Rozhodnutie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 14. november 2017

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 14C/33/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6716201701
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudmila Ostrolucká
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2017:6716201701.3

Rozhodnutie

Okresný súd Zvolen v konaní pred sudkyňou Mgr. Ľudmilou Ostroluckou, v právnej veci žalobcu Prvá
archívna a registratúrna, s.r.o., IČO: 46 402 934, so sídlom Unionka 8250, 960 01 Zvolen, právne
zastúpeného Mgr. Petrom Egrym, advokátom, IČO: 45 029 083, advokátska kancelária so sídlom
Námestie SNP 74/28, 960 01 Zvolen, proti žalovaným I/ Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00 151 653, so
sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, právne zastúpenému Advokátska kancelária Mária Grochová

& partneri s.r.o., IČO: 36 863 017, so sídlom Bočná 10, 040 01 Košice, II/ DUPOS dražobná, spol. s r.o.,
IČO: 36 233 935, so sídlom Tamaškovičova 17/2742, 917 01 Trnava, právne zastúpenému PETKOV &
CO s.r.o. advokátska kancelária, IČO: 50 430 742, so sídlom Na vŕšku 12, 811 01 Bratislava, III/ Y.K.
O., X.. XX.XX.XXXX, V. L. XXX XX B., A. H. O., X.. XX.XX.XXXX, V. L., XXX XX B. C. Y. H. E., X..
XX.XX.XXXX, V. L. E.. J. XXXX/XX, XXX XX B., právne zastúpenému Ulianko & partners, s.r.o., IČO: 36
856 517, advokátska kancelária so sídlom Nám. SNP 41, 960 01 Zvolen, o určenie neplatnosti dražby,

takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu z a m i e t a.

II. Žalovaní I/, II/, III/, IV/ a V/ m á j ú n á r o k na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 06.02.2016, ktorá bola doručená súdu dňa 12.02.2016 domáhal

voči žalovaným I/ až V/ určenia neplatnosti dražby vykonanej dňa 12.11.2015 dražobníkom DUPOS
dražobná, spol. s r.o., IČO: 36 233 935 so sídlom Tamaškovičova 17/2742, 917 01 Trnava, na základe
návrhu na vykonanie dražby podaného navrhovateľom dražby Slovenská sporiteľňa, a.s., IČO: 00
151 653, so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, ktorej predmetom bol byt v bezpodielovom
spoluvlastníctve manželov Y. O., X.. XX.XX.XXXX C. H. O.S., X.. XX.XX.XXXX, S. L. E.. J. XXXX/
XX, XXX XX B., zapísaný na LV č. XXXX pre k.ú. H., S. B., S. B., Č.. X X. X. poschodí bytového

domu na ulici E.. J.Č. R. R. Č.. XXXX, Y. Č.. XX, postavenom na parcelách C-KN parc.č. 1361/190,
1361/191, 1361/192, 1361/193, 1361/194, 1361/195, s podielom na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu 7963/412647 (parcely sú zapísané na Z. Č.. X, pre k.ú. H., obec Zvolen, okres
Zvolen ako parc.č. C-KN 1361/190 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 226 m2, parc.č. C-KN
1361/191 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 225 m2, parc.č. C-KN 1361/192 - zastavané plochy
a nádvoria o výmere 225 m2, parc.č. C-KN 1361/193 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 226

m2) ku ktorému na základe udeleného príklepu prešlo vlastnícke právo na vydražiteľa H. E.C., X..
XX.XX.XXXX, L. H. H. XXXX/X, XXX XX B. (ďalej len „dražba“). Žalobu odôvodnil tým, že na základe
návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby podaného navrhovateľom Slovenská sporiteľňa a.s., vykonal
dňa 12.11.2015 v Banskej Bystrici dražobník DUPOS dražobná spol. s r.o., dražbu bytu v bezpodielovom
spoluvlastníctve Y. O., X.. XX.XX.XXXX C. H. O., X.. XX.XX.XXXX B. X. Z. Č.. XXXX J. F..Ú.. H., S. B.,
S. B., Č.. X X. X. J. L. G. X. N. E.. J. R. R. Č.. XXXX, Y. Č.. XX, postavenom na parcelách C-KN parc.č.

1361/190, 1361/191, 1361/192, 1361/193, 1361/194, 1361/195, s podielom na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu 7963/412647 (parcely sú zapísané na LV č. 1, pre k.ú. Môťová, obecZvolen,okresZvolenakoparc.č.C-KN1361/190-zastavanéplochyanádvoriaovýmere226m2,parc.č.
C-KN 1361/191 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 225 m2, parc.č. C-KN 1361/192 - zastavané
plochy a nádvoria o výmere 225 m2, parc.č. C-KN 1361/193 - zastavané plochy a nádvoria o výmere

226 m2), ku ktorému na základe udeleného príklepu prešlo vlastnícke právo na vydražiteľa H. E.C., X..
XX.XX.XXXX (ďalej len „predmet dražby“). V čase konania dražby bolo na Z. Č.. XXXX J. F..Ú.. H., S.
B., S. B.n zapísané záložné právo, ktoré vzniklo v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov
v bytovom dome na adrese ul. J. J. XXXX/XX, XXX XX B. (ďalej len „vlastníci bytov a nebytových
priestorov“),ktorézabezpečujepohľadávkypodľa§15ods.1Zákonač.182/1993Z.z.ovlastníctvebytov

a nebytových priestorov. Toto záložné právo bolo v čase vykonania dražby evidované ako prvé v poradí,
a teda zakladalo vlastníkom bytov a nebytových priestorov postavenie prednostného záložného veriteľa,
s ktorým je späté posilnené postavenie zabezpečeného veriteľa voči ostatným záložným veriteľom,
zaručujúce status prioritného vykonávateľa záložného práva na zálohu. Na základe informácii, ktoré
zisťoval v čase pred dražbou, správcom bytového domu na adrese J. J. XXXX/XX, XXX XX B. bolo
na základe Zmluvy o výkone správy č. 132 zo dňa 22.12.2009 a v zmysle § 8 b a nasl. zákona č.

182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z.z.“) Stavebné
bytové družstvo Zvolen, IČO: 00 222 054, so sídlom Nográdyho 1455/24, 960 01 Zvolen (ďalej len „SBD
Zvolen“). Ďalej, ako sa pred vykonaním dražby oboznámil, SBD ako prednostný záložný veriteľ v súlade
s § 151ma ods. 8 Občianskeho zákonníka, začalo výkon záložného práva a oznámenie o začatí výkonu
záložného práva v písomnej podobe doručilo banke. Toto bolo doručené banke v zákonnej lehote podľa

§ 151ma ods. 2 a ods. 9 Občianskeho zákonníka. Na základe uvedeného v tomto prípade mal za to,
že došlo k porušeniu § 7 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a doplnení zákona
Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 527/2002 Z.z.“). Uvedené vyvodil z toho, že navrhovateľom
dražby nebola žiadna z osôb taxatívne vymedzených v danom zákonnom ustanovení. Zákonným

navrhovateľom dražby môže byť len vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo,
alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona (napríklad
konkurzný správca). Ako vyplýva z § 151ma Občianskeho zákonníka, nie každý záložný veriteľ má
oprávnenie vykonať záložné právo, ale len ten, ktorému toto právo priznáva zákon. Z vyššie uvedených
skutočností je však zrejmé, že banka v čase dražby toto právo nemala, nakoľko mala status záložného

veriteľa, ktorému ustanovenie § 151ma ods. 9 Občianskeho zákonníka výslovne zakazovalo pokračovať
vo výkone záložného práva. Banka nikdy nemala právo pri výkone záložného práva v mene záložcu,
nemala právo predať záloh a teda nemala byť ani zákonným navrhovateľom dražby. Svoju aktívnu
legitimáciu na podanie žaloby vyvodil z § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z., v zmysle ktorého je osobou,
ktorá tvrdí, že vykonaním dražby dražobníkom na základe návrhu banky v rozpore s ustanoveniami

zákona č. 527/2002 Z.z., bola dotknutá na svojich právach. Konanie dražobníka a banky vzbudilo u neho
dôvodnú obavu zložiť nedôveryhodnému dražobníkovi značnú sumu dražobnej zábezpeky (vo výške
10.000,- Eur), resp. zaplatiť cenu dosiahnutú vydražením predmetu dražby v nezákonnej dražbe, a teda
sa dražby nemohol zúčastniť. Táto obava je dokladovaná skutočnosťou, že hoci najnižšie podanie bolo
dražobníkom určené vo výške 53.400,- Eur, cena dosiahnutá vydražením predstavuje sumu 48.060,-

Eur, čo svedčí o nezáujme verejnosti zapojiť sa do konkurencie účastníkov dražby. Táto skutočnosť je
o to zreteľnejšia, že ako zistil na základe prieskumu realitných portálov, priemerná trhová cena bytov
obdobnej výmery v rovnakej lokalite je obvykle vo výške 65.000,- Eur až 70.000,- Eur.

2. Žalovaný I/ vo vyjadrení zo dňa 19.06.2016, ktoré bolo doručené súdu dňa 20.06.2016 k žalobe

uviedol, že ju žiada v celom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov konania. Predovšetkým vo
vyjadrenípoukázalnato,žežalobcaneuniesolbremenotvrdeniaanidôkaznébremenokskutočnostiam,
ktoré by mohli odôvodňovať ním presadzovaný žalobný návrh o neplatnosti uskutočnenej dražby. Tvrdí
síce, že je osobou dotknutou na svojich právach, nijako však v žalobe nešpecifikuje o aké právo (práva)
sa má jednať. Inými slovami, žalobca neuvádza žiadne právo (a rovnako ani právny základ takéhoto

práva), ktoré by mu patrilo a ktoré by bolo porušené údajným protiprávnym konaním ktoréhokoľvek zo
žalovaných subjektov. Je potrebné zdôrazniť však, že žalobcovi nikto nebránil v účasti na napadnutej
dražbe. Ak je osobou spôsobilou byť účastníkom dražby (§ 5 zákona č. 527/2002 Z.z.) a splnil by všetky
podmienkyúčastinadražbe(ktorésúrovnaképrevšetkýchzáujemcov),moholsazúčastniťdražby,robiť
podania a prípadne aj vydražiť predmet dražby. Ak by sa stal úspešným vydražiteľom, jeho nadobudnuté

vlastnícke právo by nikto nerozporoval, nakoľko nie je známe, že by sa ktokoľvek iný okrem žalobcu
domáhal určenia neplatnosti dražby. Neúčasť žalobcu na dražby bola preto výlučne dôsledkom jeho
vlastného rozhodnutia (ak pravda nebola zameraná s cieľom dodatočne účelovo napadnúť dražbu).
Rozhodne však poprel tvrdenia žalobcu, že on ako banka nebol oprávnený na výkon záložného právav rámci ktorého sa uskutočnila napadnutá dražba. Predovšetkým neobstojí tvrdenie žalobcu, že iný
subjekt (iné subjekty) mal (mali) na predmete dražby záložné právo, ktoré by bolo v poradí rozhodujúcom
na uspokojenie záložných práv pred záložným právom jeho ako banky. Na LV č. XXXX, ktorý predložil

samotný žalobca a ktorý je datovaný dňom 07.08.2015 je okrem riadne registrovaného jeho záložného
práva uvedený iba nasledovný údaj: „záložné právo zo zákona v prospech vlastníkov bytov v dome ul.
E.. J. XXXX“. Tento zápis, ktorý žalobca zjavne považuje za zápis zákonného záložného práva v zmysle
§ 15 ods. 1 zákona 182/1993 Z.z., však v skutočnosti žiadnym riadnym zápisom záložného práva nie
je. Vôbec v ňom nie je špecifikovaný predmet záložného práva, ani na ktorého vlastníka bytu (záložcu)

sa zápis vťahuje. Takýto „zápis“ preto nie je spôsobilý osvedčiť registráciu konkrétneho záložného
práva s dôsledkami vo vzťahu ku konkrétnemu zálohu (nemožné posúdiť, či tu pre účely poradia
existuje pluralita registrovaných záložných správ k jednému zálohu). Žalobca navyše úplne opomína
zákonné podmienky vzniku záložného práva podľa § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z.. V zmysle tohto
zákonného ustanovenia zákonné záložné právo môže vzniknúť len na zabezpečenie pohľadávok, ktoré
už reálne vznikli (na zabezpečenie existujúcich pohľadávok). Najvyšší súd SR v danej súvislosti úplne

jednoznačne judikoval: „účelom citovaného zákonného ustanovenia je zaistiť zabezpečenie pohľadávok
vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu
a príslušenstva a z právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktoré urobil
vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená tým,
že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa alebo domáhať sa uspokojenia pohľadávky z predmetu

záložného práva. K vzniku (aj k zániku) záložného práva zákon vyžaduje zápis do katastra nehnuteľností
a to na základe rozhodnutia vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome, pričom návrh na zápis je
oprávnený podať predseda spoločenstva alebo správca. Generálny prokurátor správne v mimoriadnom
dovolaní uvádza, že zákonné záložné právo k bytu podľa § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. musí
existovať v čase výkonu exekúcie vo vzťahu k osobe (vlastníkovi, spoluvlastníkovi bytu), ktorej sa

exekúciatýka.Dovolacísúdsastotožňujesgenerálnymprokurátoromajvtom,ževzniktohtozákonného
záložného práva nemôže nastať pred vznikom zabezpečenej pohľadávky (nemá povahu zábezpeky do
budúcnosti). Existencia zákonného záložného práva podľa citovaného zákonného ustanovenia je teda
podmienená vznikom pohľadávky uvedenej v tomto ustanovení (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn.
6M Cdo 8/2010 zo dňa 27.07.2011). Zákonné záložné právo podľa § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993

Z.z. by teda mohlo byť zapísané do katastra nehnuteľností až po vzniku zabezpečenej pohľadávky, a
to záznamom podľa § 34 ods. 1 prvá veta zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise
vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, v znení neskorších predpisov. Ďalej ak aj vznikla akákoľvek
z pohľadávok, ktoré sú vypočítané v § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z., zákonné záložné právo
slúžiace na jej zabezpečenie nebolo zapísané do katastra nehnuteľností, a preto sa ani v zmysle §

151k ods. 1 Občianskeho zákonníka nemohlo stať záložným právo skoršieho poradia ako záložné právo
banky. Je tak isto úplne vylúčené, aby vlastníci bytov a nebytových priestorov v dotknutom bytovom
dome, prípustne a účinne začali výkon záložného práva s účinkami podľa § 151ma ods. 9 Občianskeho
zákonníka ako to tvrdí žalobca. Dňa 28.09.2015 mu bolo totiž doručené oznámenie TOMÁŠ KOHÚT
advokátska kancelária, s.r.o., právneho zástupcu SBD Zvolen, čo je subjekt, ktorý vykonáva správu

predmetného bytového domu v ktorom oznámení sa výslovne uvádza, že pohľadávka voči vtedajším
spoluvlastníkom predmetu dražby je vo výške 1.200,- Eur. Táto suma je výrazne nižšia suma 2.000,- Eur,
ktorá v zmysle § 3 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z.z., predstavuje najnižšiu prípustnú výšku istiny, pre ktorú
možno dražiť nehnuteľné veci. Pre pohľadávku vo výške 1.200,- Eur nebolo právne možné začať výkon
záložného práva dobrovoľnou dražbou. Ak by teda vlastníkom bytov a nebytových priestorov hypoteticky

patrilo prednostné záložné právo, z ich strany nikdy nedošlo k účinnému oznámeniu začatia jeho výkonu,
čo efektívne vylučuje aplikáciu § 151ma ods. 9 Občianskeho zákonníka.

3. Žalovaný II/ vo vyjadrení zo dňa 09.08.2016, ktoré bolo doručené súdu dňa 30.08.2016 k žalobe
uviedol, že ju žiada zamietnuť a priznať náhradu trov konania. Vo vyjadrení predovšetkým namietal,

že žalobu považuje za nedôvodnú najmä preto, lebo podaná osobou, žalobcom, bez aktívnej vecnej
legitimácie.Aktívnavecnálegitimácianapodanietakejtožalobyvyplývaz§21ods.2zákonač.527/2002
Z.z.. Ak by sa aj v konaní preukázalo, že k porušeniu konkrétneho žalobcom v žalobe uvádzaného
ustanovenia zákona č. 527/2002 Z.z. došlo, súd musí skúmať aj to, či porušenie konkrétneho v žalobe
uvedeného ustanovenia tohto zákona malo (avšak nie hypoteticky mohlo mať) vplyv na práva žalobcu.

Žalobca teda musí vždy preukázať, aké je jeho právo vyplývajúce pre neho samotného bolo porušené a
ako sa toto porušenie dotýka jeho práv, ktoré mu v dražbe priznáva zákon. Nosná argumentácia žalobcu,
ktorú predostiera v žalobe sa netýka jeho práv, keďže nebol účastníkom dražby, vydražiteľom, záložným
veriteľom, predchádzajúcim vlastníkom. Nosné žalobné dôvody upriamujú pozornosť na práva údajnéhoprednostného záložného veriteľa, ktorých ochrany sa však v konaní o určení neplatnosti dražby mohol
domáhať výlučne tento konkrétny subjekt, keďže jedine a výlučne on ako záložný veriteľ mohol byť na
týchto právach dotknutý. Inému subjektu ako záložnému veriteľovi neprislúcha domáhať sa neplatnosti

dražby z dôvodov, ktorých podstata tkvie v dotknutosti na právach inej osoby, nakoľko to expressis
verbis vylučuje priamo zákon č. 527/2002 Z.z., keď sa v ustanovení § 21 ods. 2 uvádza, že osoba
podávajúca žalobu musí tvrdiť a následne v konaní preukázať, že porušením ustanovení tohto zákona
bola dotknutá na svojich právach. Nemožno sa žalobou domáhať neplatnosti dražby z dôvodu, že v
dražbe boli porušené práva tretej osoby. V opačnom prípade by došlo k porušeniu zásady nikomu

nemožno vnútiť právo proti jeho vôli, i keby mu patrilo. Ďalej v obrane k žalobe uviedol, že keby aj
k protiprávnemu konaniu z jeho strany počas dražobného procesu prišlo, čo však dôrazne odmieta a
vylučuje, jediným subjektom oprávneným na posudzovanie protiprávnosti tohto konania (za súčasného
splnenia ostatných zákonných podmienok) v konaniach o určenie neplatnosti dražby je súd, a nie tretia
osoba, ktorá nebola účastníkom dražby, pretože nemala vôľu splniť zákonné predpoklady viažuce sa k
spôsobilosti osoby byť účastníkom dražby. V materiálnom právnom štáte majú však súdy zabezpečovať

rýchlu a efektívnu spravodlivosť, ktorá chráni reálne práva, právom chránené záujmy a postavenie
dotknutých subjektov. Je neprípustné, aby súdy viedli na základe žalôb, ktorých podstatu tvorí výlučne
ochrana hypotetických práv, také konania, ktoré nemajú reálny ale len hypotetický dopad na právne
postavenie účastníkov sporu. Ukážkovým príkladom snahy o ochranu hypotetických práv predstavuje
aj žaloba žalobcu, ktorý v súvislosti s dražbou nemohol byť nijakým spôsobom dotknutý na svojich

právach, keďže sa dražby ako záujemca o predmet dražby nezúčastnil (nebol účastníkom dražby), a
teda jeho práva nemohli byť nijakým spôsobom dražbou resp. údajnou nezákonnosťou dražby dotknuté.
Preto má zato, že žalobca zo svojej pozície by sa ochrany práv, ktoré by mu eventuálne v súvislosti
s konaním dražby a s účasťou na nej patrili, mohol domáhať výlučne v postavení účastníka dražby
podľa § 5 zákona č. 527/2002 Z.z.. Tým, že žalobca nesplnil zákonné podmienky (najmä nezaplatil

dražobnú zábezpeku), sám navodil stav predpokladaný v § 5 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z.z., ktorý
ako účastníka dražby ex lege vylučuje toho, kto nezaplatil dražobnú zábezpeku, ak je požadovaná.
Dôsledkomnesplneniadražobnýchpodmienokzostranyžalobcuprespôsobilosťbyťúčastníkomdražby
je, že práva žalobcu počas dražobného procesu postupom žalovaných vrátane neho nemohli byť ani
len teoreticky dotknuté, nakoľko žiadne práva v dražbe alebo v súvislosti s dražbou mu najmä vlastným

pričinením (z dôvodu nezaplatenia dražobnej zábezpeky) nevznikli a prihliadnuc na § 5 ods. 6 zákona č.
527/2002 Z.z., ani nemohli vzniknúť. Žalobca preto nemá právo domáhať sa ochrany svojich výlučne v
žalobe tvrdených, no zo zákona nevyplývajúcich a zároveň preto rýdzo hypotetických (nie však reálnych)
právvnapadnutejdražbe.Akbybolprijatýabsurdnývýklad§21ods.2zákonaodobrovoľnýchdražbách,
ktorý žalobca ponúka v žalobe, znamenalo by to, že neplatnosti akejkoľvek dražby sa môže domáhať

ktokoľvek výlučne s poukazom na to, že boli porušené práva tretej osoby a dôvodiac vedomosťou o
ich porušení, pričom priamy vplyv na práva žalobcu v súvislosti s dražbou by boli výlučne hypotetické.
Takáto interpretácia tohto zákonného ustanovenia je však neprípustná. Rovnako nebolo porušené ani
ustanovenie§20ods.3zákonč.527/2002Z.z.,keďžeprístupdopriestorov,vktorýchprebiehaladražba,
bol verejnosti umožnený najmenej 10 minút pred začatím dražby.

4. Žalovaní III/ a IV/ boli v konaní nečinní.

5. Žalovaný V/ vo vyjadrení zo dňa 28.06.2016, ktoré bolo doručené súdu dňa 30.06.2016 k žalobe
uviedol, že ju žiada ako nedôvodnú zamietnuť a priznať náhradu trov konania. V zásade namietal,

že žalobca nemá naliehavý právny záujem na neurčení neplatnosti predmetnej dražby. Predpokladom
úspešnosti určovacej žaloby, ktorou je aj predmetná žaloba o určenie neplatnosti dražby bytu, je
existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení. Podľa ustálenej judikatúry súdov
naliehavý právny záujem o určenie, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, je daný najmä
tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho

právne postavenie stalo neistým. Dôkazné bremeno preukázania naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení je na žalobcovi, ktorý ho v žalobe žiadnym spôsobom bližšie neodôvodňuje a
neuvádza, a preto z tohto dôvodu by mal konajúci súd žalobu zamietnuť. Ďalej namietal, že žalobca nie
je aktívne vecne legitimovanou osobou na podanie žaloby na určenie neplatnosti predmetnej dražby.
V tejto súvislosti poukázal na ustanovenie § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z.. Žalobca svoju aktívnu

legitimáciu odôvodňuje s tvrdením, že bol dotknutý na svojich právach tým spôsobom, že vedomosť
žalobcu o ním tvrdených porušeniach ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách založila stav právnej
neistoty pri realizácii práva žalovaní I/ a II/. Konanie žalovaného II/ podľa tvrdenia žalobcu u neho
vyvolalo dôvodnú obavu zložiť nedôveryhodnému dražobníkovi t.j. žalovanému II/ sumu dražobnejzábezpeky resp. zaplatiť cenu dosiahnutú vydražením premetu dražby v ním tvrdenej nezákonnej
dražbe, a teda, že z tohto dôvodu sa dražby žalobca nemohol zúčastniť. Tieto tvrdenia nie sú ničím
podložené a preukázané, žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal, že by vôbec došlo k porušeniu

zákona o dobrovoľných dražbách, a ak by aj došlo k prípadnému porušeniu tohto zákona, čo sa
však nestalo, nepreukázal, že by bol akýmkoľvek spôsobom dotknutý na svojich právach. Žalobca v
žalobe neuvádza ani jediný dôkaz na podporu svojich tvrdení. Podľa informácii poskytnutých zo strany
žalovaného I/, pri vykonaní dražby sa postupovalo v súlade s platnými právnymi predpismi a nebolo
porušené žiadne ustanovenie zákona o dobrovoľných dražbách. Bližšie sa k tejto skutočnosti vyjadrí

žalovaný I/ ako oprávnený navrhovateľ dražby, ktorý disponuje aj celou spisovou dokumentáciou. Za
zmienku však stojí, že SBD Zvolen zo žalobcom uvedených dôvodov žiadnym spôsobom nenamietalo
voči konaniu dražby, nedomáhalo sa upustenia od dražby a následne ani neplatnosti dražby, pričom
podľajemudostupnýchinformáciibolapohľadávkaSBDZvolenvočižalovanýmIII/aIV/vplnomrozsahu
uspokojená s výťažku dražby. Keď aj hypoteticky žalobcom uvedeným spôsobom došlo k porušeniu
ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, čo však nedošlo, žalobca nie je aktívne legitimovanou

osobou na podanie žaloby o neplatnosť dražby, lebo by sa nejednalo o také porušenie tohto zákona,
ktoré by v zmysle § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách malo mať za následok porušenie práv
žalobcu. Takéto právo by prípadne svedčalo SBD Zvolen, ale rozhodne nie akejkoľvek tretej osobe,
akou je žalobca. Opačným výkladom § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách by došlo k popretiu
jeho účelu a významu, ktorým je právna istota účastníkov dobrovoľnej dražby s dôrazom na ochranu

veriteľa a vydražiteľa. Navyše vo vydraženom byte už vykonal rozsiahlu a kompletnú rekonštrukciu.
Tiež v byte býva s družkou a mal. dcérou. Preto v žiadnom prípade nemožno uprednostňovať tvrdené
dotknuté právo žalobcu pred jeho právom, keď v dobrej viere nadobudol vlastnícke právo k predmetu
dražby. Takýto výkon práva by bol v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka.
Nemenej dôležitou je skutočnosť, že podľa jemu dostupných informácii pohľadávka SBD Zvolen voči

žalovaným III/ a IV/ bez jej príslušenstva nepresahovala sumu 2.000,- Eur. V prípade, ak aj SBD Zvolen
oznámilo začatie výkonu záložného práva ako to tvrdí žalobca, podľa § 3 ods. 6 zákona o dobrovoľných
dražbách by SBD Zvolen vôbec nemohlo pristúpiť k výkonu dražby, nakoľko dražba predmetného bytu
by v takomto prípade nebola prípustná. Z týchto dôvodov žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

6. Uznesením sp.zn. 14C/33/2016-83 zo dňa 21.11.2016 súd procesným postupom podľa § 167
ods. 3 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) vyzval žalobcu, aby sa v lehote 15 dní od
doručenia uznesenia písomne vyjadril k vyjadreniam žalovaného I/, žalovaného II/ a žalovaného V/, tiež
uviedol ďalšie skutočnosti a označil dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Na toto uznesenie žalobca
nereagoval.

7. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok, ktorým bol
zrušený Občiansky súdny poriadok (§ 473 CSP), v ktorom v prechodných ustanoveniach v § 470 ods.
1 je zakotvené, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom
nadobudnutia jeho účinnosti. V § 470 ods. 2 v prvej vete CSP sa uvádza, že právne účinky úkonov, ktoré

v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

8. V zmysle § 470 ods. 1 CSP platí tento zákon aj na konanie v súdenej veci, ktoré sa začalo predo
dňom nadobudnutia účinnosti CSP.

9. Na prejednanie žaloby súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 14.11.2017. Tohto pojednávania sa
zúčastnili právny zástupca žalobcu, právni zástupcovia žalovaných I/, II/ a V/. Žalovaní III/ a IV/ sa tohto
pojednávania nezúčastnili, na pojednávanie boli predvolaný fikciou doručenia podľa § 106 ods. 3 CSP,
podľa ktorého, ak fyzická osoba nemá adresu evidovanú v Registri obyvateľov Slovenskej republiky,
doručuje súd písomnosti tejto fyzickej osobe oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke

príslušného súdu. Písomnosť sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a to aj
vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Fikciou doručenia bolo predvolanie žalovaným III/ a IV/ doručené
dňa 31.10.2017. Žalovaní III/ a IV/ neúčasť na pojednávaní neospravedlnili, nepožiadali zo žiadneho
dôvodu o odročenie pojednávania. Za týchto procesných podmienok a ich vyhodnotenia, potom súd na
tomto pojednávaní vec prejednal a rozhodol v prítomnosti právnych zástupcov žalobcu, žalovaného I/,

II/ a V/, za účasti samotného žalovaného V/ a v neprítomnosti žalovaných III/ a IV/.

10. Právni zástupcovia žalobcu, žalovaných I/, II/ a V/ v rámci prejednania žaloby zotrvali na svojich
písomných podaniach.11. Súd vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, keď zistil tento skutkový a právny stav:

12. Z Oznámenia o dobrovoľnej dražbe č. DÚ-POS DD 77/2015 zo dňa 29.09.2015 súd zistil, že dňa
12.11.2015 sa uskutočnila dražba bytu č. 8 nachádzajúceho sa v bytovom dome súpisné Č. XXXX,
X. N. E.. J., Y. Č.. XX Y. B., Č. H. R. H., ktorého nehnuteľnosti v tomto čase boli zapísané na LV
č. XXXX vedenom Okresným úradom, katastrálny odbor Zvolen pre k.ú. Môťová, pre okres Zvolen a
pre obec Zvolen, keď byt sa nachádzal na 4. poschodí uvedeného bytového domu s adresou E.. J.

XXXX/XX. Bytový dom sa nachádzal na parcelách 1361/190, 1361/191, 1361/192, 1361/193, 1361/194
a 1361/195. Okrem bytu predmetom dražby bol i spoluvlastnícky podiel vo veľkosti 79663/412647
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu. Dražbu ako dražobník viedol
žalovanýII/spoločnosťDUPOSdražobná,spol.sr.o..NavrhovateľomdražbybolaspoločnosťSlovenská
sporiteľňa, a.s., teda žalovaný I/. Najnižšie podanie dražobníkom bolo určené vo výške 53.400,- Eur za
predmet dražby. Výška dražobnej zábezpeky bola dražobníkom určená 10.000,- Eur. Z tohto oznámenia

ďalej vyplýva, že priebeh dražby osvedčí notárskou zápisnicou notár JUDr. Jozef Opatovský, M. Sch.
Trnavského 6, Trnava. Predmet dražby bol ocenený znaleckým posudkom č. 191/2015 znalkyne Ing.
Zuzany Ponechalovej zo dňa 05.08.2015, keď všeobecná cena dražených nehnuteľností v zmysle tohto
bol 53.400,- Eur.

13. Z oznámenia o výsledku dobrovoľnej dražby č. DÚ-POS DD 77/2015 zo dňa 12.11.2015 vyplýva,
že dražba bola skončená ako úspešná s tým, že predmet dražby bol vydražený. Vlastníkom predmetu
dražby boli Y. O. C. H. O., S. Y. V. Č. L. E.. J. XXXX/XX, XXX XX B., teda žalovaní III/ a IV/. Vydražiteľom
predmetu dražby bol H. E., v tom čase bytom H. H. XXXX/X, XXX XX B., teda žalovaný V/. Cena
dosiahnutá vydražením predmetu dražby bola 48.060,- Eur. Išlo o prvú dražbu.

14. Podľa informatívneho výpisu z katastra nehnuteľností Úradu geodézie, kartografie a katastra
SR, ktorý bol vytvorený cez katastrálny portál pre k.ú. Môťová, pre okres Zvolen, pre obec Zvolen
zo dňa 21.01.2016 vlastníkom predmetu dražby pod BLV 8 je zapísaný v 1/1-ine žalovaný V/. Ako
titul nadobudnutia je uvedená notárska zápisnica č. N542/2015, Nz42834/2015 zo dňa 12.11.2015

osvedčujúca dobrovoľnú dražbu, keď titul nadobudnutia bol zapísaný záznamom č. Z 3243/15-položka
výkazu zmien č. 1513/15. V časti CLV:ŤARCHY ako v poradí prvé avšak bez uvedenia poradového čísla
je zapísané „záložné právo zo zákona v prospech vlastníkov bytov v dome ul. E.. J. XXXX“, ďalej zápis
pokračuje „na podiel B7, 50 vecné bremeno spočívajúce v povinnosti vlastníka bytu č. 7, ... umožniť
jeho doživotné užívanie na riadne každodenné užívanie a užívanie oprávneným z vecného bremena:

J. F., K.. Ď., X.. XX.XX.XXXX ...“. Pod CLV 8 je k predmetu dražby zapísané záložné právo v prospech
Všeobecná úverová banka, a.s., Bratislava zriadené zmluvou č. V3483/2015 z 21.12.2015. Tento výpis
nebol predložený v celom texte (žalobcom), ale jeho hodnovernosť nebola v konaní spochybnená.

15. Podľa čiastočného výpisu z LV č. 2355, tiež informatívneho, ktorý bol vytvorený cez katastrálny

portál Úradu geodézie, kartografie a katastra SR pre k.ú. Môťová, okres Zvolen, obec Zvolen zo
dňa 07.08.2015, ako vlastníci predmetu dražby pod BLV 8 boli zapísaní v režime bezpodielového
spoluvlastníctva manželov v 1/1-ine žalovaní III/ a IV/. V poznámke na tomto LV je uvedené Oznámenie
o začatí výkonu záložného práva je zapísané „záložné právo zo záložnej zmluvy na nehnuteľnosť byt č.
8 ... v prospech Slovenská sporiteľňa, a.s., Suché mýto 4, Bratislava č. V3860/7 z 29.11.2007-1063/07“.

Na predmetnom LV je uvedené i vysvetlenie, že údaje v časti C:ŤARCHY bez uvedenia parcelného
čísla alebo poradového čísla vlastníka alebo inej oprávnenej osoby sa týkajú všetkých nehnuteľností a
všetkých vlastníkov a iných oprávnených osôb na liste vlastníctva.

16.Vyjadrenímzodňa21.09.2015č.D-593-001/015/2015StavebnébytovédružstvoZvolen,vzastúpení

TOMÁŠ KOHÚT advokátska kancelária, s.r.o., Zvolen žalovanému I/ na jeho žiadosť oznámilo, že
pohľadávka vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome (predmet dražby nachádzajúci sa
v bytovom dome), ktorého správu vykonáva SBD je ku dňu spísania tohto vyjadrenia vo výške 1.200,-
Eur. Vyjadrenie sa týkalo bytu č. 8 nachádzajúceho sa na X. poschodí vo vchode XX bytového domu so
súpisným číslom XXXX B. X. Z. Č.. XXXX pre k.ú. Môťová, obec Zvolen, okres Zvolen.

17. Podľa § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnostíb) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie

je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo
d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

18. Podľa § 151ma ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak vzniklo na zálohu viac záložných práv, záložný
veriteľ je povinný písomne oznámiť začatie výkonu záložného práva aj ostatným záložným veriteľom,

ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložných práv pred záložným veriteľom vykonávajúcim
záložné právo. V oznámení o začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa
uspokojí alebo sa bude domáhať uspokojenia zo zálohu.

19. Podľa § 151ma ods. 2 Občianskeho zákonníka, záložný veriteľ vykonávajúci záložné právo môže
predať záloh najskôr po uplynutí lehoty 30 dní odo dňa oznámenia o začatí výkonu záložného práva

všetkým záložným veriteľom podľa odseku 1.

20. Podľa § 151ma ods. 8 Občianskeho zákonníka, ak pohľadávka prednostného záložného veriteľa
alebo niektorého z ostatných záložných veriteľov, ktorí sú v poradí rozhodujúcom na uspokojenie
záložných práv pred záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo podľa odseku 6, je v čase výkonu

záložného práva splatná, môže tento záložný veriteľ začať výkon záložného práva alebo uplatňovať
uspokojenie svojej pohľadávky aj z výťažku z predaja zálohu.

21. Podľa § 151ma ods. 9 Občianskeho zákonníka, ak prednostný záložný veriteľ alebo iný záložný
veriteľ, ktorý je v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložného práva pred záložným veriteľom

vykonávajúcim záložné právo, začne výkon záložného práva podľa odseku 8, začatie výkonu záložného
práva oznámi aj záložnému veriteľovi vykonávajúcemu záložné právo. Ak prednostný záložný veriteľ
alebo iný záložný veriteľ, ktorý je v poradí rozhodujúcom na uspokojenie záložného práva pred
záložným veriteľom vykonávajúcim záložné právo, oznámi začatie výkonu záložného práva záložnému
veriteľovi vykonávajúcemu záložné právo pred uplynutím lehoty podľa odseku 2, nemôže záložný veriteľ

vykonávajúci záložné právo pokračovať vo výkone záložného práva.

22. Podľa § 151k ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak vzniklo na zálohu viac záložných práv, na ich
uspokojenie je rozhodujúce poradie ich registrácie v registri záložných práv počítané odo dňa ich
najskoršej registrácie alebo odo dňa ich registrácie v osobitnom registri.

23. Podľa § 151l ods. 1 Občianskeho zákonníka, začatie výkonu záložného práva je záložný veriteľ
povinný písomne oznámiť záložcovi a dlžníkovi, ak osoba dlžníka nie je totožná s osobou záložcu, a pri
záložných právach registrovaných v registri záložných práv aj zaregistrovať začatie výkonu záložného
práva v tomto registri, ak tento zákon alebo osobitný zákon neustanovuje inak. V písomnom oznámení o

začatí výkonu záložného práva záložný veriteľ uvedie spôsob, akým sa uspokojí alebo sa bude domáhať
uspokojenia zo zálohu.

24. Podľa § 3 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej
národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších

predpisov (ďalej len „zákon č. 527/2002 Z.z.“), podľa tohto zákona nemožno dražiť predmet dražby, s
ktorým navrhovateľ dražby alebo dražobník na základe zmluvy, vykonateľného rozhodnutia súdu alebo
vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy nemôže nakladať, alebo ak konanie dražby vylučuje
osobitný predpis.

25. Podľa § 3 ods. 6 zákona č. 527/2002 Z.z., dražiť nemožno nehnuteľné veci, ak hodnota pohľadávky
bez jej príslušenstva zabezpečenej záložným právom ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného
práva neprevyšuje 2 000 Eur.

26. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z., navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba,

ktorá vykonáva záložné právo (ďalej len „záložný veriteľ"), alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť
vykonanie dražby podľa osobitného zákona.27. Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z., v prípade, ak sa spochybňuje platnosť záložnej zmluvy
alebo boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich
právach,požiadaťsúd,abyurčilneplatnosťdražby.Právodomáhaťsaurčenianeplatnostidražbyzaniká,

ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia
so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci
vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; tomto prípade
je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude
neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).

28. Podľa § 21 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z.z., účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa
odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa
odseku 2.

29. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 182/1993 Z.z.“), na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých
z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a
príslušenstva a na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo
nebytového priestoru v dome, ktoré urobil vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, vzniká
zo zákona k bytu alebo k nebytovému priestoru v dome záložné právo v prospech spoločenstva; ak

sa spoločenstvo nezriaďuje, vzniká zo zákona záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a
nebytových priestorov. Vznik a zánik záložného práva sa zapíše do katastra nehnuteľností.

30. Na základe vykonaného dokazovania a zhodnotenia právneho stavu veci súd dospel k záveru, že
žaloba žalobcu nie je dôvodná. Ako základnú otázku súd v predmetnej veci riešil otázku procesnú, keďže

žalobca v konaní podal určovaciu žalobu. Po procesnej stránke určovaciu žalobu možno podať podľa §
137CSP,atopodľapísm.c/,konkrétneourčenie,čituprávojealebonieje,akjenatomnaliehavýprávny
záujem, ktorý netreba preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu alebo podľa písm. d/, konkrétne
o určenie právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu. Žalobca v konaní podal žalobu o
určenie neplatnosti dražby. Nejde o určovaciu žalobu podľa § 137 písm. c/ CSP, pretože žalobca žalobou

nepožadujeurčiť,čituprávojealebonieje,aleourčovaciužalobupodľa§137písm.d/CSP,keďžalobca
požadujeurčovacoužalobouurčiťprávnuskutočnosť,pričomtovyplývazosobitnéhopredpisu.Pôvodná
právna úprava zakotvená v Občianskom súdnom poriadku neobsahovala všeobecné ustanovenie, ktoré
by expressis verbis upravovalo príslušnosť žalobného návrhu na určenie právnej skutočnosti. Právna
teória v tejto otázke nebola jednotná. Zmluvy a iné právne úkony, ich existencia, platnosť či neplatnosť

sú právnymi skutočnosťami (§ 2 ods. 1 Občianskeho zákonníka). Žalobný návrh znejúci na určenie
právnej skutočnosti, ktorý z osobitného predpisu nevyplýva je potrebné považovať za vadný smerujúci k
zamietnutiu žaloby. V niektorých prípadoch hmotné právo (osobitný predpis) pripúšťa žaloby na určenie
právnej skutočnosti, ktorou je neplatnosť právneho úkonu alebo neplatnosť konania, ktoré je „podobné“
právnemu úkonu (dražba, rozhodnutie valného zhromaždenia a podobne). Jednou z takých žalôb je i

žaloba na určenie neplatnosti dražby, ktorej hmotnoprávny základ vyplýva zo zákona č. 527/2002 Z.z., o
dobrovoľnýchdražbáchvzneníneskoršíchpredpisov,konkrétnezustanovenia§21ods.2tohtozákona.
Na základe uvedeného z procesného hľadiska potom možno dospieť k záveru, že pokiaľ žalobca podal
žalobu o určenie neplatnosti dražby, ide o určovaciu žalobu podľa § 137 písm. d/ CSP vyplývajúcu z
osobitného hmotnoprávneho predpisu, ktorým je zákon č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, v

znení neskorších predpisov, kedy procesný zákon nevyžaduje preukazovanie naliehavého právneho
záujmu na požadovanom určení, tak ako je to pri žalobách o určenie, či tu právo je alebo nie je, podaných
podľa § 137 písm. c/ CSP.

31. Po zmene procesnej úpravy, potom žalobca v konaní nepreukazuje naliehavý právny záujem

na požadovanom určení, žaloba o určenie neplatnosti dražby je tak bez preukazovania naliehavého
právneho záujmu procesne prípustná podľa § 137 písm. d/ CSP.

32. Po vyriešení tejto procesnej otázky súd v konaní sa zaoberal opodstatnenosťou nároku žalobcu z
hľadiska hmotnoprávneho. Žalobca sa v konaní domáhal neplatnosti dražby tvrdiac, že je osobou, ktorá

vykonaním dražby a v procese konania dražby bola dotknutá na svojich právach tým, že boli porušené
ustanovenia zákona č. 527/2002 Z.z., o dobrovoľných dražbách, v znení neskorších predpisov. Nárok
na podanie takejto žaloby mu malo vyplynúť z § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných
dražbách v spojení s § 21 ods. 4 tohto zákona. Dotknutie na svojich právach videl v porušení § 7 ods.1 zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, keď žalovaný I/, ktorý dražbu navrhol ako záložný
veriteľ nebol žiadnou z osôb taxatívne vymedzených v tomto zákonnom ustanovení, ktoré pojednáva o
tom, kto je oprávnený byť navrhovateľom dražby. Uvedené zdôvodnil tým, že ako vyplýva z § 151ma

Občianskeho zákonníka, nie každý záložný veriteľ má oprávnenie vykonať záložné právo, ale ten,
ktorému toto právo priznáva zákon. Žalovaný I/ v čase dražby toto právo nemal, nakoľko mal status
záložného veriteľa ktorému ustanovenie § 151 ma ods. 9 Občianskeho zákonníka výslovne zakazovalo
pokračovať vo výkone záložného práva. Nemal právo predať záloh a teda nemohol byť ani zákonným
navrhovateľom dražby. Dotknutie na svojich právach ďalej videl v tom, že mal vedomosť o porušení

tohto zákonného ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z., čo vzbudilo u neho dôvodnú obavu
zložiťnedôveryhodnémudražobníkovi,tedažalovanémuII/značnúsumudražobnejzábezpekyvovýške
10.000,- Eur, resp. zaplatiť cenu dosiahnutú vydražením v nezákonnej dražbe a preto sa nemohol dražby
zúčastniť.

33. Na základe vykonaného dokazovania bol zistený nesporný skutkový stav, že na základe návrhu na

vykonanie dobrovoľnej dražby, ktorý podal žalovaný I/ ako banka, vykonal dňa 12.11.2015 v Banskej
Bystrici žalovaný II/ ako dražobník dražbu bytu v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov žalovaných
III/ a IV/ (L. Č.. X v bytovom dome súpisné č. XXXX X. R. X. X. J. L. G. N.. E.. J., Y. Č.. XX Y. B.,
F..Ú.. H. s príslušným podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu 7963/41267).
Vydražiteľom bytu na základe príklepu udeleného žalovaným II/ sa stal žalovaný V/ ako vydražiteľ.

Predmet dražby bol ocenený znaleckým posudkom znalkyne Ing. Zuzany Ponechalovej č. 191/2015
zo dňa 05.08.2015 na sumu 53.400,- Eur, výška dražobnej zábezpeky bola dražobníkom určená v
sume 10.000,- Eur. Cena dosiahnutá vydražením bola 48.060,- Eur. Žalobca sa predmetnej dražby
nezúčastnil. Tieto skutočnosti neboli v konaní medzi stranami sporné a napokon vyplývajú i z listinných
dôkazov predložených žalobcom v konaní, ktorými sú Oznámenie o dobrovoľnej dražbe č. DÚ-POS

DD77/2015 zo dňa 29.09.2015 a Oznámenie o výsledku dobrovoľnej dražby č. DÚ-POS DD77/2015 zo
dňa 12.11.2015, tiež z LV č. 2355 pre k.ú. Môťová zo dňa 21.01.2016.

34. V súčasnom období vlastníkom vydraženej nehnuteľnosti je stále žalovaný V/, ktorý v byte býva so
svojou rodinou. Byt medzičasom rekonštruoval. Tieto skutočnosti v konaní neboli popierané.

35. Žalovaný V/ na základe príklepu udeleného žalovaným II/ sa stal vlastníkom predmetného bytu dňa
12.11.2015. Žalobca podal žalobu o určenie neplatnosti dražby na súde dňa 12.02.2016, teda v zákonnej
prekluzívnejtrojmesačnejlehotevzmysle§21ods.2zákonač.527/2002Z.z..Tvrdenéprávovšakpodať
žalobu o určenie neplatnosti dražby mu však nepatrí, keď nie je osobou ktorá bola dotknutá na svojich

právach v súvislosti s tvrdeným porušením § 7 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z., o dobrovoľných dražbách.
Súd sa stotožnil s obranou žalovaných I/, II/ a V/ v konaní, že keby aj došlo a bolo v konaní preukázané
porušenie zákonného ustanovenia § 151ma ods. 9 Občianskeho zákonníka v tom, ako to tvrdil žalobca
v žalobe, a teda, že žalovaný I/ ako záložný veriteľ, nebol oprávnený navrhnúť dražbu v zmysle § 7 ods.
1 zákona č. 527/2002 Z.z., tak osobou, ktorá by bola oprávnená tvrdiť, že tým bola dotknutá na svojich

právachvzmysle§21ods.2zákonač.527/2002Z.z.,atedaosobouoprávnenoupodaťnávrhnaurčenie
neplatnosti predmetnej dražby by mohol byť jedine prednostný záložný veriteľ. Týmto SBD Zvolen nie je,
aj keby podľa Zmluvy o výkone správy č. 132 zo dňa 22.12.2009 vykonávalo správu domu na adrese J.
J. XXXX/XX, XXX XX B. v zmysle § 8b a nasl. zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových
priestorov. Takouto osobou by jedine tak ako vyplýva z ustanovenia § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z.,

mohli by byť len ostatní vlastníci bytov a nebytových priestorov v predmetnom bytovom dome. Žalobca
tak nie je osobou aktívne legitimovanou na podanie predmetnej žaloby o určenie neplatnosti dražby v
zmysle § 21 ods. 2 v spojení s § 21 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z.z., o dobrovoľných dražbách, pretože nie
je osobou, ktorá by bola dotknutá na svojich právach porušením práve ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č.
527/2002Z.z.,kebyajkporušeniutohtozákonnéhoustanoveniadošlo.Ztohtozákonnéhodôvodubybol

oprávnený podať takúto žalobu jedine prednostný záložný veriteľ za splnenia a preukázania porušenia
§ 151ma ods. 9 Občianskeho zákonníka. Takéto právo žalobcovi, ktorý nemá postavenie prednostného
záložného veriteľa v súdenej veci nepatrí. Nemožno sa žalobou domáhať neplatnosti dražby z dôvodu,
že v dražbe boli porušené práva tretej osoby, v tomto prípade tvrdené práva prednostného záložného
veriteľa. V tomto obrana žalovaných I/, II/ a V/ bola úspešná, a preto súd žalobu žalobcu z tohto dôvodu

zamietol. Pokiaľ žalobca navrhol doplniť dokazovanie oznámením o začatí výkonu záložného práva od
žalovanéhoI/aSBDZvolenvčítanedôkazuoichdoručení,súdtietodôkazynanávrhžalobcunevykonal,
pretože ich predloženie je pre právne a skutkové posúdenie veci právne bezvýznamné, lebo tak akosúd už dôvodí, žalobca nebol oprávnený podať žalobu o určenie neplatnosti dražby z dôvodu tvrdeného
porušenia práva tretej osoby, v tomto prípade prednostného záložného veriteľa.

36. Treba ďalej prisvedčiť úspešnej obrane žalovaných I/ a V/ i v tom, že je úplne vylúčené, aby
prednostný záložný veriteľ, teda vlastníci bytov a nebytových priestorov v dotknutom bytovom dome kde
sa nachádza predmet napadnutej dražby účinne začali výkon záložného práva s účinkami vyplývajúcimi
z § 151ma ods. 9 Občianskeho zákonníka, keď tak ako vyplýva z § 3 ods. 6 zákona o dobrovoľných
dražbách, dražiť nemožno nehnuteľné veci, ak hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva zabezpečenej

záložným právom ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného práva neprevyšuje 2.000,- Eur. Z
vyjadrenia zo dňa 21.09.2015 správcu bytového domu, v ktorom sa nachádza byt podliehajúci dražbe
vyplýva, že pohľadávka vlastníkov bytov a nebytových priestorov voči vtedajším vlastníkom bytu bola
vo výške 1.200,- Eur. Pre takúto výšku pohľadávky dražbu zo zákona nemožno vykonať. Teda ak by
vlastníkom bytov a nebytových priestorov aj patrilo prednostné záložné právo, nemohli by ho efektívne
a účinne realizovať podľa zákona o dobrovoľných dražbách s odkazom na § 3 ods. 6 zákona o

dobrovoľných dražbách. Je pravdou, že tak ako tvrdil žalobca, hodnota pohľadávky bez jej príslušenstva
zabezpečenej záložným právom by mala byť zistená ku dňu oznámenia o začatí výkonu záložného
práva, keď v tomto smere žalobca navrhol vykonať i dôkaz zabezpečením analýzy platieb zo strany
žalovaných III/ a IV/ od SBD Zvolen ku rozhodnému obdobiu, súd však tento dôkaz nevykonal, keďže
mal za to, že nie je pre konanie nevyhnutný vzhľadom na záver súdu, že žalobca nie je osobou, ktorá by

bola dotknutá tvrdeným porušením práva vyplývajúceho z § 7 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách.

37. Z čiastočného výpisu z Z. Č.. XXXX J. F..Ú.. H. zo dňa 07.08.2015 (pred dražbou) vyplýva, že v časti
CLV:ŤARCHY je pod BLV 8 zapísané záložné právo zo záložnej zmluvy na predmet dražby v prospech
Slovenská sporiteľňa, a.s., Bratislava na základe č. V3860/07 zo dňa 29.11.2007, teda v prospech

záložného veriteľa, ktorý v zmysle § 7 ods. 1 zákona o dobrovoľných dražbách navrhol predmetnú
dražbu. Z predmetného LV vyplýva, že v tejto časti CLV:ŤARCHY pred BLV 8 bez poradového čísla
je zapísané „záložné právo zo zákona v prospech vlastníkov bytov v dome ul. E.. J. XXXX Na podiel
B7, 50 vecné bremeno spočívajúce v povinnosti vlastníka bytu č. 7 ... umožniť jeho doživotné užívanie
na riadne každodenné bývanie a užívanie oprávneným z vecného bremena: Pôbišová Katarína ...“.

Ako vysvetlenie k tejto časti CLV sa na predmetnom LV nachádza informácia, že údaje v časti
C:ŤARCHY bez uvedenia parcelného čísla alebo poradového čísla vlastníka alebo inej oprávnenej
osoby sa týkajú všetkých nehnuteľností a všetkých vlastníkov a iných oprávnených osôb na liste
vlastníctva. Na základe takéhoto zápisu súd tiež dospel k záveru, že tento zápis nie je v súlade s §
15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z., o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších

predpisov, keď z tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že takéto záložné právo nemôže vzniknúť pred
vznikom zabezpečovanej pohľadávky (nemá povahu zábezpeky do budúcnosti). Ide o zákonné záložné
právo existencia ktorého podľa citovaného zákonného ustanovenia je podmienená vznikom pohľadávky
uvedenej v tomto ustanovení. V tomto sa súd tiež stotožňuje s obranou žalovaného I/. Uvedené však
nič nemení na fakte, že žalobca nie je osobou dotknutou na tvrdenom porušení ustanovenia § 7 ods.

1 zákona o dobrovoľných dražbách.

38. Napokon žalobcovi žiadna skutočnosť nebránila v účasti na napadnutej dražbe, že sa nezúčastnil
napadnutej dražby bolo jeho vlastným rozhodnutím. Ak by splnil podmienky zákona o dobrovoľných
dražbách, mohol sa zúčastniť dražby, robiť podania a prípadne aj vydražiť predmet dražby. Súdu

neoznačil a ani nepredložil žiadne dôkazy, z ktorých by mal získať informácie o tom, že by dražba mala
byť posúdená ako neplatná z dôvodov porušenia práv prednostného záložného veriteľa, nepredložil
a neoznačil žiadne dôkazy na preukázanie svojich tvrdení o tom, kedy mal tieto informácie získať,
teda predovšetkým nepreukázal skutočnosť, že ich získal a akým spôsobom, a že ich získal pred
uskutočnením samotnej dražby. Žalovaný V/ splnil všetky podmienky zákona o dobrovoľných dražbách,

zaplatil cenu predmetu dražby, stal sa na základe príklepu vlastníkom vydražených nehnuteľností a
bolo by v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, aby ako dobromyseľný
vydražiteľ, ktorý v dobrej viere nadobudol do vlastníctva predmet dražby bol dotknutý na týchto svojich
právach osobou, teda žalobcom, ktorý sa nezúčastnil dražby a ani žiadnym spôsobom nepreukázal
nereálne tvrdené dôvody, pre ktoré sa nezúčastnil na dražbe.

39. Z vyššie uvedených skutkových a právnych dôvodov súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.40. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu
trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

41. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

42. Žalovaní I/ až V/ boli v konaní plne úspešní, preto majú nárok voči žalobcovi na náhradu trov konania,
každý v rozsahu 100 %.

43. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa 262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení (§ 355

ods. 1, § 362 ods. 1 CSP).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže

odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 363, § 364 CSP).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci
samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa

dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie
podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov
s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší
subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd
vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 CSP).

Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné,
ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť vyhotovené v písomnej
forme, podpísané a v prípade doručenia podania do prebiehajúceho konania s uvedením spisovej

značky (§ 127 CSP).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
CSP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 CSP).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a/ sa týkajú procesných podmienok,

b/ sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 CSP).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších
predpisov).