Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, September 12, 2017

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3Tos/113/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2117010585
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Stanislavská
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2017:2117010585.1

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Stanislavskej a sudcov
JUDr. Rastislava Kresla a JUDr. Kataríny Batisovej, v trestnej veci vedenej proti odsúdenému M.
N., o sťažnosti odsúdeného proti uzneseniu Okresného súdu Trnava, zo dňa 31.05.2017, sp. zn.
5PP/44/2017, na neverejnom zasadnutí konanom dňa 12.09.2017 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 odsek 1 písmeno c/ Trestného poriadku sťažnosť odsúdeného M. N., nar. XX.XX.XXXX,

z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením okresný súd rozhodol tak, že podľa § 66 odsek 1 písmeno b/ Trestného zákona
návrh odsúdeného M. N., o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zamietol.
Okresný súd svoje zamietavé stanovisko odôvodnil tým, že posudzujúc žiadosť odsúdeného o
podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody zistil, že pre pozitívne rozhodnutie v jeho

prospech nie sú splnené podmienky uvedené v § 66 odsek 1 písmeno b/ Trestného zákona. Odsúdený
síce splnil prvú zákonnú podmienku, že vykonal potrebnú časť z výmery uloženého trestu odňatia
slobody, nesplnil však prvú materiálnu podmienku, a to, že počas doterajšieho výkonu trestu preukazuje
schopnosť viesť riadny život, a to plnením svojich pracovných i mimopracovných úloh. Taktiež nebola
splnená druhá materiálna podmienka, t. j. dôvodné očakávanie vedenia riadneho života odsúdeného
na slobode. V tomto rozsahu zohralo zásadnú rolu to, že odsúdený už v minulosti niekoľkokrát bol vo

výkone trestu odňatia slobody, ktoré naň nemali dostatočný prevýchovný účinok. Okresný súd nie je
toho názoru, že v prípade podmienečného prepustenia odsúdeného by mohol spoľahlivo konštatovať,
že odsúdený povedie riadny život.

V prípade odsúdeného M. N., podľa názoru okresného súdu s poukázaním na jeho už bohatú trestnú
minulosť, riziko recidívy je príliš vysoké. Taktiež prihliadol na závažnosť a charakter spáchanej trestnej

činnosti a v zmysle odpisu registra trestov aj na sklony odsúdeného k páchaniu trestnej činnosti, kedy
bol odsúdený 8-krát súdne trestaný. Preto nemožno jednoznačne vyvodiť záver, že výkon trestu odňatia
slobody má na odsúdeného kladný vplyv v tom smere, že na slobode bude viesť riadny život, nakoľko
sa jedná o osobu, ktorá opakovane dopúšťa trestnej činnosti.
Proti uzneseniu okresného súdu podal zákonom stanovenej lehote sťažnosť odsúdený M. N. (č. l. 21),
ktorú prostredníctvom svojho obhajcu do konania sťažnostného súdu aj bližšie odôvodnil (č. l. 34).

V odôvodnení sťažností uviedol, že sa nestotožňuje s rozhodnutím súdu I. stupňa ktorý v napadnutom
rozhodnutí konštatoval, že u odsúdeného nie sú splnené materiálne podmienky na podmienečné
prepusteniezvýkonutrestuodňatiaslobody.Poukázalpritomnaskutočnosť,ževovýkonetrestuodňatia
slobody je po prvý krát a je to pre neho dostatočným ponaučením. Má za to, že svojím správaním,
plnením si povinnosti počas výkonu trestu preukázal polepšenie a z hodnotenia riaditeľa ústavu ako
aj z resocializačnej prognózy vyplýva, že možno od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny

život. Záverom poukázal na poukázal na jeho rodinnú situáciu a potrebu starania sa o jeho dve maloleté
deti, ako aj na prísľub práce po prepustení z výkonu trestu odňatia slobody. Z týchto dôvodov navrhujesťažnostnému súdu, aby napadnuté uznesenie súdu I. stupňa zrušil a podmienečne ho prepustil na
slobodu s určením primeranej skúšobnej doby.

Krajský súd v Trnave ako nadriadený orgán na podklade včas a riadne podanej sťažnosti, podľa § 192
ods. 1 písmeno a/, b/ Trestného poriadku preskúmal správnosť výrokovej časti napadnutého uznesenia,
ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a zistil, že sťažnosť odsúdeného nie je dôvodná. Z
pripojeného spisu okresného súdu sťažnostný súd zistil, že:

- odsúdený vykonáva trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Pezinok
zo dňa 12.11.2014 sp. zn. 38T/21/2014 pre zločin vydierania podľa § 189 ods. 2 Trestného zákona vo
výmere 4 (štyri) roky a 6 (šesť) mesiacov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s
minimálnym stupňom stráženia.
- predpokladaný koniec trestu má mať dňa 27.09.2018.
- lehotu podľa § 66 odsek 1 písmeno b/ Trestného zákona splnil dňa 27.03.2017.

- z registra trestov vyplýva, že odsúdený bol 8-krát súdne trestaný (vrátane aktuálneho odsúdenia) za
rôznorodú trestnú činnosť.
Krajský súd v rámci prieskumnej povinnosti vyplývajúcej mu z citovaného ustanovenia preskúmal postup
súdu I. stupňa pri rozhodovaní o žiadosti odsúdeného o podmienečné prepustenie a dospel k záveru,
že tento postupoval správne a v súlade so zákonom, keď zistil, všetky rozhodné skutočnosti pre svoje

rozhodnutie, tieto vyhodnotil individuálne i vo vzájomných súvislostiach podľa § 2 odsek 12 Trestného
poriadku a dospel k správnemu záveru, že sťažnosti odsúdeného nie je možné vyhovieť.
V napadnutom uznesení okresný súd v súlade s ustanovením § 176 odsek 2 Trestného poriadku
rozviedol všetky základné právne skutočnosti, na základe ktorých mal za to, že žiadosti odsúdeného
o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody nie je možné vyhovieť. Krajský súd sa s

dôvodmi uvedenými v napadnutom uznesení stotožňuje a v podrobnostiach na ne odkazuje.
Na to, aby mohol byť odsúdený podmienečne prepustený z výkonu trestu odňatia slobody je v zmysle
§ 66 ods. 1 Trestného zákona nevyhnutné, aby okrem formálnej podmienky, spočívajúcej vo vykonaní
zákonom určenej dĺžky trestu, súčasne splnil aj dve materiálne podmienky, ktoré spočívajú v tom, že
svojim správaním vo výkone trestu preukázal polepšenie a zároveň možno od neho očakávať, že v

budúcnosti povedie riadny život.
Okresný súd správne zistil, že odsúdený splnil formálnu podmienku na podmienečné prepustenie a
zároveň správne a v súlade so zákonom posúdil nesplnenie materiálnych podmienok.
Z hodnotenia odsúdeného riaditeľom ÚVTOS možno zistiť, že sa len prispôsobil podmienkam výkonu
trestu, avšak jeho správanie nepreukazuje polepšenie (len jedna disciplinárna odmena - pričom vo

výkone trestu aj spolu s väzbou je od 12.11.2014), v takej miere, ktorú by bolo možné zohľadniť pri
rozhodovaní o podmienečnom prepustení.
Okresný súd rovnako správne a v súlade so zákonom vyhodnotil aj neexistenciu druhej materiálnej
podmienky, pretože trestná minulosť odsúdeného odôvodňuje obavu, že v prípade podmienečného
prepustenia nebude viesť riadny život a opätovne sa dopustí trestnej činnosti.

Ajkrajskýsúdpovažuježiadosťodsúdenéhozanedôvodnúužlenpretúskutočnosť,žeskúsenosťsjeho
predchádzajúcim spôsobom života nesvedčí v prospech možnej prognózy, že by v prípade prepustenia
na slobodu viedol riadny život. Krajský súd dodáva, že odsúdený počas pobytu na slobode neviedol
riadny život, napriek tomu, že bol opakovane odsúdený na podmienečné tresty odňatia slobody a bola
mu daná šanca na polepšenie sa, túto nevyužil a opakovane páchal trestnú činnosť, teda je možné

oprávnene konštatovať, že jeho trestná činnosť pokračovala aj napriek predchádzajúcim odsúdeniam.
Opakované odsúdenia z minulosti zohľadnil krajský súd pri hodnotení osoby odsúdeného a jeho
sklonov k páchaniu trestnej činnosti a dospel k záveru, že ani predchádzajúce výchovné tresty nesplnili
očakávaný prevýchovný účel.
Vzhľadom na trestnú minulosť odsúdeného sťažnostný súd má za to, že jeho náprava a celkové

pozitívne pôsobenie na jeho osobu je možné len počas pobytu vo výkone trestu odňatia slobody, pričom
podmienečným prepustením z výkonu trestu odňatia slobody by nebol naplnený jeden zo základných
účelov trestu, ktorým je ochrana spoločnosti pred páchateľmi trestných činov.
Krajský súd teda nezistil žiadne dôvody pre zmenu napadnutého uznesenia, ktoré by boli v prospech
odsúdeného, preto jeho sťažnosť zamietol ako nedôvodnú v zmysle § 193 ods. 1 písmeno c/ Trestného

poriadku.Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.