Rozsudok – Opravné prostriedky proti… ,
Iná povaha rozhodnutia, Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 14. december 2017

Predpisy odkazované v rozhodnutí

Rozhodnutie

---

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 20Sa/31/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2016200678
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Róbert Foltán
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2016200678.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave sudcom JUDr. Róbertom Foltánom v právnej veci žalobcu: MUDr. J. F., bytom B.
XX, S., zastúpený spoločnosťou Advokátska kancelária ŠKODLER & PARTNERS, s. r. o., Dobšinského
12, Bratislava, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 45597-3/2016-BA zo dňa 17.10.2016, takto

r o z h o d o l :

Súd rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia č. 45597-3/2016-BA zo dňa 17.10.2016 z r u š u j e a
vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

Žalobcovi sa priznáva právo na náhradu trov konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa v konaní domáhal preskúmania zákonnosti a zrušenia rozhodnutia č. 45597-3/2016-BA
zo dňa 17.10.2016, ktorým žalovaný zamietol jeho odvolanie a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne,
pobočky Trnava č. 63676-24/2016-TT zo dňa 13.4.2016 určujúce, že: „Samostatne zárobkovo činnej
osobe MUDr. J. F. nezaniklo dňa 31.mája 2007 povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové
poistenie, ale zaniklo 30.6.2009.

2. Namietal nesprávnosť právneho názoru žalovaného, podľa ktorého podaním odhlášky - registračného
listu FO s dátumom zániku poistenia 31.5.2007 žalobcovi povinné nemocenské a dôchodkové poistenie
nezaniklo, nakoľko tento mal naďalej licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe vydanej
Slovenskou lekárskou komorou, ktorá žalobcovi zakladá status samostatne zárobkovo činnej osoby
(SZČO) na účely sociálneho poistenia. Má za to, že rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho
právneho posúdenia veci a súčasne došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred
orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia. Podľa
jeho názoru mu k 31.5.2007 zrušením povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia zaniklo
postavenie samostatne zárobkovo činnej osoby, o čom svedčí aj skutočnosť, že následne požiadal
o zrušenie registrácie pre daň z príjmu a Štatistickému úradu SR oznámil skutočnosti potrebné pre
zrušenie identifikačného čísla organizácie. Nebol si vedomý toho, že by licencia na výkon samostatnej
zdravotníckej praxe v povolaní lekár bola oprávnením zakladajúcim status SZČO, túto licenciu nikdy
nevyužíval a nemal na ňu žiaden príjem. Prevádzkovanie ambulancie ako fyzická osoba ukončil z
dôvodu, že od 1.6.2007 zdravotnícke zariadenie začala prevádzkovať obchodná spoločnosť DRID,
s.r.o., ktorej je žalobca jediným spoločníkom a súčasne zamestnancom. Výklad ustanovení zákona
č. 461/2003 Z.z. žalovaným považuje za formalistický a vo vzťahu k nemu nespravodlivý nakoľko
odvodové povinnosti si vždy riadne a včas plnil, a nepovažuje za dôvodné, aby jeho nevedomosť mala
preňho extrémne negatívny dopad v podobe predpísania poistného a penále za obdobie od 1.5.2007
do 30.6.2009. Má za to, že po tom, ako Sociálnej poisťovni oznámil skutočnosti rozhodujúce pre zánik
povinného nemocenského a dôchodkového poistenia, Sociálna poisťovňa rozhodla o zániku poistenia

vyznačením v spise, čím bolo jeho podaniu vyhovené, pričom uplynutím doby viac ako jedného roka
žalovaný nemohol v zmysle § 222 ods.3 a 4 zákona o sociálnom poistení nariadiť obnovu konania
vo veci zániku poistení. Namietal tiež, že z výroku rozhodnutia pobočky Sociálnej poisťovne nie je
zrejmé, na základe akého právneho predpisu bolo vo veci rozhodnuté, pričom ani z odôvodnenia
rozhodnutia nevyplýva, ktorý právny predpis správny orgán oprávňuje ku zmene predchádzajúceho
rozhodnutia. Sociálna poisťovňa, pobočka Trnava ho naviac neupovedomila o začatí nedávkového
konania a neposkytla mu tak príležitosť k podkladom rozhodnutia sa vyjadriť.

3. Žalovaný vo svojom písomnom vyjadrení k veci navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

4. Uvádzal, že na účely sociálneho poistenia sa za samostatne zárobkovo činné osoby považujú fyzické
osoby vymedzené v § 5 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Skutočnosťou
rozhodujúcou na nadobudnutie právneho postavenia samostatne zárobkovo činnej osoby na účely
sociálneho poistenia s účinnosťou do 31.12.2010 je výkon určenej činnosti alebo udelenie oprávnenia
na výkon takejto určenej činnosti. Ak fyzická osoba spĺňa právnu kvalifikáciu samostatne zárobkovo
činnej osoby, t.j. ak napríklad má oprávnenie prevádzkovať živnosť, má oprávnenie na vykonávanie
činnosti podľa osobitného predpisu okrem činnosti fyzickej osoby v pracovnom pomere, na ktorej
výkon je povinná mať oprávnenie podľa osobitného predpisu, vykonáva činnosť obchodného zástupcu,
nadobúda fyzická osoba v zmysle právnej úpravy účinnej do 31.12.2010, status samostatnej zárobkovo
činnej osoby. Podľa § 5 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2010 sa
za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, ktoré zakladá fyzickej osobe
status samostatne zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia, považujú povolenie na
prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia alebo povolenie vydané podľa osobitného predpisu, licencia
na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A) a licencia na výkon lekárskej posudkovej činnosti
(L1D) vydané podľa zákona č. 578/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov. Žalobca bol považovaný
za samostatne zárobkovo činnú osobu na účely sociálneho poistenia podľa § 5 písm. c) zákona č.
461/2003 Z.z. v znení účinnom do 31.12.2010 na základe povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho
zariadenia č.j.TA/ 2005/1676 zo dňa 6.6.2005, ktoré bolo zrušené dňom 31.5.2007, rozhodnutím
Trnavského samosprávneho kraja, č.j. TA/2007/2213 zo dňa 24.4.2005. V čase, kedy bolo žalobcovi
zrušené povolenie prevádzkovať zdravotnícke zariadenie, bol však aj držiteľom licencie na výkon
samostatnej zdravotníckej praxe v povolaní lekár podľa § 10 zákona č. 578/2004 Z.z. v znení neskorších
predpisov, číslo: L1A/TT/0141/05, vydanej Slovenskou lekárskou komorou dňa 21.4.2005, na základe
žiadosti žalobcu, doručenej Slovenskej lekárskej komore dňa 15.4.2005. Licencia na výkon samostatnej
zdravotníckej praxe /§ 68 ods. 1 písm. a)/ vykonávanej podľa § 10 zákona č. 578/2004 Z.z. v znení
neskorších predpisov, označovaná ako L1A, na základe ktorej môžu samostatnú zdravotnícku prax
vykonávať zdravotnícki pracovníci napr. v povolaní lekár, logopéd, psychológ, sa považuje za oprávnenie
na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu a zakladá držiteľovi tejto licencie status samostatne
zárobkovo činnej osoby na účely sociálneho poistenia. Túto licenciu nie je povinná mať fyzická osoba v
pracovnom pomere. Ak samostatne zárobkovo činná osoba dosiahne v predchádzajúcom kalendárnom
roku príjem podľa § 6 ods. 1 zákona č. 595/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov alebo výnos súvisiaci
s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou vyšší ako ustanovuje zákon č. 461/2003 Z.z.
v znení neskorších predpisov, vzniká jej od 1. júla kalendárneho roka povinné nemocenské poistenie
a povinné dôchodkové poistenie, ktoré trvá až do 30. júna nasledujúceho kalendárneho roka, kedy
dochádza k opätovnému posudzovaniu príjmov z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti
alebo výnosov súvisiacich s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou. Zánik povinného
nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby
je podmienený nielen nedosiahnutím príjmu z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti
alebo výnosu súvisiaceho s podnikaním a s inou samostatnou zárobkovou činnosťou, ale aj stratou
právneho postavenia samostatnej zárobkovo činnej osoby. V kontexte s právnou úpravou účinnou do
31.12.2010 samostatne zárobkovo činnej osobe zanikne povinné nemocenské poistenie a povinné
dôchodkové poistenie zo zákona len v prípade, ak nastanú právne skutočnosti podmieňujúce zánik
povinného nemocenského poistenia a povinného dôchodkového poistenia, t.j. ak samostatne zárobkovo
činná osoba nedosiahne v rozhodujúcom období relevantný príjem (§ 21 ods. 1), ak samostatne
zárobkovo činnej osobe zanikne oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu, resp.
ak samostatne zárobkovo činnej osobe vznikne pracovný pomer, pričom je povinná mať na výkon
činnosti v pracovnom pomere oprávnenie podľa osobitného predpisu (§ 21 ods. 4). Na základe príjmu
z podnikania a z inej samostatnej zárobkovej činnosti, ktorý žalobca dosiahol za rok 2005 (1.371.342,-
Sk) vzniklo žalobcovi povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie samostatne

zárobkovo činnej osoby od 1.7.2006 do 30.6.2007. Vzhľadom na príjmy, ktoré žalobca dosiahol za rok
2006 vzniklo žalobcovi povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie aj od 1.7.2008
do 30.6.2009.

5. Tvrdenie žalobcu o tom, že si nebol vedomý toho, že licencia na výkon samostatnej zdravotníckej
praxe je oprávnením zakladajúcim status SZČO, je podľa žalovaného stotožnením sa s jeho právnym
názorom, pričom žalobca nepredložil žiadne relevantné dôkazy preukazujúce, že došlo k naplneniu
podmienok zániku povinného sociálneho poistenia dňom 31.5.2007. Nakoľko neexistovalo právoplatné
rozhodnutie vo veci zániku poistenia žalobcu, zo strany pobočky Sociálnej poisťovne nemohla byť
nariadená obnova konania, pričom skutočnosti rozhodujúce pre vznik a zánik sociálneho poistenia boli
zistené z údajov poskytnutých Slovenskou lekárskou komorou dňa 10.2.2015, ktoré po úprave boli
následne dňa 7.4.2016 importované do informačného systému poisťovne a po dodatočnom doložení
licencie žalobcu použité pri rozhodnutí.

6. Súd prejednal vec za účasti oboch účastníkov konania, ktorí zotrvali na argumentácii uvádzanej v ich
písomných podaniach, oboznámil sa s obsahom spisového materiálu, vrátane administratívneho spisu
žalovaného správneho orgánu, a dospel k záveru o dôvodnosti žaloby.

7. Žalobca v konaní uvádzal, že zrušením povolenia na prevádzkovanie ambulancie prejavil vôľu
nebyť samostatne zárobkovo činnou osobou a má za to, že samotná licencia L1A ho k takejto činnosti
neoprávňuje. Podľa jeho vedomosti ide o problém týkajúci sa väčšieho počtu lekárov a súdy vo viacerých
obdobných konaniach rozhodli v prospech žalobcov, ako napríklad v konaní Krajského súdu v Prešove
č.k. 2Sa/4/2017 a Krajského súdu v Trenčíne č.k. 18Sa/1/2017.

8. Žalovaný v konaní uvádzal, že žalobcom uvedené rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne sa týka
zániku poistenia k 31.12.2014, kedy zákonné podmienky pre posudzovanie SZČO boli iné ako v dobe
rozhodujúcej pre konanie v predmetnej veci. Má za to, že licencia L1A zakladá status samostatne
zárobkovo činnej osoby, pričom na túto skutočnosť a s ňou súvisiace povinnosti boli lekári upozorňovaní
aj na stránkach Slovenskej lekárskej komory.

9. Súd preskúmaval zákonnosť rozhodnutia zo dňa 17.10.2016, ktorým žalovaný zamietol odvolanie
žalobcu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Trnava zo dňa 13.4.2006 určujúce, že
žalobcovi povinné nemocenské a dôchodkové poistenie nezaniklo dňa 31.5.2007, ale zaniklo 30.6.2009,
na základe zistenia, že hoci povolenie vydané žalobcovi na poskytovanie zdravotnej starostlivosti bolo
rozhodnutím Trnavského samosprávneho kraja ku dňu 31.5.2007 zrušené, tento naďalej mal postavenie
samostatne zárobkovo činnej osoby, nakoľko bol držiteľom licencie na výkon samostatnej zdravotníckej
praxe č. L1A/TT/0141/05.

10. Skutkové okolnosti prípadu týkajúce sa najmä vydania povolenia na poskytovanie zdravotnej
starostlivosti v neštátnom zdravotníckom zariadení a jeho zrušenia, licencie žalobcu na výkon
samostatnej zdravotníckej praxe (L1A) a podanie odhlášky z poistenia ku dňu 31.5.2007 neboli v konaní
medzi účastníkmi spornými. Sporné zostalo právne posúdenie otázky, či žalobca zrušením rozhodnutia
o povolení prevádzkovať zdravotnícke zariadenie dňom 31.5.2007 stratil postavenie samostatne
zárobkovo činnej osoby, alebo či mu toto postavenie zostalo zachované ako držiteľovi licencie L1A na
výkon samostatnej zdravotníckej praxe.

11. V zmysle § 22 ods. 2 a § 23 ods. 2 SSP (zák. č. 162/2015 Z.z.), pri preskúmavaní napadnutého
rozhodnutia posudzoval súd žalobu fyzickej osoby majúcej charakter žaloby v sociálnych veciach
neformálne a aj nad rámec žalobných dôvodov.

12. Hoci na konanie a rozhodovanie žalovaného sa podľa § 172 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z.
o sociálnom poistení nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní - zákon č. 71/1967 Zb.
(Správny poriadok), platia preň ústavné princípy a všeobecné zásady vzťahujúce sa na konanie orgánov
verejnej správy v zmysle Rezolúcie (77) 31 Výboru ministrov RE, vrátane práva na prerokovanie veci
v prítomnosti účastníka ako základného práva vyplývajúceho z článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej
republiky nie len pre konania súdne (Nález Ústavného súdu SR sp. zn. I.ÚS 83/93), práva na dostatočné,
zrozumiteľné a logické odôvodnenie rozhodnutia, ako aj princípu predvídateľnosti rozhodnutia.

13. Z obsahu spisového materiálu je zrejmé, že v danom prípade ústavné právo na prerokovanie
veci v prítomnosti účastníka bolo postupom správnych orgánov vo veci porušené, ako to vyplýva
už zo skutočnosti, že začatie konania nebolo žalobcovi pobočkou Sociálnej poisťovne oznámené a
nebolo mu tak umožnené k podkladom rozhodnutia sa vyjadriť napriek tomu, že podľa označenia
aplikovaného ustanovenia § 178 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. by malo ísť o sporný
prípad. Súčasne, vzhľadom na časový odstup medzi skutočnosťami, z ktorých žalovaný a prvostupňový
správny orgán vychádzali, a vydaním prvostupňového rozhodnutia (takmer 9 rokov!) ide o rozhodnutie
bez pochybností nepredvídateľné, naviac, z hľadiska zrozumiteľného vysvetlenia dôvodu vydania
rozhodnutia, ozrejmenia úvah správneho orgánu pri hodnotení dôkazov a aplikácii právnych predpisov
trpiace obsahovými nedostatkami a nezodpovedajúce požiadavkám ustanovenia § 209 ods. 4 zákona
o sociálnom poistení - odôvodnenie rozhodnutia obsahuje citáciu ustanovení § 5 a § 21 ods. 1 a
ods. 4 zákona (bez jeho identifikácie), údaje o príjme žalobcu za rok 2008, konštatovanie povolenia
č. TA/2005/1676 a jeho zrušenia ku dňu 31.5.2007, podania odhlášky z poistenia a existencie licencie
L1A/TT/0141/05, z čoho správny orgán bez ďalšieho vysvetlenia vyvodzoval, že žalobca má postavenie
samostatne zárobkovo činnej osoby a že mu povinné poistenie nezaniklo 31.5.2007 ale 30.6.2009.

14. Rozhodnutie žalovaného ako odvolacieho orgánu obsahuje širšie skutkové a právne zdôvodnenie,
vzhľadom na nemožnosť účastníka oboznámiť sa s podkladmi rozhodnutia a obsahové nedostatky
prvostupňového rozhodnutia obmedzujúce argumentačné možnosti odvolateľa je však aj jeho
rozhodnutie potrebné považovať za arbitrárne. Pritom argumentácia žalovaného právny názorom
Najvyššieho súdu SR vysloveným v rozhodnutí sp. zn. 7Sžso/20/2010, v súvislosti so spôsobom začatia
konania, je nedôvodnou už vzhľadom na skutočnosť, že uvádzané rozhodnutie Najvyššieho súdu bolo
vydané v skutkovo a právne rozdielnej veci, v ktorej podklady rozhodnutia správneho orgánu pochádzali
od samotného účastníka správneho konania.

15. Konštatovanie žalovaného v odôvodnení rozhodnutia, že napadnuté (prvostupňové) rozhodnutie
spĺňa všetky zákonné náležitosti uvedené v § 209 ods. 2 a 4 zákona o sociálnom poistení, t.j. má
zrozumiteľný a jednoznačný výrok, odôvodnenie aj poučenie a sú v ňom uvedené skutočnosti, z
ktorých prvostupňový orgán vychádzal a právne predpisy, na základe ktorých rozhodol, je formálnym,
nemajúcim oporu v skutočnom obsahu odôvodnenia rozhodnutia pobočky Trnava zo dňa 13.4.2016,
nezohľadňujúcim požiadavku zákona na ozrejmenie úvah pri hodnotení dôkazov a použití právnych
predpisov, t.j. zrozumiteľné vysvetlenie aj súvislostí medzi citovanými predpismi a jednotlivými údajmi a
skutočnosťami uvedenými v odôvodnení rozhodnutia.

16. Čo sa týka právneho posúdenia veci, súdu je nielen z vyjadrení a podaní účastníkov v tomto
konaní známe, že súdna prax nie je vo vzťahu k danej problematike jednotná a ustálená, čo sa
prejavuje v rozdielnych výstupoch všeobecných súdov v obdobných súdnych sporoch, pričom doposiaľ
v tomto smere nebolo prijaté pre rozhodovanie záväzné stanovisko. Súd preto pri posudzovaní
veci zohľadňoval nielen logický význam ustanovení zákona, ale aj účel súvisiacej právnej úpravy
a samotného nemocenského a dôchodkového poistenia (primárne je ním zabezpečenie lekárskej
starostlivosti a finančné zabezpečenie občanov v nepriaznivých životných obdobiach), naplnenie ktorého
v danom prípade rozhodnutím správnych orgánov vo veci aj vzhľadom na už konštatovaný časový
odstup zjavne nebolo sledované. Aj podľa vyjadrenia žalovaného bol žalobca pre účely sociálneho
poistenia ako samostatne zárobkovo činná osoba posudzovaný na základe rozhodnutia o vydaní
povolenia na prevádzkovanie zdravotníckeho zariadenia č. TA/2005/1676 zo dňa 6.6.2005, ktoré bez
pochybností je oprávnením na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle § 5 písm. c)
zákona o sociálnom poistení. Logickým potom je záver, že zánikom tohto povolenia dňom 31.5.2007 na
základe rozhodnutia Trnavského samosprávneho kraja č. TA/2007/2213 zo dňa 24.4.2007 boli naplnené
podmienky aj pre zánik povinného poistenia podľa § 21 ods. 4 písm. b) zákona o sociálnom poistení,
podľa ktorého povinné nemocenské a dôchodkové poistenie zaniká vždy samostatne zárobkovo činnej
osobe uvedenej v § 5 písm. b) a c) dňom zániku týchto oprávnení. Nie je súčasne dôvodná právna
konštrukcia, podľa ktorej okamihom zániku tohto povinného poistenia „nastúpil“ iný dôvod povinného
poistenia spočívajúci v skutočnosti, že žalobca v tom čase bol držiteľom licencie L1A na výkon
samostatnej zdravotníckej praxe, napriek tomu, že na jej základe žiadnu činnosť nevykonával a nemal
z nej žiadne príjmy (podľa tvrdenia žalobcu, ktoré nebolo rozporované).

17. Licencia L1A je podľa § 3 ods. 4 zákona č. 578/2004 Z.z. dokladom, na základe ktorého je
možný výkon zdravotníckeho povolania jednou z jeho foriem, ktorý (výkon zdravotníckeho povolania)

nie je dôvodné stotožňovať s vykonávaním činnosti podľa osobitného predpisu v zmysle § 5 písm.
c) zákona o sociálnom poistení. Samotná licencia pre výkon samostatnej zdravotníckej praxe jej
držiteľom nepostačuje, ako to podľa názoru súdu vyplýva už z definície obsiahnutej v ust. § 10 ods.
1 a 2 zák. č. 578/2004 Z.z., podľa ktorej samostatná zdravotnícka prax je poskytovanie zdravotnej
starostlivosti v zdravotníckom zariadení, ktoré prevádzkuje iný poskytovateľ - t.j. osoba poskytujúca
zdravotnú starostlivosť na základe povolenia, alebo na inom mieste ako v zdravotnom zariadení.
Týmito okolnosťami sa však žalovaný podľa obsahu rozhodnutia nezaoberal, rovnako ako skutočnosťou,
že podľa dokladu v administratívnom spise (bez označenia jeho názvu) žalobca bol ako odvádzateľ
poistného vedený ako samostatne zárobkovo činná osoba v období od 14.11.1994 do 31.5.2007, a od
1.6.2007 je vedená ako odvádzateľ poistného spoločnosť DRID, s. r. o.

18. Z vyššie uvádzaných dôvodov súd v tomto konaní preskúmavané rozhodnutie žalovaného zrušil
podľa § 191 ods. 1 písm. d) ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a podľa písm. g) tohto
zákonného ustanovenia z dôvodu porušenia ustanovení o konaní pred orgánom verenej správy, ktoré
mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia, a vec mu vrátil na ďalšie konanie v
naznačenom smere.

19. Právo na plnú náhradu trov konania priznal súd v konaní úspešnému žalobcovi podľa § 167 ods. 1
SSP, s tým, že o výške trov bude v zmysle § 175 ods. 2 rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v
Trnave, a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia; údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené; opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva
(ďalej len "sťažnostné body"); návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho
zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa; ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d);
je žalovaným Centrum právnej pomoci.

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná 9. 2. 2023. Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.