Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, July 28, 2017

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 4Er/120/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7610202487
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 07. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Blažena Fedorková
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2017:7610202487.3

Uznesenie

Okresný súd Spišská Nová Ves v exekučnej veci oprávneného EOS KSI Slovensko, s.r.o., sídlo:
Bratislava, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zastúpeného TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., advokátskou
kanceláriousosídlomvBratislave,Pajštúnska5,IČO:36613843,protipovinnejQ.A.,G..XX.XX.XXXX,
K. A. Z., Ž. XX, E.. Č.. K. M. O., vedenej u súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého PhD., Exekútorský
úrad Bratislava, Záhradnícka 60, pod sp. zn. EX 2379/10u, o vymoženie 1.194,40 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd vyhlasuje exekúciu za n e p r í p u s t n ú .

II. Súd z a s t a v u j e exekúciu.

III. Súd n e p r i z n á v a súdnemu exekútorovi JUDr. Rudolfovi Krutému, PhD. Exekútorský úrad
Bratislava, Záhradnícka 60, trovy exekúcie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Spišská Nová Ves na žiadosť súdneho exekútora, ktorej predchádzal návrh
oprávneného na vykonanie exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného rozhodcovského
rozsudku Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore s.r.o. sp. zn. EP
60317/09zodňa27.10.2009,vydaldňa9.4.2010poverenienavýkonexekúciepodčíslom5810053719*
pre súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého, Exekútorský úrad Bratislava, na vymoženie uloženej

povinnosti - istiny 1.194,40 eur s príslušenstvom predstavujúcim úroky z omeškania, trov konania 311,49
eur, trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní 90,24 eur, poplatku za vydanie poverenia 16,50 eur
a trov exekúcie.

2. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti
(Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len

„Exekučný poriadok“), ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovujeinak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončia
podľa predpisov účinných do 31. marca 2017.

3. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

4. Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za
neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

5. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z
ustanovení tohto alebo osobitného zákona.

6. Podľa § 2 písm. a), b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení
zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“) v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia
zmluvy, spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o
spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky alebo v inej právnej forme. Zmluvou o

spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver
a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so
spotrebiteľským úverom,

7. Podľa § 3 ods. 1, 2 zákona o spotrebiteľských úveroch v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia

zmluvy, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci
svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj
predávajúci. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako
na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

8. Podľa § 52 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“)

v znení platnom a účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva,
zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55,
ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol
individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ
je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej

alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej
zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

9. Podľa článku 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v
spotrebiteľských zmluvách (ďalej len „smernica“) na účely tejto smernice:

a) nekalé podmienky znamenaj zmluvné podmienky definované v článku 3;
b) spotrebiteľ znamená akúkoľvek fyzickú osobu, ktorá v zmluvách podliehajúcich tejto smernici koná s
cieľom, nevzťahujúcim sa k jeho obchodom, podnikaniu alebo povolaniu
c) predajca alebo dodávateľov znamená akúkoľvek fyzickú alebo právnickú osobu, ktorá v zmluvách
podliehajúcichtejtosmernicikonáscieľomvzťahujúcimsakjehoobchodom,podnikaniualebopovolaniu

bez ohľadu na to či má verejnú alebo súkromnú formu vlastníctva.

10. Podľa článku 3 ods. 1, ods. 2 a ods. 3 smernice, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne
dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. Podmienka sa

nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný
ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou.
Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté,
nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že
aj napriek tomu

ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku,
že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá, musí o tom podať dôkaz. Príloha obsahuje
indikatívny a nevyčerpávajúci zoznam podmienok, ktoré sa môžu považovať za nekalé.

11. Podľa článku 6 ods. 1 smernice, členské štáty zabezpečia, aby nekalé podmienky použité v zmluvách
uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich vnútroštátneho práva,
neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok naďalej záväzná pre strany,
ak je jej ďalšie existencia možná bez nekalých podmienok.

12. Predmetom tohto konania je vymoženie pohľadávky oprávneného priznanej exekučným titulom -
rozhodcovským rozsudkom Rozhodcovského súdu zriadeného pri Slovenskej hospodárskej komore
s.r.o. sp. zn. EP 60317/09 zo dňa 27.10.2009. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
14.12.2009 a vykonateľnosť dňa 18.12.2009. Záväzkovo - právny vzťah medzi oprávneným a povinným
vznikol na základe zmluvy o pôžičke č. 0001218001 uzavretej dňa 20.7.2004 (ďalej len „zmluva“), ktorá

je spotrebiteľským úverom podľa zákona o spotrebiteľských úveroch. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy
sú aj všeobecné obchodné podmienky, ktoré v bode XI. obsahujú rozhodcovskú doložku o riešení sporov
vzniknutých z uzavretej zmluvy.13. Z vyššie uvedeného vyplýva, že v predmetnej exekučnej veci sa vymáha plnenie
- zo spotrebiteľskej zmluvy,
- zo štandardnej spotrebiteľskej zmluvy (uzatvára sa vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ

obsah zmluvy nemení (tiež formulárová, adhézna, typová zmluva),
- na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok,
- pričom rozhodcovskú doložku si spotrebiteľ osobitne nevyjednal,
na základe rozhodcovskej doložky, podľa ktorej zmluvné strany sa dohodli, že všetky spory, ktoré by v
budúcnosti medzi nimi vznikli zo zmluvy budú rozhodované v rozhodcovskom konaní v zmysle zákona

č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom Asociácie bánk podľa zákona
č. 510/2002 Z. z. o platobnom styku. Rozhodcovské konanie sa koná v sídle rozhodcu a rozhodca
rozhoduje vo veci bez ústneho pojednávania, iba na základe písomných materiálov predložených
stranami v lehote rozhodcom stanovenej. Rozhodca môže nariadiť ústne pojednávanie, ak nebude
považovať predložené listiny za dostačujúce. Písomnosti v rozhodcovskom konaní zasiela rozhodca
stranám na adresu, ktorú strana uviedla alebo jej zvolenému právnemu zástupcovi. Účinky doručenia

nastanú aj vtedy, ak adresát písomnosť odmietol prevziať, alebo aj napriek oznámeniu pošty si ju
ako poštovú zásielku nevyzdvihol. Rozhodcovský rozsudok je konečný a záväzný a dňom doručenia
nadobúda účinky právoplatného súdneho rozhodnutia. Bank a klient vyhlasujú, že sa dobrovoľne
podriadia rozhodnutiu rozhodcu. Táto rozhodcovská doložka je súčasťou zmluvy a zaväzuje právnych
nástupcov obidvoch zmluvných strán.

14. Poukazujúc na uvedené súd skúmal, či je v danej veci daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa
§ 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku z úradnej povinnosti podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku.
Súd opätovne posúdil vyššie uvedenú zmluvu vrátane všeobecných obchodných podmienok a zistil, že
táto obsahuje neprijateľnú zmluvnú podmienku, a to rozhodcovskú doložku.

15. Rozhodcovská doložka, ako bolo uvedené, je súčasťou všeobecných obchodných podmienok
oprávneného. Je zrejme, že podmienky ako súčasť formulárovej zmluvy spotrebiteľ nemohol ovplyvniť.

Osobitne si ich nevyjednal a teda nemal možnosť ovplyvniť znenie rozhodcovskej doložky vzhľadom
na jej splynutie s ostatnými štandardnými podmienkami. Mohol len zmluvu ako celok odmietnuť alebo
podrobiť sa všetkým úverovým podmienkam. Už vzhľadom k tomu súd považuje rozhodcovskú doložku
za neprijateľnú, pretože nebola spotrebiteľom osobitne vyjednaná.

16. Okrem toho rozhodcovská doložka núti spotrebiteľa v prípade sporu podrobiť sa
rozhodcovskému konaniu, čím mu odoberá možnosť brániť svoje práva pred všeobecným súdom.
Tým táto rozhodcovská doložka spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných
strán v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa podpisom takejto doložky vopred vzdáva svojich
práv. Poukazujúc na uvedené je rozhodcovská doložka neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle

citovanej smernice.

17. Podľa judikatúry Súdneho dvora Európskej únie sa čl. 6 Smernice Rady 93/13/EHS má považovať
za kogentné ustanovenie (napr. bod 51 rozsudku Asturcom) a ochranu na dosiahnutie jeho účinku
treba považovať za ochranu na úrovni vnútroštátnych pravidiel verejného poriadku (bod 50 uznesenia

C-76/10), teda pravidiel, na ktorých štát musí bezvýhradne trvať.

18. Podľa čl. 38 Charty základných práv Európskej únie „politiky štátov zabezpečia vysoký stupeň
ochrany spotrebiteľa“.

19. Na posúdenie skutočností, či plnenie z exekučného titulu neodporuje dobrým mravom alebo či
nejde o právom nedovolené plnenie podrobil súd ex offo kontrole rozhodcovskú doložku. Posúdenie
rozhodcovskej doložky je pritom v súlade so zásadou hospodárnosti konania, pretože bez platnej
rozhodcovskej doložky nie je možné viesť exekúciu na podklade exekučného titulu, ktorým je
rozhodcovský rozsudok. Z obsahu spisu vyplýva, že neoddeliteľnou súčasťou zmluvy sú všeobecné

obchodné podmienky, ktoré v bode XI. obsahujú rozhodcovskú doložku o riešení sporov vzniknutých z
uzavretej zmluvy.20. Súd na základe uvedených skutočností zastáva názor, že rozhodcovská doložka predstavuje
neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ustanovenia § 53 ods.3 Občianskeho zákonníka, ktorý
upravuje neprijateľné zmluvné podmienky len v rámci demonštratívne výpočtu, tzn., že neprijateľným

zmluvnými podmienkami môžu byť aj ďalšie, ktoré nie sú upravené v zákone. Pri výklade obsahu
spotrebiteľských zmlúv sa pritom vychádza z výkladu, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší (ustanovenie
§ 54 ods.2 Občianskeho zákonníka).

21. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je aj tá, ktorá núti spotrebiteľa, aby všetky spory vzniknuté v

budúcnosti z predmetnej zmluvy riešil v rozhodcovskom konaní pred rozhodcovským orgánom. Takéto
dojednanie je v rozpore s Ústavou garantovaných práv na súdnu ochranu zaručených čl. 46 ods.1 a
nasl. Ústavy Slovenskej republiky, ako aj v rozpore s právom na spravodlivý súdny proces zaručeným
čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ktorými je Slovenská republika viazaná.

22. Neprijateľnou podmienkou je taktiež rozhodcovská doložka, ktorá núti spotrebiteľa podrobiť sa

rozhodcovskému konaniu, ak takéto konanie inicioval dodávateľ.

Inak by spotrebiteľ musel podať návrh na všeobecnom súde, aby zabránil rozhodcovskému konaniu.
V danom prípade nemali povinní ako spotrebitelia ani možnosť výberu rozhodcovského súdu, pretože
rozhodcovia boli presne stanovení v rozhodcovskej doložke. V prípade nemožnosti ujať sa funkcie

rozhodcu, spočíva výber rozhodcu na oprávnenom ako veriteľovi.

23. Ustanovenie § 53 ods.3 Občianskeho zákonníka vychádza z článku 3 smernice Rady 93/13/EHS
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách upravujúci zoznam podmienok, ktoré sa
považujú za nekalé. Takouto nekalou podmienkou je podľa uvedeného článku smernice aj podmienka

upravená v písm. q), ktorej zmyslom je vyžadovať od spotrebiteľa, aby riešil spory neupravené právnymi
ustanoveniami výhradne arbitrážou. Súd považuje zmluvnú podmienku upravenú vo všeobecných
obchodných podmienkach, ktorá nebola spotrebiteľom individuálne dojednaná, a ktorá vyžaduje od
spotrebiteľa, aby spory s dodávateľom riešil v rozhodcovskom konaní, za podmienku ktorá bráni tomu,
aby na jej základe bol vydaný rozhodcovský rozsudok, ktorý by mohol byť exekučným titulom.

24. Rozhodcovská doložka je súčasťou obsahu formulárovej zmluvy, ktorú oprávnený v rámci
svojej podnikateľskej činnosti používa v prípadoch uzatvárania zmlúv rovnakého druhu a neurčitého
počtu. Podľa názoru súdu je dojednanie rozhodcovskej doložky v spotrebiteľskej zmluve neprijateľnou
podmienkou, ktorá je zmysle citovanej smernice neplatná. Svoj názor súd opiera o to, že spotrebiteľ

sa v porovnaní s dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu,
ale aj úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené
dodávateľom bez toho aby mohol podstatným spôsobom ovplyvniť ich obsah. Aj v predmetnom
prípade povinný nemal možnosť podstatným spôsobom obsah predmetnej zmluvy ovplyvniť, nakoľko
jej súčasťou sú aj všeobecné obchodné podmienky. Povaha zmluvy je teda adhézna, teda spotrebiteľ

ju mohol prijať buď ako celok resp. odmietnuť. Obsah rozhodcovskej doložky bol dodávateľom vopred
pripravený. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že si spotrebiteľ bol vedomý všetkých dôsledkov,
ktoré so sebou dojednanie rozhodcovskej doložky nesie. Výkladovým pravidlom pre posudzovanie
povahy neprimeranej zmluvnej podmienky, ale na základe zásady nepriameho účinku aj aplikovateľným
právom sú ustanovenia smernice (93/13/ES), a to najmä citované ustanovenia, ktoré sú dostatočne

presné a zrozumiteľné. Použitie ustanovení smernice sa opiera o nepriamy účinok práva EU na
právne poriadky členských štátov, ktorý spočíva v povinnosti konformného výkladu. Nejde teda
o priame dosiahnutie výsledku riadnym implementovaním smernice, ale o nepriame dosiahnutie
výsledku stanoveného smernicou - výkladom prostredníctvom rozhodnutia vnútroštátneho súdu a nie
vnútroštátneho právneho aktu implementujúceho smernicu. Keďže zmyslom, cieľom a účelom právnych

noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa je poskytnúť spotrebiteľom minimálne takú úroveň ochrany,
aká je stanovená smernicou 93/13/EHS, tak aj vnútroštátny súd je povinný vykladať predmetné
ustanovenia smernice a vnútroštátneho práva tak, aby bol dosiahnutý výsledok stanovený predmetnou
smernicou. Rozhodcovský súd ako z predmetného rozhodcovského nálezu vyplýva absolútne opomenul
aplikovanie európskych noriem týkajúcich sa ochrany spotrebiteľa. Rozhodca veľmi starostlivo posúdil

postavenie a podnikateľské riziko oprávneného, avšak ochrane spotrebiteľa ako v zmluvnom vzťahu
slabšej strany náležitú pozornosť nevenoval.25. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia súd vyhlásil exekúciu
za neprípustnú a rozhodol o zastavení exekúcie, keďže rozhodcovský

rozsudokvydanývrozhodcovskomkonanínazákladeneplatnejrozhodcovskejdoložkyakoneprijateľnej
zmluvnej podmienky, nemôže byť spôsobilým exekučným titulom na vykonanie exekúcie, lebo ide o
nulitný právny akt, teda paakt.

26. Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o
tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.

27. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi
odmena,náhradahotovýchvýdavkovanáhradazastratučasu.Akjeexekútorplatiteľomdane zpridanej
hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň

z pridanej hodnoty.

28. Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových
výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na
náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.

29. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného,
súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.

30. O trovách exekúcie súdneho exekútora súd rozhodol v zmysle vyššie citovaných ustanovení

Exekučného poriadku tak, že ich súdnemu exekútorovi nepriznal, vzhľadom na to, že vo vyjadrení
doručenom dňa 16.9.2015 uviedol, že si trovy exekúcie v prípade zastavenia exekúcie neuplatňuje.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu j e prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia
rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje, v troch

vyhotoveniach. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od
doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov

sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na

spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností,
-7- 4Er/120/2010

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedkyprocesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho

posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP (viď. vyššie), ak táto vada

mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.