Rozhodnuté bolo na súde Okresný súd Trnava
Rozhodutie vydal sudca JUDr. Ladislav Réves
Forma rozhodnutia – Uznesenie
Povaha rozhodnutia – Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami
Zdroj – pôvodný dokument (odkaz už nemusí byť funkčný)
Predpisy odkazované v rozhodnutí
Súd: Okresný súd Trnava
Spisová značka: 34PP/96/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117011431
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ladislav Réves
ECLI: ECLI:SK:OSTT:2017:2117011431.1
Uznesenie
Okresný súd Trnava v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ladislava Révesa a prísediacich
sudcov RNDr. Ing. Ladislava Franeka a PhDr. Gabriely Brestovanskej, v trestnej veci odsúdeného C. K.,
nar. XX.XX.XXXX, v konaní o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia
slobody, na verejnom zasadnutí konanom dňa 08.09.2017 v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 66 ods. 1, ods. 2, § 67 ods. 1 Trestného zákona súd žiadosť ods. C. K., nar. XX.XX.XXXX,
t. č. v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou, o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody,
ktorý mu bol uložený:
- rozsudkom OS Trnava, sp. zn. 2T/69/2011 zo dňa 21.03.2013 v spojení
s uznesení KS v Trnave, sp. zn. 6To/44/2013 zo dňa 30.05.2013,
z a m i e t a .
o d ô v o d n e n i e :
Dňa 25.07.2017 bola na tunajší súd doručená žiadosť ods. C. K., nar. XX.XX.XXXX, o podmienečné
prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorú však odsúdený bližšie písomne nezdôvodnil.
Odsúdený v súčasnosti vykonáva v ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou trest odňatia slobody, ktorý mu bol
uložený rozsudkom OS Trnava, sp. zn. 2T/69/2011 zo dňa 21.03.2013 v spojení s uznesení KS v Trnave,
sp. zn. 6To/44/2013 zo dňa 30.05.2013, pre obzvlášť závažný zločin vraždy podľa § 145 ods. 1, ods. 2
písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zák. (na osobe vyššieho veku) vo výmere 8
(osem) rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu pre mladistvých, ktorého predpokladaný koniec
má mať po započítaní výkonu väzby dňa 03.02.2019. Neskôr bol preradený na ďalší výkon trestu do
minimálneho stupňa stráženia. Lehota podľa § 67 ods. 1 Tr. zák. mu uplynula dňa 03.02.2017.
Z hodnotenia riaditeľa ÚVTOS Hrnčiarovce nad Parnou zo dňa 24.07.2017 súd zistil, že odsúdený C.
K., narodený XX.XX.XXXX, bol dňa 10.11.2015 premiestnený do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody
Hrnčiarovce nad Parnou (ďalej len „ústav“) na ďalší výkon trestu. Po týždennom pobyte na nástupnom
oddiele bol umiestnený na oddiel s diferenciačnou skupinou „B“.
Odsúdený bol dňa 06.02.2011 dodaný do výkonu väzby do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody a
Ústavu na výkon väzby Leopoldov. Správanie a vystupovanie menovaného bolo počas pobytu v tomto
ústave na požadovanej úrovni. Príkazy a nariadenia príslušníkov rešpektoval a plnil. Konfliktné situácie
nevyvolával. V osobných veciach si udržiaval primeraný poriadok. Dňa 18.06.2013 bol na výkon trestu
odňatia slobody premiestnený do Ústavu na výkon trestu odňatia slobody pre mladistvých Sučany.
Správanie a vystupovanie menovaného bolo počas pobytu v tomto ústave prevažne na požadovanej
úrovni. Príkazy a nariadenia príslušníkov rešpektoval a plnil. Konfliktné situácie nevyvolával. V osobných
veciach si udržiaval primeraný poriadok. V dostupnej dokumentácii sú zaznamenané nedostatky v
podobe nepovoleného držania tabaku mladistvým, pokusu užiť predpísaný liek inak ako povolil lekár avulgárneho vyjadrovania a odmietavého postoja voči liečebnému režimu počas hospitalizácie. Pracovne
bol zaradený na pracoviskách Inverto, INA Kysuce, EkoVia, Re-plast a Triumf Martin. Pracovná morálka
bola na požadovanej úrovni, v pedagogickej dokumentácii sú však aj zaznamenané poznatky, že na
pracovisku EkoVia sa pokúšal vyhýbať práci návštevami zdravotného zariadenia. Neskôr sa jeho prístup
zlepšil. V uvedenom ústave bol trikrát disciplinárne odmenený, disciplinárne tresty nemá vykázané.
Správanie a vystupovanie odsúdeného počas jeho výkonu trestu v tunajšom ústave je na požadovanej
úrovni, až na jeden podstatný nedostatok, keď porušil zákaz užívať lieky inak ako ich predpísal, alebo
povolil lekár a odovzdávať ich iným odsúdeným. Ústavný poriadok a časový rozvrh dodržiava, príkazy
a nariadenia, až na uvedený nedostatok rešpektuje a plní. V kolektíve odsúdených konfliktné situácie
nevyvoláva. Chodí riadne ustrojený, hygienické návyky má osvojené a dodržiava ich. Výkonom funkcie
z radov odsúdených poverený nebol. Disciplinárne odmenený bol v tunajšom ústave dvakrát, naposledy
dňa 08.02.2017 mimoriadnym povolením návštevy za rozvoj osobnosti. Celkovo bol disciplinárne
odmenený päťkrát. Disciplinárne tresty nemá vykázané.
Počas výkonu trestu odňatia slobody odsúdený prejavil záujem o ďalšie vzdelávanie v oblasti
spracovania dreva, nebol však prijatý z dôvodu nesplnenia požadovaných kritérií.
Vo voľnom čase sa venuje sledovaniu televízneho vysielania, čítaniu dostupnej literatúry a hraniu
spoločenských hier. Zo športov preferuje stolný tenis a futbal. Bol členom oddielového futbalového
krúžku. Do činnosti konaných v rámci kultúrno-osvetovej činnosti odsúdených sa zapája.
Počas výkonu trestu odňatia slobody v tunajšom ústave je pracovne zaradený od 18.11.2015 do
súčasnosti na pracovisku v ústave s dohľadom Euroobuv. K plneniu pracovných povinností pristupuje
zodpovedne, riadne využíva fond pracovnej doby. Na pracovisku podáva nadpriemerné pracovné
výkony. Aktívne sa zapája do činností pre všeobecný rozvoj osobnosti odsúdeného v oblasti udržiavania
čistoty a upravenosti ubytovacích a spoločných priestorov oddielu a ústavu a taktiež ako „výmenár“
oddielu.
Menovaný vyrastal v úplnej no disharmonickej rodine. Otec: C. K. suicidoval, matka: A. K., rod. S..
Má jednu sestru. Po skončení základnej školy pokračoval v štúdiu na strednom odbornom učilišti v
odbore cukrár, z ktorého bol vylúčený. Ďalej pokračoval na inom strednom odbornom učilišti v odbore
agromechanizátor, štúdium neukončil z dôvodu, že bol pre predmetný trestný čin vzatý do výkonu väzby.
Je nevyučený. Z uvedených dôvodov nebol pred nástupom do výkonu trestu riadne zamestnaný. Je
slobodný, bezdetný. Počas výkonu trestu odňatia slobody udržiava kontakt písomnou formou, formou
telefonovania a návštev s matkou a jej druhom a sestrou. Po ukončení výkonu trestu odňatia slobody
sa mieni vrátiť bývať k matke.
Odsúdený nie je zaradený do skupinových foriem práce, je mu venovaný individuálny prístup so
zameraním na rozvoj morálneho vedomia a zodpovednosti za svoje konanie, najmä vo vzťahu ku
spáchanému skutku. Možno konštatovať, že odsúdený čiastočne plní ciele stanovené programom
zaobchádzania.
Resocializačná prognóza je podľa hodnotenia rizika sociálneho zlyhania nepriaznivá (povaha trestného
činu, v sledovanom období nebol riadne zamestnaný, drogová závislosť). Trestná minulosť odsúdeného,
viď. odpis registra trestov. V súčasnosti nie je voči odsúdenému vedené ďalšie trestné stíhanie. Dňa
20.03.2017 sa konalo pojednávanie OS Trnava k žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie, kde
bola žiadosť odsúdeného zamietnutá. Odsúdený voči rozhodnutiu podal sťažnosť a KS Trnava rozhodol,
že vec vrátil OS Trnava na nové konanie. Odsúdený dňa 21.06.2017 zobral svoju žiadosť späť.
Na základe uvedeného riaditeľ ÚVTOS konštatoval, že odsúdený čiastočne preukazuje splnenie
podmienok pre podmienečné prepustenie a odporúča ho podmienečne prepustiť s dohľadom.
Z odpisu registra trestov odsúdeného a z obsahu spisu vyplynulo, že odsúdený bol doposiaľ 2-krát súdne
trestaný (vrátane spomenutého odsúdenia). Prvé odsúdenie je pre prečin hanobenia miesta posledného
odpočinku podľa § 365 ods. 1 Tr. zák., kedy bolo u neho upustené od potrestania, teda toto odsúdenie
má už zahladené.Z oboznámeného podstatného obsahu spisu OS Trnava sp. zn. 2T/69/2011, najmä zo znaleckého
posudoku č. 18/2011 a 21/2011 (č.l. 390-408), zo znaleckého posudoku č. 27/2011 (č.l. 414-427) a
jeho doplnku č. 37/2011 (č.l. 431-434), rozsudku OS Galanta sp. zn. 3T/281/2009 (č.l. 656-659), správy
ÚPSVaR Galanta (č.l. 663-664), rozsudku okresného súdu (č.l. 1032-1052) a uznesenia krajského súdu
(č.l. 1097-1103) vyplýva nasledovné:
Okolnosti spáchania predmetného trestného činu - obzvlášť závažného zločinu vraždy podľa § 145 ods.
1, ods. 2 písm. c/ Tr. zák. s poukazom na § 139 ods. 1 písm. e/ Tr. zák., pre ktorý bol C. K. uznaný
za vinného rozsudkom Okresného súdu Trnava zo dňa 21.03.2013 sp. zn. 2T/69/2011 v spojení s
uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 30.05.2013 sp. zn. 6To/44/2013, vyplývali z takého priebehu
skutkovéhodeja,žeodsúdenýpožiadalpoškodenú-majiteľkupredajne,tomčase75ročnúženu,abymu
vydala fľašu slivovice, pričom vytiahol nôž o dĺžke čepele 140 mm a zakričal „Daj peniaze!“, pričom keď
poškodená začala kričať o pomoc, prešiel za priestor výdajného pultu, poškodenú chytil za ruku, pritiahol
ju k sebe a s nožom v pravej ruke ju bodol trikrát do oblasti brucha, následne čoho spadla na zem, kde
ju ešte bodol štrnásťkrát do oblasti hrudníka, krku, ruky a tváre, následne ju aj udrel sklenenou fľašou
slivovice do oblasti čelovo-spánkovej časti hlavy, pričom bezprostrednou príčinou jej smrti bol úrazovo-
krvácavý šok v dôsledku poranení mozgu, srdca a srdcovnice so zakrvácaním do pohrudnicových a
osrdcovníkovej dutiny. Skutok sa stal 31.01.2011, v tom čase ešte nedovŕšil vek 18 rokov.
Z obsahu spisu je tiež zrejmé, že odsúdený sa v istom štádiu trestného konania ku skutku priznával,
neskôr sa snažil viny zbavovať s tým, že je nevinný, pričom svoje podstatné rozpory pred súdom nevedel
logicky vysvetliť.
Zo znaleckého posudku č. 18/2011 a 21/2011 znalcov Z.. Z. U. a Z.. G. Z., resp. z vlastného
psychiatrického vyšetrenia vyplynulo, že ako 15-ročný mal suicidiálne myšlienky, bíjaval ho otec, pričom
sám seba pri vyšetrení popísal ako osobu tvrdohlavú, výbušnú, s tým, že sa ľahko rozčúli. Keď to
prekročí istú hranicu, nevie sa vôbec ovládať. Od 13-tich rokov fajčil 20 cigariet denne. Alkohol pil
raz za mesiac, vždy sa opil. V 13-tich rokoch vyskúšal marihuanu, potom ju užíval 5 rokov. Bral aj
tvrdé drogy - pervitín, extázu, hríby. Mal študijné problémy, na základnej škole, z dvoch stredných
škôl ho vyhodili, z tej druhej pred Vianocami 2010. Pred spáchaním skutku mal konflikt s matkou,
v ten deň užil aj marihuanu, deň predtým extázu, pričom odišiel s nožom z domu, chcel sa zabiť,
potom si chcel zohnať peniaze na pervitín. Išiel do toho obchodu, v ňom vytiahol nôž, bolo mu to
jedno. Ako objektívny psychiatrický nález bolo u neho konštatované správanie pri vyšetrení - nezrelo
skleslé. V prípade klinickej symptomatiky bol konštatovaný psychický návyk na marihuanu. Bolo tiež
u neho zistené, že vôľová a motivačná zložka boli determinované dosiahnutím zištného cieľa na
pozadí abnormne štruktúrovanej emočnej sféry (nestabilita), celkovo abnormne sa vyvíjajúcej osobnosti
(vrátane dissociality), eskalujúca inštrumentálna agresia (opakované bodania, údery do hlavy) v rámci
autopotenciácie s predchádzajúcim emočným napätí (údajný konflikt s matkou) v následnom kontakte
s poškodenou. Bol u neho prehlbujúci (nepriaznivo v zmysle prehĺbenia impulzivity a explozivity) vplyv
omamných látok, nešlo však o abstinenčný stav (crawing) či dôsledok opojenia. Bola u neho zistená
porucha osobnosti vo vývine. Znalci uviedli, že bol konfrontovaný bránením sa zo strany poškodenej,
čo bolo pre neho prekážkou v dosiahnutí svojho zištného cieľa (získanie peňazí). Diagnostické
závery znalcov: Osobnosť s abnormným vývinom - disharmonický vývin s vyústením do dissociálnych
charakteristík, emočná nezrelosť, nestabilita, jednoduchší formát, psychická závislosť na marihuane,
škodlivé pitie alkoholu bez závislosti, zneužívanie iných drog bez závislostí. Odsúdený drogy užíval na
uvoľnenie emočného napätia alebo aj ako súčasť životného štýlu. Situáciu po skutku si v celom rozsahu
uvedomoval. Znalci skonštatovali, že jeho pobyt na slobode nie je nebezpečný, avšak potenciálne
riziko protispoločenského správania vidia predovšetkým v jeho abnormnom vývine osobnosti a tiež
v pokračujúcom zneužívaní omamných látok a škodlivého pitia alkoholu. Jeho osobnostný vývin
nie je ovplyvniteľný psychiatrickou liečebnou intervenciou. Ochranné liečenie preto nenavrhli uložiť.
Zneužívanie omamných látok a škodlivé pitie alkoholu sú súčasťami správania sa odsúdeného v rámci
jeho osobnostného vývinu.
Zo znaleckého posudku č. 27/2011 znalca S.. Q. Z., S.., a jeho doplnku č. 37/2011, resp. z vlastného
psychologického vyšetrenia vyplynulo, že u odsúdeného jestvovali výbuchy správania. Odsúdený
sa tiež vyjadril, že pred skutkom naháňal kamaráta so sekerou. V prípade anamnestických údajov
bolo konštatované, že bol umiestený v diagnostickom centre od 04.12.2008 do 29.04.2009 pre
problémy v správaní, úteky z domu, rapídne zhoršenie prospechu, požívanie alkoholických nápojov,fajčenie a tiež krádeže. V jeho rodine bola napätá situácia. Odsúdenému chýbajú pozitívne mužské
vzory, citové väzby presunul na kamarátov. Krádeže, ktorých sa v minulosti dopustil, mal veľmi
dobre premyslené a naplánované. V prípade subjektívnej anamnézy uviedol, že dostal nervy, že ho
(poškodená) buchla fľašou, a preto ju bodol. Intelektová úroveň: Svoje zvýšené vnútorné napätia
odvádza prekvapivým, energickým a vo svojom priebehu agresívnym spôsobom. Svoje nedostatky
kompenzuje neprispôsobivým, siláckym správaním so silným afektívnym podtónom, pričom sa môže
prejavovať agresívne nielen navonok, ale aj voči sebe a môže sa dopúšťať aj rozmanitých kriminálnych
prejavov. Charakteristická je u neho výrazne znížená miera prispôsobivosti a konformity, čo sa prejavuje
svojráznymi, neobvyklými prejavmi, v rozpore s bežne zaužívanými konvenciami, v dôsledku čoho
sa ľahko dostáva do konfliktov so svojím okolím aj s možnosťou konania v rozpore so zákonom.
Miera jeho sociability je nízka. Jeho vzťah k ľuďom všeobecne je prevažne negatívny, čo súvisí aj s
faktom vyrastania v problematickom rodinnom prostredí. V rámci medziľudského správania sa prejavuje
nekompromisne, s možnosťou nebrzdeného sebapresadzovania vrátane navonok orientovanej fyzickej
agresie a delikventného správania. Odsúdený má svojrázny vývin s poruchami správania, ktoré si po
jeho nezvládnutí rodičmi ani pedagógmi vyžiadali jeho nútený pobyt vo výchovnom zariadení. Užívanie
marihuany a pervitínu prispieva k zvýrazneniu jeho abnormných rysov osobnosti. Na najnižšej úrovni je
u odsúdeného schopnosť chápať bežné životné situácie a primerane na ne reagovať.
Z rozsudku Okresného súdu Galanta pod sp. zn. 3T/281/2009 bolo zistené, že odsúdený spoločne
so spolupáchateľom poškodili hroby tak, že z náhrobných dosiek povylamovali pevne pripevnené
mosadzné vázy a tieto polámali na malé kúsky a odcudzili ich.
Zo správy ÚPSVaR Galanta vyplynulo, že odsúdený bol od marca 2007 týmto úradom evidovaný pre
výchovnéproblémy,pričomjehomatkaopakovanežiadalajehoumiestneniedoústavu,opakovanesvoje
žiadosti sťahovala s tým, že správanie odsúdeného sa zlepšilo, čo však nebolo možné konštatovať
po všetkých stránkach jeho správania sa, najmä pokiaľ ide o školu. Matka následne ani nesúhlasila
s jeho umiestnením do diagnostického centra. Postoj vo vzťahu k úradu práce matka na odsúdeného
pravidelne menila. Obsahom tejto správy bola aj zmienka o záverečnej správe z Diagnostického centra
z Bratislavy, v ktorej bolo odporučené rodičom jasne stanoviť pravidlá pre odsúdeného, pravidelne ho
kontrolovať a pri prvom zlyhaní ho umiestniť do reedukačného zariadenia, nakoľko dokáže fungovať len
v prísnom režime.
Odsúdený na verejnom zasadnutí uviedol, že trvá na podanom návrhu, spáchanú trestnú činnosť ľutuje,
chcel by viesť riadny život a vyvarovať sa drogám. Od začiatku výkonu trestu si plní svoje povinnosti k
spokojnosti nadriadených a preto navrhol, aby súd jeho žiadosti vyhovel. K oboznámeným znaleckým
posudkom uviedol, že tieto sú 6 rokov staré, necíti sa byť takým, ako o ňom tvrdia znalci.
Prokurátorka Okresnej prokuratúry Trnava na verejnom zasadnutí navrhla žiadosť odsúdeného o
podmienečné prepustenie zamietnuť z dôvodu nesplnenia oboch materiálnych podmienok a to najmä
s poukazom na závery hodnotenia riaditeľa ústavu, v ktorom sa konštatuje, že odsúdený iba čiastočne
preukazuje splnenie podmienok na podmienečné prepustenie, ako aj na oboznámenú resocializačnú
prognózu odsúdeného, ktorá je podľa hodnotenia rizika sociálneho zlyhania nepriaznivá s poukazom na
povahu spáchaného trestného činu, na drogovú závislosť odsúdeného, ako aj na konštatovanie, že v
rozhodnom období nebol riadne zamestnaný.
Podľa § 415 ods. 1 Trestného poriadku, o podmienečnom prepustení z výkonu trestu odňatia slobody
rozhoduje súd na návrh prokurátora, riaditeľa ústavu na výkon väzby alebo riaditeľa ústavu na výkon
trestu odňatia slobody, v ktorom sa trest vykonáva, záujmového združenia občanov alebo na návrh
odsúdeného na verejnom zasadnutí. Ak bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnutý,
môže ho odsúdený opakovať až po uplynutí jedného roka od zamietnutia okrem prípadu, že návrh bol
zamietnutý len preto, že ho odsúdený podal predčasne.
Podľa § 66 ods. l Trestného zákona, súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak
odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže
sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a
a) ak ide o osobu odsúdenú za prečin po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia
slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu
odňatia slobody,b) ak ide o osobu odsúdenú za zločin po výkone dvoch tretín uloženého nepodmienečného trestu
odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného
trestu odňatia slobody.
Podľa § 66 ods. 2 Trestného zákona, pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení prihliadne súd aj na
to, v akom ústave na výkon trestu odsúdený trest vykonáva.
Podľa § 67 ods. 1 Trestného zákona osoba odsúdená za obzvlášť závažný zločin alebo osoba odsúdená
na trest odňatia slobody podľa § 47 ods. 2 okrem osoby odsúdenej na doživotie môže byť podmienečne
prepustená až po výkone troch štvrtín uloženého trestu odňatia slobody.
Súd po vykonanom dokazovaní na verejnom zasadnutí, najmä po výsluchu odsúdeného, oboznámení
sa s návrhom odsúdeného , hodnotením ÚVTOS, rozhodnutiami súdov, listinnými dôkazmi a znaleckými
posudkami zo základného trestného konania odsúdeného, a odpisom registra trestov zistil, že návrh
nebol s poukazom na § 66 ods. 1, ods. 2 Tr. zák. a § 67 ods. 1 Tr. zák. dôvodný. Z citovaných
zákonných ustanovení vyplýva, že predpokladom podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia
slobody je kumulatívne splnenie 3 podmienok, a to tých, že odsúdený už vykonal potrebnú časť z
výmery uloženého a nariadeného trestu odňatia slobody, vo výkone trestu plnením svojich povinností
a správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život,
t.j. že neexistuje príliš veľké riziko jeho recidívy. Pri rozhodovaní sa prihliadne aj na to, v akom ústave
vykonáva trest odňatia slobody.
Pokiaľ ide o splnenie prvej zákonnej (formálnej) podmienky, je pravdou, že odsúdený C. K. už vykonal
potrebnú časť z výmery uloženého trestu odňatia slobody.
Druhá zákonná (materiálna) podmienka, a to tá, že počas doterajšieho výkonu trestu preukazuje
schopnosť viesť riadny život (t.j. že preukázal polepšenie), a to plnením svojich pracovných i
mimopracovných úloh vrátane dodržiavania všetkých právnych noriem vzťahujúcich sa na výkon trestu,
sa však už nejaví byť splnená, a to najmä s poukazom na rôzne disciplinárne previnenia a nedostatky
v podobe užívania liekov nepredpísaným spôsobom, vulgárne vyjadrovanie, odmietavý postoj k
liečebnému režimu a iné.
Splnená nebola však podľa názoru súdu najmä tretia z citovaných podmienok, t.j. dôvodné očakávanie
vedenia riadneho života odsúdeného na slobode .
Tútomateriálnupodmienku súdobjasňujeaskúmakomplexnejšie.Posudzujevšetkyokolnostisúvisiace
s osobou odsúdeného, jeho osobné a charakterové vlastnosti, celkový postoj k spoločenským normám,
prostredie, v ktorom žil, celý doterajší život, povahu a charakter trestnej činnosti, pre ktorú je vo výkone
trestusjedinýmcieľom,čivšetkytietoskutočnostiumožňujúprijaťprognózu,ževprípadeprepusteniana
slobodu povedie riadny život, t.j. život v súlade s právnymi, morálnymi a etickými normami spoločnosti.
Súd prihliadol na závažnosť a charakter spáchanej trestnej činnosti, keď odsúdený sa skutku dopustil
na osobe vyššieho veku a so zbraňou - nožom, kedy obeť viackrát bodol, čo jej následne spôsobilo
smrť. Spôsob spáchania tohto trestného činu považuje súd za obzvlášť zavrhnutiahodný. Hodnotenie
ústavu konštatuje u neho počas pobytu v ústave na výkon trestu negatívne poznatky svedčiace
o jeho nedisciplinovanosti k pravidlám spoločensky akceptovateľného správania, nakoľko odsúdený
bol vylúčený zo strednej školy, pričom aj vo výkone trestu sa jeho správanie a vystupovanie, i keď
nebolo disciplinárne riešené, javilo byť tiež nedisciplinované (nepovolené držanie tabaku, pokus užiť
predpísaný liek inak ako povolil lekár, vulgárne vyjadrovanie a odmietavý postoj voči liečebnému režimu
počas hospitalizácie, v rámci pracovného zaradenia sa pokúšal vyhýbať práci návštevami zdravotného
zariadenia), ktoré prejavy (resp. zvyky, životný štýl) boli u odsúdeného dané preukázateľne aj pred
výkonom trestu (od 13-tich rokov fajčil 20 cigariet denne, alkohol pil raz za mesiac, vždy sa opil, v 13-
tich rokoch vyskúšal marihuanu, potom ju užíval 5 rokov, mal výchovné problémy, problémy v škole,
narušené rodinné vzťahy a pod.).
V prípade znaleckého psychologického posudku na odsúdeného bolo zistené, že v rámci subjektívnej
anamnézy uviedol, že dostal nervy, že ho (poškodená) buchla fľašou, a preto ju bodol. Uvedené
konanie je zodpovedajúce jeho intelektovej úrovni, nakoľko svoje zvýšené vnútorné napätia odvádzaprekvapivým, energickým a vo svojom priebehu agresívnym spôsobom. Nedostatky kompenzuje
neprispôsobivým, siláckym správaním so silným afektívnym podtónom, pričom sa môže prejavovať
agresívne nielen navonok, ale aj voči sebe a môže sa dopúšťať aj rozmanitých kriminálnych prejavov.
Charakteristická je u neho výrazne znížená miera prispôsobivosti a konformity, čo sa prejavuje
svojráznymi, neobvyklými prejavmi, v rozpore s bežne zaužívanými konvenciami, v dôsledku čoho
sa ľahko dostáva do konfliktov so svojím okolím aj s možnosťou konania v rozpore so zákonom.
Miera jeho sociability je nízka. Jeho vzťah k ľuďom všeobecne je prevažne negatívny, čo súvisí aj s
faktom vyrastania v problematickom rodinnom prostredí. V rámci medziľudského správania sa prejavuje
nekompromisne, s možnosťou nebrzdeného sebapresadzovania vrátane navonok orientovanej fyzickej
agresie a delikventného správania. Odsúdený má svojrázny vývin s poruchami správania, ktoré si po
jeho nezvládnutí rodičmi ani pedagógmi vyžiadali jeho nútený pobyt vo výchovnom zariadení. Užívanie
marihuany a pervitínu prispieva k zvýrazneniu jeho abnormných rysov osobnosti. Na najnižšej úrovni je
u odsúdeného schopnosť chápať bežné životné situácie a primerane na ne reagovať.
Znalci - psychiatri sa v prípade klinickej symptomatiky vyjadrili, že odsúdený bol konfrontovaný
bránením sa zo strany poškodenej, čo bolo pre neho prekážkou v dosiahnutí svojho zištného cieľa
(získanie peňazí). U odsúdeného zistili nasledovné diagnostické závery: Osobnosť s abnormným
vývinom - disharmonický vývin s vyústením do dissociálnych charakteristík, emočná nezrelosť,
nestabilita, jednoduchší formát, psychická závislosť na marihuane, škodlivé pitie alkoholu bez závislosti,
zneužívanie iných drog bez závislostí. Odsúdený drogy užíval na uvoľnenie emočného napätia alebo
aj ako súčasť životného štýlu. Situáciu po skutku si v celom rozsahu uvedomoval. Znalci skonštatovali,
že jeho pobyt na slobode nie je nebezpečný, avšak potenciálne riziko protispoločenského správania
vidia predovšetkým v jeho abnormnom vývine osobnosti a tiež v pokračujúcom zneužívaní omamných
látok a škodlivého pitia alkoholu. Jeho osobnostný vývin nie je ovplyvniteľný psychiatrickou liečebnou
intervenciou. Ochranné liečenie preto nenavrhli uložiť. Zneužívanie omamných látok a škodlivé pitie
alkoholu sú súčasťami správania sa odsúdeného v rámci jeho osobnostného vývinu.
Súd len upozorňuje, že neexistuje „právny nárok“ na podmienečné prepustenie z výkonu trestu. Zmysel
podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby za dobré správanie,
prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu, bol páchateľ automaticky prepustený po odpykaní stanovenej
doby na slobodu, bez zreteľa na to, aká je prognóza jeho ďalšieho správania. Podmienečné prepustenie
z výkonu trestu odňatia slobody je totiž na mieste len v tom prípade, ak vzhľadom ku všetkým
okolnostiam, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie
aj na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť príliš veľké riziko recidívy. Takouto okolnosťou,
ktorá má pri rozhodovaní o podmienečnom prepustení význam, je aj predchádzajúci spôsob života
odsúdeného vrátane jeho trestnej činnosti. Posúdenie otázky prípadnej recidívy je svojím spôsobom
vždy len predpokladom vysloveným s väčšou či menšou mierou pravdepodobnosti, pričom súd je vždy
odkázaný na objektívne okolnosti, medzi ktoré je nutné považovať aj doterajšie sklony odsúdeného
k páchaniu trestnej činnosti. Súd preto prihliadol aj na to, že odsúdený bol pred skutkom - obzvlášť
závažným zločinom vraždy odsúdený pre inú trestnú činnosť (prečin hanobenia miesta posledného
odpočinku podľa § 365 ods. 1 Tr. zák.), objektom ktorej je ochrana riadneho občianskeho spolunažívania
pred závažnejšími útokmi narušujúcimi verejný pokoj a poriadok na miestach posledného odpočinku.
Podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody má význam len vtedy, ak vzhľadom na účel
trestu a ďalšie okolnosti je odôvodnený predpoklad, že odsúdený bude viesť na slobode riadny život a
viac sa nedostane do rozporu so zákonom. Podmienečné prepustenie má mať na odsúdeného výchovný
vplyv a to nielen ten, že iba v skúšobnej dobe po podmienečnom prepustení bude odsúdený viesť riadny
život, ale predovšetkým ten, že odsúdenému je daná šanca na riadny život s tým, že sa už trestnej
činnosti viac nedopustí, nakoľko rozhodnutím o podmienečnom prepustení súd prezumuje, že výkon
trestu odňatia slobody splnil vo vzťahu k osobe odsúdeného svoj účel. Vzhľadom na spáchanú trestnú
činnosť má súd za to, že náprava páchateľa a celkové pozitívne pôsobenie na osobu odsúdeného je
možné len počas jeho pobytu vo výkone trestu odňatia slobody, pričom podmienečným prepustením
odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody by nebol naplnený jeden zo základných účelov trestu,
ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov.
Súdvzhľadomktýmtouvedenýmskutočnostiamataktiežsprihliadnutímnacharakterspáchanejtrestnej
činnosti, pre ktorú odsúdený vykonáva trest odňatia slobody, ako aj na ústav, v ktorom vykonáva uloženýtrest odňatia slobody, dospel k záveru, že u odsúdeného C. K. nebola daná dostatočná záruka, že bude
na slobode viesť riadny život.
Z uvedených dôvodov zamietol jeho návrh o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody,
nakoľko nespĺňal dôsledne všetky zákonom stanovené podmienky pre také rozhodnutie.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná sťažnosť a to do 3 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom
podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave. Oznámením uznesenia je jeho vyhlásenie v prítomnosti
toho, komu treba uznesenie doručiť.
Sťažnosť má odkladný účinok.
Ak bol návrh odsúdeného o podmienečné prepustenie zamietnutý, môže ho odsúdený opakovať až po
uplynutí jedného roka od zamietnutia okrem prípadu, že návrh bol zamietnutý len preto, že ho odsúdený
podal predčasne (§ 415 ods. 1 veta druhá Trestného poriadku).
Informácie o súdnom rozhodnutí boli získané z pôvodného dokumentu, ktorého posledná aktualizácia bola vykonaná . Odkaz na pôvodný dokument už nemusí byť funkčný, pretože portál Ministerstva spravodlivosti mohol zverejniť dokument pod týmto odkazom iba na určitú dobu.