Rozhodnuté bolo na súde Správny súd Banská Bystrica
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Jarmila Badíková
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdzujúce
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 20Sd/317/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6014201436
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jarmila Badíková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2015:6014201436.1
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici v konaní samosudkyňou JUDr. Jarmilou Badíkovou v právnej veci
navrhovateľa: P.. M. H., nar. XX. P. XXXX, bytom Q. č. X, XXX XX B. B., proti odporkyni: Sociálna
poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava o preskúmanie rozhodnutia o starobnom
dôchodku takto
r o z h o d o l :
Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 9. júna 2014 p o t v r d z u j e.
Navrhovateľovi nepriznáva právo na náhradu trov konania.
o d ô v o d n e n i e :
Odporkyňa rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X z 09.06.2014 podľa § 255 a § 259 zákona č. 461/2003 Z.
z. o sociálnom poistení /ďalej len zsp/ a podľa § 21 ods. 1 písm. e/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom
zabezpečení zamietla žiadosť navrhovateľa o priznanie starobného dôchodku.
Odporkyňa v odôvodnení okrem iného uviedla, že rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č.
20Sd/215/2013-51 zo 4.3.2014 bolo zrušené rozhodnutie SP č. XXX XXX XXXX zo 7.10.2013 v spojení
s rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo 4.12.2013 a vec bola vrátená SP na ďalšie konanie.
Krajský súd zároveň uložil SP posúdiť nárok navrhovateľa na starobný dôchodok k dátumu XX.X.XXXX
a k dátumu XX.X.XXXX, kedy dosiahol dôchodkový vek podľa zákona č. 461/2003 Z. z.
Podľa § 21 ods. 1 písm. e/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších
predpisov občan má nárok na starobný dôchodok ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol
vek aspoň 60 rokov. Dôchodkový vek podľa § 21 ods. 1 písm. e/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom
zabezpečení v znení neskorších predpisov dosiahol dovŕšením XX rokov veku, XX.X.XXXX.
Z potvrdenia Ministerstva vnútra SR č. SPOU-OSZ-XX.XXX-XX/XXXX-VZ zo dňa 20.6.2013 vyplýva, že
navrhovateľovi bol od 3.5.1997 priznaný invalidný dôchodok podľa V. časti zákona č. 100/1988 Zb. o
sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov t. j. podľa § 134 a § 135 zákona č. 100/1988 Zb. o
sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, ktorý bol pretransformovaný od 1.7.2002 podľa §
126 ods. 1 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení neskorších predpisov na invalidný výsluhový dôchodok.
Odporkyňa sa vyjadrila aj k obdobiu dôchodkového poistenia navrhovateľa ako samostatne zárobkovo
činnej osobe.
Navrhovateľ podal voči uvedenému rozhodnutiu opravný prostriedok, v ktorom uviedol, že podľa
potvrdenia ministerstva vnútra č. SPOU-OSZ-XX.XXX-XX/XXXX-VZ zo dňa 20.6.2013 v službách
Ministerstva vnútra SR odpracoval v dobe od 1.4.1965 do 31.12.1985 20 rokov v I. kategórii funkcií.
Vzhľadom k tomu v zmysle platnej legislatívy mu vznikol nárok na starobný dôchodok v XX rokoch
fyzického veku, t. j. dňa XX.X.XXXX.Tiež namietol, že vylúčenie doby dôchodkového poistenia X., ktorému bol priznaný invalidný výsluhový
dôchodok z doby dôchodkového poistenia v zmysle § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. je platné až do
doby účinnosti tohto novšieho zákona. Paragraf č. 255 ods. 7 uvedeného zákona, na ktorý sa odvoláva
v rozhodnutí, je účinný len od 1.8.2006 - novelizácia zákonom č. 310/2006 Z. z. Aj toto potvrdzuje, že v
tomto konkrétnom prípade došlo k porušeniu princípu zákazu retroaktivity.
Navrhovateľ ďalej zdôraznil, že ako SZČO platí odvody 12 rokov od 01.07.1999 /aj v súčasnosti/ a tiež
citoval rozsudok NS SR č. 9So/138/2011 z 22.08.2012. Ďalej uviedol, že rozhodnutie je v rozpore s
Listinou základných práva a slobôd prijatou ústavným zákonom č. 23/1991 Zb.; aj v rozpore s článkom
č. 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128, uverejnenom v Zbierke
zákonov pod č. 416/1991 Zb.
Navrhovateľ na záver žiadal napadnuté rozhodnutie autoremedúrou zrušiť, priznať starobný dôchodok
a vyplatiť aj nárokovateľnú čiastku za 3 roky spätne od podania žiadosti dňa 26.07.2013 a s 8 % úrokom
z omeškania za 3 roky spätne od 26.07.2013 až do zaplatenia.
Odporkyňa vo veci podala písomné stanovisko zo dňa 28.10.2014 ako aj v doplňujúcom vyjadrení zo
dňa 07.11.2014, v ktorom uviedla právne a skutkové dôvody a žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť
ako vecne správne.
Odporkyňa uviedla, že rozsudkom Krajského súdu v Banskej Bystrici č. 20Sd/215/2013-51 zo 4.3.2014
bolo zrušené rozhodnutie SP č. XXX XXX XXXX zo 7.10.2013 v spojení s rozhodnutím č. XXX XXX
XXXX X zo 4.12.2013 a vec bola vrátená SP na ďalšie konanie.
Podľa právneho názoru krajského súdu SP navrhovateľovi pri posudzovaní doby dôchodkového
poistenia zhodnotila iba obdobie poberania invalidného dôchodku a vôbec sa nezaoberala obdobiami,
kedy navrhovateľ platil poistné ako samostatne zárobkovo činná osoba.
Krajský súd zároveň uložil SP posúdiť nárok navrhovateľa na starobný dôchodok k dátumu XX.X.XXXX
a k dátumu XX.X.XXXX, kedy navrhovateľ dosiahol dôchodkový vek podľa zákona č. 461/2003 Z. z.
Nárok na starobný dôchodok k dôchodkovému veku podľa zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení
bol navrhovateľovi posúdený právoplatným rozhodnutím č. XXX XXX XXXX z 5.10.2012.
Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie na pojednávaní dňa 06.05.2015 v zmysle § 250l OSP,
oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi, vypočul účastníkov a dospel k záveru, že opravnému
prostriedku navrhovateľa nie je možné vyhovieť.
Navrhovateľ na pojednávaní trval na podanom opravnom prostriedku a predložil súdu potvrdenie SP
o platení poistného ako SZČO od 01.01.1995 až do dnešného dňa t.j. celkove 13,5 roka. Z hľadiska
celkovej doby poistenia mimo výkonu služby platí odvody 25,5 roka a s pripočítaním aj doby výkonu
služby je to 45,5 roka, počas ktorého obdobia je navrhovateľ dôchodkovo poistený. Navrhovateľ žiadal
zrušiť napadnuté rozhodnutie, priznať starobný dôchodok v zmysle opravného prostriedku.
Odporkyňa na pojednávaní sa plne pridržiavala písomných stanovísk SP a to z 28.10.2014 a zo
7.11.2014 v ktorých sú uvedené právne a skutkové dôvody, ktorými sa SP riadila pri svojom rozhodovaní
a na základe ktorých žiadala napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne.
Podľa § 132 OSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane
toho, čo uviedli účastníci.
Súd mal v konaní preukázané že navrhovateľ žiadal priznať starobný dôchodok ku dňu XX.XX.XXXX t.
j. v XX rokoch veku vzhľadom na dobu odpracovanú v I. pracovnej kategórii a žiadal priznať starobný
dôchodok od 04.07.2010 t. j. 3 roky spätne od podania žiadosti dňa 26.07.2013.
Odporkyňa pre nárok navrhovateľa na invalidný dôchodok mu zhodnotila obdobie do 18.06.1998 a preto
toto obdobie v zmysle § 255 ods. 5 a ods. 7 zsp nie je obdobím dôchodkového poistenia pre nárok
na starobný dôchodok. Tento invalidný dôchodok bol zákonom č. 328/2002 Z. z. pretransformovaný na
invalidný výsluhový dôchodok odo dňa účinnosti tohto zákona t. j. od 01.07.2002.Odporkyňa pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok zhodnotila navrhovateľovi ako obdobie
dôchodkového poistenia obdobie od XX.XX.XXXX do 30.06.2002 s poukazom na § 255 ods. 1 zsp. a
§ 9 ods. 1 písm. h/ zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení.
Podľa § 255 ods. 1 prvá veta zsp za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj zamestnanie a
náhradná doba získané pred 1. januárom 2004 podľa predpisov účinných pred 1. januárom 2004, ak
tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 9 ods. 1 písm. h/ zákona č. 100/1988 Zb., ktoré upravuje náhradné doby, ak zamestnanie trvalo
aspoň rok započítavajú sa doňho aj doba poberania invalidného dôchodku.
Vzhľadom na to, že navrhovateľ od 01.07.2002 bol už poberateľom invalidného výsluhového dôchodku,
tak táto doba už nemohla byť navrhovateľovi zhodnotená ako náhradná doba do doby dôchodkového
poistenia pre nárok na starobný dôchodok.
Podľa § 60 ods. 7 zsp ak má poistenec v tom istom období viacero dôchodkových poistení, započítava
sa takého obdobie do dôchodkového poistenia len raz a preto obdobie, keď bol navrhovateľ evidovaný
ako samostatne zárobkovo činná osoba od 01.01.1995 do 31.12. 2000 bolo navrhovateľovi započítané
len raz.
Pokiaľideoostatnédobydôchodkovéhopoistenianavrhovateľaakosamostatnezárobkovočinnejosoby
navrhovateľ podľa vyjadrenia SP pobočka Banská Bystrica bol evidovaný len v období od 01.07.2006
do 03.07.2010 t. j. ku dňu, ku ktorému žiada priznať starobný dôchodok, ktorú však odporkyňa nemôže
zhodnotiť ako dobu dôchodkového poistenia pre priznanie starobného dôchodku k XX roku veku,
pretože ju nezískal pred 01.01.2003. Z uvedeného vyplýva, že odporkyňa pre vznik nároku na starobný
dôchodok k XX roku veku zhodnotila navrhovateľovi dobu od XX.XX.XXXX do 30.06.2002, ktorá však
nie je dostatočná pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa § 21 ods. 1 písm. c/ zákona č. 100/1988
Zb. Dobu dôchodkového poistenia zhodnotenú pre vznik nároku navrhovateľa na invalidný dôchodok
nie je možné zhodnotiť aj pre vznik nároku na starobný dôchodok v zmysle § 134 a § 135 zákona č.
100/1988 Zb. v spojitosti s § 14 ods. 4 cit. zákona.
Súd pre komplexné posúdenie veci považuje za potrebné uviesť, že pre posúdenie vzniku nároku
navrhovateľa na priznanie starobného dôchodku k XX.XX.XXXX /XX rokov veku/ je rozhodujúca doba
dôchodkového poistenia získaná k tomuto dátumu. Súd sa stotožňuje s právnym názorom odporkyne,
že dobu zhodnotenú navrhovateľovi pre priznanie invalidného dôchodku z dôvodov hore uvedených
nemožno zarátať do doby dôchodkového poistenia pre nárok na starobný dôchodok.
Ďalšie doby poistenia získané po tomto dátume sú rozhodujúce pre priznanie starobného dôchodku
podľa zákona č. 461/2003 Z. z. zsp ku dňu XX.XX.XXXX, kedy navrhovateľ dosiahol dôchodkový vek
XX rokov.
Na základe vykonaného preskúmania súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako vecne správne, pretože
odporkyňa postupovala v súlade s príslušnými právnymi predpismi.
Súd náhradu trov konania posúdil podľa § 250l v spojitosti s § 250k OSP, navrhovateľ v konaní nebol
úspešný a preto mu súd nepriznal právo náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa
jeho doručenia, písomne vo dvoch vyhotoveniach, prostredníctvom
konajúceho súdu na Najvyšší súd SR v Bratislave.
Odvolanie je možné podať len z dôvodov uvedených v ust. § 205
ods. 2 O.s.p.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3
O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom roz-
sahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdupovažuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.