Rozsudok Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 6. apríl 2016

Súd: Okresný súd Prievidza
Spisová značka: 6C/354/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3815217964
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miriam Kohútová, PhD.

ECLI: ECLI:SK:OSPD:2016:3815217964.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prievidza sudkyňou JUDr. Miriam Kohútovu PhD., v právnej veci navrhovateľa: Consumer

Finance Holding a.s., IČO: 35 923 130, so sídlom Hlavné námestie 12, 060 01 Kežmarok, zast. JUDr.
Ján Šoltés, advokát so sídlom Bratislava, Karadžičova č. 8, P.O.Box 205 proti odporcovi: F. Q., nar.
XX.XX.XXXX, trvale bytom S. V.. G. XXX/XX, Q., o zaplatenie 605,34 eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Návrh z a m i e t a .

Odporcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ návrhom podaným 11.11.2015 uplatnil voči odporcovi nárok na zaplatenie 605,34 eur s
úrokom z omeškania 8,75% ročne od 09.12.2012 do zaplatenia. Poukázal na uzatvorenú zmluvu o

pôžičkeč.20239359,nazákladektorejposkytolodporcovipôžičku538,80eur.Odporcamalúversplácať
v 12 mesačných splátkach v sume 44,90 eur, pričom neuhradil žiadnu sumu. Keďže odporca porušil
svoju povinnosť splácať pôžičku riadne a včas, navrhovateľ dňa 28.11.2012 predžalobnou upomienkou
vyzval odporcu k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorazovo.

Odporcovi súd doručil návrh s prílohami na vyjadrenie, odporca sa k návrhu nevyjadril a nedostavil
na pojednávanie dňa 06.04.2016, doručenie mal riadne vykázané, preto súd pojednával v jeho

neprítomnosti v súlade s ust. § 120 ods. 2 O.s.p..

Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to zmluvou o pôžičke, Všeobecné obchodné podmienky,
prehľadom splátok a úhrad, predžalobnou upomienkou, prehľadom splátok a úhrad, písomným
vyjadrením navrhovateľa, na základe čoho zistil tento skutkový stav:

Dňa 25.06.2012 uzavreli účastníci zmluvu o pôžičke, ktorou poskytol navrhovateľ odporcovi pôžičku v

sume 449 eur, pričom celková suma pôžičky činila 538,80 eur, výška splátky 44,90 eur, ročná úroková
sadzba 41,30%, RPMN 41,30%, konečná splatnosť jún 2013, počet mesačných splátok 24 a priemerná
hodnota RPMN 46,18%.

Predžalobnou upomienkou z 28.11.2012 navrhovateľ vyzval odporcu k úhrade všetkých splátok
jednorázovo s poukazom na nesplácanie úveru. Bol vyzvaný k úhrade celkovej sumy 556,76 eur do 3
dní od doručenia upomienky. Uvedenú výzvu navrhovateľ nepreukázal, že by odporca prevzal.

Z prehľadu splátok a úhrad vyplýva, že odporca neuhradil žiadnu splátku.Podľa § 1 ods. 2 Zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom na
účelytohtozákonajedočasnéposkytnutiepeňažnýchprostriedkovnazákladezmluvyospotrebiteľskom
úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom

spotrebiteľovi.

Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka
poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné
prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

Podľa § 5b zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nárokoch zo
spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku
predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo
zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by
inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

V predmetnej veci má súd preukázané, že účastníci uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere, ktorá je
ako typ zmluvy upravená v Obchodnom zákonníku, pretože odporca požiadal navrhovateľa o pôžičku
v súvislosti s pokrytím svojich osobných potrieb. Svojou povahou ide však o spotrebiteľský úver, na
ktorý sa v čase vzniku zmluvného vzťahu vzťahoval zákon č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch,

pričom je zrejmé, že navrhovateľ ako veriteľ poskytoval dočasne peňažné prostriedky na základe zmluvy
o úvere odporcovi ako spotrebiteľovi. Je nepochybné, že odporca v zmluvnom vzťahu konal ako fyzická
osoba spotrebiteľ.

Súd konštatuje, že navrhovateľom uplatnený nárok je nárokom zo spotrebiteľskej zmluvy, a preto súd

prihliada z úradnej moci na premlčanie (§5b zákona č. 250/2007 Z. z.). Keďže ide o spotrebiteľskú
zmluvu je potrebné na daný právny vzťah aplikovať aj ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách v
Občianskom zákonníku (§ 52 a nasl. OZ). To je rozdiel medzi aplikáciou Obchodného zákonníka
o zmluve o úvere, ktorá je uzavretá ako absolútny obchod medzi dvoma podnikateľmi a zmluvou o
spotrebiteľskomúvere,ktorájeuzavretámedzidodávateľomaspotrebiteľom,kdenevyhnutnepristupuje

aj aplikácia spotrebiteľských noriem. Uvedený názor bol vyjadrený aj v rozsudku KS Prešov sp. zn. 6Co
81/2012 z14.2.2013,ktorýbolpredmetomskúmaniaÚstavnéhosúduSRvoveci I.ÚS 402/2013z19.6.
2013. S ohľadom na uvedené preto súd posudzoval premlčanie práva navrhovateľa v danej veci podľa
ustanovení Občianskeho zákonníka, vychádzajúc zo skutkových zistení v predmetnej veci a citovaných
ustanovení zákona a berúc do úvahy premlčanie uplatneného práva navrhovateľa, súd návrh zamietol

v celosti ako nedôvodný. Podľa zmluvy mal odporca úver splatiť v splátkach po 44,90 eur v počte splátok
12 mesiacov a takto mal zaplatiť celkom navrhovateľovi sumu 538,80 eur. V zmluve je uvedený len údaj
o RPMN 41,30%, ktorá sa rovná aj výške úrokovej sadzby 41,30%, iné náklady spojené so splatením
pôžičky sa v zmluve nenachádzajú. Vychádzajúc z uvedeného je potom zrejmé, že zmluva neobsahuje
presný údaj o konečnej splatnosti úveru v zmysle § 9 ods. 2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z.z. o

spotrebiteľských úveroch, pretože tento nemôže byť uvedený údajom: jún 2013, ale musí byť uvedený
presným časovým údajom, teda dátumom, kedy konečná splatnosť úveru nastáva, tak, aby spotrebiteľ
mal jasnú predstavuje o presnom časovom období, kedy bude úver splatný. Rovnako nie je v súlade
so zákonnou požiadavkou pri uvedení výšky a počtu splátok uvedený správny údaj o výške počte a
termínov splácania istiny, úrokov a iných poplatkov tak, ako predpokladá § 9 ods. 2 písm. k/ citovaného

zákona. V zmluve sa nenachádza údaj o splatnosti mesačných splátok a v rámci nej istiny, úrokov a iné.
V zmluve nie sú jasne uvedené celkové náklady, ktoré musí spotrebiteľ v súvislosti s úverom poskytnúť /
§ 9 ods. 2 písm. j citovaného zákona/, zmluva poskytuje len údaj o celkovej sumy pôžičky, čo je
nesprávny údaj, pretože pôžička je v sume 449eur a suma 538,80 eur nemôže byť celkovou sumou
pôžičky; správne mal veriteľ vyjadriť celkové náklady spojené s úverom tak, ako predpokladá § 9 ods.

2 písm. j/ zákona a § 19 ods. 2 zákona/. Spotrebiteľský úver sa preto v súlade s § 11 ods. 1 písm. a/, b/
citovaného zákona považuje za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ teda odporca obdržal pôžičku 449,-
eur, úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov odporca a preukázateľne neuhradil žiadnu sumu,
bol by povinný navrhovateľovi zaplatiť sumu 449,- eur.

Pokiaľ ide o viazanosť Všeobecnými zmluvnými podmienkami, ktoré majú byť súčasťou zmluvy, súd
udáva, že vyhlásenie dlžníka, že odporca ako dlžník je riadne s nimi oboznámený nemôže požívať
právnu ochranu. Veriteľ takto vopred formuluje vyhlásenie o súhlase dlžníka s vopred naformulovanými
zmluvnými podmienkami, ktoré obsahujú dôležité ustanovenia o právach a povinnostiach odporcu akodlžníka. Sú formulované výrazne menším až nečitateľným písmom ako sú ustanovenia zmluvy na
prednej strane a sú takmer nečitateľné. Len veľmi ťažko možno predpokladať, že dlžník ako spotrebiteľ
mal reálnu možnosť sa riadne oboznámiť s týmito zmluvnými podmienkami, a že ich v čase akceptácie

zmluvy aj riadne prijal. Ide preto podľa názoru súdu o neplatné zmluvné dojednanie podľa § 39 OZ
a v rozpore s dobrými mravmi podľa § 3 Občianskeho zákonníka, pokiaľ odporca ako dlžník svojim
podpisom nemá inú možnosť len podpísať súhlas so všeobecnými zmluvnými podmienkami, ktoré boli
výlučne naformulované len stranou veriteľa a neboli nijako individuálne vyjednané.

Súd však posudzoval právo navrhovateľa v súlade s § 5b zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa i z pohľadu, či jeho právo nie je premlčané. Jednotlivé mesačné splátky úveru tak ako
bolo dohodnuté sa premlčujú v súlade s § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka v trojročnej premlčacej
doby od splatnosti jednotlivých splátok. To znamená, že splátky splatné tri roky pred podaním návrhu,
t.j. splatné ku dňu 11.11.2012, a ktoré neboli uhradené, sú premlčané. Z prehľadu splátok vyplýva,
že odporca neuhrádzal splátky od samého začiatku. Konečná splatnosť úveru bola dohodnutá pritom

na jún 2013. Vzhľadom na dátum podania návrhu 11.11.2015 do úvahy prichádzajú len nepremlčané
splátky splatné ku dňu 11.11.2012 do konečnej splatnosti do júla 2013, pretože všetky ostatné sa
premlčali v súlade s § 103 Občianskeho zákonníka uplynutím dohodnutej lehoty splatnosti vždy k
20.dňu v mesiaci.

Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia
doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 103 Občianskeho zákonníka ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia
doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným

celý dlh, začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Navrhovateľ vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru v zmysle § 565 Občianskeho zákonníka listom z
28.11.2012, kedy bol odporca preukázateľne v omeškaní so splátkou od 20.07.2012, čo vyplýva z
prehľadu splátok a úhrad. Veriteľ musí pri zosplatnení dodržať postup podľa § 53 ods. 9 Občianskeho

zákonníka. V zmysle § 103 Občianskeho zákonníka začína plynúť premlčacia doba pri využití práva
podľa § 565 Občianskeho zákonníka už splatnosťou nezaplatenej splátky, t.j. v danom prípade najmenej
splátkou splatnou v júli 2012 a nie samotným vyhlásením mimoriadnej splatnosti, resp. doručením
odporcovi /§ 53 ods. 9 Občianskeho zákonníka/. Trojročná premlčacia doba v dôsledku zosplatnenia
preto neuplynula splatnosťou poslednej splátky, pre ktorú vyhlasoval mimoriadnu splatnosť, ale

splatnosťou najstaršej omeškanej splátky, pre ktorú využíva veriteľ právo na zosplatnenie, ktorá uplynula
v júli 2012 a pokiaľ navrhovateľ podal návrh 11.11.2015, je zrejmé, že ho podal po uplynutí zákonnej
premlčacej doby. Pri využití práva na zosplatnenie podľa § 565 Občianskeho zákonníka nemôže veriteľ
ihneď pristúpiť po omeškaní splátky k zosplatneniu, ale toto právo mu patrí až po tom, čo uplynie lehota
troch mesiacov od nezaplatenia splátky. Túto lehotu poskytuje zákon spotrebiteľovi, aby si zaobstaral

peňažné prostriedky na zaplatenie dlhovanej sumy a až po jej uplynutí nastáva strata výhody splátok.
To však nemá vplyv na počiatok plynutia premlčacej doby podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ktorá
začína plynúť zročnosťou nesplnene splátky, v danej veci splatnej v júli 2012.

Z uvedených dôvodov súd návrh zamietol.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. V konaní bol úspešný odporca, ktorý
trovy konania neuplatnil, preto súd vyslovil, že mu náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia, cestou

tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne, písomne, trojmo.

Podľa § 205 ods.1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (42 ods.3) uviesť, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu
považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.