Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 14, 2017

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 14Co/383/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6916206624
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Snopčoková
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6916206624.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Snopčokovej
a sudcov JUDr. Márie Podhorovej a JUDr. Evy Dzúrikovej, v právnej veci žalobkyne: E. F., nar. XX.
XX. XXXX, M. XX, Q. K. zast.: JUDr. Dana Ďalaková, advokátka ul. Daxnerova 2, Rimavská Sobota,
proti žalovanému: Q. L., nar. XX. XX. XXXX, Q. XXX/XX, Q. K. zast.: JUDr. Eva Bornayová, advokátka
so sídlom v Rimavskej sobote, Fučíkova 795/15 o zaplatenie 700,- Eur s príslušenstvom, o odvolaní

žalobkyne proti uzneseniu Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 13C/172/2016-44 zo dňa 20. 09.
2017, takto

r o z h o d o l :

I. Uznesenie Okresného súdu Rimavská Sobota č. k. 13C/172/2016-44 zo dňa 20.
09. 2017 vo výroku, ktorým súd žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania vo
výške 100% p o t v r d z u j e .

II. Žalovaný má nárok voči žalobkyni na náhradu trov odvolacieho konania vo výške 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie zastavil z dôvodu späťvzatia žaloby
žalobkyňou postupom v zmysle § 145 ods. 1 CSP. O trovách konania rozhodol súd podľa § 256 ods. 1
CSP a § 262 ods. 1 CSP. V odôvodnení rozhodnutia súd poukázal, že žalobkyňa žalobu vzala späť bez
uvedenia dôvodu v celom rozsahu, k späťvzatiu žaloby nedošlo pre spávanie žalovaného, z procesného

hľadiska preto platí, že zastavenie konania zavinila žalobkyňa, ktorá je v zmysle ust. § 256 ods. 1
CSP povinná uhradiť žalovanému trovy konania. Z týchto dôvodov súd preto žalovanému priznal voči
žalobkyni nárok na náhradu trov konania s poukazom na to, že o výške trov konania rozhodne súd v
samostatnom rozhodnutí po právoplatnosti uznesenia.

2. V zákonom stanovenej lehote proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti rozhodnutia o trovách

konania podala odvolanie žalobkyňa. Poukázala, že v konaní bola zastupovaná právnou zástupkyňou
prostredníctvom Centra právnej pomoci Rimavská Sobota, na základe rozhodnutia CPP Rimavská
Sobota a týmto je zároveň zo zákona oslobodená od zaplatenia súdneho poplatku, ktorú skutočnosť aj
súd prvej inštancie akceptoval; súd prvej inštancie mal túto skutočnosť akceptovať aj pri rozhodovaní o
trovách konania. Je toho názoru, že súd prvej inštancie rozhodol nesprávne, ak ju zaviazal na náhradu
trov konania voči žalovanému. Z dôvodu osobných, majetkových a zárobkových pomerov nie je schopná

nahradiť žalovanému trovy konania. Odvolacie dôvody opiera o ust. § 365 ods. 1 písm. f), písm. g), písm.
h) Civilného sporového poriadku. Odvolanie zároveň opiera o ust. § 257 Civilného sporového poriadku,
ktoré hovorí o možnosti nepriznania náhrady trov konania z dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré
sú v jej prípade jednoznačne splnené. Navrhla, aby odvolací súd v súlade s ust. § 390 CSP vo veci sám
rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov konania neprizná nárok na náhradu trov konania.

3.Žalovanývpísomnomvyjadreníkodvolaniužalobkyneuviedol,žesodvolanímžalobkynenesúhlasí.V
zmysle § 257 CSP súd výnimočne neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitnéhozreteľa. V sporovom konaní sa povinnosť nahradiť trovy konania spravuje predovšetkým zásadou
úspechu v konaní (§ 255 CSP). Aplikácia ust. § 257 CSP prichádza do úvahy iba v prípade, ak ide o
celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. V danom prípade sa

nejedná o výnimočný prípad, ktorý by spočíval v nejakých výnimočných okolnostiach danej veci, ako aj v
okolnostiach na strane účastníkov konania. Nemožno tu aplikovať uvedené ustanovenie tak, ako sa ho
domáha vo svojom odvolaní žalobkyňa. Samotná skutočnosť, že žalobca ako poplatník bol oslobodený
od súdneho poplatku nezakladá dôvod pre použitie ustanovenia § 257 CSP. Poukazovanie žalobkyne
na skutočnosť, že v uvedenom konaní bola zatupovaná právnou zástupkyňou na základe rozhodnutia

CPP Rimavská Sobota a v predmetnom konaní bola oslobodená od zaplatenia súdneho poplatku, ani
jej tvrdenie, že ona ako žalobkyňa z dôvodov osobných, majetkových a zárobkových pomerov nie je
schopnánahradiťžalovanémutrovykonania,juneoprávňujenato,abypriznanétrovykonanianemusela
v priznanej výške uhradiť. Na základe dokazovania v konaní bolo preukázané, že stav, ktorý nastal
nezavinil žalovaný, ale žalobkyňa. Žalobkyňa dňa 12. 09. 2017 vzala žalobu v celom rozsahu späť
a žiadala konanie zastaviť. Oslobodenie od povinnosti nahradiť trovy konania úspešnej strane nie

je možné. Ani v prípade, ak by bolo neúspešnej strane priznané oslobodenie od súdnych poplatkov,
nezbavuje ju to povinnosti nahradiť trovy konania úspešnej strane. Navrhol, aby odvolací súd odvolanie
žalobkyne zamietol a uznesenie okresného súdu v plnom rozsahu potvrdil.

4. V dôsledku odvolania krajský súd ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. ďalej len „CSP“)

vec preskúmal v medziach daných ustanovením § 379 a § 380 CSP a bez nariadenia pojednávania v
súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutej časti
týkajúcej sa trov konania podľa § 387 ods. 1, 2 CSP z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil.

5. Na základe podaného odvolania žalobkyňou, tak v rozsahu podaného odvolania v zmysle § 379

CSP a dôvodov podaného odvolania v zmysle § 380 CSP preskúmal odvolací súd rozhodnutie súdu
prvej inštancie napadnuté odvolaním. Preskúmaním veci odvolací súd mal nepochybne preukázané,
že žalobkyňa podala návrh, ktorým sa domáhala od žalovaného zaplatenia sumy 700,- Eur s
príslušenstvom tvrdiac, že požičala žalovanému sumu 700,- Eur dňa 02. 11. 2015, ktorú sumu sa
zaviazal vrátiť žalovaný do 10. 11. 2015, zároveň tvrdila v návrhu, že pôžička bola poskytnutá na

základe ústnej dohody, žalovaný uvedený dlh nesplnil v dohodnutom termíne, z toho dôvodu mu zaslala
opakovanú výzvu dňa 13. 06. 2016, na ktorú nereagoval. K návrhu pripojila fotokópie podacích lístkov, z
ktorých bolo zrejmé, že odosielateľom nejakých zásielok bola žalobkyňa, adresátom žalovaný. Zásielky
podané na Pošte Rimavská Sobota dňa 10. 11. 2015 a 13. 06. 2016. Iné písomné doklady v konaní
žalobkyňa nepredložila. Do konania po začatí konania doložila rozhodnutie Centra právnej pomoci,

Kancelária Rimavská Sobota zo dňa 11. 07. 2016, z ktorého súd zistil, že Centrum právnej pomoci
priznalo žalobkyni nárok na poskytnutie právnej pomoci a určilo JUDr. Danu Ďalakovú, advokátku so
sídlom Daxnerova 2, Rimavská Sobota na zastupovanie žiadateľky v právnej veci o zaplatenie sumy
700,- Eur vedenej na Okresnom súde Rimavská Sobota pod sp. zn. 13C/172/2016. Následne súd vo
veci rozhodol platobným rozkazom sp. zn. 13C/172/2016 -15 zo dňa 11. 01. 2017 voči ktorému podal

odpor žalovaný. V odpore namietal poskytnutie pôžičky v sume 700,- Eur ako aj všetky skutkové
tvrdenia uvedené v žalobe žalobkyne. Tvrdil, že pokiaľ žalobkyňa tvrdí, že si od nej požičal sumu 700,-
Eur tak klame, všetko si len vymyslela, nemal žiaden dôvod na to, aby si od žalobkyne požičiaval nejaké
peniaze. K výzvam, o ktorých žalobkyňa tvrdila, že ich zaslala žalovanému uviedol, že žiadna výzva od
žalobkyne doručená mu nebola. Neušlo pozornosti odvolacieho súdu, že právna zástupkyňa žalobkyne

bola vyzvaná súdom prvej inštancie na vyjadrenie k podanému odporu, k tomuto sa vyjadrila podaním
zo dňa 12. 06. 2017, v ktorom uviedla, že trvá na podanom návrhu. Ďalej uviedla, že z dôvodu, že
žalobkyňa je toho času v zahraničí, bude sa snažiť neodkladne oznámiť súdu adresy svedkov, ktorí by
potvrdili požičanie žalovanej sumy žalovanému, prípadne aj zabezpečiť ich účasť na pojednávaní vo
veci. Následne súd vo veci vytýčil termín pojednávania na deň 12. 09. 2017, na ktoré pojednávanie

predvolal správne zástupkyne strán sporu, pričom právna zástupkyňa žalobkyne podaním zo dňa 14.
08. 2017 žiadala súd o predvolanie žalobkyne E. F. súdom za účelom vypočutia v rámci dokazovania,
pričom žiadala, aby účasť klientky žalobkyne na predmetné pojednávanie zabezpečil súd. Následne
súd žalobkyňu na pojednávanie aj predvolal, pričom zásielka súdu bola vrátená Slovenskou poštou
s poukazom na to, že bol dňa 21. 08. 2017 vykonaný neúspešný pokus o doručenie s výzvou na

opakované doručenie. Opakované doručenie bolo vykonané dňa 22. 08. 2017, toho istého dňa zásielka
bola uložená na pošte. Zásielka sa súdu vrátila dňa 13. 09. 2017. Z obsahu zápisnice o pojednávaní
zo dňa 12. 09. 2017 odvolací súd mal nepochybne preukázané, že žalobkyňa sa na pojednávanie
nedostavila, pričom právna zástupkyňa žalobkyne uviedla, že na podanej žalobe netrvá, vcelom rozsahuju berie späť a žiada konanie zastaviť, ktoré späťvzatie bolo realizované aj prostredníctvom vyjadrenia
žalobkyne hlasitým odposluchom telefónu právnej zástupkyne žalobkyne. Z týchto dôvodov preto súd
prvej inštancie konanie zastavil a o trovách konania rozhodol aplikujúc ust. § 256 ods. 1 CSP podľa

ktorého, ak strana procesne zavinila zastavenie konania súd prizná náhradu trov konania protistrane.
Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia správne konštatoval, že z procesného hľadiska
platí, že zastavenie konania zavinila žalobkyňa, ktorá je v zmysle ust. § 256 ods. 1 CSP povinná uhradiť
žalovanému trovy konania. Súd postupom v zmysle § 262 ods. 1 CSP rozhodoval pri rozhodnutí vo veci
samej o nároku na náhradu trov konania, pričom rozhodol tak, že žalovanému priznal voči žalobkyni

nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.

6. Odvolací súd viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania v zmysle § 379 a § 380 CSP po preskúmaní
veci s prihliadnutím už na hore uvedené dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci vecne správne
rozhodol. S odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje
a poukazuje na dôvody uvedené v odôvodnení uznesenia súdu prvej inštancie.

7. Nemožno prisvedčiť odvolacej námietke žalobkyne, že by v súdenej veci existovali odvolacie dôvody
v zmysle § 365 ods. 1 písm. f), písm. g) a písm. h) Civilného sporového poriadku, pretože je nesporné,
že súd prvej inštancie správne právne posúdil, že z procesného hľadiska žalobkyňa zavinila zastavenie
konania, preto v zmysle § 256 ods. 1 CSP je povinná zaplatiť trovy konania protistrane, t. j. žalovanému.

Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na ust. § 257 Civilného sporového poriadku tvrdiac, že v jej prípade sú
dôvody hodné osobitného zreteľa jednoznačne splnené, poukazujúc na tú skutočnosť, že v konaní bola
zastupovaná právnou zástupkyňou prostredníctvom Centra právnej pomoci Rimavská Sobota, ktorú
skutočnosť mal súd akceptovať pri svojom rozhodnutí o trovách konania, odvolací súd uvádza, že Civilný
sporový poriadok pre aplikáciu ust. § 257 súdom vyžaduje, aby v danom prípade išlo o výnimočné

okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Je pravdou, že jednou zo skupín prípadov, v ktorých
aplikácia tohto ustanovenia prichádza do úvahy, sú aj prípady charakteristické sociálnym aspektom,
ktorý vystupuje do popredia vtedy, keď povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania
z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami. Aj v takýchto
prípadoch však súd musí zohľadňovať nielen osobné, majetkové, zárobkové a iné pomery oboch strán,

musí však prihliadať aj na postoj strán v konaní a prípadne na iné okolnosti, pričom zohľadniac všetky
hore uvedené okolnosti môže súd dospieť k záveru o úplnom alebo čiastočnom nepriznaní trov konania
úspešnej strane.

8. Odvolací súd uvádza, že v sporovom konaní sa však povinnosť nahradiť trovy konania spravuje

predovšetkým zásadou úspechu v konaní. Aplikácia ust. § 257 CSP pri rozhodovaní o náhrade trov
konania prichádza do úvahy iba v prípadoch, keď síce sú naplnené všetky predpoklady na priznanie
náhrady trov konania podľa § 255 a nasl. CSP, súd však dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné
osobitného zreteľa pre ktoré náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná. Musí však vždy ísť
o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže

spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Uplatnenie tohto osobitného
kritéria na nepriznanie náhrady trov konania prichádza do úvahy len celkom výnimočne, pričom je
potrebné ho vykladať prísne reštriktívne. Ustanovenie nie je možné vykladať tak, že je naň možné
prihliadnuť kedykoľvek bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Pre prípadnú
aplikáciu ust. § 257 v konkrétnej súdenej veci, je preto potrebné prihliadať nielen na okolnosť, že

žalobkyni bol po začatí súdneho konania na základe rozhodnutia centra právnej pomoci, bol priznaný
nárok na poskytnutie právnej pomoci s určením konkrétnej advokátky na zastupovanie v konaní, ale
bolo potrebné prihliadať aj na všetky okolnosti súdenej veci. Je nepochybné, že žalobkyňa podala návrh,
ktorým sa domáhala zaplatenia sumy 700,- Eur s príslušenstvom od žalovaného tvrdiac, že žalovanému
poskytla pôžičku na základe ústnej dohody. Žiadne dôkazy v konaní, pri podaní žaloby nepredložila,

hoci označila ako dôkazy výzvy na uhradenie dlhu, tieto k žalobe nepripojila, rovnako tieto dôkazy
nedoložila ani po začatí súdneho konania; ďalej odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na to, že
právna zástupkyňa žalobkyne podaním zo dňa 12. 06. 2016 súdu oznámila, že žalobkyňa sa toho
času zdržiavala v zahraničí, bude sa snažiť neodkladne oznámiť súdu adresy svedkov, ktorí by potvrdili
požičanie žalovanej sumy, prípadne zabezpečí ich účasť na pojednávaní. Žiadne dôkazy však ani v

ďalšom konaní nepredložila, na pojednávanie sa žalobkyňa nedostavila napriek tej skutočnosti, že bola
v konaní zastúpená právnou zástupkyňou, ktorá predvolanie na pojednávanie riadne prevzala dňa 03.
08. 2017, teda s dostatočným časovým predstihom. Následné písomné predvolanie zo strany súdu,
ktoré bolo realizované z dôvodu žiadosti právnej zástupkyne žalobkyne neprevzala a na pojednávaniesa nedostavila, pričom ešte pred začatím pojednávania žalobu vo veci samej vzala v plnom rozsahu
späť. Práve z dôvodov týchto skutočností, len samotné konštatovanie, že žalobkyni bolo priznaný nárok
na poskytnutie právnej pomoci Centrom právnej pomoci, spolu s tvrdením v odvolaní, že žalobkyňa z

dôvodov osobných, majetkových a zárobkových nie je schopná nahradiť žalovanému trovy konania, nie
sú dôvodom hodným osobitného zreteľa pre aplikáciu ust. § 257 CSP.

9. Vzhľadom už na hore uvedené, preto odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v odvolaním
napadnutej časti, čo sa týka trov konania, považuje za rozhodnutie vecne správne, preto ho v zmysle

§ 387 ods. 1 , 2 CSP potvrdil.

10. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1 CSP, § 255 ods. 1
a § 262 ods. 1 CSP. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešnou stranou sporu, preto odvolací súd
rozhodol, že žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v plnom rozsahu.
Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že ani pre rozhodovanie o trovách odvolacieho konania neexistujú

dôvody hodné osobitného zreteľa pre prípadnú aplikáciu ust. § 257 CSP z dôvodov, ktoré už odvolací
súd uviedol vyššie. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v zmysle
§ 262 ods. 2 CSP.

11. Rozhodnutie senátu krajského súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1 a 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).