Rozsudok Judgement was issued on Wednesday, May 28, 2015

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 13C/53/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6615201463
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2015

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Šulaj
ECLI: ECLI:SK:OSLC:2015:6615201463.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec samosudcom JUDr. Jánom Šulajom v právnej veci navrhovateľky B. E., A.
XX.XX.XXXX,S.W.O.,X.XXX/XX,štátnaobčiankaSR,zastúpenáJUDr.JánomSitarčíkom,advokátom
so sídlom Dr. Herza 20, Lučenec proti odporcovi Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom vnútra
Slovenskej republiky, so sídlom Pribinova 2, Bratislava, v konaní o náhradu škody vo výške 770,40 €
s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Právo navrhovateľky na náhradu škody voči odporcovi j e d a n é .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľka sa návrhom na začatie konania zo dňa 10.02.2015 domáhala náhrady škody vo
výške 770,46 € s príslušenstvom voči odporcovi, pričom uviedla, že Okresný súd Lučenec vydal
dňa 05.03.2014 pod č.p. OSLC-V-2-1/2014 príkaz na domovú prehliadku, ktorým nariadil podľa ust.
§ 100 ods. 1 Trestného poriadku vykonanie domovej prehliadky v jej rodinnom dome v obci O., č.
súp. XXX. Procesný úkon mal byť vykonaný pre dôvodné podozrenie, že v uvedených priestoroch sa
nachádzajú veci dôležité pre trestné konanie, a to omamné a psychotropné látky alebo prekurzory,

zariadenia potrebné na výrobu omamných a psychotropných látok a iné veci, ktoré by mohli slúžiť
k výrobe omamných a psychotropných látok. Na základe príkazu na domovú prehliadku sudcu pre
prípravné konanie vykonali dňa 06.03.2014 príslušníci Policajného zboru domovú prehliadku v mieste
trvalého bydliska navrhovateľky. Pri vykonávaní tohto procesného úkonu príslušníci PZ vnikli násilím do
priestorov rodinného domu, pričom bezdôvodne poškodili kovovú výklopnú garážovú bránu v rozsahu,
že ju bolo nutné vymeniť. Výmenu poškodenej garážovej brány realizovala spoločnosť FERINA, s.r.o. so

sídlom v Lučenci, za čo vystavila faktúru č. E. zo dňa 19.05.2014 na sumu 770,40 €, ktorú navrhovateľka
uhradila 20.05.2014. Navrhovateľka dňa 12.06.2014 písomne požiadala Okresné riaditeľstvo PZ SR
v Lučenci o náhradu spôsobenej škody, pričom jej žiadosť bola postúpená na Krajské riaditeľstvo PZ
Banská Bystrica a odtiaľ na Ministerstvo vnútra SR. Kancelária Ministerstva vnútra SR listom zo dňa
25.08.2014 navrhovateľke oznámila, že štát nenesie zodpovednosť za poškodenie garážovej brány,
nakoľko zákrok policajtov bol oprávnený. V liste je uvedené, že k vstupu do obydlia navrhovateľky, pri
ktorom došlo k poškodeniu garážových dverí, bolo zo strany polície prikročené až po predchádzajúcej

výzve podľa § 104 Trestného poriadku, pričom navrhovateľka na uvedené reagovala slovami: "Nemám
v dome žiadne omamné a psychotropné látky, teda drogy a nemám teda čo vydať, môžete prehliadnuť
dom.". Následne po tomto vyjadrení bola navrhovateľka poučená v zmysle § 106 Trestného poriadku.
Z uvedených skutočností podľa názoru navrhovateľky vyplýva, že policajti pred vykonaním domovej
prehliadky vyzvali navrhovateľku na vydanie hľadaných vecí, a teda postupovali podľa ust. § 104 ods.
1 Trestného poriadku, podľa ktorého domovú prehliadku možno vykonať len po predchádzajúcej výzve

toho, u koho sa má takýto úkon vykonať a to len vtedy, ak výzvou sa nedosiahlo dobrovoľné vydanie
hľadanej veci. Zároveň to znamená, že pre postup policajtov podľa odseku 2 tohto ustanovenia neboli
splnené zákonné podmienky, a preto policajti nepostupovali podľa odseku 2. Postup polície podľa ust.§ 106 ods. 2 Trestného poriadku, podľa ktorého ak osoba, voči ktorej smeruje úkon domovej prehliadky
alebo iná osoba neumožní vykonanie takéhoto úkonu, sú orgány vykonávajúce úkon oprávnené po
predchádzajúcej výzve prekonať odpor takejto osoby alebo ňou vytvorenú prekážku, pričom taktiež

neboli splnené tieto zákonné podmienky. Navrhovateľka hneď po výzve polície na vydanie hľadaných
vecí, v čase ešte pred poučením podľa § 106 Trestného poriadku umožnila policajtom vykonanie
domovej prehliadky, čo vyplýva aj z listu MV SR. Násilné prekonanie odporu alebo prekonanie vytvorenej
prekážky policajtmi je zákonné len v prípade, ak sú splnené podmienky podľa ust. § 106 ods. 2 Trestného
poriadku, a to len po predchádzajúcej márnej výzve, ktorú však zasahujúci policajti proti navrhovateľke

nepoužili.

Odporcažiadalnávrhvcelomrozsahuakonedôvodnýzamietnuť.Poukázalnazákonnéznenie§78ods.
5 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore, v zmysle ktorého štát zodpovedá aj za škody spôsobené
Policajným zborom alebo policajtmi v súvislosti s plnením ich úloh ustanovených týmto zákonom;
to neplatí, ak spôsobením škody došlo v dôsledku protiprávneho konania osoby alebo oprávneného

zákroku policajta. Zákon teda uvádza dva liberačné dôvody, pri ktorých zodpovednosť štátu za škodu
vzniká, a to ak škoda vznikla v dôsledku protiprávneho konania osoby alebo oprávneného zákroku
policajta. Odporca má za to, že v danom prípade nie je preukázané, že zákrok policajtov by bol
neoprávnený. Je zrejmé, že samotnému výkonu domovej prehliadky predchádzal zásah Policajného
pohotovostného útvaru Krajského riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici, ktorý objekt najprv zabezpečil,

pričom ku poškodeniu garážovej brány došlo práve pri tomto zásahu, čo vyplýva aj zo zápisnice o
vykonaní domovej prehliadky zo dňa 06.03.2014. Tento útvar bol nasadený najmä z dôvodu predpokladu
nerešpektovania výzvy zasahujúcich policajtov, ako aj z dôvodu zmarenia procesných úkonov, pričom
nebolo vylúčené agresívne správanie podozrivého - uvedené vyplýva zo stanoviska k postupu
pri vykonaní zásahu pri domovej prehliadke č. KRPZ-BB-VO2-40/2015-PRAB zo dňa 01.04.2015.

Navrhovateľka síce udáva, že zasahujúci policajti voči nej nepoužili márnu výzvu, pričom v čase ešte
pred poučením v zmysle ust. § 106 Trestného poriadku umožnila vykonanie domovej prehliadky, v
tejto súvislosti však odporca poukázal na stanovisko pri vykonaní zásahu pri domovej prehliadke zo
dňa 01.04.2015, kde je jasne uvedené, že k násilnému prekonaniu vchodových a garážových dverí
objektu došlo príslušníkmi Policajného pohotovostného útvaru po opakovanej márnej výzve. Odporca

má za to, že zákrok policajtov bol oprávnený, bol vykonaný na základe príkazu na domovú prehliadku
zo dňa 05.03.2014, pričom príkaz bol vydaný, nakoľko existovalo dôvodné podozrenie, že sa tam
nachádzajú veci dôležité pre trestné konania. Z príkazu na domovú prehliadku taktiež vyplýva, že osoba,
ktorá bola podozrivá z trestného činu mala držať omamné a psychotropné látky v dome navrhovateľky.
Domová prehliadka teda bola vykonaná v príčinnej súvislosti s týmto podozrením a z vykonaného

dokazovania, podľa názoru odporcu, taktiež vyplýva, že pri zákroku policajtov boli dodržané príslušné
zákonné ustanovenia vrátane opakovanej výzvy na otvorenie domu, ktorá bola márna. Odporca taktiež
uviedol, že k poškodeniu garážovej brány nepochybne došlo, ale podľa jeho názoru nebolo takého
rozsahu, aby bolo potrebné celú garážovú bránu vymeniť, o čom svedčia aj fotografie. Výmena celých
garážových dverí teda nie je v príčinnej súvislosti so zákrokom policajtov.

Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom navrhovateľky, výsluchom svedkov G.. U. Q., B. O., Y.
Q., F. L.X., G.. Ľ. F., Ľ. S., P.. P. F., prečítaním žiadosti o náhradu škody, príjmového pokladničného
dokladu, fakturácia, príkazu na domovú prehliadku, zápisnice o domovej prehliadke, fotodokumentácie,
stanoviska k postupu pri vykonávaní zásahu pri domovej prehliadke, zápisnice o výsluchu svedka

v trestnom konaní, stanoviska Krajského riaditeľstva PZ SR zo 14.05.2015, predloženej žiadosti o
nasadenie pohotovostného policajného útvaru z 05.03.2014, úradného záznamu zo dňa 07.03.2014 a
06.03.2014 a zistil tento skutkový stav:

Okresný súd Lučenec v konaní č.p. OSLC-V-2-1/2014 vydal príkaz na domovú prehliadku dňa

05.03.2014 v zmysle § 100 ods. 1 Trestného poriadku u osoby B. E. (navrhovateľky) v rodinnom dome
nachádzajúcomsavobciO.A.J..X.Č..X..XXX,naparc.č.XX/XX,zapísanejnaLVč.XXXapriestoroch
patriacich k tomuto domu (parc. č. XX/X, XX/X) vo vlastníctve navrhovateľky z dôvodu podozrenia, že
sa tu nachádzajú veci dôležité pre trestné konania, a to:
- omamné látky a psychotropné jedy alebo prekurzory uvedené v zozname omamných a psychotropných

látok v zákone č. 13/2004 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach a
psychotropných látkach a prípravkoch v znení neskorších zmien a doplnkov,
- zariadenia potrebné na výrobu omamných a psychotropných látok a veci súvisiace s prechovávaním,
predajom a výrobou omamných a psychotropných látok,- iné veci, ktoré by mohli slúžiť k výrobe omamných a psychotropných látok.

Z odôvodnenia vyššie uvedeného príkazu na domovú prehliadku vyplýva, že z doteraz získaných

poznatkov operatívnymi pracovníkmi OR PZ - OKP, Lučenec, na podklade ktorých bolo vydané aj
uznesenie o začatí trestného stíhania vyplýva, že F. E. si zadovažuje, konzumuje a distribuuje omamné
a psychotropné látky, najmä však marihuanu a túto podľa operatívnych informácií v priebehu posledných
dní v mieste trvalého bydliska v O. na J.. X. XXX/XX odpredal v časti 500 g nezistenej osobe. Ďalej
bolo zistené, že menovaný má zadovážené omamné a psychotropné látky, ktoré by sa mali nachádzať

v rodinnom dome vo vlastníctve B. E.E. Q. O., J.. X. XXX/XX, s ktorou býva v spoločnej domácnosti a
zháňa jednorazového odberateľa, aby nedošlo k jeho odhaleniu, pričom by sa malo jednať o množstvo
asi 500 g sušenej hmoty na získanie finančných prostriedkov pre svoju potrebu.

Zo zápisnice o vykonaní domovej prehliadky ČVS: ORP-135/1-VYS-LC-2014 zo dňa 06.03.2014 o 20,40
hod. vyplýva, že na základe príkazu Okresného súdu Lučenec bola vykonaná domová prehliadka u

navrhovateľky v obci O. s tým, že po predchádzajúcej výzve podľa § 104 Trestného poriadku, osoba,
u ktorej má byť prehliadka vykonaná (navrhovateľka) uvádza: "Nemám v dome žiadne omamné a
psychotropnélátky,tedadrogyanemámtedačovydaťamôžeteprehliadnuťdom".Zozápisnicevyplýva,
že osoba, u ktorej má prehliadka byť vykonaná bola poučená podľa § 106 Trestného poriadku, že je
povinnátietoúkonystrpieť,akoajotom,žeakneumožnívykonanietohtoúkonusúorgányvykonávajúce

úkon oprávnené po predchádzajúcej márnej výzve prekonať jej odpor alebo ňou vytvorenú prekážku,
o čom urobia záznam do zápisnice. Pri prehliadke neboli nájdené žiadne hľadané veci a zo zápisnice
vyplýva, že došlo k poškodeniu garážových dverí otváracím zákrokom PPÚ KR PZ, dverí jedného krídla
s vypáčeným plechom a ohnutým kovovým rámovaním týchto dverí podľa pripojenej fotodokumentácie.

Vyššie uvedené skutočnosti, a to vykonanie domovej prehliadky na základe príkazu súdu, ako aj
poškodenie garážových dverí bolo zo strany účastníkov konania nesporné, preto súd v tejto veci ďalšie
dokazovanie nevykonával.

Zo stanoviska k postupu pri vykonávaní zásahu pri domovej prehliadke Krajského riaditeľstva PZ v

Banskej Bystrici zo dňa 01.04.2015 vyplýva, že služobný zákrok zo dňa 06.03.2014 bol vykonaný na
základe žiadosti o nasadenie Pohotovostného policajného útvaru, odboru poriadkovej polície Krajského
riaditeľstva Policajného zboru Banská Bystrica pod č. OR PZ-LC-OKP-90/2014 zo dňa 05.03.2014.
Nasadenie PPÚ bolo za účelom asistencie pri vykonaní domovej prehliadky a zároveň zadržania
podozrivej osoby F. E., najmä z dôvodu predpokladu nerešpektovania výziev zasahujúcich policajtov,

ako aj z dôvodu zmarenia procesných úkonov. F. E. bol podozrivý z páchania drogovej trestnej činnosti
a nebolo vylúčené agresívne správanie. Služobný zákrok bol vykonaný v obci O., kde po opakovanej
márnej výzve na otvorenie domu na pokyn vyšetrovateľa policajti PPÚ násilným spôsobom prekonali
vchodové a garážové dvere objektu.

Faktúrou č. E. odberateľa E. B. a dodávateľa FERINA, s.r.o., Lučenec bola fakturovaná navrhovateľke
suma 770,40 € za garážovú bránu výklopnú spolu s personálnymi dverami a vykonaním demontáže
pôvodnej garážovej brány s montážou novej garážovej brány a vysprávkovaním v celkovej sume 770,40
€, ktorú uhradila navrhovateľka dňa 20.05.2014 tak, ako to vyplýva z príjmového pokladničného dokladu
(č.l. 71 spisu).

Zo stanoviska Krajského riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici zo dňa 14.05.2015 pod č. KR PZ-BB-
VO2-40/002/2015-PRAV vyplýva, že pri služobnom zákroku zo dňa 06.03.2014 po opakovanej márnej
výzve na otvorenie domu policajti PPÚ Krajského riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici násilným spôsobom
prekonali vchodové a garážové dvere objektu. Bezprostredne po násilnom prekonaní garážovej bráni

policajti vstúpili do objektu garáže a vykonali v tomto objekte bezpečnostnú prehliadku, pretože bolo
dôvodné podozrenie, že sa tam nachádza F. E., podozrivý zo spáchania drogovej trestnej činnosti, a
boli poznatky, že v objekte garáže dochádza k obchodovaniu s omamnými a psychotropnými látkami.

Zo žiadosti o nasadenie Pohotovostného policajného útvaru, odboru poriadkovej polície Krajského

riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici zo dňa 05.03.2014 pod č. OR PZ-LC-OKP-90/2014 vyplýva, že účelom
použitia pohotovostného policajného útvaru je zabezpečenie výkonu služby počas vykonania domovej
prehliadky, pretože je riziko, že by zo strany podozrivej osoby z drogovej trestnej činnosti mohlo dôjsť knerešpektovaniu výziev a pokynov zasahujúcich policajtov, predmetná osoba je užívateľom drog, môže
byť agresívna a služobný zákrok treba vykonať rýchlo, aby nedošlo k zmareniu procesných úkonov.

Z úradného záznamu Krajského riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici zo dňa 07.03.2014 vyplýva, že
služobný zákrok bol vykonaný na základe žiadosti OR PZ Lučenec na príkaz riaditeľa KR PZ Banská
Bystrica v zmysle čl. 3, odsek 4 a 1 Nariadenia prezidenta PZ č. 10/2009 o činnosti PPÚ. Za
riadiaceho nasadenia policajtov PPÚ, odboru poriadkovej polície Krajského riaditeľstva Policajného
zboru v Banskej Bystrici bol uvedeného nariadenia veliteľom PPÚ určený zodpovedný policajt PPÚ.

Zvolenú taktiku a postup policajtov PPÚ voči osobe podozrivej z páchania drogovej trestnej činnosti po
vyjadrení riadiaceho nasadenia a preštudovaní spracovaného úradného záznamu veliteľ hodnotí ako
správnu.Zároveňveliteľdospelknázoru,žepoužitieuvedenýchdonucovacíchprostriedkovprivykonaní
služobnéhozákrokutak,akojeuvedenévúradnomzáznameboloplnevsúladesozákonomč.171/1993
Z.z. o Policajnom zbore.

Z úradného záznamu Krajského riaditeľstva PZ v Banskej Bystrici zo dňa 06.03.2014 pod č. KR PZ-
BB-OPP1-43-020/2014 vyplýva, že služobný zákrok bol zameraný na zadržanie páchateľa drogovej
trestnej činnosti a vykonaný v obci O. A. J.. X. Č.. XXX/XX v čase o 20,35 hod. po opakovanej márnej
výzve na otvorenie domu, policajti PPÚ na pokyn vyšetrovateľa násilným spôsobom otvorili vchodové
aj garážové dvere rodinného domu. V objekte sa nachádzala B. E. (navrhovateľka). Počas služobného

zákroku nedošlo k žiadnej mimoriadnej udalosti, donucovacie prostriedky neboli použité a k zraneniu
osoby nedošlo ani si nežiadala o lekárske vyšetrenie.

Z projektovej dokumentácie jednopodlažného rodinného domu navrhovateľky (č.l. 117-120) je zrejmé,
že sa jedná o samostatne stojaci jednopodlažný rodinný dom čiastočne podpivničený. Vchod do domu

je zo suterénu cez garážovú bránu, ku ktorej poškodeniu zásahom polície došlo a následne vchod je
umožnený cez vchodové dvere z čelnej strany domu do chodby, ako aj cez zadný vchod do izby a odtiaľ
je možné pokračovať v dome aj do suterénu cez schodište.

Podľa § 78 ods. 5 zákona č. 171/1993 Z.z. o Policajnom zbore, štát zodpovedá aj za škody spôsobené

Policajným zborom alebo policajtmi v súvislosti s plnením ich úloh ustanovených týmto zákonom; to
neplatí, ak k spôsobeniu škody došlo v dôsledku protiprávneho konania osoby alebo oprávneného
zákroku policajta.

Podľa Čl. 46 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej len "Ústavy SR"), každý

sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a
v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva
na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej

republiky.

PodľaČl.46ods.2ÚstavySR, ktotvrdí,žebolnasvojichprávachukrátenýrozhodnutímorgánuverejnej
správy, môže sa obrátiť na súd, aby preskúmal zákonnosť takéhoto rozhodnutia, ak zákon neustanoví
inak. Z právomoci súdu však nesmie byť vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných

práv a slobôd.

PodľaČl.46ods.3ÚstavySR, každýmáprávonanáhraduškodyspôsobenejnezákonnýmrozhodnutím
súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom.

Podľa Čl. 6 ods. 1 zákona č. 209/1992 Zb. o Dohovore a ochrane ľudských práv a základných slobôd,
každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná
nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach
alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu. Rozsudok musí byť
vyhlásený verejne, ale tlač a verejnosť môžu byť vylúčené buď po dobu celého, alebo časti procesu v

záujme mravnosti, verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti v demokratickej spoločnosti, alebo
keď to vyžadujú záujmy maloletých alebo ochrana súkromného života účastníkov alebo, v rozsahu
považovanom súdom za úplne nevyhnutný, pokiaľ by, vzhľadom na osobitné okolnosti, verejnosť
konania mohla byť na ujmu záujmom spoločnosti.Podľa Čl. 20 ods. 1 Ústavy SR, každý má právo vlastniť majetok. Vlastnícke právo všetkých vlastníkov
má rovnaký zákonný obsah a ochranu. Majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom ochranu

nepožíva. Dedenie sa zaručuje.

Podľa Čl. 21 ods. 1 Ústavy SR, obydlie je nedotknuteľné. Nie je dovolené doň vstúpiť bez súhlasu toho,
kto v ňom býva.

Podľa Čl. 21 ods. 2 Ústavy SR, domová prehliadka je prípustná len v súvislosti s trestným konaním, a
to na písomný a odôvodnený príkaz sudcu. Spôsob vykonania domovej prehliadky ustanoví zákon.

Podľa Čl. 21 ods. 3 Ústavy SR, iné zásahy do nedotknuteľnosti obydlia možno zákonom dovoliť iba
vtedy, keď je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu života, zdravia alebo majetku osôb,
na ochranu práv a slobôd iných alebo na odvrátenie závažného ohrozenia verejného poriadku. Ak sa

obydlie používa aj na podnikanie alebo vykonávanie inej hospodárskej činnosti, takéto zásahy môžu byť
zákonom dovolené aj vtedy, keď je to nevyhnutné na plnenie úloh verejnej správy.

Podľa Čl. 8 ods. 1 zákona č. 209/1992 Zb. o Dohovore a ochrane ľudských práv a základných slobôd,
každý má právo na rešpektovanie svojho súkromného a rodinného života, obydlia a korešpondencie.

Podľa Čl. 8 ods. 2 zákona č. 209/1992 Zb. o Dohovore a ochrane ľudských práv a základných
slobôd, štátny orgán nemôže do výkonu tohto práva zasahovať okrem prípadov, keď je to v súlade
so zákonom a nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, verejnej
bezpečnosti,hospodárskehoblahobytukrajiny,predchádzanianepokojomazločinnosti,ochranyzdravia

alebo morálky alebo ochrany práv a slobôd iných.

Podľa § 100 ods. 1 zákona č. 301/2005 Z.z. Trestného poriadku (ďalej len "TP"), nariadiť domovú
prehliadku je oprávnený predseda senátu a pred začatím trestného stíhania alebo v prípravnom konaní
na návrh prokurátora sudca pre prípravné konanie. V neodkladných prípadoch tak môže namiesto

príslušného predsedu senátu a v prípravnom konaní sudcu pre prípravné konanie urobiť predseda
senátu a v prípravnom konaní sudca pre prípravné konanie, v ktorého obvode sa má prehliadka vykonať.
Príkaz na domovú prehliadku musí byť vydaný písomne a musí byť odôvodnený. V príkaze sa uvedie
opis veci alebo opis osoby, ktorá sa má zaistiť pri domovej prehliadke, ak je známa. Doručí sa vlastníkovi
alebo užívateľovi obydlia pri prehliadke, a ak to nie je možné, najneskôr do 24 hodín po odpadnutí

prekážky, ktorá bránila doručeniu.

Podľa § 106 ods. 2 TP, ak osoba, voči ktorej smeruje úkon uvedený v odseku 1, alebo iná osoba
neumožní vykonanie takého úkonu, sú orgány vykonávajúce úkon oprávnené po predchádzajúcej
márnej výzve prekonať odpor takej osoby alebo ňou vytvorenú prekážku. O tom urobia záznam do

zápisnice.

Podľa § 3 ods. 1 písm. d) zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola
spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci nesprávnym

úradným postupom.

Podľa § 4 ods. 1 písm. d) citovaného zákona, ministerstvo alebo iný ústredný orgán štátnej správy,
ak škoda vznikla pri výkone verejnej moci v oblasti štátnej správy, ktorá patrí do pôsobnosti tohto
ministerstva alebo tohto ústredného orgánu štátnej správy a aj keď ide o škodu, ktorá vznikla pri výkone

štátnej správy, ktorá bola prenesená na územnú samosprávu podľa osobitného predpisu,

Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone

verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo
výsledok postupu Národnej rady Slovenskej republiky pri výkone jej pôsobnosti podľa čl. 86 písm. a) ad) Ústavy Slovenskej republiky a postup alebo výsledok postupu vlády Slovenskej republiky pri výkone
jej pôsobnosti podľa čl. 119 písm. b) Ústavy Slovenskej republiky.

Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím,
nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím o treste,
o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4

a 11.

Podľa § 16 ods. 1 citovaného zákona, zo žiadosti musí byť zrejmé, kto náhradu škody žiada, ktorej veci
sa týka, titul, z ktorého sa nároku na náhradu škody domáha, akým spôsobom škoda vznikla a čoho sa
poškodený domáha. V žiadosti a pri uplatnení nároku na náhradu škody na súde je poškodený povinný
uviesť požadovanú výšku náhrady škody a označiť orgán verejnej moci, ktorý mu škodu spôsobil.

Podľa § 16 ods. 4 citovaného zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody alebo
uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán písomne
oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený domáhať
uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde môže

poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z titulu,
ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.

Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

Podľa § 19 ods. 1 citovaného zákona, právo na náhradu škody sa premlčí za tri roky odo dňa, keď

sa poškodený dozvedel o škode. Ak je podmienkou uplatnenia práva na náhradu škody zrušenie
alebo zmena právoplatného rozhodnutia, plynie premlčacia lehota odo dňa doručenia (oznámenia)
rozhodnutia, ktorým bolo zmenené alebo zrušené právoplatné rozhodnutie.

Podľa § 152 ods. 2 O.s.p., rozsudkom má sa rozhodnúť o celej prejednávanej veci. Ak je to však účelné,

môže súd rozsudkom rozhodnúť najskôr len o jej časti alebo len o jej základe.

Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že bola vykonaná domová prehliadka, a teda došlo k zásahu
do práva na súkromie fyzickej osoby - navrhovateľky a spôsobeniu škody na jej majetku. Vychádzajúc
z doktríny štrasburských orgánov je potrebné pri zásahu do práva na súkromie fyzickej osoby skúmať

jeho legalitu, legitimitu a proporcionalitu. Existencia právneho základu (zákonnej normy) pre rozhodnutie
o zásahu do právu na súkromie však nezbavuje všeobecný súd povinnosti rešpektovať pri svojom
rozhodnutí normy vyššej právnej sily. Príkaz na domovú prehliadku v zmysle § 100 Trestného poriadku
musí byť riadne odôvodnený, rovnako ako aj rozhodnutia podľa § 36 a 37 zákona MR SR č. 171/993
Z.z. Obsahom základného práva na súdnu ochranu v zmysle Čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ako aj Čl. 36

ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva na spravodlivé konania podľa Čl. 6 Dohovoru o ochrane
ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania, procesnej strany v konaní alebo inej
zainteresovanej osoby na rozhodnutie, ktorého dôvody vydania sú zjavné a zreteľné, pretože práve
odôvodnenie rozhodnutia je zárukou toho, že výkon spravodlivosti nebude arbitrárny.

Dohovor zakladá legitimitu zásahu do práva na súkromie len v prípadoch, že ho vyžaduje
záujem národnej bezpečnosti, verejnej bezpečnosti, hospodárskeho blahobytu krajiny, predchádzania
nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky alebo ochrany práv a iných slobôd. V iných
prípadoch je štátny orgán povinný zdržať sa akýchkoľvek zásahov do výkonu práva na rešpektovanie
súkromného života a korešpondencie.

Zásah do práva na súkromie je prípustný len ak je to v demokratickej spoločnosti nevyhnutné v záujme
dosiahnutia legitímneho cieľa. Nevyhnutnosť potom musí skúmať všeobecný súd ohľadom na konkrétneokolnosti prípadu s dôrazom na skutočnosť či tieto neumožňujú dosiahnuť stanovený cieľ inak ako
zásahom do práva na rešpektovanie súkromného života a korešpondencie.

Súd konštatuje, že postup polície spočívajúci v nariadení a vykonaní domovej prehliadky v nehnuteľnosti
navrhovateľky zodpovedá zákonnému rámcu, a teda kritérium legality bolo zachované. Legalita zásahu
do práva na súkromie znamená, že zásah je možný len na základe zákona, resp. platného právneho
predpisu, pričom pri posudzovaní splnenia tejto podmienky sa vychádza z toho, či bola rešpektovaná
dostupnosť a predvídateľnosť zákona.

Podmienka legitímnosti vyžaduje, aby opatrenia umožňujúce zásah štátu do práva na súkromie
zodpovedali cieľu odôvodňujúcemu jeho legitimitu, ktorým môžu byť len záujmy výslovne špecifikované
dohovoru a síce záujem štátu, v tomto prípade z dôvodu ochrany verejnej bezpečnosti, resp. ochrany
zdravia alebo morálky.

Súd konštatuje, že kritérium legitímnosti vykonania domovej prehliadky a zvolenia spôsobu jej vykonania
bolo zachované, nakoľko zvolený spôsob úkonu, t.j. domová prehliadka mohla viesť k zamýšľanému a
stanovenému cieľu, t.j. zadržania osoby podozrivej z páchania trestnej činnosti, zároveň so zaistením
vecí pochádzajúcich, resp. slúžiacich na páchanie trestnej činnosti (omamných látok).

Kritérium proporcionality znamená dodržiavanie rovnováhy vo vzťahu medzi právom jednotlivca na
súkromie a výberom prostriedkov, ktorými štát disponuje pri plnení legitímneho cieľa. Pri ich výbere je
limitovaný tým, že zásah do práva na súkromie je možný len vtedy, keď je to nevyhnutné a vykonať
ho možno len v duchu požiadaviek kladených na demokratickú spoločnosť. Požiadavka proporcionality
vyplýva jednak zo zvoleného spôsobu, ktorý by mal byť primeraný v úzkej korelácii s požiadavkou

legitímnosti, ale aj čo do rozsahu vykonania takto zvoleného spôsobu zásahu do práva jednotlivca. Nie
každý legálny a legitímne vykonaný zásah je možné považovať vo všeobecnosti za zásah odôvodnený
a zákonný, v prípade, ak nedošlo k zachovaniu kritéria proporcionality tohto zásahu. Za účelom
dosiahnutia cieľa musí byť zvolený zásah v takom rozsahu, aby došlo k minimálnemu zásahu do
práva tretích osôb, a teda aj k minimalizácii možnosti vzniku škody, resp. jej rozsahu v prípade, ak

týmto zásahom škoda vznikne. V zmysle uvedeného kritéria je potrebné položiť si otázku, či bolo
zo strany polície nutné prikročiť pred realizáciou domovej prehliadky k násilnému vstupu do obydlia
navrhovateľky. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľka bola v nehnuteľnosti sama, čo
však zasahujúci policajti nemuseli vedieť, avšak vchodové dvere boli otvorené, rovnako aj dvere do
záhrady, pričom zamknuté boli jedine dvere garážové. Predložené listinné dôkazy zo strany odporcu

ohľadom okolností, za ktorých bol zásah PPÚ vykonaný si však odporujú, keď na jednej strane úradné
záznamy zo dňa 06.03.2014, ako aj stanovisko z 01.04.2015 uvádzajú, že služobný zákrok bol vykonaný
z dôvodu, že po opakovanej márnej výzve na otvorenie domu, príslušníci PPÚ na pokyn vyšetrovateľa
násilným spôsobom otvorili vchodové a garážové dvere rodinného domu, čo však nekorešponduje
zápisnici o vykonaní domovej prehliadky, v zmysle ktorej po výzve navrhovateľka mala uviesť, že nemá

žiadne psychotropné látky ani drogy, nemá teda čo vydať a polícia môže dom prehliadnuť, teda z jej
strany nedošlo k žiadnemu vytvoreniu prekážky ani bráneniu vykonania domovej prehliadky. Taktiež
údaj o opakovanej márnej výzve na otvorenie domu a vstup na pokyn vyšetrovateľa nekorešponduje
svedeckým výpovediam tak vyšetrovateľa G.. U. Q., ako aj príslušníkov kriminálnej polície, ktorí uviedli,
že sa de facto na miesto výkonu domovej prehliadky dostavili až potom čo PPÚ vykonalo zaistenie

objektu, čo je logické, a teda nemohlo dôjsť k vstupu do budovy na pokyn vyšetrovateľa. Naviac vyššie
uvedené nekorešponduje ani odpovedi na žiadosť o náhradu škody zo dňa 25.08.2014, keď odporca
uvádza, že z materiálov vyžiadaných od príslušného útvaru Policajného zboru vyplýva, že k vstupu do
domu navrhovateľky, pri ktorom došlo k poškodeniu garážových dverí bolo zo strany polície prikročené
až po predchádzajúcej výzve podľa § 104 Trestného poriadku. Naviac nepravdivým je aj tvrdenie, že

malo dôjsť k poškodeniu vchodových dverí a ich násilnému prekonaniu, pretože zo žiadneho dôkazu táto
skutočnosť nevyplýva a priamo ju vyvracia aj samotná výpoveď navrhovateľky, ktorá uvádza, že dvere
boli otvorené a odomknuté a keď počula za dverami nejaký buchot, tak ich sama otvorila, načo videla
príslušníkov polície, ktorí následne do budovy vstúpili. Na základe vyššie uvedeného súd konštatuje, že
nebolo preukázané zo strany odporcu, ako štátneho orgánu, že by zvolený úkon vo vzťahu k rozsahu

jeho vykonania bol proporcionálnym zásahom do práva navrhovateľky. Z uvedeného dôvodu preto súd
konštatuje, že právo navrhovateľky na náhradu škody týmto spôsobom je dané.Na vysvetlenie súd ďalej uvádza, že zákonné ustanovenie § 78 ods. 5 zákona č. 171/1993 Z.z. o
Policajnom zbore ako liberačný dôvod zo zodpovednosti za škodu spôsobenú Policajným zborom
uvádza oprávnený zákrok policajta. Termín "oprávnený zákrok policajta" je však potrebné vykladať

extenzívne nielen ako zákrok legálny a legitímny tak ako to bolo uvedené vyššie, ale aj ako zákrok
nepresahujúci zo strany spôsobu a intenzity jeho vykonania určité rozumné medze potrebné pre
dosiahnutie účelu tohto úkonu. Pokiaľ je zásah akokoľvek legálny a legitímny, nemôže ním byť
spôsobená väčšia škoda ako je potrebná pre dosiahnutie jeho účelu.

PokiaľprávnyzástupcanavrhovateľkypoukazujenarozporkonaniapolícievzmysleTrestnéhoporiadku,
a to porušenie § 106 ods. 2 Trestného poriadku, ktorý podľa neho nebol dodržaný, má súd za to, že
je potrebné rozlišovať medzi úkonmi v zmysle Trestného poriadku, ktoré realizuje v trestnom konaní
vyšetrovateľ a konaním polície v zmysle zákona č. 171/1993 Z.z. vo vzťahu k § 78 ods. 5 tohto zákona.
Je nepochybné, že postup podľa § 106 Trestného poriadku nemusel byť dodržaný, pretože sama
navrhovateľka uvádza a v zápisnici je to aj zápisnične zaznamenané, že nebránila vykonaniu úkonu v

trestnom konaní, t.j. domovej prehliadky a žiadnu zábranu zasahujúcemu vyšetrovateľovi a príslušným
policajtom kriminálnej polície nevybudovala a ani nijako nebránila. Príslušníci PPÚ v predmetnej veci
nezasahovali v zmysle Trestného poriadku, ale zasahovali v zmysle zákona o Policajnom zbore, a teda
na ich zásah je potrebné sa dívať len v medziach predmetného zákona.

Európsky súd pre ľudské práva vo svojej rozhodovacej činnosti zdôraznil, že pri zásahoch do práva
na súkromie v súlade s dohovorom sa štát nemôže dovolávať akejsi všeobecnej nevyhnutnosti. Termín
nevyhnutný je pritom podľa názoru ESĽP nie až taký flexibilný, aby ho mohol interpretovať ako užitočný,
primeraný alebo žiaduci, ale musí sa spájať s existenciou naliehavej spoločenskej potreby vykonať
daný zásah. Aj Ústavný súd judikoval, že zásah do základného práva alebo slobody musí zodpovedať

naliehavej spoločenskej potrebe a musí byť primeraný sledovanému legitímnemu cieľu a zároveň pri
určovaní rozsahu obmedzenia je potrebné zohľadniť aj podstatu práva, ktoré sa má obmedziť (I. ÚS
13/00).

Konkrétne v prípade práva na ochranu obydlia ESĽP vymedzil aj špecifické minimálne kritériá potrebné

pre účely posúdenia dodržiavania garancií Čl. 8 dohovoru v súvislosti s vykonaním domovej prehliadky,
ktoré aplikuje pri skúmaní legality a proporcionality zásahov a medzi ktoré patria najmä, a mimo iné, aj
záruky minimalizujúce negatívny dopad zásahu.

Z hľadiska hospodárnosti súd rozhodol tzv. medzitýmnym rozsudkom s tým, že riešil otázku základu

uplatneného práva navrhovateľa. Právoplatné vyriešenie otázky, či navrhovateľove právo na náhradu
škodyjedané,jedôležitézhľadiskaďalšiehopriebehukonania,vzhľadomnaskutočnosť,ženavrhovateľ
si uplatňuje právo na náhradu škody, ktorej výšku bude následne nutné ďalším dokazovaním zisťovať,
čo si vyžiada s určitosťou ďalšie trovy konania. V prípade, ak by právoplatne bolo rozhodnuté, že právo
navrhovateľa na náhradu škody nie je dané, potom ďalšie dokazovanie vo vzťahu k výške škody by

nebolo potrebné.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie, ktoré sa podáva v lehote 15 dní odo dňa doručenia
písomného vyhotovenia rozsudku, prostredníctvom Okresného súdu Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984
37 Lučenec na Krajský súd Banská Bystrica, a to písomne v troch vyhotoveniach.

Podľa § 205 ods. l O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáhať.

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 205 ods.2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci

samej, možno odôvodniť len tým, že:v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1
a) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
b) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné

na zistenie rozhodujúcich skutočností,
c) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
d) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
e) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 221 ods. l súd rozhodnutie zruší, len ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu
rozhodoval senát,

h) súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho
predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,
i) sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli
alebo ak také dôvody neexistovali,
j) bol odvolacím súdom schválený zmier.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.