Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 24. máj 2016

Súd: Okresný súd Žiar nad Hronom
Spisová značka: 20C/105/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6115210466
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 05. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Martin Štubniak

ECLI: ECLI:SK:OSZH:2016:6115210466.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žiar nad Hronom samosudcom Mgr. Martinom Štubniakom v právnej veci navrhovateľa:

SLOVAKIA ENERGY, s.r.o., so sídlom Plynárenská 7/A, Bratislava, IČO: 36 807 702, v konaní právne
zastúpený Jánský & Partners s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Štúrova 13, Nitra, proti odporkyni:
M. K., N.. XX.XX.XXXX, bytom DSS B., N..Y.., W. XXX/XX, Ž., v konaní zastúpená opatrovníkom Š. K.,
XX.XX.XXXX, bytom C. XX, A. A., v konaní o zaplatenie 314,99 € s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

I. Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi sumu 114,99,- € s úrokom z omeškania vo
výške 5,5 % ročne zo sumy 90,37,- € od 20.11.2015 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške
5,5 % ročne zo sumy 24,62,- € od 20.11.2015 do zaplatenia v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto

rozsudku.

II. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa z a m i e t a.

III. Odporkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Podaným návrhom žiadal navrhovateľ uložiť odporkyni povinnosť zaplatiť sumu 314,99 € s úrokom z
omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 200,- € od 21.07.2012 do zaplatenia, s úrokom z omeškania
vo výške 5,5 % ročne zo sumy 90,37 € od 04.07.2013 do zaplatenia a s úrokom z omeškania vo výške

5,5 % ročne zo sumy 24,62 € od 08.08.2013 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania vrátane trov
právneho zastúpenia.

Návrh zdôvodnil tým, že odporkyňa odoberala zo zariadenia pre verejný rozvod plyn a elektrickú energiu
na odbernom mieste Karpatská 6/45, Banská Bystrica, pričom jej bola za dodanú elektrickú energiu a
plyn vyfakturovaná čiastka 314,99 € faktúrami splatnými v dňoch 20.07.2012, 03.07.2013 a 07.08.2013.
Odporkyňa tieto faktúry neuhradila.

Súd vo veci vydal dňa 09.11.2015 platobný rozkaz, proti ktorému podala odporkyňa prostredníctvom
svojho opatrovníka odpor. Odporkyňa totiž bola rozsudkom tunajšieho súdu zo dňa 10.03.2014 č.k.
7Ps/3/2012-82 pozbavená spôsobilosti na právne úkony a bol jej ustanovený opatrovník v osobe jej
syna Š. K.. V odpore potom opatrovník odporkyne popieral, že by žalovanú čiastku neuhradili s tým,
že na pojednávaní môže preukázať úhradu dvoch faktúr za plyn a elektrickú energiu od navrhovateľa v
stanovenom termíne. Tiež spochybňoval oprávnenosť faktúry vo výške 200,- € za odpojenie.

Na základe listinných dôkazov, ktoré sú obsahom spisového materiálu súd zistil nasledovné:Odporkyňa dňa 28.06.2011 uzavrela so spoločnosťou Energetické centrum, a. s. ako dodávateľom
zmluvu o združených službách dodávky elektriny a plynu. Predmetom zmluvy bol záväzok dodávateľa
poskytnúť odporkyni ako odberateľovi združené služby dodávky elektriny a plynu v súlade s právnymi

predpismi a všeobecnými obchodnými podmienkami dodávky elektriny a plynu, ktoré sú podľa
zmluvného textu jej neoddeliteľnou súčasťou a záväzok odporkyne ako odberateľa uhradiť dodávateľovi
riadne a včas dohodnutú platbu za dodávku elektriny a plynu, distribučné a ďalšie doplnkové
služby v súlade so zmluvou, všeobecnými obchodnými podmienkami a osobitnými podmienkami pre
poskytovanie jednotlivých produktov balíka výhod.

Podľa zmluvy sa dodávka elektriny týkala odberného miesta K. X, A. A.. V zmluve sa uvádza zálohová
platba ohľadne dodávky elektriny 11,- € mesačne a ohľadne dodávky plynu 4,- € mesačne. Zmluva bola
uzatvorená na dobu určitú jedného roka.

Odporkyňa potom podpísala dňa 28.06.2011 okrem zmluvy aj splnomocnenie pre spoločnosť

Energetické centrum, a. s. na úkony spojené s procesom zmeny dodávateľa elektriny a plynu, keďže
ako je zrejmé zo zmluvy, pred uzavretím zmluvy odoberala elektrinu od dodávateľa Stredoslovenská
energetika a plyn od Slovenského plynárenského priemyslu.

V článku 7 v bode 11 všeobecných obchodných podmienok je uvedené, že zmluvy uzatvárané na dobu

jedného roka sa po ukončení zmluvy automaticky predlžujú o ďalší rok, pokiaľ odberateľ najneskôr
mesiac pred ukončením platnosti zmluvy nepožiada písomne o jej ukončenie.

Súčasne z verejne dostupných zápisov v obchodnom registri ohľadne spoločnosti Energetické centrum
a. s. vyplýva, že zmluvou o predaji podniku zo dňa 23.09.2013 medzi spoločnosťou Energetické centrum

a. s. ako predávajúcim a spoločnosťou SLOVAKIA ENERGY, s.r.o., teda navrhovateľom ako kupujúcim
došlo s účinnosťou od 01.10.2013 k predaju celého podniku v zmysle § 476 a nasledovné Obchodného
zákonníka.

Z predložených faktúr vyplynulo, že faktúrou zo dňa 06.07.2012 splatnou 20.07.2012 bol odporkyni

fakturovaný poplatok za odpojenie elektriny v sume 200,- €. Faktúrou splatnou dňa 07.08.2013 bola
odporkyni vyfakturovaná čiastka 24,62 € ako vyúčtovanie spotreby plynu za obdobie 01.01.2012 až
18.04.2012 a faktúrou splatnou dňa 03.07.2013 bola odporkyni vyúčtovaná k úhrade čiastka 90,37 € ako
vyúčtovaniespotrebyelektrinydodanejvobdobíod04.02.2012do28.02.2013,pričompodľatejtofaktúry
boli za uvedené obdobie uhradené preddavky v celkovej výške 48,- €, spotreba elektriny predstavovala

sumu 138,37 € a teda rozdiel predstavoval 90,37 €. Súčasťou tejto faktúry je detailné vyúčtovanie výšky
spotreby elektriny za uvedené obdobie, kedy počiatočný stav elektromera vykazoval 1938 kilowatt hodín
k 04.02.2012 a k 28.02.2013 to bolo 2471 kilowatt hodín.

Opatrovník odporkyne na pojednávaniach potom uvádzal, že matka spáchala určitý problém. Preto ju

musel umiestniť v júni 2012 do ústavnej starostlivosti a odvtedy v byte, do ktorého sa elektrina a plyn
dodávali, nebývala. Elektromer bol odstavený a zapečatený a dva mesiace sa tam nemohla odoberať
elektrická energia. Preto mu nie je zrejmé kedy mal dlh vlastne vzniknúť. V júli 2012 telefonoval do
spoločnosti navrhovateľa, kde mu nadiktovali dlhy, ktoré existovali. Ich úhradu dokladoval platbami zo
dňa 27.06.2012. Išlo o všetky dlhy, ktoré mu navrhovateľ k tomuto dňu oznámil. Posledný odpočet

elektriny bol vykonaný 17.05.2012, kedy vlastne bola elektrina odpojená. Následne matka posielala
žiadosti o zrušenie, resp. výpoveď zo zmluvy, no aj tak jej navrhovateľ ďalej posielal faktúry. Zmluvu
ukončili až k februáru 2013, dovtedy chodili faktúry ďalej. Ďalej uviedol, že byt bol predaný novému
vlastníkovi v mesiacoch júl alebo august 2012, odstavený od elektrickej energie bol od apríla 2012,
znovu zapojený v júli 2012, pričom nový vlastník zrejme čerpal elektrinu od Slovenských elektrární a

nie od navrhovateľa.

V tomto smere opatrovník odporkyne predložil potvrdenia o úhradách zo svojho účtu, podľa ktorých dňa
27.06.2012 uhrádzal navrhovateľovi čiastku 2,15 € s označením úhrada vyúčtovania, ďalej 24,- € ako
úhrada plynu a 60,- € ako úhrada elektriny.

Podľa prehľadu platieb (č. l. 64 a nasl. spisu) navrhovateľ eviduje platbu 2,15 €, ktorú uhradil opatrovník
odporkyne dňa 27.06.2012 a bola započítaná na úhradu faktúry ešte za obdobie 01.10.2011 až
03.02.2012. Takisto navrhovateľ eviduje úhrady z 27.06.2012 v celkovej výške 68,- € pozostávajúce zúhrady preddavkových platieb za mesiace január, február, marec, apríl a máj roku 2012 čo sa týka plynu
po 4,- € mesačne, t. j. spolu 20,- € a úhradu preddavkových platieb za elektrinu za mesiace február,
marec, apríl a máj 2012 po 12,- €, čo je 48,- €.

Opatrovník odporkyne ďalej predložil nasledovné listinné dôkazy:

Podľa služobného príkazu vystaveného Stredoslovenskou energetikou (č. l. 55 spisu) bolo dňa
20.07.2012 vykonané znovu zapojenie elektrickej energie do predmetného bytu. V príkaze je uvedený

dátum posledného odpočtu deň 17.05.2012 a stav na meradle elektriny 2058, pričom objednávateľom
zapojenia bola spoločnosť Energetické centrum, a. s.

Podľa preberacieho protokolu zo dňa 16.08.2012 bol byt odovzdaný novému vlastníkovi Q. V.. Okrem
stavov iných médií sa v protokole uvádza stav elektromeru 2059,3.

Tiež bolo súdu predložené faxové podanie zaslané dňa 25.09.2012 Energetickému centru, a. s., ktorým
odporkyňa žiadala zrušiť dodávku plynu a elektriny s tým, že žiadala o výpoveď zo zmluvy k 30.09.2012.

Opatrovník odporkyne dokumentoval predaj bytu aj predložením návrhu na vklad kúpnej zmluvy ohľadne
jej bytu do katastra nehnuteľností. Návrh bol podaný 04.09.2012.

Podľa služobného príkazu (č. l. 98 spisu) bola na základe objednávky Energetického centra, a. s.,
vykonanáSSEdistribúcioudňa28.02.2013demontážmeradlaelektrinyvsúvislostisukončenímodberu.
V dokumente je uvedený posledný odpočet zo dňa 06.02.2013 so stavom 2369.

Napokon opatrovník odporkyne predložil zmluvu o dodávke plynu, ktorú uzavrel nový vlastník bytu Q.
V. so Slovenským plynárenským priemyslom dňa 03.01.2013, pričom dátum prihlásenia bol 01.01.2013.
Menovaný tiež ešte predtým žiadal SPP o dodávku plynu žiadosťou zo dňa 08.11.2012. Následne bola
novému vlastníkovi vystavená faktúra na sumu 42,85 € za opätovnú montáž odberného zariadenia,
elektromeru, a to na základe zákazky z 01.03.2013 (č.l. 100 spisu).

Nakoľko ďalšie dôkazy už účastníci vykonať nenavrhovali, súd si za účelom ozrejmenia dodávky
elektriny do bytu odporkyne v inkriminovanom období vyžiadal vyjadrenie spoločnosti SSE distribúcia.
Podľa jej oznámenia zo dňa 04.05.2016 (č. l. 93 spisu) síce zo strany odporkyne ako odberateľky bolo
požiadané o zmenu dodávateľa elektriny ku dňu 01.10.2012, no k zmene nedošlo, nakoľko spoločnosť

Energetické centrum, a. s. ako pôvodný dodávateľ podal námietku voči zmene. Následne k zmene
odberateľa, ako aj dodávateľa na odbernom mieste odporkyne došlo až v roku 2013 jej odhlásením
ku dňu 28.02.2013 a ku dňu 01.03.2013 prihlásením nového dodávateľa spoločnosti Stredoslovenská
energetika, a. s. a nového odberateľa Q. V..

Súd na základe uvedených listinných dôkazov mal za preukázané, že medzi právnym predchodcom
navrhovateľa ako dodávateľom a odporkyňou ako odberateľom bola dňa 28.06.2011 uzavretá zmluva
o dodávke plynu a elektrickej energie. Zmluva bola uzavretá na dobu jedného roka s tým, že podľa
všeobecných obchodných podmienok (článok 7 bod 11) došlo k jej predĺženiu o ďalší rok, nakoľko
odporkyňa nepožiadala o jej ukončenie najneskôr mesiac pred jej ukončením (t. j. najneskôr do

28.05.2012). O ukončenie žiadala až faxovým podaním zo dňa 25.09.2012, iná žiadosť o ukončenie
zmluvy súdu predložená nebola.

Z hľadiska právneho posúdenia išlo o kúpnu zmluvu podľa § 588 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého
z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu

povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.

Právny predchodca navrhovateľa mal v rámci tohto právneho vzťahu postavenie predávajúceho, keďže
sa zaviazal dodať odporkyni predmet kúpy - plyn, resp. elektrickú energiu a odporkyňa mala postavenie
kupujúceho, ktorého povinnosťou je za dodaný predmet kúpy zaplatiť kúpnu cenu.

Čo sa týka faktúr za dodaný plyn, no najmä elektrinu, opatrovník odporkyne sa bránil tým, že mu nie
je zrejmé, ako mohli vzniknúť nedoplatky, keď byt bol od elektriny odpojený a uhradil všetky podlžnosti,
ktoré mu na informačnej linke navrhovateľa oznámili.V prvom rade je potrebné uviesť, že podľa vykonaného dokazovania bol faktúrou splatnou dňa
07.08.2013 fakturovaný dodaný plyn za obdobie od 01.01.2012 do 18.04.2012 v celkovej sume 24,62,-

€. Išlo teda o obdobie, kedy odporkyňa byt nepochybne užívala, pretože jej opatrovník sa vyjadril, že ju
umiestnil do domova sociálnych služieb až v júni roku 2012, pričom nespochybňoval, že čo sa týka plynu,
že by tento nebol do bytu počas fakturovaného obdobia zo strany navrhovateľa, resp. jeho právneho
predchodcu dodávaný. Takýto dôkaz súdu nebol predložený a ani označený.

Pokiaľ ide o úhrady vykonané opatrovníkom odporkyne dňa 27.06.2012, bolo preukázané, že
navrhovateľevidujeplatbu2,15,-€atútozapočítalnaúhradyfaktúryzaelektrinueštezapredchádzajúce
obdobie od 01.10.2011 do 03.02.2012 (č.l. 64 spisu). Ďalej navrhovateľ eviduje ešte úhrady zo dňa
27.06.2012, a to 20,- € za plyn a 48,- € za elektrinu. Prvá úhrada 20,- € však bola započítaná na úhradu
vyúčtovacej faktúry za plyn za obdobie od 19.04.2012 až 31.12.2012 (prehľad na č.l. 19 spisu) a druhá
úhrada 48,- € zasa bola započítaná na úhradu práve žalovanej faktúry splatnej dňa 03.07.2013 znejúcej

pôvodne na sumu 138,37,- €, z ktorej bola odpočítaná úhrada 48,- € (č.l. 16 spisu), čo potom predstavuje
žalovaných 90,37,- €.

Rozdiel medzi platbami poukázanými opatrovníkom odporkyne dňa 27.06.2012 potom predstavuje 16,-
€, keď príkazy na úhradu znejú na sumy 2,15,- €, 24,- € a 60,- €, no navrhovateľ eviduje len úhrady

2,15,- €, 20,- € a 48,- €.

Podľa § 559 ods. 1 Občianskeho zákonníka platí, že splnením dlh zanikne. Podľa § 567 ods. 2
Občianskeho zákonníka tiež platí, že peňažný dlh plnený prostredníctvom peňažného ústavu alebo
prostredníctvompoštovéhopodnikujesplnenýpripísanímsumydlhunaúčetveriteľavpeňažnomústave

alebo vyplatením sumy dlhu veriteľovi v hotovosti, ak osobitný zákon neustanovuje inak alebo ak sa
veriteľ a dlžník písomne nedohodnú inak.

Iná dohoda účastníkov ohľadne momentu splnenia dlhu preukázaná nebola a preto pokiaľ nebol súdu
predložený (ani označený) žiaden dôkaz o tom, že skutočne na účet navrhovateľa zo strany opatrovníka

odporkyne bola pripísaná suma celkovo 86,15,- € (2,15,- €, 24,- € a 60,- €), súd mohol vychádzať len z
toho, že bolo uhradených celkovo 70,15,- (2,15,- €, 20,- € a 48,- €).

Uvedené potom znamená, že nebolo ničím preukázané, že by povinnosť odporkyne uhradiť sumu
24,62,- € ako cenu za dodaný plyn zanikla či už splnením alebo iným spôsobom zániku záväzku. Úhrada

20,- € bola zohľadnená ako úhradu vyúčtovacej faktúry za plyn za obdobie od 19.04.2012 až 31.12.2012,
kedy zmluva medzi odporkyňou a právnym predchodcom navrhovateľa stále trvala, pretože zmena
odberateľaplynubolavsúvislostipredajombytuuskutočnenáažod01.01.2013akotovyplývazozmluvy
uzavretej medzi SPP a novým vlastníkom bytu Q. V..

Pokiaľ ide o druhú žalovanú faktúru za dodanú elektrinu za obdobie od 04.02.2012 do 28.02.2013 tak
pri tejto faktúre navrhovateľ zohľadnil úhradu čiastky 40,- € a žiadal z nej len sumu 90,37,- €. V tomto
smere je treba uviesť, že zmluva trvala do 01.03.2013, kedy v podstate navrhovateľ akceptoval aj skorší
termín jej ukončenia. Ako vyplynulo z odpovede SSE distribúcia, až do 28.02.2013 dodával na základe
zmluvného vzťahu s odporkyňou do bytu elektrinu navrhovateľ, na čom nič nemení skutočnosť, že byt

bol ešte v roku 2012 odpredaný novému vlastníkovi Q. V.. Evidentne potom v období od 04.02.2012 do
28.02.2013 došlo k spotrebe elektriny na odbernom mieste odporkyne, keďže síce dňa 17.05.2012 došlo
kodpojeniuprívodelektrinydobytu(stavnameračibol2058kWh),noelektrinabolaznovuzapojenádňa
20.07.2012. Zhoduje sa to s vyjadrením opatrovníka odporkyne, že byt bola si dva mesiace odpojený
a nebola tam žiadna spotreba, no evidentne po odpojení ako to vyplýva z preberacieho protokolu (stav

na merači bol 2059,3 kWh) bolo užívanie bytu prenechané novému vlastníkovi a ten elektrinu odoberal.
Teda odporkyňa síce už byt neužívala, no jej záväzok platiť za elektrinu dodanú do bytu stále existoval
a trval až do 28.02.2013, pričom podľa vyjadrenia SSE distribúcia nový dodávateľ Stredoslovenská
energetika dodával novému vlastníkovi elektrinu až od 01.03.2013.

Pokiaľ ide o vyjadrenie opatrovníka odporkyne, že uhradil všetky platby, ktoré mu navrhovateľ v júni
2012 oznámil, tak je potrebné uviesť, že evidentne mu boli v tom čase oznámené len nedoplatky na
zálohových platbách plynu a elektriny, ako aj nedoplatok z vyúčtovacej faktúry za obdobie 01.10.2011 až
03.02.2012, keďže logicky nemohol byť v tom čase informovaný o prípadných nedoplatkoch, ktoré môžuvzniknúť v súvislosti s dodávkami plynu či elektriny v budúcnosti v závislosti od spotreby a v závislosti
od (ne)uhradených preddavkových platieb.

Za týchto okolností mal súd za preukázanú dôvodnosť návrhu čo do zaplatenia sumy 90,37,- €, pretože
ani tu nebol predložený žiaden relevantný dôkaz, že by záväzok odporkyne uhradiť túto sumu ako cenu
za dodanú elektrinu zanikla splnením alebo iným spôsobom zániku záväzku.

Navrhovateľ okrem ceny dodanej elektriny a plynu žiadal od odporkyne aj zaplatenie sumy 200,- €

ako poplatku za odpojenie elektriny. Žiadnym dôkazom navrhovateľ ale nepreukázal, že by odporkyňa
mala vedomosť o tom, že za odpojenie od elektriny jej bude účtovaný tento poplatok, ktorého výška nie
je uvedená v samotnej zmluve ale ani vo všeobecných obchodných podmienkach či inej so zmluvou
súvisiacej dokumentácii. Všeobecné obchodné podmienky odporkyňa nepodpísala a iný dôkaz, že by
bola s nimi oboznámená súdu predložený ani označený nebol. Navyše ak aj navrhovateľ poukazoval na
článok 7.2, resp. 5.5 a 9. všeobecných obchodných podmienok, v týchto sa uvádza drobným písmom len

to, že odberateľ je povinný zaplatiť aj ďalšie poplatky, ak svojim konaním spôsobil potrebu uskutočnenia
ďalších úkonov zo strany dodávateľa, pričom tieto sú spoplatňované podľa ďalších cenníkov dodávateľa,
resp. prevádzkovateľa distribučnej sústavy (bod 5.5). Článok 9 podmienok sa pritom týka rozhodcovskej
doložky a v bode 7.2 je len uvedené, že odberateľ berie na vedomie, že prerušenie alebo ukončenie
dodávky elektriny prevedie prevádzkovateľ PDS na žiadosť dodávateľa a na náklady odberateľa.

Okrem toho, že navrhovateľ predložil faktúru na sumu 200,- € za odpojenie, ničím nepreukázal, z akého
dôvodu bola odporkyni za odpojenie vyfakturovaná práve suma 200,- €. Takáto suma nie je uvedená
v žiadnom doklade, ktorý bol súdu predložený, v žiadnom cenníku ani v žiadnom inom dokumente.
Súčasťou spisu je síce cenník predložený navrhovateľom, no tento je platný od 18.01.2014 (teda po

skončení platnosti zmluvy s odporkyňou) a je v ňom uvedený poplatok za opätovné pripojenie NN len
v sume 48,- €.

Navrhovateľ ďalej poukazoval na § 17 ods. 13 zákona o energetike, no toto ustanovenie ukladá
povinnosť práve dodávateľovi v prípade omeškania s úhradami písomne upozorniť odberateľa na dlh

a tiež na možnosť odpojenia, čo navrhovateľ tiež nepreukázal, že by vo vzťahu odporkyni uskutočnil.
Jednalo sa pritom o zmluvu spotrebiteľského charakteru v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka,
v rámci ktorej odporkyňa mala postavenie spotrebiteľa, právny predchodca postavenie dodávateľa a
práve od dodávateľa ako ekonomicky silnejšieho a v danej problematike profesijne zorientovanejšieho
účastníka právneho vzťahu možno vyžadovať, aby formuloval zmluvné podmienky tak, aby spotrebiteľ

už v čase uzavretia zmluvy mohol jednoducho zo zmluvného textu zistiť, aké sankcie mu v prípade
porušenia záväzkov hrozia.

V situácii kedy navrhovateľ potom predložil len samotnú faktúru na sumu 200,- €, súd dospel k záveru,
že navrhovateľ svoje dôkazné bremeno ohľadne dôvodnosti tohto nároku neuniesol. Preto v tejto časti

vrátane úrokov z omeškania súd návrh zamietol.

Pri rozhodovaní o uplatnenom úroku z omeškania súd vychádzal z právnej úpravy úrokov z omeškania
obsiahnutej v § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. v
znení účinnom od 01.01.2009 do 31.01.2013 (vzhľadom na prechodné ust. § 10c cit. nariadenia a vznik

zmluvy dňa 28.06.2011). Podľa tohto znenia je výška úrokov z omeškania o 8 % vyššia ako je základná
úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného
dlhu. So zaplatením ceny dodanej elektrickej energie a plynu sa odporkyňa dostala do omeškania
podľa § 563 Občianskeho zákonníka nie dňom nasledujúcim po dni splatnosti tej - ktorej faktúry (t.j.
dňom 08.08.2013 a 04.07.2013), ale v spojení s ust. § 41 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku až

dňom nasledujúcim po dni, kedy bol žalobný návrh doručený opatrovníkovi odporkyne, k čomu došlo
dňa 19.11.2015. Navrhovateľ síce určil splatnosť faktúr, no nepreukázal, kedy a či vôbec ich v lehote
splatnosti doručil odporkyni a do omeškania s ich zaplatením sa preto odporkyňa mohla dostať až potom,
ako vedela akú sumu je dlžná. Pokiaľ nebol preukázaný skorší moment vedomosti odporkyne o dlhoch
na dodaných médiách, súd priznal úrok z omeškania vo výške požadovanej navrhovateľom, t.j. 5,5 %

ročne zo sumy 90,37,- € od 20.11.2015 do zaplatenia a zo sumy 24,62,- € od 20.11.2015 do zaplatenia (i
keď podľa uvedenej úpravy § 3 ods. 1 cit. nariadenia navrhovateľ mohol požadovať úroky z omeškania
vo výške 8,05 % ročne).O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku vzhľadom na
čiastočnýúspechtaknavrhovateľa,akoajodporkyne.Tátosícebolaprizohľadnenípomernéhoúspechu
úspešná v prevažnej časti, no nakoľko nežiadala trovy konania, súd vyslovil, že sa jej náhrada trov

konania nepriznáva.

Poučenie:

Protitomutorozsudkujeprípustnépodaťodvolanievlehotedo15dníododňadoručeniajehopísomného
vyhotovenia, písomne vo vyhotovení trojmo na tunajší súd.

V odvolaní musí byť uvedené, kto ho robí, ktorému súdu je určené, ktorej veci sa týka, proti ktorému

rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup okresného
súdu považuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha (ako má odvolací súd rozhodnúť), uviesť dátum
a podpis. Odvolanie treba predložiť v troch rovnopisoch, inak súd zhotoví kópie na trovy odvolateľa.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
d) súd prvého stupňa dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam na základe vykonaných dôkazov,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré

doteraz neboli uplatnené (§ 205a - sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia
sudcu, v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
odvolateľ nebol poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., odvolateľ bez svojej viny nemohol predložiť alebo
označiť dôkazy do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, môže oprávnený podať návrh na
exekúciu podľa zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučný poriadok, v znení neskorších predpisov.