Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 2. november 2005

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 9C/220/1996

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2696893691
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 11. 2005
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stella Al Khufash

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2005:2696893691.18

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou Mgr. Stellou Al Khufashovou v právnej veci navrhovateľa: U., spol. s r.o.,

so sídlom S. XXXX/XX,. XXX XX. S., IČO: XX. XXX. XXX,. zastúpený advokátom JUDr. D. K., so sídlom
A. K. S. XX,. P.O.B. XX,. XXX. XX. S. proti odporcovi: V. V., nar. X.XX.XXXX,. bytom XXX. XX. K. XXX,.
zastúpený advokátom Mgr. M. S., so sídlom V. P.-T. XX,. P.O.B. XXX, XXX. XX. S. o zaplatenie 40.000,-
Sk s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume 20.000,- Sk do troch dní

odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim návrhom podaným na tunajšom súde dňa 21.8.1996 domáhal od odporcu
zaplatenia sumy 40.000,- Sk s 20 % úrokom z omeškania od 20.6.1996 do zaplatenia a náhrady
trov konania z toho dôvodu, že odporcovi vyplatil sumu 40.000,- Sk ako preddavok, resp. zálohu na
vyúčtovanie cestovného s tým, že odporcu požiadal previesť vyúčtovanie vykonaných služobných ciest
do 20.5.1996, odporca však vykonané pracovné cesty riadne nevyúčtoval, tieto cesty si navrhovateľ
teda nemohol uplatiť v daňovom priznaní, čím mu v podstate vznikla uplatňovaná škoda.

Odporca s návrhom navrhovateľa nesúhlasil z toho dôvodu, že sa nejednalo o preddavok na cestovné,
ale išlo o vyplatenie cestovného za už vykonané pracovné cesty v období roku 1994 v prospech
navrhovateľa, vyúčtovanie ktorých osobne odovzdal konateľovi navrhovateľa M. K. v júni roku 1995.

Okresný súd v Senici rozsudkom v predmetnej veci č.k. 9C 220/96-134 zo dňa 12.12.2001 zaviazal
odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 20.000,- Sk so 17,6 % úrokom z omeškania od 20.6.1996 do
zaplatenia, a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľa zamietol

a vyslovil, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Pred rozhodnutím súd prvého stupňa vykonal dokazovanie výpisom z Obchodného registra
navrhovateľa, výdavkovými pokladničnými dokladmi zo dňa 16.10.1995 a zo dňa 19.12.1995,
cestovnými príkazmi a vyúčtovaniami pracovných ciest predložených odporcom, dokladom o rozviazaní
pracovného pomeru odporcu s navrhovateľom zo dňa 30.1.1996, pracovnou zmluvou zo dňa 4.3.1993,
uznesením Obvodného oddelenia PZ Senica č. ČTS: ORP - 363/96 zo dňa 12.1.1997. Návrh právneho

zástupcu odporcu na doplnenie dokazovania výsluchom svedkyne I. K., ktorá u navrhovateľa pracovala,
na okolnosti za akých podmienok boli poskytované preddavky na cestovné zamestnancom, akým
spôsobom boli vyúčtovávané a akým spôsobom boli vykonané cesty registrované a kontrolované súd
uznesením na pojednávaní dňa 12.12.2001 zamietol z toho dôvodu, že navrhovaná svedkyňa bola vpriebehu konania už za účelom svedeckej výpovede predvolaná, avšak na pojednávaní konanom dňa
10.5.2000 odmietla vypovedať z dôvodu rodinných väzieb s konateľom navrhovateľa M. K., ktorý je jej
manželom.

Proti tomuto rozsudku súdu prvého stupňa podali odvolanie obaja účastníci konania.

Navrhovateľ sa vo svojom odvolaní domáhal, aby bol rozsudok súdu prvého stupňa zmenený tak, že
bude návrhu vyhovené v plnom rozsahu a odporcovi bude uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľovi

sumu 40.000,- Sk s úrokom z omeškania 17,6 % od 20.6.1996 do zaplatenia, ako aj náhrada trov
tohto konania. Svoje rozhodnutie podrobne odôvodňoval a uvádzal, že navrhovateľovi vznikla škoda
vo výške 40.000,- Sk, pretože túto sumu od neho odporca prevzal. Ani jedna služobná cesta nebola
navrhovateľom odsúhlasená. Namietal, že skutočnosť, že navrhovateľ poskytol preddavok odporcovi
nie je porušením žiadnej právnej povinnosti. Právnu povinnosť porušil len odporca.

Odporca vo svojom odvolaní poukazoval na to, že v tomto prípade nešlo o vyplácaný preddavok
na cestovné, ale že sa jednalo o vyplatenie finančných čiastok za vykonané jazdy v prospech
zamestnávateľa,tedanavrhovateľa.Súdprvéhostupňanezisťoval,čivspornomobdobíbolitakétojazdy
vprospechnavrhovateľavykonané,vakomrozsahu,čivdôsledkutaktovykonanýchjázdnavrhovateľovi
vznikla nejaká škoda. Navrhovateľom uplatňovaná škoda nie je skutočnou, bezprostrednou škodou,

predstavujúcou zmenšenie masy majetku poškodeného, teda navrhovateľa. Navrhovateľ dôkazné
bremeno neuniesol v tom smere, že nepreukázal, že za sledované obdobie sa vykonávali jazdy v jeho
prospech. Navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrh zamietol
a odporcovi priznal náhradu trov konania.

Krajský súd v Trnave, ako odvolací súd, rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie
konaniestým,žeúlohousúduprvéhostupňavďalšomkonaníbudezaoberaťsapredovšetkýmsplnením
podmienok pre poskytnutie preddavku, prípadne pre vyúčtovanie preddavku pracovnej cesty. Vyzvať
účastníkov konania na predloženie dokladov, teda navrhovateľ musí preukázať, že tieto preddavky
mal zúčtované a evidované v účtovníctve ako pohľadávku voči zamestnancom, preukáže, že nariadil

odporcovi vykonať služobné cesty v čase po poskytnutí preddavkov, okolnosť, že odporca vykonával
po poskytnutí preddavku služobné cesty pre neho, na ktoré mali slúžiť tieto preddavky. Odporca taktiež
musí vierohodne preukázať, že splnil svoju povinnosť vyúčtovať preddavok do 10 pracovných dní po dni
ukončenia pracovnej cesty a prípadne preddavok vrátiť, keď zamestnávateľovi - navrhovateľovi predložil
písomnédokladypotrebnénavyúčtovanievykonanejpracovnejcesty.Vspisezaloženédokladyodporcu

nemajú požadované náležitosti.

Súd doplnil dokazovanie ďalším výsluchom účastníkov, evidenciou prevádzky automobilu z roku 1995,
výdavkovými pokladničnými dokladmi č. 2672 zo dňa 31.12.1995 a č. 2673 zo dňa 31.12.1995
predloženými navrhovateľom, výdavkovým pokladničným dokladom z roku 1995, predloženým

odporcom, oznámením S. P. P. S. zo dňa 4.10.2005, oznámením Ú. P., S. V. a R. v S. zo dňa 6.10.2005,
oznámením V. Z. P., a.s. pobočka S. zo dňa 10.10.2005 a zistil tento stav veci:

Odporca bol zamestnaný u navrhovateľa na základe pracovnej zmluvy zo dňa 4.3.1993, ktorá bola
uzatvorená dňa 1.3.1993, a to na dobu neurčitú, s pracovným zaradením do funkcie technika, s

miestom pracoviska S.. Pracovný pomer bol ukončený výpoveďou zo strany odporcu, ku dňu 31.1.1996.
Navrhovateľ najskôr tvrdil, že odporcovi vyplatil sumu 40.000,- Sk ako preddavok, resp. zálohu na
cestovné za rok 1994, a to na dvakrát s tým, že prvú zálohu vyplatil odporcovi dňa 16.10.1995 v sume
20.000,- Sk, druhú dňa 19.12.1995 taktiež v sume 20.000,- Sk. Neskôr konateľ navrhovateľa uviedol, že
pri pracovných cestách bolo používané firemné auto, teda odporca nekupoval benzín, a tak sa jednalo

zrejme o preddavok na stravné a ďalej zase opakovane uviedol, že suma 40.000,- Sk bola odporcovi
poskytnutá vlastne ako určitá finančná výpomoc a túto sumu mu mal odporca neskôr zdokladovať.
Uvedené preddavky, resp. zálohy konateľ navrhovateľa odovzdal odporcovi s tým, že tento vypracuje
vyúčtovania pracovných ciest vykonaných v roku 1994 a odovzdá ich navrhovateľovi. Odporca mu však
riadne vyúčtovania pracovných ciest nepredložil, preto ho k tomu vyzval písomne, ale bezvýsledne.

Uviedol, že odporcovi schválenie pracovnej cesty nikdy nepodpisoval. Konateľ navrhovateľa neskôr
zase uviedol, že odporca pracoval v spoločnosti ako servisný technik, zabezpečoval servisné opravy
podľa potreby, teda podľa aktuálneho vyžiadania zákazníka, zabezpečoval taktiež aj dodávku tovaru.
Servisní technici mali na rozdiel od iných zamestnancov spoločnosti daný ústny trvalý príkaz navykonávanie pracovných ciest, podľa potreby, tzn. podľa požiadaviek zákazníkov, ktorí žiadali servisné
opravy. Po vykonaní jednotlivých ciest mali servisní technici povinnosť vykonanú cestu zaznačiť do
knihy - evidencia prevádzky automobilu. S odporcom však boli neustále problémy, pretože konateľ ho

žiadnym spôsobom nebol schopný donútiť k tomu, aby v dokladových záležitostiach dodržiaval poriadok.
Niekoľko vykonaných ciest aj do knihy zaznačil, ale väčšinu vykonaných ciest nezaznačil vôbec. Uviedol,
že nevie, či je vôbec možné zistiť koľko a akých pracovných ciest odporca počas roku 1995 pre
navrhovateľa vykonal, práve z toho dôvodu, že odporca nebol nikdy schopný vypísať a predložiť žiadne
cestovné doklady. Písomné upozornenie pre porušenie pracovnej disciplíny zo strany navrhovateľa

nebolo odporcovi nikdy dané, pretože v tom čase bol konateľ rád, že spoločnosť vôbec funguje a
žiadne písomné upozornenia sa zamestnancom nedávali. Všetci ostatní zamestnanci, ktorí používali
pri výkone svojej pracovnej činnosti autá, boli schopní cestovné riadne vyúčtovať a zdokladovať až na
odporcu. Konateľ navrhovateľa má za to, že odporca spôsobil navrhovateľovi škodu tým spôsobom,
že vykonané pracovné cesty riadne nevyúčtoval, tieto cesty si navrhovateľ teda nemohol uplatiť v
daňovom priznaní, čím mu v podstate vznikla uplatňovaná škoda. Konateľ navrhovateľa uviedol, že

nepopiera vykonanie pracovných ciest odporcom, i keď už je možné, vzhľadom na odstup času, len
s veľkými obtiažami zistiť, aké konkrétne pracovné cesty boli odporcom vykonané. Uviedol, že škoda
však nevznikla iba na dani a pretože odporca peniaze od navrhovateľa fyzicky zobral a nevyúčtoval ich,
tak ani nevie uviesť, akým spôsobom boli spotrebované. Ak by odporca riadne vyúčtovania pracovných
ciest predložil, ekonómka je povinná ich zaúčtovať. Napriek tomu, že odporca prvý preddavok vyplatený

mu navrhovateľom dňa 16.10.1995 v sume 20.000,- Sk riadne nevyúčtoval, vyplatil mu navrhovateľ
dňa 19.12.1995, taktiež v sume 20.000,- Sk, ďalší preddavok na cestovné bez toho, že by dôsledne
trval na tom, aby odporca prvý preddavok riadne vyúčtoval. Konateľ navrhovateľa uviedol, že v
spoločnosti bolo bežnou praxou, že preddavky na cestovné zamestnancom vyplácal bez toho, aby
trval na zúčtovaní preddavkov predchádzajúcich, v tomto prípade odporcovi dôveroval. Odporca sa

bránil tým, že vyúčtovania pracovných ciest vypracoval a osobne cestovné príkazy v počte 95 kusov
odovzdal konateľovi navrhovateľa M. K. v júni roku 1995. Ako dôkaz tieto vyúčtovania predložil súdu vo
fotokópiistým,ženevieuviesť,zakéhodôvodusifotokópievyhotovil.Zpriloženýchfotokópiícestovných
príkazov súd zistil, že cestovné príkazy a vyúčtovania pracovných ciest vykazujú závažné nedostatky.
Cestovné príkazy nie sú vystavené zamestnávateľom, povolené, dátumované a podpísané pracovníkom

oprávneným na povolenie cesty. Nie je v nich špecifikovaný dopravný prostriedok, ktorý bol na vykonanie
cesty určený a taktiež nie je uvedený povolený preddavok, nie je uvedené, či a kedy bola podaná správa
o výsledku pracovnej cesty. Žiaden z cestovných príkazov nie je opatrený pečiatkou zamestnávateľa.
Odporca ďalej uviedol, že v roku 1995 na výkon pracovných ciest používal z 90 % svoje vlastné auto a z
10 % auto konateľa navrhovateľa, pretože v tom čase spoločnosť žiadne auto nevlastnila. Za poskytnutú

sumu 40.000,- Sk kupoval len benzín a z dokladov, ktoré v predmetnom konaní predložil je zrejmé, že
pracovné cesty vyúčtoval v celkovej hodnote 107.000,- Sk. Trvá na tom, že suma 40.000,- Sk mu nebola
poskytnutá navrhovateľom ako preddavok na cestovné, ale bolo to už vyplatenie cestovného za cesty,
ktoré boli vykonané. Svedčí o tom i tá skutočnosť, že predložil súdu originál pôvodného pokladničného
dokladu s uvedením neúplného dátumu, len roku 1995, z ktorého je zrejmé, že navrhovateľ vyplatil

odporcovi 20.000,- Sk, ako cestovné za rok 1994. Odporca poukázal na tú skutočnosť, že porovnaním
výdavkových pokladničných dokladov predložených navrhovateľom vo fotokópii, spolu s návrhom na
začatie konania (č.l. 4 spisu) a originálu výdavkového pokladničného dokladu, predloženého odporcom
dňa 27.6.2005 (č.l. 202 spisu), je nepochybné, že navrhovateľ svoje doklady upravoval, pretože tieto
nie sú totožné, čo navrhovateľ vo svojej výpovedi aj priznal. Podľa výdavkového dokladu predloženého

navrhovateľom zo dňa 19.12.1995 sa jednalo o cestovné - preddavok, na rok 1996 a podľa výdavkového
dokladu predloženého odporcom , tento je datovaný len rokom 1995 a uvádza sa v ňom, že ide o
cestovné za rok 1994. Z uvedeného teda vyplýva, že navrhovateľ odporcovi nevyplatil žiadny preddavok
na cestovné, ale vyplatil mu už cestovné za pracovné
cesty, ktoré už boli vykonané v roku 1994. Preddavok na cestovné na rok 1996 navrhovateľ odporcovi

ani vyplatiť nemohol, pretože pred Vianocami roku 1995 dal odporca navrhovateľovi výpoveď, ktorú
tento neakceptoval a pracovný pomer odporcu u navrhovateľa tým skončil ku dňu 31.3.1996. Konateľ
navrhovateľa k tvrdeniu odporcu uviedol, že výdavkové pokladničné doklady, ktoré boli predložené
na pojednávaní dňa 25.4.2005 sú doklady, ktoré boli navrhovateľom vyhotovené už pre spracovanie
účtovníctva a z toho dôvodu ani nemôžu byť totožné s dokladmi, ktoré navrhovateľ predložil na začiatku

konania, pretože ide v podstate o opis týchto dokladov.

Podľa § 172 ods. 1 Zákonníka práce, pracovník zodpovedá organizácii za škodu, ktorú jej spôsobil
zavineným porušením povinností pri plnení pracovných úloh alebo v priamej súvislosti s ním.Súd z vykonaného dokazovania vyvodil ten právny záver, že návrh navrhovateľa nebol podaný dôvodne.
Pre určenie rozsahu náhrady škody je rozhodujúca forma zavinenia, druh zodpovednosti, osobné

vlastnosti zamestnanca. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného.
Zákonník práce uprednostňuje náhradu škody v peniazoch. V danom prípade navrhovateľ neuniesol
dôkazné bremeno, pretože jednoznačne a dôveryhodne nepreukázal, čo suma 40.000,- Sk odporcovi
navrhovateľom odovzdaná v skutočnosti predstavovala. Teda, či sa jednalo o poskytnutie preddavku na
cestovné, ak áno, na ktorý rok, alebo či sa jednalo o vyplatenie cestovného za už vykonané pracovné

cesty odporcom alebo či išlo o poskytnutie určitej finančnej výpomoci navrhovateľom odporcovi, ako
konateľ navrhovateľa uviedol vo svojej neskoršej výpovedi dňa 21.9.2005 s tým, že odporca mal
neskôr túto poskytnutú sumu zdokladovať. V prípade, ak by sa jednalo o preddavky na cestovné,
navrhovateľ nepreukázal v konaní, že tieto preddavky má zúčtované a evidované v účtovníctve, ako
pohľadávku voči zamestnancom, nepreukázal, že nariadil odporcovi vykonať služobné cesty v čase po
poskytnutí preddavkov, pretože servisní technici navrhovateľa, ktorým bol i odporca, mali na rozdiel od

iných zamestnancov spoločnosti daný iba ústny trvalý príkaz na vykonávanie pracovných ciest, podľa
požiadaviek zákazníkov, ktorí žiadali servisné opravy a preto súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný
zamietol.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, ktorý mal v

konaní plný úspech, priznal náhradu trov konania v sume 20.000,- Sk, pozostávajúcej zo sumy 1.600,-
Sk, zaplatenej na súdnom poplatku za podaný odpor, zo sumy 1.600,- Sk zaplatenej na súdnom poplatku
za odvolanie a z trov právneho zastúpenia v sume 16.800,- Sk. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú
z trov právneho zastúpenia odporcu advokátom Mgr. J. G. za 11 hlavných úkonov po 700,- Sk a 11 krát
paušál po 100,- Sk a z trov právneho zastúpenia odporcu advokátom Mgr. M. S. za 4 hlavné úkony po

1.850,- Sk a 4 krát paušál po 150,- Sk.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného
vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo. Odvolanie sa podáva na
súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti

požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené,
označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje,
a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3
O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie
alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený

skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.) Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy,
ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo

veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,
vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo
k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne
poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť
do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).