Rozsudok ,
Zrušujúce Rozhodnutie bolo vynesené dňa streda 8. november 2017

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/47/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1016200405
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský

ECLI: ECLI:SK:KSBA:2017:1016200405.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov

senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobcu: Retail
Value Stores, a.s., IČO: 47256770, so sídlom v Bratislave, Panónska cesta 16, zastúpený spoločnosťou
JUDr. Michal Matulník, advokát, s.r.o., IČO: 36857726, so sídlom v Bratislave, Kýčerského 5, za ktorú
konáadvokátJUDr.MichalMatulník,protižalovanému:Ministerstvopôdohospodárstvaarozvojavidieka
Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Dobrovičova 12, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia
ministra pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky č. 1109/2016-420 zo dňa 16.2.2016,
takto

r o z h o d o l :

KrajskýsúdvBratislavenapadnutérozhodnutieministrapôdohospodárstvaarozvojavidiekaSlovenskej
republiky č. 1109/2016-420 zo dňa 16.2.2016 a rozhodnutie Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja
vidieka Slovenskej republiky č. 26999/2015-024 zo dňa 26.11.2015 z r u š u j e a vec v r a c i a
orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

Žalobcovi sa p r i z n á v a úplná náhrada trov konania voči žalovanému, o výške ktorej rozhodne
súd po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením, ktorý vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Minister pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR (ďalej aj len minister) poveril zamestnancov
ministerstva vykonaním kontroly zameranej na dodržiavanie ustanovení zákona č. 362/2012 Z.z.
o neprimeraných podmienkach v obchodných vzťahoch, ktorých predmetom sú potraviny v znení
neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 362/2012 Z.z.), a to najmä na ustanovenie § 4 ods. 4
písm. t/, písm. y/ za obdobie rokov 2013 a 2014 (poverenie č. 43/2014 zo dňa 29.4.2014; č.j.
2908/2014-020). Kontrola sa začala dňa 5.5.2014 a o jej výsledku bol spísaný Protokol č. 21191/2014 k

číslu 2908/2014-020 zo dňa 5.8.2014. Kontrolóri zistili, že žalobca v obchodnom vzťahu so spoločnosťou
Fekollini, s.r.o., porušil zákon č. 362/2012 Z.z. a jeho ustanovenia § 4 ods. 3, ods. 4 písm. s/, písm.
x/, písm. t/, písm. y/; nariadili mu upustiť od konania, ktoré napĺňa skutkovú podstatu neprimeraných
podmienok v obchodnom vzťahu so spoločnosťou ALFA-R, s.r.o. Správne konanie vo veci správneho
deliktu sa začalo z dôvodu porušenia ustanovení § 4 ods. 3, ods. 4 písm. s/, písm. x/, písm. t/, písm. y/
zákona č. 362/2012 Z.z., ktoré vyplývajú z protokolu o výsledku kontroly.

2. Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka SR ako prvostupňový správny orgán rozhodlo, že
žalobca sa vo svojom sídle dopustil správnych deliktov:
a. uplatnenia neprimeranej podmienky vo svoj prospech podľa § 4 ods. 2 písm. f/ zákona č. 362/2012
Z.z., keď požadoval peňažné plnenie za propagačné akcie odberateľa bez toho, aby došlo k protiplneniuv rovnakej hodnote v prospech dodávateľa vyplývajúce z faktúry č. S154413 zo dňa 31.1.2013 v sume
455,57 € uhradenej dňa 27.3.2013, a faktúry č. S155554 zo dňa 28.2.2013 na sumu 413,04 € uhradenej
dňa 27.3.2013, v období od 26.2.2013 do 27.3.2013 vzťahujúcich sa k bodu 2.8.2 Rámcovej zmluvy o

kúpe a predaji tovaru zo dňa 5.4.2012,
b. uplatnenia neprimeranej podmienky vo svoj prospech podľa § 4 ods. 3 písm. b/ zákona č. 362/2012
Z.z., tým, že požadoval peňažné plnenie dodávateľa, ktorého celková suma je viac ako 3 % ročných
tržieb dodávateľa za potraviny dodané jednotlivému odberateľovi v kalendárnom roku, v ktorom došlo
k peňažnému plneniu, a to za obchodné aktivity odberateľa zamerané na podporu predaja potraviny

dodávateľa najmä dary, bonusy, rabaty a skontá, v období od 31.5.2013 do 31.12.2013 vyplývajúce z
faktúr:
i. č. S156787 zo dňa 30.4.2013 na sumu 364,61 €, neoprávnene vystavená v sume 59,91 € bez DPH,
splatná dňa 30.5.2013 a uhradená dňa 31.5.2013,
ii. č. S157263 zo dňa 31.5.2013 na sumu 212,94 € bez DPH, neoprávnene vystavená v plnej výške,
splatná dňa 30.6.2013 a uhradená dňa 2.7.2013,

iii. č. S158234 zo dňa 30.6.2013 na sumu 174,25 € bez DPH, neoprávnene vystavená v plnej výške,
splatná dňa 30.7.2013 a uhradená dňa 2.8.2013,
iv. č. S159198 zo dňa 31.7.2013 na sumu 186,36 € bez DPH, neoprávnene vystavená v plnej výške,
splatná dňa 30.8.2013 a uhradená dňa 6.9.2013,
v. č. S160131 zo dňa 31.8.2013 na sumu 183,88 € bez DPH, neoprávnene vystavená v plnej výške,

splatná dňa 30.9.2013 a uhradená dňa 4.10.2013,
vi. č. S160856 zo dňa 30.9.2013 na sumu 155,85 € bez DPH, neoprávnene vystavená v plnej výške,
splatná dňa 30.10.2013 a uhradená dňa 4.11.2013,
vii. č. S161556 zo dňa 31.10.2013 na sumu 175,45 € bez DPH, neoprávnene vystavená v plnej výške,
splatná dňa 30.11.2013 a uhradená dňa 6.12.2013,

viii. č. S162237 zo dňa 30.11.2013 na sumu 145,22 € bez DPH, neoprávnene vystavená v plnej výške,
splatná dňa 30.12.2013 a uhradená dňa 31.12.2013,
vzťahujúcich sa k bodu 3.3 zmluvy o kúpe a predaji tovaru potraviny zo dňa 28.2.2013
c. uplatnenia neprimeranej podmienky vo svoj prospech podľa § 4 ods. 4 písm. h/ zákona č. 362/2012
Z.z., tým, že požadoval dodatočné peňažné plnenie po prevzatí potraviny, a to vystavením faktúry č.

S162729 zo dňa 16.12.2013 na sumu 46.200,- € vzťahujúcej sa k bodu 5.5.2 zmluvy o kúpe a predaji
tovaru potraviny zo dňa 28.2.2013,
d. dohodnutia neprimeranej podmienky vo svoj prospech podľa § 4 ods. 4 písm. x/ zákona č. 362/2012
Z.z. tým, že vyžadoval umiestnenie na trh potraviny, ktorej množstvo a druh sú zmluvne dohodnuté
medzi účastníkmi obchodného vzťahu, za cenu nižšiu, ako je nákupná cena v čase podpísania kúpnej

zmluvy vyplývajúce z bodu 2.5 zmluvy o kúpe a predaji tovaru potraviny zo dňa 28.2.2013.
v obchodnom vzťahu so spoločnosťou Fekollini, s.r.o. Za správne delikty uložilo žalobcovi pokutu v
sume 116.100,- € podľa § 8 ods. 2 zákona č. 362/2012 Z.z. (rozhodnutie č. 2699/2015-024 zo dňa
26.11.2015). Ministerstvo dospelo k záveru, že žalobca naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu
podľa § 4 ods. 2 písm. f/ zákona č. 362/2012 Z.z., pretože realizoval reklamné, marketingové a promočné

akcie súvisiace s propagáciou predaja tovarov v rovnakej hodnote v prospech dodávateľa Fekollini,
s.r.o., bez protiplnenia v rovnakej hodnote v prospech dodávateľa. Vystavením faktúr žalobca chcel
získať majetkový prospech. Ministerstvo dospelo k záveru, že žalobca naplnil aj skutkovú podstatu
správneho deliktu podľa § 4 ods. 3 písm. b/ zákona č. 362/2012 Z.z., pretože celkové tržby medzi ním
a dodávateľom Fekollini, s.r.o. v roku 2013 dosiahli sumu 72.890,22 € bez DPH; potom 3% z celkových

ročných tržieb spoločnosti Fekollini, s.r.o., dosahujú sumu 2.186,71 € bez DPH (ide o maximálnu sumu
peňažného plnenia, ktorú mohol žalobca fakturovať podľa § 4 ods. 3 písm. a/ až písm. f/ zákona č.
362/2012 Z.z.). Celková fakturovaná suma v roku 2013 predstavovala 3.679,26 € bez DPH, čo je 5,05
% z ročných tržieb spoločnosti Fekollini, s.r.o. vo vzťahu k žalobcovi. Žalobca uplatnil aj neprimeranú
podmienku podľa § 4 ods. 3 písm. d/ zákona č. 362/2012 Z.z. Ministerstvo zároveň dospelo k záveru, že

žalobca nespáchal správny delikt podľa § 4 ods. 4 písm. s/, písm. x/ ani písm. t/ zákona č. 362/2012 Z.z.
Žalobcom vystavená faktúra č. S162729 zo dňa 16.12.2013 v sume 46.200,- € za porušenie bodu 5.5.2
zmluvy o kúpe a predaji [„v prípade potravinárskych výrobkov bude mať tovar požadované vlastnosti
po dobu stanovenú na tovare alebo jeho obale. Potravinárske výrobky budú dodané žalobcovi tak,
aby ku dňu ich dodania uplynula maximálne 1/3 doby použiteľnosti (maximálnej trvanlivosti výrobku

vyznačenej na obale výrobku). Zároveň sa spoločnosť Fekollini, s.r.o., zaviazala, že pri každom dodaní
tovaru bude informovať žalobcu o tom, kedy (dátum) bol tovar (jednotlivé tovary / výrobky) vyrobený,
a zároveň, kedy mu uplynie doba použiteľnosti. V prípade, že spoločnosť Fekollini, s.r.o., poruší svoju
povinnosť podľa predchádzajúcej vety, bude povinná za každé porušenie zaplatiť žalobcovi zmluvnúpokutu vo výške uvedenej v prílohe č. 3 Zmluvy o kúpe a predaji, ktorá ustanovuje zmluvnú pokutu
v sume 100,- € za porušenie povinnosti podľa bodu 5.5.2 zmluvy] má za cieľ získanie majetkového
prospechu a vykazuje znaky neprimeranej podmienky podľa § 4 ods. 4 písm. h/ zákona č. 362/2012

Z.z. (nie však podľa písmena y/). Faktúra bola vystavená, pretože spoločnosť Fekollini, s.r.o., neuviedla
údaj o dátume výroby a dátume použiteľnosti na dodacom liste; žalobca však vystavil faktúru napriek
tomu, že vady výrobku nereklamoval (hoci išlo o zjavnú vadu tovaru a žalobca bol povinný ju zistiť
ihneď pri dodaní tovaru). Žalobca počas celej doby dodávok neodmietol preberanie tovaru z dôvodu
porušenia zmluvy o kúpe a predaji alebo z dôvodu vád tovaru podľa § 436 zákona č. 513/1991 Zb.

Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len ObZ) a čl. 5.5.4 zmluvy o kúpe a predaji;
neupozornildodávateľanaporušeniezmluvnýchpodmienokpodľabodu5.5.2zmluvy,plneniepovinností
nevyžadoval, ani ho nevyzval na odstránenie porušenia, nespochybňoval kvalitu dodaného tovaru, ani
nevypovedal zmluvu o kúpe a predaji. Napriek tomu takýto „vadný“ tovar ponúkal spotrebiteľom na
predaj a dosahoval z neho zisk. Účelom zákona č. 362/2012 Z.z. je postihovať nielen dohodnutie,
ale aj uplatňovanie neprimeraných podmienok. V prípadoch nejasnosti alebo nezrozumiteľnosti znenia

právneho predpisu sa uprednostňuje výklad e ratione legis pred doslovným gramatickým výkladom.
Podľa názoru prvostupňového správneho orgánu nie sú administratívne konania, na ktoré poukázal
žalobca, v podstate identické, pretože sa líšia rozsahom a závažnosťou porušenia zákona č. 362/2012
Z.z. Výšku pokuty odôvodnil primeranosťou, represívnou, nápravnou funkciou a generálnou prevenciou
aj voči ostatným právnickým a fyzickým osobám. Podľa jeho názoru nemožno pri ukladaní pokuty

zohľadniť záporný výsledok hospodárenia žalobcu (- 1.398.309,- €) s poukazom na § 2 ods. 1 ObZ.
Identifikované porušenie zákona č. 362/2012 Z.z. malo za následok získanie majetkového prospechu a
zneužitie ekonomického postavenia žalobcu na vnútornom trhu s potravinami z hľadiska štruktúry trhu
a podielu odberateľa a dodávateľa na trhu.

3. Minister konajúc o rozklade žalobcu rozhodnutím č. 1109/2016-420 zo dňa 16.2.2016 rozklad
zamietol a prvostupňové rozhodnutie č. 2699/2015-024 zo dňa 26.11.2015 potvrdil. Minister rozhodol
na základe návrhu ním ustanovenej osobitnej (rozkladovej) komisie a v odôvodnení samotného
druhostupňového rozhodnutia sa formálne uvádza názor osobitnej komisie, nie názor druhostupňového
orgánu kompetentného na rozhodnutie o rozklade. V odôvodnení rozhodnutia sa uvádza, že osobitná

komisia preskúmala rozkladom napadnuté rozhodnutie podľa § 59 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní (Správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len SP alebo Správny poriadok) a
stotožnila sa so závermi prvostupňového správneho orgánu. Komisia nepopiera legitimitu dohodnutia
zmluvnej pokuty, ale poukázala na spôsob jej uplatnenia - žalobca vystavil jednu faktúru za opakované
porušenie zmluvných povinností až po deviatich mesiacoch po prvom porušení povinnosti, nedošlo

teda k uplatneniu primárnej funkcie zmluvnej pokuty a cieľom žalobcu bolo len získanie majetkového
prospechu. Podľa názoru osobitnej komisie žalobca naplnil skutkovú podstatu správneho deliktu podľa
§ 4 ods. 2 písm. f/, § 4 ods. 3 písm. b/, § 4 ods. 4 písm. h/ a písm. x/ zákona č. 362/2012 Z.z. V
čase uzavretia R8mcovej zmluvy o kúpe a predaji tovaru síce neexistovala právna úprava vymedzenia
neprimeraných podmienok v obchodných vzťahoch, ale obchodný vzťah medzi žalobcom a jeho

dodávateľom je v zmysle § 2 písm. c/ zákona č. 362/2012 Z.z. od 1.1.2013 obchodným vzťahom
upraveným zákonom č. 362/2012 Z.z.; poukázala aj na prechodné ustanovenie § 10 tohto zákona.
Osobitná komisia nepoprela legitimitu dohodnutia zmluvnej pokuty, ale tiež poukázala na účelový
spôsob uplatnenia zmluvnej pokuty dohodnutej v Rámcovej zmluve. Dohodnutá zmluvná podmienka, v
zmysle ktorej žalobca vyžadoval umiestnenie na trh potraviny až potom, čo bude informovať dodávateľa

(Fekollini, s.r.o.), že s cenou uvedenou na schválenej karte nesúhlasí, a dodávateľ sa zaviazal doručiť
žalobcovi zmenový list, kde cena príslušného tovaru bude zodpovedať podmienke uvedenej v bode 2.2
zmluvy o kúpe a predaji tovaru - v tomto prípade bude cena dodaného tovaru bez DPH pre žalobcu vždy
minimálne o 40% nižšia ako cena výrobku na trhu bez DPH (skutková podstata správneho deliktu podľa
§ 4 ods. 4 písm. x/ zákona č. 362/2012 Z.z.). Osobitná komisia nezistila porušenie § 33 ods. 2 SP. Pokuta

v sume 116.100,- € je podľa jej názoru primeraná, zodpovedá zákonnému rozsahu pokuty (1.000,- €
až 300.000,- €) a súhlasí s ňou. Osobitná komisia uviedla, že žalobca účelovo neupozornil spoločnosť
Fekollini, s.r.o., na dlhodobé porušovanie zmluvnej povinnosti uvádzať dátum výroby dodaných tovarov.
Ak by mal žalobca odôvodnenú obavu, žeby mu mohla byť uložená pokuta za správny delikt dohodnutia
neprimeranejpodmienky,upozornilbyuvedenúspoločnosťnanedodržiavaniepodmienokzmluvyokúpe

a predaju bez zbytočného odkladu. K námietke zaujatosti vznesenej žalobcom proti ministrovi prof. Ing.
Ľubomírovi Jahnátkovi, CSc., osobitná komisia uviedla, že jeho vylúčenie nie je možné. Ustanovenia § 9
až § 13 SP umožňujú len vylúčenie zamestnancov správnych orgánov alebo členov správnych orgánov,
no minister nie je zamestnancom ministerstva, ani jeho členom, preto nemožno naňho tieto ustanoveniaaplikovať. Kompetencia rozhodovať o rozklade proti rozhodnutiam ministerstva je zákonom zverená
ministrovi ako vedúcemu ústredného orgánu štátnej správy (§ 61 ods. 2 SP). Komisia sa v tejto súvislosti
odvolala aj na stanovisko Konzultačného zboru Ministerstva vnútra SR pre aplikáciu Správneho poriadku

zo dňa 6.10.2003 publikované vo Vestníku vlády SR ročník 13, čiastka 7, vydaného dňa 5.11.2003.
Osobitná komisia po preskúmaní postupu a rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu dospela k
záveru, že prvostupňový správny orgán riadne zistil a ustálil skutkový stav, tento skutkový stav správne
právneposúdilaverifikovalsprávnezáverypreukazujúceskutočnosti,žežalobcasvojímkonanímnaplnil
skutkovú podstatu správneho deliktu.

II. Zhrnutie argumentov žalobcu

4. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
1109/2016-420 zo dňa 16.2.2016, jeho zrušenia spolu s prvostupňovým rozhodnutím a vrátenia veci
prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie; uplatnil si nárok na náhradu trov konania.

Namietal, že záväzok dodávateľa (Fekollini, s.r.o.) informovať ho o skutočnostiach uvedených v bude
5.5.2 zmluvy o kúpe a predaji tovaru (informačná povinnosť) má svoje opodstatnenie v obchodnej rovine
aj v rovine plnenia zákonných povinností. Z ustanovenia § 12 ods. 1 písm. p/ zákona č. 152/1995 Z.z.
o potravinách v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 152/1995 Z.z.) aj z § 4 ods. 4 písm. u/
bod 2 zákona č. 362/2012 Z.z. je zrejmé, že bez toho, aby poznal dátum výroby tovaru, nie je schopný

postupovať spôsobom súladným s uvedenými ustanoveniami. Ak nedisponuje informáciou o dátume
výroby tovaru (teda o začiatku plynutia doby exspirácie) a má len informáciu o skončení doby spotreby,
nedokáže stanoviť jednotlivé časti časového úseku, t.j. 1/3 a 3 doby spotreby. Ak má vykonať nejakú
povinnosť uloženú zákonom č. 362/2012 Z.z., musí poznať moment začatia plynutia exspiračnej doby.
Ak má zákonnú povinnosť nakladať kvalifikovaným spôsobom s tovarom, ktorého trvanlivosť je viac ako

štyri dni, musí vedieť, či daný tovar má trvanlivosť štyri dni alebo viac, no nedozvie sa ju len z dátumu
exspirácie. Preto do zmluvy o kúpe a predaji tovaru potraviny zahrnul bod 5.5.2 upravujúci informačnú
povinnosť dodávateľa. V tomto prípade si však dodávateľ tovaru nesplnil informačnú povinnosť, porušil
zmluvu a žalobcovi vznikol nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty. V priebehu celého administratívneho
konania túto skutočnosť nikto nespochybňoval. Keďže dodávateľ zmluvnú pokutu nezaplatil na základe

vystavenej faktúry v lehote splatnosti, vyzval ho listom na zaplatenie zmluvnej pokuty, no bezúspešne.
Preto vykonal jednostranné započítanie vzájomných pohľadávok podľa § 580 zákona č. 40/1964 Zb.
Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len OZ) a čl. IV. bod 4.12 zmluvy o kúpe a
predaji tovaru.

5. Argumentoval, že zmluvnú pokutu už z jej samotnej podstaty nie je možné považovať za peňažné
plnenie, ani za nepeňažné plnenie, a teda jej legitímnym uplatnením nemohol spáchať správny delikt
podľa § 4 ods. 4 písm. h/ zákona č. 362/2012 Z.z. Napokon, ani osobitná (rozkladová) komisia nepoprela
legitimitu dohodnutia zmluvnej pokuty. Ak by bolo možné zmluvnú pokutu považovať za peňažné plnenie
podľa § 2 písm. d/ zákona č. 362/2012 Z.z., potom by každá zmluvná pokuta bola týmto zákonom

zakázaná. Takýto záver však zo zákona č. 362/2012 Z.z. nevyplýva a zmluvnú pokutu ani nezakazuje
- v ustanovení § 4 písm. t/ kvalifikuje neprimerané zmluvné pokuty, o čo však podľa jeho názoru v tejto
veci nejde.

6. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 362/2012 Z.z. sa subjekt môže dopustiť správneho deliktu len tak, že niečo

vo svoj prospech dohodne, nie že vo svoj prospech niečo uplatní, ako to tvrdí žalovaný. Ani správny
orgán ani dodávateľ nespochybňujú, že zmluva o kúpe a predaji tovaru bola platne uzatvorená, že
obsahuje platné ustanovenie o informačnej povinnosti dodávateľa, o zmluvnej pokute a že žalobca si
nárok uplatnil riadne a včas.

7. Ku skutkovej podstate správneho deliktu podľa § 4 ods. 2 písm. f/ zákona č. 362/2012 Z.z. uviedol,
že ministerstvo toto porušenie neidentifikovalo. Ministerstvo ani minister nerozlišovali, na základe akého
dvojstranného právneho aktu žalobca v relevantnom období postupoval, či bola zmluva jedna alebo dve,
kedy došlo k zániku zmluvného vzťahu regulovaného prvou zmluvou a kedy k vzniku zmluvného vzťahu
regulovaného druhou zmluvou. Výkladom právnej normy nemožno do právneho poriadku inkorporovať

nové skutkové podstaty správnych deliktov.

8. K údajnému porušeniu § 4 ods. 3 písm. b/ zákona č. 362/2012 Z.z. uviedol, že ani v tomto prípade
sa správne orgány oboch stupňov nezaoberali počtom zmlúv uzatvorených medzi ním a dodávateľom,ich časovou pôsobnosťou, spôsobom a dôvodom zániku jednotlivých zmluvných vzťahov. Jediné, čím
sa správny orgán zaoberal, bolo vysvetľovanie faktickej neopodstatnenosti existencie ustanovenia § 10
zákona č. 362/2012 Z.z.

9. Závery správneho orgánu o spáchaní správneho deliktu podľa § 4 ods. 4 písm. x/ zákona č. 362/2012
Z.z. vyplývajú z nepochopenia bodu 2.5 zmluvy. Zákon nezakazuje ani nemôže postihovať zmenu
cenovej politiky počas trvania zmluvného vzťahu.

10. Namietal tiež, že v súvislosti s jednou kontrolou mu bolo doručených 19 protokolov o vykonanej
kontrole a následne vyše 15 oznámení o začatí správneho konania. Tento postup ministerstva považuje
za svojvoľný, protizákonný a protiústavný zásah do jeho práv. Rozhodnutie vydať pre každé, jednou
kontrolou identifikované, porušenie zákona samostatný protokol a na základe neho začať 19 správnych
konaní v snahe uložiť čo najvyššiu pokutu, je protiústavné. Poukázal na mediálne výstupy ministra ešte
pred ukončením kontroly, ktorý takýto postup avizoval. Podľa názoru žalobcu § 6 ods. 7 zákona č.

362/2012 Z.z. a § 13 ods. 1 zákona č. 10/1996 Z.z. vylučujú vydať v jednej kontrole viac ako jeden
protokol.

11. Namietal, že sa nemohol vyjadriť ku všetkým podkladom rozhodnutia, konkrétne k vyjadreniu
dodávateľa Fekollini, s.r.o.

12. V administratívnom konaní vzniesol námietku predpojatosti voči ministrovi prof. Ing. Ľubomírovi
Jahnátkovi, CSc., pretože sa ešte pred vydaním rozhodnutia v médiách vyjadroval vo veci s tým, že
cieľom ministerstva je uložiť čo najvyššiu pokutu.

13. Podľa jeho názoru je rozhodnutie nepreskúmateľné, pretože z neho nevyplýva, akého správneho
deliktu sa mal dopustiť, ani kto a ako vlastne vyhodnotil námietku predpojatosti voči ministrovi.
Nepreskúmateľná je aj výška uloženej pokuty. Žalovaný sa nezaoberal jeho postavením na relevantnom
trhu (ak by sa ňou zaoberal, dospel by k záveru, že žalobca má len marginálny podiel na trhu -
menej ako 2%). V iných, no obsahovo takmer identických, prvostupňových rozhodnutiach mu boli zo

strany ministerstva uložené pokuty napríklad v sume 16.600,- € (rozhodnutie č. 3781/2014-024 zo dňa
29.9.2014) alebo v sume 265.000,- € (rozhodnutie č. 3733/2014-024 zo dňa 29.9.2014).

III. Vyjadrenie žalovaného

14. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu žalobcu zamietnuť. V podrobnostiach sa pridržiaval
odôvodnenia žalobou napadnutého rozhodnutia. Podľa jeho názoru bolo nepochybne preukázané, že si
žalobca v obchodnoprávnom vzťahu s dodávateľom spoločnosťou Fekollini, s.r.o., uplatnil neprimeranú
podmienku vo svoj prospech podľa § 4 ods. 4 písm. h/ zákona č. 362/2012 Z.z. vo forme dodatočného
peňažného plnenia po prevzatí potraviny vystavením faktúry č. S162766 zo dňa 16.12.2013 na sumu

114.600,- €. Zmluvná pokuta bola uložená za porušenie bodu 5.5.2 zmluvy, no povinnosť uvádzať vyššie
uvedené informácie je zakotvená v bode 5.6.1 zmluvy. Je nepravdepodobné, že by žalobca nevyužil
svoje právo na reklamovanie vád tovaru a po dobu deviatich mesiacov by uvádzal na trh tovar s vadami
a vystavoval by sa riziku uloženia pokuty podľa zákona č. 362/2012 Z.z.

15. Poukázal na to, že žalobca mal možnosť výberu medzi uložením zmluvnej pokuty a odmietnutím
prevzatia tovaru s vadami. Žalobca však účelovo uplatnil uloženie zmluvnej pokuty, z ktorej mal
majetkový prospech, a neupozornil dodávateľa na vady a neplnenie zmluvných podmienok. Uložená
zmluvná pokuta je zjavne neprimeraná, keďže porušením zmluvnej povinnosti nedošlo k vzniku škody
- žalobca predával potraviny za takú istú predajnú cenu ako potraviny, pri ktorých absentuje porušenie

zmluvnej povinnosti. Len žalobca mal zmluvne zakotvenú možnosť uloženia zmluvnej pokuty; jej spôsob
zapracovania do zmluvy bol na úkor slabšej strany - dodávateľa Fekollini, s.r.o. Žalobca účelovo uplatnil
zmluvnú pokutu v decembri, kedy bolo zrejmé, že dodávateľ nebude môcť vypovedať zmluvu o kúpe a
predajutovaru,keďževýpovednádobaboladohodnutánadobudvochmesiacovkukoncakalendárneho
roka. Zdôraznil, že pri vyhodnotení skutkového stavu posudzoval spôsob uplatnenia zmluvnej pokuty

a nie jej dohodnutie medzi účastníkmi obchodného vzťahu, keďže k spáchaniu správneho deliktu
došlo započítaním zmluvnej pokuty. Ak by zákonodarca nemal v úmysle sankcionovať uplatňovanie
neprimeraných podmienok, zákon č. 362/2012 Z.z. by bol v značnej miere nevykonateľný, pretožepodstatná časť protiprávnych konaní spočíva v uplatňovaní neprimeraných podmienok, z ktorých má
zmluvná strana prospech, a nie v ich dohodnutí.

16. Faktúry vystavené v období od 31.1.2013 do 28.2.2013 musia byť započítané do povoleného
peňažného plnenia dodávateľa (3%). Žalovaný nepoprel tvrdenie žalobcu, že zákon č. 362/2012 Z.z.
nezakazuje ani nemôže postihovať zmenu cenovej politiky počas trvania zmluvného vzťahu, no bod
2.5 zmluvy o kúpe a predaji tovaru zakotvuje zníženie ceny v prípade, ak zo strany žalobcu bude
zaznamenané na základe vlastného prieskumu trhu zníženie predajnej ceny, za ktorú sa takýto tovar

predáva konečnému spotrebiteľovi u ktoréhokoľvek predajcu okrem akciového tovaru. Dohodnutím
takejto zmluvnej podmienky je cena dodaného tovaru bez DPH pre žalobcu vždy minimálne o 40% nižšia
ako cena výrobku na trhu bez DPH.

17. Rozhodujúcim pre posúdenie závažnosti protiprávneho konania žalobcu bol skutkový stav zistený
v čase kontroly. Vzhľadom na výšku a spôsob dohodnutej zmluvnej pokuty aj vzhľadom na získanie

majetkového prospechu bola žalobcovi uložená pokuta v sume 116.100,- €. Žalovaný zobral do úvahy
všetky zákonom stanovené hľadiská, sadzbu pokuty a opakované porušenie povinnosti žalobcom.
Postavenie žalobcu na relevantnom trhu nemôže ovplyvniť výšku uloženej sankcie.

18. Žalobca mal možnosť počas celého administratívneho konania nahliadať do spisu, svoje právo však

nevyužil a ani nepožiadal o kópie písomností tvoriacich podklad pre vydanie rozhodnutia. Námietka
predpojatosti, ktorú žalobca vzniesol proti ministrovi, bola vybavená listom zo dňa 5.12.2014, ktorý bol
žalobcovi zaslaný ešte pred začatím správneho konania č. 1049/2015-024 (oznámenie sa síce týkalo
iných konaní, no aj v tých žalobca namietal predpojatosť ministra).

19. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadril.

IV. Pojednávanie

20. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015

Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) v spojení s § 9 ods. 1 SSP a § 246 ods. 1, § 246a
ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 30.6.2016 rozhodol na
pojednávaní dňa 8.11.2017 rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil v prítomnosti právneho zástupcu žalobcu
a poverenej zástupkyne žalovaného.

V. Relevantné právne predpisy

21. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v

ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či
žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými
administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie,
ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu
jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych

správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný
vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má
zákonom predpísané náležitosti.

22. Podľa § 1 zákona č. 362/2012 Z.z. tento zákon upravuje vymedzenie neprimeraných podmienok

v obchodných vzťahoch (ďalej len "neprimeraná podmienka"), ktorých predmetom je potravina1)
alebo služba spojená s predajom potraviny, kontrolu neprimeraných podmienok, konanie vo veciach
neprimeraných podmienok.

23. Podľa § 2 písm. d/, písm. e/ zákona č. 362/2012 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie peňažným

plnením platba poskytnutá dodávateľom alebo odberateľom súvisiaca s dodaním potraviny vrátane
platby na obchodné aktivity odberateľa potraviny, najmä zľavy, dary, bonusy, rabaty, skontá (písm. d/),
nepeňažným plnením iné plnenie ako plnenie podľa písmena d) súvisiace s dodaním potraviny, najmävecné dary a služby, marketingová aktivita na podporu pri otvorení novej prevádzkarne, rozvoz potraviny
zo skladov odberateľa do jeho prevádzkarní (písm. e/).

24. Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 362/2012 Z.z. dohodnúť neprimeranú podmienku medzi odberateľom
a dodávateľom sa zakazuje.

25. Podľa § 4 ods. 2 písm. f/ zákona č. 362/2012 Z.z. neprimeranou podmienkou je peňažné plnenie
alebo nepeňažné plnenie účastníka obchodného vzťahu za propagačné akcie odberateľa bez toho, aby

došlo k protiplneniu v rovnakej hodnote v prospech dodávateľa.

26. Podľa § 4 ods. 3 písm. b/ zákona č. 362/2012 Z.z. neprimeranou podmienkou je aj peňažné plnenie
dodávateľa, ktorého celková suma je viac ako 3% z ročných tržieb dodávateľa za potraviny dodané
jednotlivému odberateľovi v kalendárnom roku, v ktorom došlo k peňažnému plneniu, a to za obchodné
aktivity odberateľa zamerané na podporu predaja potraviny dodávateľa, najmä dary, bonusy, rabaty a

skontá.

27. Podľa § 4 ods. 4 písm. h/ zákona č. 362/2012 Z.z. za neprimeranú podmienku sa považuje aj
požadovanie dodatočného peňažného plnenia alebo nepeňažného plnenia po prevzatí potraviny.

28. Podľa § 4 ods. 4 písm. x/ zákona č. 362/2012 Z.z. za neprimeranú podmienku sa považuje
aj vyžadovanie umiestnenia na trh potraviny, ktorej množstvo a druh sú zmluvne dohodnuté medzi
účastníkmi obchodného vzťahu, za cenu nižšiu, ako je nákupná cena v čase podpísania kúpnej zmluvy.

29. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 362/2012 Z.z. kontrolu neprimeraných podmienok vykonáva Ministerstvo

pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Slovenskej republiky (ďalej len "ministerstvo").

30. Podľa § 6 ods. 7 zákona č. 362/2012 Z.z. kontrola sa ukončí záznamom o vykonanej kontrole,
ak neboli zistené porušenia tohto zákona (písm. a/), protokolom o vykonanej kontrole, ktorý obsahuje
opatrenia na odstránenie zistených porušení tohto zákona (písm. b/).

31. Podľa § 6 ods. 8 zákona č. 362/2012 Z.z. na výkon kontroly sa vzťahujú primerane ustanovenia
osobitného predpisu, ak odseky 1 až 7 neustanovujú inak. (Osobitným predpisom sú ustanovenia § 8
až § 15 zákona č. 10/1996 Z.z.)

32. Podľa § 8 ods. 1 až ods. 3 zákona č. 362/2012 Z.z. správneho deliktu sa dopustí právnická osoba
alebo fyzická osoba - podnikateľ, ktorá v obchodnom vzťahu dohodne vo svoj prospech neprimeranú
podmienku uvedenú v § 4 ods. 2 až 4 (ods. 1). Ministerstvo uloží pokutu za správny delikt od 1 000 eur do
300 000 eur (ods. 2). Ministerstvo spolu s pokutou určí lehotu na odstránenie neprimeranej podmienky
(ods. 3).

33. Podľa § 9 ods. 3 zákona č. 10/1996 Z.z. kontrolu vykonávajú zamestnanci orgánu kontroly (ďalej
len "pracovníci kontroly") na základe písomného poverenia vedúceho orgánu kontroly alebo ním
splnomocneného zástupcu, ak osobitný predpis neustanovuje inak.

34. Podľa § 13 ods. 1 zákona č. 10/1996 Z.z. o výsledku vykonanej kontroly, ktorou boli zistené
nedostatky, vypracujú pracovníci kontroly protokol, ktorý obsahuje najmä označenie orgánu kontroly,
ktorý kontrolu vykonal, označenie kontrolovaného subjektu, meno, priezvisko a titul pracovníkov
kontroly, ktorí kontrolu vykonali, miesto a čas vykonania kontroly, predmet kontroly, kontrolované
obdobie, preukázané kontrolné zistenia, zoznam príloh protokolu, dátum vypracovania protokolu, dátum

oboznámenia vedúceho kontrolovaného subjektu s protokolom, vlastnoručné podpisy pracovníkov
kontroly, podpis vedúceho kontrolovaného subjektu, ktorý bol s protokolom oboznámený, prílohy k
protokolu, správu o zistenej nezrovnalosti, ak kontrolou zistený nedostatok je nezrovnalosťou podľa
osobitného predpisu.

35. Podľa § 13 ods. 2 zákona č. 10/1996 Z.z. pri kontrole, ktorej predmet je osobitý alebo náročný a
vyžaduje zaznamenať stav predmetu kontroly priamo na mieste v určenom čase, vypracujú pracovníci
kontroly za účasti zamestnancov, ktorí sú za príslušný úsek zodpovední, alebo ďalších zamestnancov,
priebežný protokol (písm. a/), zaznamenať stav časti predmetu kontroly z dôvodu potreby osobitnéhopostupu pri kontrole alebo osobitného spôsobu riešenia zistených nedostatkov, vypracujú pracovníci
kontroly čiastkový protokol (písm. b/).

36. Podľa § 13 ods. 4 zákona č. 10/1996 Z.z. ak sú proti kontrolným zisteniam podané opodstatnené
námietky podľa § 11 ods. 2 písm. e), pracovníci kontroly vypracujú dodatok k protokolu, ktorý je jeho
súčasťou. Pri jeho vypracovaní sa postupuje primerane podľa odseku 1.

37. Podľa § 13 ods. 8 zákona č. 10/1996 Z.z. kontrola je skončená prerokovaním protokolu. Protokol

sa považuje za prerokovaný aj vtedy, ak sa vedúci kontrolovaného subjektu bezdôvodne nedostaví na
prerokovanie protokolu alebo odmietne podpísať zápisnicu o prerokovaní protokolu. Tieto skutočnosti
pracovníci kontroly uvedú v zápisnici o prerokovaní protokolu. Kontrola, z ktorej sa vypracúva záznam,
je skončená jeho podpísaním pracovníkmi kontroly a odovzdaním vedúcemu kontrolovaného subjektu.

VI. Posúdenie veci správnym súdom

38. V predmetnej právnej veci ide o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo
potvrdené rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o uložení sankcie za spáchanie správnych
deliktov podľa § 4 ods. 2 písm. f/, ods. 3 písm. b/, ods. 4 písm. h/ a písm. x/ zákona č. 362/2012 Z.z.

39. Je nepochybné, že právna teória v rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské
konanie rozoznáva trestné činy, priestupky, iné správne delikty, v ďalšej špecifikácii ešte správne
disciplinárne delikty a správne delikty poriadkové. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konanie
alebo opomenutie), ktoré konkrétny zákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými
druhmi deliktov podľa závažnosti je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti, vyjadrenej v znakoch

skutkovej podstaty, u iných správnych deliktoch a disciplinárnych deliktoch ešte aj okruh subjektov,
ktoré sa deliktu môžu dopustiť. Formálne označenie určitého typu protispoločenského konania a tomu
zodpovedajúcemu zaradeniu medzi trestné činy, priestupky, iné správne delikty a z toho vyvodené
následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, či už ide o oblasť súdneho alebo správneho
trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda reflexia názoru spoločnosti na potrebnú

mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov (rozsudky ESĽP vo veci Öztürk proti Nemeckej spolkovej
republike z 21. februára 1984, č. sťažnosti 8544/79, Escoubet proti Belgicku, z 28. októbra 1999, č.
sťažnosti 26780/95, Zolotukhin proti Rusku z 10. februára 2009, č. sťažnosti 14939/03).

40.Trestaniezasprávnedelikty(priestupky,správnedeliktyprávnickýchosôbasprávnedeliktyfyzických

osôb - podnikateľov) má podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy. Je preto
nevyhnutné poskytnúť záruky a práva, ktoré sú zakotvené v Trestnom zákone a Trestnom poriadku
nielen obvinenému z trestného činu, ale aj subjektu, voči ktorému je vyvodzovaná administratívnoprávna
zodpovednosť, čo napokon vyplýva aj zo zásady č. 6 Odporúčania o správnych sankciách, podľa
ktorej je nevyhnutné v rámci správneho konania vo veciach správnych sankcií poskytovať okrem záruk

spravodlivého správneho konania v zmysle Rezolúcie (77)31 aj pevne zavedené záruky v trestnom
konaní.

41. Pri súbehu viacerých správnych deliktov je s ohľadom na nedostatok špeciálnej úpravy pre
administratívne trestanie potrebné metódou analógie legis aplikovať pravidlá pre ukladanie úhrnného

trestu podľa Trestného zákona. Použitie absorpčnej zásady pri administratívnom trestaní za viaceré
správne delikty je z hľadiska výslednej výšky sankcie v prospech žalobcu, pretože v prípade uloženia
sankcie za každý zo zbiehajúcich sa správnych deliktov by výsledná sankcia uložená žalobcovi bola
podstatne vyššia. Pokiaľ subjekt spácha viacero deliktov, správny orgán uloží sankciu podľa ustanovení
vzťahujúcich sa na správny delikt najprísnejšie postihnuteľný. Najprísnejšie postihnuteľný správny delikt

je delikt, za ktorý možno uložiť pokutu s najvyššou sadzbou. Pri rovnakej sadzbe pokút správny
orgán uloží úhrnnú sankciu podľa toho ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na najzávažnejší delikt. V
každom prípade však platí, že subjektívny záujem žalobcu na individuálnom sankcionovaní každého
zo zbiehajúcich sa správnych deliktov nemôže viesť k vylúčeniu trestnoprávnych štandardov, ktoré sú
nedeliteľnou súčasťou systému administratívneho trestania (rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp.

zn. 2S/123/2014 zo dňa 17.6.2015, rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8 Sžo 28/2007 zo dňa
6.3.2008, sp. zn. 2 Sžo 46/2012 zo dňa 18.9.2013).42. V predmetnej veci ide o súbeh štyroch deliktov, pri ktorých sankcionovaní je nevyhnutné aplikovať
analógiulegisapostupovaťpodľaabsorpčnejzásady,takakotostabilnekonštatujeNajvyššísúdSRvuž
citovaných rozsudkoch sp. zn. 8 Sžo 28/2007 zo dňa 6.3.2008, sp. zn. 2 Sžo 46/2012 zo dňa 18.9.2013

ako aj Krajský súd v Bratislave v rozsudku sp. zn. 2S/123/2014 zo dňa 17.6.2015. Zákon č. 362/2012
Z.z. umožňuje uložiť za všetky delikty rovnakú sankciu (1.000,- € do 300.000,- €); v takomto prípade je
bezpredmetné, aby žalovaný identifikoval len jeden správny delikt, ktorý je z hľadiska rozsahu sankcie
najzávažnejší,pretoževšetkydeliktysúzávažnévrovnakejmiere;takýtomyšlienkovýsledvšakmusíbyť
vrozhodnutízachytený,čosavpredmetnejvecinestalo.Priukladanípokútzasprávnedeliktynestačílen

všeobecne poukázať na preventívnu, represívnu a generálnu funkciu sankcie bez bližšieho odôvodnenia
jednotlivých aspektov rozhodujúcich pre uloženie sankcie. Správny súd nespochybňuje skutočnosť, že
ukladanie sankcií v rámci určitého zákonom stanoveného rozsahu je na správnej úvahe správneho
orgánu, no ten musí presvedčivým a logickým spôsobom odôvodniť, čo ho viedlo k uloženiu sankcie
v konkrétnej výške. V predmetnej veci sa tak nestalo a tento nedostatok vedie k nepreskúmateľnosti
uloženej pokuty.

43. Pokuta má byť pre podnikateľa natoľko citeľná, aby ho od podobného konania v budúcnosti odradila,
avšak nemôže byť pokutou likvidačnou (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Sžhpu 3/2011 zo dňa
22.5.2013, sp. zn. 1 Sžhpu 1/2008 zo dňa 25.1.2011).

44. Prvostupňový ani druhostupňový orgán v rozhodnutiach zákonným spôsobom nevysvetlili, prečo
z jednej kontroly vystavili viacero protokolov. Argument žalovaného, že išlo o zložitejší prípad v tomto
kontexte neobstojí. Zákon č. 362/2012 Z.z. ani zákon č. 10/1996 Z.z. neumožňujú, aby boli z jednej
kontroly začatej na základe jedného a toho istého poverenia zameranej na ten istý predmet u toho istého
subjektu vystavené viaceré protokoly (§ 6 ods. 7 zákona č. 362/2012 Z.z., § 13 ods. 1 zákona č. 10/1996

Z.z.). Oba zákony pri slovách „kontrola“ a „protokol“ používajú jednotné číslo (pri tvorbe návrhu právneho
predpisu sa používa oznamovací spôsob, prítomný čas a jednotné číslo, ak z kontextu návrhu právneho
predpisu nevyplýva inak - Príloha č. 1 k Legislatívnym pravidlám vlády SR bod 3). Z kontextu oboch
zákonov však nevyplýva, žeby výsledkom jednej kontroly mali byť viaceré protokoly. Zákon č. 10/1996
Z.z. v zložitých prípadoch umožňuje vypracovať priebežný protokol alebo čiastkový protokol (§ 13 ods.

2), no nie viaceré finálne protokoly. Správny súd poukazuje aj na čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, v zmysle
ktorého štátne orgány môžu konať len na základe Ústavy, v jej medziach, a v rozsahu a spôsobom,
ktorý ustanoví zákon. Čl. 2 ods. 2 Ústavy SR určuje nielen to, aký druh právnej úpravy štátny orgán
použije pri rozhodovaní, ale aj to, akým spôsobom prikročí k jeho výkladu v súlade s princípom právneho
štátu; ústavný príkaz zakotvený v čl. 2 ods. 2 Ústavy SR je súčasne aj ustanovením povinnosti vykladať

ústavné a zákonné normy tak, aby sa tento príkaz rešpektoval v celom vymedzenom rozsahu (napríklad
nález Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS 143/02 zo dňa 5.11.2002). Keďže zákon č. 10/1996 Z.z. ani
zákon č. 362/2012 Z.z. neumožňujú vypracovať viaceré protokoly z jednej kontroly zameranej na ten istý
predmet u toho istého subjektu, žalovaný tak nebol oprávnený urobiť. Ak tak napriek tomu urobil, porušil
zákon č. 10/1996 Z.z., č. 362/2012 Z.z. a čl. 2 ods. 2 Ústavy SR. Ústavný princíp, na základe ktorého

konajú orgány štátu, si nemožno zamieňať s oprávnením fyzických a právnických osôb zakotveným v čl.
2 ods. 3 Ústavy SR, ktoré má opačný cieľ - každý môže konať to, čo mu zákon nezakazuje (samozrejme
za situácie, že tento článok ústavy nevytvára právny základ pre protiprávne konanie).

45. Napriek uvedeným pochybeniam oboch orgánov verejnej správy, ktoré vedú k zrušeniu rozhodnutia

žalovaného aj prvostupňového správneho orgánu, správny súd považuje za potrebné sa vyjadriť ku
skutkovej podstate správneho deliktu podľa § 4 ods. 4 písm. h/ zákona č. 362/2012 Z.z., v zmysle
ktorého za neprimeranú podmienku sa považuje aj požadovanie dodatočného peňažného plnenia alebo
nepeňažného plnenia po prevzatí potraviny. Žalovaný sa nevysporiadal so skutočnosťou, či zmluvná
pokuta ako taká predstavuje peňažné plnenie podľa citovaného ustanovenia zákona č. 362/2012 Z.z. a

podľa § 2 písm. d/ tohto zákona. Zmluvná pokuta je vo všeobecnosti prostriedkom zabezpečenia
záväzkov, ktorý vzniká na základe právneho úkonu (dohody) medzi dvoma a viacerými subjektmi. Ide
o účastníkmi zmluvného vzťahu dohodnutú peňažnú sumu, ktorú sa dlžník (subjekt porušujúci zmluvu)
zaväzuje zaplatiť druhej zmluvnej strane v prípade porušenia jeho zmluvnej povinnosti. Povinný účastník
zmluvného vzťahu je zaviazaný zmluvnú pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením

povinnosti nevznikne škoda. Zaplatenia zmluvnej pokuty sa oprávnený subjekt môže domáhať už len
na základe toho, že došlo ku skutočnosti, pre ktorú bola pokuta dohodnutá. Právna úprava poskytuje
účastníkom dohody o zmluvnej pokute značnú dispozičnú voľnosť z hľadiska práv a povinností z
nej vyplývajúcich (§ 544 a nasl. OZ v spojení s § 1 ods. 2 ObZ). Možnosť moderácie zmluvnejpokuty súdom zákon pripúšťa len v prípade jej neprimeranej výšky (§ 545a OZ, § 301 ObZ); otázka
neprimeranej výšky zmluvnej pokuty však nie je predmetom tohto preskúmavacieho konania. Zmluvná
pokuta má prevenčnú funkciu, represívnu aj reparačnú funkciu (Luby, Š.: Prevencia a zodpovednosť

v občianskom práve II. Vydavateľstvo SAV, Bratislava 1958, s. 398 a nasl.). Žalovaný sa v uvedenom
kontexte nevysporiadal s tým, či zmluvnú pokutu možno považovať za „dodatočné“ peňažné plnenie
alebo „dodatočné“ nepeňažné plnenie po prevzatí potraviny. Krátky slovník slovenského jazyka, Slovník
súčasného slovenského jazyka a Synonymický slovník slovenčiny slovo „dodatočný“ vysvetľujú ako
uskutočnený po dokončení niečoho, urobený až po dokončení, po uzavretí niečoho, teda bez ohľadu

na penalizáciu nedodržania zmluvnej povinnosti (<http://slovnik.juls.savba.sk/?w=Dodato%C4%8Dn
%C3%BD&s=exact&c=ff39&d=kssj4&d=psp&d=sssj&d=scs&d=sss&d=peciar&d=ma&d=hssjV&d=bernolak&d=obce&d=
Vysvetlenie pojmov „dodatočné peňažné plnenie“ za dodané potraviny vo vzťahu k zmluvnej pokute zo
stranyorgánovverejnejsprávyobochstupňovabsentuje,pričomideozákladnýprvokskutkovejpodstaty
správneho deliktu podľa § 4 ods. 4 písm. h/ zákona č. 362/2012 Z.z. aj v nadväznosti na § 2 písm. d/
tohto zákona.

46. Nedostatočné odôvodnenie sa vzťahuje aj na spáchanie správneho deliktu podľa § 4 ods. 4
písm. x/ zákona č. 362/2012 Z.z. Prvostupňový správny orgán v tejto časti len stroho poukázal na bližšie
nešpecifikované podklady rozhodnutia, z ktorých má vyplývať že pre žalobcu by bola cena dodaného
tovaru bez DPH vždy o 40% nižšia ako cena výrobku bez DPH. V časti prvostupňového rozhodnutia

nazvanej ako „Skutkové zistenia“ sa uvádza ako podklad rozhodnutia len zmluva o kúpe a predaji
tovaru, z ktorej však a priori nevyplýva uvedená výrazná zľava z ceny tovaru bez DPH. ZA uvedenej
situácie nie je možné preskúmať, na základe akých skutočností, žalovaný a prvostupňový správny orgán
dospeli k záveru o spáchaní správneho deliktu žalobcom podľa § 4 ods. 4 písm. x/ zákona č. 362/2012
Z.z. Uvedený nedostatok prvostupňového rozhodnutia, ktorý nebol odstránený ani v druhostupňovom

rozhodnutí, má negatívny vplyv na zákonnosť oboch rozhodnutí a vedie k ich zrušeniu.

47. Na druhej strane sa správny súd nestotožnil s námietkou žalobcu o vylúčení ministra z konania a
rozhodnutia o podanom rozklade podľa § 61 ods. 2 SP. Podľa § 9 SP môže byť v administratívnom
konaní vylúčený len konkrétny zamestnanec správneho orgánu. Z tohto dôvodu nie je možné použiť

ustanovenia o vylúčení v prípadoch, keď ako správny orgán vystupuje jediná fyzická osoba, ktorá
navyše nemá postavenie zamestnanca správneho orgánu; preto neprichádza do úvahy vylúčenie
vedúceho ústredného orgánu štátnej správy pri rozhodovaní o rozklade (Košičiarová, S.: Správny
poriadok. Komentár, Heuréka, Šamorín 2013, s. 44 a nasl.; Sobihard, J.: Správny poriadok. Komentár,
IURA EDITION, Bratislava 2005, s. 51 a nasl.). Zamestnancom správneho orgánu sa rozumie

osoba, ktorá je v pracovnoprávnom, služobnom alebo štátnozamestnaneckom vzťahu k správnemu
orgánu. Minister ako vedúci ústredného orgánu štátnej správy nie je zamestnancom ministerstva v
pracovnoprávnom, služobnom, štátnozamestnaneckom ani obdobnom vzťahu, je členom vlády, ktorý
stojí na čele ministerstva (§ 3 zákona č. 575/2001 Z.z. o organizácii činnosti vlády a organizácii
ústrednejštátnejsprávyvzneníneskoršíchpredpisov),jemenovanýprezidentomSRnanávrhpredsedu

vlády. Ministerstvo je úradom predstavujúcim súhrn osobných a vecných prostriedkov zorganizovaných
do jedného celku za účelom výkonu určitého vymedzeného úseku verejnej správy. Ministerstvo je
organizované monokraticky; vedené je členom vlády menovaným prezidentom na návrh predsedu vlády
(nález Najvyššieho správneho súdu č. 302/46-7 zo dňa 23.10.1947 publikovaného v Bohuslavovej
zbierke nálezov Najvyššieho správneho súdu vo veciach administratívnych pod číslom Boh. A 1729/47

30296, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 Sžo 72/2007 zo dňa 31.1.2008). Navyše, v prípade
vylúčeniaministrazkonaniaarozhodovaniaorozkladeSprávnyporiadokneupravujepostupanisubjekt,
ktorý by o podanom rozklade rozhodol.

48. Podľa názoru správneho súdu však žalovaný správne vyhodnotil percentuálnu hranicu (3%) tržieb

dodávateľa Fekollini, s.r.o., vo vzťahu k obchodným aktivitám odberateľa (žalobcu) zameraným na
podporupredajapotravinydodávateľa,najmädary,bonusy,rabatyaskontá(§4ods.3písm.b/zákonač.
362/2012 Z.z.). Žalobca nevedel preukázať ani aké propagačné akcie v prospech dodávateľa realizoval.

49. Na margo veci je potrebné uviesť, že osobitná (rozkladová) komisia má len poradnú funkciu a nie

je kompetentná o rozklade rozhodnúť, môže predkladať len stanoviská k rozkladu, ktoré minister môže
ale aj nemusí akceptovať. V tejto súvislosti nemožno opomenúť ďalší formálny nedostatok žalobou
napadnutého rozhodnutia, keď v odôvodňovaní druhostupňového rozhodnutia sa uvádza výlučne
právny názor osobitnej (rozkladovej) komisie, ktorá však má len poradnú funkciu, no názor ministraako kompetentného a funkčné príslušného orgánu podľa § 61 ods. 2 SP prakticky absentuje. Tento
nedostatok spôsobuje nezrozumiteľnosť rozhodnutia v tom smere, či svoj právny názor prezentuje
minister alebo osobitná (rozkladová) komisia ako orgán rozhodujúci o rozklade.

50. Sumarizujúc správny súd uvádza, že žalobou napadnuté rozhodnutie ministra vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci a v časti uloženej pokuty je rozhodnutie aj nepreskúmateľné,
čo je dôvodom na jeho zrušenie spolu s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ktoré trpí
rovnakou nezákonnosťou ako druhostupňové rozhodnutie, podľa § 191 ods. 1 písm. c/, písm. d/ SSP

a vec vrátil orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie.

51. Právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v
ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym
názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo
opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom

rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu § 191 ods. 6 SSP).

52. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 167 SSP a úspešnému žalobcovi priznal právo
na náhradu trov konania v plnom rozsahu voči neúspešnému žalovanému. O výške náhrady trov
konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným

uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

53. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní od jeho doručenia na Krajský súd
v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia
len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť

označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého
sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.

a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným
Centrum právnej pomoci (písm. c/).