Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 28. október 2015

Súd: Okresný súd Martin
Spisová značka: 20P/238/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5714215250
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Eva Marčeková
ECLI: ECLI:SK:OSMT:2015:5714215250.6

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Martin samosudkyňou Mgr. Evou Marčekovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti

N. T., nar.XX.XX.XXXX
Q. T., nar.XX.XX.XXXX
zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, deti rodičov, matky
V. T., W. A.Y., T.. W., nar.XX.X.XXXX a otca J. T., nar.XX.X.XXXX, spoločne trvale bytom Mesto Martin,
v súčasnosti N. XX/XX, M., právne zastúpených JUDr. Vladimírom Kašubom, advokátom so sídlom v
Martine, Holubyho 51, maloleté deti umiestnené v Detskom domove Necpaly, za účasti prokurátora, v
konaní o návrhu Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin o nariadenie predbežného opatrenia podľa
§ 75a Občianskeho súdneho poriadku a o nariadenie ústavnej starostlivosti nad maloletými deťmi takto

r o z h o d o l :

Súd n a r i a ď u j e nad maloletou N. T., nar.XX.XX.XXXX a nad maloletým Q. T., nar.XX.XX.XXXX
ústavnú starostlivosť.

Maloletá N. T., nar.XX.XX.XXXX a maloletý Q. T., nar.XX.XX.XXXX
b u d ú u m i e s t n e n í do Detského domova Necpaly, Necpaly č. 44.

Účinnosť výkonu ústavnej starostlivosti súd z h o d n o t í v marci a v septembri každého kalendárneho
roka.

Detský domov Necpaly p r e d l o ž í súdu správy o zverených maloletých deťoch, o ich zdravotnom
stave, o ich vzdelávaní, o ich osobitných potrebách a o záujme rodičov vždy do 28.2. a 31.8. každého
kalendárneho roka.

Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin p r e d l o ž í súdu
správy o účinkoch opatrení na odstránenie dôvodov nariadenia ústavnej starostlivosti nad maloletými
deťmi a o možnostiach jej zrušenia alebo zverenia maloletých detí do náhradnej osobnej starostlivosti,
do pestúnskej starostlivosti vždy do 31.1. a 31.7. každého kalendárneho roka.

Matka j e p o v i n n á platiť na maloletú N. T., nar.XX.XX.XXXX a na maloletého Q. T., nar.XX.XX.XXXX
výživné vo výške po 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na
nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne od 25.9.2014 vždy do 20-teho dňa v mesiaci
vopred k rukám Detského domova Necpaly, Necpaly č. 44 a k rukám ďalších zariadení, do ktorých budú
maloleté deti premiestnené.

Nedoplatok na výživnom od 25.9.2014 do 31.10.2015 v celkovej výške 358,12 Eur u maloletej N. T. a v
celkovej výške 358,12 Eur u maloletého Q. T. súd matke p o v o ľ u j e s p l á c a ť v splátkach po
10,- Eur mesačne na každé maloleté dieťa spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim
po právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok.

Otec j e p o v i n n ý platiť na maloletú N. T., nar.XX.XX.XXXX a na maloletého Q. T., nar.XX.XX.XXXX
výživné vo výške po 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na
nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne od 25.9.2014 vždy do 20-teho dňa v mesiaci
vopred k rukám Detského domova Necpaly, Necpaly č. 44 a k rukám ďalších zariadení, do ktorých budú
maloleté deti premiestnené.

Nedoplatok na výživnom od 25.9.2014 do 31.10.2015 v celkovej výške 358,12 Eur u maloletej N. T. a v
celkovej výške 358,12 Eur u maloletého Q. T. súd otcovi p o v o ľ u j e s p l á c a ť v splátkach po
10,- Eur mesačne na každé maloleté dieťa spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim
po právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok.

Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom osobne podaným tunajšiemu súdu dňa 24.9.2014 o 17,00 hod. Úrad práce, sociálnych vecí
a rodiny Martin žiadal nariadiť predbežné opatrenie podľa § 74 a § 75a ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len O.s.p.) a podľa § 73 ods. 2 písm. d) bod 1 zákona č. 305/2005 Z.z. o sociálnoprávnej
ochrane detí a o sociálnej kuratele a o zmene a doplnení niektorých zákonov, mal. N. a mal. Q. umiestniť
do Detského domova Necpaly a zároveň žiadal o zahájenie konania o nariadenie ústavnej starostlivosti.
Uviedol, že deti pochádzajú zo vzťahu matky V. T. a otca J. T., ktorí uzatvorili manželstvo dňa XX.X.XXXX.
Matka má ešte tri maloleté deti, ktoré pochádzajú z predchádzajúceho manželstva s Q. A., a to K.,
V. P. R.. Mal.
K. a mal. V. boli zverené do spoločnej pestúnskej starostlivosti a nad mal. R. bola nariadená ústavná
starostlivosť, ktorá sa realizuje v Detskom domove Necpaly. Deti evidujú na ich úrade od roku 2012
na základe anonymného podania o nedostatočnej starostlivosti zo strany rodičov. Rodinu monitorovali,
neboli zistené nedostatky.
Dňa 24.9.2014 dostali oznámenie z Mestského úradu Vrútky, že v materskej škôlke sa nachádza mal.
N., ktorá javí známky fyzického ublíženia. Na jej tele učiteľky zaznamenali početné modriny. Vykonali
sociálny prieskum, pri ktorom bolo zistené, že v priestoroch škôlky sa nachádzajú obidvaja rodičia,
príslušníci mestskej a štátnej polície, ktorí boli volaní pre agresivitu rodičov, najmä otca, ktorý sa na
zamestnancov škôlky vyjadroval vulgárnym a útočným spôsobom. Bola prítomná záchranná služba,
lekárka maloletú vyšetrila a zhodnotila jej zdravotný stav ako potrebný pre ďalšie odborné vyšetrenia
v Univerzitnej nemocnici Martin, kde bola prevezená v sprievode ich pracovníčky. Následne ostala
hospitalizovaná na detskom oddelení za účelom vyšetrení a pozorovania. Mal. Q. nejavil známky
fyzického ublíženia a ostal v starostlivosti pedagogických zamestnancov materskej škôlky.
Otec bol eskortovaný na výsluch na OO PZ Vrútky, kde sú s ním vykonávané procesné úkony. Matka
javila známky požitia alkoholických nápojov, čo potvrdila vykonaná dychová skúška. Otec sa vyjadroval,
že on ako otec si môže s deťmi robiť čo uzná za vhodné, on bitkou vychováva deti a je to jeho vec.
Podľa informácií službukonajúcich policajtov otec použil ako výchovný prostriedok drevenú palicu (latu),
ktorou mal. N. v ranných hodinách zbil, lebo bola drzá voči matke. Skontaktovali sa so starou matkou
zo strany matky pani Ľ. W., ktorá im uviedla, že ona sa o deti starať nemôže a ani nechce, nech idú
radšej do detského domova. V minulosti pri návšteve dcéry a detí na vlastné oči videla, že deti javia
známky bitky, mali odtlačky prstov na tvári a zadku. Bála sa však ich otca a preto to nehlásila. Rodičia vo
zvýšenej miere požívajú alkoholické nápoje. Dcére dohovárala, ale bezúspešne, ich vzťahy sú narušené,
nevedela ani kedy uzatvorili manželstvo.
Pobyt detí v rodinnom prostredí nie je bezpečný, vážne ohrozuje ich zdravý fyzický, psychický a sociálny
vývoj. Ide o rizikovú rodinu z pohľadu konania rodičov, ktorí svojim deťom hrubým spôsobom ubližujú.
Nakoľko sa jedná o hraničnú situáciu, je potrebné urýchlene vykonať opatrenia na vyňatie maloletých
detí z rodinného prostredia a je potrebné ich okamžité umiestnenie do zariadenia na výkon rozhodnutia
súdu. Celá situácia bola telefonicky konzultovaná s určeným úradom, ktorý určil zariadenie, kde majú
byť maloleté deti T. umiestnené, a to Detský domov Necpaly.
K návrhu pripojil rodné listy maloletých detí, sobášny list rodičov a záznam zo sociálneho prieskumu
u starej matky.

Po oboznámení sa s návrhom a s pripojenými listinnými dôkazmi súd dňa 25.9.2014 o 12,00 hod. vydal
predbežné opatrenie, ktorým nariadil, aby maloleté deti N. P. Q. boli odovzdané do dočasnej starostlivosti

Detského domova Necpaly. Maloleté deti boli prijaté dňa 25.9.2014 bez dokladov z dôvodu ohrozenia ich
života a zdravia, pričom mal. N. bola prepustená z nemocnice v popoludňajších hodinách. Rodičia proti
uzneseniu podali odvolanie, Krajský súd v Žiline uznesením č.k. 8CoPom/3/2014-37 zo dňa 31.10.2014
uznesenie tunajšieho súdu potvrdil.

Uznesením zo dňa 20.11.2014 súd ustanovil maloletým deťom kolízneho opatrovníka Úrad práce,
sociálnych vecí a rodiny Martin.

Podaním zo dňa 16.12.2014 do konania v súlade s § 35 ods. 2 písm. e) O.s.p. vstúpila Okresná
prokuratúra Martin.

Uznesením Krajského súdu v Žiline sp.zn. 7NcC/20/2015 zo dňa 29.5.2015 súd rozhodol, že sudkyňa
Mgr. Eva Marčeková nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci, keď návrh podala sama z
dôvodu hrubých útokov rodičov na jej osobu (čl. 153-155).

Kolízny opatrovník na pojednávaniach zotrval na návrhu s tým, že ústavná starostlivosť bude
vykonávaná v Detskom domove Necpaly, ohľadne výživného navrhol rodičom uložiť povinnosť platiť
minimálne výživné. Bytové pomery rodičov sa nezmenili, domácnosť je kompletne zariadená, čistota a
hygiena v čase sociálneho prieskumu bola na požadovanej úrovni. Na otca bol vydaný trestný rozkaz
za vinného z prečinu ublíženia na zdraví, ktorý mal spáchať na mal. N.. Otec si občasne privyrába ako
taxikár a uviedol im, že si zarobí 400 Eur mesačne. Mesto Martin eviduje pohľadávku na miestnom
poplatku za komunálny odpad a úrad práce vo vzťahu k matke za neoprávnené poberanie prídavkov
na dieťa.
Zisťovali názor maloletých detí v detskom domove dňa 30.4.2015 za prítomnosti psychologičky domova.
Mal. N. na otázku ohľadne otca reagovala, že je zlý, veľmi ju bije, na bábike ukázala capnutie po
zadočku, povie jej vždy iba N., nie N., ale Q. povie Q.. Osobný kontakt od umiestnenia v profi rodine
je s rodičmi raz za mesiac, rodičia odmietajú spoznať túto rodinu, možnosť im bola viackrát ponúknutá.
Snažili sa spolupracovať s rodičmi, už v domácnosti začali vyhrážky zo strany otca a celá spolupráca
bola iba o vyhrážaní, išlo to až do súkromia. Aj ústredie doporučilo rodičom spolupracovať s úradom, s
detským domovom a s ostatnými zainteresovanými orgánmi a v prvom rade sú to rodičia, ktorí musia
iniciovať riešenie vzniknutej situácie. Navrhol podobne ako právna zástupkyňa rodičov na pojednávaní
dňa 7.4.2015 vypracovanie znaleckého dokazovania, ktorý by charakterizoval osobnosť rodičov, aj vo
vzťahu k maloletým deťom, schopnosť starať sa o tieto a či udalosť zo dňa 24.9.2014 bola udalosťou
náhodnou alebo je možné predpokladať, že vychádza z osobnosti otca a z jeho povahy. Pokiaľ otca
znervózňuje odvrávanie detí, neposlušnosť, vzdorovitosť (typické správanie detí aj v iných rodinách)
a rieši to fyzickým násilím, je dosť pravdepodobné, že by v tom pokračoval naďalej. Umocňuje to i
fakt, že matka pre nich nepredstavuje žiadnu záruku ochrany detí pred agresívnymi prejavmi otca,
plne sa podriaďuje jeho pokynom, sama z vlastnej iniciatívy nekontaktuje deti v domove. Štýl rodinnej
výchovy maloletých detí v rannom detstve zásadne formuje ich osobnostné rysy a je preto v ich záujme,
aby vyrastali v stabilnom prostredí, ktoré uspokojí ich potreby bezpečia, istoty, emociálnej pozitívnej
atmosféry a zabezpečí zdravý psychický, fyzický a sociálny vývoj. Poukázal na vyjadrenie škôlky, že deti
boli veľmi šťastné a spokojné v kolektíve detí a nechceli odchádzať domov.

Rodičia v žiadnom prípade nesúhlasili s nariadením ústavnej starostlivosti a chcú, aby deti išli domov a
nie aby si zvykali na novú rodinu. Deti riadne vychovávali, mali všetko čo mali mať, od oblečenia, obutia
až po stravu, chodili s nimi na výlety. Matka uviedla, že čo urobil otec, bolo v afekte, lebo prišiel z nočnej,
bol nervózny, chcel spať a dcéra jej začala z postieľky nadávať. Deti nebije, len na nich pokričí a aj
capne, voči nej nikdy nepoužil fyzické násilie. Nikdy sa nestalo, aby niečo hodil o zem alebo škaredo
povedal. Nevšimla si u dcéry žiadne podliatiny staršieho dáta. Neprekryla jej modriny pred zavedením do
škôlky, len ju ponatierala tekutým púdrom a zasýpacím práškom. Deti navštevujú s manželom a niekedy
so svokrou každý týždeň, stále hovoria, že chcú ísť domov, dcéra častejšie plakala, asi do konca januára
2015, syn plakal niekedy. Nosia im čo majú radi od ovocia po hračky. Manžel si vypije len príležitostne,
občas chodí s taxíkom. Otec uviedol, že má 100 dôvodov pre nenariadenie ústavnej starostlivosti. Deti
doma majú dostatočnú výchovu a všetko čo k nej
potrebujú, aj voľnosť urobiť čo ich napadne okrem ohrozenia ich vlastného alebo cudzieho života, dovolil
by im i skákať po chrbte. Majú vždy navarené, raňajky, obed, večeru, sladkosť.
Matka im ako kedy číta rozprávky, on im nečíta, radšej im ich pustí na malom televízore, ktorý majú v
posteliach. Nemajú žiadne dlhy na smetiach, lebo bývajú vo Vrútkach, kde riadne platia. Mestu Martin

mali oznámiť, že bývajú inde, čo sa nestalo. Ako taxikár si v priemere mesačne zarobí okolo 400 Eur,
podľa toho koľko robí. Na stravu v škôlke sa nesťažoval, len sa informoval o platbe a o doplácaní zo
sociálky. Deti mu povedali, že chcú ísť domov a kedy už môžu ísť. Vysvetlil im, že o tom musí rozhodnúť
jedna teta - sudkyňa. Deti celkovo za 13 mesiacov navštívili 49 krát, chceli ich aj na víkend alebo na
sviatky, ale úrad práce sa vyhováral na domov a domov ich odkázal na úrad práce, kde im povedali nie
z obavy, aby im neublížil.
Právny zástupca rodičov na pojednávaní dňa 18.9.2015 nesúhlasil s vypracovaním znaleckého posudku,
lebo od umiestnenia detí uplynul rok a súd má dostatočné podklady na rozhodnutie vo veci. Uviedol,
že úrad práce nevyvinul žiadnu aktivitu vo vzťahu k rodičom maloletých detí, nekomunikuje s nimi a
nie je pravda, že nekomunikujú rodičia. Úrad pozná len dve možné skutočnosti - perfektne fungujúcu
rodinu alebo absolútne zlyhávajúcu rodinu, kde treba nariadiť ústavnú starostlivosť nad deťmi. Nič medzi
tým, žiadna práca, pomoc pri problémoch s výchovou vo vzťahu k deťom, ako aj k rodičom. Určujúce
je vyjadrenie vychovávateľa detského domova pána X. zo dňa 23.1.2015, v ktorom opisuje stav detí od
prijatia a v ktorom uviedol, že maloleté deti sú dobre emočne sýtené rodičmi, ich stav pri prijatí bol dobrý,
nejavili známky telesného strádania, sú veselej, spontánnej, spoločenskej a komunikatívnej povahy.
Najmä N. znáša odlúčenie od rodičov veľmi ťažko, aj po niekoľkých týždňoch prichádzajú neupokojiteľné
stony smútku. Závery pozorovanie dňa 30.4.2015, po 7 mesiacoch odlúčenia od rodičov, sú absolútne
nedôveryhodné, pretože smerujú v závere ku korešpondovaniu s návrhom kolízneho opatrovníka.
U prečinu otca je potrebné si uvedomiť, že nejde o dlhodobý proces, ktorý by preukazoval týranie detí, ide
o jeden skutok s uloženým trestom. Je nad otcom vykonávaný veľmi prísny dozor zákona spočívajúci v
3-ročnej skúšobnej dobe a v prípade porušenia dôjde k nariadeniu výkonu trestu odňatia slobody. Návrh
kolízneho opatrovníka však trestá ďalej, lebo ani jeho úrad, ani iný orgán nemôže dieťa chrániť viac ako
skúšobná doba. Návrh je vo vzťahu k tomu čo pociťovali deti odlúčením, neprimerane krutý. Navyše
postihuje aj matku a vo vzťahu detí k matke nie je žiadna negatívna skutočnosť. Deti pri návštevách
rodičov „visia nalepené na bráne“ a prejavujú nespokojnosť a smútok s tým, že rodičia odchádzajú.
Návrh nie je odôvodnený mimoriadnymi okolnosťami, ktoré by odôvodňovali prečo netreba využiť ešte
iné výchovné opatrenia. Uloženie niektorého z nich otcovi by v maximálne možnej miere skĺbilo záujmy
maloletých detí, ktoré sú aj v tom, aby mali svojho rodiča a zároveň zachovať rodinu a práva druhého
rodiča - matky.
To, že deti boli umiestnené do profi rodiny, nezmenilo správanie otca. Viedol s ním rozhovor, že jeho
bolesť a obavy nemôžu zatieniť vnímanie reality tak, aby útočil na osoby, ktoré majú rovnaký záujem na
ochrane jeho detí a preto skončili útoky. Dôležité je poznanie, že sa dá s otcom pracovať, dajú sa mu
veci vysvetliť trošku iným prístupom, nevyvyšovaním sa, neodsúdením ho zato čo urobil. Toto mal urobiť
kolízny opatrovník, vysvetliť mu to a bolo by to od začiatku úplne iné. Vo všetkom otca neprerobíme, ale
môžeme voliť miernejšiu formu ako nariadenie ústavnej starostlivosti, napríklad môže byť vykonávaný
dohľad nad výchovou maloletých detí, je tu aj povinnosť podrobiť sa sociálnemu poradenstvu. Bez týchto
inštitútov tu nie je splnená podmienka na nariadenie ústavnej starostlivosti, neúčelnosť by musela byť
preukázaná. Taká situácia by bola v prípade týrania a tu sú vyvrátené závery o týraní detí, tiež ak by
išlo o toxikomániu. Relevantný záver pre nariadenie nie je možné vyvodiť ani z toho, že matka má tri
deti v náhradnej starostlivosti.

Ak by deti žili v závadnom prostredí, nevykazovali by znaky hravosti a veselosti ako mal. N., práve
naopak znaky ustráchanosti, utiahnutosti, zajakávania, koktania, pomočovania. Takéto znaky nie sú
u detí prítomné. Mal. Q. má pozitívny vzťah k otcovi, vníma ho ako autoritu. Z vyjadrení domova
vyplýva pozitívny vzťah rodičov k deťom, snažia sa zabezpečiť kontakt aj pre starú matku. Otec zvolil
neprimeraný prostriedok, je si toho vedomý, nesie za to trest, ktorý spočíva aj v tom, že stále nad jeho
správaním súd drží dohľad až do roku 2018 a tým chráni dieťa. Domácnosť je funkčná a vo funkčnej
domácnosti zabezpečenej aj materiálne, môže vykonávať štát dohľad aj prostredníctvom iných opatrení
a tie musia byť použité prioritne, netrhať biologickú rodinu, na ktorú majú deti aj rodičia právo.

Riaditeľka Detského domova Necpaly uviedla, že deti sú povinní umiestňovať do profesionálnych rodín,
ale otec jej v telefonickom rozhovore nariadil, že chce mať deti do prvého pojednávania v domove.
Bolo to akceptované, ale po prvom pojednávaní deti umiestnia do profesionálnej rodiny. Od apríla
2015 začali prebiehať interakcie s potencionálnou profesionálnou rodinou z Ružomberka, ktorá spĺňa
všetky predpoklady na vykonávanie takejto starostlivosti (správa zo dňa 9.4.2015 čl. 122-123). Zo správ
domova zo dňa 15.5.2015 mal súd preukázané, že maloleté deti boli dňom 15.5.2015 umiestnené v
súlade so zákonom o sociálnoprávnej ochrane detí a sociálnej kuratele č. 305/2005 Z.z. a v súlade s
individuálnym plánom rozvoja osobnosti dieťaťa do profesionálnej rodiny V.. V. B. na základe dohody

o poskytovaní starostlivosti, keď predtým strávili v domácnosti skúšobné interakčné pobyty, o ktorých
bol vopred telefonicky informovaný otec s ponúknutou možnosťou osobne sa stretnúť s rodinou, čo
odmietol, starostlivosť je vykonávaná v domácom prostredí profesionálnych rodičov v rodinnom dome
(čl. 144-145).
Sociálna pracovníčka uviedla, že kontakty s rodičmi sú pravidelné, iniciuje ich hlavne otec, matka je po
celý čas v ústraní. Práca s otcom, rozhovory boli veľmi problémové, aj na adresu zamestnancov domova
(osobné, telefonické útoky na rodinných príslušníkov), posledné boli pred umiestnením do profesionálnej
rodiny. Aktuálne je spolupráca telefonická, dopredu dva týždne nahlásia kedy chce kontakt realizovať a
tieto sa uskutočňujú raz za mesiac na pôde domova. Deti sa na stretnutie tešia, rodičia donesú sladkosti,
ostatné veci majú zabezpečené a nie je to nutné. O tom, že sa deti pýtajú domov, nemá informáciu,
ešte tomu takmer nerozumejú. Matka kontakty s deťmi A. nemá žiadne. Nedokážu zvážiť či prostredie
po návrate detí domov, by rodičia dokázali zabezpečiť tak, aby bolo zdravé pre ich riadny psychický a
fyzický vývin a rozhodnutie ponechala na zvážení súdu.

Prokurátor Okresnej prokuratúry Martin s poukazom na charakter dočasnosti náhradnej starostlivosti
doporučil návrhu kolízneho opatrovníka vyhovieť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky, otca a ich právnych zástupcov (pôvodne Centrum
právnej pomoci, Kancelária Žilina rozhodnutím zo dňa 17.3.2015 určilo na zastupovanie JUDr.
Katarínu Turanskú, ktorá dňa 11.5.2015 požiadala o odstúpenie od zmluvy (čl. 111-112, 138),
navrhovateľa a súčasne kolízneho opatrovníka, prokurátora Okresnej prokuratúry Martin, riaditeľky
a sociálnej pracovníčky Detského domova Necpaly (čl. 114-120, 167-172, 187-193), oboznámil sa
s návrhom, so správami kolízneho opatrovníka zo dňa 16.2.2015 vrátane vyjadrenia detskej lekárky
maloletých detí a materskej školy, zo dňa 16.4.2015, zo dňa 16.10.2015 (čl. 91-94, 127, 177), so
správami Detského domova Necpaly zo dňa 2.2.2015, zo dňa 19.5.2015, zo dňa 11.9.2015, zo dňa
12.10.2015 (čl. 83-90, 150-151, 163, 178), so správou Materskej školy na ul. Nábrežnej 2, Vrútky (čl.
176), s príjmovými, zárobkovými a majetkovými pomermi rodičov, so spismi tunajšieho súdu sp.zn.
20P/253/2004, sp.zn.20P/7/2005, sp.zn.16P/117/2007, sp.zn.16P/40/2008, sp.zn.23T/16/2015.

Na základe takto vykonaného dokazovania mal súd preukázaný a zistený nasledovný skutkový a právny
stav:

Rodičia mal. N. a mal. Q. sú manželia, manželstvo uzavreli dňa XX.X.XXXX, deti - dvojičky sa narodili
pred uzavretím manželstva. Matka má ďalšie tri maloleté deti A., K. nar.XX.X.XXXX, V. nar.XX.X.XXXX a
R. nar.X.XX.XXXX. Rozsudkom č.k. 20P/7/2005-92 zo dňa 5.12.2005 bola mal. K. a mal. V. zverené do
spoločnej pestúnskej starostlivosti manželom A. W. P. F. W., matke a otcovi bola uložená povinnosť platiť
výživné mesačne 300 Sk od 1.9.2004 a 650 Sk od 1.4.2005 vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k
rukám Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Námestovo s tým, že nedoplatok na výživnom od 1.9.2014
do 30.11.2005 v celkovej výške 7.300 Sk u každého maloletého dieťaťa im povolil splácať v splátkach po
250 Sk mesačne spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku
pod následkom straty výhody splátok, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28.2.2006.
Rozsudkom č.k. 20P/253/2004-67 zo dňa 5.12.2005 súd nariadil nad mal. R. ústavnú starostlivosť
s umiestnením do Detského domova Necpaly, matke a otcovi bola uložená povinnosť platiť výživné
mesačne 300 Sk od 3.5.2004 a 650 Sk od 1.4.2005 vždy do 25-teho dňa v mesiaci vopred k rukám
Detského domova Necpaly s tým, že nedoplatok na výživnom od 3.5.2004 do 31.1.2005 v celkovej výške
2680 Sk im povolil splácať v splátkach po 250 Sk k rukám Detského domova a domova sociálnych
služieb pre deti Martin a od 1.2.2005 do 30.11.2005 v celkovej výške 5.800 Sk v splátkach po 100
Sk k rukám Detského domova Necpaly spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po
právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa
28.2.2006. Rozsudkom č.k. 16P/117/2007-62 zo dňa 21.4.2008 bola rodičom uložená povinnosť platiť
zvýšené výživné s účinnosťou od 2.5.2007 vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené
neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne vždy do 20-teho dňa
v mesiaci vopred k rukám Detského domova Necpaly a k rukám ďalších zariadení, do ktorých bude
premiestnená. Rozsudkom č.k. 16P/40/2008-21 zo dňa 21.4.2008 bol mal. R. ustanovený majetkový
opatrovník Detský domov Necpaly, ktorému boli určené práva a povinnosti vrátane predkladania správy
o činnosti a o spravovaní majetku. Zo správy zo dňa 26.2.2015 mal súd zistené, že v tom čase
navštevovala 7. triedu Základnej školy v Oravskej Lesnej, v 1. polroku prospela s priemerom 1,59,
o učenie mala záujem, problémy mala s matematikou. Od februára 2005 sa starostlivosť poskytuje

v profesionálnej rodine A. W.. Vyniká v pohybových aktivitách, zvlášť tanečných, navštevuje detský
folklórny súbor Veľká Magurka. Zdravotný stav je dobrý, častejšie prekonala zápaly horných dýchacích
ciest, je sledovaná v imunoalergologickej ambulancii. Spolupráca s profesionálnou rodinou je na veľmi
dobrej úrovni. Maloletá udržiava kontakt osobný a telefonický s biologickou rodinou. Vzťah s otcom je
veľmi dobrý, komunikácia prebieha takmer dennodenne, je umiestnený v Domove dôchodcov a domove
sociálnych služieb v Turčianskych Tepliciach. S matkou je kontakt obmedzený, matka nejaví spontánny
záujem, R. jej telefonovala na Vianoce 2014, ale do telefonátu negatívne zasahoval partner matky,
R. bola zmätená, osobný kontakt sa neuskutočnil, R. sa s matkou odmieta kontaktovať. Vyživovaciu
povinnosť si rodičia plnia sporadicky, otec dlhuje k 31.12.2014 na výživnom 2.550,95 Eur a matka
2.481,45 Eur. Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin v správe zo dňa 31.8.2015 doplnil správu
domova a uviedol, že maloletá má k profesionálnym rodičom vytvorený veľmi hlboký vzťah, výchovné
prostredie u nich jej prospieva po všetkých stránkach. Matkin manžel s kontaktmi nesúhlasí, matka
sa príkazom
plne podriaďuje. Otcovi je celodenná starostlivosť v domove poskytovaná z dôvodu ťažkého zdravotného
postihnutia po mozgovej príhode.

Trestným rozkazom sp.zn. 23T/16/2015 zo dňa 20.2.2015 bol otec uznaný za vinného z prečinu ublíženia
na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c),
keď inému úmyselne ublížil na zdraví a čin spáchal na chránenej blízkej osobe a bol odsúdený na trest
odňatia slobody vo výmere osemnásť mesiacov s podmienečným odkladom a skúšobnou dobou tri roky,
trest prepadnutia drevenej detskej hokejky o dĺžke cca 62 cm a bola mu uložená povinnosť nahradiť
poškodenej mal. N. škodu 577 Eur (čl. 95-96). Dňa 24.9.2014 v čase okolo 5,00 hod. v byte fyzicky
napadol svoju maloletú dcéru N. tak, že ju viackrát udieral drevenou hokejkou o hrúbke asi 5 cm do
oblasti tváre, pravej ruky, sedacej časti, nôh po stehnách, čím jej spôsobil pomliaždenie tváre s krvnými
výronmi v oblasti líc a ľavej spánkovej časti hlavy, pomliaždeniny a hematómy v oblasti chrbta pravej ruky
a celej dlani, pomliaždeniny a rozsiahle krvné podliatiny v sedacej oblasti vľavo až do oblasti hornej časti
stehna vľavo, tiež v štádiu resorpcie - staršie v oblasti dolnej časti chrbta s potrebou liečenia do 10 dní.

Zo správ úradu práce mal súd preukázané, že matka je dobrovoľne nezamestnaná, nie je v evidencii
uchádzačov o zamestnanie. Je poberateľka pomoci v hmotnej núdzi spoločne posudzovaná s manželom
a bola aj s maloletými deťmi, dávku poberala v rôznych výškach,
41,28 Eur v decembri 2013, 29,40 Eur od januára 2014, tiež bola poberateľka prídavkov na dve deti
po 23,10 Eur v roku 2013 a po 23,52 Eur od januára 2014, iné dávky nepoberala (čl. 62-65, 72). Je
na invalidnom dôchodku po dvojnásobnej operácii nohy, ktorú má kratšiu o 7cm a má vybratý členok,
má operované obličky a problémy s chrbticou, výška je 130 Eur mesačne, miera poklesu pracovnej
schopnosti je 50%. Otec je tiež poberateľ invalidného dôchodku od 9.9.2011, od januára 2014 vo výške
163 Eur (čl. 66-68). Nie je a nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie, ani ako poberateľ dávok.
Pracuje na skrátený pracovný pomer ako vodič taxislužby od 2.9.2014 u zamestnávateľa Pavol Hayek,
Martin, za prvé 2 mesiace roka 2014 mal čistý príjem spolu 19,06 Eur (čl. 69-70).
Rodina býva od roku 2009 v prenajatej garsónke vo Vrútkach, kde platia mesačne nájom 140 Eur,
elektrinu 35 Eur a plyn 12 Eur. Domácnosť je kompletne zariadená, hygiena a čistota je na požadovanej
úrovni.

Zo správ a oznámení Detského domova Necpaly mal súd preukázané, že mal. N. a mal. Q. absolvovali
liečebný pobyt v Detskej ozdravovni Slniečko v Kremnických Baniach od 20.11.2014 do 11.12.2014 a
od 15.5.2015 sú umiestnení v profesionálnej rodine.

Mal. N. si po umiestnení na nové prostredie zvykla rýchlo a bez problémov. Je priateľská, komunikatívna,
veselá, veľmi všetečná, vyžaduje veľkú trpezlivosť a pozornosť. Počas prvých dvoch mesiacov ťažšie
znášala odlúčenie od rodičov, potrebovala dlhší čas vyrovnať sa s ich odchodom po návšteve, niekedy
bývala plačlivá, inokedy mala potrebu všetko výrazne negovať. Spočiatku emócie v sebe dusila, triasla
sa, potom boli tieto prejavy ojedinelé. Intelektové schopnosti sú v pásme nižšieho priemeru, vyhľadáva
kontakty najmä s dospelými, s deťmi pomenej, autority akceptuje, avšak je potrebné jej požiadavky a
príkazy viackrát zopakovať. Je aktívna a činná, motoricky obratná, rada skúša a objavuje nové veci,
slovná zásoba je na veľmi dobrej úrovni, má dobre osvojené hygienické návyky a sociálne zručnosti. Voči
deťom je skôr ľahostajná, ale vie sa prehrať, konflikty nevyvoláva. Rodičov má veľmi rada, rovnako brata
Q.. Po príchode nejavila známky citovej deprivácie, zväčša býva pozitívne naladená a spokojná. Mal. Q.

sa na skupine adaptoval rovnako ako sestra, prispôsobil sa režimu, nejavil známky citovej deprivácie.
Je spoločenský, veselý, priateľskej
a živej povahy, rád komunikuje, je stále zvedavý, nemá strach z cudzích osôb, vyžaduje si obrovskú
pozornosť. Intelektové schopnosti sú v pásme priemeru, v oblasti verbálneho, abstraktno-vizuálneho a
kvantitatívneho uvažovania dosahuje veľmi dobrú úroveň, dobre je rozvinutá krátkodobá pamäť, dokáže
udržať pozornosť i dlhšiu dobu, pomerne rýchlo sa učí. Emočné prežívanie je veľmi bezprostredné.
Počas prvých dvoch mesiacov býval po návštevách rodičov smutný, pomerne rýchlo sa upokojil,
prevláda u neho pozitívne emočné ladenie. Vyhľadáva najmä kontakty s dospelými, menej s deťmi,
autoritu vychovávateľov, ich usmernenia vrátane zákazov a príkazov rešpektuje. V kontakte s rovesníkmi
je priateľský, hravý, dokáže sa zahrať, aj so staršími deťmi. Slovná zásoba je chudobnejšia ako u sestry.
Rodičov a starú mamu má rád, má k nim vytvorený pozitívny vzťah a často ich spomína, chýbajú mu,
rád by sa vrátil domov. Rovnako veľmi rád má aj svoju sestru, je medzi nimi bežná súrodenecká rivalita.
Maloleté deti prišli do zariadenia dobre živené, primerane veku vyspelé, rozumovo na dobrej úrovni,
šikovné a komunikatívne. Na otázku či ich otec niekedy bil, odpovedali áno. Akceptujú výchovné
metódy otca, rodičov ako prirodzenú súčasť ich rodinného života, počas návštev rodičov sa správajú
prirodzene a z ich prítomnosti sa tešia. Otec znášal umiestnenie veľmi ťažko, od začiatku aj niekoľkokrát
do týždňa telefonoval, komunikoval ráznejšie a svojským štýlom, v správaní a vo vyjadreniach sa
nekontroloval, chcel diktovať svoje požiadavky vzhľadom k starostlivosti o deti, v niektorých situáciách
reagoval neprimerane s hnevom a so zlosťou. V prípade, že mu nebolo vyhovené, vyhrážal sa a museli
požiadať o pomoc políciu Príbovce, ktorá ho telefonicky kontaktovala, poučila o nevhodnom správaní
a upozornila na možné následky, agresívne prejavy sa zmiernili. Deti rodičia navštevovali pravidelne v
týždňových intervaloch cca každý víkend, niekedy spoločne so starou mamou, niekoľkokrát týždenne
im telefonovali, nosili im darčeky a sladkosti a dbali o to, aby deťom nič nechýbalo. Spočiatku deti
smútili, najmä N. reagovala plačom. Prvá návšteva bola dňa 27.9.2014 pod dohľadom dvoch sociálnych
pracovníčok od 10,00 hod. do 12,00 hod., otec po celú dobu zostal sedieť v aute pred areálom domova,
odmietol sa osobne stretnúť s deťmi. Deti otca nespomínali, ani ho nehľadali, zvítali sa a robili si vlastný
program. Matka im niekoľkokrát pohrozila, že ak nebudú poslušné, zavolá otca. Druhá návšteva bola
dňa 4.10.2014 od 14,00 hod. do 15,30 hod., na začiatku bola prítomná len matka, ktorá deti vyzliekla
a zisťovala či nemajú nejaké modriny. Zaujímalo ju od detí či nie sú fyzicky trestané alebo bité, na
čo jej N. odpovedala, že bil ju otec. Približne po 10 minútach prišiel na prvé osobné stretnutie otec,
ktorý tiež kontroloval deti, hľadal nedostatky a žiadal deti odvážiť. Bolo mu umožnené pozrieť sa priamo
na samostatnú skupinu, čo niekoľkokrát odmietol. Pred deťmi sa vulgárne vyjadroval na riaditeľku
materskej školy a navádzal mal. Q., že mu dá sekeru poriadne hrdzavú a zatne ju do jej chrbta. Celkovo
sa otec pri návštevách staval do role pozorovateľa, zvykol hodnotiť a kritizovať úroveň poskytovanej
starostlivosti. Bol veľmi nahnevaný a útočný, keď počas návštevy detí v ozdravovni zistil, že Q. bol
ostrihaný bez jeho súhlasu na chlapca, predošlý účes mal rovnaký s N.. Nesúhlasil s poskytovanými
službami a podmienkami, nakoľko Q. v tom čase prechladol. Matka je tichá, jej vystupovanie je pasívne,
manžela poslúcha a koná na jeho príkaz. Komunikácia s otcom sa zlepšila, upustil od útočných
verbálnych prejavov, neustálych telefonátov a pripomienok, nakoľko sa presvedčil o kvalite a úrovni
poskytovanej starostlivosti, nebola potrebná prítomnosť sociálnych pracovníčok a návšteva bola len za
prítomnosti službukonajúceho vychovávateľa. Pohľad otca na život a svet je silno kritický, nedôveruje
systému sociálnoprávnej ochrany, štátnym a policajným orgánom a jeho správanie je vzorom, ktorý
deti prirodzene napodobňujú. Pri výchovnom pôsobení niekedy však zabúda rešpektovať ich vekové
osobitosti. Deti s veľkou pravdepodobnosťou neboli týrané, bola im poskytnutá dobrá starostlivosť, ale
je možné, že boli v minulosti neprimerane trestané. Otec je
svojskej, autoritatívnej a impulzívnej povahy, čo sa odráža na spôsobe jeho výchovy. Spočiatku sa k
deťom správal sarkasticky, žiadal aby ho počas pobytu v domove oslovovali ujo, nakoľko už nie sú jeho,
čím vyvolával v ich psychike a v duši zmätok.
Z pozorovania vychovávateľa W.. Q. X. zo dňa 23.1.2015 (poukázal na toto pozorovanie JUDr. Kašuba
a považoval ho za určujúce) mal súd preukázané okrem údajov uvedených aj v správe domova zo
dňa 2.2.2015, že boli saturované emocionálne a sociálne potreby detí, dostávalo sa im stimulov pre
kognitívny (poznávanie, poznávací proces, akt, schopnosť poznávať, racionálne poznávanie) rozvoj, na
čom má zásluhu aj materská škola, ktorú navštevovali. Majú osvojené základné spoločenské konvencie,
ich použitie nie je celkom zautomatizované, vzorce morálneho správania sú na veku primeranej úrovni.
Adaptáciu na novú životnú situáciu sprevádzali normálne prejavy smútku a neistoty, najmä N. znášala
odlúčenie spočiatku ťažko, prvé dni bola plačlivá, len ťažko sa dala upokojiť, vlny smútku prichádzali
ešte aj po niekoľkých týždňoch, ich výskyt bol čoraz zriedkavejší a už ich nepozoruje. Mal. Q. bol o
čosi odolnejší, s odlúčením od rodičov sa vysporiadal omnoho rýchlejšie, avšak prejavuje túžbu byť

s nimi. Rodičia ich navštevujú takmer každý týždeň, obvykle v sobotu - 4.10., 11.10., 18.10., 25.10.,
5.11., 13.12., 24.12.2014, 3.1., 10.1. a 17.1.2015, prichádzali aj so starou matkou, niekoľkokrát s nimi
telefonovali. Pri návštevách sa cítili bezpečne, vyhľadávali fyzický kontakt, rodičia sa venovali bežným
detským aktivitám a hrám a deti sa snažili rozlúčku oddialiť. Prvý mesiac niesla N.R. odchod rodičov
veľmi ťažko, bola pozorovaná plačlivosť, psychomotorický nepokoj, negativizmus, fyzické a verbálne
útoky voči bratovi. U Q. sa s emocionálnymi výkyvmi v takomto rozsahu nestretli. Rodičia prejavujú
deťom veľkú náklonnosť, na stretnutiach im poskytujú pozitívnu spätnú väzbu, ak si to situácia vyžaduje,
snažia sa usmerniť ich správanie. Pokiaľ ide o prístup rodičov k domovu, prvé návštevy sa niesli v napätej
atmosfére, otec otvorene prejavoval nedôveru v kvalitu poskytovanej starostlivosti, postupom času sa
jeho postoj zmiernil, ku vychovávateľom sa správa uvoľnene a bez nepriateľstva. Nezmenenou ostáva
neskrývaná hostilita (nepriateľstvo, sklon ublížiť inému človeku) voči systému sociálnoprávnej ochrany
a neprimeraná kritickosť voči osobám zaangovažovaným do prípadu a ďalším, ktorí ohrozujú celistvosť
jeho rodiny.
Podľa hodnotenia profesionálnej rodiny je mal. N. hravé, veselé dievča, niekedy veľmi tvrdohlavé a
hašterivé. Vyhľadáva objatie, veľmi rada sa túli. Na prostredie si zvykla rýchlo, je spokojná, zlepšujú sa
jej komunikačné schopnosti. V noci sa niekedy budí s plačom, potrebuje utíšenie a potom rýchlo zaspí.
Vie sa sama najesť lyžicou, jedenie s príborom sa učí, sama sa oblečie, poskladá svoje oblečenie, uloží
hračky, umyje zúbky. Navštevuje materskú školu, kde si pomerne ťažko zvykala, ale chodí tam už s
radosťou a teší sa. V kontakte s dospelými rešpektuje autority, pri deťoch chce mať posledné slovo,
hlavne pri Q., nemá zatiaľ veľa kamarátov. Mal. Q. je hravý a priateľský, skúša hranice, veľa rozpráva
a pýta sa. V spoločnosti N. sú medzi nimi neustále hádky, každý chce tú istú vec na hranie. Nie vždy
je ochotný odložiť si veci a hračky, odmieta to alebo vyjednáva, snaží sa presadiť svoj názor a potreby.
Pri jedle dosť narozsýpa okolo seba, odbieha od jedla. Rýchlo nadväzuje nové priateľstvá s deťmi, aj
s dospelými. Máva častejšie ochorenia dýchacích ciest. Kontakty s rodičmi sa uskutočnili vždy na ich
žiadosť na pôde domova, v roku 2015 to bolo v dni 22.6., 18.7., 7.8. a 5.9., kedy bol na návšteve len otec.
Deti sa na stretnutia tešia, rozlúčku zvládajú dobre a relatívne pokojne. Stretnutia prebiehajú v pokojnej
atmosfére na rozdiel od minulosti, kedy otec reagoval na pracovníkov domova útočne až agresívne.
Tiež mal preukázané, že deti často spontánne hovoria o rodičoch, najmä Q., N. je vo vyjadreniach menej
vyhranená. Spomínajú na hračky, ktoré majú doma. Q. by sa chcel ísť pozrieť domov. Situáciu so
sestrou vnímajú rozlične aj na základe toho, že Q.
viac vyhľadáva zmenu a oživenie stereotypu, túži po nových a zaujímavých zážitkoch, N. skôr po
stabilnom, harmonickom prostredí a ťažšie znáša zmeny. Rozprávajú hlavne o otcovi, ktorého vnímajú
ako výraznú autoritu pre nich samotných, ale aj ostatných ľudí v okolí. Ak sa Q. niečo nepáči a odmieta
to urobiť, často sa odvoláva na otca a vníma ho ako ochrancu, ktorý podporí jeho požiadavky a všetko
zariadi. O matke hovoria málokedy.
Plánovaná zmena poskytovanej starostlivosti bola rodičom oznámená na spoločnom stretnutí vrátane
kolízneho opatrovníka dňa 6.3.2015. Kontakty s potencionálnou profesionálnou rodinou boli v dňoch
27.3., 9.4., 10.4.-11.4., 24.4.-26.4. a 1.5.-3.5.2015. Deti do rodiny odišli dôkladne pripravené, aj napriek
snahe rodičov ovplyvňovať negatívne priebeh interakcií osobne a telefonicky. Umiestnenie rodičom
oznámila i riaditeľka domova počas pojednávania dňa 7.4.2015, a to napriek všetkým ich námietkam.
Ďalej mal preukázané kedy otec telefonicky komunikoval s pracovníkmi domova a akým spôsobom sa
im vyhrážal, komunikácia bola aj na súkromné čísla rodinných príslušníkov zamestnancov.

Zo správ kolízneho opatrovníka vrátane odpovede Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny, odboru
sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately Bratislava na podanie rodičov mal súd okrem informácií
zo správ detského domova preukázané, že spisovú dokumentáciu maloletých detí evidujú od roku 2012
na základe anonymného podania o nedostatočnej starostlivosti o deti zo strany rodičov, keď rodina bola
monitorovaná, ale neboli zistené žiadne nedostatky. Potom boli vyzvaní V.. Q. k prešetreniu rodinných
pomerov pre nedostavenie sa rodičov na preventívnu prehliadku. Tiež že spolupráca s rodičmi je
veľmi náročná, rodičia nemajú záujem situáciu riešiť, ani žiadnym spôsobom spolupracovať, telefonická
komunikácia s otcom bola arogantná, agresívna, útočil na jeho zamestnancov, ako aj zamestnancov
domova. V správach doporučil vypracovanie znaleckého posudku z odboru psychológie s cieľom ako
uviedol i na pojednávaniach. Agresívne správanie otca bolo i za prítomnosti mestskej a štátnej polície pri
zásahu polície pri riešení známok fyzického týrania mal. N. dňa 24.9.2014 v Materskej škole vo Vrútkach
na ul. Nábrežnej, ktorú deti navštevovali. V spolupráci s detským domovom zorganizoval dňa 6.3.2015
spoločné stretnutie s rodičmi, kde im bola ponúknutá možnosť kontaktu s profesionálnymi rodičmi a
ktorého cieľom bolo hľadanie riešenia rodiny s ohľadom na najlepší záujem maloletých detí. Rovnako
ako u detského domova mal preukázané telefonické vyhrážanie pracovníčke Bc. Kolibíkovej.

Zo správy V.. B. Q. zo dňa 4.2.2015 mal preukázané, že maloleté deti nebývali často choré, resp.
rodičia s nimi chodili do ambulancie len zriedka (čl. 92). Na preventívne prehliadky chodili, niekedy až po
upozornení, očkované deti boli, pokynmi od odborných lekárov a od nej sa rodičia riadili čiastočne. Ich
zdravotná dokumentácia sa nachádza od septembra 2014 v Detskom domove Necpaly. Dňa 11.4.2013
sa obrátila na úrad práce o prešetrenie rodinných pomerov maloletých z dôvodu, že sa nedostavili na
preventívnu prehliadku, ani sa neozvali a nemá istotu, že otec dodrží sľub, že prídu do dvoch týždňov.
Pri telefonickom kontakte najprv otec uviedol, že prídu, ale aktuálne nemajú čas, potom pripustil že prídu
o mesiac a nakoniec za dva týždne po upozornení, že prehliadky sú povinné, že je najvyšší čas a deti
potrebuje vidieť, nestačí dodať váhu a výšku (čl. 185).

Z vyjadrenia Materskej školy na ul. Nábrežnej vo Vrútkach z februára 2015 a zo dňa 23.9.2015 mal
preukázané, že deti nastúpili do škôlky dňa 2.9.2015 a ich pobyt bol do 24.9.2015, vodila ich pravidelne
matka, aj vyzdvihovala (čl. 93-94). Boli čisto oblečené, upravené, hygiena bola primeraná. Zjedli
všetko, často si pýtali na pridanie. Správanie
a vzťahové väzby u mal. N. s ostatnými deťmi boli primerané veku, nevyvolávala v kolektíve konflikty.
Mal. Q. nechcel odchádzať domov, veľmi sa mu v škôlke páčilo, hlavne široký výber hračiek, áut
a skladačiek, hovoril také nemáme doma. Jeho správanie a kontakt s deťmi bol primeraný veku,
nevyvolával konflikty, vedel sa s hračkami podeliť. Bol smelší ako N., viac komunikatívnejší. Matka mala
záujem len o to či sa najedli a spali, komunikácia s ňou bola nedostačujúca, otec komunikoval len
telefonicky, sťažoval sa na sumu stravy (hoci boli evidované v hmotnej núdzi) a na poplatky. Deti nikdy
rodičov nespomínali, mali obavy z otca, lebo musia byť doma ticho, lebo ocko spí po nočnej. N. sa
vyjadrila, že ocko nechodí do škôlky, lebo ho bolia nohy. Q. sa sťažoval, že otec mu nohou rozpučil auto a
bol z toho nešťastný. Veľmi im chýbalo objatie, pritúlenie a bolo evidentné, že tieto city postrádali, neboli
v rodine opätované a prejav citu v rodine chýbal. Boli veľmi šťastné a spokojné v kolektíve detí, nechceli
odchádzať domov. V závere vyjadrenie nedoporučila, resp. ponechala na zvážení súdu a sociálneho
odboru vrátenie detí späť do rodiny, nakoľko otec má násilnické sklony, matka je pod silným tlakom
manžela a tým nemajú deti istotu svojho bezpečia.

Podľa § 28 ods. 1 Zákona o rodine súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku maloletého dieťaťa.

Podľa § 28 ods. 2 Zákona o rodine rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú
povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa § 30 ods. 1 Zákona o rodine rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Rodičia majú
právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením.

Podľa § 30 ods. 3 Zákona o rodine rodičia majú právo použiť pri výchove dieťaťa primerané výchovné
prostriedky tak, aby nebolo ohrozené zdravie, dôstojnosť, duševný, telesný a citový vývoj dieťaťa.

Podľa § 43 ods. 2 prvá veta Zákona o rodine dieťa je povinné svojim rodičom prejavovať primeranú úctu
a rešpektovať ich.

Podľa § 44 ods. 1 Zákona o rodine náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných,
na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú
starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu
zabezpečiť.

Podľa § 44 ods. 2 Zákona o rodine náhradná starostlivosť, na ktorej základe vznikajú vzťahy medzi
maloletým dieťaťom a inou osobou, môže vzniknúť len rozhodnutím súdu a jej obsah tvoria práva a
povinnosti vymedzené zákonom alebo súdnym rozhodnutím.

Podľa § 44 ods. 3 Zákona o rodine náhradnou starostlivosťou je
a) zverenie maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti inej fyzickej osoby než rodiča (ďalej len náhradná
osobná starostlivosť),

b) pestúnska starostlivosť a

c) ústavná starostlivosť.

Podľa § 44 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o tom, ktorý zo spôsobov náhradnej starostlivosti
zvolí, vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa.

Podľa § 54 ods. 1 Zákona o rodine náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť má
prednosť pre ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy
skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej
starostlivosti.

Podľa § 54 ods. 2 Zákona o rodine súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova
maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k
náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych
dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej
starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne
narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové
pomery rodičov maloletého dieťaťa.

Podľa § 54 ods. 3 Zákona o rodine ak súd nerozhodol podľa § 39 ods. 2 a 3 alebo podľa § 56, sú rodičia
maloletého dieťaťa naďalej jeho zákonnými zástupcami a spravujú jeho majetok.

Podľa § 54 ods. 4 Zákona o rodine súd môže výnimočne nariadiť ústavnú starostlivosť aj vtedy,
ak jej nariadeniu nepredchádzali iné výchovné opatrenia. Výnimočnosť prípadu a neúčelnosť iného
výchovného opatrenia musí byť preukázaná.

Podľa § 54 ods. 5 Zákona o rodine súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí
presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri
rozhodovaní o nariadení ústavnej starostlivosti súd vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä
na citové väzby maloletého dieťaťa k súrodencom a na ich zachovanie.

Podľa § 55 ods. 1 Zákona o rodine súd sústavne sleduje spôsob výkonu ústavnej starostlivosti a
najmenej dvakrát do roka hodnotí jej účinnosť, najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany
detí, obcou a s príslušným zariadením, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené.

Podľa § 81 ods. 1 Zákona o rodine ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej
osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení
ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných
poskytovať maloletému dieťaťu výživné.

Podľa § 81 ods. 2 Zákona o rodine súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, súčasne
uloží rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať dieťaťu výživné povinnosť, aby výživné
poukazovali zariadeniu, do ktorého má byť dieťa umiestnené.

Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktorú sú
zročné vždy na mesiac dopredu.

Podľa § 76 ods. 3 Zákona o rodine v prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného
rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa
predpisov občianskeho práva.

Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo
dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov
spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

Podľa § 91 ods. 2 vyhlášky č. 543/2005 Z.z. o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné
súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy ak súd nariadil nad maloletým dieťaťom ústavnú
starostlivosť alebo mu uložil ochrannú výchovu, sústavne sleduje spôsob
ich výkonu a najmenej dvakrát do roka hodnotí ich účinnosť. Na tento účel súd najmä vyžaduje od
zariadenia, do ktorého bolo maloleté dieťa umiestnené, pravidelné správy o maloletom dieťati, prípadne
sleduje spôsob ich výkonu návštevami sudcu v zariadení, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené.

Osobitným zákonom podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine je zákon č. 601/2003 Z.z. o životnom minime
a o zmene a doplnení niektorých predpisov v platnom znení (ďalej len zákon), konkrétne § 2 písm.
c), v ktorom sú určené sumy životného minima osobitne pre plnoletú fyzickú osobu, pre ďalšie spoločne
posudzovanú plnoletú fyzickú osobu, pre zaopatrené neplnoleté dieťa a pre nezaopatrené dieťa. Podľa
§ 5 ods. 1 tohto zákona sa sumy
upravia vždy k 1. júlu bežného kalendárneho roka, pričom podľa ods. 6 ich ustanoví opatrenie, ktoré
vydá Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky.
S účinnosťou od 1.7.2013 je to opatrenie č. 186/2013 Z.z., 30% sa vypočítava zo sumy 90,42 Eur a
predstavuje 27,13 Eur.

Súd po dôslednom zvážení a komplexnom zhodnotení dokazovania, po vyhodnotení všetkých správ
a vyjadrení účastníkov konania a ďalších zainteresovaných (na rozdiel od právneho zástupcu rodičov,
ktorý za určujúce považoval pozorovanie vychovávateľa W.. X. z januára 2015 vo vzťahu k maloletým
deťom), vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení a berúc do úvahy zistený a preukázaný
skutkový stav rozhodol tak ako
je uvedené vo výroku rozhodnutia, nariadil nad mal. N. a nad mal. Q. ústavnú starostlivosť ako náhradu
za osobnú starostlivosť rodičov s umiestnením v Detskom domove Necpaly, určil povinnosť detskému
domovu a kolíznemu opatrovníkovi predkladať súdu správy o maloletých, matku i otca zaviazal platením
minimálneho výživného od 25.9.2014 vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám Detského domova
Necpaly a ďalších zariadení, do ktorých budú deti premiestnené, nedoplatok od 25.9.2015 do 31.10.2015
v celkovej výške 358,12 Eur u každého maloletého im umožnil splácať v splátkach po 10 Eur mesačne na
každé dieťa spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod
následkom straty výhody splátok. Pri rozhodovaní každý dôkaz zhodnotil jednotlivo, všetky vo vzájomnej
súvislosti s prihliadnutím na výpovede účastníkov konania a skutočnosti, ktoré neboli sporné a o ktorých
nemal pochybnosti a zo stavu v čase vyhlásenia.

Súd je presvedčený, že nariadenie ústavnej starostlivosti ako krajného riešenia a závažného zásahu
do rodinného života, je v súčasnosti nevyhnutné a je v najlepšom a zvrchovanom záujme maloletých
detí, v záujme ich priaznivého, pozitívneho, všestranného a optimálneho fyzického, psychického,
sociálneho a spoločenského vývinu do budúcnosti, ktoré im môže priniesť aj vytvorenie potrebných
predpokladov pre fungovanie v dospelosti, všetko napriek tomu, že fungujúca rodina, rodinné prostredie
je jednoznačne najvhodnejším prostredím pre riadnu výchovu detí, v ktorom sa formuje charakter a
hodnotový rebríček dieťaťa, jeho citový základ, vzťah k iným ľuďom a k plneniu povinností. Rodina
matky V. T. a otca J. T. taká nie je a nevytvára takéto prostredie, ale vykazuje nedostatky, v dôsledku
ktorých dochádza k narušeniu najmä citového a mravného vývoja detí. Kolízny opatrovník zotrval na
návrhu, vyhovieť návrhu doporučil i prokurátor okresnej prokuratúry, detský domov ponechal rozhodnutie
na zvážení súdu. Súd rozhodol tak napriek nesúhlasu rodičov a ich právneho zástupcu a napriek

tomu, že nariadeniu nepredchádzali iné výchovné opatrenia a využil možnosť výnimočného nariadenia,
ktorú mal aj dostatočne preukázanú trestným konaním a správaním rodičov, najmä otca počas celého
konania, keď výchova detí je ich správaním vážne ohrozená a vážne narušená a nebol priestor pre iné
výchovné opatrenia. Súd rozhodoval o umiestnení detí do detského domova podľa § 75a O.s.p. pôvodne
24-hodinovým predbežným opatrením potom ako stará matka zo strany matky odmietla prevziať
starostlivosť o maloleté deti. Dôvodom, ktoré uviedla, súd uveril, lebo zodpovedajú skutočnostiam
preukázaným počas konania. Sama na vlastné oči videla ako boli deti bité, mali odtlačky prstov na lícach
a na zadočku. Dcére aj dohovárala, ale ju nepočúvala, naviac rodičia aj požívajú alkoholické nápoje,
ale to nehlásila, lebo sa bála otca. Potom zbitie mal. N. otcom dňa 24.9.2014 nebolo jednorazovým a
náhodným konaním, len bolo zistené učiteľkou v materskej škole. Nebolo to konanie v afekte, lebo otec
po nočnej bol unavený a dcéra matke z postieľky nadávala, ako sa snažila prezentovať matka maloletých
a ani ako uviedol právny zástupca, že ide len o jeden skutok a nie o dlhodobý proces preukazujúci
týranie detí. Je potrebné zdôrazniť, že len iné týranie nebolo preukázané a aj skutočnosť, že matka sa
snažila stopy prekryť, poukazuje na snahu rodičov svoje nie primerané výchovné pôsobenie, najmä u
otca, zakryť. O tom, že otec maloleté deti bil, hovorili samotné deti pri zisťovaní ich názoru kolíznym
opatrovníkom v apríli 2015, mal. N. sa vyjadrila, že otec je zlý a veľmi ju bije, pričom si treba uvedomiť,
že ide o maloleté deti, ktoré nemali v čase ublíženia maloletej otcom ani päť rokov. Nič na tom nemení
ani pozorovanie vychovávateľa z januára 2015. To že u detí boli saturované ich emocionálne a sociálne
potreby a dostávali stimuly pre poznávanie, nemôže vyvážiť iné neprimerané výchovné spôsoby otca,
keď rodičia pri výchove v súlade so Zákonom o rodine majú právo použiť len primerané výchovné
prostriedky tak, aby nebolo ohrozené zdravie, dôstojnosť,
duševný, telesný a citový vývoj dieťaťa, čo určite nie je prípad maloletých detí T., najmä mal. N. a ich otca,
ale aj matky. Táto ako poukázal kolízny opatrovník, ale aj detský domov a materská škola, nie je oporou
a istotou pre deti, pre ich bezpečie, ale plne rešpektuje správanie a konanie otca, je pod jeho silným
tlakom a dovoľuje mu ubližovať vlastným deťom v ešte útlom veku, ktoré ju ani nespomínajú a hovoria
o nej málokedy, to tiež plne korešponduje so správaním matky, s jej ľahostajnosťou k vlastným deťom.
Podporuje to i jej správanie vo vzťahu k maloletým deťom A. z prvého manželstva a túto skutočnosť
súd nemohol nechať bez povšimnutia. Ani počas umiestnenia detí aktívne vo vzťahu k nim nepristupuje,
nevyvíja iniciatívu, všetko ponecháva na otca a preto ani tvrdenie právneho zástupcu, že je postihovaná
aj ona ako matka nie je presvedčivé, skôr je to matke jedno a riešenie ponecháva na otca, čo je to
najhoršie čo môže ako matka robiť. Aj počas pojednávania pri výpovedi sa neustále obracala a pozerala
na otca a svojho manžela a hovorila len veľmi málo, zrejme z obavy čo sa môže stať.

Určite, že maloleté deti zo začiatku ťažko znášali odlúčenie od rodičov, lebo sú to ich rodičia a súd aj zo
svojej praxe má preukázané, že deti sú schopné rodičom všetko odpustiť, aby mohli byť s nimi. Najmä
mal. N. sa ťažko dala utíšiť, ale v súčasnosti sú tieto prejavy minimálne. Tiež že sa tešia na návštevy
rodičov je prirodzené, ale rozlúčku s nimi už zvládajú dobre a relatívne pokojne, v profesionálnej rodine
sa cítia dobre. Rozprávajú o rodičoch, najmä o otcovi, ktorého vnímajú ako autoritu, ktorý podporí ich
akékoľvek požiadavky a všetko zariadi. Takýto prístup, podľa názoru súdu, nie je určite optimálny a
správny pri výchove detí, lebo aj deti vo veku N. P. Q. musia pri výchove poznať určité hranice a nemôžu
si dovoliť robiť čo chcú, odmietať niečo urobiť bez vážneho dôvodu.

O tom, že otec je útočný, agresívny, impulzívny a autoritatívny preukázal aj v konaní a takýmto spôsobom
sa správal nielen ku kolíznemu opatrovníkovi, zamestnancom detského domova, ale aj k sudkyni, k
zamestnancom poručníckeho oddelenia súdu a aj voči rodinným príslušníkom. Pritom tieto osoby nič
otcovi neurobili, len si plnili svoje pracovné povinnosti. Otec týmto správaním si jednak neuvedomil,
že nemôže zasahovať do ústavného režimu, ktorému sa deti musia podrobiť a jednak prekročil všetky
hranice slušnosti a morálky. Aj toto svedčí o jeho povahe, ktorá vo svojich prejavoch a správaní
ohrozuje zdravie, všestranný vývin a rozvoj individuálnych schopností maloletých detí, je nimi dotknutá
ich dôstojnosť. Bitkou sa nikdy nič nedosiahne. Preto súd nepovažoval za potrebné nariaďovanie
znaleckého dokazovania, lebo zo správania a konania otca počas celého konania viac ako jeden rok
jednoznačne preukázal aký je človek. Iste, je tu trest uložený v trestnom konaní a hrozba možnosti
výkonu trestu odňatia slobody pre otca v prípade akéhokoľvek ďalšieho zlyhania. Iste, aj v dôsledku
rozhovoru otca s jeho právnym zástupcom a vysvetľovaním, sa zmenilo správanie otca a uvedomil si
jeho dôsledky a možno predpokladať, že v dôsledku odbornej pomoci sa jeho správanie môže zmeniť
a ústavná starostlivosť bude zrušená. Súd však uvedené nepovažoval za rozhodujúce pre rozhodnutie
o ďalšej starostlivosti o deti.

Rozhodnutie súdu je opatrenie dočasného charakteru a je predovšetkým na rodičoch, tak otcovi
ako aj matke, vytvoriť také okolnosti, aby došlo k obnoveniu prirodzeného spolužitia ich a ich
maloletých detí N. P. Q.. Rodičia majú možnosť využiť odborné poradenstvo kolízneho opatrovníka,
referátu poradensko-psychologických služieb úradu práce, pomoc psychológov, rôznych akreditovaných
subjektov zaoberajúcich sa poradenstvom, lebo je nepochybné, že takúto pomoc potrebujú a poukázal
na ňu i právny zástupca. Iste, mohla byť takáto pomoc formou niektorého z výchovných opatrení podľa
§ 37 Zákona o rodine využitá aj bez nariadenia ústavnej starostlivosti, ako navrhol, súd sa zameral
i na zistenie, či nie je možné vzniknutý závadný stav vo výchove odstrániť i týmito opatreniami, prípadne
ich kombináciou. Prečo tak súd nerozhodol, je uvedené vyššie. Základom je však snaha a ochota rodičov
zmeniť svoje správanie, pracovať na sebe, napríklad aj zabezpečením trvalejšieho zamestnania, lebo
bytové a materiálne zabezpečenie je rovnako dôležité.

Pri určovaní výšky výživného súd vychádzal najmä z možností, schopností a majetkových pomerov
rodičov a určil ho len v minimálnej výške. Obidvaja rodičia sú poberatelia invalidného dôchodku, matka
vôbec nepracuje a otec pracuje nepravidelne ako taxikár, hoci ich pracovná schopnosť je obmedzená
len na 50% a určite sú schopní za určitých podmienok pracovať a príjmom zlepšiť svoju finančnú
situáciu, napríklad aj bytovú, pretože žijú len v garsónke, čo určite, najmä v prípade začatia plnenia
povinnej školskej dochádzky u detí, by bolo nedostačujúce a nezabezpečovalo to čo by deti potrebovali
pri príprave na vyučovanie. V súčasnosti otec pracuje a uviedol príjem okolo 400 Eur mesačne, ktorý
však nepreukázal a súdom preukázaný príjem je podstatne nižší. Matka v tomto smere nevyvinula
od umiestnenia detí v detskom domove žiadnu iniciatívu a je stále dobrovoľne nezamestnaná. Príjem
rodičov je čo sa týka invalidných dôchodkov spolu 293 Eur plus deklarovaný príjem otca za prácu taxikára
cca 400 Eur a potom sú schopní platiť minimálne výživné po 27,13 Eur na každé maloleté dieťa. Pri
určení výšky nedoplatku u každého maloletého súd zhodnotil skutočnosť, že rodičia doteraz finančne
neprispeli na ich potreby k rukám Detského domova Necpaly. Nedoplatok bol určený dňami, mesiacmi
a výškou výživného - 5,43 Eur za 6 dní septembra 2014 plus 13 mesiacov po 27,13 Eur = 352,69 Eur,
spolu 358,12 Eur a splátky po 10 Eur sú primerané a zodpovedajúce možnostiam rodičov s prihliadnutím
na ich sčasti obmedzenú možnosť zabezpečiť si pravidelný príjem vzhľadom na ich zdravotný stav, v
čom najmä matka nič neurobila.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods.1 písm. a) O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá
právo na náhradu trov konania, nakoľko ide o konanie, ktoré sa mohlo začať i bez návrhu (§ 81 ods. 1
konanie vo veciach starostlivosti o maloletých) a súd nezistil žiadne skutočnosti a okolnosti, ktoré by
odôvodňovali priznanie náhrady trov konania niektorému z účastníkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať písomne odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom podpísaného Okresného súdu Martin na Krajský súd v Žiline, v piatich vyhotoveniach
(§ 204 ods. 1 O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2
O.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplnia, čo im ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať
návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona č. 233/1995 Z.z. v platnom znení; ak ide o
rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).