Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, November 30, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27CoE/201/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3817210017
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 11. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Záhumenská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3817210017.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Záhumenskej a sudkýň
JUDr. Ľubice Bajzovej a Mgr. Martiny Trnavskej v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko,
s.r.o., so sídlom Bratislava 851 02, Pajštúnska 5, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., so
sídlom v Bratislave, Pajštúnska 5, IČO: 36 613 843, v mene ktorej koná Mgr. Tomáš Kušnír, proti
povinnému: N. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/X, XXX XX D.-N., o vymoženie 1.318,81 eur s

príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prievidza zo dňa 24. augusta
2017, č. k. 15Er/2115/2017-21, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého, PhD., Exekútorský úrad Bratislava, so sídlom Záhradnícka 60, 821 08 Bratislava, o udelenie

poverenia na vykonanie exekúcie. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil poukazom na §
44 ods. 1, ods. 2, ods. 3, § 41 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku, § 73 ods. 3 č. 335/2017 Z.
z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, § 2 písm. a) a b), § 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o
spotrebiteľských úveroch, § 53 ods. 1, ods. 5, § 54 ods. 1, ods. 2, ods. 3 Občianskeho zákonníka,
príslušné ustanovenia Smernice Rady č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že návrhom spísaným do zápisnice u súdneho

exekútora dňa 01.03.2017, sa oprávnený domáhal vykonania exekúcie proti povinnému a to na základe
exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného pri
Asociácii pre arbitráž sp. zn. SRSAspA 10510/16 vydaný dňa 26.07.2016, ktorý podľa vyznačenej
doložky právoplatnosti a vykonateľnosti nadobudol právoplatnosť dňa 30.01.2017 a vykonateľnosť dňa
02.02.2017. Súdny exekútor JUDr. Rudolf Krutý, PhD. predložil dňa 21.06.2017 žiadosť o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie. Súd prvej inštancie preskúmal žiadosť o udelenie poverenia na

vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul; ich súlad resp. rozpor so zákonom
a dospel k záveru, že exekučný titul - rozhodcovský rozsudok nie je spôsobilým exekučným titulom,
ktorý by mohol tvoriť podklad na vykonanie exekúcie. Zistil, že dňa 31.03.2004 predchodca oprávneného
(Slovenská sporiteľňa, a.s.) a povinný uzavreli zmluvu o kontokorentnom úvere, na základe ktorej právny
predchodca oprávneného poskytol dlžníkovi úver formou poskytnutia možnosti čerpať prostriedky z
úverového rámca, ktorý sa povinný zaviazal splácať. Dňa 21.06.2014 uzavrel oprávnený s povinným

Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, podľa ktorej povinný uznal čo do
právneho dôvodu a výšky záväzok voči oprávnenému a Rozhodcovskú zmluvu. Na základe zmluvy
o kontokorentnom úvere, ktorá vytvára právny rámec vzťahu medzi oprávneným ako veriteľom a
povinným ako dlžníkom dospel súd prvej inštancie k záveru, že tento právny vzťah je potrebné
posudzovať podľa ustanovení o spotrebiteľskom práve. Medzi právnym predchodcom oprávneného a
povinným bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere, nakoľko z obsahu spisu nevyplýva, že by

povinný pri uzatváraní tejto zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti, resp. že by mu bol poskytnutý úver na výkon zamestnania, povolania, a z tohto dôvodu sapovažujezaspotrebiteľa.Nadruhejstranejenepochybné,žeprávnypredchodcaoprávnenéhouzatváral
predmetnú zmluvu v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti, čo je zjavné
aj z výpisu z obchodného registra, kde týmto predmetom (okrem iných) je „poskytovanie úverov“. Z

toho dôvodu sa právny predchodca oprávneného považuje za dodávateľa. Zo samotnej zmluvy a jej
zmluvných dojednaní je zrejmé, že povinný nemohol individuálne ovplyvniť ich obsah, boli už vopred
pripravené, nakoľko sa uzavierali vo viacerých prípadoch pre veľký počet spotrebiteľov. Preskúmaním
Rozhodcovskej zmluvy, ktorá bola uzavretá medzi oprávneným a povinným dňa 21.06.2014, dospel súd
prvej inštancie k záveru, že predmetná rozhodcovská doložka (v rozhodcovskej zmluve) je neprijateľnou

podmienkou v spotrebiteľskej zmluve. Zmluvné strany sa dohodli, že pokiaľ ktorákoľvek zo zmluvných
strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov uvedených
v bode 3.1 zmluvy na všeobecnom súde, považuje sa táto skutočnosť za rozväzovaciu podmienku
tejto rozhodcovskej zmluvy, ustanovenie tejto vety sa nepoužije v prípade, ak pred podaním žaloby na
všeobecnom súde bola podaná žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou
zmluvou v súlade s vnútornými predpismi Stáleho rozhodcovského súdu založená právomoc Stáleho

rozhodcovskéhosúdu.Vdanomprípade,atovzhľadomkuskutočnosti,žepovinnýsineplnilriadnesvoje
povinnosti vyplývajúce z vyššie uvedenej zmluvy, uplatnil si oprávnený svoje nároky v rozhodcovskom
konaní v zmysle uzatvorenej rozhodcovskej doložky v rozhodcovskej zmluve zo dňa 21.06.2014, kde
rozhodca bez vypočutia povinného vydal rozhodcovský rozsudok. Možnosť výberu spôsobu riešenia
sporu povinným bola podľa názoru súdu prvej inštancie len zdanlivá, keď vo väčšine prípadov určuje

spôsob riešenia prípadného sporu a v prípade rozhodcovského konania aj osobu rozhodcu oprávnený.
Spotrebiteľ teda podľa uvedenej zmluvnej úpravy síce mal možnosť ovplyvniť alternatívu riešenia sporu,
avšak podaním žaloby v rozhodcovskom konaní oprávneným, stratil povinný možnosť domáhať sa
právnej ochrany pred všeobecným súdom. Dohoda o uznaní záväzku ako aj samotná rozhodcovská
zmluva má charakter formulárovej zmluvy. Dohoda strán o tom, že spor medzi nimi predložia k

prejednaniu a rozhodnutiu súkromným osobám alebo rozhodcovským inštitúciám, ktoré si za tým účelom
zvolia, má o to väčší význam, pretože rozhodca nenachádza právo, ale tvorí (eventuálne napevno
stanovuje), vyjasňuje, urovnáva záväzkový vzťah v zastúpení strán. Jeho moc nie je delegovaná
zvrchovanou mocou štátu, ale pochádza od subjektívnej vlastnej moci strán určovať svoj osud. V danom
prípade táto vôľa pochádza však len od jednej, a to silnejšej zo strán, ktoré spotrebiteľskú zmluvu

uzavreli, čo v ich vzťahu spôsobuje značnú nerovnováhu. Posudzujúc komplexnú úpravu rozhodcovskej
doložky v danom prípade od jednostrannosti výberu riešenia sporu, cez jej vopred pripravené znenie a
označenie rozhodcovského súdu, ktorý bude spor rozhodovať až po v nej upravené postupy, ktorými sa
strany v rozhodcovskom konaní mali riadiť, považuje súd prvej inštancie takto upravenú rozhodcovskú
doložku v celosti za neprijateľnú podmienku. S prihliadnutím na vyššie uvedené skutočnosti, súd prvej

inštancie žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podľa § 44 ods. 2
Exekučného poriadku zamietol. Predložený rozhodcovský rozsudok vzhľadom na absenciu právomoci
rozhodcu v danej veci konať, a to s poukazom na neplatnosť rozhodcovskej zmluvy, nemohol považovať
za spôsobilý exekučný titul. Pre uvedený rozpor exekučného titulu a tým aj návrhu a žiadosti o udelenie
poverenia nielen s Exekučným poriadkom ale aj úniovým právom, súd prvej inštancie žiadosť zamietol

v celom rozsahu.

2.Protitomutouzneseniupodaloprávnenývzákonnejlehoteodvolaniezdôvodunesprávnehoprávneho
posúdenia veci. Poukázal na to, že zákon č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom
rozhodcovskom konaní (ďalej len "ZSRK"), značne sprísnil úpravu spotrebiteľského rozhodcovského

konania, či už pri uzatváraní samotnej rozhodcovskej zmluvy, ako aj v požiadavkách na vznik a činnosť
rozhodcovských súdov a konaní pred nimi. Oprávnený uviedol, že sa všetkým legislatívnym zmenám
podrobilapriuzatváranírozhodcovskejzmluvyspovinnýmpostupovalprísne,podľaprávnymipredpismi
vymedzených pravidiel, ako aj v súlade s rozhodovacou činnosťou exekučných súdov. Ďalej uviedol,
že povinný rozhodcovskú doložku podpísal sám a dobrovoľne, to znamenalo, že povinný mal možnosť

rozhodcovskú zmluvu odmietnuť, čím by zároveň neodmietol žiadne iné zmluvné ustanovenia, keďže
sa v danej rozhodcovskej zmluve nenachádzali. V súvislosti s úvahami súdu o tom, že rozhodcovská
doložka núti spotrebiteľa podrobiť sa rozhodcovskému konaniu, oprávnený poukazuje na ustanovenie §
3 ods. 6 ZSRK, v zmysle ktorého spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobmedzuje právo spotrebiteľa
obrátiť sa na súd. Oprávnený uviedol, že napriek tomu, že v čase podpisu predmetnej rozhodcovskej

zmluvy nebolo účinné ustanovenie § 3 ZSRK, táto bola uzatvorená na samostatnom dokumente, a bola
tak obsahovo, ako aj formálne oddelená od Dohody o uznaní záväzku. Ďalej uviedol, že zmluva na
základe ktorej boli povinnému poskytnuté finančné prostriedky bola uzatvorená dňa 31.03.2004, pričom
rozhodcovská zmluva bola uzatvorená dňa 21.06.2014, teda takmer po desiatich rokoch od poskytnutiafinančných prostriedkov. Mal za to, že rozhodnutie exekučného súdu bolo arbitrárne, bez akéhokoľvek
racionálneho odôvodnenia, nakoľko v predmetnom prípade bola rozhodcovská zmluva uzatvorená na
samostatnom dokumente, vo veci rozhodoval spotrebiteľský rozhodcovský súd, ktorý splnil podmienky

na udelenie licencie podľa ustanovení ZSRK a poukázal aj na uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa
28.01.2016, sp. zn. 9CoE/265/2015 a rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.: 3M Cdo 11/2010 zo dňa
26.09.2011. Z uvedených dôvodov sa oprávnený v odvolacom konaní domáhal zrušenia napadnutého
uznesenia a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporového
poriadku (zákon č. 160/2015 Z. z.) (ďalej len "CSP") bez nariadenia pojednávania odvolacieho súdu
podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne
správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

5. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak,exekučnékonaniazačatépred1.aprílom2017sadokončiapodľapredpisovúčinnýchdo31.marca
2017.

6. Napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie bolo vydané na základe správneho právneho posúdenia
otázky rozhodcovskej zmluvy, v kolerácii s rozhodovaním súdov v analogických prípadoch a nebol
zistený žiadny právne významný dôvod na odlišný postup a rozhodnutie pri posudzovaní
rozhodcovskej zmluvy v danom prípade. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s
kritériami ust. § 220 CSP v spojení s ust. § 234 CSP, preto odvolací súd podľa ust. § 387 ods. 2 CSP

poukazuje v podrobnostiach na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie a zároveň považuje za
potrebné dodať:

7. Súd prvej inštancie správne uviedol, že zmluvu o úvere je potrebné posudzovať podľa ustanovení
o spotrebiteľskom práve. V spotrebiteľských veciach je pomerne časté, že súd môže prvý poskytnúť

spotrebiteľovi z úradnej povinnosti (teda bez akejkoľvek procesnej aktivity spotrebiteľa) účinnú
spravodlivú ochranu jeho práv až po podaní návrhu na exekúciu rozhodcovského rozsudku.
Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je totiž to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je
vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Úver poskytnutý oprávneným túto
charakteristiku spĺňa.

8. Ustanovenie § 44 ods. 2, 3 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.3.2017) ukladá exekučnému
súdu pri rozhodovaní o udelení poverenia na vykonanie exekúcie preskúmať súlad exekučného titulu
so zákonom, a to po stránke formálnej a materiálnej, teda i to, či rozhodnutie bolo vydané orgánom
oprávneným na jeho vydanie (či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky ustanovené

právnymi predpismi).

9. Podľa § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia,
ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech
spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia,

alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Neprijateľné podmienky upravené v
spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

10. Podľa ods. 2 cit. zák. za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými
mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

11. Podľa ods. 3 cit. zákona, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi
dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

12. V súvislosti so skúmaním podmienky v exekučnom konaní, a to (nedostatku) právomoci

rozhodcovského súdu (rozhodcu), pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu zo spotrebiteľského
právneho vzťahu, ustanovenia zákona o rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú účastníkovi tohto
konania, aby namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť
rozhodcovskej zmluvy v žalobe na príslušnom všeobecnom súde (§ 40 ods. 1 písm. c/), skúmanie tejtoprávomoci exekučným súdom v exekučnom konaní nevylučuje (rozhodnutie Najvyššieho
súdu Slovenskej republiky zo dňa 16. januára 2013 sp.zn. 6 M Cdo 9/2012). To znamená, že aj keď
účastník rozhodcovského konania, ktorým je spotrebiteľ, nevyužije možnosť spochybniť existenciu alebo

platnosť rozhodcovskej zmluvy podľa ustanovení zákona o rozhodcovskom konaní, je exekučný súd
oprávnený a zároveň povinný skúmať existenciu, alebo platnosť rozhodcovskej zmluvy a v
prípade zisteného nedostatku v tomto smere konštatovať rozpor rozhodcovského rozsudku so zákonom,
znamenajúci neúčinnosť, a teda nezáväznosť tohto exekučného titulu. V tejto súvislosti zdôraznil princíp
"vigilantibus iura sripta sunt" v spotrebiteľských veciach v konkrétnych súvislostiach

(teda v závislosti od konkrétnych okolností), ktorý ustupuje dôležitejšiemu princípu, a tým je ochrana
práv spotrebiteľa.

13. Na podporu tohto názoru odvolací súd poukazuje tiež na rozhodnutie Európskeho súdneho dvora,
ktorý v rozhodnutí C - 168/05 uviedol, že na rozhodcovský rozsudok v spore zo spotrebiteľskej zmluvy
má súd kedykoľvek z úradnej povinnosti prihliadnuť z hľadiska jeho platnosti, resp. nulity takého

rozhodcovského rozhodnutia a nie je potrebné jeho prípadné zrušenie postupom podľa vnútroštátnych
predpisov.

14. Preskúmaním predmetnej rozhodcovskej zmluvy vzhliadol odvolací súd v takto ustanovenom
zmluvnom dojednaní nekalú podmienku.

15. Rozhodcovská zmluva uzavretá so spotrebiteľom, ak má byť právom akceptovateľná ako prejav
zmluvnej autonómie, musí byť výsledkom slobodnej vôle oboch zmluvných strán. Slobodná vôľa
vyžaduje informácie o možnosti voľby medzi viacerými riešeniami a informácie o tom, čo tá ktorá voľba
konkrétne znamená (viď. rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 16. januára 2013,

sp.zn. 6 M Cdo 9/2012). Nakoľko nebolo preukázané, že by boli tieto podmienky splnené, rozhodcovská
zmluva sa nepovažuje za dojednanú individuálne.

16. Dôsledkom takto uzavretej rozhodcovskej zmluvy je, že spotrebiteľ v skutočnosti ešte pred vznikom
akéhokoľvek sporu stráca právo brániť sa voči nárokom veriteľa na riadnom súde v mieste svojho

bydliska.

17. Poučenie povinného o dôsledkoch uzatvorenia rozhodcovskej zmluvy, že pokiaľ ktorákoľvek zo
zmluvných strán podá žalobu o rozhodnutie akéhokoľvek sporu, ktorý vznikne z právnych vzťahov
uvedených v bode 3 rozhodcovskej zmluvy na všeobecnom súde, sa považuje za rozväzovaciu

podmienku tejto rozhodcovskej zmluvy. Ak pred podaním žaloby na všeobecnom súde bola podaná
žaloba na rozhodcovský súd vo veci, v ktorej je touto rozhodcovskou zmluvou založená právomoc
Stáleho rozhodcovského súdu, nie je to možné považovať za kvalifikované vysvetlenie vážnych
dôsledkov rozhodcovského konania. V prípade poukázania na rozdiely oproti rozhodovaniu na
všeobecnom súde a ponechania spotrebiteľovi za primeraných okolností možnosť sa rozhodnúť vo

vzťahu k rozhodcovskej doložke to je len zostručnenie obsahu rozhodcovskej doložky v tom smere, že
oprávnený povinnému uviedol, že bude rozhodovať rozhodcovský súd vybraný oprávneným, a že spor
môže byť rozhodovaný aj v súdnom konaní. Uvedené tak nemá za následok, že rozhodcovská doložka
bola dojednaná individuálne.

18. Exekučný titul vydaný v rozhodcovskom konaní rozhodcovským súdom, ktorý založil svoju právomoc
na základe neplatnej rozhodcovskej zmluvy, nemožno považovať za spôsobilý exekučný titul vydaný v
súlade so zákonom.

19.Odvolacísúduzatvára,žesúdprvejinštancievdanomprípadesprávneprávneposúdilrozhodcovský

rozsudok ako nespôsobilý exekučný titul podľa ust. § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku (v znení
účinnom do 31.3.2017) a správne žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zamietol (§ 44
ods. 2,3 Exekučného poriadku).
20. Na základe uvedených skutočností odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie potvrdil podľa § 387
ods. 1, 2 CSP ako vecne správne.

21. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere hlasov 3:0.Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).