Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, November 8, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/370/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314217818
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2314217818.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a sudkýň JUDr.

Andrey Dudášovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v právnej veci žalobcu: DALI s.r.o., so sídlom Šafárikova
430/3, Galanta, IČO: 31 435 335, zast.: Čibrik & Blazsek advokátska kancelária, s.r.o., so sídlom Hlavná
14,Šaľa,protižalovanému:N.I.,nar.XX.X.XXXX,bytomC.XXXX/X,W.,zast.Mgr.MarekomGerbocom,
advokátom, so sídlom Drieňová 1E, Bratislava, o zaplatenie 7.690,40 eur s príslušenstvom, o odvolaní
strán proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 30. marca 2016, č.k. 35C/276/2014-121, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti p o t v r d z u j e .

II. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti trov prvoinštančného konania m e
n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 461 eur titulom
zaplateného súdneho poplatku a 2.704,09 eur titulom trov právneho zastúpenia, a to splnomocnencovi
žalobcu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

III. Žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi sumu
7.690,40 eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, vo zvyšnej časti žalobu zamietol. O trovách

konania súd rozhodol tak, že žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 92,20
eur a na účet právneho zástupcu náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 514,82 eur do troch dní
od právoplatnosti rozhodnutia.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovení § 261 ods. 1 a 6, § 263
ods. 1, § 323 ods. 1 a § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ako aj § 580, § 663, § 664, § 667
ods. 1, § 671 ods. 1 a § 682 Občianskeho zákonníka a § 97 ods. 1, 2 a 3 a § 98 O.s.p., keď

na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca ako obchodná spoločnosť a
žalovaný ako fyzická osoba podnikateľ podnikajúca na základe živnostenského oprávnenia uzavreli dňa
10.9.2007 nájomnú zmluvu, na základe ktorej prenechal žalobca žalovanému do užívania nehnuteľnosti
špecifikované v zmluve ako dom s.č. XXX/X na Z. ulici v W. spolu s príslušenstvom za účelom
vykonávania podnikateľských a nepodnikateľských aktivít. Z výpovedí účastníkov bolo preukázané, že
žalovaný nehnuteľnosť využíval na podnikateľské účely - prevádzkovanie baru. Súd dospel k záveru,
že na predmetný právny vzťah je potrebné aplikovať ustanovenie § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka

ako na záväzkový vzťah medzi podnikateľmi, pri vzniku ktorého bolo s prihliadnutím na všetky okolnosti
zrejmé, že sa týka ich podnikateľskej činnosti. Zásadným pre identifikovanie aplikovateľného právneho
predpisujeustanovenie§261ods.6Obchodnéhozákonníka(vzneníúčinnomkudňuuzavretiazmluvy),
podľa ktorého sa na zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlaveII tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými
ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a Obchodným zákonníkom. Zmluva o
nájmejenepochybneupravenávust.§663anasl.Občianskehozákonníka.Nájomnázmluvauzatvorená

medzi podnikateľmi v súvislosti s ich podnikateľskou činnosťou (tak ako tomu bolo v prejednávanom
prípade) sa preto síce bude spravovať ustanoveniami o nájme podľa Občianskeho zákonníka, ostatné
parciálne otázky, ako napr. premlčanie, náhrada škody, omeškania a pod., sa budú riadiť ustanoveniami
Obchodného zákonníka. Po posúdení obsahu nájomnej zmluvy dospel súd k záveru, že táto bola
uzavretá platne na dobu určitú s vymedzením doby trvania nájmu od 1.7.2007 do 30.6.2027. Medzi

účastníkmi nebolo sporné, že ako odplatu za užívanie nehnuteľnosti si dojednali nájomné vo výške
60.000,- Sk (1.991,64 eur) mesačne a zároveň sa nájomca zaviazal platiť úhrady za elektrický prúd,
plyn, vodu, odvoz odpadu a podobné dodávky a služby po ich vyúčtovaní dodávateľmi energií, resp.
inými dodávateľmi a po ich oznámení prenajímateľom. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že v priebehu
trvania nájomného vzťahu došlo k dohode o znížení mesačného nájomného na sumu 1.300,- eur.
Rovnako pokiaľ ide o skončenie nájomného vzťahu, súd si v zmysle § 120 ods. 3 O.s.p. osvojil tvrdenie

účastníkov konania, že k ukončeniu nájomnej zmluvy došlo s účinnosťou k 30.9.2012, ktoré skutkové
tvrdenieanijednazostránnenamietala.Žalobcasivkonanínávrhomdoručenýmsúdu17.7.2014uplatnil
nárok na zaplatenie nájomného za obdobie trvania nájomnej zmluvy na základe vystavených faktúr
za mesiac apríl 2012 v neuhradenej výške 966,86 eur, za mesiace máj, jún, júl, august a september
2012 vo výške 5 x 1.300,- eur a zároveň úhradu za vyúčtovaný nedoplatok za vodné a stočné vo

výške 223,58 eur. Na základe vykonaného dokazovania, predovšetkým výpovedí účastníkov zmluvného
vzťahu a listinného dôkazu - písomnosti odporcu z 5.11.2014 označenej ako Započítanie súd nemal
pochybnosti o existencii nároku navrhovateľa v požadovanej výške 7.690,40 eur. Písomné podanie
žalovaného z 5.11.2014 súd posúdil podľa jeho obsahu ako písomné uznanie konkrétneho záväzku.
Prejavená vôľa žalovaného započítať svoju pohľadávku voči pohľadávke navrhovateľa stačí na to,

aby bol úkon akceptácie pohľadávky žalobcu vykonaný žalovaným platným, pretože z neho vyplýva
vôľa a úmysel žalovaného uznať pohľadávku žalobcu, avšak túto nezaplatiť, ale spôsobiť jej zánik
inak. Aj keď na písomnosti z 5.11.2014 sa nenachádza slovné spojenie „uznanie dlhu“, neznamená to,
že takéto podanie nespĺňa náležitosti podľa ust. § 323 Obchodného zákonníka (rozsudok Krajského
súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 41Cob/215/2009 potvrdený rozsudkom NSSR sp.zn. 40Obdo/7/2011 z

27.7.2011). Z listiny žalovaného označenej ako Započítanie zo dňa 5.11.2014, a to znenia bodu 1.
jednoznačne vyplýva, že žalovaný uznáva existenciu svojho záväzku voči žalobcovi v uplatnenej výške
(formulácia „...má Vaša obchodná spoločnosť: … voči mne nárok na zaplatenie … 7.690,40 eur), a to
aj s odkazom na právny dôvod svojho záväzku („na základe medzi nami uzavretej nájomnej zmluvy
zo dňa 10.9.2007 … na zaplatenie peňažných platieb nasledovne: - nájomné za mesiac 4/2012 vo

výške 966,82 eur, - nájomné za mesiace 5, 6, 7, 8, 9/2012 vo výške 5 x 1.300,- eur, vodné a stočné
vo výške 223,58 eur; ktorá v súhrne predstavuje sumu 7.690,40 eur“). Vznik pohľadávky navrhovateľa
voči odporcovi vo výške 7.690,40 eur z titulu nájomného a nedoplatku na vodnom a stočnom žalovaný
nespochybňoval ani vo svojich prednesoch či písomných podaniach v priebehu konania. Pokiaľ ide
o bližšie nešpecifikovanú námietku premlčania uplatneného nároku vznesenú právnym zástupcom

žalovaného v záverečnej reči, súd zistil, že táto nie je opodstatnená. Pohľadávky žalobcu na nájomnom
a vyúčtovaní nákladov sa premlčujú v štvorročnej premlčacej lehote stanovenej v § 397 Obchodného
zákonníka. Nároky uplatnené navrhovateľom boli v zmysle nájomnej zmluvy a vystaveného rozpisu
faktúr splatné v období od apríla 2012 do októbra 2012, pričom žaloba bola na súd podaná 17.7.2014,
teda približne v polovici zákonom stanovenej premlčacej lehoty. Vzhľadom k tomu súd považoval za

bezpredmetnú aj argumentáciu právneho zástupcu žalovaného, že uplatnenie pohľadávky veriteľom
tesne pred uplynutím premlčacej doby je v rozpore so zásadou poctivého obchodného styku, keďže
o takú situáciu v danom prípade evidentne nešlo. V rámci obrany proti navrhovateľom uplatnenému
nároku žalovaný uvádzal, že k zániku pohľadávky žalobcu došlo na základe jednostranného zápočtu
pohľadávky žalovaného voči žalobcovi, ktorá mala vzniknúť v súvislosti so zhodnotením predmetu

nájmu komplexnou rekonštrukciou strechy. K jednostrannému zápočtu malo dôjsť na základe písomnosti
žalovaného označenej ako započítanie z 5.11.2014, ktorá bola žalobcovi, po tom ako ju konateľ odmietol
osobne prevziať, zaslaná poštou. Po právnej stránke žalovaný svoju odvodzoval alternatívne z ust.
§ 667 Občianskeho zákonníka z titulu protihodnoty toho, o čo sa zvýšila hodnota veci alebo §451
a nasl. Občianskeho zákonníka z titulu bezdôvodného obohatenia. Výška jednostranne započítanej

pohľadávky na základe právneho úkonu z 5.11.2014 predstavovala 7.960,40 eur a teda zodpovedala
pohľadávke uplatnenej žalobcom v tomto konaní. Za zásadné pri posudzovaní obrany žalovaného voči
nároku žalobcu súd považoval to, že žalovaný v rámci úkonu započítania jednoznačne a určito vymedzil,
ktorú časť jeho nároku uplatneného z titulu zhodnotenia predmetu nájmu započítava na pohľadávkužalobcu. Žalovaný v bode 2 jeho písomnosti - „Započítanie“ z 5.11.2014 uvádza, že v roku 2007 došlo
v súlade s nájomnou zmluvou k zhodnoteniu predmetu nájmu a to najmä komplexnou rekonštrukciou
strechy v celkovej výške 12.016,20 eur, pričom táto sumy predstavuje jeho pohľadávku voči žalobcovi.

V ďalšej vete zdôrazňuje, pre odstránenie akýchkoľvek rozporov, že vyššie uvedené sa nedotýka jeho
nárokov ani práv v súvislosti s ďalšími zhodnoteniami predmetu nájmu, ktoré riadne a v súlade s
nájomnou zmluvou, právnymi predpismi a so súhlasom žalobcu vykonal. Rovnakú špecifikáciu svojej
pohľadávky vo výške 12.016,20 eur ako zhodnotenia nehnuteľnosti rekonštrukciou strechy a výhradu,
že vyššie uvedené sa netýka ďalších zhodnotení preniesol žalovaný aj do bodu II. odporu podanému

proti platobnému rozkazu, doručenému súdu 13.11.2014. Započítaním jeho pohľadávky v časti 7.690,40
eur malo dôjsť k zániku pohľadávky žalobcu. V bode III. odporu uvádza, že po započítaní má žalovaný
voči žalobcovi nárok na zaplatenie peňažných nárokov v sume najmenej 4.325,80 eur, pričom ostatné
nároky, ktoré žalovanému v súvislosti s ukončením účinnosti nájomnej zmluvy (najmä v súvislosti s
ďalším zhodnotením predmetu nájmu) vznikli, budú žalovaným od žalobcu po ich vyčíslení vymáhané
bez zbytočného odkladu. Ešte aj na pojednávaní konanom 13.4.2015 právny zástupca žalovaného

naďalej uvádzal, že vo vyjadrení uvádzajú len náklady spojené s rekonštrukciou strechy, žalovaný však
eviduje aj ďalšie pohľadávky voči žalobcovi, tieto si však nebude uplatňovať protinávrhom. Podľa
názoru súdu je menenie obsahu pôvodného započítacieho úkonu, ako k tomu smerovala argumentácia
a dôkazy navrhované zo strany žalovaného, neprípustné. Rovnako je neprijateľné prenášanie bremena
tvrdenia a dôkazného bremena zo žalovaného na žalobcu, vo vzťahu k vyjadreniu právneho zástupcu

žalobcu, aby bol na základe vyjadrenia žalobcu na pojednávaní vymedzený rozsah nárokov, ktoré si
proti nemu uplatňuje žalovaný. Z uvedených dôvodov sa súd zaoberal len pohľadávkou žalovaného,
ktorú špecifikoval v započítaní z 5.11.2014, ako pohľadávku za úhrady, ktorými došlo k zhodnoteniu
predmetu nájmu komplexnou rekonštrukciou strechy v celkovej výške 12.016,20 eur (t.j. 362.000,- Sk),
pričom táto suma predstavuje jeho pohľadávku voči žalobcovi. Jej započítaním v rozsahu 7.690,40 eur

malo dôjsť k zániku pohľadávky žalobcu v rovnakej výške ku dňu 30.9.2012. Súd vyhodnotil vykonané
dôkazy, pričom dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal, že by náklady spojené s rekonštrukciou
strechy vo výške 362.000,- Sk/12.016,20 eur uhrádzal on. Z výpovede svedka Q. J. jednoznačne
vyplynulo, že faktúry za rekonštrukciu strechy v celkovej výške 362.000,- Sk vystavil na žalobcu,
pričom žalovaný listinnými dôkazmi doložil, že dňa 1.8.2007 a 20.8.2007 boli vystavené príjmové

pokladničné bloky potvrdzujúce vykonanie úhrad za rekonštrukciu strechy žalobcom v celkovej výške
280.000,- Sk a doložil aj evidenciu ďalšej platby vo výške 82.000,- Sk z 24.8.2007, spolu teda sumu
362.000,- Sk (12.016,20 eur). Predmetné doklady má žalobca riadne evidované v účtovníctve. Žalobca
žiadnym spôsobom nespochybnil, že žalovaný bol súčinný pri realizácii rekonštrukcie, konateľ žalobcu
na pojednávaní potvrdil, že žalovaný tieto práce organizoval. Žalobca rovnako potvrdil a listinnými

dôkazmi doložil, že úhrady spojené s rekonštrukciou boli zaplatené v hotovosti. V tejto súvislosti súd
nepovažuje za podstatné, ktorá osoba fyzicky odovzdala p. J. vyplácané peňažné prostriedky. Na rozdiel
od žalobcu totiž žalovaný neprodukoval a ani neoznačil žiadne dôkazy, ktoré by preukazovali, že strecha
bola zaplatená z peňažných prostriedkov žalovaného ako živnostníka podnikajúceho pod obchodným
menom N. I. - ENZO. Zároveň žalovaný súdu nepreukázal, že by žalobcovi poskytol predmetné

peňažné prostriedky na základe akéhokoľvek iného záväzkového vzťahu. Na základe uvedeného súd
nepovažoval za potrebné vykonávať ďalšie dokazovanie v rozsahu navrhovanom žalovaným, a to
predovšetkým navrhnutým znaleckým dokazovaním. Súd nemal za preukázané, že by k realizácii
rekonštrukcie strechy došlo z prostriedkov žalovaného, čím by na jeho náklady došlo k zhodnoteniu
predmetu nájmu. Ocenenie ďalších úprav, ktoré mal žalovaný vykonať na nehnuteľnosti a tým zvýšiť jej

hodnotu, súd považoval za nadbytočné, pretože tieto ďalšie pohľadávky žalovaného neboli predmetom
tomto konania, keďže si ich žalovaný neuplatnil ani v rámci obrany proti návrhu a ani vzájomným
návrhom. Ak by aj tieto pohľadávky boli predmetom konania, znalecké dokazovanie by bolo predčasné,
nakoľko žalovaný doposiaľ žiadnym spôsobom nepreukázal, že zhodnotil nehnuteľnosť na vlastné
náklady. Súd len vo vzťahu k výpovedi svedka Y. dopĺňa, že ak prenajatú vec zhodnotil na svoje

náklady podnájomník, nemôže mať nájomca voči prenajímateľovi z tohto titulu žiadnu pohľadávku,
teda ani pohľadávku podľa § 667 ods. 1 OZ, nieto započítateľnú pohľadávku v zmysle § 580 OZ.
Na tom nič nemení ani to, že nájomca je v zmluvnom vzťahu k prenajímateľovi a že prenajímateľ
udelil súhlas so zmenami na prenajatej veci práve jemu (viď. JUDr. Imrich Fekete, CSc.: Občiansky
zákonník, Veľký komentár, 2. diel, k §667, str. 2006). Z výpovede svedka jednoznačne vyplývalo,

že zmeny na nehnuteľnosti v podobe rekonštrukcie terasy a iných úprav robil na vlastné náklady
a žalovaný súdu nepreukázal, že by svedkovi v tejto súvislosti vyplatil akékoľvek úhrady. Žalovaný
si voči žalobcovi uplatňoval úhradu nákladov spojených so zmenou prenajatej veci v zmysle § 667
OZ. Tento nárok nájomcu je samostatným občianskoprávnym nárokom, ktorý nemožno posudzovaťpodľa ustanovení Občianskeho zákonníka (§451 a nasl. OZ). Z uvedeného dôvodu súd považoval za
nadbytočné zaoberať sa vznesenou námietkou premlčania zo strany žalobcu, ktorú právny zástupca
žalobcu predniesol z opatrnosti pre prípad, že by súd nárok posúdil podľa ustanovení o bezdôvodnom

obohatení. Nakoľko mal súd za preukázané, že návrh žalobcu je v časti uplatnenej istiny 7.690,40
eur dôvodný, pričom pohľadávka žalobcu nezanikla v dôsledku započítania, súd žalovanému uložil
povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 7.690,40 eur, do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia. Vo
zvyšnej časti uplatnených poplatkov z omeškania súd návrh zamietol.

3. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., keď dospel k záveru, že žalobcovi ako
úspešnejšiemu účastníkovi vzniklo právo na čiastočnú náhradu trov konania voči žalovanému, keď pri
určení miery úspechu a neúspechu žalobcu a žalovaného v konaní súd zohľadnil aj cenu uplatneného
poplatku z omeškania, pričom pri určení tejto ceny súd vychádzal z ich predbežnej výšky vyčíslenej
ku dňu vyhlásenia rozsudku, t.j. ku dňu 30.3.2016. Na základe uvedeného potom súd dospel k cene
predmetu konania vo výške 12.827,59 eur (istina 7.690,40 eur + poplatky z omeškania 5.137,19 eur).

Žalobca, ktorému bol priznaný nárok vo výške 7.690,40 eur, bol v konaní úspešný v 60% v pomere
k celkovej hodnote predmetu konania a žalovaný v časti zamietnutia poplatku z omeškania vo výške
5.137,19 eur, t.j. v 40%. Žalobcovi tak vzniklo právo na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia
v rozsahu 20%.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca,
ktorý navrhol rozsudok v napadnutej časti zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Mal za to, že
súd o náhrade trov konania právneho zastúpenia rozhodol nesprávne, keď kapitalizoval uplatnené
príslušenstvo, ktoré vyčíslil ku dňu vyhlásenia rozhodnutia, pričom tento postup súdu nemá oporu v
zákone. K uvedenej problematike zaujal stanovisko Najvyšší súd SR v uznesení zo dňa 27.11.2008,

sp.zn. 6 Obo 243/2007, keď uviedol, že pre pomerné rozdelenie trov konania je rozhodujúci pomer
úspechu a neúspechu v uplatnenej istiny bez príslušenstva, keďže príslušenstvo nebolo vyčíslené v
žalobe. Z napadnutého rozsudku je zrejmé, že žalobca mal vo vzťahu k istine plný úspech v konaní
a vzhľadom na to, že príslušenstvo, ktoré bolo súdom zamietnuté, nebolo vyčíslené a netvorilo ani
samostatný nárok, nemá vplyv na stanovenie pomeru úspešnosti účastníkov konania.

5. Proti vyhovujúcej časti rozsudku a súvisiacemu výroku o trovách konania podal v zákonnej lehote
odvolanie žalovaný, ktorý navrhol rozsudok v napadnutých častiach zrušiť a vec vrátiť súdu prvej
inštancie na ďalšie konanie, alternatívne rozsudok v napadnutej časti zmeniť a žalobu v celom rozsahu
zamietnuť a priznať mu náhradu trov konania. Podľa jeho názoru z obsahu spisu je zrejmé a absolútne

nespochybniteľne jasné, že žalovaný zhodnotil predmet nájmu. Nevykonaním dokazovania v rozsahu
navrhovanom absolútne legitímne a navyše úplne logicky žalovaným, bola mu postupom súdu odňatá
možnosť konať pred súdom. Nevykonaním dokazovania znaleckým posudkom navrhnutým odvolateľom
došlo logicky okrem odňatia možnosti žalovanému konať pred súdom aj k nedostatočnému zisteniu
skutkového stavu veci. Podľa názoru odvolateľa súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil

tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu. Namietol, že mu súd nedal reálne možnosť
uplatniť legitímnu procesnú ani vecnú obranu, pričom týmto postupom súdu prvej inštancie napadnutým
rozsudkom bol neprimerane a nezákonne dotknutý. Súd vyhodnotil de facto všetky dôkazy vykonané
žalobcom ako dôveryhodné a všetky dôkazy, listinné, výpovede svedkov atď. na strane žalovaného,
resp. ním navrhnuté ako nedôveryhodné. On dôkazy označil, preukázal a uniesol jednoznačne svoje

dôkazné bremeno, ale súd prvej inštancie tieto dôkazy sčasti nevykonal a sčasti ich neakceptoval. A to
bez akéhokoľvek relevantného dôvodu. Ďalej uviedol, že dňa 29.4.2016 vykonal právny úkon označený
ako započítanie voči žalobcovi a vzhľadom na obsah tohto započítania je zrejmé, že nároky žalobcu
zanikli.

6. K odvolaniu žalovaného sa písomne vyjadril žalobca, ktorý navrhol rozsudok súdu prvej inštancie v
napadnutej vyhovujúcej časti z dôvodu vecnej správnosti potvrdiť. Poukázal na to, že v odôvodnení
napadnutého rozsudku súd prvej inštancie uviedol, prečo nepovažoval za potrebné vykonanie
znaleckého dokazovania, nakoľko žalovaný nijakým spôsobom nepreukázal, že zhodnotil nehnuteľnosť
na vlastné náklady. Nadbytočnosť znaleckého dokazovania videl predovšetkým v tom, že vyššie

popísanými činnosťami došlo len k prispôsobeniu si predmetu nájmu na podnikateľský účel, kvôli
ktorému došlo k prenájmu priestorov, avšak nie k zhodnoteniu predmetu nájmu. Stotožnil sa s názorom
súdu, podľa ktorého nebolo podstatné, kto finančné prostriedky fyzicky odovzdal zhotoviteľom, ale
podstatné je, kto ich na rekonštrukciu vynaložil zo svojho majetku. Stotožnil sa tiež s názorom súdu,že započítanie v zmysle § 580 Občianskeho zákonníka je spôsobom zániku navzájom sa kryjúcich
pohľadávok veriteľa a dlžníka, z čoho je zrejmé, že týmto úkonom žalovaný uznal existenciu pohľadávky
žalobcu. Stotožnil sa tiež s názorom súdu, podľa ktorého je menenie obsahu pôvodného započítacieho

úkonu neprípustné. Vo vzťahu k ďalšiemu započítaniu žalovaného zo dňa 28.4.2016 zaujal totožné
stanovisko, ktorým naďalej neuznáva tento nárok žalovaného, nakoľko táto pohľadávka neexistuje, a
teda nie je spôsobilá na započítanie.

7. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podali včas oprávnené

osoby - strany sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné a odvolanie
žalovaného dôvodné nie je.

8. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 35C/276/2014 bolo zaplatenie
7.690,40 eur s príslušenstvom. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalovanému
uložil zaplatiť žalobcovi sumu 7.690,40 eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia, vo zvyšnej časti
žalobu zamietol. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi náhradu
trov konania vo výške 92,20 eur a na účet právneho zástupcu náhradu trov právneho zastúpenia vo

výške 514,82 eur do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

9. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozsudku súdu prvej inštancie
v časti vyhovenia žalobe a v časti rozhodnutia o trovách konania.

10. Žalovaný odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav, pretože
nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c)
O.s.p., v súčasnosti § 365 ods. 1 písm. e) CSP), že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov
dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d) O.s.p., v súčasnosti § 365 ods. 1 písm.
f) CSP) a napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm.

f) O.s.p., v súčasnosti § 365 ods. 1 písm. h) CSP). Žalobca svoje odvolanie odôvodnil tým, že rozsudok
súdu prvej inštancie v časti trov konania vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolací
dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d) O.s.p. (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) je daný, ak výsledok hodnotenia
dôkazovsúdomprvejinštancienezodpovedápostupuvyplývajúcemuzust.§132O.s.p. (§191CSP),
pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov

(strán sporu) nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnil rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo, alebo v hodnotení
dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov - strán alebo vyšli najavo inak,
z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo
ktoré odporujú ust. § 122 až § 135 O.s.p. (v súčasnosti § 195 až § 210 CSP). Odvolací dôvod v zmysle

§ 205 ods. 2 písm. f) O.s.p. (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP) je daný, ak súd prvej inštancie posúdil vec podľa
právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo právnu normu, síce správne určenú,
nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

11. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý

vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky
jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým
záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov, a
pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na
vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s

poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné
vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre
ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi.
Na zdôraznenie správnosti záverov súdu sa potom žiada dodať už len nasledovné:

12. Súd prvej inštancie vo veci vykonal dostatočné dokazovanie, náležite zistil skutkový stav, na základe
vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec i správne právne posúdil, pričom
svoje skutkové a právne závery súd dostatočným spôsobom odôvodnil v odôvodnení napadnutého
rozsudku.13. Odvolací súd k veci dodáva, že nejde o porušenie základného práva na súdnu ochranu a práva na
spravodlivý proces (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR), ak súd nerozhodne podľa predstáv účastníka konania -

strany sporu, ak je takéto rozhodnutie súdu v súlade s objektívnym právom. Do práva na spravodlivý
proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi,
návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces je naplnené tým, že súd zistí (po vykonaní
dôkazov a ich vyhodnotení) skutkový stav a po použití relevantných právnych noriem vo veci rozhodne,
za predpokladu, že skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné a že neboli prijaté v

zrejmom omyle konajúceho súdu, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces.

14. Započítanie (kompenzácia) je spôsob zániku vzájomne sa kryjúcich pohľadávok dlžníka a veriteľa.
Tým odpadá dvojité splnenie vzájomných pohľadávok. Právne účinky (zánik záväzkov) nastávajú ku
dňu stretnutia vzájomných pohľadávok, ak sú splnené všetky predpoklady pre započítanie. Základným
predpokladom pre započítanie je: a) vzájomnosť pohľadávok - musí ísť o dva záväzky medzi tými istými

subjektami, kedy veriteľ jednej pohľadávky je zároveň dlžníkom druhej a naopak, b) rovnaký dlh plnenia
- predmetom plnenia oboch pohľadávok musia byť veci rovnakého druhu, nie veci individuálne určené,
c) spôsobilosť pohľadávok na započítanie - musí ísť o pohľadávky zo súkromnoprávneho vzťahu, pričom
kompenzabilné nie sú pohľadávky, ktorých započítanie je vylúčené zákonom alebo dohodou a d) právny
úkon smerujúci k započítaniu.

15. K zániku záväzku započítaním nedochádza automaticky, keď sa pohľadávky stretli, ale až na základe
jednostranného právneho úkonu alebo dvojstranného právneho úkonu - dohody.

16. Ku kompenzácii v zmysle § 580 Občianskeho zákonníka je potrebné, aby jeden z účastníkov urobil

prejav smerujúci k započítaniu adresovaný druhému účastníkovi. Forma pre tento právny úkon nie je
predpísaná, stačí aj len ústny prejav. Ide o jednostranný právny úkon, pre platnosť ktorého sa vyžadujú
náležitosti v zmysle § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z jeho obsahu musí byť zrejmé najmä to,
ktorá pohľadávka sa uplatňuje na započítanie, v akej výške, proti ktorej pohľadávke veriteľa, prípadne
proti ktorým z viacerých pohľadávok. Započítací prejav je možné urobiť potom, čo sa pohľadávky stretli,

teda od okamihu splatnosti tej pohľadávky, ktorá sa stala splatnou neskôr. Započítací prejav, aj keď bol
urobený až po splatnosti oboch pohľadávok, má účinky spätne k okamihu stretu pohľadávok. K tomuto
okamihu, kedy došlo k splatnosti oboch započítavaných pohľadávok, dochádza k zániku pohľadávok
následkom započítania, a to v rozsahu, v akom sa vzájomne kryjú. Ak je jedna z nich vyššia, zaniká len
do výšky protipohľadávky, vo zvyšku zostáva naďalej v platnosti.

17. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, ktorý dospel k záveru,
že započítacím úkonom žalovaného nedošlo k zániku pohľadávky žalobcu, ktorá je predmetom konania.

18. Pokiaľ sa týka námietky započítania, ktorú žalovaný uplatnil v odvolacom konaní, odvolací súd

poukazuje na to, že ustanovenie § 216 ods. 1 O.s.p. vylučoval aplikáciu ustanovenia § 98 v odvolacom
konaní, keď v zmysle § 98 O.s.p. účinného v čase uplatnenej námietky započítania, vzájomným návrhom
je prejav odporcu, ktorý proti navrhovateľovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ
navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil navrhovateľ. Inak súd posudzuje taký prejav len ako
obranu proti návrhu.

19. Taktiež odvolací súd poukazuje na to, že v ustanovení § 205a O.s.p. v znení účinnom od 01.01.2002
na základe novely vykonanej zákonom č. 501/2001 Z.z. je vyjadrený princíp neúplnej apelácie. Odvolací
súd naďalej zostáva súdom apelačným, nesmie však pritom zásadne - na rozdiel od systému úplnej
apelácie - prihliadať ku skutočnostiam a dôkazom, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa.

S prihliadnutím k novým skutočnostiam a dôkazom je možné rozhodnutia vo veci samej preskúmať iba
v prípadoch uvedených v § 205a ods. 1 O.s.p. Okrem nedostatkov týkajúcich sa podmienok konania,
možno nové skutočnosti a dôkazy použiť k spochybneniu vierohodnosti dôkazných prostriedkov,
na ktorých spočíva rozhodnutie súdu prvého stupňa. V § 120 ods. 4 O.s.p. sa ukladá súdu, aby
pred vyhlásením rozhodnutia poučil účastníkov o dôsledkoch uplatnenia systému neúplnej apelácie v

odvolacom konaní, ak súd túto povinnosť nesplní, nie je opodstatnené, aby bol účastník z uplatnenia
nových skutočností a dôkazov vylúčený. Poslednú výnimku z neúplnej apelácie predstavujú skutočnosti
a dôkazy, ktoré účastník nemohol bez svojej viny označiť alebo predložiť do vyhlásenia rozhodnutia súduprvého stupňa. Aj keď ide o dôvody obnovy konania, ide o také skutočnosti a dôkazy, ktorých novosť
možno zistiť bez prieťahov, je preto možné pripustiť, aby k nim bolo v odvolacom konaní prihliadnuté.

20. Skutočnosťami a dôkazmi v zmysle § 120 ods. 4 a § 205a O.s.p. sú také skutočnosti a dôkazy, ktoré
sa týkajú skutkových tvrdení alebo použiť sa majúceho práva, ktoré sú významné pre rozhodnutie veci,
teda také skutočnosti a dôkazy, ktorými účastník realizuje svoju povinnosť podľa § 101 ods. 1 O.s.p.
Podstatou tejto povinnosti je tvrdenie skutočností rozhodujúcich z hľadiska veci samej. Žalovaný má
povinnosť tvrdiť skutočnosti, ktoré vo svojej podstate znamenajú, že právo (nárok) nevzniklo, zaniklo,

zmenilo sa, prípadne je tu iná prekážka pre jeho súdne uplatnenie.

21. Touto skutočnosťou alebo dôkazom v zmysle § 120 ods. 4 a § 205a O.s.p. je i námietka započítania
uplatnenážalovaným.Námietkazapočítaniajenámietkouskutkovouauplatňujesaňoutakáskutočnosť,
ktorú bol účastník povinný tvrdiť v zmysle § 101 ods. 1 O.s.p. najneskôr do vyhlásenia uznesenia súdu
prvej inštancie, ktorým sa konanie končí. Podľa názoru odvolacieho súdu námietky započítania sa teda

týkala koncentračná zásada konania vyjadrená v ust. § 120 ods. 4 a § 205a O.s.p..

22. Z dôvodu, že odvolacie dôvody neboli opodstatnené a neboli zistené ani žiadne nedostatky v postupe
súdu prvej inštancie, na ktorý by mal odvolací súd prihliadať z tzv. úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2 CSP),
preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej vyhovujúcej časti z dôvodu vecnej správnosti potvrdil

(§ 387 ods. 1 CSP).

23. Nesprávnym však bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania, keď súd prvej inštancie
o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 O.s.p., keď vychádzal z toho, že žalobca mal vo veci
úspech len čiastočný vzhľadom na to, že jeho žaloba v časti uplatňovaného poplatku z omeškania bola

zamietnutá.

24. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27. novembra
2008, sp.zn. 6 Obo 243/2007, v ktorom Najvyšší súd ako odvolací súd vyslovil názor, že pre
pomerné rozdelenie trov konania je rozhodujúci pomer úspechu a neúspechu v uplatnenej istine bez

príslušenstva, keďže príslušenstvo žalobca vo svojej žalobe nevyčíslil.

25. Odvolací súd sa preto nestotožnil s postupom súdu prvej inštancie pri výpočte pomeru úspechu
strán sporu, keď súd kapitalizoval žalobcom uplatnené príslušenstvo. O náhrade trov konania bolo
potrebné rozhodnúť podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a vychádzať z plného úspechu žalobcu v konaní, ktorému

bolo dôvodné priznať účelne vynaložené trovy konania spočívajúce v zaplatenom súdnom poplatku vo
výške 461 eur z návrhu na začatie konania a trov právneho zastúpenia vo výške 2.704,09 eur tak, ako
ich účelnosť posúdil súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré odôvodnenie
odvolací súd v podrobnostiach odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).

26. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti trov
konania podľa § 388 CSP zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v
spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, nakoľko v odvolacom konaní bol v celom rozsahu úspešný

žalobca.

28. Senát krajského súdu uvedené rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné

spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).