Rozsudok ,
Odmietajúce odvolanie Judgement was issued on Thursday, November 29, 2017

Súd: Okresný súd Topoľčany
Spisová značka: 1T/6/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4614010015
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Krausová

ECLI: ECLI:SK:OSTO:2017:4614010015.19

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Topoľčany, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Krausovej a prísediacich

členov senátu MVDr. Emila Pargáča a Mgr. Michala Spáčila v trestnej veci proti obž. W. B. pre zločin
nedovedenia dane a poisteného podľa § 277 odsek 1, odsek 4 Trestného zákona, v znení zákona č.
313/2011 Z. z., účinného do 30.09.2012, na hlavnom pojednávaní konanom dňa 29.11.2017, takto

r o z h o d o l :

obžalovaný

W. B. , narodený XX.XX.XXXX v U., trvale bytom
A., J. T. XXXX/XX,

sa podľa § 285 písmena a) Trestného poriadku

o s l o b o d z u j e

spod obžaloby Okresnej prokuratúry Topoľčany zo dňa 20.01.2014 pod č. Pv 366/2011/4406 pre

skutok právne kvalifikovaný ako zločin neodvedenia dane a poistného podľa § 277 odsek 1, odsek 4
Trestného zákona, v znení zákona č. 313/2011 Z. z., účinného do 30.09.2012, ktorého sa mal dopustiť
tak, že:

„ako konateľ spoločnosti CARNE TOP s.r.o. so sídlom Topoľčany, M.R.Štefánika 3512/20, IČO:
35966131, IČ DPH: SK 2022088816, podal dňa 08.02.2011 Daňovému úradu Topoľčany dodatočne
daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za mesačné zdaňovacie obdobie november 2010, do ktorého
zahrnul faktúry pod číslom 10170 zo dňa 09.11.2010 od dodávateľa, spoločnosti ROHRETRANS, s.r.o.

Trebišov, predmetom ktorej mal byť nákup Eposy - polyesterovej práškovej farby v hodnote 829.578,75
Eur /daň z pridanej hodnoty predstavuje sumu 132.453,75 Eur/, pod číslom 10171 zo dňa 24.11.2010
od dodávateľa, spoločnosti ROHRETRANS s.r.o. Trebišov, predmetom ktorej mal byť nákup Epoxy-
polyesterovej práškovej farby v hodnote 882.563,30 Eur /daň z pridanej hodnoty predstavuje sumu
140.913,50 Eur/ a pod číslom 10172 zo dňa 29.11.2010 od dodávateľa ROHRETRANS s.r.o. Trebišov,
predmetom ktorej mal byť nákup náhradných dielov na stavebné stroje a mechanizmy v hodnote
225.445,50 Eur /daň z pridanej hodnoty predstavuje sumu 35.995,50 Eur/ napriek tomu, že nedošlo k

reálnemu uskutočneniu zdaniteľného plnenia, tovar, deklarovaný vo faktúrach, neexistoval v množstve,
v kvalite a v hodnote, deklarovanej vo faktúrach a takto si neoprávnene uplatnil nárok na vrátenie
nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty vo výške 307.790,85 Eur“,

pretože nebolo dokázané , že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný. o d ô v o d n e n i e :

Okresná prokurátorka v Topoľčanoch podala na tunajšom súde dňa 22.01.2014 obžalobu na obv. W.
Kopinca(ďalejlen„obžalovaný“)zločinneodvedeniadaneapoistnéhopodľa§277ods.1,ods.4Tr.zák.

v znení zákona č. 313/ 2011 Z. z. účinného do 30.9.2012 na skutkovom základe uvedenom v obžalobe
sp. zn. Pv 366/2011/4406.

Okresný súd Topoľčany vo veci rozhodol rozsudkom sp.zn. 1T/6/2014 zo dňa 17.03.2015 tak, že uznal
obžalovanéhovinnýmpodľa§ 277odsek4Trestného,zákonauložilmu trestodňatiaslobodyvovýmere
2 (dva) roky s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu vo výmere 3 roky, peňažný trest 10.000Eur

a trest prepadnutia veci - peňažných prostriedkov v sume 307.790,80 Eur.

Voči rozsudku podal obžalovaný ako i Okresná prokuratúra Topoľčany odvolanie a Krajský súd v Nitre
uznesením zo dňa 25.06.2015 zrušil rozsudok a vec vrátil súdu prvého stupňa, aby ju v potrebnom
rozsahu prejedal a rozhodol.

NahlavnompojednávanísúdvykonaldokazovanievýsluchomobžalovanéhoW.B.,svedkovI..T.L.,I..L.
B.,L.W.,G.B.,U.L.,znalcaIng.JozefaStaňu,prečítanímvýpovedesvedkaD.P.zprípravnéhokonania,
znaleckým posudkom znalca Ing. Milana Patakyho, výsluchom znalca Ing. Juraja Nagy, prečítaním a
oboznámením spisového materiálu, najmä zápisníc o rekognícii s fotoalbumom, o rekognícii objektu,

o previerke vykonanej na mieste činu, o prehliadke iných priestorov a objektov, o vydaní a vrátení
veci, výpisu z telekomunikačnej činnosti, dokladov z daňových úradov, správy od spoločnosti Chemolak
Smolenice, účtovných dokladov, oboznámením správ o povesti obžalovaného a odpisu z registra trestov.

Obžalovaný na hlavnom pojednávaní urobil vyhlásenie, že je nevinný zo spáchania skutku uvedeného

v obžalobe a k veci uviedol, že niekedy v lete roku 2010 sa na degustácii vín zoznámil s pánom W.,
ktorý mu ponúkol tovar a to náhradné diely na poľnohospodárske stroje a práškové epoxidy s tým, či by
vedel zohnať kupca na tento tovar. V tom čase bol v Topoľčanoch pán U. z Talianska, ktorý mal záujem
o pozemok v Topoľčanoch a jeho (obžalovaného) požiadal o sprostredkovanie kúpy, z ktorej napokon
nič nebolo, ale dohodli si medzi sebou obchod ohľadom tých súčiastok a farieb, ku ktorému nedošlo z

dôvodu, že naň p. U. nemal peniaze. Tovar napokon predala spoločnosť Rohretrans, s.r.o. do Maďarska
a to na základe mandátnej zmluvy, ktorú s touto spoločnosťou uzavrel. Predmetný tovar videl raz, ešte
pred nákupom, keď bol uskladnený v Trebišove a zaplatil zaň p. W., konateľovi spoločnosti Rohretrans
s.r.o. zo svojich peňazí sumu 90.000 eur a zvyšok si požičal. Dodal, že daňová kontrola uňho bola v
poriadku, z jeho pohľadu obchod sa riadne uskutočnil, tovar bol predaný do Maďarska a teda došlo k

zdaniteľnému plneniu.

Svedok I.. T. L. uviedol, že pracuje ako kontrolór na Daňovom úrade v Trebišove a na základe dožiadania
z Daňového úradu Topoľčany vykonal spolu s kolegom I.. L. daňovú kontrolu v spoločnosti Rohretrans
s.r.o., ktorej konateľ p. W. priniesol požadované doklady a ktorého požiadali, aby ukázal tovar. Ku

kontrole tovaru došlo dňa 31.03.2011 v sklade na P. ulici, kde bolo viac tovaru a bol označený ako
patriaci spoločnosti K. Top s.r.o. Kontrola prebehla tak, že spočítali palety a hmotnosť tovaru na paletách
a porovnali s faktúrami, obaly neotvárali, pretože podľa ich smerníc nemusia brať na seba zodpovednosť
za prípadné poškodenie tovaru pri otvorení obalu. To akým spôsobom bol tovar zabalený vidno z
fotografií, ktoré na mieste urobil. Záver z ústneho pojednávania a miestneho šetrenia bol taký, že

konštatoval, že všetky potrebné doklady boli predložené, vystavená faktúra bola zaúčtovaná a čo sa
týka množstva tovaru, v sklade ho mohlo byť toľko, ako bolo deklarované v dokladoch.

Svedok I.. L. B. uviedol, že spoločnosť Rohretrans s.r.o. mala od spoločnosti Preterm s.r.o. Trebišov,
ktorej je konateľom, prenajatý sklad v Trebišove v roku 2010 až do 30.6.2011 a mala v ňom uskladnený

nejaký tovar v krabiciach, išlo o náhradné diely a farby.

Svedok L. W. uviedol, že s obžalovaným sa spoznali na ochutnávke vín a spomenul mu, že jeho
spoločnosť Rohretrans s.r.o. vie zabezpečiť práškové farby a náhradné diely, ktoré nakúpila od
spoločnosti JSJ, ktorej konateľom bol G. B.. Obžalovaný povedal, že má na ten tovar kupca, nejakého

Taliana, ale neskôr ich informoval, že kupec mu odskočil a preto tovar zostal u nich v sklade. Dohodlisa tiež, že tovar im obžalovaný vyplatí, až keď ho predá, ale s tým, že zaplatil v januári 2011 zálohu vo
výške 150.000 eur. Na tovar boli vystavené faktúry č. 10170, 10171 a 10172, ktoré neboli uhradené,
ale následne sa tovar podarilo predať do Maďarska, pričom kupca našiel jeho spoločník U. L.. S

obžalovaným podpisovali mandátnu zmluvu, ktorou splnomocnil ich spoločnosť Rohretrans na predaj
ďalšej osobe. Dodal, že neskôr sa so spoločníkom L. rozišli a obchodnú spoločnosť predali.

Svedok G. B. uviedol, že vlastnil spoločnosť JSJ s.r.o. Košice a asi rok mal na predaj práškové farby
a strojové súčiastky, ktoré získal od tretích osôb, a ktoré mu takto splatili dlh, pretože nemali peniaze.

Chcel sa týchto vecí zbaviť a preto bol rád, keď L. W. prejavil záujem o kúpu. Dohodli sa na cene, ktorú
si už nepamätal. Tovar si W. s jeho spoločníkom poprevážali vlastnými autami, časť peňazí mu vyplatil
W., časť L., dohodnutá cena bola celá vyplatená. Osobu obžalovaného nepoznal, ani spoločnosť Carne
Top, s.r.o.

Svedok U. L. uviedol, že v roku 2010 a 2011 došlo medzi spoločnosťou Rohretrans s.r.o., v ktorej bol

spoločníkom a L. W. bol konateľom, k obchodu s obžalovaným, ktorého predmetom
boli farby a náhradné diely, riadne boli vystavené faktúry. Objem a množstvo tovaru zodpovedalo tomu
objemu a množstvu tovaru, ktorý bol fyzicky na sklade. Pokiaľ počas prítomnosti polície nebol v sklade
všetok tovar, bolo to z dôvodu, že časť z neho dal do zálohy človeku, ktorý mu požičal peniaze. Tovar
sa potom, čo sa jeho majiteľom stal obžalovaný, predal celý do Maďarska, ich spoločnosť tento obchod

zrealizovala na základe mandátnej zmluvy, ktorú podpísali s obžalovaným.

Podľa § 263 ods. 1 Trestného poriadku bola na hlavnom pojednávaní prečítaná výpoveď svedka D. P.,
ktorý uviedol, že bol konateľom spoločnosti ASPHASERVICE Kft., ale s touto spoločnosťou nevykonával
žiadnu hospodársku činnosť a od spoločnosti Carne Top s.r.o. nekúpil žiadne farby ani kovové súčiastky.

Podpis na predložených faktúrach nie je jeho.
Znalec z odboru strojárstvo Ing. Jozef Staňo v znaleckom posudku, ktorý predniesol na hlavnom
pojednávaní uviedol, že pri vypracovaní znaleckého posudku na stanovenie hodnoty strojových
súčiastok tieto nemal k dispozícii, vychádzal z fotografií na základe ktorých vyvodil záver, že išlo o
súčiastky preležané, zvetrané, morálne zastarané, prakticky nepredajné a ocenil ich na celkovú sumu

665 eur s DPH.

Znalec z odboru ekonómia a manažment Ing. Milan Chovan v znaleckom posudku uviedol, že ak by v
dodatočnom daňovom priznaní spoločnosti Carne Top s.r.o. neboli zahrnuté faktúry č. 10170, 10171 a
10172, daň z pridanej hodnoty uvedenej spoločnosti za zdaňovacie obdobie september 2010 by bola

1.571,90 eur.

Znalec z odboru strojárstvo, odvetvie odhad hodnoty strojových zariadení Ing. Milan Pataky vypracoval
znalecký posudok č. 2/2016, ktorý predniesol aj na hlavnom pojednávaní, pričom z jeho záverov
vyplynulo, že podľa fotografi nie je možné určiť čo do množstva a hodnoty tovar deklarovaný v dodacom

liste čl. 311-319 spisu, vo faktúre č. 10172 zo dňa 29.11.2010 od dodávateľa Rohretrans s.r.o. Trebišov,
predmetom ktorej bol nákup náhradných dielov na stavebné stroje a mechanizmy v hodnote 222.445Eur.
Dodal, že na fotografiách vidno prepravné palety, ktoré boli naukladané na sebe, v nich na vrchu boli
diely rôznych strojov, išlo o sovietske stroje, ktoré boli dovážané 30-35 rokov dozadu. Nakoľko bolo
fotené zvrchu, nevedel s istotou povedať, čo bolo ďalej na paletách. Vidno bolo napr. 10ks, ktoré môžu

mať určitú hodnotu, podľa faktúry ich malo byť 30ks. Nevedel určiť, či diel bol poškodený, alebo nie a
preto mohol určiť iba približnú hodnotu. Potvrdil, že súčiastky, ktoré sa nachádzali na fotografiách, sa
nachádzali na dodacích listoch, nevedel však uviesť, aké množstvo.

Znalec z odboru stavebníctvo, odvetvie odhad hodnoty stavebných prác Ing. Juraj Nagy, PhD.,

vypracoval znalecký posudok č. 67/2017, ktorý predniesol aj na hlavnom pojednávaní, pričom z jeho
záverov vyplynulo, že hodnota Epoxi-polyesterovej práškovej farby z fak.č. 10170 zo dňa 09.11.2010
od dodávateľa Rohretrans s.r.o. Trebišov predstavuje sumu 76.470Eur bez DPH. Predmetná farba v
danom čase nemala hodnotu deklarovanú vo faktúre. Farby sú vynikajúcou interiérovou
farbou pre všeobecné použitie. V posudku vykonal popis tvorby ceny a poukázal na nesmiernu zložitosť

a individuálnosť cenových kalkulácií v stavebníctve, ktoré sa odvíjajú od tvorby ceny stavebných prác
a stavebných materiálov- ich ponuky a dopytu.Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie aj prečítaním listinných dôkazov nachádzajúcich sa
v trestnom spise, oboznámil :
správu spoločnosti ibachemolak s.r.o. Smolenice podľa ktorej ceny epoxy - polyesterových práškových

farieb sa pohybovali od 2,80 do 7,00 eur za jeden kus a bežné množstvá odberov boli od 150 do 400
kg, najväčší odberatelia na Slovensku mali ročnú spotrebu 150 - 200 ton. Jednorazový predaj farby v
objeme 44 270 kg pripustili ako možný, ale z hľadiska času aplikácie posúdili ako príliš veľkú zásobu.
Aplikácia predmetnej farby sa vykonávala striekaním za pomoci špeciálnych zariadení a následne sa
striekaný predmet musel vypáliť v peci,

zápisnicu o rekognícii objektu zo dňa 6.5.2011 z ktorej vyplynulo, že obžalovaný ako poznávajúca osoba
označil sklad v Trebišove, v ktorom bol uskladnený tovar, ktorý kúpil od spoločnosti Rohretrans, s.r.o.,
zápisnicu o previerke výpovede na mieste zo dňa 28.04.2011 v ktorej svedok I.. T. L. označil sklad v
Trebišove, v ktorom vykonával miestne zisťovanie pri daňovej kontrole,
prehliadku skladu na ul. Tešedíkovej v Košiciach zo dňa 17.06.2011 vykonanú vyšetrovateľom OR PZ
Topoľčany, pri ktorej sa zistilo asi 30 plastových vriec s práškovou farbou deklarovanou ako zn. IBA

KIMYA FF 60, asi 80 krabíc postavených na celú výšku a šírku miestnosti v jednom rade a za nimi bolo
niekoľko vrstiev kartónových krabíc prázdnych, prípadne naplnených keramickými svietnikmi a následne
prázdny priestor, kde bol rôzny odpad a pri okne bola na celú šírku a výšku okna postavená jedna vrstva
prázdnych krabíc označená letákom farby IBA KIMYA a prášky v prednej časti boli v rôznych odtieňoch
a bez označenia dátumu výroby a exspirácie,

previerku výpovede zo dňa 17.06.2011 vykonanú vyšetrovateľom OR PZ Topoľčany na mieste v
Košiciach na Alvinczyho ul. č. 24, kde obžalovaný ukázal v sklade 17 kusov prepraviek naplnených
rôznymi náhradnými dielmi, ktorými boli zastarané súčiastky na motorové vozidlá označené ako „Made
in Czechoslovakia“ a „Made in USSR“, „vyrobené v ČSSR“, pričom označenie na škatuliach a štítkoch
nesúhlasilo s obsahom škatúľ. Vyšetrovateľ do zápisnice uviedol presný obsah prepraviek a na záver

skonštatoval, že predmetný tovar je technicky zastaraný, nevyužiteľný, jeho druh a množstvo nesúhlasí
s dodacími listami spoločnosti Rohretrans s.r.o. č. 101172 k faktúre s tým istým číslom,
fotodokumentáciu ku zápisniciam,
účtovné doklady spoločnosti Rohretrans, s.r.o. a spoločnosti Carne Top s.r.o., daňové priznania, z
ktorých vyplynulo, že spoločnosť Carne Top s.r.o. Topoľčany podala na Daňovom úrade Topoľčany

dodatočné daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty za mesačné zdaňovacie obdobie a to za
november 2010 na základe troch faktúr od spoločnosti Rohretrans s.r.o. Trebišov, predmetom ktorých
bol nákup tovaru od tejto spoločnosti. Faktúra č. 10170 zo dňa 9.11.2010 obsahovala vyúčtovanie
za nákup Epoxy - polyesterovej práškovej farby v hodnote 829.578,75 eur, z čoho DPH predstavuje
sumu 132.453,75 eur, faktúra č. 10171 zo dňa 24.11.2010 obsahovala vyúčtovanie za nákup Epoxy -

polyesterovej práškovej farby v hodnote 882.563,30 eur, z čoho DPH predstavuje sumu 140.913,50 eur
a faktúra č. 10172 zo dňa 29.11.2010 obsahovala vyúčtovanie za nákup náhradných dielov na stroje
a mechanizmy v hodnote 225.445,50 eur, z čoho DPH predstavuje sumu 35.995,50 eur, celkovo si tak
spoločnosť Carne Top s.r.o. uplatnila nadmerný odpočet DPH vo výške 307.790,85 eur.
doklady daňových úradov, podľa ktorých Daňový úrad Nitra, pobočka Topoľčany vrátil spoločnosti

Carne Top s.r.o. v dodatočnom daňovom priznaní uplatnený nadmerný odpočet DPH na bankový účet
spoločnosti vedený vo VÚB, a.s., pričom v prípravnom konaní prokurátor podľa § 95 ods. 1 Tr. por.
rozhodol o zaistení týchto peňažných prostriedkov vo výške 307.790,80 eur z dôvodu, že je dôvodné
podozrenie, že pochádzajú z trestnej činnosti,
dodatočný daňový výmer číslo 9414401/5/1119366/2013, vydaným Daňovým úrad Nitra, pobočka

Topoľčanyzodňa25.03.2011,ktorýmzazdaňovacieobdobienovember2010daňovémusubjektuCarne
Top s.r.o. vyrubil rozdiel dane v sume 309.362,75 eur. Proti rozhodnutiu podal daňový subjekt v zákonnej
lehote odvolanie, o ktorom rozhodlo Finančné riaditeľstvo SR v Banskej Bystrici rozhodnutím zo dňa
21.6.2011 pod číslom 1100304/1/297035/2013 tak, že napadnuté rozhodnutie potvrdilo.

V zmysle ustanovenia § 8 Trestného zákona je trestným činom protiprávny čin, ktorý vykazuje formálne
znaky, t.j. všetky znaky skutkovej podstaty niektorého z trestných činov uvedených v osobitnej časti
Trestného zákona z hľadiska objektu, objektívnej stránky, subjektu a subjektívnej stránky a v prípade
prečinu je to tiež materiálny znak - závažnosť vyššia ako nepatrná (§10 odsek 2 Trestného zákona),
ktorý sa ale u zločinu neskúma. Objektom trestného činu neodvedenia dane a poistného podľa §

277 Trestného zákona je záujem štátu na riadnom odvádzaní dane, poistného na sociálne a verejné
zdravotné poistenie a príspevku na starobné dôchodkové poistenie, zrazených alebo vybratých podľa
zákona a tiež záujem štátu na tom, aby DPH a spotrebné dane boli vracané iba za splnenia zákonných
podmienok. Objektívna stránka trestného činu podľa § 277 odsek 1 Trestného zákona spočíva v konanípáchateľa, ktorý v malom rozsahu zadrží a neodvedenie určenému príjemcovi splatnú daň, poistné na
sociálne poistenie, verejné zdravotné poistenie alebo na príspevok na starobné dôchodkové poistenie,
ktoré zrazí alebo vyberie podľa zákona alebo kto v malom rozsahu uplatní nárok na vrátenie dane z

pridanej hodnoty alebo spotrebnej dane v úmysle zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech.
Subjektom tohto trestného činu podľa druhej alinei môže byť ktokoľvek a z hľadiska subjektívnej stránky
sa vyžaduje úmyselné zavinenie, pričom v prípade trestného činu podľa druhej alinei tohto ustanovenia
sa vyžaduje tiež preukázanie pohnútky, v tomto prípade ako obligatórneho znaku skutkovej podstaty
tohto trestného činu v podobe úmyslu zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech. V

prípade spáchania činu o veľkom rozsahu je na mieste kvalifikácia skutku ako zločinu podľa § 277 odsek
1, odsek 4 Trestného zákona.

Na základe prevedeného dokazovania mal súd za preukázané, že spoločnosť Rohretrans s.r.o. Trebišov
podľa predložených dodacích listov a faktúr predala spoločnosti Carne Top s.r.o. Topoľčany, ktorej
konateľom je obžalovaný, práškové farby a náhradné diely na stavebné stroje a mechanizmy v množstve

a v dohodnutej hodnote deklarovanej v predmetných troch faktúrach č. 10170, 10171, 10172, pričom
obžalovaný a svedkovia L. W., U. L. (spoločník a konateľ spoločnosti Rohretrans s.r.o.) potvrdili, že na
tomto obchode sa dohodli, obchod riadne uskutočnili a tovar v uvedených množstvách a za dohodnutú
cenu predali spoločnosti Carne Top s.r.o. Topoľčany. Obžalovaný tvrdil, že tovar nakúpil z dôvodu,
aby ho následne predal talianskemu partnerovi, ku ktorému obchodu však nedošlo a tovar ktorý

naďalej zostal uskladnený u predávajúcej spoločnosti v Trebišove, resp. následne časť z neho aj v
Košiciach, predala spoločnosť Carne Top s.r.o. odberateľovi do Maďarska, pričom obchod realizovala
spoločnosť Rohretrans s.r.o, keďže na tento obchod im obžalovaný podpísal mandátnu zmluvu. Toto
zhodnepotvrdiliisvedkoviaW.aL..Ohľadomexistencietovarubolvypočutýsvedok G.B.,ktorýpotvrdil,
že spoločnosť J.S.J. s.r.o. Košice, v ktorej bol konateľom, predala práškové farby a strojové súčiastky

spoločnosti Rohretrans s.r.o. a tento tovar bol v celkovej hodnote asi 1,5 milióna Eur. P. I.. L. B. potvrdil,
že predmetná obchodná spoločnosť mala od neho prenajatý sklad, v ktorom boli uskladnené farby,
keramickýmateriálatextil.SvedokI..T.L.potvrdil,žeakokontrolór DaňovéhoúraduvTrebišovevykonal
spolu s kolegom I.. L. daňovú kontrolu v spoločnosti Rohretrans s.r.o., ktorej konateľ p. W. priniesol
požadované doklady a ukázal im i tovar. Ku kontrole tovaru došlo dňa 31.03.2011 v sklade na Sadovskej

ulici, kde bolo viac tovaru a bol označený ako patriaci spoločnosti Carne Top s.r.o., spočítali palety
ako i hmotnosť tovaru na paletách, následne ich porovnali s faktúrami. Vyhotovili na mieste fotografie
tovaru. Konštatovali i na základe miestneho šetrenia, že všetky potrebné doklady boli predložené,
vystavená faktúra bola zaúčtovaná a čo sa týka množstva tovaru, v sklade ho mohlo byť toľko, ako
bolo deklarované v dokladoch. Následne dňa 17.06.2011 t.j. o tri mesiace vykonal miestne zisťovanie

vyšetrovateľ v skladoch v Trebišove a v Košiciach kde mal zistiť, že určitý tovar sa tam nachádzal, ale
niektoré krabice boli prázdne, niektoré obsahovali inú farbu, než bola deklarovaná v dokladoch a čo
sa týka strojových súčiastok, malo ísť o zastarané súčiastky na motorové vozidlá. Znalec Ing. Staňo
potvrdil, že predmetné súčiastky fyzicky nevidel, vychádzal z fotodokumentácie, ktorá bola v spise a tie,
ktoré na fotografiách videl, nemali určite hodnotu, aká bola deklarovaná vo faktúrach. Taktiež znalec

Ing. Pataky potvrdil, že podľa fotografi nie je možné určiť čo do množstva a hodnoty tovar deklarovaný
v dodacom liste čl. 311-319 spisu, vo faktúre č. 10172 zo dňa 29.11.2010 od dodávateľa Rohretrans
s.r.o. Trebišov, odfotené boli palety zvrchu, nevedel s istotou povedať, čo bolo ďalej na paletách pod
vrchnýmisúčiastkami.Potvrdil,žebolovidno napr.10kssúčiastok,ktorémohlimaťurčitúhodnotu,podľa
faktúry ich malo byť 30ks, na vrchu ich bolo vidno desať. Nevedel určiť, či diel bol poškodený, alebo

nie a preto mohol určiť iba približnú hodnotu. Potvrdil, že súčiastky, ktoré sa nachádzali na fotografiách,
sa nachádzali na dodacích listoch, nevedel však uviesť, aké množstvo. Znalec Ing. Juraj Nagy, PhD
potvrdil,žehodnotaEpoxi-polyesterovejpráškovejfarbyzfak.č.10170zodňa09.11.2010oddodávateľa
Rohretrans s.r.o. Trebišov predstavovala sumu 76.470Eur bez DPH, pričom v posudku vykonal popis
tvorby ceny a poukázal na nesmiernu zložitosť a individuálnosť cenových kalkulácií v stavebníctve, ktoré

sa odvíjajú od tvorby ceny stavebných prác a stavebných materiálov- ich ponuky a dopytu.

Konštrukcia zodpovednosti v daňovom konaní a v konaní trestnom, pokiaľ ide o povinnosť
preukazovania rozhodnýchskutočností,jezakotvenáodlišne.Atakzatiaľčo vdaňovomkonaníje
to daňový subjekt, ktorý musí preukazovať správnosť a reálnosť dokladov a skutočností (uskutočnených

zdaniteľných plnení a im zodpovedajúcich dokladov), v konaní trestnom je tato povinnosť naopak na
orgánoch činných v trestnom konaní. Rozsah daňovej povinnosti v daňovom konaní pri neuznaní tzv.
fiktívnych faktúr predstavuje ich plnú výšku a v tomto rozsahu sa premieta v dodatočných platobných
výmeroch. Rozsah skrátenia dane v trestnom konaní by mal v zásade predstavovať rozdiel medziuplatnenými a oprávnenými nákladmi. Výškou oprávnených nákladov sa však orgány v prípravnom
konaní dôsledne nezaoberali, a preto neboli objasnené základné skutočnosti dôležité pre rozhodnutie
o vine, tj. o rozsahu skrátenia dane. Podľa obžaloby „ tovar, deklarovaný vo faktúrach neexistoval v

množstve, v kvalite a v hodnote, deklarovanej vo faktúrach“, pričom taktiež bolo v tej istej obžalobe
konštatované, že „ nedošlo ku reálnemu uskutočneniu zdaniteľného plnenia“ . Na základe vykonaného
dokazovania bolo preukázané, že tovar, ktorý bol deklarovaný vo faktúrach po vykonaní kontroly
daňovým úradom existoval, následne pochybnosti o existencií tovaru mali vzniknúť až po vykonaní
miestneho šetrenia vyšetrovateľom, ktorý konštatoval, že nie všetok tovar v čase zisťovania sa v sklade

nachádzal t.j. 3 mesiace po daňovej kontrole. Z uvedeného vyplýva, že i vyšetrovateľ konštatoval, že
„nejaký tovar existoval“, preto neobstojí tvrdenie, že „ nedošlo k reálnemu uskutočneniu zdaniteľného
plnenia“ v celom jeho fakturovanom rozsahu a následne na vrátenie nadmerného odpočtu uplatneného
nároku. V konaní boli vyhotovené znalecké posudky, podľa záverov ktorých už nie je možné v danom
štádiu trestného konania stanoviť množstvo súčiastok, ich hodnotu, nakoľko nebolo možné určiť, či diel
bolpoškodený,alebonie,pričombolokonštatované,žesúčiastky,ktorésanachádzalinafotografiách,sa

nachádzali na dodacích listoch. Podľa fotodokumentácie čl. 386-396 boli vyhotovené fotografie tovaru,
ktorýmalbyťdodanýnazákladefaktúramalsanachádzaťvdvochskladoch.Vprvomskladesvyhotovili
fotografie paliet v množstve 4-5 na sebe poukladaných, tovar bol odfotený zvrchu palety, nebolo už
možnézistenienazákladeibafotodokumentácie,akýtovarsaďalejvpaletenachádzal.Vdruhomsklade
boli vyhotovené fotografie krabíc, z ktorých podľa vyšetrovateľa asi 80 krabíc bolo postavených na celú

výšku a šírku miestnosti v jednom rade a za nimi bolo niekoľko vrstiev kartónových krabíc prázdnych.
Vzhľadom na uvedené bolo jednoznačne v konaní preukázané, že tovar sa v čase vykonanej daňovej
kontrole v skladoch nachádzal a po vykonaní šetrenia po 3 mesiacoch vyšetrovateľom sa „nejaký“ tovar
v skladoch nachádzal, tento však už nebol špecifikovaný, nebolo určené množstvo a druh tovaru, čo už
nebolo možné v súdnom konaní zistiť ani v konaní ustanovenými znalcami.

Vzhľadom na prevedené dokazovanie mal súd za preukázané, že vina obžalovanému nebola v plnom
rozsahu preukázaná, nakoľko akýkoľvek vysoký stupeň podozrenia sám o sebe nie schopný vytvoriť
spoľahlivý a hlavne zákonný podklad pre odcudzujúci výrok súdu, ktorý - hlavne z ústavného hľadiska
- musí byť vždy výrazom ľudsky dosiahnutej istoty, plynúcej predovšetkým zo zákonom stanoveného

procesu zisťovania a nasledujúceho vyhodnotenia rozhodných skutočností tak, aby sa skutkové závery
súdnehorozhodnutianeocitliv(extrémnom)rozporusvlastnímobsahomprevedenýchdôkazov.Naopak
niektoré okolnosti tohto prípadu svedčia pre tu alternatívu, že spoločnosť CARNE TOP s.r.o. mohla
s tovarom fyzicky disponovať, tento odkúpila na základe faktúr a mohla ho následne odpredať a v
nadväznosti na to je nutné pripomenúť, že v takých situáciách sú súdy povinné ctiť pravidlo in dubio

pro reo a vychádzať z tej varianty skutkového deja, ktorá je pre obžalovaného najpriaznivejšia. To v
tomto prípade znamená, že fiktívnosť obchodnej transakcie medzi spoločnosťou CARNE TOP s.r.o. a
ROHRETRANS s.r.o., nebolo možno z informácií dostupných orgánom činným v trestnom
konaní dovodiť a preto súd obžalovaných podľa § 285 písmeno a) spod obžaloby oslobodil, pretože
nebolo dokázané , že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie na súde, proti ktorého rozsudku smeruje (Okresný súd
Topoľčany), a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa oznámenia rozsudku. O odvolaní rozhoduje Krajský súd
v Nitre. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak
sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. V písomne

podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom smeruje a či smeruje aj proti konaniu, ktoré
rozsudku predchádzalo. Odvolanie musí byť odôvodnené tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti sa rozsudok
napáda a aké chyby sa vytýkajú rozsudku alebo konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo. Odvolanie
možno oprieť o nové skutočnosti a dôkazy. Právo podať odvolanie nemá ten, kto sa tohto práva výslovne
vzdal.