Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, September 20, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 23Co/158/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5115212763
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miloš Kolek

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:5115212763.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miloša Koleka a členov senátu

JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Daniely Babinovej v právnej veci navrhovateľa: Prvá stavebná
sporiteľňa, a.s., so sídlom Bajkalská 30, Bratislava, IČO: 31 335 004, proti odporcom: 1/ G. E., nar.
XX.XX.XXXX, bytom T. XXX, T., 2/ E. E., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. XX/X/X, E., O. republika, 3/ P. E.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom C. B. XXX, O., 4/ I. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXXX/XX, G., o zaplatenie
9.753,13eursprísl.,oodvolanínavrhovateľaprotirozsudkuOkresnéhosúduPopradč.k.20C/6/2016-98
zo dňa 12.04.2016 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti.

Žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom zaviazal odporcu v 1. až 4. rade zaplatiť navrhovateľovi
spoločne a nerozdielne 2.322,83 eur v splátkach po 100 eur mesačne, úrok z omeškania z tejto sumy,
v prevyšujúcej časti návrh zamietol, rozhodol, že o trovách konania bude rozhodnuté samostatným
uznesením.Rozsudokodôvodniltým,ženavrhovateľsadomáhalododporcovzaplateniasumy9.753,13
eur s úrokom z omeškania titulom zmluvu o mimoriadnom medziúvere a stavebnom úvere. Súd prvej
inštancie uviedol, že po uzavretí zmluvy o stavebnom sporení a poskytnutí mimoriadneho medziúveru

vo výške 9.958,17 eur navrhovateľ listom z 30.01.2014 odstúpil od zmluvy a odporcov vyzval na vrátenie
zostatku úveru. Vzhľadom na skutočnosť, že zo strany navrhovateľa došlo k odstúpeniu od zmluvy,
súd priznal navrhovateľovi nárok na úhradu sumy predstavujúcej rozdiel medzi poskytnutým úverom a
uhradenými splátkami, pričom tento predstavuje 2.322,83 eur. Poukázal na § 48 ods. 2 Občianskeho
zákonníka v nadväznosti na § 457 Občianskeho zákonníka, podľa ktorých sa zmluva zrušila od počiatku
a následkom odstúpenia je povinnosť každého z účastníkov vrátiť druhému všetko čo podľa zmluvy
dostal. Súčasný návrh navrhovateľa predstavuje nárok nie z titulu úveru, ale z titulu bezdôvodného

obohatenia.

2.Protitomutorozsudkuvzákonomstanovenejlehotepodalodvolanienavrhovateľ,napadolzamietnutie
návrhu v prevyšujúcej časti a navrhol, aby odvolací súd rozsudok v tejto časti zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Odvolanie odôvodnil tým, že súd nesprávne aplikoval § 48
ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s § 457 Občianskeho zákonníka, teda režim Občianskeho
zákonníka namiesto aplikácie § 506 Obchodného zákonníka v spojení s § 344 a nasl. Obchodného

zákonníka, teda režim Obchodného zákonníka. Podľa názoru navrhovateľa odstúpením od zmluvy
zmluva nezaniká od počiatku, ale od okamihu odstúpenia. Obchodný zákonník je špeciálny zákon vo
vzťahu k Občianskemu zákonníku. V skutočnosti ale súd aplikoval Občiansky zákonník ako špeciálny
zákon vo vzťahu k Obchodnému zákonníku. Ak by aj súd prvej inštancie správne posúdil odstúpenie odzmluvy, § 48 ods. 2 Občianskeho zákonníka uvádza, že odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku
zrušuje, ak nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak. V článku 7 bod 6
Zmluvy o úvere bolo dohodnuté, že odstúpením od zmluvy nezaniká právo veriteľa požadovať zmluvne

dohodnuté úroky až do zaplatenia celej pohľadávky. Namietal, že súd nesprávne aplikoval ustanovenia
Občianskehozákonníkaobezdôvodnomobohatení,pretožeplneniezostranynavrhovateľanespočívalo
len v peňažnom plnení v nominálnej výške úveru, ale aj v službe, ktorej podstatou bolo prenechanie
peňažných prostriedkov na používanie na určitý čas. Táto služba nemala charakter peňažného plnenia
a nie je možné ju fyzicky vydať späť, ale má svoju hodnotu, a preto podľa § 458 ods. 1 Občianskeho

zákonníka sa mal za takéto obohatenie poskytnúť peňažná náhrada. Súd tiež vec nesprávne právne
posúdil v časti nároku na dohodnutý úrok, keďže aj v tejto časti zamietol nárok navrhovateľa. V zmysle §
502 ods. 1 Obchodného zákonníka je dlžník od doby poskytnutia peňažných prostriedkov povinný platiť
z nich úroky, a to do dňa úplného vrátenia poskytnutých prostriedkov.

3. Odporcovia sa k odvolaniu nevyjadrili.

4. Odvolací súd preskúmal napadnuté rozhodnutie ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutej časti vo výroku vecne správne. Odvolací súd sa
stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že v danom prípade bolo na posúdenie účinkov odstúpenia
od zmluvy potrebné aplikovať občianskoprávnu úpravu vzhľadom na skutočnosť, že vzťah medzi

účastníkmi konania je vzťahom spotrebiteľským. Tento záver vyplýva z § 52 ods. 2 OZ, pričom toto
ustanovenie je potrebné použiť aj na právne vzťahy založené pred týmto dňom (rozsudok NS SR 3
MCdo 14/2014 zo dňa 21.4.2015). Z ustanovenia § 48 Občianskeho zákonníka vyplýva, že odstúpením
od zmluvy dochádza k jej zrušeniu od počiatku a medzi účastníkmi vzniká vzťah z bezdôvodného
obohatenia. Zmluvné dojednanie o tom, že aj po odstúpení od zmluvy má navrhovateľ právo na

niektoré zmluvné plnenia odporuje tomuto ustanoveniu a teda je neplatné. Takéto dojednanie by bolo
aj neprijateľnou zmluvnou podmienkou (je pre spotrebiteľa nevýhodné a v konaní nebola preukázané
individuálnosť jeho dojednania). Nie je možné pri vydaní bezdôvodného obohatenia, aby navrhovateľovi
bola poskytnutá náhrada za „službu prenechania peňažných prostriedkov na používanie“, pretože
v navrhovateľ odporcovi poskytol len úver, na ktorého vrátenie má nárok. S poskytnutím úveru je

logicky spojená následná možnosť odporcov s úverov disponovať, táto „možnosť“ však nebola plnením
navrhovateľa. Podľa rozhodnutia NS SR 4 Obo 143/98 úroky z úveru patria len do splatnosti dlhu.
Z uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil v
napadnutej časti postupom podľa § 387 ods. 1 CSP.

5. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP, § 262 ods. 1 CSP a §
255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní bol navrhovateľ neúspešný, nemá preto nárok na náhradu trov
odvolacieho konania. Úspešným odporcom trovy odvolacieho konania nevznikli, a preto odvolací súd
rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

6. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9
zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 420 CSP alebo 421
ods. 1 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť byť zastúpený advokátom neplatí za

podmienok ustanovených v § 429 ods. 2 CSP.