Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, November 21, 2017

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 7C/20/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1215222793
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Arpád Pastorek

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:1215222793.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno JUDr. Arpádom Pastorekom, sudcom v právnej veci žalobcu: KOOPERATIVA

poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00585441, v konaní
zastúpeného: JUDr. Soňa Pohovejová, advokátka, Záhradnícka 37, Bratislava, proti žalovanej: B. F., nar.
XX.X.XXXX, W. XXXX/XX, O., občan SR, v konaní o zaplatenie 92,59 EUR s príslušenstvom, t a k t o

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi sumu 92,59 EUR s úrokom z omeškania vo výške 5,75 % p.
a. od 01.03.2013 do zaplatenia, a to v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozhodnutia.

II. Žalobca má právo na náhradu trov konania vo výške 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca vo svojom podaní, ktoré označil ako: „ Návrh na vydanie platobného rozkazu o zaplatenie

92,59 EUR s prísl.“ z dňa 25.09.2015, ktoré doručil Okresnému súdu Bratislava II dňa 29.09.2015 sa
domáhal zaplatenia sumy 92,59 EUR s prísl. a náhrady trov konania.

2. Súd mal za to, že podľa § 219 ods. 3, 177 ods. 2 CSP vo veci nie je potrebné nariadiť pojednávanie
a preto verejne vyhlásil rozsudok.

3. Ak súd vo veci rozhodol rozsudkom bez nariadenia pojednávania, kedy podľa § 52a Vyhlášky č.

543/2005 Z. Z. Min. sprav. SR o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy
o verejnom vyhlásení rozsudku sa spíše zápisnica. Na zápisnicu o verejnom vyhlásení rozsudku sa
ustanovenia § 52 vzťahujú primerane. Zápisnica o súdnom pojednávaní okrem náležitostí ustanovených
predpismi o konaní pred súdmi obsahuje podľa citovanej vyhlášky § 52 ods. 1 až ods. 7 platí, že
všetky podstatné okolnosti a poučenia poskytnuté súdom. V zápisnici o súdnom pojednávaní sa uvedie
presný čas začiatku a skončenia súdneho pojednávania; v zápisnici sa vyznačí aj doba, počas ktorej
bolo súdne pojednávanie prerušené. Predseda senátu diktuje zápisnicu o súdnom pojednávaní nahlas

tak, aby prítomní diktované znenie počuli, ak predpisy o konaní pred súdmi nepripúšťajú iný postup.
Predseda senátu môže vyslúchanému, najmä ak ide o znalca, dovoliť, aby svoju výpoveď do zápisnice
nadiktoval. Táto skutočnosť sa v zápisnici poznamená. Zápisnica o súdnom pojednávaní sa vyhotovuje
použitím diktafónu, postupom podľa § 56, rychlopisným záznamom alebo pomocou výpočtovej techniky.
Ak sa zápisnica o súdnom pojednávaní vyhotovila použitím diktafónu alebo rýchlopisným záznamom,
bezodkladneposkončenísúdnehopojednávaniavyhotovíasistentprepiszápisnicepomocouvýpočtovej
techniky, ku ktorému pripojí doložku „Za správnosť vyhotovenia:“, v ktorej uvedie svoje meno, priezvisko

a podpis. Ak predpisy o konaní pred súdom neurčujú inak, netreba záznam uchovávať; ak je zápisnica o
pojednávaní vyhotovená použitím diktafónu alebo ak sa priebeh súdneho pojednávania zaznamenáva
podľa § 56, možno upustiť od prítomnosti asistenta na pojednávaní s výnimkou hlavného pojednávania,
verejného zasadnutia a neverejného zasadnutia. Ak sa zápisnica o súdnom pojednávaní vyhotovujepomocou diktafónu alebo postupom podľa § 56, predseda senátu na úvod do mikrofónu nadiktuje údaje
potrebné na vyplnenie záhlavia zápisnice a ak požiadali účastníci konania o vydanie kópie zápisnice o
súdnom pojednávaní, aj počet požadovaných kópií. Nesprávnosti záznamu zistené v priebehu súdneho

pojednávania opraví predseda senátu nadiktovaním správneho znenia, ktoré uvedie slovami "opravuje
sa";opravavymazanímzáznamujeneprípustná.Aknadiktujepredsedasenátudozáznamuvyhotovenie
rozhodnutia, je potrebné, aby jeho text obsahoval všetky náležitosti ustanovené predpismi o konaní pred
súdmi. Spravidla podľa ods. 5 sa zapíše alebo nadiktuje len podstatný obsah výpovedí a prednesov,
ak predpisy o konaní pred súdmi neustanovujú inak. Ak je to dôležité na posúdenie veci, zapíšu sa

odpovede vyslúchaných osôb doslovne, prípadne sa v zápisnici uvedú jednotlivé otázky a odpovede k
nim. Zápisnica sa spisuje alebo diktuje v slovenskom jazyku. Ak záleží na doslovnom znení výpovede
toho, kto nevypovedá v slovenskom jazyku, zapíše asistent alebo tlmočník jej príslušnú časť, ak je
to možné, aj v jazyku, v ktorom vypočúvaný vypovedal. Zápisnicu o súdnom pojednávaní podpisuje
predseda senátu a asistent, ktorý ju spísal alebo vyhotovil jej prepis, ako aj iné osoby, ak tak ustanovujú
predpisy o konaní pred súdmi.

4. Vzhľadom k uvedeným súd mal za to, že ohľadne predmetu konania s poukazom na § 177 ods. 2
CSP pojednávanie nie je potrebné nariaďovať, nakoľko v konaní ide o otázku jednoduchého právneho
posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 2
000 eur, a preto vyvesil dňa 08.10.2017 oznam na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného

súdu o tom, že dňa 21.11.2017 o 13.45 hod., v pojednávacej miestnosti OS O. na č. d. 9, prízemie,
bude podpísaným súdom vo veci verejne vyhlásený rozsudok.

5. Súd sa oboznámil s návrhom spolu s prílohami, pričom zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.

6. Súd vo veci konal a rozhodol podľa § 215 CSP ods. 1 a ods. 2 na základe zisteného skutkového
stavu, ktorý sa zisťuje procesným postupom podľa tohto zákona.

7. Súd mal preukázaný nasledovný skutkový a právny stav, kedy súd dôkazy v zmysle ustanovenia
§ 191 Civilného sporového poriadku č. 160/2015 Z. Z. hodnotil podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz

jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo
počas konania najavo. Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon
neustanovuje inak. Po hodnotení súd dôkazov dospel k presvedčeniu, že podaná žaloba bola dôvodne
podaná a preto súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu.

8. Súd vo veci ďalej postupoval podľa § 116 ods. 1 a ods. 2 CSP podľa ktorého platí, že ak je žalovaný
fyzickou osobou a na adresu podľa § 106 ods. 1 písm. a), sa nepodarilo doručiť súd je povinný
urobiť všetky úkony potrebné na zistenie skutočného pobytu žalovaného. Nakoľko úsilie súdu zostalo
bezvýsledné preto súd postupoval podľa citovaného ustanovenia zákona a to ods. 2 CSP a zverejnil
oznámenieopodanejžalobenaúradnejtabulisúduanawebovejstránkepríslušnéhosúduakojezrejmé

z č. l. 49 súdneho spisu. Žaloba sa považuje po 15 dňoch od zverejnenia oznámenia za doručenú, a
to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie.

9. Ustanovením § 185 CSP bol zavedený princíp formálnej pravdy, ktorou sa rozumie, to že súd pri
rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Na základe uvedených preto

hodnotenie dôkazov zo strany súdu má oporu vo vykonanom dokazovaní a musí byť v súlade so
zásadami formálnej logiky. Preto súd pri posudzovaní skutkových tvrdení strán postupuje v súlade s
ustanoveniami o prostriedkoch procesnej obrany a útoku s poukazom na § 181 ods. 3 CSP a v tejto
súvislosti sa dôsledne uplatňuje princíp zodpovednosti strany sporu za vlastnú procesnú aktivitu alebo
pasivitu a za riadne plnenie si svojich povinností v súvislosti s vedením súdneho konania ako je zrejmé

z § 150 ods. 1 CSP podľa ktorého platí, že strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné
a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu a rovnako s poukazom na § 151 a § 153 CSP.

10. Podľa § 796 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ten kto s poistiteľom uzavrel poistnú zmluvu, je povinný
platiť poistné, a to za dohodnuté poistné obdobia (bežné poistné), možno tiež dohodnúť, že poistné bude

zaplatené naraz za poistnú dobu, na ktorú bolo poistné dojednané (jednorazové poistné).

11. Podľa § 803 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistiteľ má právo na poistné za dobu do zániku
poistenia.12. Súd po preskúmaní obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že možno predpokladať, že
žalobca pri uzatvorení zmluvy so žalovanou stranou použil predtlač zmluvy, ktorú žalobca zrejme

použil vo viacerých prípadoch so žalovanou stranou, ktorá ako účastník zmluvy bola charakterizovaná
ako zamestnanec, nepodnikateľská osoba, t. j. nie IČO. Na základe uvedených súd mal za to, že
z uzatvorenej poistnej zmluvy č. 6563588773 pre investičné životné poistenie z dňa 30.05.2011, si
žalovaný neplnil svoje povinnosti uhrádzať poistné v dohodnutom čase a v dohodnutej sume 22,98 Eur/
mesiac. Žalovaný však porušil svoje povinnosti uhrádzať vyššie uvedené poistné, ktorú skutočnosť mal

súd preukázanú z Výpisu z inkasného účtu za obdobie 1.6.2011-28.2.2013 z dňa 24.9.2015 na č. l. 9,
Výzvy na zaplatenie poistného z dňa 10.1.2013 na č. l. 10-11, ako aj z predžalobnej výzvy na dobrovoľnú
úhradu dlžného poistného z dňa 31.10.2014 na č. l .12. Nakoľko zo strany žalovanej došlo k porušeniu
týchtopodmienok,pretopoisteniezaniklonezaplatenímpoistnéhovlehote1mesiacaododňadoručenia
výzvy, ktorá bola doručená žalovanej dňa 29.01.2013 a preto v zmysle § 801 ods.2 Obč. z. došlo
k zániku poistenia dňom 28.02.2013. Na základe uvedených ku dňu zániku poistenia do 28.02.2013

žalovaná strana nemala zaplatené poistné v sume 112,59 EUR, avšak v dôsledku individuálne úhrady
dňa 12.11.2014 v sume 20,- EUR súd priznal nárok v zostatku a to v sume 92,59 EUR.

13. Podľa ust. § 517 ods. 2/ Obč. zák. ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ
právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný

platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

14. Podľa ust. § 3 ods. 1/ nar. vlády SR č. 586/2008 Z. z. výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych
bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania

s plnením peňažného dlhu.

15. Súd priznal žalobcovi nárok na úroky z omeškania v zmysle Obč. zák. § 517 v spojení s vyššie
označeným Nar. vlády SR vo výške 5,75 % p. a. zo sumy 92,59 EUR od 01.03.2013 do zaplatenia a to
od doby márneho uplynutia lehoty na zaplatenie splatného avšak nesplateného poistného.

16. O trovách konania súd rozhodol podľa nasledovných ustanovení CSP.

17. Trovy konania sú podľa § 251 CSP všetky preukázané, odôvodnené a účelne
vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.

18. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodne v zmysle ustanovenia § 262 ods. 1 CSP aj bez
návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

19. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie sumy 92,59 EUR s príslušenstvom ako aj s nárokom na
náhradu trov konania. Súd v tomto konaní procesne úspešnej strane sporu priznal nárok v sume 92,59
EUR v konaní úspešná strana sporu si uplatnila nárok na náhradu trov konania a na základe uvedených
súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že procesne úspešnej strane sporu priznal nárok

na náhradu trov v plnom rozsahu a to vo výške 100 % v zmysle ustanovenia § 255 ods. 1 CSP.

Poučenie:

Protitomutorozhodnutiumožnopodaťodvolanievlehote15dníododňajehodoručeniajehopísomného
vyhotovenia na Okresnom súde Komárno, písomne v troch vyhotoveniach.
Podľa § 127 Civilného sporového poriadku ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v

podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,
c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a

e) podpis. (ods. 1)Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky
tohto konania.(ods. 2).
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (ods. 1).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej

inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(ods. 2).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.(ods. 3).
Aksižalovanádobrovoľnenesplnípovinnostiuloženétýmtorozhodnutím,mážalobcamožnosťdomáhať

sa svojich nárokov prostredníctvom exekúcie.