnej činnosti iného, ako aj rozmáhajúcu sa takúto
trestnúčinnosťvpodmienkachSlovenskejrepubliky,jenevyhnutnédôslednerešpektovaťpožiadavkuna

dosiahnutie účelu trestu aj z hľadiska komplexného preventívneho pôsobenia trestu. Na vyššie uvedené
závery nemá žiaden dopad, že ku konaniu obžalovaného z hľadiska spôsobeného následku muselo
pristúpiť aj konanie iných osôb. Teda z pohľadu spôsobeného následku nie je možné mieru zavinenia
obžalovaného v nijakom smere bagatelizovať v tom smere, že by bolo možné trest odňatia slobody
mimoriadne znížiť.

Na tomto základe pri snahe o spravodlivé potrestanie páchateľa tak, ako to predpokladá § 1 Trestného
poriadku, v ktorom je obsiahnutý samotný účel trestného konania, súd dospel k záveru, že spáchaniu
uvedeného skutku danej právnej kvalifikácie zodpovedá uloženie trestu odňatia slobody vo výmere 10
rokov.

Aj napriek tomu, že obžalovaný je páchateľom obzvlásť závažného zločinu, súd ho v súlade s § 48
odsek 2 písmeno a/, odsek 4 Trestného zákona pre výkon uloženého trestu odňatia slobody zaradil do
ústavu na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko má za to, že jeho náprava bude lepšie
zaručená v tomto stupni stráženia, a to so zreteľom na predchádzajúcu bezúhonnosť obžalovaného a

skutočnosť, že skutok, kladený obžalovanému za vinu, nie je násilnej povahy.

S prihliadnutím na dikciu § 76 odsek 1 Trestného zákona, ktorý obligatórne predpokladá uloženie
ochranného dohľadu v prípade odsúdenia za obzvlášť závažný zločin na nepodmienečný trest odňatia
slobody, súd obžalovanému uložil aj tento druh ochranného opatrenia, a to na dobu 1 rok podľa § 78

odsek 1 Trestného zákona. Uloženie dlhšej doby ochranného dohľadu nie je podľa názoru súdu dané
nijakoukonkrétnouskutočnosť,ktorábypotrebutakejtovyššejdobyochrannéhodohľaduodôvodňovala.

K výroku o náhrade škody

Pokiaľ ide o výrok o náhrade škody, súd má za to, že uloženie povinnosti obžalovanému na náhradu
škody v tomto trestnom konaní by nebolo možné považovať za spravodlivé. Súd je toho názoru, že
vec ohľadne uznania nároku na náhradu škody je potrebné prejednať komplexne v jednom konaní, a
to aj vo vzťahu k osobám stíhaným v inej trestnej veci, k čomu v tomto prípade, berúc do úvahy aj

vyjadrenie zástupcu poškodeného ohľadne účasti viacerých osôb na vzniku škody, nemohlo dôjsť. Tým
pádom nebolo možné spravodlivo a zákonne zaujať stanovisko k otázke „spoločnosti a nerozdielnosti"
úhrady škody vo vzťahu k všetkým páchateľom. Preto o náhrade škody bolo rozhodnuté tak, ako je
uvedené vo výroku tohto rozhodnutia a daňové orgány sa budú môcť rozhodnúť, či na vymoženiesvojich oprávnených nárokov využijú predpisy správneho a finančného práva, alebo sa budú na
základe trestných rozsudkov v tejto veci domáhať uspokojenia svojich nárokov hneď v civilnom procese
(primerane rozsudok Špecializovaného trestného súdu sp. zn. 3T/4/2013 zo dňa 03.09.2014.

Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností, spravujúc sa úvahami uvedenými v tomto
odôvodnení, súd rozhodol tak, ako je to uvedené v enunciáte tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia na Okresný súd
Bratislava I. Poškodený môže podať odvolanie iba proti výroku o náhrade škody.

Odvolanie má odkladný účinok okrem prípadu, že rozsudok nadobudol právoplatnosť spôsobom
predpokladaným v § 183 odsek 1 Trestného poriadku