Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Banská Bystrica

Judgement was issued by JUDr. Renáta Deáková

Judgement form – Rozsudok

Judgement nature – Potvrdzujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/612/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414213329
Dátum vydania rozhodnutia: 09. 11. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Renáta Deáková

ECLI: ECLI:SK:KSBB:2016:6414213329.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.

Renáty Deákovej a sudcov JUDr. Zity Nagypálovej a Mgr. Dušana Ďuriana, ako členov senátu, v
právnej veci žalobkyne F. N., nar. XX. XX. XXXX, bytom G. I., O. XXX/X, zastúpená Mgr. Petrom
Máčajom, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie Banská Štiavnica, Dolná 7, proti žalovanému
POHOTOVOSŤ, s. r. o., IČO: 35 807 598, Pribinova 25, Bratislava, v konaní o zrušenie rozhodcovského
rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 4C/190/2014-69
zo dňa 20. 04. 2015,

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalobkyňa m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanému v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd zrušil rozsudok Stáleho rozhodcovského súdu,
spoločnosť Slovenská rozhodcovská a. s., Karloveské rameno 8, Bratislava, sp. zn. SR 07484/14 zo dňa
27. 10. 2014 (prvý výrok), žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni trovy právneho zastúpenia na
účet jej právneho zástupcu vo výške 218,83 € a na účet Centra právnej pomoci 116,08 € trov právneho
zastúpenia, do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia (druhý výrok).
Vychádzajúc z §3, §40 ods. 1 písm. j) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, účinného v

čase vydania rozhodcovského rozsudku (ďalej v texte aj ,,z. č. 244/2002 Z. z.“), §9 ods. 2 písm. a) až
k), r), y), §10 ods. 1, §11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, účinného v čase
uzavretia zmluvy (ďalej v texte len „z.č.129/2010 Z.z.“) konštatoval, že strany sporu dňa 04.06.2012
uzavreli Zmluvu o úvere č.606101962, na základe ktorej žalobkyni žalovaný poskytol úver vo výške 350
€, ktorý sa zaviazala vrátiť spolu s poplatkom. Spolu so zmluvou o úvere uzatvorili aj rozhodcovskú
zmluvu podľa §3 z. č. 244/2002 Z. z., na základe ktorej sa dohodli, že všetky spory, ktoré vzniknú zo
zmluvy o úvere, budú riešené buď pred stálym rozhodcovským súdom, alebo pred príslušným súdom

Slovenskej republiky (viď čl. II. bod 1 Rozhodcovskej zmluvy). Rozhodcovská zmluva má formu osobitnej
zmluvy (§ 4 ods. 1) a má písomnú formu (§ 4 ods.2). Uzavretie zmluvy o úvere nebolo podmienené
uzatvorením rozhodcovskej zmluvy. Z obsahu rozhodcovskej zmluvy vyplýva, že sa jedná o individuálne
dojednanúzmluvnúpodmienku,ktorúpovažovalokresnýsúdzaplatneuzatvorenúvsúladesoZákonom
o rozhodcovskom konaní a nevidel preto dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku na základe ust.
§40 ods. 1 písm. c) Zákona o rozhodcovskom konaní. Okrem toho, rozhodcovský súd vyzval žalobkyňu
na vyjadrenie k nárokom, uplatneným v tomto konaní žalovaným, bola riadne poučená o svojich právach

a povinnostiach a spôsobe vyjadriť sa k výzve, avšak aj napriek vyvinutému úsiliu a preukázaniu
doručenia výziev do jej vlastných rúk zostala nečinná a neuplatnila si tak svoje práva priznané právnym
predpisom; okresný súd preto nesúhlasil s tvrdením žalobkyne, že by v rozhodcovskom konaní bolaporušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, ktorá by zakladala dôvod na zrušenie
rozhodcovského rozsudku v zmysle §40 ods. 1 písm. g) Zákona o rozhodcovskom konaní.
Okresný súd však skúmal uzatvorenú zmluvu o úvere aj v zmysle §9 ods. 2

z. č. 129/2010 Z. z., pretože zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať zákonné náležitosti, inak
sa poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zmluva o úvere neobsahuje
úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravuje jej uplatňovanie, index, alebo
referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorú je výška úrokovej sadzby naviazaná, ako aj časové obdobia,
v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob

vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského
úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského
úveru (§ 9 ods. 2 písm. i/); úverová zmluva neobsahuje všetky predpoklady, použité na výpočet ročnej
percentuálnej miery nákladov podľa §9 ods. 2 písm. j/. Z dôvodu, že zmluva o úvere neobsahuje zákonné
náležitosti, uvedené v §9 ods. 2 písm. a) až k), bolo potrebné úver považovať za bezúročný a bez
poplatkov. Ak žalobkyni bol poskytnutý úver 350 €, bolo jej povinnosťou vrátiť iba sumu 350 €. V čase

rozhodovania rozhodcovského súdu však žalobkyňa zaplatila za úver 596 €. Rozhodcovský rozsudok
zaviazal žalobkyňu platiť ďalšie úroky, ako aj úrok z omeškania. Pri rozhodovaní v rozhodcovskom
konaní boli porušené všeobecné záväzné predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, a preto je daný dôvod
na zrušenie tuzemského rozhodcovského rozsudku v zmysle §40 ods. 1 písm. j/ z .č. 244/2002 Z. z.,
platnom v čase vydania rozhodcovského rozsudku.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a žalobkyni ako úspešnej účastnícke priznal
náhradu trov, potrebných na účelné bránenie jej práva voči žalovanému, ktorý vo veci úspech nemal.
Trovy žalobkyne predstavujú trovy právneho zastúpenia Centra právnej pomoci na základe §12 ods. 5
zákona č. 327/2007 Z. z. v súlade s vyhláškou
č. 655/2004 Z. z. Paušálna odmena vo výške 100 € (§ 14a ods. 2 písm. a) v spojení s § 14b ods. 6),

náhrada výdavkov za miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 8,04 € (§ 16 ods.
3 vyhlášky) za dva úkony, celkom trovy Centra právnej pomoci 116,08 €.
Trovy právneho zastúpenia advokáta predstavujú dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie, účasť
na pojednávaní podľa §11 ods. 1 písm. a) v spojení s §13a ods. 1
písm. a), d) vyhlášky, za jeden úkon vo výške 64,54 € spolu s náhradou výdavkov za miestne

telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 8,39 € za každý úkon v zmysle §16 ods. 3
vyhlášky, náhrada za stratu času podľa §17 ods. 1 vyhlášky, za štyri začaté pol hodiny po 13,98 € a
náhrada hotových výdavkov v súvislosti s cestovným na pojednávanie zo sídla advokátskej kancelárie
do sídla súdu podľa §16 ods. 4 vyhlášky v spojení so zákonom
č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách, celkom vo výške 17,05 €; spolu trovy právneho zastúpenia

advokáta predstavuje sumu 218,83 €, ktoré je povinný žalovaný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobkyne
v zmysle §149 ods. 1 a §142 ods. 1 O. s. p.

2. Proti tomuto rozsudku v celom rozsahu podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol rozsudok
okresného súdu zmeniť a žalobu zamietnuť, prípadne zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. Namietol,

že rozsudok je nezákonný; obsažne vo viacerých smeroch a teoretických súvislostiach s odkazom na
judikatúru Európskeho súdneho dvora, Najvyššieho súdu Českej republiky a krajských súdov Slovenskej
republiky prezentoval svoje výhrady voči rozhodnutiu súdu prvej inštancie. Namietal, že okresný súd
na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, vec nesprávne skutkovo a
právneposúdil.Rozhodcovskádoložkajevdanomprípadedohodnutáindividuálnenasamostatnomliste

papiera, uzavretie zmluvy o úvere nebolo podmienené uzavretím rozhodcovskej zmluvy, je platná. Je tzv.
nevýhradnou rozhodcovskou zmluvou, pretože umožňuje každej zmluvnej strane domáhať sa ochrany
svojich práv buď prostredníctvom rozhodcovského konania, alebo súdneho konania. Prípustnosť
rozhodcovského konania vyplýva aj z právnej úpravy, týkajúcej sa spotrebiteľských úverov a vyplýva aj
z odporúčania komisie č. 98/257/ES o zásadách, použiteľných na orgány, zodpovedné za mimosúdne

riešenie spotrebiteľských sporov.
Pokiaľ ide o procesný postup rozhodcovského súdu, nedošlo k porušeniu §7 Zákona o rozhodcovskom
konaní, teda zásady rovnosti účastníkov, pretože rozhodcovský súd žalobkyni riadne doručil všetky
písomnosti aj s výhradou na vyjadrenie sa k návrhu na začatie rozhodcovského konania.
Nestotožnil sa ani s výrokom súdu o úhrade trov právneho zastúpenia, pretože v danej veci ešte nebolo

právoplatne rozhodnuté, a preto nie je vylúčené, aby sa stala úspešnou v konaní druhá strana.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla rozsudok okresného súdu potvrdiť z vecne správnych
dôvodov a uplatnila náhradu trov odvolacieho konania. Poukázala na to, že žalovaný takmer celéodôvodnenie odvolania venuje platnosti rozhodcovskej zmluvy, hoci súd prvej inštancie rozhodcovskú
zmluvu považuje za platnú. Naopak, dôvody, pre ktoré všeobecný súd rozhodcovský rozsudok zrušil,
žalovaný v odvolaní vôbec nespomína. Súd prvej inštancie vo svojom zdôvodnení uviedol iba niektoré

zákonné ustanovenia, ktoré úverová zmluva neobsahuje, hoci ich obsahovať musí. Okrem týchto
úverová zmluva neobsahuje ani ďalšie náležitosti podľa §9 ods. 2 Zákona o spotrebiteľských úveroch,
napr. v zmluve nie sú uvedené údaje o finančnom agentovi, prostredníctvom ktorého veriteľ zmluvu
uzatváral (§9 ods. 2 písm. b/ Zákona o spotrebiteľských úveroch), nie je uvedená adresa, kde sa môže
spotrebiteľ sťažovať (§9 ods. 2 písm. c/ Zákona o spotrebiteľských úveroch), nie je uvedený termín

konečnej splatnosti úveru (§9 ods. 2 písm. f/ Zákona o spotrebiteľských úveroch). Iba opomenutie
jednej z uvedených náležitostí, ako aj náležitosti, ktoré uvádza v odôvodnení súd prvej inštancie, robia
zmluvu bezúročnú a bez poplatkov. Na to mal prihliadnuť aj rozhodcovský súd, avšak tento Zákon o
spotrebiteľských úveroch ignoroval.
Uplatnil si náhradu trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní vo výške 72,93 € (64,54 € v zmysle
§11 ods. 1 písm. a), §13a ods. 1 písm. g), §16 ods. 3 vyhlášky

č. 655/2004 Z. z. za jeden úkon právnej služby) + režijný paušál vo výške 8,39 €.

4. Dňom 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej v texte
len ,,C. s. p.“), ktorý v §470 ods. 1 ustanovuje, že tento zákon platí aj na konania začaté pred dňom
nadobudnutia jeho účinnosti.

5. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle §34
C. s. p., vec preskúmal v rozsahu určenom §380 ods. 1, 2 C. s. p., bez nariadenia pojednávania (§385
ods. 1 C. s. p.) a rozsudok súdu prvej inštancie podľa §387 ods. 1
C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

6. Podľa § 387 ods. 1 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

7. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalovaného, ako aj predchádzajúce

konanie spolu s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie dospel k správnym
skutkovým zisteniam, na ktoré aplikoval sčasti správne ustanovenia právneho predpisu a vec aj
adekvátne tomu právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania
žalovaného viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní a
procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z

hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§380 ods.
2 C. s. p.).

8. Z pripojeného rozhodcovského rozsudku súd zistil, že žalobkyňu rozhodcovský súd zaviazal zaplatiť
v prospech žalovaného istinu spolu s príslušenstvom a trovy konania; žalobkyňa v zákonnej lehote po

doručení rozhodcovského rozsudku, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť, podala žalobu na
jeho zrušenie.

9. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie vyplýva, že založil svoje rozhodnutie na zistení a
dôkazoch preukazujúcich skutočnosť, že sú tu naplnené dôvody pre zrušenie rozhodcovského rozsudku

podľa § 40 ods. 1 písm. j) Zákona o rozhodcovskom konaní, že pri rozhodnutí rozhodcovského súdu boli
porušené všeobecne záväzné právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa tým, že rozhodcovský súd
rozhodcovským rozsudkom priznal žalovanému od žalobkyne plnenie, ktoré mu zo zákona neprináleží.
Ide o úroky a plnenie nad rámec poskytnutého úveru (istiny úveru), keďže zmluvu o úvere, resp. úver, z
ktorej žalovaný v rozhodcovskom konaní uplatnil svoje nároky z dôvodu absencie zákonných náležitostí

aj rozhodcovský súd mal považovať za bezúročný a bez poplatkový.

10. Súd prvej inštancie považoval rozhodcovskú zmluvu dohodnutú v zmluve o úvere za platnú, avšak
žalobe vyhovel z dôvodov uvedených vyššie.

11. Vzhľadom na odvolacie námietky žalovaného, týkajúce sa rozhodcovskej zmluvy, ktorým venuje
prevažnú časť obsahu svojho odvolania a tvrdí, že rozhodcovská zmluva v danom prípade je platne
uzavretá, sú bez významu a vplyvu na výsledok rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý nevychádzal pri
rozhodovaní zo skutkových a právnych záverov, že by rozhodcovská zmluva mala byť neplatná. Právenaopak, posúdením rozhodcovskej zmluvy aj okresný súd dospel k záveru a výslovne v rozhodnutí
konštatoval, že rozhodcovská zmluva je v súlade so Zákonom o rozhodcovskom konaní a je platná.
Žalovaný v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by boli relevantným dôvodom a mohli mať vplyv

na výsledok rozhodnutia súdu prvej inštancie. Neuviedol žiadne iné skutočnosti než tie, ktoré boli súdu
prvej inštancie známe v čase jeho rozhodovania, a s ktorými sa v rozhodnutí aj náležite vysporiadal. So
závermi súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje, a tak nebolo úlohou odvolacieho súdu v tomto
odvolacom konaní sa nimi opakovane zaoberať.

12. Podľa § 387 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne; odvolací súd
rozsudok okresného súdu potvrdil v podstate na tom základe a z tých istých dôvodov, ktoré uviedol v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie, pokiaľ sa týka posúdenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Vzhľadom na odvolacie námietky žalovaného odvolací súd rozhodnutie považoval za správne, okresný
súd rozhodol na základe dostatočne zisteného skutkového stavu a v súlade s ustanoveniami zákonov.
Odôvodnenie rozhodnutia stranám konania umožňuje posúdiť, ako súd vyložil a aplikoval príslušné

predpisy a právne normy. Rozhodnutie je odôvodnené v súlade s §220 C. s. p.

13. Vzhľadom na uvedené skutočnosti odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o
trovách konania, napadnuté odvolaním žalovaného len v tom zmysle, že vo veci ešte nebolo právoplatne
rozhodnuté, a preto je vylúčené, aby sa stala úspešnou druhá strana v konaní. V zmysle §142 ods. 1 O.

s. p. má právo na náhradu trov konania strana sporu, ktorá je v konaní úspešná. Úspešnou v konaní bola
žalobkyňa, a preto jej vzniklo právo na náhradu trov konania tak, ako o tom rozhodol súd prvej inštancie.

14. V dôsledku úspechu žalobkyne v odvolacom konaní jej krajský súd priznal aj nárok na náhradu trov
odvolacieho konania v zmysle §255 ods. 1, §262 ods. 1 v spojení s §396 ods. 1 C. s. p.

15. Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu

a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces

(§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.); dovolanie
v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu
podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b)
(§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je

rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej

veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 C. s. p.).

Dovolateľmusíbyťvdovolacomkonanízastúpenýadvokátom;dovolanieainépodaniadovolateľamusia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.