Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 28, 2017

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 27Co/52/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6414214829
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubica Bajzová

ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:6414214829.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

KrajskýsúdvTrenčínevsenátezloženomzpredsedníčkysenátuJUDr.ĽubiceBajzovejačlenieksenátu

JUDr. Aleny Záhumenskej a Mgr. Martiny Trnavskej v spore žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s. so
sídlom Žilina, Hodžova č. 11, IČO: 31 575 951, proti žalovanému: U. M., nar. XX.XX.XXXX, bytom B.
X. č. XX, o zaplatenie 124,38 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu
Prievidza zo dňa 29. júla 2016, č.k. 18C/316/2015-53, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

Žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol (výrok I. ) a o

náhrade trov konania medzi stranami sporu rozhodol tak, že žalobcovi náhradu trov konania nepriznal
(výrok II.).

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobca žalobou uplatnil voči žalovanému nárok na
zaplatenie sumy124,38eur súrokomvovýške28% zosumy122,51eurod23.12.2014dozaplateniaa
náhradu trovkonaniadôvodiac, žestranysporuuzavreli dňa08.05.2014vsúlades§269ods.2a§ 708
a nasl. ustanovení Obchodného zákonníka zmluvu, na základe ktorej žalobca pre žalovaného zriadil a

viedol bežný účet č. XXXXXXXXXX/XXXX. Žalobca odstúpil od zmluvy z dôvodu podstatného porušenia
zmluvných povinností a vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy. V súlade so Všeobecnými
obchodnýmipodmienkamivspojení svýveskouúrokovýchsadzieb jeistinapohľadávkyznepovoleného
prečerpania účtu úročená úrokom vo výške 28 %, preto žalobca uplatňuje uvedený úrok až do
zaplatenia z dlžnej istiny. Zároveň žalobca žiadal priznať náhradu trov konania vo výške zaplateného
súdneho poplatku 16,50 eur.

3. Vykonaným dokazovaním súd prvej inštancie zistil, že strany sporu uzavreli dňa 09.05.2014 Zmluvu
o zriadení účtu typ Osobný účet č. XXXXXXXXXX, ďalej sa dohodli na uzatvorení zmluvy o vydaní
a používaní platobnej karty, poskytovaní služieb elektronického bankovníctva, súčasťou ktorej sú
Všeobecné obchodné podmienky Prima banka Slovensko a.s. (žalobca pripojil obchodné podmienky
účinné od 20.05.2014). Listom z 20.11.2014 žalobca odstúpil od príslušnej zmluvy o vedení bežného
účtu s účinnosťou dňom doručenia tohto oznámenia žalovanému s tým, že spolu so zmluvou zanikajú
aj všetky zmluvy o poskytovaní produktov služieb, ktoré sa viažu k uvedenému účtu (napr. povolené

prečerpanienaúčte,platobnákarta,službyelektronickéhobankovníctva).Zároveňbolžalovanývyzvaný
k úhrade dlhu 105,89 eur ako debetného zostatku do 12 dní odo dňa doručenia oznámenia. Z prehľadu
úrokových sadzieb produktov (účinnom od 20.10.2014) vyplýva, že žalobca úročí pri nepovolenom
prečerpaní účtu dlžnú sumu úrokovou sadzbou 28 %. Žalovaný vo výpovedi na pojednávaní uviedol,že odstúpenie od zmluvy (č.l. 13 spisu) mu nebolo zo strany žalobcu doručené. Nie si je vedomý
podlžnosti voči žalobcovi, upomienka od žalobcu mu bola zaslaná len jedna. K Všeobecným obchodným
podmienkam uviedol, že pri podpise zmluvy mu ich žalobca nepredložil a teda nemal možnosť sa s nimi

oboznámiť, žiadal žalobu zamietnuť.

4. Na zistený skutkový stav súd prvej inštancie aplikoval ust. § 261 ods. 3 písm. d/ Obchodného
zákonníka, § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, § 48 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, s odkazom
na ktoré uviedol, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca a žalovaný uzatvorili

dňa 01.03.2013 zmluvu o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb ako nepomenovanú
zmluvu v zmysle ust.§ 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, na základe ktorej zmluvy sa žalobca zaviazal
zriadiť a viesť osobný účet žalovaného. Z dôvodu porušenia zmluvných podmienok žalobca odstúpil od
predmetnej zmluvy listom zo dňa 20.11.2014. Súčasne vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej čiastky v
lehote 12 dní odo dňa doručenia oznámenia. Žalobca špecifikoval žalovanú sumu 124,38 eur ako istinu
122,51 eur a úrok 1,87 eur, čo preukazuje výpis z bankového informačného systému. Zmluva, ktorá bola

medzi stranami sporu uzatvorená, posúdil ako zmluvu spotrebiteľskú. Žalobca sa domáhal žalovaného
nároku z titulu úhrady debetného zostatku na účte žalovaného a úroku za nepovolené prečerpanie účtu
vo výške 28 % ročne. Žalobca v konaní neodôvodnil žalovanú sumu čo do jej základu a výšky, v konaní
tak neuniesol dôkazné bremeno a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol. K žalobnému návrhu
žalobca síce pripojil listinu, ktorú označuje ako výpis z bankového informačného systému, súd je však

názoru, že z tejto listiny na č.l. 14 spisu nie je zrejmé, čo jednotlivé položky predstavujú. Žalobca predložil
tento výpis z informačného systému, pričom z jednotlivých položiek výpisu nie je zrozumiteľné, z čoho
pozostávajú.Zpredloženýchvýpisovzúčtužalovanéhoniejepreukázanýjednoznačnevznikdebetného
zostatku na účte žalovaného, akým spôsobom vznikol, predložené výpisy sú neprehľadné, s použitím
rôznych symbolov a skratiek. Výpisy z účtu nie sú dôkazom zákonnosti a dôvodnosti nároku žalobcu, nie

je možné z nich vyvodiť spôsob vzniku dlhu na účte žalovaného a ani spôsob jeho vyporiadania. Žalobca
v konaní rovnako nepreukázal zmluvné dojednanie o povinnosti žalovaného platiť úroky a poplatky,
ktoré boli vykonávané na ťarchu jeho bežného účtu ani ich výšku. Sadzobník poplatkov, na ktorý zmluva
odkazuje, nie je zmluvným dojednaním strán. Od spotrebiteľa nie je možné požadovať poplatky, ktoré nie
sú individuálne dojednané v zmluve. Žalobca ďalej nepreukázal zmluvné dojednanie o povinnosti platiť

úroky a tiež neuviedol, z akej sumy, za aké obdobie a v akej sadzbe účtoval úroky, ktoré sú uvedené
vo výpise. Žalobca v konaní nepreukázal, že zo strany žalovaného došlo k podstatnému porušeniu
zmluvných podmienok a tiež, že žalovanému odstúpenie od zmluvy bolo riadne doručené. V konaní mal
súdpreukázané,žežalobcapristúpilkukončeniuzmluvnéhovzťahuodstúpenímodzmluvyvzmysleust.
§ 48 Občianskeho zákonníka, nakoľko aplikácia ustanovení Občianskeho zákonníka pôsobí v právnom

vzťahu ako lex specialis vo vzťahu k ustanoveniam Obchodného zákonníka. Odstúpenie od zmluvy je
jednostranný právny úkon účastníka zmluvného vzťahu, ktorým prejavuje svoju vôľu zrušiť zmluvu. Ako
jednostranný právny úkon sa však stáva perfektným až tým, keď dôjde do sféry dispozície adresáta. V
konaní žalovaný poprel, že by mu odstúpenie od zmluvy bolo doručené, súd tak nemal preukázané, že
odstúpenie od zmluvy bolo žalovanému doručené a teda, že prišlo k platnému odstúpeniu od predmetnej

zmluvy. Keďže žalobca po poučení (č.l. 44 spisu) v konaní neuniesol povinnosť tvrdenia a dôkazné
bremeno, súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd tiež poukázal na to, že úrok predstavuje odplatu
(cenu) veriteľovi za poskytnuté peňažné prostriedky, pričom žalobca v tomto prípade žalovanému
peňažné prostriedky neposkytol, len na ťarchu jeho účtu zúčtoval poplatky. O trovách konania bolo
rozhodnuté podľa § 262 ods. 1. § 255 Civilného sporového poriadku. V konaní bol v celom rozsahu

úspešný žalovaný, ktorý si v konaní trovy neuplatnil, preto mu ich náhrada nebola priznaná.

5. Rozsudok súdu prvej inštancie v zákonom stanovenej lehote odvolaním napadol žalobca, navrhujúc
odvolaciemu súdu jeho zmenu tak, že jeho žalobe bude v celom rozsahu vyhovené a žalovaný bude
zaviazaný, nahradiť mu vzniknuté trovy konania. Uplatňujúc dôvod na odvolanie uvedený v ust. § 365

ods. 1 písm. b/ Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“ -súd nesprávnym procesným postupom
znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces), namietal nesprávny postup súdu výsledkom ktorého bol záver, že žalobca
uplatnený nárok nešpecifikoval a nepreukázal, pretože pokiaľ súd považoval žalobu za nedôvodnú,
mal žalobcu vyzvať na jej doplnenie postupom podľa § 43 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej

len OSP“), vychádzajúc z ktorého v prípadoch neúplných podaní, súd obligatórne vyzýva účastníkov
konanianadoplnenietakéhotopodania.Súdnemáfakultatívnumožnosťtaktopostupovaťlennazáklade
vlastnej úvahy, ale zákon mu to výslovne prikazuje. Súd žalobcu na doplnenie návrhu nevyzval, napriek
tomu vo veci meritórne rozhodol. Uvedený postup súdu je vadný, čím žalobcovi bola odňatá možnosťkonať pred súdom a porušené jeho základné právo ako účastníka súdneho konania na spravodlivý
proces, ktoré v podmienkach právneho poriadku SR zaručuje okrem zákonov aj čl. 46 a nasledujúcich
Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, za ktoré porušenie

práva treba považovať aj rozhodnutie súdu vo veci samej bez úplného a určitého návrhu na začatie
konania, ak pre takéto rozhodnutie neboli splnené zákonom stanovené podmienky.

6. Žalovaný nevyužil svoje zákonné právo písomne sa vyjadriť k podanému odvolaniu.

7. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana
v spore, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že
spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s
uvedenímdôvodovodvolaniavovecisamej,vykonal preskúmaniezákonnostinapadnutéhorozhodnutia
a jemu predchádzajúceho konania.

8. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1, 2 CSP a
dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správny podľa § 387 ods. 1
CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP,
keďže v danej veci nebolo potrebné zopakovať, alebo doplniť dokazovanie a nariadenie pojednávania
nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem.

9. Súd prvej inštancie žalobu zamietol pre neunesenie bremena tvrdenia žalobcu o rozhodných
skutočnostiach a neunesenie dôkazného bremena spočívajúceho v jeho povinnosti tvrdené skutočnosti
preukázať.

10. Žalobca odvolaním namietal nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie spočívajúci v tom, že
ho pred rozhodnutím vo veci, nevyzval postupom podľa § 43 ods. 1 O.s.p. na doplnenie žaloby, čím mu
odňal možnosť uskutočňovať mu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva
na spravodlivý proces, resp. namietal v tomto smere existenciu takej vady, ktorá bola spôsobilou mať
za následok nesprávne rozhodnutie vo veci čím uplatňoval odvolacie dôvody uvedené v ust. § 365 ods.

1 písm. b/, d/ CSP.

11. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či
konaniepredsúdomprvejinštancieniejezaťaženévadou/vadami,ktorá/ktorésatýka/týkajúprocesných
podmienok a vzhľadom na odvolaciu námietku žalobcu tiež, či postupom súdu prvej inštancie nedošlo k

odňatiu možnosti stranám sporu konať pred súdom, od 01.07.2016 k takému nesprávnemu procesnému
postupu, ktorý by znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že by došlo
k porušeniu práva na spravodlivý proces, resp. či tu nie je existencia takej vady, ktorá by bola spôsobilou
mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. b/, d/ CSP).

12. Dokazovanie v sporovom konaní je ovládané prejednacou zásadou čo znamená, že súd vychádza
len zo skutočností, tvrdených stranami a vykonáva len tie dôkazy, ktoré tieto navrhli. Prejednacia zásada
úzko súvisí s povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou, ktoré subjektom sporového konania
vyplývajú z Civilného sporového poriadku (predtým Občianskeho súdneho poriadku). Povinnosť tvrdenia
znamená, že strana sporu musí uviesť skutkové tvrdenia jasne, úplne a zrozumiteľne, aby súd vedel,

na základe akých okolností jej vyplýva uplatnené právo, alebo povinnosť. Ak strana splní svoju
povinnosť tvrdenia, hovoríme, že uniesla bremeno tvrdenia. Zásada materiálnej pravdy je vyjadrená
v CSP (predtým OSP) tak, že základom rozhodnutia súdu je zistený skutkový stav. V prípade, ak si
strana nesplní povinnosť tvrdenia, teda neunesie bremeno tvrdenia, má to za následok, že skutočnosť,
ktorú vôbec netvrdila a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania.

Ak sa jedná o rozhodnú skutočnosť podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o
tejto skutočnosti bude mať pre ňu väčšinou za následok nepriaznivé rozhodnutie. Dôkazná povinnosť
znamená, že strana musí na preukázanie svojich tvrdení označiť a predložiť dôkazy. Ak predložené
dôkazy preukážu skutkové okolnosti ňou tvrdené hovoríme o unesení dôkazné bremeno ohľadom
svojich tvrdení. Prejednacia zásada predstavuje istý stimul, motiváciu pre strany sporu, pretože ak

zostanú pasívne, môže im to priniesť negatívne dôsledky v spore, teda nesplnenie si povinnosti tvrdenia
a dôkaznej povinnosti sa prejaví v nepriaznivom meritórnom rozhodnutí pre stranu, ktorá v tomto smere
svoje bremeno neuniesla. K naplneniu týchto skutočností došlo aj v posudzovanej veci.13. Vychádzajúc z obsahu spisového materiálu, žalobca sa domáhal žalobou nároku na úhradu
debetného zostatku vzniknutého podľa jeho tvrdenia na účte žalovaného (122,51 eur) a úroku za
nepovolené prečerpanie účtu vo výške 28 % ročne (1,87 eur). K žalobnému návrhu žalobca pripojil

listinu (č.l. 14 spisu), ktorú označuje ako výpis z bankového informačného systému, odvolací súd sa však
stotožňuje so súdom prvej inštancie, že z jednotlivých položiek tohto výpisu nie je zrozumiteľné, čo tieto
položky predstavujú, resp. z čoho pozostávajú, predložené výpisy sú neprehľadné, s použitím rôznych
symbolov a skratiek, teda na základe nich nie je možné jednoznačne vôbec vznik debetného zostatku
na účte žalovaného považovať za preukázaný, čím absentuje základný predpoklad pre skúmanie

dôvodnosti uplatneného nároku. Súd prvej inštancie tak správne posúdil, že žalobcom predložené
výpisy z účtu, nie sú dôkazom zákonnosti a dôvodnosti nároku žalobcu, nie je možné z nich zistiť čo
všetko predstavujú debetné položky a akým spôsobom vznikol dlh na účte žalovaného. Žalobca tiež
nepreukázal zmluvné dojednanie o povinnosti platiť úroky, z výpisu tiež nie je zrejmé z akej sumy, za
aké obdobie a v akej sadzbe tieto účtoval a v konečnom dôsledku nepreukázal ani svoje tvrdenie, že
zo strany žalovaného došlo k podstatnému porušeniu zmluvných podmienok a tiež, že mu odstúpenie

od zmluvy bolo riadne doručené (žalovaný jeho tvrdenia v tomto smere spochybňoval). Niet sporu
o tom, že bolo jednoznačne na žalobcovi, aby v záujme dosiahnutia úspechu v spore sám uviedol
skutočnosti, odôvodňujúce ním uplatňovaný nárok voči žalovanému a o týchto skutočnostiach poskytol
dôkazy. Odvolací súd naviac dodáva, že ani samotný prehľad vývoja jednotlivých transakcií na účte
žalovaného (aj v prípade, že by bol zrozumiteľný), nie je bez ďalšieho spôsobilým k záveru o dôvodnosti

uplatneného nároku, pretože je povinnosťou súdu preskúmať (o to viac, že v posudzovanej veci má
uplatnený nárok pôvod v spotrebiteľskej zmluve), či je skutočne daný nárok žalobcu na zaplatenie
týchto súm. Rozhodnutie súdu musí byť založené na zistenom skutkovom stave, nemôže mať pôvod v
dohadoch. Úlohou súdu nie je nahradzovať nedostatok povinnosti tvrdenia a dôkaznej povinnosti strany
sporu, ktorú toto bremeno zaťažuje (v tomto prípade žalobcu), vlastnou vyšetrovacou činnosťou. Súdy

už opakovane vyslovili, že ani banky, nemajú v rámci civilného sporového konania žiadne osobitné ani
výsadné postavenie založené na prezumpcii správnosti a dôvodnosti nimi uplatňovaných nárokov, preto
ani nimi predkladané „výpisy“ nemôžu mať žiadnu „vyššiu“ výpovednú hodnotu v tom zmysle, že by
údaje v nich uvedené, mali byť automaticky pokladané za správne a vierohodné, naviac za stavu, že s
poukazom na spotrebiteľský charakter zmluvného vzťahu podliehajú ex offo zvýšenej kontrole.

14. V dôsledku vyššie uvedeného nemožno inak, ako prisvedčiť správnosti záveru súdu prvej inštancie,
že nárok žalobcu v tomto smere je z hľadiska opodstatnenosti jeho uplatnenia nepreskúmateľný,
čo nemohlo mať za následok iné, ako zamietavé rozhodnutie. Bremeno tvrdenia spočíva v tom, že
strana sporu, ktorá má povinnosť tvrdenia (vo vzťahu k uplatnenému nároku to je žalobca), nesie tiež

zodpovednosť za to, že súd sa skutočne potrebnú rozhodnú skutočnosť dozvie. Ak toto bremeno
neunesie,akotomubolotiežvpreskúmavanejveci,prejavísatonajehostranenegatívnenavýsledkuvo
vzťahu k takémuto nároku, ktorý nie je založený na konkrétnych a dostatočných, prieskumu podrobenia
spôsobilých skutkových tvrdeniach a tiež na tvrdeniach, ktoré žalobca nepreukáže.

15. Nedôvodnou, nespôsobilou k zmene napadnutého rozhodnutia je odvolacia námietka žalobcu, že
súd prvej inštancie ho mal vyzvať postupom podľa § 43 ods. 1 OSP (predchádzajúceho procesného
kódexu platného a účinného v čase podania žaloby) na odstránenie vád žaloby.

16. Všeobecné náležitosti podania určovalo v čase podania žaloby ustanovenie § 42 ods. 3 OSP.

Pre návrh na začatie konania (žalobu) OSP v ustanovení § 79 stanovoval ďalšie náležitosti, uvedenie
ktorých je nevyhnutne potrebné, aby súd mohol žalobu prejednať a vecne (meritórne) o tejto rozhodnúť.
Okrem uvedenia mena a bydliska subjektov vystupujúcich na stranách sporu, prípadne zástupcov,
musel ďalej obsahovať najmä pravdivé opísanie rozhodujúcich skutočností, t.j. akej veci sa žaloba
týka a označenie dôkazov, ktorých sa žalobca dovoláva, okrem toho muselo byť zo žaloby zjavné,

čoho sa žalobca domáha. Žaloba musela obsahovať konkrétny návrh výroku rozhodnutia, obsahujúci
rozsah uplatneného nároku. Ak nemala žaloba potrebné náležitosti, neúplnosť žaloby, ako odstrániteľný
nedostatok podmienky konania, sa súd musel pokúsiť odstrániť v súčinnosti so žalobcom (§ 43 ods. 1
OSP) ešte pred nariadením pojednávania vo veci.

17. Z uvedeného teda vyplýva, že súd mal žalobu v zásade z vyššie uvedeného hľadiska skúmať len po
formálno-právnej stránke, t.j. či táto obsahuje potrebné náležitosti z hľadiska ich formy, nie z pohľadu,
či sú tieto aj obsahovo správne, teda či je skutkový stav vymedzený dostatočne, resp. či sú na jeho
preukázanie označené relevantné dôkazy, pretože to je predmetom konania vo veci samej v procesedokazovania a neunesenie bremena v tomto smere (bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno) sa totiž
premieta do meritórneho (vecného rozhodnutia), rozhodne však nie je prekážkou pre začatie konania,
či dôvodom pre žalobcom požadovaný postup (výzvu na odstránenie nedostatkov v zmysle § 43 ods. 1

OSP), ktorý procesný postup sa aplikuje len v prípade, ak žaloba vykazuje nedostatky jej obligatórnych
náležitostí, absencia ktorých je prekážkou meritórneho prejednania veci, o odstránenie ktorej sa musí
súd uvedeným procesným postupom pokúsiť. V danom prípade možno konštatovať, že žaloba podaná
žalobcomnemalapoformálno-právnejstránketakévady,prektorésúdvecnemoholmeritórneprejednať
a rozhodnúť, preto nemohla zakladať povinnosť súdu postupovať v zmysle ust. § 43 ods. 1 OSP, teda

nebol dôvod vyzývať žalobcu kvalifikovaným spôsobom na odstránenie vád žaloby. Odvolanie žalobcu
z hľadiska ním uplatnených odvolacích námietok tak nebolo možné vyhodnotiť inak, ako nedôvodné.

18. Postupom súdu prvej inštancie za týchto okolností spočívajúcom v tom, že vec prejednal o tejto
rozhodol bez toho, aby zvolil postup podľa § 43 ods. 1 OSP nedošlo k odňatiu možnosti stranám sporu
konať pred súdom, od 01.07.2016 k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý by znemožnil

stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na
spravodlivý proces a nezaťažil tiež konanie tzv. inou vadou konania, spôsobilou viesť k záveru, že jej
následkom došlo k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci. Rozsudok súdu prvej inštancie je tak vo výroku
vecne správny, preto bolo potrebné tento podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Žalobca v odvolaní proti
rozsudku súdu prvej inštancie neuviedol žiadne rozhodujúce skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé k

zmene napadnutého rozhodnutia.

19. O náhrade trov odvolacieho konania vo vzťahu žalobcu a žalovaného rozhodol odvolací súd podľa §
396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalovanému, ako úspešnej strane sporu
v odvolacom konaní, nepriznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania, keďže tomuto vznik trov v

odvolacom konaní z obsahu spisu nevyplynul.

20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerov hlasov tri ku nule (§ 393 ods.
2 CSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).