Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, January 5, 2017

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 11C/149/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7616209478
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 01. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Júlia Weiserová

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2017:7616209478.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves, sudkyňa JUDr. Júlia Weiserová, v právnej veci žalobcu: G. W., rod.

T., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, právne zast. Bečarik & partners, s.r.o, Spišská Nová Ves, Letná
37, IČO: 47253126, proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO:
35792752, právne zast. JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., advokátska kancelária, Bratislava, Kubániho 16,
IČO: 47233516, v konaní o návrhu na zrušenie rozhodcovského rozsudku a vydanie bezdôvodného
obohatenia, takto

r o z h o d o l :

I. Zrušuje sa rozhodcovský rozsudok Slovenského arbitrážneho súdu, zriadeného Asociáciou
Slovenských arbitrážnych súdov, z.z.p.o. so sídlom Krížna 56, 821 08 Bratislava, sp. zn. 92/07/15 zo

dňa 22.1.2016.

II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 824,18 Eur titulom bezdôvodného obohatenia do 3 dní
odo dňa právoplatnosti súdu.

III. Žalobca má právo na plnú náhradu trov konania.

IV. Žalovaný je povinný zaplatiť Slovenskej republike na účet tunajšieho súdu súdny poplatok vo výške
380,50 Eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 9.3.2016 domáhala, aby súd rozsudkom zrušil
rozhodcovský rozsudok vydaný Slovenským arbitrážnym súdom, zariadeným Asociáciou Slovenských
arbitrážnych súdov, z.z.p.o. so sídlom Krížová 56, 821 08 Bratislava, sp. zn. 92/07/15 zo dňa
22.1.2016. Zároveň sa domáhala, aby súd rozhodol aj o vydaní bezdôvodného obohatenia vo výške
824,18 Eur.

2. Konštatovala, že rozhodcovský rozsudok, ktorým jej bola uložená povinnosť zaplatiť istinu vo
výške 586,66 Eur s príslušenstvom, jej bol doručený dňa 22.2.2016. Nepoprela, že dňa 21.12.2012
uzavrela so žalovaným Zmluvu o revolvingovom úvere číslo 8300053591 a tiež rozhodcovskú zmluvu,
ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 660,- Eur. Uvedená zmluva o revolvingovom
úvere je svojou povahou zmluvou spotrebiteľskou. Žalovaný v procesom postavení žalobcu podal
žalobu na rozhodcovskom súde, argumentujúc neplatením dlhu a omeškaním žalobkyne so splátkami
vyplývajúcimi s úverovej zmluvy. Zrušenia rozhodcovského rozsudku sa domáhala u dôvodu

popretia platnosti rozhodcovskej doložky, pre nedostatok právomoci rozhodcovského súdu, pretože
rozhodcovskádoložkaobsahujeneprijateľnúzmluvnúpodmienku,tiežpretožesporniejespôsobilýmna
rozhodovanie rozhodcovským súdom, nakoľko nie sú zohľadnené normy na ochranu práv spotrebiteľa,
ako aj preto že žalobkyňa sa nemohla vopred oboznámiť s podmienkami konania a jeho vnútornýmipredpismi a plnenie na ktoré bola rozhodcovským rozsudkom zaviazaná je svojou povahou objektívne
nemožné, právom nedovolené, odporujúce dobrým mravom. Rozhodcovská zmluva, bola uzavretá
priamopripodpisezmluvyorevolvingovomúvere,pričomsvojímobsahomzakladáznačnúnerovnováhu

medzi právami veriteľa a dlžníka, pretože ustanovenia zmluvy nútia spotrebiteľa neodvolateľne sa
podrobiť rozhodcovskému konaniu, čo mu v konečnom dôsledku znemožňuje dosiahnuť rozhodovanie
sporu štátnym súdom, neprijateľné je tiež miesto rozhodcovského konania a zmluva je uzatvorené
vo formulárovej podobe, pričom jej obsah nebol individuálne dojednaný. Súčasne konštatovala, že
dôvodom na zrušenie rozhodcovského rozsudku je i fakt, že rozhodcovský súd rozhodol v rozpore

s ustanoveniami právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa a toto porušenie mohlo mať vplyv
na výsledok sporu. Zo zmluvy o revolvingovom úvere totiž jednoznačne vyplýva, že táto obsahovala
nesprávny údaj o RPMN, čo znamená, že úver je potrebné považovať za bezúročný a bezpoplatkov.
Zároveň podľa bodu V. zmluvy bola ako dlžníčka povinná vyplniť požadovanú výšku úveru i ďalšie
údaje, ktorým ako bežná spotrebiteľka nemohla rozumieť, ani ich riadne vyplniť. Tieto boli až následne
schválené veriteľom. Zároveň poukázala na neprimeranú výšku úrokovej sadzby, ktorá činila 70 %,

ako aj na to, že zo splátky nie je zrejmé, ktorá časť sa započítava na istinu, ktorá na úroky. Čo sa
týka zmluvnej pokuty, táto je taktiež neprimerane vysoká, je v rozpore s dobrými mravmi. Do vydanie
rozhodcovského rozsudku uhradila žalovanému sumu 1.484,18 Eur, pričom poslednú splátku
uhradila dňa 11.12.2015. Táto skutočnosť rozhodcovskému súdu žalovaným oznámená nebola, a preto
nebola zohľadnená ani pri vyhlásení rozhodcovského rozsudku. Keďže však zmluva o revolvingovom

úvereobsahujeneprijateľnézmluvnépodmienkyprektoréjenutnéjupovažovaťzabezúročnú,požaduje
vydanie bezdôvodného obohatenia 824,18 Eur, pretože o túto čiastku poskytnutý úver vo výške 660,-
Eur preplatila.

3. Žalovaný sa k žalobe písomne vyjadril a žiadal aby ju súd v celom rozsahu zamietol. Uviedol, že nárok

na vydanie bezdôvodného obohatenia je osobitným nárokom, ktorý nie je upravený spotrebiteľským
právnym režimom, preto vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti tunajšieho súdu. Tvrdenie žalobkyne
o povinnosti uzatvoriť rozhodcovskú zmluvu poprel. Konštatoval, že v prípade formulárového znenia
zmluvy sú zmluvné podmienky v spotrebiteľských vzťahoch vždy vopred naformulované dodávateľom,
toto je reálnym faktom plynúcim z praxe spotrebiteľských vzťahov a tiež z úpravy v Občianskom

zákonníku. Ten v § 53 ods. 2 uvádza, že za individuálne nedohodnuté sa považujú také ustanovenia,
s ktorými sa spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť, no nemohol ovplyvniť ich obsah. V tomto prípade
mal spotrebiteľ reálnu možnosť nepriať takéto ustanovenie zmluvy, odmietnuť ho alebo anulovať. Táto
informácia sa uvádzala hneď v popredí textu rozhodcovskej zmluvy, teda aj z hľadiska transparentnosti
danej informácie nie je možné konštatovať deficit informovanosti na strane spotrebiteľa. Navyše, keď v

danom čase bol informovaný o tom, čo uzavretie danej zmluvy má za následok.
Pritom v spojení s informáciou pre rozhodovanie o prijatí rozhodcovskej zmluvy je podstatné
a) prehlásenie veriteľa, že existencia rozhodcovskej zmluvy nie je podmienkou vzniku úverovej zmluvy,
b) informovanie o tom, čo rozhodcovské konanie je.
Zároveň existencia rozhodcovskej zmluvy neskončila ani následne, kedy si žalobca v lehote 14 dní

(jej dĺžka je rovnocenná, ako s lehotami definovanými v zákone pre možnosť odstúpenia od zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, alebo vrátenie tovaru kúpeného na diaľku a pod.) mohol uzavretie rozhodcovskej
zmluvy dodatočne prehodnotiť. Žalobca - spotrebiteľ - ako osoba v primeranom rozsahu obozretná a
rozhľadená mal právo zrušiť rozhodcovskú zmluvu aj dodatočne (vedený hocakým úmyslom). O tomto
práve bol informovaný transparentným spôsobom, kedy priamo nad podpisovou doložkou sa v bode

7 rozhodcovskej zmluvy nachádzalo ustanovenie o tomto oprávnení. V súvislosti s vyššie uvedeným
žalovaný poukázal na rozhodovaciu činnosť všeobecných súdov vyššieho stupňa. Ďalej uviedol, že
ide o mylné vysvetlenie ak žalobkyňa stotožňuje možnosť výberu medzi rozhodcovským konaním a
všeobecným konaní so situáciou, kedy spor začne dodávateľ. Obe zmluvné strany majú v zmysle úpravy
ich vzájomného vzťahu rovnaké práva. Pokiaľ sa jedná o námietku miesta rozhodcovského konania,

táto žalobkyňou nebola bližšie konkretizovaná. Ďalej uviedol, že čo sa týka údajov o RPMN, táto je v
bode 5 žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru iba predpokladaná, pretože presný údaj o RPMN
je uvedený až v bode 6 po schválení úveru. Pri námietke dojednania zmluvnej pokuty, konštatoval, že
táto bola dohodnutá v Zmluvných dojednaniach, ktoré tvoria rub zmluvy o revolvingovom úvere a zákon
i právna prax nevyžaduje aby jednotlivé strany tvoriace listinu boli samostatne podpisované. Táto nie

je neprimerane vysoká, nakoľko zmluvná pokuta bolo dohodnutá vo výške 0,065 % denne čo je ročný
úrok vo výške 23,725%. Uvedené vyplýva aj z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku. Preto žiadal,
aby súd podanú žalobu v celom rozsahu zamietol.4. Na pojednávanie sa žalovaný, ani jeho právny zástupca nedostavili, svoju neúčasť ospravedlnili,
doručenie predvolania mal súd riadne preukázané. Tiež žalobkyňa sa pojednávania nezúčastnila, svoju
neúčasť ospravedlnila, súd preto v zmysle § 180 C.s.p. pojednával v ich neprítomnosti.

5. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov a to zmluvy o
revolvingovom úvere zo dňa 21.12.2012 a zmluvnými dojednaniami zmluvy o revolvingovom
úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., rozhodcovským rozsudkom č. 92/07/15 zo dňa
22.1.2016, obsahom rozhodcovskej zmluvy č. 8300053591 zo dňa 28.11.2012, dokladoch o úhradách

úveru žalobkyňou, z rozhodcovského spisu sa oboznámil s doručenkami svedčiacimi o doručení
rozhodcovského rozsudku, obsahom žaloby zo dňa 22. 6.2015 ako i obsahom celého spisu a zistil
tento skutkový stav:

6. Žalovaný v postavení žalobcu podal na Slovenský arbitrážny súd v Bratislave dňa 22. 6.2015 žalobu,
ktorou sa dožadoval zaplatenia sumy 586,66 Eur s príslušenstvom. Žalobu odôvodňoval tým, že dňa

21.12.2012 uzavrel so žalobkyňou v postavení žalovanej zmluvu o revolvingovom úvere na základe
ktorej jej poskytol úver v sume 660,- Eur, ktorý mala splácať v 42 splátkach po 35,36 Eur, celkovo mala
zaplatiť 1485,12 Eur. Pri úvere bola RPMN 67,20 %, ročná úroková sadzba 70,00 %. V ten istý deň
uzavreli účastníci rozhodcovskú zmluvu na základe ktorej na konanie o veci je právomocný Slovenský
arbitrážny súd.

7. Rozhodcovský rozsudok vydaný Slovenským arbitrážnym súdom, zriadeným Asociáciou Slovenských
arbitrážnych súdov, z.z.p.o. so sídlom Krížová 56, 821 08 Bratislava, sp. zn. 92/07/15, ktorý bol doručený
žalovanej dňa 22.3.2016 doposiaľ nenadobudol právoplatnosť ani vykonateľnosť. Z odôvodnenia tohto
rozhodnutia súd zistil, že rozhodcovský súd sa zaoberal svojou právomocou vo veci rozhodovať a

dospel k záveru, že jeho právomoc je daná na základe rozhodcovskej zmluvy uzavretej medzi spornými
stranami. Rozhodcovská zmluva nejaví známky neprijateľnej zmluvnej podmienky. Je jasne formulovaná
na samostatnej listine, takže žalovaná nebola nútená ju v podpísať. Jej uzavretie nebolo predpokladom
alebo podmienkou uzatvorenie hlavného záväzku s ktorým súvisí, pričom žalovaná mala právo od tejto
rozhodcovskej zmluvy odstúpiť.

8. Žalovaný uzavrel dňa 21.12.2012 so žalobkyňou Zmluvu o revolvingovom úvere č. 8300053591 a
zároveňrozhodcovskúzmluvuč.8300053591.Zčlánku5rozhodcovskejzmluvyč.8300053591vyplýva,
že akékoľvek spory nezrovnalosti alebo nároky medzi zmluvnými stranami vyplývajúce alebo súvisiace
s ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom úvere, s porušením, ukončením, či neplatnosťou Zmluvy o

revolvingovom úvere budú riešené cestou príslušného súdu v súdnom konaní alebo v rozhodcovskom
konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských súdov, podľa rokovacieho poriadku
týchto stálych rozhodcovských súdov:
- Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom Krížna 56, Bratislava
- Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria Legal arbiter, s.r.o., so sídlom

Zvolenská cesta 37, Banská Bystrica.
Výber rozhodcovského súdu, ktorý je oprávnený vec prejednať a rozhodnúť, spočíva na zmluvnej strane
podávajúcej žalobný návrh.

9. Od 01. 01. 2015 nadobudol účinnosť zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom

konaní, preto súd daný vzťah účastníkov konania preto podľa § 73 ods.1 3 (prechodné ustanovenia)
stanovil, že ak nie je ustanovené inak, ustanovenia tohto zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní sa použijú aj na rozhodcovské konania, ktorých predmetom je spotrebiteľský spor začatý pred 1.
januárom 2015. Rozhodcovská zmluva uzavretá pred 1. januárom 2015 sa spravuje predpismi účinnými
v čase jej uzavretia a keďže žalobkyňa podala žalobu v zákonom stanovenej lehote súd sa zaoberal

neplatnosťou rozhodcovskej zmluvy.

10. Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, účinného v čase
uzavretia rozhodcovskej zmluvy, t. j. 21.12.2012 rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej
zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve. Rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu,

inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente
podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom
alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej
zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.11. Podľa § 46 ods. 1 zákona č. zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní, žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote troch mesiacov odo

dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi spotrebiteľského rozhodcovského konania. Ak
účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku a
rozhodcovský rozsudok bol opravený podľa § 42, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o
oprave rozhodcovského rozsudku.

12. Podľa § 28 ods. 6 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, stály
rozhodcovský súd je povinný aj bez návrhu spotrebiteľa preskúmať, či vymáhaný nárok nie je založený
na neprijateľnej zmluvnej podmienke alebo na zmluvnom dojednaní, ktoré je v rozpore s ustanoveniami
všeobecne záväzných právnych predpisov na ochranu práv spotrebiteľa. Stály rozhodcovský súd je
povinný prihliadať aj na iné dôvody neplatnosti právneho úkonu, na ktoré by súd prihliadal aj bez návrhu.

13. Podľa § 45 ods. 1 písm. i/ j/ zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom
konaní, účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania sa môže žalobou podanou proti druhému
účastníkovi na súde domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku, ak
i/ stály rozhodcovský súd rozhodol v rozpore s ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov
na ochranu práv spotrebiteľa a toto porušenie mohlo mať vplyv na výsledok sporu

j/ rozhodcovský rozsudok zaväzuje účastníka spotrebiteľského rozhodcovského konania na plnenie,
ktoré je svojou povahou objektívne nemožné, právom nedovolené alebo odporuje dobrým mravom.

14. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 335/2014 Z.z., o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ak súd zruší
rozhodcovský rozsudok z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, nemožnosti riešiť

predmet sporu v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní alebo z dôvodu, že sa rozhodol spor, ktorý
spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nepredvídala, pokračuje súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia
na návrh niektorého z účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania v konaní vo veci v rozsahu
uvedenom v žalobe alebo v rozsahu uvedenom vo vzájomnej žalobe.

15. Podľa § 46 ods. 2 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní doručený
rozhodcovský rozsudok nadobudne právoplatnosť až po uplynutí lehoty na podanie žaloby podľa odseku
1, a ak je žaloba o zrušenie rozhodcovského rozsudku podaná, až po nadobudnutí právoplatnosti
rozhodnutia súdu v konaní o zrušenie rozhodcovského rozsudku.

16. Podľa § 52 ods. 1, 2, 3, 4 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez
ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských
zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ,
použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné
dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú

neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci
predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri
uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo
inej podnikateľskej činnosti.

17. Podľa § 53 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať
ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v
neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky,
ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú
vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za

individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť
oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak,
zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne
dojednané.

18. Podľa § 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené
v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré vyžadujú v rámci dojednanej
rozhodcovskejdoložkyodspotrebiteľa,abysporysdodávateľomriešilvýlučnevrozhodcovskomkonaní.19. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských
zmluvách sú neplatné.

20. Z obsahu spisu Slovenského arbitrážneho súdu pod sp. zn. 92/07/15, najmä jeho rozsudku zo
dňa 22.1.2016, súd zistil, že žalobkyňa v procesnom postavení žalovanej bola zaviazaná zaplatiť
žalovanému v procesom postavení žalobcu sumu 586,66 Eur spolu so zmluvnou pokutou a úrokmi z
omeškania, trovami rozhodcovského konania a trovami právneho zastúpenia.

21. Zásadnou právnou otázkou v predmetnej veci je otázka, či Rozhodcovská zmluva k úveru č.
8300053591 zo dňa 21.12.2012, na základe ktorej rozhodcovský súd založil svoju právomoc, je platná.
V zmluve sa účastníci vzťahu dohodli, že akékoľvek spory, nezrovnalosti, alebo nároky medzi zmluvnými
stranami, vyplývajúce alebo súvisiace s ustanoveniami Zmluvy o revolvingovom úvere, s porušením,
ukončením, či neplatnosťou Zmluvy o revolvingovom úvere budú riešené cestou príslušného súdu v
súdnom konaní alebo v rozhodcovskom konaní pred niektorým z nasledujúcich stálych rozhodcovských

súdov, podľa rokovacieho poriadku týchto stálych rozhodcovských súdov:
- Slovenský arbitrážny súd zriadený Slovak arbitration court, s.r.o., so sídlom Krížna 56, Bratislava
- Victoria rozhodcovský súd v Banskej Bystrici, zriadený pri Victoria Legal arbiter, s.r.o., so sídlom
Zvolenská cesta 37, Banská Bystrica.
Výber rozhodcovského súdu, ktorý je oprávnený vec prejednať a rozhodnúť, spočíva na zmluvnej strane

podávajúcej žalobný návrh.

22. Podľa dojednanej Rozhodcovskej zmluvy, spory môžu byť riešené aj v súdnom konaní, avšak výber
jednej z alternatív riešenia sporov spočíva na žalobcovi. Ak by začalo konania na návrh žalobkyne ako
spotrebiteľa mala by možnosť vybrať si medzi rozhodcovským a všeobecným súdom, ale ak by podľa

tejto Rozhodcovskej zmluvy začalo rozhodcovské konanie na návrh žalovaného ako dodávateľa, ako
tomu bolo v tomto prípade, žalovaná ako spotrebiteľka je nútená nezvratne podrobiť sa rozhodcovskému
konaniu. Z pohľadu spotrebiteľa je totiž rovnocenné, či riešenie jeho sporov prostredníctvom
rozhodcovského konania mu vnúti štandardná zmluvná klauzula, alebo žalovaný ako dodávateľ svojim
konaním. Žalovaná ako spotrebiteľ má byť chránená pred oboma. Práve proti možnosti dodávateľa

diktovať svoju vôľu v zmluvnom vzťahu bol vytvorený celý mechanizmus spotrebiteľsko-právnej ochrany
pred štandardnými zmluvami.

23. Keďže žalobkyňa podala žalobu na zrušenie rozhodcovského rozhodnutia v zákonom stanovenej
lehote, povinnosťou súdu bolo zaoberať sa platnosťou rozhodcovskej zmluvy. Súd dospel k záveru,

že uvedená zmluva spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech
žalobkyne ako spotrebiteľa napriek tomu, že bola uzavretá na samostatnej listine. Nebola individuálne
dojednaná, bola uzavretá v čase zníženej bdelosti spotrebiteľky, ktorej motiváciou bolo uzavretie
úverovej zmluvy. Bod 5 rozhodcovskej zmluvy obsahuje neprijateľné dojednanie, pretože vylučuje právo
zmluvnej strany podať žalobu na všeobecný súd po tom, čo jedna zo zmluvných strán podá žalobu na

rozhodcovský súd. Z toho dôvodu je takéto dojednanie neprijateľnou podmienkou, ktorá je v zmysle §
53 ods. 5 Občianskeho zákonníka absolútne neplatná.

24. Tu je nutné objektívne posúdenie rozhodcovskej zmluvy a nie je rozhodujúca vôľa účastníka
zmluvného vzťahu a v tomto zmysle ani jeho aktivita. Je povinnosťou nielen súdu, ale rozhodcu z tohto

právneho posúdenia vyvodiť všetky právne dôsledky, a poskytnúť náležitú ochranu pred neprijateľnými
zmluvnými podmienkami. Pozornosti súdu neuniklo, že rozhodca iba zriedkavo pristupuje k posúdeniu
platného založenia vlastnej právomoci, resp. túto iba formalisticky skonštatuje ako danú. Aj toto
konanie je právom nerešpektovania práv spotrebiteľov a absencia nestrannosti a nezaujatosti rozhodcu.
Akceptovateľnosť rozhodcovského konania v spotrebiteľských veciach je treba zvoliť osobitným

vyjednaním a nie nanútením arbitráže spotrebiteľovi. Na individuálne dojednanie je však potrebné
rešpektovať a zachovať proces tvorby zmluvy ustanovený v Občianskom zákonníku. Predkladanie
rozhodcovských doložiek spotrebiteľom za stavu, keď nepoznajú pravidlá arbitráže a prirodzene
nevenujú dostatočnú pozornosť tejto časti formuláru, sa zneužíva k záverom o individuálnom vyjednaní
zo strany spotrebiteľov, pričom na tomto nič nemení ani vyhotovenie štandardnej rozhodcovskej zmluvy

na samostatnom liste papiera. Zbavenie sa zodpovednosti za nekalú obchodnú praktiku pri nevhodnom
predkladaní zmluvných podmienok argumentáciou, že spotrebiteľ mal byť bdelý, súd neprijíma a
odsudzuje ho ako konanie hraničiace so zlým úmyslom v zmluvných vzťahoch. Je neakceptovateľné,aby porušovateľ práva presúval zodpovednosť na slabšieho a je vylúčené, aby za takýchto okolností
súd akceptoval rozhodcovskú zmluvu.

25. Je evidentné, že ide o vopred dodávateľom naformulované zmluvné klauzuly, ktoré spotrebiteľ
nemôže meniť.

26. Žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal, že žalobkyňa si individuálne
vyjednala rozhodcovské konanie. V tomto smere neboli doložené žiadne relevantné listinné dôkazy,

podporujúce záver o individuálnom vyjednaní rozhodcovskej zmluvy. Nie žalobkyňa má dokázať,
že nedošlo k individuálnemu vyjednaniu, ale žalovaného zaťažovalo dôkazné bremeno túto situáciu
preukázať. Ak by si žalobkyňa individuálne vyjednala rozhodcovskú zmluvu, potom by muselo platiť, že
podmienky arbitráže boli individuálne vyjednané.

27. Ustanovenie § 48 Občianskeho zákonníka umožňuje účastníkovi konania odstúpiť od zmluvy, ak je

to v zákone ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. Odstúpením od zmluvy sa zmluva od počiatku
zrušuje. Základnou podmienkou odstúpenia od zmluvy je platnosť uzavretej zmluvy. V spotrebiteľských
sporoch je súd povinný ex offo skúmať platnosť rozhodcovskej zmluvy. Pokiaľ dospeje k záveru, že
rozhodcovská zmluva je v rozpore so zákonom a spĺňa podmienky neprijateľnej zmluvnej podmienky
(§ 53 ods. 4 písm. r/ Občianskeho zákonníka), vyvoláva v zmysle odseku 5 citovaného ustanovenia

neplatnosť zmluvy a to neplatnosť absolútnu. Preto žalobkyňa nemohla odstúpiť od neplatného
právneho úkonu, ktorý nikdy nenastal.
28. Súd ustálil, že k zrušeniu rozhodcovského rozsudku došlo z dôvodu neplatnosti spotrebiteľskej
rozhodcovskej zmluvy a vec bude po právoplatnosti rozhodnutia na návrh niektorej zo sporových strán
spotrebiteľskéhorozhodcovskéhokonaniaprejednanávsúdnomkonaní(§47ods.1zákonač.335/2014

Z.z.), keďže rozhodcovská zmluva nebola medzi sporovými stranami individuálne dojednaná a žalovaný
s odbornou starostlivosťou musel vedieť, že nemá používať neprijateľné podmienky a má poznať aj
dôsledky ich používania.

29. Vzhľadom na vyššie uvedené vo veci ide o spor, ktorý má svoj základ v spotrebiteľskej zmluve

a žaloba bola podaná žalobkyňou ako spotrebiteľkou, ktorá je podľa § 4 ods. 2 písm. za/ zákona č.
71/1992 Z.z. oslobodená od súdnych poplatkov pre toto konanie. Miestna príslušnosť tunajšieho súdu
je daná podľa § 19 písm. d) C.s.p. účinného od 1.7.2016, podľa ktorého je na konania týkajúce sa
spotrebiteľského rozhodcovského konania ako aj konania v ktorých je žalobcom spotrebiteľ príslušný
súd, v ktorého obvode má adresu trvalého pobytu spotrebiteľ. Súd konštatuje, že konanie o vydanie

bezdôvodného obohatenia v tomto prípade má základ v spotrebiteľskej zmluve, takže na konanie je
príslušný tunajší súd.

30. Podľa § 451 ods. 1, 2 Obč. zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí musí obohatenie
vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu,

plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávnehodôvodu,ktorýodpadolakoajmajetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

31. Čo sa týka nároku žalobkyne na vydanie bezdôvodného obohatenia zmluva o poskytnutí
revolvingového úveru zo dňa 21.12.2012, je tak ako bolo konštatované vyššie zmluvou spotrebiteľskou.

Z obsahu zmluvy je zrejmé, že sa jedná o formulárovú (typovú) zmluvu pripravenú vopred žalovaným,
ktorej obsah nemala žalobkyňa možnosť reálne ovplyvniť alebo pozmeniť. Zmluvu uzavrela žalobkyňa
ako fyzická osoba - nepodnikateľ. Vzhľadom na účel uzavretia zmluvy a to poskytnutie spotrebiteľského
úveru, kedy pri poskytnutí úveru bolo žalobkyni poskytnuté tlačivo zmluvy vrátane zmluvných dojednaní
je otázne, či táto mala dostatok času a možnosť oboznámiť sa s celým obsahom zmluvy a pochopiť

význam podmienok v nej uvedených. Skutočnosť, že žalobkyňa zrejme nemala reálne možnosť
oboznámiť sa podrobne s obsahom zmluvy, nikto jej jednotlivé body zmluvy nevysvetlil a text zmluvy
jej nebol jasný, vyplýva zo žaloby a táto skutočnosť je zrejmá aj z toho, že zmluva je písaná
malým nahusteným písmom, pričom ide o pomerne dlhý text obsahujúci množstvo odbornej právnej
terminológie.

32. Dokazovaním bolo tiež preukázané, že na základe uvedenej zmluvy bol žalobkyni poskytnutý úver
vo výške 660,- Eur, z čoho ako vyplýva zo zmluvy mala žalovanému zaplatiť celkove sumu 1485,12
Eur (oznámenie veriteľa o schválení úveru č.l. 25 spisu) a teda odplata predstavovala sumu, ktorá viacako 100 % presahuje výšku poskytnutého úveru. Súd považuje takúto odplatu ako dohodnutú zmluvnú
podmienku za absolútne neprijateľnú a odporujúcu dobrým mravom. Za neprijateľnú a odporujúci
dobrým mravom považuje aj zmluvné dojednanie o výške poplatku za poskytnutie služby spočívajúcej

v možnosti odkladu splátok úveru vo výške 95,17 Eur a za poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti
odkladu splátok revolvingu 49,44 Eur. V tejto súvislosti poukazuje aj na to, že priemerná hodnota RPMN
za III. štvrťrok 2012 (štvrťrok predchádzajúci poskytnutiu úveru) u spotrebiteľských úveroch vo výške
do 1 500,- Eur s dobou splatnosti od 1 do 5 rokov predstavovala 46,35 %. RPMN úveru poskytnutého
žalobkyni túto značne prevyšuje. Ročná úroková sadzba úveru uvedená v zmluve vo výške 70 %

taktiež značne prevyšuje priemerné úrokové miery bánk zistených z internetovej stránky Národnej banky
Slovenska, ktoré v decembri 2012 pri tomto type spotrebiteľského úveru činila 10,58 %. V tejto súvislosti
súd poukazuje na ustanovenie § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorého odplata podstatne
nesmie presahovať odplatu obvykle požadovanú bankami za spotrebné úvery. Súd tiež poukazuje na
ustanovenie § 7 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z., podľa ktorého veriteľ je pred uzavretím zmluvy o
spotrebiteľskom úvere alebo pred zmenou tejto zmluvy spočívajúcej v navýšení spotrebiteľského úveru

povinný posúdiť s odbornou starostlivosťou schopnosť spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver, pričom
beriedoúvahynajmädobu,naktorúsaúverposkytuje,výškuspotrebiteľskéhoúveru,príjemspotrebiteľa
a prípadne aj účel tohto spotrebiteľského úveru. Zo strany veriteľa t.j. žalobcu v tomto konaní nebolo
preukázané splnenie tejto povinnosti a preto aj podľa § 11 ods. 2 uvedeného zákona je možné považovať
úver za bezúročný a bez poplatkov.

33. Žalovaný sa návrhom podaným na rozhodcovský súd domáhal aj úhrady zmluvnej pokuty. Nárok
na zmluvnú pokutu odôvodňuje ustanovenie čl. 14, bod 14.1 zmluvných dojednaní, ktoré sú vyhotovené
drobným a nahusteným písmom tak, že voľným okom je ich text prakticky nečitateľný. Preto opätovne
vyvstáva otázka, či aj za predpokladu, že zmluvné dojednania boli žalobkyni predložené, mala dostatok

času a možnosť sa s celým textom zmluvných dojednaní oboznámiť a pochopiť význam týchto
zmluvných dojednaní a podmienok. Opätovne súd poukazuje na skutočnosť, že ide o pomerne dlhý
text obsahujúci množstvo odbornej právnej terminológie, ktorá obsahuje aj dojednania pre spotrebiteľa
nevýhodné. Zmluva vyslovene na tieto skutočnosti neupozorňuje a preto ani tieto nároky nie je možné
žalovanému pre rozpor s dobrými mravmi priznať.

34. Inštitút zmluvnej pokuty je jedným z osobitných inštitútov záväzkového práva na zabezpečenie
záväzkov. Ide o zmluvne určenú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť, ak nesplní svoj záväzok, teda
dôjde z jeho strany k porušeniu povinností. Dohoda o zmluvnej pokute musí mať písomnú formu, ktorá
predpokladá dve náležitosti: písomnosť, teda obsah prejavu vôle zachytený v texte listiny (teda zmluvy) a

podpis konajúcej osoby. Tak ako každá zmluva aj dohoda o zmluvnej pokute má byť ukončená podpismi
zmluvných strán, ktoré svojim podpisom potvrdzujú uzavretie dohody s obsahom, ktorá sa nad ich
podpismi nachádza. V tomto prípade zmluvné dojednania, v ktorých je zmluvná pokuta obsiahnutá, nie
sú žalobkyňou samostatne podpísané a preto súd tvrdí, že nebola dodržaná písomná forma dohody o
zmluvnej pokute.

35. V súvislosti so zmluvnou pokutou súd opakovane poukazuje na zmluvné dojednania, ktoré sú
neprehľadné, písané malým nahusteným písmom a takto zmluvne upravené podmienky by nemali byť
dohodnuté, pokiaľ sú pre spotrebiteľa nevýhodné, čo platí aj pre dojednania o zmluvnej pokute. I keby
dlžník - spotrebiteľ tento text čítal, pravdepodobne dojednania o zmluvnej pokute uniknú jeho pozornosti

a preto súd tento postup veriteľa považuje za postup v príkrom rozpore s dobrými mravmi. Tvrdí, že
zmluvné pokuty resp. dojednania o zmluvných pokutách by mali byť zreteľne upravené priamo v zmluve
a nestačí iba odkaz na zmluvné dojednania.

36. V konaní nebolo sporné, že žalobkyňa uhradila žalovanému sumu 1484,18 Eur, čo vyplýva

z ňou predložených dokladov o úhradách. Z uvedeného teda vyplýva, že celková suma, ktorú
žalobkyňa uhradila žalovanému značne prevyšuje sumu, ktorú jej poskytol žalovaný teda sumu 660,-
Eur. Vzhľadom na vyššie uvedené tak možno úver považovať za bezúročný a bez poplatkov, preto
súd konštatuje, že rozdiel medzi žalobkyňou zaplatenou čiastkou a sumou poskytnutého úveru činí
824,18 Eur,(1484,18 - 660,-) a preto túto čiastku zaviazal žalovaného titulom bezdôvodného obohatenia

žalobkyni vydať.

37. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.38. Podľa § 262 ods. 1,2 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

39. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

40. Vzhľadom k tomu, že žalobca mal v konaní plný úspech súd mu priznal nárok na plnú náhradu trov
konania voči žalovanému.

41. Podľa § 2 ods. 2 veta prvá zákona č. 71/1992 Z.z. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z
registratrestov,akjepoplatníkodpoplatkuoslobodenýasúdjehonávrhuvyhovel,zaplatípodľavýsledku
konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený.

42. Žalobkyňa je pre toto konane oslobodená od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 2 písm. za/ zákona

č. 71/1992 Z. z. a súd jej žalobe vyhovel. Z tohto dôvodu súd zaviazal žalovaného zaplatiť súdny
poplatokzožalobnéhonávrhunazačatiekonania.Výškasúdnehopoplatkuzazrušenierozhodcovského
rozsudku bola určená podľa položky 3 písm. c/ Sadzobníka súdnych poplatkov vo výške 331,50 Eur a za
vydanie bezdôvodného obohatenia podľa položky 1 písm. a/ Sadzobníka súdnych poplatkov vo výške
49,- Eur t.j. spolu 380,50Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Spišská Nová Ves písomne v štyroch vyhotoveniach (§ 362 ods. 1 zákona č. 160/2015, Civilný sporový
poriadok).

V odvolaní sa uvedie ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,
uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z
akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha
(odvolací návrh). Odvolanie musí byť podpísané (§ 127 a § 363 Civilný sporový poriadok).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1
Civilný sporový poriadok).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala

vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilný sporový poriadok).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh

na súdny výkon rozhodnutia.