Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa štvrtok 30. november 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 26Sd/168/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6016200572
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ivana Datlová

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6016200572.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici samosudkyňou Mgr. Ivanou Datlovou v právnej veci navrhovateľky H. J.

rod. B., nar. XX. T. XXXX, bytom G., J. XXXX/X, proti odporkyni Sociálnej poisťovni - ústrediu so sídlom
v Bratislave, Ul. 29. augusta č. 8, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia odporkyne č. XXX
XXX XXXX X z 31. marca 2016 o zamietnutí žiadosti o priznanie invalidného dôchodku, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X z 31. marca 2016 potvrdzuje.
Navrhovateľke náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím odporkyňa zamietla žiadosť navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku
z 5. februára 2016, pretože posudkovým lekárom sociálneho poistenia nebola pri zistenej 25 % miere jej
zníženej pracovnej schopnosti v porovnaní so zdravou fyzickou osobou uznaná za invalidnú, v dôsledku

čoho jej nárok na invalidný dôchodok nevznikol.
Navrhovateľka sa voči rozhodnutiu odporkyne odvolala s vyjadrením presvedčenia, že jej nepriaznivý
zdravotný stav podmieňuje priznanie invalidného dôchodku.
Na pojednávaní pred krajským súdom zotrvala na podanom odvolaní i jeho dôvodoch. Rozhodnutie
odporkyne nepovažovala za správne, hoci je momentálne zamestnaná a predložila prepúšťaciu správu
z liečebného pobytu v O. L., ktorá bola 2 6 S d / 1 6 8 / 2 0 1 6 - 2 -

dodatočne posudkovo vyhodnotená. Uviedla, že máva astmatické záchvaty, tiež ťažkosti s chrbticou,
vysokým krvným tlakom, v dôsledku čoho musela aj odísť z práce a t.č. je práceneschopná.
Predložila neurologické vyšetrenie z novembra 2017, v ktorom z hľadiska objektívneho nálezu
nebola zaznamenaná žiadna zmena v porovnaní s neurologickými nálezmi, ktoré už boli posudkovo
zhodnotené. Z predložených nálezov všeobecného lekára pre dospelých z novembra 2017 vyplynulo,
že bola ošetrená pre vzostup krvného tlaku a nevoľnosť a bola ambulantne ošetrená. Bola zhodnotená
jej pracovná schopnosť tak, že je spôsobilá na výkon zamestnania v pracovnom zaradení balič, ktorú

aktuálne vykonáva.
Odporkyňa navrhla napadnuté rozhodnutie potvrdiť ako vecne správne, pretože ani po dodatočnom
posudkovom zhodnotení odborných lekárskych nálezov, ktoré navrhovateľka predložila v rámci
preskúmavacieho konania krajského súdu nedošlo k zmene vysloveného posudkového záveru a pokles
jej pracovnej schopnosti bol naďalej konštatovaný na úrovni, ktorá invaliditu nepodmieňuje.
Dňa 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z.- Správny súdny poriadok, ktorý v ust. § 492
ods. 1 upravil, že konania podľa III. hlavy piatej časti O.s.p., začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti

tohto zákona, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Preskúmavacie konanie krajského súdu bolo začaté na základe odvolania navrhovateľky doručeného
odporkyni 21. apríla 2016, tj. pred 1. júlom 2016, preto krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie
odporkyne i konanie, ktoré mu predchádzalo podľa doterajšej právnej úpravy, § 250l ods. 1 O.s.p.Vypočul účastníkov, oboznámil sa s ich písomnými podaniami, s obsahom administratívneho spisu a
to so žiadosťou navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku, s lekárskymi správami posudkových
lekárovpobočkyiústrediaSociálnejpoisťovne,sjejzdravotnoudokumentáciouadospelkpresvedčeniu,

že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom, preto ho podľa § 250q ods. 2 O.s.p. ako
vecne správne potvrdil.
Z ust. § 71 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení vyplýva, že poistenec je invalidný, ak
pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako
o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný

stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov
lekárskej vedy trvať dlhšie ako 1 rok. Pokles pracovnej schopnosti poistenca sa posudzuje na základe
lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie, zhodnotenia liečby s určením diagnostického
záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a komplexných funkčných vyšetrení a
ich záverov. Prihliada sa na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť (§ 71 ods. 4). Miera
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje 2 6 S d / 1 6 8 / 2 0 1 6 - 3 -

podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého
zdravotného stavu a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé
percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú, ale pokles
pracovnej schopnosti priznaný pre rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť, najviac o 10 %,

ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú
činnosť, prípadne je tento dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí, podmieňujúcich dlhodobo
nepriaznivý zdravotný stav. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe
č. 4 (§ 71 ods. 5,6, 7 a 8 cit. zákona).
Podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení kapitoly XV., odd. E, pol. 3,

písm. b) možno pokles pracovnej schopnosti poistenca v porovnaní so zdravou fyzickou osobou pri
degeneratívnych zmenách na chrbtici a medzistavcových platničkách s miernym funkčným postihnutím,
s prejavmi nervového a svalového dráždenia, so slabosťou svalového korzetu a obmedzením pohybu v
postihnutom úseku vyjadriť v rozpätí 20-35 %. Pre určenie konkrétneho percenta je rozhodujúce funkčné
postihnutie. Samotné röntgenologicky zistené degeneratívne zmeny nezapríčiňujú pokles pracovnej

schopnosti poistenca rovnako ani skutočnosť, či na končatine alebo na chrbtici bola vykonaná operácia,
prípadne súvislosť s úrazom.
Preskúmaním veci krajský súd zistil, že navrhovateľka požiadala odporkyňu o priznanie invalidného
dôchodku od 14. novembra 2015 žiadosťou z 5. februára 2016.
Za účelom rozhodnutia o tejto žiadosti bol posudzovaný jej zdravotný stav posudkovým lekárom pobočky

Sociálnej poisťovne so sídlom v Rožňave, ktorý v posudku z 5. februára 2016 vychádzal okrem
vlastnéhoklinickéhovyšetrenianavrhovateľkyzneurologických,pľúcnych,očných,ortopedickýchaORL
vyšetrení a z prepúšťacej správy z liečebného pobytu vo Vojenskom ústave pľúcnych chorôb v Novej
Polianke z priebehu roku 2015 a 2016 a za jej rozhodujúce zdravotné postihnutie označil dorzalgie pri
degeneratívnych zmenách, tj. ochorenie podporného a pohybového aparátu so zaradením pod kapitolu

XV., odd. E, pol. 3, písm. b) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a pokles jej pracovnej schopnosti
vyjadril pri dolnej hranici možného percentuálneho rozpätia. Uviedol, že navrhovateľka, vyučená ako
cukrárka, ktorá nepracovala vo vyučenej profesii ale ako robotníčka v textilnom priemysle, je liečená
pre bolesti chrbtice pri degeneratívnych zmenách. Vzhľadom na ľahké obmedzenie pohyblivosti chrbtice
pokles jej pracovnej schopnosti zodpovedá 25 %. Hospitalizačnou správou bola priedušková astma

hodnotená ako ľahká, kontrolovaná liečbou, objektívne vyšetrenia nesvedčili pre stredne ťažkú formu
ochorenia, ktoré bolo diagnostikované v ambulantných správach. Posudkový lekár vychádzal zo záverov
hospitalizačnej správy zo špecializovaného ústavu pre liečbu pľúcnych chorôb, podľa ktorej by stupeň
ochorenia dýchacieho ústrojenstva zodpovedal 10-2 6 S d / 1 6 8 / 2 0 1 6 - 4 -

15 % poklesu jej pracovnej schopnosti, preto uvedené ochorenie nepovažoval za posudkovo významné.
Uvedené posúdenie zdravotného stavu navrhovateľky, ktoré nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne
zmenené ani po podaní jej odvolania, pretože nepredložila žiadne nové odborné lekárske nálezy, ktoré
by vyslovený posudkový záver menili, bolo podkladom pre vydanie napadnutého rozhodnutia.
Pretože navrhovateľke nebolo na pobočke Sociálnej poisťovne vyhovené a nebola uznaná invalidnou,

zaoberal sa v rámci odvolacieho správneho konania posúdením jej zdravotného stavu aj posudkový
lekár ústredia Sociálnej poisťovne, pracovisko v Prešove, ktorý vyhodnotil stav zdravotných ťažkostí
navrhovateľky 25. mája 2016 a na dožiadane krajského súdu v rámci preskúmavacieho konania aj
24. novembra 2017. Okrem vlastného klinického vyšetrenia navrhovateľky a totožných odbornýchlekárskych nálezov ako prvoposudzovateľ dodatočne posudkovo vyhodnotil aj pľúcne, kardiologické,
audiometrické vyšetrenia z priebehu roku 2016, pneumoskríning z augusta 2017, prepúšťaciu správu
zo sanatória T.. R. v O. L. zo septembra 2017 a dospel k rovnakému posudkovému záveru ako

prvoposudzovateľ vo všetkých jeho častiach. V posudku uviedol, že navrhovateľka je liečená pre
chronické bolesti chrbtice pri degeneratívnych zmenách s ľahkým funkčným obmedzením, bez útlaku
nervovýchštruktúramiechyprinezávažnomneurologickomklinickomnáleze.Ľahkéfunkčnépostihnutie
pri ochorení chrbtice zodpovedá 25 % miere jej zníženej pracovnej schopnosti. Ľahká priedušková
astma je kontrolovaná, čo bolo potvrdené aj objektívnymi vyšetreniami z VÚPCH v Novej Polianke.

Pľúcnymi vyšetreniami nebola zistená ventilačná porucha, čomu by zodpovedal max. 15 % pokles
pracovnej schopnosti poistenca. Uvedené ochorenie nepovažoval za posudkovo významné. Bez vplyvu
na pokles pracovnej schopnosti navrhovateľky označil aj ľahkú nedočujnosť a zvonenie v ušiach bez
zistenej asymetrie pri audiologickom vyšetrení. Esenciálna hypertenzia I. stupňa nemá posudkový
význam. V doplňujúcom posudku z 24. novembra 2017 uviedol, že po zhodnotení prepúšťacej správy
zo sanatórnej liečby v O. L. zodpovedá klinický zdravotný stav navrhovateľky a namerané hodnoty

vstupných aj priebežných vyšetrení ventilačných hodnôt ľahkej prieduškovej astme, kedy už sú prítomné
abnormality na RTG hrudníka, kašeľ s expektoráciou, vplyv zvýšenej a prolongovanej fyzickej aktivity na
dýchavicu, intermitentný fyzikálny nález. Funkčný nález ľahkého stupňa nie je dôvodom na obmedzenie
jej pracovnej schopnosti. Naposledy uvádzaný diagnostický záver stredne ťažkej astmy považoval
vzhľadom na vyššie uvedené za účelový.

Po oboznámení sa so zdravotnou dokumentáciou navrhovateľky a lekárskymi správami posudkových
lekárov pobočky i ústredia Sociálnej poisťovne dospel krajský súd k presvedčeniu, že záver o
poklese pracovnej schopnosti navrhovateľky prijali posudkoví lekári na podklade potrebných odborných
lekárskych nálezov, ktoré zobrali do úvahy 2 6 S d / 1 6 8 / 2 0 1 6 - 5 -

komplexne a bez rozporov. Ich posudkové stanoviská boli podrobne, vecne a logicky zdôvodnené v
súlade s aktuálne zistenými a objektivizovanými zdravotnými ťažkosťami navrhovateľky, posudkovými
a zákonnými kritériami a v rámci možností daných platnou právnou úpravou. Krajský súd nezistil žiadnu
takú skutočnosť, ktorá by závery posudkových lekárov spochybnila, preto si ich osvojil a pri posudzovaní
vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia z nich vychádzal.

S ohľadom na vyššie uvedené konštatoval, že konanie odporkyne, ktoré predchádzalo vydaniu
napadnutého rozhodnutia bolo realizované v súlade so zákonom a zákonné a vecne správne bolo
i napadnuté rozhodnutie. Správny orgán postupoval správne, keď za účelom rozhodnutia o žiadosti
navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku posudzoval mieru poklesu jej schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť, pretože platná právna úprava vznik invalidity podmieňuje poklesom pracovnej

schopnosti poistenca pod zákonom stanovenú hranicu. Správne vychádzal z posudku posudkového
lekára pobočky Sociálnej poisťovne, ktorý bol vo svojom obsahu potvrdený aj posudkovým lekárom
ústredia, pretože oni sú podľa § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení výlučnými kompetentnými
subjektami na posudzovanie zdravotného stavu poistencov pre účely ich prípadnej invalidizácie. Na
základe objektívne zistených aktuálnych zdravotných ťažkostí navrhovateľky, ich závažnosti, miery

funkčnej poruchy a vplyvu na jej schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť odporkyňa správne označila
jej rozhodujúce zdravotné postihnutie, ktoré s ohľadom na mieru funkčnej poruchy správne zaradila
pod príslušnú položku v rámci prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a s ohľadom na uvedené
správne vyjadrila pokles jej pracovnej schopnosti v strede možného percentuálneho rozpätia. Správne
nepovažovala za posudkovo významné jej pridružené zdravotné ťažkosti, pretože ani u jedného z nich

nebol z hľadiska funkčnej poruchy zistený taký stupeň závažnosti, ktorý by mal posudkový význam. Ani
prípadným 10 % navýšením zníženej pracovnej schopnosti navrhovateľky pre jej pridružené zdravotné
ťažkosti by nebol pokles jej pracovnej schopnosti zistený na úrovni, podmieňujúcej invaliditu.
Vyslovený posudkový záver nemohli ovplyvniť ani navrhovateľkou predložené neurologické nálezy z
roku 2017 a správa všeobecného lekára pre dospelých z novembra 2017, pretože nedokumentovali iný,

resp. závažnejší stav jej zdravotných ťažkostí v porovnaní s tým, čo už bolo posudkovo zhodnotené.
Neurologickým nálezom pri potvrdených degeneratívnych zmenách nebol potvrdený vplyv ochorenia
na jej postoj alebo chôdzu, ambulantným nálezom všeobecného lekára bola potvrdená potreba
ambulantnej liečby pre zvýšený tlak krvi a súvisiacu nevoľnosť. Bolo konštatované, že je spôsobilá
výkonu zamestnania v pracovnom zaradení balič.

Na základe takto zisteného aktuálneho stavu zdravotných ťažkostí navrhovateľky dospela odporkyňa k
správnemu skutkovému zisteniu, že jej invalidita nevznikla, pretože jej pracovná schopnosť nepoklesla
o viac ako o 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 2 6 S d / 1 6 8 / 2 0 1 6 - 6 -Z uvedeného správne vyvodila, že jej nevznikol nárok na invalidný dôchodok, pretože ten je podmienený
vznikom invalidity poistenca, ktorá u navrhovateľky zistená nebola. Správne preto napadnutým
rozhodnutím žiadosť navrhovateľky o priznanie invalidného dôchodku zamietla, a krajský súd jej

rozhodnutie ako súladné so zákonom potvrdil.
O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. za použitia ust. § 250l ods. 2 O.s.p. a
navrhovateľke právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože v konaní pred súdom nebola úspešná .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie sa podáva
písomne, v dvoch vyhotoveniach

prostredníctvom krajského súdu na Najvyšší súd SR. V odvolaní je potrebné popri všeobecných
náležitostiach / § 42 ods. 3 O. s. p. / uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.