Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Rozhodnutie bolo vynesené dňa utorok 26. september 2017

Súd: Okresný súd Prešov
Spisová značka: 13Pc/5/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8116217136
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Peter Revický

ECLI: ECLI:SK:OSPO:2017:8116217136.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom Mgr. Petrom Revickým v právnej veci navrhovateľa: R. Z., W..:

XX.XX.XXXX, F. I. XX, XXX XX L.Á. Ľ., proti odporcovi: T. Z., W..: XX.X.XXXX, F. XXX XX Y. XX,
zastúpenému opatrovníkom Y. Z., XXX XX Y. XX, o zrušenie výživného pre plnoleté dieťa, takto

r o z h o d o l :

M e n í rozsudok Okresného súdu Prešov, č.k. 24 P/426/2010-47 zo dňa 28.4.2011 v časti určenia
vyživovacej povinnosti otca k odporcovi tak, že navrhovateľ je od 25.8.2016 povinný prispievať na
výživu odporcu mesačne sumou vo výške 30 % zo životného minima na nezaopatrené dieťa v zmysle
osobitného predpisu vždy do 25.-teho dňa v mesiaci vopred opakovane do budúcna k rukám opatrovníka
odporcu.

V prevyšujúcej časti návrh z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným súdu 25.8.2016 žalobca žiadal o zrušenie výživného na syna od 1.7.2016 v
čiastke 80,- Eur. Svoj návrh odôvodnil tým, že odporca bol pozbavený spôsobilosti na právne úkony a
poberá invalidný dôchodok, ktorého suma prevyšuje mesačný príjem navrhovateľa. Preto nevidí dôvod
prispievať mu na výživné.

2. Odporca zastúpený opatrovníkom (matkou) s návrhom nesúhlasil a žiadal, aby súd návrh na zrušenie
výživnéhozamietol. Uviedol,žejezdravotnepostihnutýajeumiestnenývdomovesociálnychslužiebN..
Navrhovateľhovôbecnekontaktuje,okremurčenéhovýživnéhoinakneprispieva.Doterazsúdomurčené
výživné 80,- Eur je aj tak malá suma na pokrytie jeho potrieb. Poberá 320,- Eur invalidný dôchodok,
z toho 260,- Eur vynakladá na poplatok domovu sociálnych služieb, 20,- Eur na osobnú poistku, 20,-
Eur na lieky a 20,- Eur na vreckové. Okrem toho mu mesačne treba dokupovať hygienické potreby -

drogériu, oblečenie, dosť často aj 3x do roka potrebuje nové okuliare, nakoľko si ich pri svojich zlých
chvíľach znehodnotí (pošliape, poláme). Jeho matka pravidelne chodí k nemu 1x mesačne na návštevu,
počas roka aspoň 3x do roka ho berie domov, pričom potrebuje prepravu osobným autom. Jej príjem
nedosahuje ani životné minimum. Poberá opatrovateľský príspevok 115,- Eur, výživné 120,- Eur + 80,-
Eur na odporcu a prídavky na deti 47,- Eur.

3. V replike na vyjadrenie odporcu navrhovateľ poukázal na svoju sociálnu situáciu. Uviedol, že jeho

mesačný príjem je 360,- Eur, z toho platí nájom 130,- Eur, cestu do zamestnania 35,- Eur, výživné 200,-
Eur a na stravu 200,- Eur, a z toho vyplýva, že je 200,- Eur každý mesiac v mínuse, a už si nemôže toľko
požičiavať. Potrebuje lieky, okuliare, má problémy so zubami, ale jeho finančná situácia mu neumožňuje
si ich dať spraviť. V ďalšom písomnom podaní (č.l. 28) doplnil, že zmenil zamestnanie. Finančne sipolepšil. Vlastní byt v Starej Ľubovni, tento je však zablokovaný. Nemá žiaden zisk z toho bytu. Jeho
terajší príjem je 16.254,- Kč a výdaje na nájom 5.000,- Kč, splácanie dlhu 5.000,- Kč (pozn. súdu: ktorý
nijako nešpecifikoval), výživné 6.000,- Kč, zubár 1.000,- Kč, hygiena 1.000,- Kč, cestovné 1.000,- Kč,

oblečenie, lieky, okuliare 2.000,- Kč.

4. Na prejednanie veci bolo nariadené pojednávanie, na ktoré sa však navrhovateľ nedostavil, a ani
z dôležitého dôvodu nepožiadal o jeho odročenie (§ 183 CSP), oznámil len, že pojednávania sa z
finančných dôvodov nezúčastní, a preto súd v zmysle ust. § 180 CSP vec prejednal v jeho neprítomnosti.

Vychádzal pritom z obsahu spisu, vykonaných dôkazov (doručených a protistranou nespochybnených
listín podľa § 204 CSP, ako i ďalších listín, ktorých obsah bol na pojednávaní oboznámený), a hore
uvedených skutkových tvrdení strán sporu, ktoré neboli spochybnené (§ 151 CSP).

5. V ďalších nespochybnených tvrdeniach opatrovníčka odporcu na pojednávaní uviedla, že odporca má
schizofréniu a niekedy sa nedokáže ovládať. Dôchodok mu vybavila potom, čo bolo určené výživné zo

strany otca vo výške 80,- Eur. Žiadny iný príjem odporca nemá. V čase posledného určenia výživného
v roku 2011 bol odporca ešte doma. Podľa rozsudku Okresného súdu Prešov č.k. 24P/426/2010-47
zo dňa 28.4.2011 vyživovacia povinnosť navrhovateľa ako otca voči odporcovi bola určená naposledy
uvedeným rozsudkom, kde otec bol zaviazaný prispievať na výživu odporcu sumu 80,- Eur mesačne
vždy do 25.-teho dňa v mesiaci vopred počnúc dňom 1.3.2010 opakovane do budúcna. Tento rozsudok

nadobudol právoplatnosť 31.8.2011. Na výsluchu pred dožiadaným súdom v Ostrave žalobca uviedol,
že zarába asi 17.000,- Kč, platí 5.000,- Kč ako nájom, kde sú zahrnuté i služby, žije sám, na hygienu
vynakladá tak 1.000,- Kč, cestovné 500,- Kč, za jedlo 6.000,- Kč, na oblečenie v priemere 1.000,- Kč,
na lieky okolo 500,- Kč.

6. Podľa Čl. 7 zák. č. 161/2015 Z.z. (ďalej len „CMP“) úkony účastníkov konania sa posudzujú s
prihliadnutím na ich obsah. Formálne pochybenie možno namietať iba vtedy, ak by bol pri správnom
procesnom postupe dosiahnutý iný výsledok konania. V záujme hospodárnosti konania a ochrany práv a
právom chránených záujmov účastníkov konania môže súd upustiť od vykonania určitých úkonov alebo
prispôsobiť ich realizáciu tak, aby dosiahol spravodlivé rozhodnutie vo veci.

7. Podľa § 2 ods. 1 CMP na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového
poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa § 62 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení

neskorších predpisov (ďalej len „zákon o rodine“ alebo aj „ZR“), plnenie vyživovacej povinnosti rodičov
k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

9. Podľa § 75 ods. 1 veta prvá ZR, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného.

10. Podľa § 62 ods. 3 zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a
majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30
% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa
osobitného zákona.

11. Podľa § 78 ods. 1 ZR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.
Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.

12. V danom prípade je podľa obsahu návrhu predmetom tohto konania posúdenie trvania

predchádzajúcim rozsudkom určenej vyživovacej povinnosti navrhovateľa voči odporcovi vo výške 80,-
Eur mesačne. V návrhu rodiča na zrušenie výživného pre dieťa je pritom zahrnutý i návrh (svojim
obsahom užší nárok) na zníženie výživného (porovnaj R 2/1967). V súvislostiach prípadu zároveň
tiež platí, že pri posudzovaní vyživovacej povinnosti je nutné prihliadnuť aj na výšku a spôsob už
poskytovaných plnení (a to aj od iných subjektov, vrátane rôznych príspevkov a dávok, obdobne ako

napr. i na uhradzovanie niektorých potrieb dieťaťa z prídavkov na deti - porovnaj R 30/1990).

13. Pojem výživné zákon presne nevymedzuje, určenie jeho výšky je na úvahe súdu, treba však
vychádzať z toho, že jeho rámcové zakotvenie je vyjadrením ekonomickej funkcie rodiny podľa čl.4 základných zásad ZR vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať
zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Vo všeobecnosti sa ním rozumie zabezpečovanie potrieb
výživou oprávneného medzi subjektmi rodinnoprávnych vzťahov, ak sa však zmenia pomery (okolnosti),

mení sa aj spôsob jeho zabezpečovania, a možná je tak i zmena predchádzajúceho rozhodnutia o ňom.

14. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom vyplýva zo zákona a je daná založením rodinnoprávneho
vzťahu rodič - dieťa, a počas jeho trvania je vyživovacia povinnosť rodičov k deťom (ale aj detí k
rodičom) teda v zásade trvalým obsahom tohto rodinnoprávneho vzťahu. Podľa právnej doktríny sa v

tejto súvislosti hovorí o tzv. elasticite vyživovacej povinnosti, t.j. možnosti jej obnovenia (s prihliadnutím
na všetky okolnosti) v prípade relatívneho zániku vyživovacej povinnosti.

15. Konkrétna vyživovacia povinnosť je daná stavom odkázanosti dieťaťa na výživu od svojich rodičov.
Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom trvá tak dlho, dokiaľ deti nie sú schopné samostatne sa živiť
(môže sa stať, že táto okolnosť nenastane nikdy - napríklad v prípade ťažkej invalidity dieťaťa), a inak

limitovaná (napr. dosiahnutím plnoletosti) nie je. Ako relatívne neurčitý pojem ju preto, s poukazom
na jej účel a všeobecné pravidlá slušnosti a spravodlivosti, treba vykladať rozumne a vyvážene s
prihliadnutím na špecifické okolnosti každého konkrétneho prípadu. Rozhodujúcim predpokladom pre
trvanie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom podľa § 62 ods. 1 zákona o rodine je neschopnosť detí
živiť sa samé. Schopnosťou dieťaťa živiť sa samostatne sa pritom na základe vyššie uvedeného vo

všeobecnosti rozumie objektívna možnosť z vlastných zdrojov uspokojovať svoje relevantné životné
náklady.

16. Pri autoritatívnom posudzovaní súdom v rámci rozhodovania o určení výživného je pritom
rozhodujúce vyhodnotenie nákladov dieťaťa, ich uhradzovania z iných plnení, a schopností, možností a

majetkových pomerov rodičov tak, aby rozhodnutie vystihovalo odôvodnené potreby dieťaťa a pomery
podľa stavu ku dňu vyhlásenia rozsudku (§ 154 ods. 1 O.s.p.).

17. Z vyššie citovaných ustanovení pritom vyplýva, že pri určení konkrétneho rozsahu vyživovacej
povinnosti sa vychádza na jednej strane z odôvodnených potrieb oprávneného (§ 75 ods. 1 ZR), ktorých

miera, v prípade vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, je rozširovaná právom dieťaťa podieľať sa
na životnej úrovni rodičov, a na druhej strane zo schopností, možností a majetkových pomerov oboch
rodičov.

18. Miera týchto potrieb je rôzna podľa okolností konkrétneho prípadu a je odstupňovaná predovšetkým

podľa veku dieťaťa (fyzickej a duševnej vyspelosti), jeho zdravotného stavu, schopnosti starať sa o
seba, nadania a schopností, náklonnosti a spôsobu prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie
v spoločenskom živote. Rozsah odôvodnených potrieb dieťaťa (pri určovaní vyživovacej povinnosti
rodičov k nemu) je však určovaný aj schopnosťami a možnosťami rodičov na výživu dieťaťa. Ak sú
tieto schopnosti a možnosti rodičov veľmi obmedzené, sú odôvodnenými iba bežné potreby dieťaťa,

ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb, nutných pre život kultúrneho
človeka. Ak sú tieto schopnosti a možnosti veľmi široké, sú odôvodnenými aj ďalšie potreby dieťaťa,
ktoré nie sú nevyhnutné, ale - práve so zreteľom napr. k veku a zdravotnému stavu dieťaťa, jeho fyzickej
a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v
spoločenskom živote - prospešné všestrannému vývoju dieťaťa (porovnaj R 14/1966). To zodpovedá

zásade úmernosti životnej úrovne dieťaťa k životnej úrovni jeho rodičov, pričom smerodajná je životná
úroveň každého z rodičov.

19. V danom prípade je zrejmé, že odporca, hoci je plnoletý, je pozbavený spôsobilosti na právne úkony,
a vzhľadom na to nie je v súčasnosti objektívne schopný adekvátne okolnostiam samostatne z vlastných

zdrojov uspokojovať všetky svoje relevantné životné náklady (ktorými nie sú len náklady na bývanie a
stravu), a je preto odkázaný na výživu od rodičov, a teda vyživovacia povinnosť rodičov vo vzťahu k
nemu v súčasnosti trvá.

20. Na druhej strane je však tiež potrebné zohľadniť to, že podstatná časť jeho potrieb môže byť

zabezpečovaná z jeho invalidného dôchodku, a že pomery jeho rodičov neumožňujú uvažovať o
príliš rozširujúcom (nadštandardnom) chápaní jeho ďalších odôvodnených potrieb, a preto hoci nemá
zabezpečené všetky svoje (široké) potreby, vysoké výživné na zabezpečovanie jeho ďalších potrieb
mu nemožno priznať. Zároveň však platí, že podľa § 62 ods. 3 ZR každý rodič bez ohľadu na svojeschopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom
rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na
nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Vzhľadom na to súd preto určil navrhovateľovi odo dňa

podania návrhu na zrušenie (zmenu) výživného povinnosť prispievať na výživu odporcu tzv. minimálnym
výživným, v tomto zmysle zmenil predchádzajúce rozhodnutie o výživnom tak, ako je to uvedené vo
výrokovej časti tohto rozsudku, a v prevyšujúcej časti návrh zamietol.

21.Vzhľadomnapremenlivosťsociálnychpredpisovavzáujmevylúčenialenztohodôvoduvyplývajúcej

potreby častej zmeny tohto rozhodnutia do budúcna určil súd výživné odkazom na životné minimum
podľa osobitné predpisu. Aktuálna výška takto určeného výživného, ako 30% zo sumy životného minima
na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa v zmysle ust. § 2 písm. c) zák. č.
601/2003 Z.z. je v súčasnosti vo výške 27,32 Eur mesačne (ako 30% zo sumy 91,06 Eur mesačne),
pričom od 25.8.2016 do 30.6.2017 to bolo vo výške 27,13 Eur mesačne (ako 30% zo sumy 90,42 Eur
mesačne).

22. O povinnosti nahradiť trovy konania súd pre nedostatok návrhu nerozhodoval
(§ 57 CMP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva

na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.

Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.