Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, October 23, 2017

Súd: Okresný súd Veľký Krtíš
Spisová značka: 3T/41/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6217010095
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavomír Cimerman

ECLI: ECLI:SK:OSVK:2017:6217010095.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Veľký Krtíš samosudcom JUDr. Slavomírom Cimermanom na hlavnom pojednávaní

konanom dňa 23. októbra 2017 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný G. N. K. C. H. , nar. XX. XX. XXXX vo Y. F., trvale bytom
B. č. XX, občan SR

j e v i n n ý , ž e

05. 09. 2014 asi o 10.00 h pred kaviarňou Whiskys Caffe udrel niekoľkokrát päsťou po hlave H. F.,

nar. XX. XX. XXXX a spôsobil mu tržnú ranu prednej časti ušnice a vonkajšieho zvukovodu vpravo s
traumatickou perforáciou blany bubienka vpravo s pracovnou neschopnosťou 7 dní,

t e d a

dopustil sa fyzicky na mieste verejnosti prístupnom výtržnosti tým, že napadol iného,

č í m s p á ch a l

prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák.

a z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 364 ods. 1 Tr. zák. s použitím § 36 písm. j) Tr. zák., § 37 písm. m) Tr. zák., § 38 ods. 2 Tr.
zák., § 56 ods. 2 Tr. zák. na peňažný trest vo výmere 600,- (šesťsto) Eur.

Podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. sa mu pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený,
u k l a d á náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) mesiace.

Podľa § 287 ods. 1, 2 Tr. por. sa mu ukladá povinnosť nahradiť poškodenému Všeobecnej zdravotnej
poisťovni, a. s., Skuteckého 20, Banská Bystrica, škodu vo výške 72,57 Eur.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátorka Okresnej prokuratúry vo Veľkom Krtíši podala dňa 24. 05. 2017 na tunajší súd obžalobu,

ktorou viní obvineného G. N., nar. XX. XX. XXXX, že skutkom vymedzeným v nej sa mal dopustiť prečinu
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák.Na hlavnom pojednávaní navrhla podľa § 258 ods. 1 Tr. por. vypočuť obvineného, podľa § 261 ods. 1
Tr. por. vypočuť svedka - poškodeného H.. F., svedkyňu Ľ.. M., podľa § 263 ods. 1 Tr. por. so súhlasom
strán čítať výsluchy svedkov E.. E., C.. R., O.. F., podľa § 268 ods. 2 Tr. por. so súhlasom strán čítať

znalecký posudok znalca MUDr. Richarda Resutíka a podľa § 269 ods. 1 Tr. por. čítať listinné dôkazy
dokumentujúce protiprávne konanie a hodnotiace osobu obvineného.

Prokurátorka na hlavnom pojednávaní zotrvala na skutkovom vymedzení obžaloby a jej právnej
kvalifikácii.

V záverečnej reči na hlavnom pojednávaní dňa 23. 10. 2017 uviedla, že vykonaným dokazovaním bolo
preukázané, že sa obžalovaný skutku, pre ktorý bola podaná na neho obžaloba, dopustil. Poukázala
hlavne na výpoveď svedka - poškodeného F., svedkyne M. tak z prípravného konania ako aj na hlavnom
pojednávaní. Bolo preukázané, že obžalovaný ublížil na zdraví poškodenému F.. K mechanizmu
spôsobenia zranenia sa vyjadril znalec. Preto navrhla obžalovaného uznať vinným z prečinu výtržníctva

podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. a za to ho odsúdiť na trest odňatia slobody podmienečný s uložením
obmedzenia v skúšobnej dobe podľa § 51 ods. 3 písm. b) Tr. zák. spočívajúceho v zákaze požívania
alkoholických nápojov a iných návykových látok.

Obžalovaný v odpore proti trestnému rozkazu z 30. 05. 2017 č. k. 3T/41/2017-149 uviedol, že jeho

obhajoba nebola vyvrátená žiadnym z vykonaných dôkazov. Orgány činné v trestnom konaní zjavne
zanedbali vyšetrovanie a vykonávali dokazovanie len v jeho neprospech.

Súd v spojitosti s vytýčením termínu hlavného pojednávania vyzval strany podľa § 240 ods. 3 Tr.
por. na možnosť navrhnúť vykonanie dôkazov na hlavnom pojednávaní. Obžalovaný žiadny návrh na

vykonanie dokazovania na hlavnom pojednávaní nenavrhol. Súd vykonal dôkazy, ktoré navrhla vykonať
prokurátorka.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní dňa 14. 08. 2017 učinil vyhlásenie podľa § 257 ods. 1 písm. a)
Tr. por. t. j. cíti sa nevinný.

K veci uviedol, že sa pridržiava svojich výpovedí, ktoré podal do zápisníc o výsluchu na polícii (č. l.
76-93). Dňa 05. 09. 2014 v označenom čase, keď sa mal stať skutok, bol v kaviarni, ktorá mu patrila a
obsluhoval zákazníkov. Potvrdil, že poškodenému F. dlhoval 5,- Eur. V dopoludňajších hodinách prišla za
ním policajná hliadka a vypytovala sa ho na poškodeného. On s poškodeným tohto dňa neprišiel vôbec

do styku. Poškodeného F. ale pozná. Pozná aj jeho družku Ľ. M.. V kaviarni obsluhoval zákazníkov na
mená, ktorých si pamätá a nimi boli C. R., E. E., G. P. a O. F.. Títo zákazníci počas celej doby sedeli v
kaviarni ( bare ) a vonku nevyšli. Na toto si isto pamätá. Poprel verziu poškodeného F., že ho mal fyzicky
napadnúť. Svoju výpoveď o tom, že v ten deň nevidel F. opravil v tom, že ho v podvečerných hodinách
asi okolo 17.00 - 18.00 h videl, keď stál vonku pri svojom aute a kričal na neho, že uvidí, čo bude ďalej.

Poškodený sa mu aj vyhrážal. Jeho vyhrážkam nevenoval bližšiu pozornosť. Myslí si, že poškodený mu
chcel ublížiť preto, že mu dlhšiu dobu nevracal dlh 5,- Eur. Vnútorné priestory baru sú situované tak, že z
jeho zadnej časti musí zákazník prechádzať popri barovom pulte, kde on obsluhuje, inak by sa nedostal
k hlavných vchodových dverám. V okamihu, keď sa mu poškodený pred barom vyhrážal, nikto iný tam
prítomný nebol. Na poškodeného podal trestné oznámenie, avšak toto bolo políciou odmietnuté. Ešte

poznamenal, že poškodeného udrieť nemohol, pretože má ľavú ruku po autonehode ochrnutú. Pravú
ruku má v poriadku. Je invalidným dôchodcom.

Svedok - poškodený H. F. na hlavnom pojednávaní dňa 14. 08. 2017 vypovedal, že sa pridržiava svojej
výpovede, ktorú podal na polícii (č. l. 95-101). Obžalovaného pozná dlhšiu dobu. Možno viac ako 10

rokov. V minulosti mu požičal viackrát peniaze. Dňa 05. 09. 2014 mu obžalovaný volal z neznámeho
čísla, že mu chce vrátiť peňažný dlh, ktorý činil 5,- Eur. Povedal mu, aby prišiel za ním do práce. Išiel
za ním na miesto, kde sa dohodli. Po jeho príchode ho už čakal pred svojim barom. Zastal s vozidlom
pri ňom. Po vystúpení z vozidla ho obžalovaný bez slova napadol tak, že ho 3-krát udrel rukou päsťou
do hlavy. Zasiahol mu pravú stranu hlavy. Údery mu neoplácal z dôvodu, že si bol vedomý toho, že je v

skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia, preto si nechcel privodiť problém. Obžalovaný mu odovzdal
5,- Eur a keď sa ho opýtal, prečo ho udrel pred synom, ktorý bol v aute, na to odvetil: „Nevedel som,
že máš so sebou syna“. Obžalovaný na to odišiel do baru, on si sadol do auta a zavolal políciu. Na
mieste čakal na príchod policajnej hliadky, ktorej oznámil, že bol napadnutý obžalovaným. Následne sarozhodol ísť na ošetrenie do Všeobecnej nemocnice s poliklinikou n. o. vo Veľkom Krtíši. Až po tomto
ošetrení išiel podať výpoveď na políciu. Celý incident sledovala jeho družka Ľ. M.. Nevylučuje, že to
mohli vnímať aj nejaké iné osoby, avšak on si nikoho nevšimol. Po inzultácii utrpel viditeľné zranenia,

krvácalo mu ucho, kam smerovali všetky údery. Rozsah zranení posudzoval lekár. Údery boli smerované
na pravé ucho. Nie je pravdou, že by sa bol on obžalovanému nejako vyhrážal. Údery od obžalovaného
nečakal. Po tomto incidente zostal práceneschopný v dobe od 05. 09. do 01. 10. 2014.

SvedkyňaĽ.M.nahlavnompojednávanídňa14.08.2017vypovedala,žesapridržiavasvojichvýpovedí,

ktoré podala do zápisníc o výsluchu na polícii (č. l. 102-107). Obžalovaného pozná. S priateľom F. zvykli
k nemu chodievať do baru na kávu a nápoje. Dobre si spomína na udalosť, ktorá sa stala dňa 05. 09.
2014, pretože v ten deň mala narodeniny a okrem toho mali zásnuby. Priateľ jej volal, aby išla s kočíkom
do kaviarne obžalovaného, že on tam príde, nakoľko mu má obžalovaný vrátiť peniaze. Ako prichádzala
na miesto, všimla si, že obžalovaný fyzicky napadol jej priateľa. Udieral ho rukou do hlavy. Kričala na
obžalovaného slovami: „G., čo to robíš!“. Obžalovaný jej neodpovedal. Na to odišiel do kaviarne. Všimla

si, že priateľovi tečie krv z pravého ucha. Chlapec v aute veľmi plakal. Priateľovi poradila, aby zavolal
políciu. V čase, keď odišiel na ošetrenie do nemocnice, už bola s obidvoma deťmi doma. Motív tohto
správania obžalovaného nepozná. V čase, keď sa stal incident, nevidela inú osobu, ktorú by opoznala
a ktorá by mohla opísať dej, čo sa stal.

Na hlavnom pojednávaní dňa 14. 08. 2017 súd podľa § 263 ods. 1 Tr. por. prečítal výpovede svedkov
E.. E., C.. R. a O.. F., ku ktorým obžalovaný nemal pripomienky. Podľa § 268 ods. 2 Tr. por. so súhlasom
strán čítal znalecký posudok znalca MUDr. Richarda Resutíka, ku ktorému rovnako nemal obžalovaný
pripomienky.

Na hlavnom pojednávaní dňa 14. 08. 2017 obhajca navrhol predvolať a vypočuť svedka G. P., ktorého
výpoveď považoval pre trestné konanie za dôležitú. Svedok G.. P. sa hlavného pojednávania dňa 23. 10.
2017 nezúčastnil, hoci mal predvolanie vykázané. Obhajca súdu oznámil, že netrvajú na vykonaní tohto
dôkazu a ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania nemajú. Návrhy na vykonanie ďalšieho dokazovania
nemala ani prokurátorka a keďže súd dovtedy vykonané dôkazy považoval pre rozhodnutie veci za

postačujúce, uznesením dokazovanie vyhlásil za skončené.

V záverečnej reči na hlavnom pojednávaní dňa 23. 10. 2017 obhajca uviedol, že výsledky vykonaného
dokazovania odôvodňujú ten záver, že sa skutok nestal. Jedinými usvedčujúcimi dôkazmi sú výpovede
poškodeného F. a jeho manželky M.Č.. Navrhol obžalovaného spod obžaloby oslobodiť.

Obžalovaný uviedol, že sa cíti nevinný, nakoľko skutok nespáchal. Poškodený F. má snahu zjavne mu
uškodiť a vyhrážal sa mu. Mal sa pred ním zmieniť, že bude svoju práceneschopnosť predlžovať, čím
mu značne ublíži. Súd by nemal prihliadnuť na výpoveď svedkyne M., ktorá je manželkou poškodeného.
V súčasnosti navštevuje fakultu práva a preto jeho prípadné odsúdenie by mu mohlo uškodiť. Žiada,

aby bol spod obžaloby oslobodený.

Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným
spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých
okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom

konaní alebo niektorá zo strán.

Podľa § 168 ods. 1 Tr. por., ak rozsudok obsahuje odôvodnenie, súd v ňom stručne uvedie, ktoré
skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa
spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú. Z odôvodnenia musí byť

zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou, prečo nevyhovel návrhom na vykonanie ďalších dôkazov
a akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných
ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Ak rozsudok obsahuje ďalšie výroky, treba odôvodniť aj tieto
výroky.

Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vo veci samej
pri zachovaní zásady kontradiktórnosti procesu. Dôkazy, ktoré boli na hlavnom pojednávaní vykonané,
navrhla prokurátorka. Obžalovaný žiadne návrhy na vykonanie dokazovania na hlavnom pojednávaní
nemal. K vykonaným dôkazom nemal pripomienky. Jeho obhajoba bola založená na tom, že sa vinkriminovaný deň s poškodeným F. nestretol a teda z toho logicky vyplýva, že ho ani nemohol fyzicky
napadnúť. To, že sa voči nemu začalo trestné stíhanie a bol postavený pred súd, pripisuje snahe
poškodeného mu uškodiť, keďže mu poškodený mal v minulosti požičiavať peniaze, ktoré mu včas

nevrátil.

Podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste
verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného, potrestá sa
odňatím slobody až na tri roky.

Obžalovaný sa prečinu výtržníctva dopustil tým, že fyzicky napadol na mieste verejnosti prístupnom
poškodeného F.. Miestom verejne prístupným sa rozumie miesto, na ktoré má prístup široký okruh ľudí
tak,ževýtržnosťmôžupostrehnúťviaceríľudia.Jenepodstatné,čivskutočnostitotoprotiprávnekonanie
napĺňajúce znaky prečinu výtržníctva postrehli aj iné osoby, okrem svedkyne M.. Pod prístupnosťou
zákonodarca rozumie možnosť vidieť a počuť prejav páchateľa. Keďže k incidentu medzi obžalovaným a

poškodeným malo dôjsť v dopoludňajších hodinách, je vysoký predpoklad, že toto konanie mohli vnímať
aj iné osoby, zvlášť, keď kaviareň obžalovaného sa nachádza v zastavanom území obytnej zóny Mesta
Veľký Krtíš.

Tak ako zhodne uviedli strany konania, na jednej strane existujú usvedčujúce dôkazy a na strane druhej

oslobodzujúce dôkazy. Ako usvedčujúce dôkazy prokurátorka označila výpoveď svedka - poškodeného
a svedkyne M.. Rovnaké dôkazy ako usvedčujúce označil aj sám obžalovaný. Obžalovaný na svoju
obhajobu nenavrhol vykonať žiadne oslobodzujúci dôkaz. Pokiaľ sa zmieňoval o osobách, ktoré sa v
tom čase mali nachádzať v jeho bare, zároveň ale uviedol, že žiadna z týchto osôb nebola v rozhodnom
čase vonku a z miesta, kde sa nachádzali, nemala ani jedna z osôb možnosť vnímať dej vonku pred

kaviarňou. Na svoju obhajobu obžalovaný uviedol len toľko, že on sa dňa 05. 09. 2014 s poškodeným
F. dňa 05. 09. 2014 nestretol, čo pozdejšie opravil tým, že sa s ním predsa stretol v odpoludňajších
hodinách toho dňa medzi 17.00 a 18.00 hodinou. Súd túto zmenu výpovede považoval za taktiku
obhajoby, ktorou sa obžalovaný snaží z protiprávneho konania vyviniť. Je paradoxné, že osoby, ktoré
sa mali podľa vyjadrenia obžalovaného v tom čase v kaviarni zdržiavať a teda mohli mu výpoveďami

napomôcť sa správali pri trestno-procesných úkonoch obštrukčne, keď marili preberanie písomností,
ktorých obsahomboli predvolania k ich výsluchu, čo potvrdzuje obsah vyšetrovacieho spisu. Obžalovaný
síce na hlavnom pojednávaní si spomenul, že incident mohol vnímať svedok P. a zároveň na hlavnom
pojednávaní potvrdil, že si na zoznam zákazníkov dobre pamätá, preto sa javí pozoruhodným, prečo
tohto svedka už neoznačil v prípravnom konaní a naviac keď na hlavnom pojednávaní dňa 23.10.2017

prehlásil, že už na vykonaní tohto dôkazu netrvá.

V rámci trestno-procesných úkonov v prípravnom konaní bol vyhotovený znalecký posudok č. 1/2015
znalcom MUDr. Richardom Resutíkom z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie chirurgia a
traumatológia, v ktorom znalec zodpovedal na mechanizmus spôsobenia zranení u poškodeného H. F.

a určil adekvátnu dĺžku práceneschopnosti poškodeného. Z jeho záverov vyplýva, že zranenia na tele
poškodeného F. mohli vzniknúť tak, ako udáva poškodený t. j. priamym úderom alebo údermi päsťou do
oblasti ucha. Poranenie bubienka vzniklo buď ako priame pokračovanie tržnej ranky zvukovodu alebo
následkombarotraumyt.j.tlakovouvlnouznáhlevzniknutéhopretlakuvovonkajšomzvukovodeúderom
do oblasti ucha. Jednalo sa o zranenia nevyžadujúce dlhšiu práceneschopnosť ako 7 dní. Súd týmto

záverom znalca uveril a nemal dôvod pochybovať o tom, že si poškodený tieto zranenia mohol spôsobiť
inak.

Medzi stranami (obžalovaným a poškodeným) nebolo sporným to, že sa poznajú už dlhšiu dobu a
ako uviedol sám obžalovaný, zvykol mu poškodený požičiavať peniaze. Dokonca nebolo sporným ani

to, že v ten deň, keď sa incident stal, dlhoval obžalovaný poškodenému drobnú čiastku 5,- Eur. Je
málo pravdepodobným, že by takáto výška dlhu bola priamym spúšťačom napadnutia poškodeného
obžalovaným. Je ale vysoko pravdepodobným, že medzi nimi existoval rozpor, ktorého podstata
spočívala v iných okolnostiach, čo potvrdzujú aj ich zhodné výpovede, že v minulosti boli priatelia a
poškodený zvykol s priateľkou a svojou rodinou navštevovať bar, ktorý prevádzkoval obžalovaný, avšak

s týmto prestal.

Z výpovedí poškodeného tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní a tiež svedkyne M. sa
potvrdzuje, že bol to obžalovaný, ktorý ho viackrát udrel do oblasti hlavy. Poškodený vo svojej výpovedina polícii do zápisnice dňa 12. 01. 2015 uviedol, že ho obžalovaný udieral pravou rukou. Obžalovaný
na otázku obhajcu na hlavnom pojednávaní dňa 14. 08. 2017 uviedol, že má pravú ruku v poriadku.
Poškodený sa vyjadril, že sa útoku vedeného obžalovaným nebránil, nakoľko si bol vedomý toho, že bol

v tom čase v skúšobnej dobe podmienečného odsúdenia. Takáto obrana poškodeného sa javí logická,
nakoľko priame zapojenie sa do incidentu, ktorý vyvolal obžalovaný, by bolo spôsobilé privodiť mu
trestné stíhanie, pretože by mohlo byť kvalifikované ako vybočenie z pravidiel vedenia riadneho života.

Z vykonaných dôkazov na hlavnom pojednávaní súd dospel k tomu záveru, že ich vyhodnotením

jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti možno záverovať, že skutok uvedený v obžalobe sa stal, spáchal
ho obžalovaný spôsobom ako vymedzuje skutok obžaloby, preto súd obžalovaného uznal vinným zo
spáchania prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák.

Podľa § 34 ods. 1 Tr. zák. trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni
v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a

súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa
spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Tr. zák. pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob
spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na

osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.

V otázke druhu a výmery trestu súd prihliadol na okolnosti predpokladané citovaným ustanovením
zákona. Dospel k tomu záveru, že pre dosiahnutie individuálnej a generálnej prevencie bude postačovať
obžalovanému uložiť inú druh trestu ako trest odňatia slobody, preto mu uložil peňažný trest. Pri určení

jeho výmery prihliadol aj na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, ktoré upravujú výšku trestu
v rámci zákonného rozpätia. Súd zohľadnil u obžalovaného jednu poľahčujúcu okolnosť (§ 36 písm. j/
Tr. zák. t. j., že viedol pred spáchaním trestného činu riadny život) a jednu priťažujúcu okolnosť (§ 37
písm. m/ Tr. zák. t. j., že už bol za trestný čin v minulosti odsúdený, a to dvakrát, pričom v obidvoch
prípadoch sa na neho hľadí ako keby nebol odsúdený, pričom ale súd podľa povahy predchádzajúceho

odsúdenia na túto okolnosť prihliadol). V obidvoch trestných konaniach mu bol ukladaný peňažný trest,
ktorý zaplatil, čím došlo k zahladeniu odsúdenia týmto zaplatením. V otázke výšky peňažného trestu v
prejednávanej trestnej veci mal súd za to, že uložený trest vo výmere 600,- Eur bude pre prevýchovu
obžalovaného postačujúci. Pre prípad, že by výkon peňažného trestu mohol byť úmyselne zmarený,
podľa § 57 ods. 3 Tr. zák. mu uložil aj náhradný trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiacov.

V trestnom konaní si v rámci adhézneho konania uplatnila náhradu škody Všeobecná zdravotná
poisťovňa,a.s.,Skuteckého20,BanskáBystricavovýške72,57Eur.Tátoškodaspočívalavposkytnutej
špecializovanej ambulantnej starostlivosti poškodenému pri jeho ošetrení. Keďže výška škody bola v
trestnom konaní riadne špecifikovaná a súd ju považoval za odôvodnenú, preto zaviazal podľa § 287

ods. 1, 2 Tr. por. obžalovaného nahradiť poškodenému túto škodu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, a to do 15 dní od oznámenia rozsudku na Krajský súd v
BanskejBystriciprostredníctvomtunajšiehosúdu.Oznámenímrozsudkujejehovyhlásenievprítomnosti
toho, komu treba rozsudok doručiť, v prípade neprítomnosti takej osoby oznámením je až doručenie

rozsudku.

Odvolanie môžu podať:
- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka (§ 307 ods. 1 písm. b)), a to len vo svoj
prospech (§ 308 ods. 2);

odvolanie proti výroku o vine § 257 ods. 5 nie je prípustné,
- príbuzný obžalovaného v priamom rade (súrodenec, osvojiteľ, osvojenec, manžel, druh - pre
nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného) a to len v jeho prospech (§ 308 ods. 2),
- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného, obhajca, pre nesprávnosť výroku, ktorý sa
priamo týka obžalovaného a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právneúkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech
obžalovaného i proti jeho vôli (§ 308 ods. 2),
- orgán sociálno-právnej ochrany detí a sociálnej kurately pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka

mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech i proti jeho vôli (§ 345 ods.1),
- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody pre nesprávnosť výroku o náhrade škody (§ 307
ods. 1 písm. c)), a to v neprospech obžalovaného (§ 308 ods. 1),
- zúčastnená osoba pri nesprávnom výroku o zhabaní veci (§ 307 ods. 1 písm. d), resp. § 45 ods. 1).