Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 17. október 2017

Súd: Okresný súd Poprad
Spisová značka: 10Csp/113/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8716210210
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Šabľová
ECLI: ECLI:SK:OSPP:2017:8716210210.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Poprad sudcom JUDr. Monikou Šabľovou v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,
s.r.o. so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so
sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, proti žalovanému: 1) S. Q., R.. X.XX.XXXX, T. D.
C., Q. 349/8, 2) C. Q., R.. XX.XX.XXXX, D. C., Q. XXX/X, t.č. obaja bytom I. D., I. XXX/X, v konaní o
zaplatenie 6.883,- eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný 1/ a žalovaná 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu
6.883,- eur spolu s úrokom z omeškania zo splátok splatných v období od 20.11.2013 do 29.9.2015 vo
výške 243,82 eur a 8,05% p.a. úrok z omeškania zo sumy 6.883,- eur od 30.9.2015 do zaplatenia, a to
v mesačných splátkach vo výške 100 eur splatných vždy do každého 25-teho dňa v tom ktorom mesiaci
počnúc mesiacom, v ktorom rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť s tým, že neuhradením jednej splátky
riadne a včas stáva sa splatným celý dlh.

II. Žalobcovi p r i z n á v avoči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % účelne
vynaložených trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou zo dňa 21.11.2016 doručenou tunajšiemu súdu domáhal uloženia povinnosti
žalovaným zaplatiť sumu 6.883,- eur spolu s úrokom z omeškania 8,05 % ročne zo sumy 6.883,- eur od
30.9.2015 do zaplatenia ako aj úroku z omeškania zo splátok za obdobie od 20.11.2013 do 29.9.2015
a náhrady trov konania.

Svoj nárok odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok medzi ním ako postupníkom a
Slovenskou sporiteľňou, a.s. ako postupcom, postúpil postupca na žalobcu pohľadávku voči žalovaným
v 1/ a 2/ rade. Postupca a žalovaní v 1/ a 2/ rade uzatvorili dňa 10.1.2008 Zmluvu o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou boli Všeobecné obchodné podmienky, a na základe ktorej im poskytol
postupca peňažné prostriedky. Žalobca zastáva názor, že Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky
podstatné náležitosti zmluvy o úvere podľa § 497 až 207 ObZ ako aj v súlade so zákonom 258/2001
Z.z. o spotrebiteľských úveroch, ktorý bol platný v čase uzatvorenia zmluvy.

2. Dňa 20.1.2017 bol vydaný platobný rozkaz č. k. 10Csp/113/2016-52, voči ktorému bol podaný
žalovanými odpor, v ktorom požiadali o odklad platobného rozkazu alebo o vydanie splátkového
kalendára, keďže ich finančná situácia im nedovoľuje vyplatiť celú dlžnú čiastku naraz. Nárok žalobcu
na zaplatenie dlžnej sumy nerozporovali.

3. Právny zástupca žalobcu s v písomnom podaní vyjadril k výške poskytnutého úveru ako aj k úrokovej
sadzbe, pričom zdôraznil, že žalovaní sa zaviazali splácať poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi v
pravidelných mesačných splátkach k 20. dňu v mesiaci, počnúc od 20.2.2008, mesačná splátka vo výške137,66 eur a s konečnou splatnosťou 20.12.2017. Zároveň sa zaviazali zaplatiť poplatok za správu úveru
vo výške 1,99 mesačne a spracovateľský poplatok vo výške 199,16 eur. Z platobnej histórie vyplýva, že
žalovaní uhradili sumu v celkovej výške 9.921,60 eur a z úhrad žalovaného za obdobie od 10.1.2008

do 24.3.2015 bola na istinu započítaná suma vo výške 7.545,41 eur, na poplatky bola započítaná suma
vo výške 730,97 eur, na úrok z omeškania bola započítaná suma vo výške 127,94 eur a na riadny úrok
suma vo výške 1.517,28 eur. Žalobca si v tomto konaní uplatňuje splátky, ktoré žalovaní neuhradili v
období od 20.11.2013 do 20.12.2017 v počte 50 a v celkovej výške 6.883,- eur.

4. Súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 5.9.2017, ktorého sa žalovaní nezúčastnili, súd musel
konštatovať, že u žalovaného v 1. rade sa do termínu pojednávania nevrátila doručenka, resp. závada
v doručení pojednávania, preto pojednávanie bolo z procesných dôvodov odročené na 17.10.2017.
Pojednávanie 17.10.2017 sa konalo v neprítomnosti žalovaných v 1. a 2. rade, kedy súd už doručenia
predvolaniamalriadnevykázané,pojednávaniasanezúčastniliažalovanísvojuneúčasťnapojednávaní

neospravedlnili. Súd pojednávanie konal v ich neprítomnosti v súlade s § 180 CSP ako aj v neprítomnosti
žalobcu.

5.Právny zástupca žalobcu na pojednávaní poukázal na ich žalobu ako aj písomné vyjadrenia, kedy
si žalobca v tomto konaní uplatňuje splátky úveru splatné od 20.11.2013 do 20.12.2017 v počte 50 a

v celkovej výške 6.883,- eur (50x137,66 eur). V prílohe písomných podaní žalobca doručil aj tabuľku
započítania predpísaných splátok na istinu a úrok a od 20.11.2013 hrubo zvýraznené sú splátky, ktoré
si žalobca v tomto konaní uplatňuje. Právny zástupca žalobcu súhlasil so splátkovým kalendárom po
120,- eur mesačne, prípadne s mesačnou splátkou, ktorú by určil súd tak, aby bol dlh v rozumnej dobe
uhradený.

6.Z vykonaného dokazovania oboznámením sa s listinnými dôkazmi, ktorými sú: zmluva o postúpení
pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE, príloha č. 1 v zmluve o postúpení pohľadávok, zmluva o splátkovom
úvere č. XXXXXXXXXX, VOP, oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti z 30.9.2015, kópiou
doručeniek, oznámením o postúpení pohľadávky z 30.10.2015, pokusom o zmier z 7.10.2016, platobná

história, na základe čoho mal súd preukázaný nasledovný skutkový stav: Právny predchodca žalobcu
- Slovenská sporiteľňa, a.s., uzavrel dňa 10.1.2008 so žalovanými Zmluvu o splátkovom úvere č.
XXXXXXXXXX. V zmysle tejto zmluvy bol žalovaným poskytnutý úver vo výške X.XXX,- E. (XXX.XXX,-
I.), s tým, že žalovaní mali splácať úver v mesačných splátkach po 137,66 eur (4.147,- Sk) s konečnou
splatnosťou úveru dňa 20.12.2017 a splatnosťou prvej splátky k 20.2.2008. Jednalo sa o spotrebný

úver bez účelu, výška úrokovej sadzby bola premenlivá, v deň uzatvorenia úverovej zmluvy 10,55
% p.a., poplatok za poskytnutie úveru bol XXX,- E. (X.XXX,- I.), ročná percentuálna miera nákladov
bola stanovená na 12,18 %. Celkové náklady spojené s úverom sú X.XXX,XX E. (XXX.XXX,- I.). Ku
dňu 29.9.20156 vyhlásila Slovenská sporiteľňa a.s. mimoriadnu splatnosť pohľadávky zo zmluvy, a
toto oznámenie zaslala 30.9.2015 žalovanému v 1. rade ako aj žalovanej v 2. rade. Zásielky sa vrátili

žalobcovi nezdvihnuté v odbernej lehote.
Dňa 23.10.2015 uzatvorila Slovenská sporiteľňa, a.s. ako postupca a EOS KSI Slovensko, s.r.o.
ako postupník Zmluvu o postúpení pohľadávok č. XXXX/XXXX/CE. Súčasťou Zmluvy o postúpení
pohľadávok bola Príloha č. 1, kde bolo uvedené, že poskytnutá suma úveru predstavovala X.XXX,XX
eur a zostatok pohľadávky predstavoval sumu X.XXX,XX eur. Táto suma pozostávala z istiny vo výške

X.XXX,XX eur, úrokov vo výške X.XXX,XX eur, pričom riadny úrok predstavoval sumu X.XXX,XX eur a
úroky z omeškania sumu 78,93 eur. Ostatné príslušenstvo tvorili poplatky vo výške XX,XX eur. V prílohe
bolo uvedené, že žalovaní sú v omeškaní 731dní a dátum poslednej úhrady 24.3.2015 - išlo o úhradu
vo výške 48,42 eur.
Z listinných dôkazov ďalej vyplýva, že Slovenská sporiteľňa, a.s. doručovala žalovaným oznámenie zo

dňa 30.10.2015 o postúpení pohľadávky z úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX na spoločnosť EOS KSI
Slovensko, s.r.o., na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok, avšak súd nemal preukázané, či aj došlo
k doručeniu tohto oznámenia, keď žalobca doručil súdu len podacie hárky, z ktorých však je zrejmé,
že takéto oznámenie bolo odosielané aj žalovaným v 1. a 2. rade. Dňa 7.10.2016 doručoval žalobca
žalovaným pokus o zmier, v ktorom boli vyzvaní k úhrade dlžnej sumy X.XXX,XX eur.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník
povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom

alebonazákladezákona.Akúrokyniesútaktourčené,jedlžníkpovinnýplatiťobvykléúrokypožadované
za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú
úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v
najvyššie prípustnej výške.

Podľa § 506 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s vrátením viac než dvoch splátok alebo
jednej splátky po dobu dlhšiu ako tri mesiace, je veriteľ oprávnený od zmluvy odstúpiť a požadovať, aby
dlžník vrátil dlžnú sumu s úrokmi.

Podľa § 52 ods. 2 veta tretia OZ, na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa
vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy

obchodného práva.

Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v
rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy
nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 54 ods. 1 OZ, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré

mu tento zákon alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje
zmluvné postavenie.

Podľa § 54 ods. 2 OZ, v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre
spotrebiteľa priaznivejší.

Podľa§524ods.1OZ,veriteľmôžesvojupohľadávkuajbezsúhlasudlžníkapostúpiťpísomnouzmluvou
inému.

Podľa § 524 ods. 2 OZ, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou

spojené.

Podľa § 528 ods. 2 OZ, postupca je povinný odovzdať postupníkovi všetky doklady a poskytnúť všetky
potrebné informácie, ktoré sa týkajú postúpenej pohľadávky.

7. Posudzovaný právny vzťah medzi sporovými stranami je založený zmluvou o spotrebiteľskom úvere
a je nevyhnutné ho posudzovať podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka ako aj právnych
predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru keďže zmluva o spotrebiteľskom
úvere je tzv. absolútnych obchod a zároveň právny predchodca žalobcu pri uzatváraní zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vystupoval ako podnikateľ s poukazom na predmet podnikania a žalovaní

vystupovali ako spotrebitelia, pretože pri uzatváraní zmluvy o úvere nekonali v rámci predmetu svojej
obchodnej alebo podnikateľskej činnosti.

8.V prejednávanej veci sa žalobca domáha zaplatenia sumy, ktorá predstavovala zostatok nesplateného
úveru poskytnutého žalovaným právnym predchodcom žalobcu. Žalobca odvodzoval svoju aktívnu

vecnú legitimáciu v spore od Zmluvy o postúpení pohľadávok, ktorú považoval za platnú.
Podľa ustanovenia § 92 ods. 8 zákona č. 483/2001 Z. z. o bankách a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „zákon o bankách“) ak je napriek písomnej výzve banky alebo pobočky zahraničnej
banky jej klient nepretržite dlhšie ako 90 kalendárnych dní v omeškaní so splnením čo len časti
svojho peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky, môže banka alebo pobočka

zahraničnej banky svoju pohľadávku zodpovedajúcu tomuto peňažnému záväzku postúpiť písomnou
zmluvou inej osobe, a to aj osobe, ktorá nie je bankou (ďalej len "postupník"), aj bez súhlasu klienta.
Toto právo banka alebo pobočka zahraničnej banky nemôže uplatniť, ak klient ešte pred postúpením
pohľadávky uhradil banke alebo pobočke zahraničnej banky omeškaný peňažný záväzok v celomrozsahu vrátane jeho príslušenstva; to neplatí, ak súčet všetkých omeškaní klienta so splnením čo len
časti toho istého peňažného záväzku voči banke alebo pobočke zahraničnej banky presiahol jeden rok.
Pri postúpení pohľadávky je banka alebo pobočka zahraničnej banky povinná odovzdať postupníkovi aj

dokumentáciu o záväzkovom vzťahu, na ktorého základe vznikla postúpená pohľadávka; banka alebo
pobočka zahraničnej banky môže postupníkovi poskytnúť informáciu o jednotlivých iných záväzkových
vzťahoch medzi bankou alebo pobočkou zahraničnej banky a klientom len za podmienok a v rozsahu
ustanovených týmto zákonom.

9. Ustanovenie § 92 ods. 8 zákona o bankách nemožno spájať s aktívnou legitimáciou navrhovateľa ako
postupníka pohľadávky. Účelom predmetného ustanovenia je úprava výnimiek z bankového tajomstva
a nehovorí o podmienkach platnosti postúpenia pohľadávok, ale iba o podmienkach, za splnenia
ktorých nedochádza k porušeniu bankového tajomstva. Aj podľa dôvodovej správy bol hlavným účelom
predmetného ustanovenia prelomenie bankového tajomstva a nie obmedzenie možnosti postúpiť
pohľadávku. Zo zákona nevyplýva, že by podmienky uvedené v predmetnom ustanovení podmieňovali

platnosť právneho úkonu postúpenia pohľadávky.
Súd poukazuje v tejto súvislosti na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 24.04.2014, sp.
zn. 19C/34/2012, podľa ktorého: „Postúpenie pohľadávky (cesia) spočíva v tom, že do existujúceho
záväzku, v danom prípade Slovenskej sporiteľne, a.s., namiesto doterajšieho veriteľa vstúpi nový
veriteľ (navrhovateľ). Čiže dochádza k zmene v osobe veriteľa. Táto zmena sa nedotýka práv, ani

povinnosti dlžníka vyplývajúcich pre neho zo záväzku, a preto sa na platnosť zmluvy o postúpení
pohľadávky nevyžaduje súhlas dlžníka. Zámerom právnej úpravy postúpenia pohľadávky je zabrániť
tomu, aby postúpením pohľadávky nedošlo k zhoršeniu právneho postavenia dlžníka. Za týmto účelom
sa zachovávajú všetky námietky voči postúpenej pohľadávke, rovnako aj možnosť namietať voči tejto
pohľadávke svoje vzájomné pohľadávky. Následky postúpenia sa tak predovšetkým prejavia v právnom

postavení postupcu, ktorý stráca postúpenú pohľadávku so všetkým príslušenstvom i právami s ňou
spojenými. Postupník sa na základe postúpenia pohľadávky stane veriteľom namiesto postupcu a
pohľadávku nadobudne so všetkými právami, ktoré sú s ňou spojené. Keďže ide o významnú zmenu v
osobe veriteľa, ustanovuje Občiansky zákonník pre postúpenie pohľadávky písomnú formu a zároveň
ustanovuje, ktoré pohľadávky nie sú spôsobilým predmetom postúpenia. Odvolací súd na rozdiel od

súdu prvého stupňa dospel k záveru, že postúpením pohľadávky Slovenskej sporiteľne, a. s. voči
odporkyni 1/ navrhovateľovi nedošlo k zhoršeniu postavenia odporkyne 1/, došlo len k zmene v osobe
veriteľa. Pokiaľ svoju pohľadávku vyčíslila Slovenská sporiteľňa, a.s. v čase postúpenia na sumu 991,17
Eur s príslušenstvom, čo osvedčila Výpisom z účtovných kníh peňažného ústavu SLSP, a.s., Bratislava
ku dňu postúpenia pohľadávky, t. j. 11.12.2006, nie je možné tejto zmluve o postúpení pohľadávok

nič vytknúť a nie je možné konštatovať, že sa jedná o absolútne neplatný právny úkon podľa § 39
Občianskeho zákonníka a nasl.. Mylne sa súd prvého stupňa domnieval, že predpokladom postúpenia
pohľadávky Slovenskej sporiteľne, a. s. je zosplatnenie celého úveru. Zosplatnenie dlhu veriteľom
znamená, že dlh už nie je možné zo strany dlžníka zaplatiť v splátkach (v danej veci do 20.06.2007),
ale v dôsledku nesplanenia povinností dlžníkom sa stáva splatný celý dlh vyhlásením jeho zosplatnenia.

Tieto skutočnosti však nemajú žiaden vplyv na výšku dlhu dlžníka, týkajú sa výlučne spôsobu zaplatenia
jeho dlhu a závisia výlučne na vôli veriteľa, a preto nie je možné z dôvodu nevyhlásenia predčasnej
splatnosti úveru Slovenskou sporiteľňou, a.s. (zosplatnenia) ku dňu postúpenia pohľadávky považovať
zmluvu o postúpení pohľadávok za neplatnú“

10.Súd uvádza, že predmetné ustanovenie § 92 ods. 8 je potrebné vykladať tak, že pokiaľ je dlžník
v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku, môže banka postúpiť pohľadávku
zodpovedajúcu celej výške peňažného záväzku, nie len časť, s ktorou je dlžník v omeškaní. Pokiaľ
by predmetné ustanovenie malo na mysli postúpenie len časti peňažného záväzku, s ktorou je dlžník
v omeškaní, bolo by to v predmetnom ustanovení výslovne uvedené. Uvedený názor je zrejmý aj zo

samotného logického znenia daného ustanovenia, inak by nebolo formulované v tom zmysle, že ak je
klient v omeškaní so splnením čo len časti svojho peňažného záväzku, ale bolo by formulované v tom
zmysle, že časť peňažného záväzku, s ktorou je dlžník v omeškaní, môže byť predmetom postúpenia.
Podľa dôvodovej správy k ustanoveniu § 92 ods. 7 (teraz ods. 8) ZoB v odseku 7 sa upravuje možnosť
použiť inštitút postúpenia svojej pohľadávky zodpovedajúcej nesplácanému dlhu, a to aj osobe, ktorá nie

je bankou. Je zrejmé, že pod slovným spojením „nesplácaný dlh" je treba rozumieť dlh dlžníka v podobe
vrátenia celého poskytnutého úveru veriteľovi, nakoľko tento dlh vzniká už poskytnutím úveru dlžníkovi,
ktorý ho má len možnosť vrátiť v splátkach postupným splácaním za zmluvne dohodnutých podmienok.11.Z ustanovení Zákona o bankách č. 483/2001 Z. z. nevyplýva, žeby bankový subjekt bol povinný
pred postúpením pohľadávky vyhlásiť mimoriadnu splatnosť omeškaného peňažného záväzku klienta,
tento vypovedať alebo od zmlúv odstúpiť. Postupník postúpením pohľadávky v zmysle ust. § 524

a nasl. OZ sa na základe postúpenia stane veriteľom namiesto postupcu a pohľadávku nadobúda
s príslušenstvom a všetkými právami, ktoré sú s pohľadávkou spojené vrátane námietok, ktoré
možno proti nej uplatniť. Zmluvou o postúpení pohľadávok tak na žalobcu prešli aj práva súvisiace
s vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru s poukazom na článok 7.6.1 Všeobecných obchodných
podmienokprávnehopredchodcužalobcu,kedypodpísm.a)jeuvedené,žebankajeoprávnenávyhlásiť

mimoriadnu splatnosť úveru, t. j. požadovať splatenie pohľadávky zo zmluvy o úvere v lehote, ktorú
banka určí v oznámení o mimoriadnej splatnosti pokiaľ je klient v omeškaní so splatením jednej splátky
istiny alebo úrokov, ktoré trvá viac ako 10 dní. V danom prípade však došlo k vyhláseniu mimoriadnej
splatnosti Slovenskou sporiteľňou a.s. v čase pred postúpením pohľadávky na postupníka. (viď čl. 33-35
spisu)

12.Žalovaní uzavreli so Slovenskou sporiteľňou, a.s. zmluvu, na základe ktorej im bol poskytnutý úver,
ktorý mali dohodnutým spôsobom v dohodnutom čase splácať, čo však porušili. V čase postúpenia boli s
plnením svojich povinností zo zmluvy v omeškaní 731 dní. Žalovaní pritom, ako z listín zo spisu vyplýva,
výslovne súhlasili s tým, že banka je oprávnená svoju pohľadávku zo zmluvy postúpiť inému subjektu
(bod 18.14 Všeobecných obchodných podmienok, s ktorými sa žalovaní oboznámili). Takáto dohoda je

podľa § 89 ods. 1 Zákona o bankách prípustná. Dohoda nevykazuje znaky nevyváženosti, ak veriteľ
môže postúpiť svoju pohľadávku na tretiu osobu a dlžník môže previesť svoje záväzky voči banke na
tretiu osobu s predchádzajúcim písomným súhlasom banky. Má to základ vo funkcii súhlasu, ktorým je
ochrana veriteľa. Dlh by totiž mohol prevziať taký dlžník, majetkové pomery ktorého by mohli zhoršiť
uspokojenie pohľadávky veriteľa.

Tak,akoObčianskyzákonník,ajZákonobankáchnevyžadovalsúhlasdlžníkaspostúpenímpohľadávky.
Relevantné nemôže byť to, že postupník je subjektom nespĺňajúcim definíciu § 3 ods. 2 Zákona o
bankách. V zmysle tohto ustanovenia bez bankového povolenia nemôže nikto poskytovať úvery a
pôžičky v rámci predmetu svojho podnikania alebo predmetu inej svojej činnosti z návratných peňažných
prostriedkov získaných od iných osôb na základe verejnej výzvy, ak osobitný predpis nestanovuje inak.

V konkrétnom prípade však úver už poskytnutý bol bankou, postupník žiadne peňažné prostriedky
neposkytuje, rieši sa len návratnosť poskytnutého úveru. Nie je zrejmé, prečo by návratnosť úveru, t.
j. vymáhanie pohľadávky nemohol realizovať subjekt nemajúci oprávnenie na podnikanie v bankovom
sektore.

13.Zákonom č. 483/2001 Z. z. bol zrušený Zákon o bankách č. 21/1992 Zb., ust. § 38 ods. 9, ktoré bolo v
podstate totožné so znením súčasného ust. § 92 ods. 8 Zákona č. 483/2001 Z. z.. Dôsledkami porušenia
ust. § 38 ods. 9 zákona č. 21/1992 Zb. sa zaoberal Najvyšší súd Českej republiky v rozsudku sp. zn.
29Odo/1613/2005 z 29.04.2008, kde uviedol, že: „Účelom inštitútu bankového tajomstva je ochrana
klienta pred zverejnením, či podávaním informácií o jeho majetkových pomeroch. Úprava zmluvného

postúpenia pohľadávky v Občianskom zákonníku, ani príslušné ustanovenia Obchodného zákonníka vo
všeobecnosti nezakazujú (pod sankciou prípadnej neplatnosti takéhoto úkonu) postúpenie pohľadávky
len preto, že dôsledkom postúpenia je prelomenie bankového tajomstva. Ochranu poskytovanú klientovi
banky prostredníctvom inštitútu bankového tajomstva je nutné vždy zvažovať (z hľadiska možných
úvah, ktoré takúto ochranu absolutizujú) aj s prihliadnutím k tomu, či a akým spôsobom osoba, ktorá

má byť týmto inštitútom chránená, sama porušuje svoje povinnosti plynúce z príslušného bankového
obchodu (zmluvy o úvere). Zákon o bankách totiž banke tiež ukladá obozretne hospodáriť a chrániť
majetkové záujmy všetkých svojich klientov. Pri plnení tejto povinnosti nemôže byť banka pripravená
o možnosť zbaviť sa v záujme ostatných svojich klientov rizikovej pohľadávky v situácii, keď dlžník
porušuje povinnosť pohľadávku splácať len preto, aby prostredníctvom inštitútu bankového tajomstva

chránila individuálny záujem takéhoto dlžníka. Z hľadiska možných úvah o následkoch neoprávneného
porušenia bankového tajomstva zmluvným postúpením pohľadávky je zjavné, že k náprave uvedeného
stavu nevedie sankcia spočívajúca v neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky. Plne opodstatnené
je preto tam, kde takáto situácia nastane, zvažovať otázky zodpovednosti za škodu, nie prelamovať
platnosť zmlúv o postúpení, osobitne za situácie, keď bolo vecou zmluvných strán, či si v medziach

bankového obchodu dojednajú výhradu zákazu postúpenia podľa § 525 ods. 2 Občianskeho zákonníka.“14.Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná, kedy sa samotná
zmluvaosplátkovomúverespĺňavšetkynáležitosti§4Zákonaospotrebiteľskýchúverochč.258/2001Z.
z., ktorý bol účinný v čase uzatvorenie predmetnej zmluvy o splátkovom úvere. Súd teda žalobe vyhovel,

pokiaľ ide o zaplatenie sumy 6.883,- eur, ktorá suma je tvorená jednotlivými splátkami poskytnutého
úveru za obdobie od 20.11.2013 do 20.12.2017 v počte 50 ako aj v časti o zaplatenie kapitalizovaných
úrokov z omeškania vo výške 243,82 eur, ktoré boli vypočítané do vyhlásenia mimoriadnej splatnosti,
teda do 29.9.2015 a úrokov z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 6.883- eur od 30.9.2015 do
zaplatenia, a to v súlade s nižšie citovanými zákonnými ustanoveniami.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

Podľa§3ods.1nariadenievlády87/1995Z.z.,ktorýmsavykonávajúniektoréustanoveniaObčianskeho
zákonníka výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba
Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Podľa § 10c nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. februárom 2013,

výška úrokov z omeškania s riadi podľa predpisov účinných k 31. januáru 2013 aj za dobu omeškania
po 31. januári 2013.

15.Keďže žalovaní boli s plnením peňažného dlhu v omeškaní, žalobca ako veriteľ má voči žalovaným
nárok na zákonné úroky z omeškania vyčíslené v súlade s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z. z. o 8

percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému
dňu omeškania s plnením peňažného dlhu, t. j. vo výške 8,05 % p. a. zo sumy X.XXX,- eur od 30.9.2015
do zaplatenia, na zaplatenie ktorých súd zaviazal žalovaných.

Podľa § 217 ods.2 CSP ak ide o opakujúce sa dávky alebo splátky, možno uložiť povinnosť i na plnenie

dávok alebo splátok, ktoré sa stanú splatnými až v budúcnosti.

Podľa § 232 ods. 4 CSP ak súd uloží povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a
splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne
inak, súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť

celého plnenia.

16. Súd umožnil žalovaným splateniu dlhu v mesačných splátkach vo výške 100,- eur, pričom určil
splatnosť mesačnej splátky, a to vždy do 25. dňa toho ktorého mesiaca. Vyššie citované ustanovenia
umožňujú súdu uložiť povinnosť zaplatiť dlh v splátkach, v prípade, že podľa hmotného práva je už

celý dlh splatný a žalovaný nie je schopný uhradiť celý dlh naraz. Súd má teda možnosť vyjsť v ústrety
žalovaným, pričom na novo upraví splatnosť dlhu a spravidla aj pripojí doložku straty výhody splátok v
prípade, že dlh nebude uhrádzaný riadne v plnej výške a včas.

Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,

ktorým sa konanie končí.

17.O trovách konania žalobcu súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná
strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V konaní bol úspešný žalobca v plnom
rozsahu, keďže súd žalobe v celosti vyhovel, preto mu súd priznal voči žalovaným nárok na náhradu

trov konania v rozsahu 100 % účelne vynaložených trov konania. O výške náhrady trov konania súd
rozhodne v súlade s nižšie cit. zákonným ustanovením.
Podľa § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:Proti rozsudku vydanému na základe uznania nároku alebo vzdania sa nároku nie je prípustné odvolanie
okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého
rozhodnutia.

Proti výroku rozsudku o trovách konania je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia
rozsudku na tunajšom súde.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a)neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala
vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť
o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený
môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.