Rozhodnuté bolo na súde Mestský súd Bratislava III
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Viera Ulacká
Oblasť právnej úpravy – Obchodné právo
Forma rozhodnutia – Rozsudok
Povaha rozhodnutia – Potvrdené
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Bratislava V
Spisová značka: 1CbZm/546/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1514208240
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 12. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Ulacká
ECLI: ECLI:SK:OSBA5:2015:1514208240.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V samosudkyňou JUDr. Vierou Ulackou v právnej veci navrhovateľa: VB
LEASING SK, spol. s r.o., IČO: 31 378 528, so sídlom Košická 49, Bratislava, zastúpený Advokátskou
kanceláriou JUDr. Daniel Juhás, s.r.o., Seberíniho 1, Bratislava, proti odporcom: 1) West Car D.S., s.r.o.,
IČO: 43 908 594, so sídlom Planét 3243/1, Bratislava, 2) K. O., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom
V. XXX/XX, L. Q. a 3) E. X., narodená XX.X.XXXX, trvale bytom L. Q., o zaplatenie XX.XXX,XX eur s
príslušenstvom a odmenou 52,31 eur zo zmenky, takto
r o z h o d o l :
I. Zmenkový platobný rozkaz č. k. 3Zm 259/2014-21 zo dňa 11.6.2014 sa voči
odporcom v 1. a 2. rade ponecháva v platnosti.
II. Odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní zaplatiť spoločne a nerozdielne navrhovateľovi k rukám právneho
zástupcu náhradu trov konania, ktoré nasledovalo po vydaní zmenkového platobného rozkazu, vo výške
992,11 eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
o d ô v o d n e n i e :
Zmenkovým platobným rozkazom č. k. 3Zm 259/2014-21, ktorý tunajší súd vydal dňa 11.6.2014, boli
odporcovia zaviazaní, aby spoločne a nerozdielne navrhovateľovi zaplatili zmenkovú sumu 14.641,84
eur, úrok 6% ročne zo sumy 16.041,84 eur od 16.11.2013 do 3.12.2013, zo sumy 15.691,84 eur
4.12.2013 do 2.4.2014, zo sumy 14.641,84 eur od 3.4.2014 do 19.5.2014, zo sumy 14.291,84 eur od
20.5.2014dozaplatenia,zmenkovúodmenu52,31euranáhradutrovkonaniavcelkovejvýške 1.676,61
eur.
Námietky podali len odporcovia v 1. a 2. rade. Voči odporkyni v 3. rade sa zmenkový platobný rozkaz
stal dňom 5.12.2014 právoplatný a vykonateľný.
Odporca v 1. rade žiadal zmenkový platobný rozkaz zrušiť z dôvodu, že na zmenke je jeden podpis
falzifikát.
Odporca v 2. rade namietal, že zmenkový platobný rozkaz vydala vyššia súdna úradníčka, preto žiadal,
aby rozhodol sudca. Zmenku označil za falzifikát a uviedol, že nie je ochotný zaplatiť ani cent, lebo podľa
neho je podpis odporkyne v 3. rade na zmenke falzifikát. Žiadal, aby bol podpis preverený odborníkom.
Po podaní námietok sa vec vedie pod sp. zn. 1CbZm 546/2014.
Navrhovateľ žiadal ponechať zmenkový platobný rozkaz v platnosti. Uviedol, že všetky podpisy a
zmenke sú pravé, odporca v 1. rade nešpecifikoval, ktorý podpis považuje za falzifikát, odporca v 2.
rade spochybnil pravosť podpisu odporkyne v 3. rade, ale ani v prípade, ak by dôkazné bremeno na
preukázanie tohto tvrdenia uniesol, nepravý podpis jedného z dlžníkov by podľa čl. I. § 7 zákona či
191/1950 Zb. Zákon zmenkový a šekový (ďalej len zmenkový zákon), nemal vplyv na platnosť záväzkov
ostatných osôb na zmenke podpísaných. Tiež poukázal na to, že zmenkoví dlžníci majú v občianskom
súdnom konaní postavenie samostatných procesných spoločníkov, preto odporca v 2. rade môže konať
len sám za seba a jeho námietky za iného dlžníka sú neprípustné.Na prejednanie námietok súd v zmysle § 175 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny
poriadok (OSP) nariadil pojednávanie. Ani jeden z odporcov sa bez predchádzajúceho ospravedlnenia
neustanovil, aj keď im bolo predvolanie doručené riadne a včas.
Odporca v 2. rade splnomocnil deň pred konaním pojednávania na zastupovanie vo všetkých jednaniach
a právnych úkonoch súvisiacich s týmto súdnym konaním ako svojho zástupcu Dr. D.. J. C., C..
Vzhľadom na to, že ide o spor z právnych vzťahov týkajúcich sa zmeniek, pričom zástupca nie je
advokát a odporca v 2. rade nie je jeho blízkou osobou, je toto zastúpenie v zmysle § 27 ods. 3
OSP neprípustné. Súd upozornil zástupcu, ktorý sa dostavil na pojednávanie, že je zastúpenie ex lege
neprípustné. Reakciou bola žiadosť zástupcu o odročenie s tvrdením, že je odporca v 2. rade chorý.
Návrhnaodročenienebolpodanýbezzbytočnéhoodkladuanespĺňalnáležitostivyplývajúcez§119ods.
2 a 3 OSP, čím neboli podmienky na odročenie splnené a súd vec prejednal v neprítomnosti odporcov.
Dokazovanie bolo vykonané listinnými dôkazmi, založenými v súdnom spise.
Z prvopisu zmenky, odkazujúcej na zmluvu o vyplnení a použití blanko zmeniek č. C/12/60109/3, ktorá
bola vystavená v Bratislave 31.8.2012, súd zistil, že sa odporca v 1. rade ako vystaviteľ zaviazal zaplatiť
na rad navrhovateľa dňa 15.11.2013, bez protestu, v mieste sídla navrhovateľa, zmenkovú sumu
16.041,84 eur. Per aval zmenku podpísali odporcovia v 2. a 3. rade.
Zmenka obsahuje všetky náležitosti predpísané v čl. I. § 75 zmenkového zákona pre vlastnú zmenku.
Predložením jej prvopisu navrhovateľ svoje práva preukázal.
V tomto konaní si navrhovateľ uplatnil už len časť zmenkovej sumy, keďže mu odporca v 1. rade po
splatnosti zmenky dňa 4.12.2013 zaplatil 350 eur. Dodatočne, po začatí súdneho konania, došlo dňa
3.4.2014 k úhrade 1.050 eur a dňa 20.5.2014 k úhrade 350 eur, a keďže navrhovateľ v sume 1.400 eur
vzal návrh späť, súd uznesením č. k. 3Zm 259/2014-20 z 11.6.2014 konanie v späťvzatej časti zastavil
a zmenkovým platobným rozkazom odporcov zaviazal len na zaplatenie neuhradeného zvyšku.
Odporca v 2. rade namietal, že zmenkový platobný rozkaz nevydal sudca ale vyšší súdny úradník.
Vyšší súdny úradník pri vydávaní zmenkového platobného rozkazu konal na základe poverenia, ktoré
mu udelil zákonný sudca. Takýto postup je v súlade s čl. 142 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a na
jeho základe vydaného zákona č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch, ktorý výslovne v § 5 písm. b)
pripúšťa, aby o návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu rozhodoval vyšší súdny úradník
poverený sudcom. Poverenie vyššieho súdneho úradníka sa stalo súčasťou rozvrhu práce Okresného
súdu Bratislava V na rok 2014 ako jeho príloha.
Proti povinnosti zmenku zaplatiť sa odporcovia bránili len tvrdením, že je zmenka falzifikát, lebo podľa
odporcu v 1. rade je jeden z podpisov falšovaný a podľa odporcu v 2. rade je sfalšovaný podpis
odporkyne v 3. rade.
Právne vzťahy medzi majiteľom zmenky a zmenkovými dlžníkmi upravuje zmenkový zákon, ktorý má
povahu osobitného predpisu a jeho ustanovenia majú vždy prednosť pred inými právnymi úpravami
aj v prípade, ak riešia obdobné veci. V zmysle čl. I. § 47 ods. 1 a 2 zmenkového zákona sú tí, ktorí
zmenku vystavili alebo sa za ňu zaručili, zaviazaní majiteľovi rukou spoločnou a nerozdielnou, pričom
majiteľ môže žiadať plnenie od každého z nich alebo od niektorých z nich alebo od všetkých spoločne
a nie je viazaný poradím, v ktorom sa zaviazali.
Každý z odporcov je samostatným zmenkovým dlžníkom, zmenkový záväzok nie je ich spoločným
záväzkom a aj v súdnom konaní každý z nich vystupuje samostatne, medzi odporcami sa teda nejedná
o nedielne procesné spoločenstvo (§ 91 ods. 1 OSP). Dôsledkom je, že námietky podané jedným z
odporcov nemajú účinky pre ostatných odporcov.
V právnej teórii sa námietky proti zmenkovému platobnému rozkazu zvyknú rozdeľovať na absolútne a
relatívne. Za absolútne sa považujú také, ktoré môže proti majiteľovi zmenky uplatniť každý dlžník. Patrí
k nim jednak námietka smerujúca proti platnosti listiny ako zmenky (v prípade vlastnej zmenky môže
každý dlžník namietať, že pre formálne vady listina svojim obsahom nezodpovedá ustanoveniu čl. I. § 75
a 76 zmenkového zákona) a ďalej námietka, že zmenka bola pri splatnosti už uhradená určenou osobou,
keďže zaplatením zmenky pri splatnosti zanikol nielen záväzok platiteľa, ale aj záväzok všetkých ďalších
zmenkových dlžníkov. Ostatné námietky sú relatívne a môže ich vzniesť len ten dlžník, ktorého sa týkajú.
Odporcovia v námietkach označili zmenku za sfalšovanú.
Zmenka, z ktorej si navrhovateľ v tomto konaní uplatňuje práva, obsahuje všetky zákonom vyžadované
náležitosti, je preto z formálnoprávneho hľadiska platná a platnou by ostala aj v prípade, ak by sa
preukázalo, že niektoré údaje na nej boli sfalšované. Námietka sfalšovania zmenky je teda iba relatívna
a vzniesť ju môže len ten z dlžníkov, ktorého údaje na zmenke mali byť sfalšované.
Súhlasne s navrhovateľom súd poukazuje na ustanovenie čl. I. § 7 (v spojení s § 77 ods. 2) zmenkového
zákona, v zmysle ktorého, ak sú na zmenke podpisy osôb, ktoré sa nemôžu zmenkovo zaväzovať,
podpisy nepravé, podpisy vymyslených osôb alebo podpisy, ktoré z nejakého iného dôvodu nezaväzujúosoby, ktoré sa na zmenku podpísali alebo v mene ktorých bola zmenka podpísaná, nemá to vplyv na
platnosť záväzkov ostatných osôb na nej podpísaných. Znamená to, že ak by bol podpis odporkyne v
3. rade skutočne sfalšovaný, zmenka by nezaväzovala len ju a na zmenkový záväzok odporcov v 1. a
2. rade by táto skutočnosť žiadny vplyv nemala.
Námietka odporcu v 2. rade je preto nie len neprípustná, ale vo vzťahu k jeho zmenkovému záväzku
aj nedôvodná, včítane požiadavky, aby súd dal odborníkovi preveriť pravosť podpisu odporkyne v 3.
rade na zmenke.
Odporca v 1. rade neuviedol, ktorý z podpisov na zmenke on považuje za sfalšovaný. Námietka
by mohla byť relevantnou jedine vtedy, ak by tvrdil, že jeho podpis nie je pravý. Odhliadnuc od toho,
že odporca v 1. rade výslovne pravosť svojho podpisu nespochybnil, navrhovateľ listinnými dôkazmi
preukázal, že podpísaním zmluvy o vyplnení a použití blanko zmeniek č. C/12/60109/3 z 31.8.2012
odporca v 1. rade potvrdil, že on blankozmenku vystavil a svojim podpisom na dohode o uznaní dlhu a
dohode o zaplatení dlhu v splátkach zo dňa 13.11.2013 výslovne voči navrhovateľovi uznal svoj dlh vo
výške 16.041,84 eur z titulu zmenky vystavenej 31.8.2012 na rad navrhovateľa, splatnej 15.11.2013.
Záväzok zo zmenky je nesporným záväzkom. V konaní nebolo preukázané, že by z dôvodov uvedených
v námietkach, tento nesporný záväzok odporcov v 1. a 2. rade celkom alebo sčasti zanikol, preto súd
ponechal proti nim zmenkový platobný rozkaz v platnosti.
O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 OSP. V konaní, ktoré nasledovalo po vydaní
zmenkového platobného rozkazu, navrhovateľovi trovy vznikli len právnym zastúpením. Výška trov
právneho zastúpenia sa určuje podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov
pri poskytovaní právnych služieb (ďalej len vyhláška). Advokát trovy vyčíslil za 3 úkony právnej služby:
vyjadrenie z 9.7.2015 k námietkam odporcu v 1. rade, vyjadrenie z 9.7.2015 k námietkam odporcu v 2.
rade a účasť na pojednávaní 8.12.2015. Vychádzal z tarifnej hodnoty veci 14.641,84 eur, z ktorej si v
súlade s § 10 ods. 1 vyhlášky uplatnil základnú sadzbu tarifnej odmeny vo výške 303,74 eur za úkon a
podľa § 16 ods. 3 vyhlášky paušálnu náhradu výdavkov po 8,39 eur za úkon. Po pripočítaní 20% DPH
vo výške 187,28 eur, trovy vyčíslil v sume 1.123,67 eur.
Súd odmenu priznal len za dva úkony právnej služby (vyjadrenie k námietkam a účasť na pojednávaní)
s tým, že v tomto prípade išlo o spojenie dvoch vecí, a preto sa podľa § 13 ods. 3 vyhlášky základná
sadzba tarifnej odmeny určenej z tarifnej hodnoty veci s najvyššou hodnotou zvyšuje o tretinu základnej
sadzby tarifnej odmeny, ktorá by advokátovi patrila v druhej spojenej veci. Tarifná odmena za každý z
úkonov patrí vo výške 404,99 eur (303,74 eur + 101,25 eur) a paušálna náhrada po 8,39 eur, pričom ich
súčet, spolu 826,76 eur, sa na základe § 18 ods. 3 vyhlášky zvyšuje o sumu 165,35 eur, zodpovedajúcu
dani z pridanej hodnoty 20%.
Náhradu trov námietkového konania v celkovej výške 992,11 eur odporcovia v zmysle § 149 ods. 1 OSP
zaplatia navrhovateľovi k rukám jeho právneho zástupcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať do 15 dní odo dňa jeho
doručenia odvolanie, na tunajšom súde, písomne vo dvoch
vyhotoveniach. V odvolaní sa má uviesť kto ho podáva, ktorej veci
sa týka, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a
datované. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k
nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie
skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§
205a),f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.
Odvolanie, ktoré nebude mať tieto náležitosti odvolací súd
odmietne.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné
rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie
podľa zákona č. 233/1995 Z. z..
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.