Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa pondelok 19. február 2007

Súd: Okresný súd Senica
Spisová značka: 9C/45/1996

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2696898773
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 02. 2007
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Stella Al Khufash

ECLI: ECLI:SK:OSSE:2007:2696898773.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Senica sudkyňou Mgr. Stellou Al Khufash v právnej veci navrhovateľa: J. K., nar.

XX.X.XXXX,. bytom K. XXX/XX,. XXX XX. S., zastúpený advokátom JUDr. D. K., so sídlom A. K. S. XX,.
XXX. XX. S., proti odporcovi: S. R., zastúpená M. O. S. R., so sídlom K. X,. XXX. XX. B. o náhradu
škody takto

r o z h o d o l :

Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu z a m i e t a .

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov konania v sume 1.407,- Sk do troch dní
odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

Trovy konania štátu na znaleckom dokazovaní znáša štát.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ sa svojim návrhom podaným na tunajšom súde domáhal priznania náhrady škody na zdraví
s trvalými následkami, za bolesť a sťaženie spoločenského uplatnenia z pracovného úrazu utrpeného
dňa 30.4.1993 v sume 1.600.000,- Sk a náhrady škody za stratu na zárobku za obdobie od 1.7.1994 do
29.2.1996 a od 1.3.1996 platenia mesačne sumy 4.584,- Sk, vždy do 15. dňa v mesiaci a žiadal priznať
náhradu trov konania.

Odporca žiadal žalobu v plnom rozsahu zamietnuť a priznať náhradu trov konania, ktoré mu v konaní
vznikli z toho dôvodu, že úraz, ktorý navrhovateľ utrpel počas výkonu
základnej vojenskej služby nemožno v zmysle ustanovenia čl. 46 vojenského predpisu Vyšetrovanie
a odškodňovanie úrazov a chorôb z povolania, evidenčnej značky Všeob-P-21 (práv.) považovať za
pracovný úraz, nakoľko tento navrhovateľ neutrpel pri plnení úloh služby v ozbrojených silách ani v
priamej súvislosti s ich plnením.

Okresný súd Senica vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 9C 46/96-81 zo dňa 8.12.1999, ktorým návrh
navrhovateľa zamietol a ktorý bol na odvolanie navrhovateľa uznesením Krajského súdu v Trnave č.k.
9CO 159/00-93 zo dňa 28.4.2000 zrušený a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z
dôvodu nesprávneho obsadenia súdu.

Okresný súd Senica znovu vo veci rozhodol rozsudkom č.k. 9C 45/96-173 zo dňa 26.5.2003, ktorým
návrh navrhovateľa zamietol a ktorý bol na odvolanie navrhovateľa uznesením Krajského súdu v Trnave

č.k. 11Co 216/03 zo dňa 15.12.2003 zrušený a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie z
dôvodu správneho označenia odporcu a doplnenia dokazovania o vplyv prvotného úrazu navrhovateľa
na jeho zdravotný stav a tiež o vplyv zaobchádzania s navrhovateľom po úraze na konečné poškodenie
zdravia.Súd vykonal dokazovanie i v intenciách rozhodnutí Krajského súdu v Trnave výsluchom účastníkov,
výsluchom svedkov mjr. J. V., npor. M. P., J. V., V. Č., M. B., J. F., M. F., Ľ. B., výsluchom znalca MUDr. A.

S., preštudovaním a oboznámením vyšetrovacieho spisu V. O. P. v B. č.k. OPv 461/93, ktorého súčasťou
je i znalecký posudok Prof. MUDr. M. K., DrSc., znalca z odboru zdravotníctva (súdne lekárstvo), ďalej
protokolom o úraze zo dňa 1.5.1993, lekárskou správou V. N. B. - anesteziologické a resuscitačné
oddelenie zo dňa 8.9.1993 a 18.10.1994, lekárskymi správami MUDr. P. K., rozhodnutím N. P., S. F. D.
P. zo dňa 23.5.1994, znaleckým posudkom č. 10/2006 MUDr. A. S. a zistil tento stav veci:

Výsluchom navrhovateľa mal súd preukázané, že tento dňa 1.4.1992 nastúpil na výkon základnej
vojenskej služby, ktorú vykonával vo V. č. XXXX. v S.. Dňa 30.4.1993 dostal od mjr. J. V. vychádzku za
účelom zabezpečenia si bielej košele a plášťa, pretože na druhý deň 1.5.1993 mal vo vojenskom stane
pri kasárňach predávať občerstvenie pri príležitosti slávnostnej prísahy nových vojakov. Predmetné veci
si mal navrhovateľ vyzdvihnúť z domu, pretože býval v S.. Po odchode z domu sa zastavil v pohostinstve

"S.", kde sa zdržal asi hodinu, vypil jedno pivo a "malý" rum (2 cl). Tu sa stal svedkom roztržky medzi
vojakmi v povolania npor. P. a por. J., ktorých od seba odtrhol a viac sa o nich nezaujímal. Z pohostinstva
odišiel medzi 21.30 hod. a 22.00 hod. cez parkovisko smerom ku kasárňam, cestou ešte skontroloval,
či vojaci dobre strážia stan pripravený na predaj občerstvenia.
Vo výpovedi zo dňa 23.5.1996 navrhovateľ uviedol, že medzitým ako kontroloval stan sa v tme s niekým

rozprával, v tom pocítil náraz do krku, všimol si, že útočníkov bolo viac a že to boli vojaci, nakoľko mali na
sebe uniformy, až na jedného, ktorý mal oblečený civilný odev. Útočníci mu šliapali po tvári, pričom mu
do úst naliali nejakú tekutinu, ktorú identifikovať nevedel, pretože po údere do krku nič necítil. Všimol si,
že jeden útočník mal bradu, ostatných bližšie popísať nevedel. Zostal ležať na zemi, hneď vedľa stanu
pred vchodom dozorného útvaru. Ráno keď precitol vnímal, že okolo neho chodia ľudia, neustále volal

doktora a aby zavolali dozorného útvaru, nikto si ho však nevšímal. Uviedol, že potom ho odniesli na
izbu, kde ho položili na zem a lekár prišiel až po skončení prísahy.
Vo výpovedi zo dňa 20.9.1999 navrhovateľ uviedol, že pri prechode cez parkovisko pod maskovacími
sieťami pocítil zozadu úder do krku a spadol, keď chcel vstať, resp. otočiť sa a pozrieť na útočníka ucítil
tlak na krku, niekto mu na krk šliapal. Vedel, že ide o šliapanie nohou obutou vo vojenskej obuvi, tzv.

kanadách, okrem toho útočník párkrát do neho kopol a taktiež do hlavy. Navrhovateľ usúdil, že útočníkov
bolo viac, podľa toho, ako na neho útočili a kopali ho, rozprávať ich nepočul, stáli spredu a zozadu.
Omdlel, stratil vedomie a z rozprávania vie, že až nad ránom ho našli vojaci B. a Č.. Pamätá si, že nejakí
chlapci ho odvliekli na izbu, hodili ho na zem, kedy mu ešte raz "ruplo" v krku, potom sa už nemohol
pohnúť a až potom ho dali na posteľ vojaci R. P. a J. F..

Výsluchom svedka mjr. J. V. mal súd preukázané, že ak navrhovateľovi udelil vychádzku bolo to za
účelom regenerácie síl, nebolo a nemohlo to byť za tým účelom,
aby si navrhovateľ zaobstaral odev, v ktorom mal predávať občerstvenie v čase prísahy nových vojakov.
Svedok uviedol, že je pravidlom, že v deň prísahy nových vojakov sa vychádzky vojakom zakazujú, nie

deň pred prísahou.

Výsluchom svedka npor. M. P. mal súd preukázané, že tento dňa 30.4.1993 po skončení svojej
pracovnej doby bol v pohostinstve "S.", kde so spolupracovníkmi oslavoval svoje povýšenie do hodnosti
nadporučíka. Pri tejto príležitosti konzumoval alkohol, čo však obyčajne nie je u neho zvykom. Nepamätá

si, že by prišlo k problémom medzi ním a jeho spolupracovníkom por. J. a že navrhovateľ medzi nich
nejakým spôsobom zasahoval. Pamätá si, že po odchode sa do pohostinstva ešte vrátil pre čiapku,
nepýtal sa na ňu však navrhovateľa, ale spolupracovníka kpt. K..

Výsluchom svedka J. V. mal súd preukázané, že tento prišiel dňa 30.4.1993 do pohostinstva "S." spolu s

navrhovateľom a odišiel o 21.30 hod., pretože ako mladý vojak musel byť v kasárňach späť z vychádzky
načas. Uviedol, že za čas čo sa on zdržal v pohostinstve spolu s navrhovateľom vypili dve pivá.

Výsluchom svedka V. Č. mal súd preukázané, že tento mal predávať občerstvenie v deň prísahy nových
vojakov spolu s navrhovateľom. Museli mať biele košele alebo plášte, svedok bielu košeľu mal, ale

navrhovateľ si išiel pre ňu domov, a to po 16.00 hod. Svedok uviedol, že v čase, keď on vykonával
základnú vojenskú službu, všetci vojaci mávali každý deň vychádzky, resp. voľno od 16.00 hod. do 22.00
hod., ak chceli mať vychádzku do rána museli o ňu požiadať. Podľa vedomosti svedka navrhovateľ prišiel
z vychádzky do kasární a potom odišiel na pivo do "S.", či však priniesol so sebou bielu košeľu nevedel.Svedok nebol priamym svedkom úrazu, ale bol na izbe, keď dozorný a jeho pomocníci navrhovateľa
nadránom po úraze priniesli. Prebral sa zo spánku na hluk, ešte spolu s dvomi alebo tromi vojakmi,
navrhovateľa videli ležať na zemi, bol pri vedomí, uložili ho do postele, aby mu nebolo zima. Ráno, keď

sa zobudil navrhovateľ hovoril, že sa nemôže hýbať, preto zavolali ošetrovateľa a následne prišiel lekár
MUDr. M.. K nadmernému požívaniu alkoholu zo strany navrhovateľa sa svedok vyjadril, že veľa vojakov
požívalo počas výkonu základnej vojenskej služby alkohol v nadmernom, až abnormálnom množstve,
jednalo sa o tzv. "úlety", týkalo sa to svedka, navrhovateľa i viacerých vojakov.

Výsluchom svedka M. B. mal súd preukázané, že základnú vojenskú službu vykonával súčasne s
navrhovateľom. Bol na izbe, keď navrhovateľa v noci priniesli na izbu štyria vojaci asi z brány, pretože im
"trčali červené šnúry". Registroval ako navrhovateľa položili na zem, ten hovoril, že sa nemôže hýbať, ale
nikto tomu nevenoval pozornosť. Svedok si myslel, že navrhovateľ má vypité alebo mu niečo je, avšak
presvedčiť sa neišiel. Úraz navrhovateľa v noci nikto ohlasovať neišiel. Na ďalšie okolnosti po úraze si
svedok nepamätá. Uviedol, že navrhovateľ počas výkonu vojenskej služby požíval alkohol v nadmernej

miere, tak ako všetci ostatní vojaci. Ďalej uviedol, že vojaci vychádzky takmer vôbec nedostávali, v čase
od 16.00 hod. asi do 21.30 hod. mávali každý deň osobné voľno, počas ktorého museli byť v kasárňach.
V prípade, ak chceli kasárne opustiť, museli si vychádzku od mjr. V. doslova "vyžobrať".

Výsluchom svedka J. F. mal súd preukázané, že v čase úrazu navrhovateľa

v kasárňach vôbec nebol a o jeho úraze sa dozvedel len sprostredkovane. Uviedol, že počas výkonu
základnej vojenskej služby vojaci mávali každý deň osobné voľno od 16.00 hod. do 22.00 hod. a v
prípade, že nemali službu, mohli v tom čase kasárne opustiť bez toho, aby si museli pýtať od niekoho
dovolenie.Uviedol,ženavrhovateľpočasvýkonuzákladnejvojenskejslužbypožívalalkoholvnadmernej
miere, tak ako všetci ostatní vojaci.

Výsluchom svedkyne M. F. mal súd preukázané, že táto pracovala v bistre "S.", ktoré patrí jej rodičom,
ako čašníčka. Večer pred úrazom bola v práci, dátum si nepamätá, ale bolo to pred prísahou vojakov.
Uviedla, že navrhovateľ prišiel do bistra okolo 20.00 hod., mal so sebou vak a tvrdil, že v ňom má bielu
košeľu, ktorú bude potrebovať počas prísahy, lebo bude mať nejaké povinnosti. Objednal si dva rumy,

svedkyňa si nepamätá presne, či s kofolou alebo pivom. Pristavil sa pri poručíkovi J. a vojakovi Ľ. B., o
čom sa rozprávali nevie, lebo sedeli v druhej časti bistra. Navrhovateľ odišiel okolo 21.30 hod., matka
svedkyne ho upozornila, aby si nezabudol zobrať vak. Svedkyňa ďalej uviedla, že na druhý deň sa ju
vojak Ľ. B. snažil ovplyvniť a žiadal od nej, aby pred políciou povedala, že navrhovateľ bol večer pred
tým opitý.

Výsluchom svedka Ľ. B. mal súd preukázané, že dňa 30.4.1993 stretol v bistre "S." navrhovateľa.
Nepamätá si o koľkej hodine navrhovateľ do bistra prišiel, ale bol pod vplyvom alkoholu. Svedok
uviedol, že v ten deň navrhovateľ nemal byť mimo kasární, pretože von pustili len tých vojakov, ktorí sa
zúčastňovali na príprave prísahy, na čom sa navrhovateľ sa vôbec nezúčastňoval, bol vonku "načierno".

Svedok nebol prítomný pri tom, ako sa navrhovateľovi stal úraz, ale bol prítomný, keď ho ráno priniesli na
izbu.Uviedol,žedňa30.4.1993,prípadnenasledujúcideňbolivychádzkyvsúvislostisprísahoumladých
vojakov zakázané, čo bol obvyklý postup. Vojaci mávali osobné voľno od skončenia zamestnania do
večera, na útvare sa mohli pohybovať bez obmedzenia, ale mimo priestoru kasární nesmel ísť nikto.
Svedok uviedol, že zo strany matky navrhovateľa prišlo voči jeho osobe v priebehu vyšetrovania úrazu

k vyhrážkam v súvislosti s výpoveďou vo veci úrazu navrhovateľa. Svedok nepotvrdil, že by svedkyňu
M. F. ovplyvňoval, povedal jej len toľko, aby hovorila pravdu a nebála sa povedať, že navrhovateľ bol
v danom čase opitý.

Z protokolu o úraze spísanom dňa 1.5.1993 pplk. MUDr. P. M. bolo preukázané, že navrhovateľa dňa

1.5.1993 asi o 4.00 hod. doniesli na izbu vojaci základnej služby, ktorí ho našli pred kasárňami. Ráno
udával neschopnosť hýbať nohami, preto volali na ošetrovňu. Lekár sa dostavil o 8.45 hod., zistil léziu na
krčnej chrbtici, nasledoval transport nosidlami a sanitkou UAZ na P. O. S., odkiaľ civilnou sanitkou do N.
S. a neskoršie pre potvrdenie diagnózy do B. - traumatologické oddelenie K.. K veliteľskému vyšetreniu
úrazu vojak R. K. dňa 23.7.1993 uviedol, že po polnoci z 30.4.1993 na 1.5.1993, keď vykonával

obchôdzku mimo strážneho objektu navrhovateľa nevidel, o úraze sa dozvedel ráno, navrhovateľ mal
vypité a na jednotku ho priniesli.Z pripojeného vyšetrovacieho spisu V. O. P. v B. č. Opv 461/93 mal súd preukázané, že po obsiahlom
preverovaní pre podozrenie zo spáchania trestného činu ublíženia na zdraví podľa § 222 ods. 1
Trestného zákona bola vec (vyšetrovanie úrazu navrhovateľa) odložená podľa § 159 ods. 1 Trestného

poriadku, pretože preverovaním bolo zistené, že nejde o podozrenie z trestného činu. Súčasťou
predmetného
spisu sú i znalecké posudky znalca z odboru zdravotníctva (súdne lekárstvo) Prof. MUDr. M. K., DrSc.
a znalca taktiež z odboru zdravotníctva (neurológia) MUDr. S. J., CSc., ktorý svoj znalecký posudok
konzultoval s chirurgom - traumatológom MUDr. I. N.. Znalci sa vo svojich zisteniach a záveroch

stotožňujú. Navrhovateľ pri úraze utrpel poškodenie krčnej chrbtice, prišlo k podvrtnutiu 5-6 krčného
stavca s poškodením medzistavcovej platničky, ktorá vysunutá zo svojho miesta, tlakom na miechu
spôsobovala poškodenie miechy. Došlo k neúplnej obrne horných i dolných končatín. U navrhovateľa
sa jedná o vážnu poruchu zdravia, ide teda o úraz ťažký, ktorý mohol vzniknúť za účasti inej osoby
(prudký priamy úder tupého predmetu o menšej styčnej ploche, väčšou silou a prudkosťou do oblasti
šije, zozadu, napr. tzv. karate úder), ale k zraneniu mohlo dôjsť aj bez účasti inej osoby (pádom alebo

skokom poškodeného nachádzajúceho sa pod vplyvom alkoholu, pádom na hlavu z väčšej výšky).
Znalec Prof. MUDr. M. K., DrSc. jednoznačne vylúčil spôsobenie zranenia prišliapnutím šije vojenskou
obuvou, tzv. kanadou. Znalec MUDr. S. J., CSc. dospel k záveru, že je pravdepodobné, že k poraneniu
navrhovateľa prišlo pri páde z lavice o výšky 74 cm od zeme. Popri mechanizme nadmerného ohnutia
krčnej chrbtice a mechanizme úklonu a rotácie, osoba o výške cca 180 cm pod vplyvom alkoholu, čo má

zanásledokzníženieregulácierovnováhy,svalovéhotonusuaobrannýchreflexov,simohlaspontánnym
pádom spôsobom "kotrmelca" s následným pôsobením tupého násilia na záhlavie a šiju takéto zranenie
spôsobiť. Úraz má charakter 100 % trvalej práceneschopnosti, navrhovateľ bol preto dňa 25.6.1993
prepustený z činnej vojenskej služby a stal sa trvale invalidným. Navrhovateľovi bola v priebehu liečby
poskytnutá včasná a všestranná liečebná starostlivosť, podľa súčasného stavu lekárskej vedy. Súčasťou

predmetného spisu sú i výpovede svedkov V. Č., Ľ. B., P. K., R. K., L. K., M. Ž., J. K. a Ing. P. B., ktorými
bolo preukázané, že v čase úrazu bol navrhovateľ pod vplyvom alkoholu.

Znaleckým posudkom č. 10/2006 a výsluchom znalca MUDr. A. S. mal súd preukázané, že následky a
komplikácie, ktoré vznikli po úraze navrhovateľa v noci z 30.4.1993 na 1.5.1993 sú v priamej súvislosti s

prvotným úrazom krčnej chrbtice a následne aj krčnej časti miechy. Prvotný úraz krčnej chrbtice mohol
navrhovateľovi spôsobiť úder, pád alebo šliapnutie na krk, nakoľko každá z týchto činností je schopná
spôsobiť u navrhovateľom utrpený úraz. Pri úraze utrpel navrhovateľ poškodenie medzistavcovej
platničky medzi 5. a 6. krčným stavcom. Pri úraze bol roztrhnutý pozdĺžny väz v miechovom kanáli, kde
sa vtlačila platnička a vytvárala tlak na prednú časť miechy a prednú miechovú tepnu. Z tlaku priamo

na miechu a nedokrvenia tohto úseku miechy vzniklo u navrhovateľa poškodenie miechy, čo malo za
následok úplné ochrnutie dolných končatín s významnou slabosťou svalov na horných končatinách s
prevažným postihnutím rúk. Následky úrazu navrhovateľa možno pripísať oneskorenej lekárskej pomoci
po viac ako piatich hodinách, čím sa oneskorila liečba a operácia. Nepriaznivý vplyv na vzniknutý úraz
navrhovateľa mal aj jeho neodborný presun s poranenou krčnou chrbticou, čo mohlo minimálne zhoršiť

tlak platničky na miechu. V prípade poskytnutia adekvátnej pomoci včas, teda bezprostredne po úraze,
by mohli byť následky menšie a aj rozsah vzniknutých komplikácií a ich závažnosť nemuseli byť také
významné.

Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že navrhovateľovi sa počas výkonu základnej

vojenskej služby vo V. č. XXXX. v S., dňa 30.4.1993 v nočných hodinách stal úraz, definovaný znalcom
ako ťažký, s následkom trvalej invalidity, nakoľko u navrhovateľa prišlo k neúplnej obrne dolných a
horných končatín. Úraz sa navrhovateľovi stal počas vychádzky, resp. v nočných hodinách cestou z
vychádzky,vpresnenezistenomčase,keďsanavrhovateľvracalspäťdokasárnízpohostinstva"S.",ato
podvplyvomalkoholu.Svedokmjr.J.V.vyvrátiltvrdenienavrhovateľa,ževychádzkumuudelilzaúčelom

zaobstarania si odevu (biela košeľa alebo plášť), v ktorom mal na druhý deň predávať občerstvenie v
stane pri kasárňach počas slávnostnej prísahy nových vojakov. Uviedol, že vychádzku udelil za účelom
regenerácie síl.

Podľa ustanovenia čl. 46 vojenského predpisu Vyšetrovanie a odškodňovanie úrazov a chorôb z

povolania, evid. značky Všeob-P-21 (práv.) pracovným úrazom sa rozumie úraz, ktorý osoby utrpeli
pri plnení úloh služby v ozbrojených silách alebo v priamej súvislosti s ich plnením a ktorými im
bolo spôsobené poškodenie zdravia alebo smrť. Plnením úloh vojenskej služby je výkon povinnostístanovených vojenskými predpismi alebo rozkazmi nadriadených orgánov a činnosť, ktorá je predmetom
služobnej cesty.

Podľa § 420 ods. 1, 3 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.

Súd z vykonaného dokazovania vyvodil ten právny záver, že škodu, ktorú navrhovateľ utrpel nespôsobil
odporca porušením právnej povinnosti. Úraz, v dôsledku ktorého navrhovateľovi vznikla škoda nemožno

považovať za pracovný úraz vzniknutý pri plnení úloh služby v ozbrojených silách alebo v priamej
súvislostisichplnením,pretožetentosanavrhovateľovistalpočasvychádzky,resp.návratuznej,pričom
bol navrhovateľ pod vplyvom alkoholu, ktorý požíval dobrovoľne z vlastného rozhodnutia. Tvrdenie
navrhovateľa, že škodu utrpel v súvislosti s plnením si služobných povinností, pretože počas vychádzky
si išiel domov pre bielu košeľu alebo plášť, ktoré potreboval pri predaji občerstvenia v stane pri
kasárňach počas slávnostnej prísahy, nemožno považovať za opodstatnené a pre konanie rozhodujúce,

pretože popísaná činnosť nie je v zmysle ustanovení citovaného vojenského predpisu úlohou služby
v ozbrojených silách a ani priamo s plnením takejto úlohy nesúvisí. Rovnako tvrdenie navrhovateľa,
že škodu utrpel v dôsledku porušenia povinností odporcom, keď mu po úraze včas neposkytol pomoc,
nebolo preukázané. Odporca sa až ráno dozvedel o úraze navrhovateľa, pričom navrhovateľ sa po úraze
ešte minimálne 6 hodín nachádzal mimo objektu odporcu, kde bol prinesený až nadránom. Ráno keď sa

odporca o zranení navrhovateľa dozvedel, zabezpečil mu potrebnú lekársku pomoc. Vzhľadom k tomu,
že navrhovateľ, na ktorom spočíva dôkazné bremeno v konaní nepreukázal, že škodu spôsobil odporca
porušením právnej povinnosti, súd návrh v celom rozsahu zamietol a odporcovi priznal trovy konania
v plnej uplatnenej výške.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, ktorý mal v
konaní plný úspech, priznal náhradu trov konania v sume 1.407,- Sk, pozostávajúcej z cestovného na
jednotlivé pojednávania a stravného nasledovne: pojednávanie dňa 23.5.1996 - cestovné 88,- Sk (vlak
2x 44,- Sk), pojednávanie dňa 13.8.1999 - cestovné 135,- Sk (vlak 60,- Sk, autobus 70,- Sk, MHD 5,-
Sk) a stravné 60,- Sk, pojednávanie dňa 3.11.1999 - cestovné 130,- Sk (vlak 2 x 60,- Sk, MHD 10,-

Sk) a stravné 62,- Sk, pojednávanie dňa 8.12.1999 - cestovné 130,- Sk (vlak 2 x 60,- Sk, MHD 10,-
Sk) a stravné 62,- Sk, pojednávanie dňa 14.6.2000 - cestovné 160,- Sk (vlak 76,- Sk, autobus 84,- Sk)
a stravné 64,- Sk, pojednávanie dňa 7.10.2002 - cestovné 160,- Sk (vlak 76,- Sk, autobus 84,- Sk) a
stravné 72,- Sk a pojednávanie dňa 26.5.2003 - cestovné 212,- Sk (vlak 2 x 106,- Sk) a stravné 72,- Sk.

Podľa § 148 ods. 1 O.s.p, štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov
konania, ktoré platil, pokiaľ u nich nie sú predpoklady pre oslobodenie od súdnych poplatkov.

O trovách konania štátu súd rozhodol v zmysle § 148 ods. 1 O.s.p. a vyslovil, že trovy konania štátu
na znaleckom dokazovaní znáša štát z toho dôvodu, že s poukazom na výsledok konania má štát proti

účastníkom právo na náhradu trov konania, avšak v danom prípade u navrhovateľa, ktorý bol v konaní
neúspešný a patrila by mu povinnosť zaplatiť trovy štátu, sú dôvodné predpoklady pre oslobodenie od
súdnych poplatkov.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného

vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.

Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.).
Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať
označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho

robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť

len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohlamať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci,
pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého
stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený

skutkovýstavneobstojí,pretožesútuďalšieskutočnostialeboinédôkazy,ktorédoterazneboliuplatnené
(§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§
205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže
odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.). Skutočnosti alebo dôkazy,
ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo

veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu,
vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo
k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne
poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť
do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

navykonanieexekúciepodľaosobitnéhozákona(Exekučnéhoporiadku),akideorozhodnutieovýchove
maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.