Rozsudok ,
Potvrdzujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 27. jún 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 26Co/105/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2512208759
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Jozef Mačej

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2512208759.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Jozefa Mačeja a sudkýň JUDr. Kataríny

Slováčekovej a JUDr. Zlatice Javorovej v právnej veci žalobkyne: BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE
SA, so sídlom boulevard Haussmann 1, Paríž 750 09, Francúzska republika, konajúca na území
Slovenskej republiky prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej
banky, so sídlom Karadžičova 2, Bratislava, IČO: 47 258 713, zast. usadenou euroadvokátkou: JUDr.
Helena Strachotová, Martin, Hviezdoslavova 7, proti žalovanému: Alojz Janeček, nar. 8. marca 1965,
bytom Kľačany 65, o 868,24 eur a príslušenstvo, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu
Piešťany č. k. 7C/162/2012-34 zo dňa 11. decembra 2014, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému sa priznáva náhrada účelne vynaložených trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu o zaplatenie 868,24 eur s 39 % ročným
úrokom zo sumy 731,17 eur od 2.2.2011 do zaplatenia a 9,25% ročným úrokom z omeškania
zo sumy 824,87 eur od 1.5.2011 zamietol a výrokom II. rozhodol o trovách konania tak, že žalovanému
náhradu trov konania nepriznal. Súd rozsudok odôvodnil tým, že žalobkyňa sa domáha svojich nárokov
z titulu zmluvy o spotrebiteľskom úvere a v žalobe tvrdila, že ide o úver na financovanie spotrebného

tovaru. Zmluva bola uzatvorená dňa 2. mája 2009, na základe nej bol poskytnutý žalovanému
úver vo výške žalobkyňa neuviedla, akú časť úveru žalovaný splatil a čo tvorí žalovanú sumu. Žalobkyňa
bola počas konania dvakrát vyzvaná na uvedenie rozhodujúcich skutočností, z ktorých by súd zistil,
opodstatnenosť jej žalobného nároku a na zaplatenie sumy 868,24 eur a príslušenstva. Na uvedené
výzvy súdu prvej inštancie nereagovala. Keďže žalovaný bol v konaní nečinný, súd nemohol vychádzať
zo zhodných tvrdení účastníkov a bolo na žalobkyni, aby skutkovo vymedzila z čoho pozostáva žalovaná
suma 868,24 eur a príslušenstvo, pretože z návrhu nie je zrejmá opodstatnenosť výšky žalovanej

sumy a jej príslušenstva. Ak by súd prvej inštancie vyhovel návrhu žalobkyne, takéto rozhodnutie by
nedokázal odôvodniť práve pre nedostatok dôvodov, takéto rozhodnutie by bolo nepreskúmateľné.
Základnou povinnosťou žalobkyne v konaní je povinnosť tvrdiť relevantné skutočnosti v rozsahu, aby
bolo možné posúdiť dôvodnosť uplatneného nároku a subsumovať tvrdený skutkový stav pod príslušné
zákonné ustanovenia. Predpokladom úspešnosti návrhu je teda najskôr relevantné skutočnosti tvrdiť
a až potom ich preukázať príslušnými listinnými dôkazmi. Povinnosť tvrdenia nazývaná i bremenom
tvrdenia je primárnou povinnosťou navrhovateľa ako účastníka, ktorý iniciuje súdne konanie. Ako

iniciátorka súdneho sporu by mala vedieť, z akého dôvodu si uplatňuje určitý nárok voči protistrane a
tieto dôvody náležite prezentovať už v samotnom návrhu. Absencia týchto dôvodov robí nárok žalobkyne
nepreskúmateľným a odníma protistrane možnosť adekvátne sa voči takémuto nedostatočnému návrhu
- tvrdeniu - brániť, keďže nepozná dôvody, pre ktoré sa voči nemu konanie vedie a prečo žalobkyňapožaduje od protistrany zaplatenie sumy práve vo výške uvedenej v návrhu. Tvrdenie rozhodných
skutočností účastníkom nie je súdom vynútiteľné. V prípade nedostatočného naplnenia tejto povinnosti
súd môže len poučiť účastníka, že jeho tvrdenia nie sú úplné, čo v danom prípade súd urobil dvakrát

s konkrétnym pokynom ako je potrebné návrh doplniť. Keďže žalobkyňa si napriek výzve súdu prvej
inštancie svoju povinnosť tvrdenia nesplnila, preto návrh ako nedôvodný zamietol.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala odvolanie žalobkyňa prostredníctvom zástupkyne s
návrhom na jeho zmenu a to vyhovením jej návrhu v celom rozsahu, resp. jeho zrušením a vrátením

súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie. V odvolaní uviedla, že s ohľadom na množstvo
agendy nestihla doplniť žalobu o súdom prvej inštancie požadované tvrdenia a nestihla navrhnúť dôkazy
na základe výzvy súdu prvej inštancie zo dňa 23. januára 2014, ako aj opätovnej výzvy zo dňa 22. apríla
2014. Zároveň v odvolaní špecifikovala tzv. umorovací plán poskytnutého spotrebiteľského úveru vo
výške 709,20 eur zo dňa 2. mája 2009 poskytnutého žalovanému na nákup tovaru.

3. Odvolací súd vo veci rozhodoval podľa ustanovení zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového
poriadku (ďalej len C.s.p.), účinného od 1.7.2016, ktorým bol zrušený doterajší zákon č. 99/1963 Zb.
O.s.p., pričom podľa § 470 ods. 1 C.s.p. ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 C.s.p.) oprávnenou stranou sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.),
proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 C.s.p.),
po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 C.s.p.) a že odvolateľ
použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. f/ a h/ C.s.p.), preskúmal napadnuté

rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 C.s.p.),
postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 C.s.p. a contrario) a dospel k záveru,
že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne.

5. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania na súde prvej inštancie, ako aj celého

obsahu spisového materiálu uzavrel, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu potrebnom
pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam
a vec správne právne posúdil. Súd prvej inštancie napadnutý rozsudok vo všetkých jeho častiach
riadne odôvodnil, pričom zároveň sa vysporiadal s rozhodujúcimi skutočnosťami tvoriacimi základ pre
rozhodnutie, odvolací súd sa s odôvodnením súdu stotožňuje, k veci považuje za potrebné dodať iba

nasledovné:

6. Súd v konaní rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov ako aj na
základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné (§ 153 ods. 1 O.s.p.). Strany konania boli a
sú povinné prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností

a označením dôkazných prostriedkov v zmysle § 101 ods. 1 O.s.p., platného a účinného v čase
rozhodnutia súdom prvej inštancie (aktuálne podľa § 149 až 151 C.s.p.). Podľa § 120 ods. 1, 4 O.s.p.
platného a účinného v čase rozhodovania súdom prvej inštancie sú účastníci konania povinní označiť
dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom na základe poučenia súdu sú povinní všetky dôkazy
a skutočnosti predložiť a označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie,

pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr sa zásadne, teda bez splnenia
podmienok podľa § 205a ods. 1 O.s.p., v odvolacom konaní neprihliada. Aby strana sporu mohla
splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť
tvrdenia;predpokladomdôkaznejpovinnostijetotižpovinnosťtvrdeniarozhodujúcichskutočností.Pokiaľ
strana sporu nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy,

tak spravidla nemôže ani splniť dôkaznú povinnosť. Pokiaľ ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného
práva, neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti, bude mať pre stranu sporu väčšinou za
následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie, teda v prípade žalobcu je to zamietnutie žaloby a nie
odmietnutie, ako tvrdil žalobca. V prípade, ak strana sporu aj tvrdí určitú skutočnosť, je jej povinnosťou
tvrdenú skutočnosť preukázať.

7. V prejednávanej veci je potrebné zdôrazniť, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno a
nepreukázala svoje tvrdenia, na základe ktorých by jej vznikol nárok na zaplatenie uplatneného
nároku žalobou zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere z 2. mája 2009. Súd prvej inštancie žalobkyňupoučil o následkoch včasného nepredloženia dôkazov (v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p.), pričom súdu zo
žiadneho ustanovenia zákona nevyplýva poučiť žalobkyňu o tom, aké konkrétne dôkazy má predložiť
na preukázanie svojho tvrdenia, avšak žalobkyňa má povinnosť tvrdiť (žaloba má obsahovať pravdivé

a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, ktoré budú v logickej zhode s petitom) a svoje tvrdenia
preukázať. Iné postavenie má žalovaný ako spotrebiteľ a slabšia strana v spore a v záujme ochrany práv
spotrebiteľa je súd oprávnený a povinný vykonávať dôkazy aj bez toho, aby ich v spore navrhla vykonať
a pri výklade úkonov, resp. noriem použiť ten, ktorý je pre spotrebiteľa výhodnejší.

8. Z uvedených dôvodov odvolací súd vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej
s použitím § 387 ods. 1 a 2 C.s.p. potvrdil s výnimkou rozhodnutia o trovách konania, v ktorej časti
považoval odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie za nesprávne.

9. Podľa § 33b ods. 2 O.z. plnomocenstvo zaniká smrťou splnomocniteľa, ak z jeho obsahu nevyplýva
niečo iné. Zánikom právnickej osoby, ktorá je splnomocnencom alebo splnomocniteľom, zaniká

plnomocenstvo len vtedy, ak jej práva a záväzky neprechádzajú na inú osobu.

10. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že plnomocenstvo právnej zástupkyne žalobkyne v súlade
s citovaným ustanovením O.z. nezaniklo, pretože práva a záväzky pôvodne označeného žalobcu,
spoločnostiCETELEMSLOVENSKOs.r.o.prešlinažalobkyňuoznačenúvúvodnejčastitohtorozsudku.

11. Žalovaný má voči žalobkyni podľa § 255 ods. 1 C.s.p. a § 396 ods. 1 C.s.p. nárok na náhradu trov
odvolaciehokonaniavplnejvýške,vzhľadomnato,žežalovanýbolvodvolacomkonanívcelomrozsahu
úspešný. O ich výške rozhodne súd prvej inštancie.

12. Senát odvolacieho súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3 : 0 (čl. I § 3 ods. 9 posledná veta
zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších
zmien a doplnení; § 393 ods. 2 druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je podľa § 421 C.s.p. prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;

na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený

osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p.).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435
C.s.p.).