Rozsudok ,
Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa

Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Bratislava

Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ľubomír Šramko

Forma rozhodnutia – Rozsudok

Povaha rozhodnutia – Pripúštajúce spätvzatie návrhu, zrušujúce rozsudok a zastavujúce konanie

Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 4Sp/54/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1015201074
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1015201074.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa:
POHOTOVOSŤ, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, proti odporcovi: Okresný úrad Bratislava,
katastrálny odbor, so sídlom Ružová dolina 27, Bratislava, za účasti: S. D., bytom S. D. XXXX/XX, C.,
o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 4.5.2015 proti rozhodnutiu odporcu č. V-1259/15 zo dňa
8.4.2015 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie odporcu p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi n e p r i z n á v a náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím č. V-1259/15 zo dňa 8.4.2015 odporca zamietol návrh na vklad
záložného práva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území M. H. N., zapísanej na liste
vlastníctva č. XXXX, byt číslo 102, 10. p., vchod S.. D. XX, v bytovom dome súpisné číslo 6152, na
parcele C KN číslo XXXX/XX a spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu vo

veľkosti 8160/313510 (ďalej ako „založená nehnuteľnosť“), v zmysle § 31 ods. 3 zákona č.
162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
platnom v čase podania návrhu na vklad (ďalej len „katastrálny zákon“). Odporca rozhodnutie odôvodnil
tým, že zmluva o zriadení záložného práva zo dňa 24.11.2014, na základe ktorej sa mal vykonať vklad
záložnéhoprávakzaloženejnehnuteľnosti(ďalejlen„zmluvaozriadenízáložnéhopráva“alebo„záložná
zmluva“), nie je spôsobilá na povolenie vkladu záložného práva v prospech navrhovateľa, pretože bola

uzatvorená v rozpore s ustanoveniami § 22 ods. 2, § 37 a § 39 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej len „OZ“). Rozpor s uvedenými ustanoveniami OZ spočíval podľa odporcu v tom, že
dohoda o plnomocenstve (ďalej len „dohoda o splnomocnení“), ktorou zúčastnená osoba (dlžník) ako
splnomocniteľ udelil plnú moc občianskemu združeniu ProHelp - združenie občianskoprávnej pomoci,
so sídlom Povraznícka 18, Bratislava (ďalej „združenie ProHelp“ alebo „splnomocnenec“) na uzavretie
záložnej zmluvy zabezpečujúcej pohľadávku navrhovateľa voči zúčastnenej osobe, bola uzatvorená v
rozpore so záujmom zúčastnenej osoby. Táto skutočnosť je podľa odporcu zrejmá tak z formy dohody

o plnomocenstve - predtlačený formulár, ako aj z jej obsahu, pretože splnomocnenec bol v čase jej
zhotovenia v kontakte s navrhovateľom (záložným veriteľom) a dá sa predpokladať, že v prípade potreby
by splnomocnenec obhajoval práve záujmy navrhovateľa a nie zúčastnenej osoby. Tento záver možno
vyvodiť aj z toho, že združenie ProHelp vystupuje ako splnomocnený zástupca aj v rade
ďalších konaní, v ktorých na strane záložného veriteľa figuruje navrhovateľ. Odporca tiež poukázal
na to, že takáto (predtlačená) forma dohody o splnomocnení, pri ktorej zúčastnená osoba v pozícii

záložcu nemala na výber voľbu iného splnomocnenca, vytvára nevyvážený zmluvný vzťah a takýto
postup navrhovateľa (ako veriteľa v predmetnom zmluvnom vzťahu) podľa neho výraznezasahuje do výkonu práv a povinností zúčastnenej osoby (povinného), vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov, čo je v rozpore s dobrými mravmi.
Vyššie uvedené zastúpenie vyhodnotil odporca ako neprípustné a právny úkon, vzniknutý na jeho

základe, uskutočnený v rozpore s ustanoveniami § 37 ods. 1 a § 39 OZ, za neplatný. Navyše,
podľa odporcu nevyváženosť právneho vzťahu vyplýva aj zo skutočnosti, že
v dôsledku jeho vzniku zúčastnenej osobe hrozí nenapraviteľná ujma v možnej strate nehnuteľného
majetku, s poukazom zjavný nepomer medzi výškou zabezpečovanej pohľadávky a jej príslušenstva,
a hodnotou predmetu zabezpečenia. Uvedenú nerovnováhu právneho vzťahu vyhodnotil odporca tiež

ako tzv. neprijateľnú zmluvnú podmienku, s ohľadom na právnu úpravu obsiahnutú v ustanoveniach OZ
vzťahujúcich sa na spotrebiteľské zmluvy (§ 52 a nasl.).

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonom stanovenej lehote opravný prostriedok -
odvolanie zo dňa 4.5.2015, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu a vrátenia
veci odporcovi na ďalšie konanie. Vyjadril nesúhlas s dôvodmi odporcu na rozhodnutie o zamietnutí

návrhu na vklad záložného práva k nehnuteľnostiam, a vyjadril názor, že ide o nepodložené
predpoklady, ktoré nevychádzajú z objektívne a spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Taktiež
namieta predostretý záver odporcu, podľa ktorého je sporná dohoda o splnomocnení v rozpore s
ustanovením § 22 ods. 2 OZ, a to z dôvodu, že podľa odbornej literatúry (komentár k Občianskemu
zákonníku) nie je dôležitá samotná možnosť rozporu alebo pochybností o nestrannosti zástupcu, ale

tento rozpor musí reálne existovať. Poukázal na fakt, že odporca žiadnym spôsobom nepreukázal, že
by navrhovateľ do uzatvorenia dohody o splnomocnení zasahoval či ovplyvňoval jej obsah, resp. bol
v styku so splnomocnencom (združením ProHelp). Dohoda o splnomocnení bola podľa navrhovateľa
uzavretá riadne a v súlade s príslušnými ustanoveniami OZ a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu,
teda bola urobená slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne. Dôvodil, že sa jedná o samostatne

existujúci dvojstranný právny úkon uzavretý na žiadosť zúčastnenej osoby bez akejkoľvek jeho účasti
s tým, že splnomocnenec obsah dohody so zúčastnenou osobou osobne prerokoval, riadne ju poučil o
právnych úkonoch obsiahnutých v dohode a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi zakladajú. Ďalej
konštatoval, že uvedenie predtlače záložného veriteľa (navrhovateľa) a zástupcu záložcu (zúčastnenej
osoby) v dohode o splnomocnení argumentačne použité v napadnutom rozhodnutí absolútne neobstojí,

a to preto, že uvedenie týchto údajov je nevyhnutné z hľadiska identifikácie strán dohody o
splnomocnení a určitosti predmetu plnomocenstva. Na základe uvedeného je navrhovateľ toho názoru,
že odporca pred vydaním rozhodnutia skutkový stav veci nezistil spoľahlivo a vec nesprávne právne
posúdil.

Odporca navrhol vo svojom vyjadrení k návrhu zo dňa 25.6.2015 napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu potvrdiť, a to s poukazom na skutočnosti v ňom obsiahnuté. Zotrval na dôvodoch napadnutého
rozhodnutia. Osobitne poukázal na povinnosť orgánov štátnej moci svojou činnosťou napĺňať legitímne
očakávanú predstavu jednotlivca o právnom štáte, ktorého neoddeliteľnou súčasťou je právna istota a s
ňou korešpondujúca zásada rozhodovať v obdobných veciach rovnako (viď rozsudok Najvyššieho súdu

Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžr/28/2011).

Krajský súd v Bratislave (ďalej len súd) prejednal a rozhodol vec ako miestne a vecne príslušný
súd (§ 246a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku - ďalej len „O.s.p.“) v neprítomnosti
navrhovateľa, ktorý svoju neprítomnosť ospravedlnil a súhlasil s prejednaním veci bez jeho

účasti. Súd v prítomnosti odporcu a zúčastnenej osoby, za použitia ustanovenia § 250q ods. 3 O. s. p.
dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť ako vecne správne.

V prejednávanej veci súd doplnil dokazovanie výsluchom zúčastnenej osoby na pojednávaní. Z
prednesu odporcu súd zistil, že tento sa v celom rozsahu pridržiava svojho písomného vyjadrenia zo

dňa 25.6.2015, poukazujúc na dôvody uvedené v ňom a v napadnutom rozhodnutí a navrhuje súdu
napadnuté rozhodnutie ako správne a zákonné potvrdiť.

Z výsluchu zúčastnenej osoby súd zistil, že táto ohľadom pôžičky telefonicky kontaktovala navrhovateľa,
ktorého zamestnanec prišiel k nej domov, kde podpísali zmluvu o pôžičke na sumu cca 1.000 eur s tým,

že jej peniaze pravdepodobne následne prišli na účet. Zúčastnená osoba ďalej uviedla, že si nevšimla,
že by okrem zmluvy o pôžičke podpisovala iné doklady, ktorými by splnomocnila niekoho iného na
zastupovanie vo veci týkajúcej sa pôžičky. Po podpise zmluvy zamestnanec navrhovateľa odišiel z domu
zúčastnenej osoby sám, na Miestny úrad Devínska Nová Ves, ani na žiadny iný úrad spolu nešli a nešlaani sama zúčastnená osoba. Na otázku súdu, či na dohode o splnomocnení, ktorú jej súd predložil k
nahliadnutiu, je jej podpis zúčastnená osoba uviedla, že zrejme ide o jej podpis, podpisuje sa tak, ale
nespomína si, že by v súvislosti s pôžičkou poskytnutou navrhovateľom niečo podpisovala na miestnom

úrade. Následne na otázku súdu uviedla, že si nespomína na to, že by splnomocnila niekoho na to, aby v
súvislosti s pôžičkou od navrhovateľa niečo za neho vykonala a zdôraznila, že keby vedela o podmienke
založenia bytu na požičanie si finančných prostriedkov v sume 1.000 eur, pôžičku by si nikdy nezobrala.

Po dôslednom oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu odporcu súd ďalej zistil, že

navrhovateľ dňa 20.1.2015 podal u odporcu návrh na vklad záložného práva k založenej nehnuteľnosti,
ku ktorému priložil zmluvu o zriadení záložného práva (zo dňa 24.11.2014) spolu s dohodou o
splnomocnení (zo dňa 12.8.2013), uzatvorenou medzi zúčastnenou osobou a združením ProHelp. Po
preskúmaní dohody o splnomocnení zo dňa 12.8.2013 súd zistil, že táto je
v predtlačenej forme, nemenným je predmet dohody - udelenie splnomocnenia individuálne a vopred
určenému identifikovanému splnomocnencovi, ktorým je združenie ProHelp, ako aj rozsah udeleného

oprávnenia - uzatvorenie záložnej zmluvy podľa ustanovenia § 552 OZ k nehnuteľnostiam, ktoré v čase
uzatvorenia záložnej zmluvy ako formy zabezpečenia splnenia splnomocniteľovho záväzku zo zmluvy o
úvere.Popreskúmanívyplnenýchúdajovsúdzistil,ževzáhlavídohodyosplnomocneníjeidentifikovaná
zúčastnená osoba, ktorá túto podpísala dňa 12.8.2013 (ako preukazuje úradné osvedčenie pravosti jej
podpisu), splnomocnenec ju akceptoval toho istého dňa. Predmetom záložnej zmluvy je byt v nej bližšie

vyšpecifikovaný, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve zúčastnenej osoby a jeho manželky. Súd
považuje za potrebné uviesť, že identifikačné údaje splnomocniteľa - zúčastnenej osoby na strane jednej
a špecifikácia nehnuteľnosti (bytu) na strane druhej sú vyplnené už na prvý pohľad odlišným písmom. K
návrhu na vklad priložená zmluva o zriadení záložného práva k založenej nehnuteľnosti, kde ako záložný
veriteľ vystupuje navrhovateľ, bola na strane záložcu uzatvorená už v zastúpení zúčastnenej osoby -

občianskym združením DSS Nestor o. z., Stred 449, Zázrivá (pôvodne združenie ProHelp). Vychádzajúc
z jej obsahu, jej predmetom je zabezpečenie pohľadávok navrhovateľa voči zúčastnenej osobe, ktoré
vznikli a vzniknú na základe zmluvy o úvere č. 102302449. Sporná dohoda o splnomocnení pritom nie je
v zmluve o zriadení záložného práva identifikovaná dátumom, či miestom jej uzavretia a ani žiadnym
iným spôsobom.

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť
alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon

neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na
skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa ustanovenia § 31 ods. 3 katastrálneho zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, okresný úrad
vklad povolí; inak návrh zamietne.

Podľa ustanovenia § 42 ods. 2 katastrálneho zákona, zmluva, verejná listina alebo iná listina obsahujú
označenie
a) účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum
narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné

číslo, ak ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje,
b) právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu,
c) nehnuteľnosti podľa katastrálneho územia, pozemku podľa parcelného čísla evidovaného v súbore
popisných informácií, pozemku evidovaného ako parcela registra "C" alebo parcela registra "E", druhu
pozemku a výmery pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je stavba

postavená, čísla bytu alebo nebytového priestoru, čísla poschodia, čísla vchodu a spoluvlastníckeho
podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a na pozemku, prípadne na priľahlom
pozemku, súpisného čísla stavby a parcelného čísla pozemku, na ktorom je dom postavený; ak je
nehnuteľnosť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov, uvádza sa i podiel vyjadrený zlomkom k celku.

Podľa ustanovenia § 22 ods. 2 OZ zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny
úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.Podľa ustanovenia § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne;
inak je neplatný.

Podľa ustanovenia § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje
zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa ustanovenia § 5a ods. 2 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, (ďalej len „zákon
o ochrane spotrebiteľa“) predávajúci nesmie spotrebiteľovi vybrať ani inak určiť osobu, ktorá má v

súvislosti s uzavretím spotrebiteľskej zmluvy, plnením spotrebiteľskej zmluvy alebo zabezpečením
záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy konať v mene alebo v záujme spotrebiteľa. Ustanovenia
spotrebiteľskej zmluvy, ktorými spotrebiteľ splnomocňuje tretiu osobu na vykonanie právnych úkonov
súvisiacich plnením spotrebiteľskej zmluvy alebo s uzavretím inej spotrebiteľskej zmluvy, sú neplatné.

Podľa ustanovenia § 5a ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, právny úkon, ktorým spotrebiteľ

splnomocňuje tretiu osobu na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo
spotrebiteľskej zmluvy v mene spotrebiteľa, je neplatný.

Podľa ustanovenia § 250q ods. 3 O. s. p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým
preskúmavané rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie. Vo veci azylu a

doplnkovej ochrany zruší súd rozhodnutie správneho orgánu a vráti vec na ďalšie konanie aj vtedy, ak po
preskúmaní rozhodnutia dospel k záveru, že od vydania rozhodnutia správnym orgánom sa podstatne
zmenili okolnosti veci. Ustanovenie § 250j ods. 5 platí obdobne.

Súd vyhodnotil námietky vznesené navrhovateľom ako nedôvodné. Ako to vyplýva z

citovaných zákonných ustanovení, v priebehu vkladového konania odporca posudzuje podstatné
náležitosti príslušného zmluvného typu, ktorý je podkladom k zápisu vlastníckych a iných práv v
katastri nehnuteľností, a to z hľadiska kritérií, ktoré sú demonštratívne uvedené v ustanovení § 31
ods. 1 katastrálneho zákona, a tak vyhodnocuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie
vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo

rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad.

Ako súd zistil z administratívneho spisu odporcu, navrhovateľ na strane veriteľa a zúčastnená
osoba na strane dlžníka uzatvorili zmluvu o úvere, a v ten istý deň udelila zúčastnená osoba za účelom
zabezpečenia z nej vzniknutého záväzku združeniu ProHelp plnú moc na uzatvorenie zmluvy o zriadení

záložného práva k nehnuteľnostiam, ktorých identifikácia bola v rámci typovej (formulárovej) dohody o
splnomocnení zapísaná v kolónke špecifikácia nehnuteľností vo vlastníctve splnomocniteľa. Ako
možno vyvodiť z odlišného písma identifikačných údajov splnomocniteľa na strane jednej a vpísaných
údajov o nehnuteľnosti na strane druhej, identifikačné údaje o tejto nehnuteľnosti neboli do dohody
vpísané (konkretizované) pri ich podpise splnomocniteľom (zúčastnenou osobou), ale boli doplnené až

následne.

Na základe zistených skutočností je teda bez pochybností zrejmé, že splnomocniteľ (zúčastnená
osoba) a ani splnomocnenec (združenie ProHelp) v čase podpísania dohody o
splnomocnení neidentifikovali nehnuteľnosti, ktoré majú byť predmetom zálohu v záložnej zmluve.

Takéto splnomocnenie teda nemôže byť platné, pretože v čase jeho udelenia nebolo z neho možné
zistiť konkrétny rozsah oprávnení, ktoré z neho splnomocnencovi vyplývajú a následne nebolo možné
posúdiť, či tento konal v mene splnomocniteľa v medziach udeleného oprávnenia alebo či rozsah svojho
oprávnenia prekročil - ide teda o neurčitý prejav vôle z dôvodu, že v čase udelenia plnomocenstva
nebolo zrejmé, ktoré konkrétne nehnuteľnosti vo vlastníctve zúčastnenej osoby majú byť predmetom

zmluvy o zriadení záložného práva, z čoho vyplýva existencia rozporu s ustanovením § 37 ods. 1
OZ. Podľa ustálenej judikatúry prejav, ktorým osoba udeľuje splnomocnenie na právne úkony týkajúce
sa práv k nehnuteľnostiam, musí spĺňať tie isté náležitosti označenia nehnuteľnosti, ako vyžaduje zákon
pre zmluvu v súlade s ustanovením § 42 katastrálneho zákona.

Súd po preskúmaní obsahu administratívneho spisu odporcu a samotného napadnutého rozhodnutia v
rozsahu dôvodov uvádzaných navrhovateľom dospel k záveru, že dohoda o splnomocnení
uzatvorená medzi zúčastnenou osobou a združením ProHelp je absolútne neplatná, a to z dôvodu,
že bola uzatvorená spôsobom, ktorý je v rozpore s ustanovením § 22 ods. 2 OZ. Právne úkonyurobené osobami, ktoré nespĺňajú podmienky upravené v ustanovení § 22 ods. 2 OZ, sú v zmysle § 39
OZ absolútne neplatné, a to bez ohľadu na skutočnosť, že o tom účastníci právneho úkonu nevedeli.
Existoval rozpor záujmov, nakoľko splnomocnenec (združenie ProHelp) nemal v zmysle dohody zjavne

konať v záujme dlžníka (zúčastnenej osoby), ale veriteľa (navrhovateľa). Zastúpením sa zabezpečilo
silnejšie postavenie veriteľa (navrhovateľa), a de facto okamžitá vymožiteľnosť jeho pohľadávky bez
toho, aby sa o tom zúčastnená osoba čo i len dozvedela, dokonca i za predpokladu, že by si svoje
záväzky vyplývajúce zo zmluvy o úvere plnila riadne a včas. Zmluva o zriadení záložného práva je
totiž zabezpečujúcim inštitútom pre veriteľa (v tomto prípade navrhovateľa) a jednoznačne posilňuje

jeho postavenie vo vzťahu k dlžníkovi (zúčastnenej osobe), nie naopak. Z dátumu, kedy bola dohoda o
splnomocnení podpísaná (ako vyplýva z článku II. zmluvy o zriadení záložného práva, v deň totožný s
dňomuzavretiazmluvyopôžičke)možnovyvodiťzáver,žepredtlačenýformulárdohodyosplnomocnení
bol zúčastnenej osobe predložený zo strany navrhovateľa spolu so zmluvou o úvere (ako podmienka
uzatvorenia zmluvy o úvere), pričom ona osobu splnomocnenca, resp. jej štatutárneho zástupcu v čase
uzavretia zmluvy o úvere nepoznala a nespomína si, že by splnomocnila kohokoľvek na akékoľvek

zastupovanie v súvislosti s navrhovateľom poskytnutým úverom.

Súd s poukazom na obsah administratívneho spisu odporcu a výsluch zúčastnenej osoby má za
preukázané, že splnomocnenec (združenie ProHelp) pri podpise dohody o splnomocnení
nebol prítomný, a teda ani nemohol so zúčastnenou osobou obsah dohody o splnomocnení prerokovať

tak, ako tvrdil navrhovateľ v opravnom prostriedku. Podľa názoru súdu je nepochybné, že osoba
splnomocnenca je spriaznená s osobou navrhovateľa, čo je súdu známe aj z jeho činnosti, nakoľko
združenie ProHelp vystupuje v obdobných konaniach ako zástupca dlžníka pri uzatváraní záložných
zmlúv v prospech navrhovateľa.

Uvedený názor súdu nepriamo potvrdzuje aj samotný navrhovateľ, ktorý na jednej strane tvrdí, že na
uzatváraní dohody o splnomocnení sa žiadnym spôsobom nepodieľal a zdôrazňuje, že
združenie ProHelp je zástupcom úplne nezávislým od neho a od jeho zmluvnej dokumentácie, na strane
druhej však v rámci vlastnej argumentácie opisuje okolnosti uzatvorenia tejto dohody. Takéto vyjadrenia
vyslovené v rámci námietok a s poukazom na ostatné okolnosti svedčia o úzkom

prepojení navrhovateľa so združením ProHelp, čo dokazuje aj formulárový typ dohody o splnomocnení,
v ktorej je predtlačou identifikovaný nielen splnomocnenec (združenie ProHelp), ale aj navrhovateľ
v postavení veriteľa/záložného veriteľa, ktorého pohľadávky majú byť zabezpečené prostredníctvom
inštitútuzriadeniazáložnéhopráva.Vsúvislosti suvedenýmzmätočnevyznievaajargumentácia
navrhovateľa, podľa ktorej „uvedenie predtlače záložného veriteľa (navrhovateľa) a zástupcu (združenia

ProHelp) v dohode o splnomocnení argumentačne použité v (napadnutom) rozhodnutí absolútne
neobstojí, lebo zástupcu a navrhovateľa je nevyhnutné z hľadiska identifikácie strany dohody o
splnomocnení a uvedenie záložného veriteľa je nevyhnutné z hľadiska určitosti predmetu udeleného
plnomocenstva,“ a to najmä z dôvodu, že združenie ProHelp evidentne nebolo prítomné pri udelení
splnomocnenia.

Nedôvodná je aj námietka navrhovateľa, podľa ktorej nie je podľa odbornej literatúry pri aplikácii
ustanovenia § 22 ods. 2 OZ dôležitá samotná možnosť rozporu alebo pochybností o nestrannosti
zástupcu, ale tento rozpor musí reálne existovať, a to nielen preto, že komentár k zákonu nie je ako taký
záväzný, ale i z dôvodu, že existencia rozporu je v skutočnosti daná už len z toho titulu, že zúčastnená

osoba (dlžník) vlastne splnomocnila združenie ProHelp k hájeniu záujmov svojho veriteľa (navrhovateľa)
a nie seba samého.

Absolútna neplatnosť dohody o splnomocnení má za následok, že splnomocnenec nemohol zastupovať
zúčastnenú osobu pri uzatváraní zmluvy o zriadení záložného práva, a teda navrhovateľ nepredložil

odporcovi zmluvu spôsobilú na zápis práva k založenej nehnuteľnosti. Odporca postupoval
správne, keď zmluvu o zriadení záložného práva posudzoval v intenciách ustanovenia § 31 ods. 1
katastrálneho zákona a vyhodnotil, že táto odporuje zákonu. Konštatovanie navrhovateľa, podľa ktorého
inštitút záložného práva využíva len v prípadoch, kedy je záložca dlhodobo v omeškaní so splácaním
svojho záväzku či v prípadoch, kedy je evidentné, že záložca od neho vylákal poskytnutie peňažných

prostriedkov, stráca s poukazom na jeho postavenie známeho poskytovateľa úverov (tento predmet
činnosti má riadne zapísaný aj v obchodnom registri) na význame a vyznieva krajne účelovo.Nad rámec navrhovateľom vznesených námietok, súd poukazuje na zákonné ustanovenie § 5a ods. 2 a
4 zákona o ochrane spotrebiteľa. Predmetné ustanovenie vylučuje možnosť predávajúceho akýmkoľvek
spôsobom určiť, nanútiť spotrebiteľovi alebo ho naviesť k tomu, aby svojim konaním určil osobu, ktorá

môže v jeho mene vykonať akýkoľvek úkon súvisiaci s uzavretím alebo plnením spotrebiteľskej zmluvy,
alebo zabezpečením záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy. Rozhodnutie spotrebiteľa o tom, že
určí osobu na uvedené úkony, nemôže byť za žiadnych okolností ovplyvnené konaním predávajúceho.
Vylučuje sa tak možnosť zneužitia vplyvu a postavenia predávajúceho, a to hlavne v čase
uzatvárania zmluvy, na rozhodnutie spotrebiteľa. Rovnako sa vylučuje možnosť, aby bola táto osoba

priamo uvedená v zmluve a spotrebiteľ svojím podpisom urobil toto rozhodnutie.

Podľa cit. § 5a ods. 4 zákona o ochrane spotrebiteľa, neplatným je akýkoľvek právny úkon (urobený
či už vo forme osobitnej listiny pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy, alebo kedykoľvek počas trvania
záväzkového vzťahu vyplývajúceho zo spotrebiteľskej zmluvy), ktorým spotrebiteľ splnomocňuje tretiu
osobu na uzavretie dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa zo spotrebiteľskej zmluvy v

mene spotrebiteľa.

Nakoľko odporca dostatočným spôsobom zistil stav veci a správne vyhodnotil, že v
danej veci neboli splnené podmienky podľa ustanovenia § 31 ods. 1 katastrálneho zákona, čo je
dôvodom zamietnutia návrhu na vklad vlastníckeho a iného práva podľa ustanovenia § 31 ods. 3

katastrálneho zákona, pričom uvedený záver riadne odôvodnil v zmysle § 47 ods. 3 Správneho
poriadku, a tento vyplýva z obsahu administratívneho spisu a vykonaného dokazovania a žiadna z
námietoknavrhovateľaneboladôvodná,súdnapadnutérozhodnutieodporcupotvrdilakovecnesprávne
a zákonné. Navrhovateľ postupom zvoleným pri uzatvorení zmluvy o zriadení záložného práva skutočne
výrazne zasiahol do práv zúčastnenej osoby pri výkone jej práv a povinností vyplývajúcich z

občianskoprávnych vzťahov.

O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia § 250k ods. 1 O. s. p. v spojení s § 250l
ods. 2 O. s. p. s poukazom na výsledok konania. Navrhovateľ bol v konaní neúspešný, a preto mu ich
náhradu súd nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší
súd Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo troch
vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie
treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom

rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. (§ 205 ods. 1 O.s.p).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého

stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O. s. p).

Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.