Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 16. júl 2013

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 14Cb/21/2006

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6706200022
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudmila Ostrolucká

ECLI: ECLI:SK:OSZV:2013:6706200022.24

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci

žalobcu ZAKLAD PRODUKCYJNO HANDLOWO USLOGOWY OGRODNIK ZBIGNIEW i LESZEK
SKRZYPCZYK, verejná spoločnosť, NIP: 574 00 12 221, sídlo Popów 62, 42-110 Popów, obec Popów,
mesto Dębie, okres KlobuckI, vojvodstvo Sliezské, Poľská republika, zastúpeného JUDr. Igor Gažík,
advokát, Advokátska kancelária sídlo Bojnická cesta 7, 971 01 Prievidza, Slovenská republika, proti
žalovanému IS import - export, spol. s r.o., IČO: 36035505, sídlo Lieskovská cesta 468, 960 01
Zvolen, Slovenská republika, zastúpenému JUDr. Ľubica Blažejová, advokátka, Advokátska kancelária
sídlo Krivánska 4, 974 11 Banská Bystrica, Slovenská republika, o zaplatenie 120.031,90 PLN s

príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 82.757,21 PLN s úrokom z omeškania vo výške
12,5 % ročne zo sumy 945,15 PLN od 18. 01. 2002 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 12,5
% ročne zo sumy 22.616,- PLN od 23. 03. 2002 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 12 %
ročne zo sumy 32.634,- PLN od 14. 04. 2002 do 17. 08. 2002 a zo sumy 8.883,41 PLN od 18. 08. 2002
do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 12 % ročne zo sumy 21.388,80 PLN od 26. 06. 2002
do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 12 % ročne zo sumy 10.539,45 PLN od 16. 07. 2002

do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 12 % ročne zo sumy 18.384,40 PLN od 10. 08. 2002 do
zaplatenia, a to všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V zvyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.

O trovách konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca sa žalobou zo dňa 30. 12. 2005, ktorú podal telefaxom na súde dňa 30. 12. 2005, a ktorú
doplnil predložením jej originálu zo dňa 30. 12. 2005, ktorý bol doručený súdu dňa 02. 01. 2006 domáhal

voči žalovanému zaplatenia 120.031,90 PLN spolu so zákonnými úrokmi z omeškania a náhrady
trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že na základe zmlúv o dodávke tovarov dodával pre žalovaného
obchodný tovar od novembra 2001 do júna 2002. Dlh žalovaného vznikol v období od januára 2002.
Na základe vzájomných obchodných vzťahov neuhradil žalovaný faktúry, ktoré mali byť zaplatené na
základe dodávok tovaru žalovanému. Na základe tohto rozdiel medzi plneniami, ktoré boli dohodnuté a
ktoré boli zaplatené dlh žalovaného predstavuje čiastku 120.031,90 PLN.

Žalobca ďalším podaním zo dňa 14. 06. 2006, ktoré bolo doručené súdu dňa 19. 06. 2006 túto žalobu
doplnil tak, že sa voči žalovanému domáhal zaplatenia 120.031,90 PLN spolu s 12,5 % úrokmi z
omeškania ročne zo sumy 945,25 PLN od 18. 01. 2002 až do zaplatenia, zo sumy 22.616,- PLN od 23.
03.2002aždozaplatenia,zosumy13.524,-PLNod16.03.2002aždozaplatenia,spolus12%úrokmizomeškaniaročnezosumy32.634,-PLNod14.04.2002aždozaplatenia,zosumy21.388,80PLNod26.
06. 2002 až do zaplatenia, zo sumy 10.539,45 PLN od 16. 07. 2002 až do zaplatenia, zo sumy 18.384,40
PLN od 10. 08. 2002 až do zaplatenia a náhrady trov konania. Ďalej doplnil, že na základe zmlúv o

dodávketovarovdodávalžalovanémuobchodnýtovar,keďnazákladevzájomnýchobchodnýchvzťahov
neuhradil mu žalovaný faktúry, ktoré mali byť zaplatené na základe dodávok tovaru žalovanému. Pre
sprehľadnenie obchodného styku uviedol celkový stav pohľadávok a záväzkov medzi ním a žalovaným:
1. číslo faktúry 1EX/2001, dátum vystavenia 08. 11. 2001 na sumu 26.784,00 PLN, dátum splatnosti 60
dní, 2. číslo faktúry 2EX/2001, dátum vystavenia 14. 11. 2001 na sumu 28.476,00 PLN, dátum splatnosti

60 dní, 3. číslo faktúry 3EX/2001, dátum vystavenia 18. 12. 2001 na sumu 23.680,00 PLN, dátum
splatnosti 17. 01. 2002, 4. číslo faktúry 1EX/2002, dátum vystavenia 22. 01. 2002 na sumu 32.616,- PLN,
dátum splatnosti 60 dní, 5. číslo faktúry 2EX/2002, dátum vystavenia 12. 02. 2002 na sumu 32.634,00
PLN, dátum splatnosti 13. 04. 2002, 6. číslo faktúry 6EX/2002, dátum vystavenia 26. 04. 2002 na sumu
21.388,80 PLN, dátum splatnosti 25. 06. 2002, 7. číslo faktúry 7EX/2002, dátum vystavenia 16. 05. 2002
na sumu 19.901,20 PLN, dátum splatnosti 15. 07. 2002 a 8. číslo faktúry 9EX/2002, dátum vystavenia

10. 06. 2002 na sumu 18.384,40 PLN, dátum splatnosti 09. 08. 2002. Dňa 14. 03. 2002 vykonal úhradu
za tovar žalovanému v sume 5.125,00 USD (prepočítané kurzom 4,203 na 21.540,38 PLN) a dňa 15. 03.
2002 úhradu - predplatné na fazuľu v sume 8.951,00 USD (prepočítané kurzom 4,1599 na 37.235,26
PLN). Žalovaný mu vystavil faktúry: 1. číslo faktúry Z1 za plechovky 73/110, dátum vystavenia 14. 02.
2002 na sumu 16.706,25 PLN, dátum splatnosti 16. 03. 2002, 2. číslo faktúry Z2 za fazuľu červenú,

dátum vystavenia 08. 03. 2002 na sumu 5.125,00 USD, dátum splatnosti 08. 03. 2002 a 3. číslo faktúry
Z3 za fazuľu červenú, dátum vystavenia 19. 07. 2002 na sumu 5.699,96 USD, dátum splatnosti 18. 08.
2002. Žalovaný dňa 16. 01. 2002 na faktúru č. 1EX/2001 vykonal úhradu v sume 20.000,- PLN, dňa
21. 02. 2002 úhradu na faktúru 2EX/2001 v sume 28.476,- PLN, dňa 03. 06. 2002 úhradu na faktúru
1EX/2002 a faktúru 3EX/2001 v sume 12.812,60 PLN a dňa 30. 10. 2002 úhradu na faktúru č. 7EX/2002

v sume 9.361,75 PLN. Žalovaný nenamietal faktúry, na svoju obranu uvádzal, že uznáva časť dlhu,
že časť dlhu má byť vraj pokrytá reklamovaním vadného tovaru, reklamácia však podľa neho nebola
vykonaná. Žalovaný na výzvu nevedel predložiť žiaden doklad, že tovar reklamoval. Jeho vyjadrenia v
tomto smere boli chaotické. Vyzval ho na vyjasnenie rozporov, prestal však s ním komunikovať. Preto
podal voči nemu žalobu na súd.

O žalobe žalobcu rozhodol súd platobným rozkazom č.k. 14Cb 21/06-60 zo dňa 08. 07. 2006, ktorým
žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel. Proti platobnému rozkazu č.k. 14Cb 21/06-60 zo dňa 08. 07.
2006 podal včas odpor s odôvodnením vo veci samej žalovaný.

Žalovaný v odpore zo dňa 02. 08. 2006, ktorý bol doručený súdu dňa 08. 08. 2006 uviedol, že skutkový
stav popísaný v žalobe je bez právneho základu, čo vyplýva zo žaloby, ktorá podľa svojho obsahu je
žalobou skúšobnou s cieľom nezmeškať prípadnú premlčaciu lehotu. Žalobca od prvého kontaktu s ním
nevedel identifikovať konkrétny dlh a snažil sa u neho zistiť, či mu niečo dlhuje alebo nie. Snažil sa
dôkazné bremeno preniesť na neho, čomu plne korešponduje obsah jeho žaloby a korešpondencie,

ktorá predchádzala podaniu žaloby. Nakoľko nevedel preukázať existenciu dlhu, ani čoho sa domáha,
nemal o čom s ním rokovať. V odpore namietal nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu, ďalej namietal,
že petit platobného rozkazu je nad rámec žaloby, ďalej namietal, že obsah žaloby nekorešponduje jej
petitu, žaloba je podľa neho zmätočná, lebo je neurčitá, nezrozumiteľná a nejasná, predložené dôkazy
nezodpovedajú obsahu žaloby, ďalej namietal vecnú príslušnosť slovenského súdu a vzniesol námietku

premlčania. Poukázal na to, že žalobca žalobu podáva opakovane, lebo po prvýkrát ju podal na súde
v Poľskej republike dňa 13. 04. 2004, keď táto žaloba mu bola zamietnutá. V konaní pred Poľským
súdom žalobcom uvedený právny základ poľskej žaloby sa nezhoduje s právnym základom slovenskej
žaloby, aj keď žalobca si svoje nároky uplatnil žalobou z toho istého obchodného záväzkového vzťahu.
Žalobca v danom záväzkovom vzťahu pozostávajúcom z viacerých dodávok v tejto obchodnej veci

vykonal tiež postúpenie celej ním žalovanej pohľadávky, ktorú v čase postúpenia na spoločnosť „BMC
Kamyk“evidovalvsumecelkom78.262,41PLNspríslušenstvom,následnenaspoločnosť„CBSAPLUS
s.c. Z.Dubiel“ v roku 2003, ktorá vstúpila do tohto záväzkového vzťahu s ním, zúčastnila sa osobného
rokovania s ním, vykonala zápočet pohľadávok, avšak následne pre zmätočnosť a absenciu dokladov
na strane postupcu spočívajúcu v nesprávnosti vykonaného zúčtovania, reklamácie, existencie dlhu

voči nemu a množstva ďalších vád, keď ako právny nástupca mu uviedla, že zistila na svojej strane
neexistenciu postúpených pohľadávok, čo je aj skutočná pravda, a preto vrátila prevzaté pohľadávky
späť žalobcovi, čo jemu oznámila písomne, evidovala dlh v celkovej sume „96.3869,07“ PLN (poznámka
súdu: správne 96.386,07 PLN), čo uviedla v písomnej výzve zo dňa 30. 06. 2003. Následne po osobnomrokovaní dňa 16. 06. 2003 s touto spoločnosťou, obdržal od tejto spoločnosti písomnosť na fakturačný
záväzkový rozdiel v sume 17.106,66 PLN. Spoločnosť „BMC Business Marketing Corporation, Lobodno,
Kamyk“ na základe oznámenia, ktoré mu zaslala v apríli 2003 a jej ďalšej korešpondencie mu oznámila,

že je postupníkom postupcu „ZPHU OGRODNIK SPÓLKA JAWNA z siedziba Debie 62, Popów, NIP
5740012221“ všetkých záväzkov s ním a požaduje zaplatenie záväzku (dlhu) v sume, ktorá absolútne
nezodpovedá sume uvedenej v podanej žalobe. Jednostranný zápočet z titulu splatných vzájomných
pohľadávok on vykonal dňa 10. 10. 2002. Žalobcom uvádzaný dlh teda neexistuje. Predmet žaloby tvoria
záväzky z faktúr, ktoré neeviduje a nikdy mu neboli doručené, napríklad žalobným petitom určená suma

13.524,- PLN. Žalobcovi nedlhuje žiadnu sumu z ich bývalého obchodného vzťahu. V ohraničenom
obchodnom vzťahu boli vykonané reklamácie a vzájomné započítania záväzkov, čo žalobca v žalobe
zamlčal, alebo tieto neoznačil preto, že naozaj tak, ako to uviedol bývalý postupník v tejto veci, žalobca
má neporiadok v obchodnej a účtovnej agende a preto nepozná pravý stav veci a nevie ho bez
pomoci neho dokázať. Pre pasivitu žalobcu musel byť reklamovaný potravinový tovar z dôvodu jeho
bombážnosti zlikvidovaný ním samím a to aj napriek tomu, že zo zmluvného vzťahu táto povinnosť

vyplývala žalobcovi. Ako sám žalobca v žalobe uvádza, medzi nimi trval obchodný vzťah do júna 2002,
pričom ku dňu žaloby eviduje žalobca voči nemu dlh v sume 120.031,90 PLN a to aj napriek tomu, že
podľa jeho účtovnej evidencie ku dňu 09. 04. 2004 žaluje dlh v sume 14.465,09 PLN, tak ako ho od neho
vymáha jeho právna zástupkyňa v Poľskej republike.

Z týchto dôvodov žiadal žalobu zamietnuť a zaviazať žalobcu na náhradu trov konania.

Nakoľko proti platobnému rozkazu č.k. 14Cb 21/06-60 zo dňa 08. 07. 2006 podal včas odpor žalovaný,
ktorý odôvodnil vo veci samej, zrušil sa tým zo zákona tento platobný rozkaz v plnom rozsahu a súd
nariadil vo veci pojednávanie podľa § 174 ods. 2 prvá veta O.s.p., podľa ktorého, ak čo len jeden zo

žalovaných podá včas odpor s odôvodnením vo veci samej, zrušuje sa tým platobný rozkaz v plnom
rozsahu a súd nariadi pojednávanie.

Žalovanýeštevpodanízodňa28.11.2006,ktorébolodoručenésúdudňa29.11.2006doplnil,žepoľský
súd zamietol žalobu žalobcu z dôvodu jeho nepríslušnosti s odvolaním sa na medzinárodnú zmluvu pri

použití článku 37 ods. 1, ods. 2 Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Poľskou
ľudovou republikou o právnej pomoci a úprave právnych vzťahov v občianskych, rodinných, pracovných
a trestných veciach v spojení s Protokolom zo dňa 08. 07. 1993. Tento ale opomenul postup daný mu
článkom 37 ods. 3 citovanej medzinárodnej zmluvy zakladajúcej právomoci súdu, keďže nezisťoval u
účastníkov zmluvného vzťahu existenciu dohody. Žalovaný v tomto podaní ďalej tvrdil, že medzi ním

a žalobcom bola uzatvorená dohoda, na základe ktorej sa dohodli, že ich zmluvné záväzkové vzťahy
sa spravujú „právnym poriadkom dodávateľa“, t.j. právnym poriadkom Poľskej republiky. Svedčí o tom
i podanie žaloby žalobcom na poľskom súde, a svedčia o tom i výzvy na plnenie vyhotovené poľskými
právnymi kanceláriami a inými právnickými osobami s predmetom činnosti vymáhania pohľadávok, s
ktorými si žalobca založil mandátne vzťahy, ktoré následne vo svojich výzvach adresovaných jemu

uviedli, že nároky budú voči nemu uplatňovať žalobou na poľskom súde v Legnicy. Žalobca tiež súdu
zamlčal dohodu príslušnosti jurisprudencie Poľskej republiky aj napriek tomu, že si tejto dohody bol
vedomí, keďže podal žalobu už dňa 13. 04. 2004 proti nemu na príslušný dohodnutý súd. Daný stav
existencie súdneho rozhodnutia súdom Poľskej republiky vytvára prekážku litispendencie v časti žaloby,
ktorá ku dnešnému dňu trvá, lebo nie je známe, či toto súdne konanie podľa dohody ešte prebieha, ale

zrejme áno a to z dôvodu podania opravných prostriedkov najmä na strane žalobcu, ktorý podal žalobu
na súd príslušný podľa dohody o tejto príslušnosti. Existencia vedenia sporu medzi súdmi v Poľskej
republike môže existovať aj v ďalších konaniach z ich zmluvných záväzkových vzťahov, ktoré žalobca
podal jednotlivo, a preto žiadal, aby súd toto podozrenie odstránil overovaním stavu podaných žalôb
na súdoch v Poľskej republike, pretože tak, ako v tomto konkrétnom označenom prípade, ktorý žalobca

zamlčal, on predpokladá, že zamlčal aj ďalšie spory. Ďalej poukázal na to, že súd Poľskej republiky
nevykonal zisťovanie o založení právomoci súdov podľa dohody zmluvných strán tak, ako to vyžaduje
článok 37 ods. 2 citovanej medzinárodnej zmluvy, nerešpektoval túto zmluvu, hoci je Poľská republika
ňou viazaná a má prednosť pred vnútroštátnym právom.

O žalobe žalobcu ďalej rozhodol súd rozsudkom č.k. 14Cb/21/2006-790 zo dňa 10. 05. 2010, ktorým
uložil povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi 105.562,65 PLN s úrokom z omeškania vo výške 12,5
% ročne zo sumy 22.616,- PLN od 23. 03. 2002 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 12 %
ročne zo sumy 32.634,- PLN od 14. 04. 2002 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 12 % ročnezo sumy 21.388,80 PLN od 26. 06. 2002 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 12 % ročne
zo sumy 10.539,45 PLN od 16. 07. 2002 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 12 % ročne
zo sumy 18.384,40 PLN od 10. 08. 2002 do zaplatenia, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, v

prevyšujúcej časti súd žalobu zamietol, o trovách konania rozhodol tak, že bude o nich rozhodnuté až
po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

Proti rozsudku č.k. 14Cb/21/2006-790 zo dňa 10. 05. 2010 obidvaja účastníci konania podali odvolanie.
Žalovaný v odvolaní uviedol, že sa nestotožňuje s názorom prvostupňového súdu, ktorý vo veci nekonal

sohľadomnavzájomnúdohoduúčastníkovkonaniaoprávomocipoľskýchsúdov,rovnakosanestotožnil
s tým, že súd prvého stupňa neprihliadol na dôkazy svedčiace o uzavretí takejto dohody. On mal
za to, že k uzavretiu dohody o právomoci poľských súdov medzi účastníkmi konania došlo. Tiež sa
nestotožnil s názorom súdu prvého stupňa, že jednostranný zápočet pohľadávok zo dňa 10. 10. 2002
je nezrozumiteľný, podľa neho zo zápočtu je jednoznačne možné dôvodiť, ktoré faktúry žalobcu boli
započítané s jeho faktúrami, záväzky a pohľadávky sa vzájomne prekryli na základe tohto zápočtu ako

vyšpecifikovaný celok. Ďalej namietal, že prvostupňový súd nezapočítal jeho pohľadávku voči žalobcovi
na jeho faktúru č. 3EX/2001 a to napriek skutočnosti, že žalobca uznal tovarovú faktúru, rovnako tak
uznal tovarovú faktúru uvedenú v zápočte, rovnako uznal záväzok z tovarovej faktúry č. Z3, splatnej dňa
18.08.2002nasumu5.699,96USD.Žalobcanezrozumiteľnosťanejednoznačnosťzápočtupohľadávok
nikdy, a to ani počas konania nenamietal. Súd prvého stupňa sa nevysporiadal ani so skutočnosťou, že

spoločnosťou CBSA PLUS, S.c.Z. ako postupca, t.j. právny nástupca žalobcu uznal listom zo dňa 30. 06.
2003faktúruč.Z5vyplývajúcuzozmluvyoanalýzetrhu,t.j.jehonárokvočižalobcovivovýške40.784,91
PLN. Spoločnosť CBSA PLUS S.c.Z. pred spätným postúpením pohľadávky žalobcovi vyhotovila v
októbri 2002 zoznam pohľadávok voči nemu a v tomto prehľade je obsiahnutá aj faktúra č. Z5. Poukázal
na skutočnosť, že spoločnosť CBSA PLUS S.c.Z. spätne postúpila pohľadávky žalobcovi a to z dôvodu

absencie dokladov zo strany žalobcu ako postupcu, tiež nesprávnosti vykazovania pohľadávok a vo
výzve zo dňa 30. 06. 2003 žalobcovi uviedla, že zistila neexistenciu postúpených pohľadávok.

Žalobca v odvolaní nesúhlasil s tým, že nárok z fakturovanej sumy 3EX/2001 zanikol premlčaním
vo výške 945,15 PLN, nakoľko účastníci konania si dohodli splatnosť jednotlivých faktúr 30 dní od

dátumu vystavenia a takto to bolo aj na jednotlivých faktúrach uvedené. Osobitne na faktúre 3EX/2001
bola uvedená splatnosť 17. 01. 2002, z tohto dôvodu nemohlo dôjsť k premlčaniu nároku. Čo sa týka
nepriznaniasumy13.673,14PLNnamietalnedostatokodôvodneniarozsudku.Podľanehoprvostupňový
súd neuviedol z akého dôvodu uplatnený nárok vyplývajúci z vysporiadania účastníkov konania mu
nepriznal.

Oodvolaniachúčastníkovkonaniaprotirozsudkuč.k.14Cb/21/2006-790zodňa10.05.2010rozhodoval
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací, keď tento uznesením č.k. 43Cob/358/2010 zo dňa 01.
12. 2011 rozsudok č.k. 14Cb/21/2006-790 zo dňa 10. 05. 2010 zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu,
t.j. Okresnému súdu Zvolen na ďalšie konanie. Odvolací súd v tomto uznesení dospel k záveru, že z

vykonaného dokazovania súdom prvého stupňa vyplynulo, že účastníci konania neurobili písomnú voľbu
právomocí, ani písomnú voľbu právomocí nepotvrdili. Preto vecne a miestne príslušným na konanie o
žalobe je Okresný súd Zvolen. Vytkol však prvostupňovému súdu nedostatok v odôvodnení rozsudku
č.k. 14Cb/21/2006-790 zo dňa 10. 05. 2010 v tom, že prvostupňový súd neuviedol v odôvodnení
rozsudku podľa akej právnej normy vec posúdil, teda pod hypotézu akej právnej normy subsumoval ním

zistený skutkový stav. Odvolací súd zo spisového materiálu zistil, že účastníci konania spolupracovali
v časovom období od novembra 2001 do júna 2002, pričom vzťahy medzi nimi sa riadili režimom
kúpnych zmlúv, ktoré vznikali na základe objednávok žalovaného. Čo sa týka predmetu plnenia, tovar
bol žalovanému dodaný a podľa špecifikovaných medzinárodných nákladných listov dlh žalovaného voči
žalobcovi vznikol v období od januára 2002. Na základe vzájomných obchodných vzťahov žalovaný

neuhradilžalobcovifakturovanésumyzauskutočnenédodávkytovaruvhodnote120.031,90PLN.Medzi
účastníkmi konania teda dochádzalo k uzatváraniu ústnych kúpnych zmlúv, ktoré sa riadia režimom
kúpnej zmluvy podľa Dohovoru OSN, keď aj v zmysle článku 11 tohto Dohovoru, zmluva nemusí byť
uzavretá v písomnej forme a prevzatie tovaru je potvrdené jednotlivými nákladnými listami. Vzhľadom na
to, že účastníkom konania na strane žalobcu je zahraničná osoba, ide o obchodno-záväzkový vzťah s

medzinárodným prvkom a keďže predmetom sporu sú kúpne zmluvy a účastníci konania sú príslušníkmi
štátov, ktoré sú viazané Viedenským dohovorom OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru, ktorá
zmluva bola uverejnená v Zbierke zákonov pod č. 160/1991 Zb., je potrebné pri kúpnych zmluvách
v medzinárodnom obchodnom styku použiť Dohovor OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru,ktorého ustanovenia majú prednosť pred úpravou kúpnej zmluvy podľa vnútroštátnych noriem. Účastníci
konania sú Dohovorom OSN o medzinárodnej kúpe tovaru viazaní. Odvolací súd ďalej v uznesení
poukázal na ustanovenie § 2, § 10 ods. 2 písm. a) Zákona o medzinárodnom práve súkromnom č.

97/1963 Zb., tiež na Dohovor o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky z 19. júna 1980 (80/934/EHS),
ktorý pre Slovenskú republiku nadobudol platnosť 1. augusta 2006, podľa ktorého predmetom úpravy a
pôsobnosťou dohovoru je, že sa vzťahuje na zmluvné záväzky vo veciach s medzinárodným prvkom,
keďvoddieleII.článok3voľbarozhodnéhoprávasauvádza,žezmluvasaspravujeprávnymporiadkom,
ktorý si zvolia účastníci zmluvy. Voľba musí byť výslovná alebo musí dodatočne spoľahlivo vyplýva z

ustanovení zmluvy alebo z okolností prípadu. Účastníci zmluvy si môžu zvoliť právny poriadok, ktorým
s bude spravovať celá zmluva, alebo jej časť. Pokiaľ si účastníci rozhodné právo nezvolili, podľa článku
4 citovaného oddielu, bod 1, rozhodné právo pri absencii voľby v rozsahu, v ktorom nedošlo k voľbe
rozhodného práva pre zmluvu podľa článku 3, zmluva sa spravuje právnym poriadkom štátu, s ktorým
má najužšiu väzbu. Ak je však časť zmluvy oddeliteľná od jej zostatku a táto časť má užšiu väzbu s iným
štátom, možno ju výnimočne posudzovať podľa právneho poriadku tohto štátu. Za najužšiu väzbu podľa

citovaného článku je možné vykladať právo tej krajiny účastníka, ktorý má poskytnúť rozhodné plnenie. V
danom prípade dodávateľom výrobkov z kúpnych zmlúv bol poľský subjekt, preto rozhodným hmotným
právom je právo Poľskej republiky. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok č.k. 14Cb/21/2006-790 zo
dňa 10. 05. 2010 Okresného súdu Zvolen v celom rozsahu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie a
opätovné rozhodnutie.

Podľa § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

Po odvolacom konaní súd prvého stupňa byť viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v tejto veci,

ktorý vyslovil vo svojom uznesení sp. zn. 43Cob/358/2010 zo dňa 01. 12. 2011 právny názor, že vecne
a miestne príslušným na konanie o predmetnej žalobe je Okresný súd Zvolen sa už po odvolacom
konaní vznesenou námietkou nedostatku právomoci slovenského súdu na konanie o nároku žalobcu
uplatneného žalobou, ktorú vzniesol žalovaný nezaoberal. V tomto ohľade prvostupňový súd je viazaný
názorom odvolacieho súdu.

V predmetnej veci žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 120.031,90 PLN s
príslušenstvom z titulu kúpnej ceny za tovar. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že účastníci
konania spolupracovali medzi sebou v časovom období od novembra 2001 do júna 2002, pričom ich
vzťahy pri tejto spolupráci sa riadili režimom kúpnych zmlúv, ktoré vznikali na základe objednávok

žalovaného. Čo sa týka predmetu plnenia, predmetom plnenia bol tovar, ktorý na základe objednávok
žalovaného žalobca dodával žalovanému a to podľa medzinárodných nákladných listov. Objednávky
tovaru zo strany žalovaného pre žalobcu boli ústne, ústne bolo i prijatie týchto objednávok žalobcom,
teda medzi účastníkmi konania kúpne zmluvy boli uzatvárané ústne. Žalobca podľa týchto kúpnych
zmlúv žalovanému tovar dodával, o čom svedčia medzinárodné nákladné listy, žalovaný tento tovar

od žalobcu prevzal. Za dodávku tovaru žalobca vystavil žalovanému na kúpne ceny tovarov tovarové
faktúry č. 1EX/2001 na sumu 26.784,- PLN, č. 2EX/2001 na sumu 28.476,- PLN, č. 3EX/2001 na sumu
23.680,- PLN, č. 1EX/2002 na sumu 32.616,- PLN, č. 2EX/2002 na sumu 32.634,- PLN, č. 6EX/2002
na sumu 21.388,80 PLN, č. 7EX/2002 na sumu 19.901,20 PLN a č. 9EX/2002 na sumu 18.384,40 PLN,
ktoré boli aj zaevidované v účtovníctve žalovaného. Tieto skutočnosti medzi účastníkmi konania neboli

sporné. Žalobca v súdnom konaní tvrdil, že celkovo z tohto obchodno-záväzkového vzťahu mu žalovaný
dlhuje sumu 120.031,90 PLN z titulu nezaplatenia kúpnej ceny za dodaný tovar.

Na základe zmlúv o dodávke tovarov žalobca žalovanému dodával tovar od novembra 2001 do júna
2002 (čl. 95 - 228 spisu).

V priebehu súdneho konania, v podaní zo dňa 21. 05. 2008, teda ešte pred odvolacím konaním
žalobca upresnil, že z faktúry 1EX/2001, ktorá bola vystavená dňa 08. 11. 2001 na sumu 26.784,- PLN
neuplatňuje žiadnu čiastku na zaplatenie voči žalovanému, keď súhlasne so žalovaným potvrdil (čl. 407
spisu), že žalovaný mu z tejto faktúry nedlhuje žiadnu čiastku. Táto faktúra bola žalovaným uhradená

dňa 14. 01. 2002 v sume 20.000,- PLN a dňa 29. 05. 2005 v sume 6.784,- PLN, ďalej že z faktúry č.
2EX/2001, ktorá bola vystavená dňa 14. 11. 2001 na sumu 28.476,- PLN neuplatňuje žiadnu čiastku na
zaplatenievočižalovanému,keďsúhlasilsožalovanýmvtom,žeztejtofaktúryžalovanýnedlhuježiadnu
čiastku (čl. 407 spisu). Táto faktúra bola žalovaným uhradená dňa 19. 02. 2001 v sume 28.476,- PLN.Preto bolo dôvodné sa v konaní zaoberať či a aké sumy dlhuje žalovaný žalobcovi z titulu kúpnej ceny
tovaru z faktúr č. 3EX/2001, č. 1EX/2002, č. 2EX/2002, č. 6EX/2002, č. 7EX/2002 a č. 9EX/2002.

Žalovaný v súdnom konaní okrem iného vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu na zaplatenie
žalovanej pohľadávky. Trval na nej i po odvolacom konaní. Mal za to, že celý uplatňovaný nárok
žalobcu je premlčaný. V tejto súvislosti poukázal na článok 117 až 120 Civilného kódexu Poľskej
republiky, v zmysle ktorého platí, že majetkové práva sa nepremlčujú, po uplynutí premlčacej lehoty

ten, voči komu nárok smeruje sa môže dovolať, resp. môže namietať premlčanie a to s poukazom
na článok 109 Civilného kódexu Poľskej republiky. Je nesporné, že je jeho právom vzniesť námietku
premlčania, a len pre prípad, žeby bol ochotný plniť, môže sa zriecť tejto námietky. Článok 118 Civilného
kódexu Poľskej republiky ustanovuje 3-ročnú premlčaciu lehotu, ktorá začína plynúť dňom, kedy možno
nárok požadovať. Článok 118 Civilného kódexu Poľskej republiky je lex generalis vo vzťahu k článku
554 Civilného kódexu Poľskej republiky, ktoré je ustanovením lex specialis a upravuje nároky z titulu

uskutočneného predaja v rozsahu pôsobnosti podniku predávajúceho, v zmysle ktorého sa tieto nároky
premlčujú uplynutím dvoch rokov. Čo sa týka sporných faktúr č. 3EX/2001, č. 1EX/2002, č. 2EX/2002,
č. 6EX/2002, č. 7EX/2002 a č. 9EX/2002, keď čo sa týka splatnosti faktúr, obvyklou lehotou medzi
účastníkmi konania bola lehota splatnosti faktúr 30 dní, v niektorých prípadoch 60 dní, keď pri všetkých
týchto faktúrach treba vychádzať z dvojročnej premlčacej doby odvolaním sa na článok 554 Civilného

kódexu Poľskej republiky, keď potom nároky na zaplatenie kúpnej ceny z týchto všetkých faktúr sú
premlčané. Žaloba žalobcu bola podaná v januári 2006, teda po uplynutí tejto dvojročnej premlčacej
doby, keď faktúra č. 3EX/2001 bola splatná dňa 18. 01. 2002, č. 1EX/2002 bola splatná dňa 22. 02.
2002, č. 2EX/2002 bola splatná dňa 12. 03. 2002, č. 6EX/2002 bola splatná dňa 25. 06. 2002, č.
7EX/2002 bola splatná dňa 16. 06. 2002 a 9EX/2002 bola splatná dňa 10. 07. 2002. Pokiaľ žalobca

sa na svoju obranu odvoláva na článok 123 ods. 1 Civilného kódexu Poľskej republiky s tým, že
premlčacia doba sa prerušuje počas konania pred iným súdom, k tomuto doplnil, že žalobca dokladal do
súdneho konania len jednu žalobu podanú voči nemu dňa 14. 04. 2004 na Rejonowom súde (ekvivalent
slovenského okresného súdu) v Czestochowie VIII, obchodné oddelenie (Poľská republika) o zaplatenie
sumy 14.465,09 PLN s príslušenstvom a to z titulu neuhradenia časti faktúry č. 2EX/2002, ktorá bola

vystavenánasumu32.634,-PLN,keďmožnopripustiť,želenvtejtočastipredmetnejfaktúrymohlodôjsť
k prerušeniu premlčacej doby, pokiaľ poľský súd nerozhodol o tejto žalobe žalobcu tak, že ju odmietol
pre nedostatok právomoci svojho súdu na konanie s poukazom na článok 37 ods. 2, v spojení s článok
37 ods. 1 Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Poľskou ľudovou republikou o
právnej pomoci a úprave právnych vzťahov v občianskych, rodinných, pracovných a trestných veciach,

ktorá bola podpísaná vo Varšave dňa 21. decembra 1987.

Nakoľko žalovaný v súdnom konaní vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu, súd sa v prvom rade
zaoberal, či túto námietku žalovaný podal opodstatnene, alebo neopodstatnene.

Čo sa týka vznesenej námietky premlčania žalovaným, nakoľko ide v súdenej veci o obchodno-
záväzkový vzťah s medzinárodným prvkom, keďže na strane žalobcu je účastníkom konania zahraničná
osoba a predmetom sporu sú kúpne zmluvy, pričom účastníci konania sú príslušníkmi štátov, ktoré sú
viazané Viedenským dohovorom OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru, ktorá bola uverejnená
v Zbierke zákonov pod č. 160/1991 Zb., pričom je potrebné pri kúpnych zmluvách v medzinárodnom

obchodnom styku použiť Dohovor OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru, ktorého ustanovenia
majú prednosť pred úpravou kúpnej zmluvy podľa vnútroštátnych noriem, keď účastníci tohto konania
sú Dohovorom OSN o medzinárodnej kúpe tovaru viazaní, čo sa týka vznesenej námietky premlčania
žalovaným, tu bolo na mieste aplikovať Dohovor o premlčaní pri medzinárodnej kúpe tovaru zo dňa
15. 06. 1974 (uverejnený v ČR pod č. 123/1988 Zb.) v znení Dodatkového protokolu zo dňa 11. 04.

1980 (uverejnený v ČR pod č. 161/1991 Zb.), a ktorý ustanovuje premlčaciu lehotu 4 roky v článku 8
Dohovoru, ktorá začína plynúť dňom, keď právo možno uplatniť v právnom konaní; ustanovenie článkov
10, 11 a 12 tým nie je dotknuté, ako to vyplýva z článku 9 ods. 1 tohto Dohovoru. Týmto Dohovorom o
premlčaní pri medzinárodnej kúpe tovaru je viazaná tak Slovenská republika, ako i Poľská republika a
tento dohovor má tak prednosť pre zákonnou úpravou premlčania v poľskom hmotnom práve. Účastníci

konania sú viazaní i týmto Dohovorom o premlčaní pri medzinárodnej kúpe tovaru. Podľa článku 1 ods.
1. tohto Dohovoru, tento Dohovor ustanovuje, kedy sa nemôžu vykonať vzájomné práva kupujúceho
a predávajúceho, vyplývajúce zo zmluvy o medzinárodnej kúpe tovaru, z jej porušenia, ukončenia jej
platnosti alebo jej neplatnosti, vzhľadom na uplynutie doby. Táto doba sa ďalej v tomto Dohovore nazýva“premlčacia lehota“. Podľa článku 2 písm. a) tohto Dohovoru, na účely tohto Dohovoru za zmluvu o
medzinárodnej kúpe tovaru sa považuje kúpna zmluva medzi kupujúcim a predávajúcim, ktorí v čase
uzavretia zmluvy majú miesto podnikania na území rôznych štátov. Podľa článku 10 ods. 1. tohto

Dohovoru, právo, ktoré vzniklo z porušenia zmluvy, možno uplatniť v právnom konaní dňom, keď zmluva
bola porušená. V článkoch 13 až 21 tohto Dohovoru je upravené pozastavenie a predĺženie premlčacej
lehoty. Podľa článku 24 Dohovoru, na uplynutie premlčacej lehoty sa prihliada v právnom konaní, len keď
sa jej dovolá strana, ktorá sa na tomto konaní zúčastňuje. Podľa článku 28 Dohovoru ods. 1., premlčacia
lehota sa počíta tak, že uplynutie koncom dňa, ktorý označením zodpovedá dňu, keď začala premlčacia

lehota plynúť. Ak niet takéhoto dňa, končí sa premlčacia lehota koncom posledného dňa posledného
mesiaca premlčacej lehoty.

Na základe vyššie uvedeného potom nebolo dôvodné aplikovať na vznesenú námietku premlčania
žalovaným vnútroštátne právo Poľskej republiky, ale predmetný Dohovor o premlčaní pri medzinárodnej
kúpe tovaru.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že splatnosť kúpnej ceny tovaru vyplýva z tovarových faktúr, keď
pri niektorých si účastníci dohodli obvyklú splatnosť 30 dní, pri niektorých si dohodli účastníci obvyklú
splatnosť 60 dní. Faktúra č. 3EX/2001 sa stala splatnou dňa 17. 01. 2002, faktúra č. 1EX/2002 sa
splatnou dňa 22. 01. 2002, faktúra č. 2EX/2002 sa stala splatnou dňa 13. 04. 2002, faktúra č. 6EX/2002

sa stala splatnou dňa 25. 06. 2002, faktúra č. 7EX/2002 sa stala splatnou dňa 15. 07. 2002 a faktúra č.
9EX/2202sastalasplatnoudňa09.08.2002,takakotovyplývaztýchtofaktúr,žalobcavsúdnomkonaní
vychádzal z tejto splatnosti faktúr, a napokon i žalovaný, čo vyplýva z jeho účtovných dokladov, keď i
vo svojom účtovníctve žalovaný predmetné faktúry eviduje a s týmto dňom splatnosti, o čom žalovaný
dokladal sám tieto dôkazy (čl. 888 - 941 spisu). Sám žalovaný v účtovníctve eviduje tieto faktúry s takou

splatnosťou,akojeuvedenávtýchtofaktúrach.Nazákladeuvedenéhosúdmápotomzato,žečosatýka
splatnosti kúpnej ceny tovaru, treba pri nej vychádzať z dátumov uvedených v jednotlivých faktúrach.

Žaloba žalobcu na zaplatenie bola podaná na súde faxom dňa 30. 12. 2005, doplnená bola predložením
originálu dňa 02. 01. 2006, teda v zákonnej trojdňovej lehote, tak ako to vyplýva z ustanovenia § 42 ods.

1 O.s.p., v zmysle ktorého, podanie urobené telefaxom treba doplniť najneskôr do 3 dní predložením
jeho originálu, na podania ktoré neboli v tejto lehote doplnené sa neprihliada. Žaloba tak na súde bola
podaná dňa 30. 12. 2005, teda v prípade všetkých sporných faktúr v 4-ročnej premlčacej lehote, tak
ako to vyplýva z článku 8 Dohovoru o premlčaní pri medzinárodnej kúpe tovaru v spojení s článkom 9
tohto Dohovoru a v spojení s článkom 28 tohto Dohovoru, keď premlčacia lehota v prípade faktúry č.

3EX/2001 začala plynúť dňa 18. 01. 2002 a uplynula dňa 18. 01. 2006, v prípade faktúry č. 1EX/2002
začala plynúť dňa 23. 01. 2002 a uplynula dňa 23. 01. 2006, v prípade faktúry č. 2EX/2002 začala plynúť
dňa 14. 04. 2002 a uplynula dňa 14. 04. 2006, v prípade faktúry č. 6EX/2002 začala plynúť dňa 26.
06. 2002 a uplynula dňa 26. 06. 2006, v prípade faktúry č. 7EX/2002 začala plynúť dňa 16. 07. 2002 a
uplynula dňa 16. 07. 2006 a v prípade faktúry č. 9EX/2002 začala plynúť dňa 10. 08. 2002 a uplynula

dňa 10. 08. 2006, keďže žalobca podal žalobu na súde dňa 30. 12. 2005, vo všetkých prípadoch to bolo
v premlčacej 4-ročnej lehote, ustanovenej Dohovorom o premlčaní pri medzinárodnej kúpe tovaru, keď
potom žalovaný nevzniesol námietku premlčania dôvodne.

Vzhľadom k tomu, že žalovaný nevzniesol námietku premlčania nároku žalobcu dôvodne, potom súd

posudzoval nárok žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny voči žalovanému za dodanie tovaru skutkovo a
hmotnoprávne,keďprihmotnoprávnomposúdenínárokuvychádzalpodľaprávnehonázoruodvolacieho
súdu v uznesení sp. zn. 43Cob/358/2010 zo dňa 01. 12. 2011 z Dohovoru OSN o zmluvách o
medzinárodnej kúpe tovaru (ďalej len „Dohovor OSN“), ktorým sú účastníci konania viazaní a ktorý bol
pre SR zverejnený v Zbierke zákonov pod č. 160/1991 Zb..

Podľa článku 11 Dohovoru OSN, zmluva o kúpe sa nemusí uzavrieť alebo preukazovať písomne a
nevyžadujú sa pri nej žiadne iné formálne náležitosti; možno ju preukazovať akýmikoľvek prostriedkami,
včítane svedkov.

Podľa článku 13 Dohovoru OSN, na účely tohto Dohovoru, písomná forma zahŕňa telegram a ďalekopis.Podľa článku 30 Dohovoru OSN, predávajúci je povinný dodať tovar, odovzdať akékoľvek doklady, ktoré
sa naň vzťahujú a vlastnícke právo k tovaru, ako vyžaduje zmluva a tento Dohovor za podmienok
ustanovených zmluvou a týmto Dohovorom.

Podľa článku 35 ods. 1 Dohovoru OSN, predávajúci musí dodať tovar v množstve, akosti a vyhotovení,
ktoré určuje zmluva, a musí ho zabaliť alebo opatriť tak, ako určuje zmluva.

Podľa článku 36 Dohovoru OSN, ods. 1, predávajúci zodpovedá podľa zmluvy a tohto Dohovoru za

akúkoľvek vadu, ktorú má tovar v okamihu prechodu nebezpečenstva na kupujúceho; aj keď sa vada
stane zjavnou až po tejto dobe. Podľa ods. 2 tohto istého článku, predávajúci takisto zodpovedá za
akúkoľvek vadu tovaru, ktorá vznikne po dobe uvedenej v predchádzajúcom odseku, ak je spôsobená
porušením niektorej jeho povinnosti, včítane nedodržania záruky, že po tovar po určitú dobu bude
spôsobilý pre obvyklé svoje použitie alebo pre osobitné použitie alebo že si zachová určitú akosť alebo
určité vlastnosti.

Podľa článku 38 ods. 1 Dohovoru OSN, kupujúci musí prezrieť tovar alebo zariadiť jeho prehliadku v
čase podľa okolností čo najkratšom.

Podľa článku 39 ods. 1 Dohovoru OSN, právo kupujúceho z vád tovaru zaniká, ak kupujúci neoznámi

predávajúcemu povahu týchto vád v primeranom čase po tom, čo ich zistil alebo ich mal zistiť.

Podľa článku 45 ods. 1 písm. a) Dohovoru OSN, ak nesplní predávajúci niektorý svoju povinnosť zo
zmluvy o kúpe alebo z tohto Dohovoru, môže kupujúci uplatniť práva ustanovené v článkoch 46 až 52.

Podľa článku 59 Dohovoru OSN, kupujúci je povinný zaplatiť kúpnu cenu v dobe ustanovenej zmluvou
alebo určiteľnej zmluvy podľa zmluvy a tohto Dohovoru a nie je potrebné, aby bol na to vyzvaný alebo
aby boli splnené iné formality zo strany predávajúceho.

Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, čo medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že v

časovom období od novembra 2001 do júna 2002 došlo medzi nimi k uzatváraniu ústnych kúpnych
zmlúv na základe ústnych objednávok žalovaného potvrdených ústne žalobcom. Na základe týchto
ústnych kúpnych zmlúv žalobca žalovanému dodával tovar, čo tiež nebolo medzi účastníkmi konania
sporné, keď mu dodal tovar i podľa fakturácie kúpnej ceny faktúrami č. 3EX/2002, č. 1EX/2002, č.
2EX/2002, č. 6EX/2002, č. 7EX/2002 a č. 9EX/2002, keď medzi účastníkmi konania tiež nebolo sporné,

žežalovanýtentotovarprevzal,očomnapokonsvedčiaiuvedenéfaktúryamedzinárodnénákladnélisty.
Predmetnými faktúrami žalobca fakturoval žalovanému kúpnu cenu tovar, keď kúpnu cenu tohto tovaru
žalovaný nenamietal. Predmetné faktúry žalovaný má zaevidované i vo svojom účtovníctve, čo potvrdil.
Medzi účastníkmi konania bolo sporné, akú sumu z jednotlivých faktúr žalovaný žalobcovi dlhuje. Medzi
účastníkmi konania nebola sporná jedine faktúra č. 9EX/2002, CMR-1106/2002, ref. č. 27969/0, ktorá

bola vystavená žalobcom dňa 10. 06. 2002, splatná dňa 09. 08. 2002 na sumu 18.384,40 PLN, žalobca
tvrdil, že žalovaný na predmetnú faktúru mu doposiaľ nezaplatil nič, teda žiadnu sumu, čo potvrdila i
svedkyňa Magdaléna Červinská, bytom Strážska cesta 1139/37, Zvolen, účtovníčka žalovaného, ktorá
uviedla, že i žalovaný túto faktúru vo svojom účtovníctve eviduje ako neuhradenú, preto z predmetnej
faktúryžalovanýžalobcovidoposiaľdlhujesumu18.384,40PLN,čopotvrdilvkonaníisamotnýžalovaný.

Z tejto faktúry potom žalovaný žalobcovi dlhuje sumu 18.384,40 PLN z titulu neuhradenej kúpnej ceny
za dodaný tovar.

Čo sa týka faktúry č. 3EX/2001, CMR-18.12.2001, ref. č. 26388/0, ktorá vystavená žalobcom dňa 18.
12. 2001 za dodávku tovaru na sumu 23.680,- PLN, tu žalobcu zhodne so žalovaným (čl. 407 spisu)

uviedli, že na túto faktúru žalovaný zaplatil dňa 29. 05. 2002 čiastku 6.028,60 PLN. Potom podľa žalobcu
zostala zvyšujúca čiastka z tejto faktúry vo výške 17.651,74 PLN neuhradená. Žalovaný v konaní tvrdil,
že jednostranným zápočtom zo dňa 10. 10. 2002 (čl. 341 spisu) si na zvyšujúcu časť tejto faktúry
započítal svoju pohľadávku voči žalobcovi z titulu svojej tovarovej faktúry č. Z1, splatnej dňa 16. 03.
2002, vystavenej na čiastku 16.706,25 PLN (čl. 493 spisu), a že túto čiastku v sume 16.706,25 PLN si

započítal na pohľadávku žalobcu voči nemu v zvyšujúcej časti tejto faktúry čo do sumy 16.706,25 PLN.
Žalobca v súdnom konaní popieral, žeby mu jednostranný zápočet zo dňa 10. 10. 2002 (čl. 341 spisu)
bol zo strany žalovaného doručený, ale potom, čo sa s ním oboznámil vrámci súdneho konania uznal,
že ním žalovaný dôvodne na jeho faktúru č. 3EX/2001 započítal čiastku 16.706,25 PLN z titulu tovarovejfaktúry žalovaného voči nemu č. Z1, splatnej dňa 16. 03. 2002, vystavenej na čiastku 16.706,25 PLN
(čl. 493 spisu). Zotrvával však na tom, že z tejto faktúry mu žalovaný dlhuje zvyšujúcu čiastku v sume
945,15 PLN, hoci žalovaný tvrdil, že týmto jednostranným zápočtom (čl. 341 spisu) túto čiastku 945,15

PLN započítal na zvyšujúcu časť tejto faktúry žalobcu z titulu svojej faktúry č. 20/01, splatnej dňa 31.
01. 2002 (čl. 497 spisu). Faktúrou č. 20/01, ktorá bola vystavená dňa 31. 12. 2001, splatná dňa 31. 01.
2002, žalovaný žalobcovi fakturoval „etikety a film v hodnote 945,15 PLN“, keď žalobca túto faktúru ako
započítaciu neuznal.

Žalovaný tvrdil, že touto faktúrou fakturoval etikety a film, resp. ich cenu v hodnote 945,15 PLN
žalobcovi ako náklady na doetiketovanie tovaru, čo prefakturoval žalobcovi. Žalobca podľa jeho tvrdení
nedodaltovarsosprávnymietiketami.Žalovanývsúdnomkonanívšaknepreukázalopodstatnenosťtejto
fakturácie, nepreukázal aká bola dohoda medzi ním a žalobcom o etiketách, tiež nepreukázal príčinnú
súvislosť tejto fakturácie (čl. 497 - 498 spisu) práve s tovarom, ktorý mu dodal žalobca. Z listinných
dôkazov, ktorými preukazoval žalovaný nárok na tento započítací prejav (čl. 497 - 498 spisu) nemožno

vyhodnotiť nárok žalovaného na tento započítací prejav ako za opodstatnený. Žalovaný síce dokladal
listinné dôkazy (čl. 439, 504-505 spisu) tvrdiac, že týmito uplatnil voči žalobcovi reklamáciu v súvislosti s
vadnýmoznačenímtovaru,ktorýžalobcažalovanémudodával,aleakosúdužuvádza,bolpredovšetkým
on povinný súdu preukázať, aká bola dohoda medzi ním a žalobcom o označovaní dodávaného tovaru.
Dôkazné bremeno v tomto ohľade neuniesol, preto na jeho obranu v tomto ohľade nebolo možné

prihliadnuť. Súd ešte dopĺňa, že napriek tomu, že žalovaný jednostranným zápočtom zo dňa 10. 10.
2002 (čl. 341 spisu) vykonal zápočet i z titulu tejto svojej faktúry, keďže žalobca popieral opodstatnenosť
tejto faktúry, napriek existencii tohto zápočtu, bol povinný žalovaný preukázať odôvodnenosť fakturácie
sumy 945,15 PLN faktúrou č. 20/01, čo nepreukázal.

Potom žalovaný z titulu faktúry č. 3EX/2001 dlhuje žalobcovi sumu 945,15 PLN, keď žalobca žiadal z
titulu tejto faktúry priznať túto sumu 945,15 PLN.

Čo sa týka faktúry č. 1EX/2202, CMR - 24.01.2002, rer. č. 25961/3, ktorá bola vystavená žalobcom za
tovar dodaný žalovanému dňa 22. 01. 2002 na sumu 32.616,- PLN, žalobca k tejto faktúre zhodne so

žalovaným uviedol, že táto bola zaplatená čiastočne v sume 10.000,- PLN dňa 28. 01. 2003 žalovaným.
Podľa neho zostalo z tejto faktúry neuhradený zostatok vo výške 22.616,- PLN.

Žalovaný zostatok z tejto faktúry v sume 22.616,- PLN uznal, avšak tvrdil, že tento tvorí zápočet k
reklamovanému tovaru v sume celkom 27.231,30 PLN k dodaciemu listu číslo RP 27 zo dňa 02. 09.

2002 a to podľa zápisnice z rokovania medzi ním a spoločnosťou CBSA PLUS, s.c., ul. Kwiatkowskiego
5, Legnica, Poľsko zo dňa 16. 06. 2003 (čl. 406 spisu).

Táto spoločnosť v tejto zápisnici sa k tomuto zápočtu žalovaného nevedela vyjadriť, žalobca tento
zápočet namietal. Poukazoval na to, že žalovaný si túto reklamáciu (čl. 343 spisu) u neho neuplatnil,

podľa žalovaného išlo o tovar, ktorý bol pokazený, musel byť ním zlikvidovaný, keď išlo o tovar dodaný
podľa jeho tvrdení žalobcom v celkovej hodnote 27.231,30 PLN. Bolo však povinnosťou žalovaného
súdu preukázať opodstatnenosť tejto reklamácie a vôbec jej vykonanie vo vzťahu k žalobcovi. Žalovaný
v liste zo dňa 04. 09. 2002 (čl. 342 spisu), ktorého však doručenie žalobcovi nepreukázal uvádza, že
zásoba tovaru vo výške 27.231,30 PLN predstavuje tovar nepredajný, nakoľko bol dodaný po dobe

spotreby. Nedokladoval, resp. nepreukázal, ktorej však konkrétnej dodávky tovaru by sa uvedené malo
týkať, navyše žalovaný bol povinný reklamáciu uplatniť bez zbytočného odkladu, a keďže nie je možné
zistiť, ktorej dodávky sa reklamácia týkala, resp. žalovaný toto nepreukázal, nebolo možné ani uzavrieť,
že táto reklamácia, ktorú žalobca popieral vôbec bola uplatnená bez zbytočného odkladu. Navyše
žalovaný si mal pri preberaní tovaru počínať s náležitou starostlivosťou a skontrolovať lehotu spotreby

tovaru pri preberaní tovaru od žalobcu. Tiež nepreukázal, že tovar, ktorý reklamoval podľa RP 27 (čl.
343 spisu) bol žalobcom dodaný po lehote spotreby, keď z uvedeného listinného dôkazu táto skutočnosť
nevyplýva. Likvidoval síce tento tovar na základe likvidačného protokolu (čl. 436 spisu), a to dňa 14.
07. 2003, keď likvidácia sa týkala i tovaru v reklamačnom dodacom liste č. RP 27, čo však bolo takmer
jeden rok po dodaní tovaru, ale ako súd už dôvodí v tomto rozsudku, pokiaľ tovar bol dodávaný po lehote

spotreby, bolo potrebné a nevyhnutné pre opodstatnené uplatnenie a včasné uplatnenie reklamácie túto
reklamáciu uplatniť pri preberaní tovaru, čo sa nestalo.Vzhľadom na tieto skutkové okolnosti súd zápočet k reklamovanému tovaru v celkovej sume 27.231,30
PLN neuznal za dôvodný, samotná svedkyňa Oľga Sopková, ktorú žalovaný navrhol vypočuť v konaní
ako svedkyňu na okolnosti dodávania tovaru zo strany žalobcu vypovedala, že táto tovar preberala

málokedy, keď ho preberala, tak sa zrátal a dal do skladu, tovar pri preberaní sa nekontroloval, a
to ani náhodne vybrané kusy. Žalovaný tiež nepreukázal, kedy teda zistil, že tovar bol dodaný po
lehote spotreby, a v podstate jeho skutkové tvrdenia ohľadne tejto reklamácie sa rozchádzajú i v tom,
či išlo o tovar už dodaný žalobcom po lehote spotreby, alebo došlo k pokazeniu tovaru v dôsledku
iných skutočností zavinených žalobcom, keď v tomto ohľade je opodstatnené i preukázanie zo strany

žalovaného, či tovar bol i správne uskladnený. Žiadne takéto dôkazy žalovaný neprodukoval.

Na základe uvedeného potom súd má za to, že z faktúry č. 1EX/2002 potom žalovaný zostal žalobcovi
dlžný čiastku 22.616,- PLN. Žalobca v konaní preukázal, že tovar podľa tejto faktúry žalovanému dodal,
žalovaný ho prebral a nezaplatil čiastočne kúpnu cenu tohto tovaru v sume 22.616,- PLN, na túto
faktúru plnil čiastočne sumu 10.000,- PLN. I účtovníčka žalovaného ako svedkyňa Magdaléna Červinská

vypovedala, že čo sa týka faktúry č. 1EX/2002, žalovaný má u tejto evidovanú úhradu 10.000,- PLN, viac
nie,čouznáva,ačomážalovanývosvojomsaldeevidovanéakodlhztejtofaktúryjesuma22.616,-PLN.

Faktúra č. 2EX/2002, CMR-13.02.2002, ref. č. 25961/4, ktorá bola vystavená žalobcom dňa 12. 02. 2002
na sumu 32.634,- PLN, žalobca tu tvrdil, že táto nie je zaplatená v žiadnej čiastke. Žalobca žalovanému

tovarpodľapredmetnejfaktúrydodal,žalovanýtonerozporoval. Potomnatovarovejfaktúreč.2EX/2002
žalovaný, keďže na túto faktúru žalobcovi nezaplatil žiadnu sumu, dlhoval sumu 32.634,- PLN.

Faktúrou č. 6EX/2002, CMR-27.04.2002, ref. č. 25961/7, ktorá bola žalobcom vystavená dňa 26. 04.
2002 na sumu 21.388,80 PLN, žalobca tu tvrdil, že žalovaný kúpnu cenu podľa tejto faktúry neuhradil.

Faktúrou č. 7EX/2202, CMR-16.05.2002, ref. č. 25961/8, ktorá bola vystavená žalobcom dňa 16. 05.
2002 na sumu 19.901,20 PLN, žalobca tu potvrdil, že na túto faktúru bola žalovaným vykonaná banková
úhrada vo výške 9.361,75 PLN, keď potom z tejto faktúry zostala dlžná čiastka 10.539,45 PLN.

V priebehu obchodno-záväzkového vzťahu medzi účastníkmi konania i žalovaný vystavil žalobcovi
okrem už uvedenej faktúry č. 20/01, vystavenej dňa 31. 12. 2001, splatnej dňa 31. 01. 2002 na sumu
945,15 PLN (čl. 497 spisu), ktorou žalobcovi fakturoval žalovaný náklady na „etikety a film“ v hodnote
945,15 PLN, a ktorej opodstatnenosť žalovaný v súdnom konaní nepreukázal, ako súd už dôvodí v

tomto rozsudku, žalovaný žalobcovi vystavil i tovarové faktúry č. Z1, ktorá bola vystavená na sumu
16.706,25 PLN (čl. 493 spisu), keď táto faktúra bola vystavená dňa 14. 02. 2002 a splatná dňa 16. 03.
2002 i tovarové faktúry č. Z3 dňa 19. 07. 2002, ktorá sa stala splatnou dňa 18. 08. 2002 (čl.499 spisu)
na sumu 5.699,96 USD, v prepočte podľa účtovníctva žalovaného na sumu 23.750,59 PLN a č. Z2,
ktorá bola vystavená dňa 08. 03. 2002, splatná dňa 08. 03. 2002 (čl. 490 spisu) na sumu 5.125, - USD,

keď medzi účastníkmi konania nebolo sporné, že faktúru č. Z2 (tovarovú faktúru) žalobca žalovanému
uhradil zaplatením na účet v banke v marci 2002, čo napokon vyplýva i z listu žalovaného zo dňa
30. 10. 2003, ktorým informoval vtedajšieho vlastníka pohľadávok a to spoločnosť CBCA PLUS s.c.,
o obchodno-záväzkových vzťahoch medzi ním a žalobcom (čl. 407 spisu). Dôkazom je i jednostranný
zápočet žalovaného zo dňa 10. 10. 2002 (č. 341 spisu), z ktorého vyplýva, že táto tovarová faktúra č. Z2

nebola predmetom tohto zápočtu. Medzi účastníkmi konania ešte bola vystavená žalovaným žalobcovi
tovarová faktúra č. Z1 na sumu 16.706,25 PLN (čl. 493 spisu), ktorú účastníci zhodne započítali na
časť faktúry žalobcu č. 3EX/2001 čo do sumy 16.706,25 PLN, ako súd dôvodí už v tomto rozsudku,
pričom táto tovarová faktúra č. Z1 bola predmetom zápočtu zo dňa 10. 10. 2002 (čl. 341 spisu). Tovarová
faktúra č. Z3, ktorú vystavil žalovaný žalobcovi dňa 19. 07. 2002, ktorá sa stala splatnou dňa 18. 08.

2002 (čl. 406 spisu), bola vystavená na sumu 5.699,96 USD, podľa tvrdení žalovaného prepočtom v
sume 23.750,59 PLN. Táto faktúra bola predmetom jednostranného zápočtu žalovaného zo dňa 10. 10.
2002 (čl. 341 spisu). Hoci žalobca popieral dourčenie tohto jednostranného zápočtu, v priebehu súdneho
konania uznal túto faktúru žalovaného na zápočet. Žalovaný síce v jednostrannom zápočte zo dňa 10.
10. 2002 uviedol túto faktúru v sume 5.699,96 USD v prepočte 23.761,34 PLN, ale z výpovede svedkyne

Magdalény Červinskej, účtovníčky žalovaného vyplynulo, že žalovaný vo svojom účtovníctve túto faktúru
evidoval v prepočte 23.750,59 PLN, pričom ju vykazuje ako uhradenú zápočtom zo dňa 10. 10. 2002.
Žalobca v priebehu súdneho konania uznal túto tovarovú faktúru na zápočet, z jednostranného zápočtu
žalovaného zo dňa 10. 10. 2002 (čl. 341 spisu) nevyplýva, na ktorú z faktúr žalobcu započítava svojufaktúru č. Z3, táto skutková okolnosť nevyplýva ani z výpovede svedkyne Magdalény Červinskej, ale
určite nebola započítaná na faktúru č. 3EX/2001, ani na faktúru č. 1EX/2002, lebo na faktúru č. 3EX/2001
žalovaný započítaval tovarovú faktúru č. Z1 (opodstatnene) a č. 20/01 (neopodstatnene) a na faktúru č.

1EX/2002 nezapočítaval týmto zápočtom žiadnu čiastku, pretože táto nebola predmetom tohto zápočtu,
keď potom ďalšou najstaršou neuhradenou faktúrou bola faktúra č. 2EX/2002, ktorá bola vystavená na
sumu 32.634,- PLN, na ktorú žalovaný započítaval jednostranným zápočtom zo dňa 10. 10. 2002 svoje
pohľadávky voči žalobcovi, konkrétne i svoju faktúru č. Z3, keď potom bolo dôvodné uzavrieť, že faktúra
č. Z3 bola započítaná na faktúru č. 2EX/2002 čo do sumy 23.750,59 PLN, keď potom ďalej žalovaný z

faktúry č. 2EX/2002 žalobcovi dlhuje čiastku 8.883,41 PLN.

Žalovaný vrámci obchodno-záväzkového vzťahu so žalobcom žalobcovi vystavil ďalšie dve faktúry a
to faktúru č. Z5 na sumu 9.783,64 USD, v prepočte 40.784,91 PLN (čl. 502 spisu) a to dňa 02. 09.
2002, splatnou dňa 09. 09. 2002 a to na základe Zmluvy o analýze trhu, obchodnej konkurencie a
správania sa veriteľov, tiež faktúru č. Z4 na sumu 8.951,- USD, ktorú vystavil dňa 31. 07. 2002, nie

je uvedený dátum splatnosti, opätovne na základe Zmluvy o analýze trhu, obchodnej konkurencie a
správania sa spotrebiteľov (čl. 503 spisu). O týchto faktúrach žalovaný tvrdil, že boli predmetom zápočtu
zo dňa 10. 10. 2002 (čl. 341 spisu), a že tieto faktúry započítal na zvyšujúcu časť faktúry č. 2EX/2002,
č. 6EX/2002 a časť faktúry č. 7EX/2002. Čo sa týka faktúry č. Z4 (čl. 503 spisu), táto nebola predmetom
tohto zápočtu, táto faktúra v tomto jednostrannom zápočte nie je uvedená, napokon, že táto nebola

predmetomzápočtuvyplývaizvýpovedesvedkyneMagdalényČervinskej,účtovníčkyžalovaného,ktorá
pri výsluchu uviedla, že predmetom zápočtu boli len faktúry č. 20/01, č. Z1, č. Z3 a č. Z5. Preto faktúrou
č. Z4 sa súd v predmetnom súdnom konaní nezaoberal, žalovaný žiadnym úkonom neurčil túto faktúru
na zápočet. Pokiaľ ide o faktúru č. Z5 (čl. 502 spisu), táto síce bola predmetom jednostranného zápočtu
zo dňa 10. 10. 2002 (čl. 341 spisu), ale táto skutočnosť ešte neznamená, že táto faktúra bola vystavená

opodstatnene, a žeby žalobca nemal právo namietať opodstatnenosť tejto faktúry. Namietal ju, keď
žalovaný bol v súdnom konaní ako vystaviteľ tejto faktúry povinný preukázať za čo bola predmetná
faktúra vystavená, ako dospel k fakturovanej čiastke 9.783,64 USD, v tejto faktúre je uvedený skutkový
dôvod „Zmluva o analýze trhu, obchodnej konkurencie a správania sa spotrebiteľov“, ktorú síce žalovaný
do súdneho konania dokladoval, čo sa však týka predmetnej faktúry, začal v konaní tvrdiť, že táto v

podstate mala „dorovnať cenový rozdiel za fazuľu vzniknutý v jeho neprospech“, keď ku dňu odoslania
druhého kamiónu fazule dňa 19. 07. 2002 nebol cenový rozdiel medzi účastníkmi vysporiadaný, preto
uzatvorili Zmluvu o analýze trhu, obchodnej konkurencie a správania sa spotrebiteľov, ktorá je datovaná
dňa 07. 01. 2002, avšak v skutočnosti bola podpísaná až dňa 19. 07. 2002. Pri faktúre č. Z5, nešlo
o faktúru za tovar, dohoda o cenovom dorovnaní bola obojstranne uznaným simulovaným právnym

úkonom, avšak žalobca túto dohodu následne odmietol a odmieta akceptovať. Žalovaný teda sám v
súdnom konaní poprel právny dôvod uvedený v tejto faktúre, na základe ktorého bola táto vystavená,
svoje tvrdenia o tom, že ide o simulovaný právny úkon, ktorý zastiera dorovnanie cenového rozdielu
za fazuľu vzniknutý v jeho neprospech ničím nepreukázal, nepreukázal základ tohto nároku, ani jeho
výšku. Žalobca opodstatnenosť faktúry č. Z5 namietal, žalovaný neuniesol dôkazné bremeno preukázať

opodstatnenosť tejto fakturácie, preto súd na túto faktúru pri zápočte neprihliadol.

Potom žalovaný z faktúry č. 2EX/2002 dlhuje sumu 8.883,41 PLN, z faktúry č. 6EX/2002 21.388,80
PLN, z faktúry č. 7EX/2002 10.539,45 PLN, keď táto čiastočne bola uhradená žalovaným, keď žalobca
preukázal úhradu na túto faktúru vo výške 9.361,75 PLN zo strany žalovaného a to výpisom zo svojho

bankového účtu, keď potom tu zostala dlžná čiastka 10.539,45 PLN a z faktúry č. 9EX/2002 žalovaný
dlhuje sumu 18.384,40 PLN, spolu dlhovaná čiastka predstavuje sumu 82.757,21 PLN, keď túto sumu je
žalovaný povinný žalobcovi zaplatiť, keď potom bolo dôvodné žalobcovi prisúdiť nárok voči žalovanému
na zaplatenie tejto sumy 82.757,21 PLN, čo do zvyšujúcej čiastky 37.274,69 PLN bolo potom dôvodné
žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietnuť.

Na záver súd ešte uvádza, že aktívnu legitimáciu v konaní žalobca preukázal, je pravdou, že žalobca
Prehlásením - cessiou k zmluve zo dňa 22. 04. 2003 a to zo dňa 22. 04. 2003 dňom 22. 04. 2003
previedol postúpením pohľadávky - spôsobom podľa čl. 509 - 518 Občianskeho zákonníka v prospech
podniku finančných služieb („CBSA PLUS S.c.Z. Dubiel A. Wierzbicki 59-220 Legnica, ul. Kwiatkowskieg

5“) príslušné pohľadávky od žalovaného ako dlžníka, teda od spoločnosti IS import - export, spol.
s r.o., Lieskovská cesta 468, Zvolen, Slovenská republika fakturované v sume 129.086,65 PLN, ale
Prehlásením - cessiou vratnou zo dňa 08. 12. 2003 táto spoločnosť tieto pohľadávky žalobcovi vrátilavratným postúpením podľa článku 509 - 518 Občianskeho zákonníka (čl. 371 spisu). Preto žalobca je
aktívne legitimovaným účastníkom konania, a teda aktívne legitimovaný na podanie predmetnej žaloby.

Žalobca tiež listinnými dôkazmi (čl. 983 - 1009 spisu) preukázal prechod práv a povinností zo subjektu
Zbigniew Skrzypczyk Lesziek Skrzypczyk Zaklad Produkcyjno Handlowo Uslogowy OGRODNIK s.c.
na spoločnosť Zaklad Produkcyjno Handlowo Uslogowy „OGRODNIK“ Zbigniew i Leszek Skrzypczyk
spolka jawna.

Žalovaný je preukázateľne v omeškaní so zaplatením kúpnej ceny žalobcovi, preto súd prisúdil žalobcovi
nárokvočižalovanémuinazaplatenieúrokovzomeškaniazjednotlivýchprisúdenýchčiastok,konkrétne
vo výške 12,5 % ročne zo sumy 945,15 PLN od 18. 01. 2002 do zaplatenia, vo výške 12,5 % ročne zo
sumy 22.616,- PLN od 23. 03. 2002 do zaplatenia, vo výške 12 % ročne zo sumy 32.634,- PLN od 14. 04.
2002 do 17. 08. 2002 a zo sumy 8.883,41 PLN od 18. 08. 2002 do zaplatenia (dňa 17. 08. 2002 sa stretli
vzájomné pohľadávky účastníkov konania, ktoré si započítali, splatnosťou faktúry č. Z3), vo výške 12 %

ročne zo sumy 21.388,85 PLN od 26. 06. 2002 do zaplatenia, vo výške 12 % ročne zo sumy 10.539,45
PLN od 16. 07. 2002 do zaplatenia a vo výške 12 % ročne zo sumy 18.348,40 PLN od 10. 08. 2002 do
zaplatenia, v zvyšujúcej časti, čo sa týka žalovaného príslušenstva súd žalobu žalobcu zamietol, teda
žalobu v časti o zaplatenie 12,5 % úrokov z omeškania ročne zo sumy 0,10 PLN od 18. 01. 2002 až
do zaplatenia a vo výške 12,5 % ročne zo sumy 13.524,- PLN od 16. 03. 2002 až do zaplatenia, keď

v tejto časti nárok žalobca nepreukázal.

Žalobcauplatnilúrokyzomeškaniazjednotlivýchžalovanýfaktúrneskôr,akoichmoholuplatniťvzmysle
článku 58 ods. 1 Dohovoru OSN o zmluvách o medzinárodnej kúpe tovaru, pretože tak mohol urobiť
odo dňa odovzdania tovaru žalovanému podľa CMR, keďže nebola preukázaná dohoda o splatnosti

kúpnej ceny za jednotlivé dodávky tovarov, žalobou uplatnil nárok neskôr, ale súd je rozsahom žaloby
viazaný a nemôže prisúdiť viac, než je žiadané, preto úroky z omeškania žalobcovi súd prisúdil len
odo dňa z jednotlivých prisúdených čiastok tak, ako žiadal žalobca žalobou až do zaplatenia. Čo sa
týka výšky úrokov, súd žalobe žalobcu vyhovel v časti výšky úrokov z omeškania, žalobca ich uplatnil
síce podľa Obchodného zákonníka SR, tu však platí platná právna úprava v Poľskej republike, okrem

Občianskeho zákonníka, konkrétne článkov 359 a 366 aj články 481 a 482, keď tieto sa vzťahujú len na
zvláštny druh úrokov, akými sú zákonné úroky z omeškania dlžníka v plnení peňažného zabezpečenia.
Čo sa týka zákona o termínoch platby v obchodných transakciách zo dňa 12. 06. 2003, tento zákon
vykonáva v oblasti svojej úpravy smernicu č. 2003/35/ES zo dňa 29. 06. 2000, ktorá bola prijatá vo
veci boja proti omeškaniu platieb v obchodných transakciách. Ustanovenia tohto zákona predstavujú

lex specialis voči ustanoveniam Občianskeho zákonníka platného v Poľskej republike, avšak do 31.
decembra 2003 úroky z omeškania v prípade obchodných transakcií boli upravené v Poľskej republike
jedine právnym predpisom Občianskeho zákonníka, od 01. 01. 2004 sú upravené práve Zákonom o
termínoch platby v obchodných transakciách. V súlade s článkom 12 tohto zákona sa tento uplatňuje
len pri obchodných transakciách, uzatvorených po dni účinnosti zákona, teda po 01. 01. 2004 a tiež

pri obchodných transakciách uzatvorených pred dňom účinnosti zákona, t.j. pred 01. 01. 2004, ale
len ak dodanie tovaru alebo zabezpečenie služieb nastali po dni účinnosti zákona. V súdenej veci
však dodanie tovaru bolo do dňa 31. 12. 2003, rovnako aj obchodné transakcie boli uzatvorené pred
týmto dátumom, preto na úroky z omeškania v súdenej veci treba aplikovať článok 481 a článok 482
Občianskeho zákonníka Poľskej republiky, keď čo sa týka výšky zákonných úrokov, tieto boli stanovené

Radou ministrov cestou nariadenia s odkazom na článok 359 § 3 Občianskeho zákonníka. Ich výška
ani v jednom prípade splatnosti kúpnej ceny tovaru v posudzovanom období neprevýšila výšku úrokov
z omeškania žiadaných žalobcom žalobou, keď v období od 15. 12. 2001 do 24. 07. 2002 bola 20 % a
v období od 25. 07. 2002 do 31. 01. 2003 bola 16 % (čl. 322 spisu). Aj v tomto ohľade bol súd žalobou
žalobcu viazaný a neprisúdil na úrokoch z omeškania viac, než bolo žiadané.

O trovách konania súd rozhodne do 30 dní po právoplatnosti vo veci samej s poukazom na § 151 ods.
3 O.s.p., keďže v súdenej veci ide o zložitý prípad a v konaní bolo uplatňovaných viacej nárokov.

Poučenie:Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach ( § 204 ods. 1 prvá
veta O.s.p. ).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu
nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci

sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom
rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden
rovnopis ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví
kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251
ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j.
1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov

2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania
3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený
4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie
5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný
6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom

7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát
8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav
9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli

alebo ak také dôvody neexistovali
10. bol odvolacím súdom schválený zmier
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatené (§ 205a O.s.p.), t.j.
1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci samej
3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p.,
4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého
stupňa

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( § 205 ods.
2 O.s.p.)